Pakt slobodných miest sa v Bratislave rozšíril o desiatich nových členov

02. 06. 2026

3 minúty čítania

Bratislava v máji hostila samit Paktu slobodných miest, ktorý združuje primátorky a primátorov miest podporujúcich slobodu a demokraciu. Prišli zástupcovia Budapešti, Varšavy, Paríža či Amsterdamu – celkovo až dvadsiati primátori a politickí predstavitelia miest z rôznych kútov sveta. Jedným z dôležitých bodov samitu bolo aj rozšírenie paktu smerom do transatlantického priestoru a prijatie desiatich nových členov z USA.

Na veľkoplošnej obrazovke je online pripojená predstaviteľka jedného z amerických miest, hľadia na ňu účastníci podujatia sediaci v sále.
Pakt sa rozšíril o členské mestá z USA. Foto: Marek Velček

Pakt slobodných miest založili v roku 2019 primátori Bratislavy, Budapešti, Varšavy a Prahy. Odvtedy sa na základe rastúcej potreby ochrany hodnôt, ako sú sloboda a demokratické princípy, k metropolám V4 postupne pridali takmer štyri desiatky primátorov ďalších miest.

Poslaním paktu je chrániť a podporovať spoločné hodnoty slobody, ľudskej dôstojnosti, demokracie, rovnosti, dodržiavania práv, sociálnej spravodlivosti, tolerancie a kultúrnej rozmanitosti, ale aj pomenovávať najpálčivejšie výzvy spoločnosti a vystupovať proti populizmu.

Výzvy súčasnosti

V rámci pracovnej časti samitu v Bratislave sa hovorilo o výzvach, ktorým mestá čelia vzhľadom na rýchlo sa meniace geopolitické prostredie, zvyšujúce sa bezpečnostné hrozby či čoraz nebezpečnejšie tendencie vo verejnom priestore, ktoré ohrozujú demokratické princípy. Primátori združení v pakte si uvedomujú, že ich úloha v zabezpečení slobodného života obyvateľov miest, ktoré zastupujú, je zásadná.

Dôležitou témou rokovaní bola aj špecifická situácia v USA, ktorá výrazne posilňuje potrebu globálnej solidarity medzi demokratickými lídrami miest. Samit po prvý raz od svojho vzniku riešil rozšírenie smerom do transatlantického priestoru a prijal desiatich nových členov z USA.

Štafeta do Amsterdamu

Rozšírením sa Pakt slobodných miest stal globálnou sieťou, ktorá má už takmer päť desiatok členov. S tým súvisí aj jeho ľahká inštitucionalizácia, ktorú členovia na bratislavskom samite schválili. Hoci neformálnosť je podstatnou charakterovou črtou paktu, na zabezpečenie kontinuity, využitia potenciálu spoločného hlasu či dosahu je potrebná intenzívnejšia koordinácia.

Členovia sa preto dohodli na spoločnom stálom sekretariáte, ktorý bude sídliť v Budapešti a ktorého činnosť bude podporovaná strategickým partnerom v USA – alianciou ALLIES. Súhlasili aj s vytvorením výkonnej rady, ktorá bude pozostávať z piatich primátorov z rôznych regiónov a cyklicky sa obmieňať. Jej predsedom bude vedúci predstaviteľ mesta, ktoré usporiada samit v nasledujúcom roku. Najbližšie sa uskutoční v Amsterdame a predsedníctvo paktu na rok 2027 prebrala práve starostka holandskej metropoly Femke Halsema.

Nobelova cena za mier

Členovia sa zároveň dohodli, že spoločne podporia návrh nominácie mesta Minneapolis a jeho obyvateľov na Nobelovu cenu za mier. Žiadne mesto a jeho obyvatelia ešte nikdy neboli laureátmi tohto prestížneho ocenenia a pakt chce aj týmto spôsobom upozorniť na význam miest v boji za mier a demokraciu.

Návrh je reakciou na nedávne udalosti v USA, predovšetkým v Minneapolise, kde kontroverzné nasadenie federálnych jednotiek v údajnom boji proti nelegálnej imigrácii viedlo až k smrti dvoch občanov. Tieto udalosti ukázali, že aj v nespravodlivých situáciách sa ľudia v mestách dokážu zomknúť a čeliť zneužívaniu moci. Reakcia občanov Minneapolisu a primátora Jacoba Freya si podľa členov paktu zaslúži pozornosť a uznanie v kontexte boja za demokratické hodnoty. (bak)

Páčil sa Vám článok?
Autor obsahu

Magistrát

Článok z vydania magazínu in.ba
Preskúmať vydanie