Vyššia daň musí znamenať aj kvalitnejšie služby

„Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľností je spoločným návrhom mesta a mestských častí. Nie je to návrh populárny a nikomu z nás určite neprinesie politické body. Naopak, takýto návrh patrí medzi najťažšie, ktoré môžu volení zástupcovia samosprávy svojim obyvateľom oznámiť. Museli sme však k nemu pristúpiť, lebo inú cestu na skvalitnenie služieb a na zásadnejšiu zmenu kvality života v našom meste dnes nemáme. Preto považujeme za veľmi dôležité, aby verejnosť porozumela všetkým dôvodom, ktoré nás k takémuto kroku viedli,“ uviedol primátor Bratislavy, M. Vallo.

Opatrenia, ktoré prijala vláda v minulom období, hlavne tzv. chodníková novela, zvyšovanie miezd vo verejnej správe o 10 %, príplatky za prácu cez víkend a v noci alebo posledné zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb, negatívne zasiahli rozpočty samospráv. Pri prijímaní každého z uvedených opatrení na to upozorňovali primátori aj starostovia. Či už z pozície Bratislavy alebo aj z pozície zástupcov Únie miest Slovenska. Len nižšia daň z príjmu fyzických osôb znamená čistý ročný výpadok príjmov mesta Bratislava vo výške 8-mil. € a o ďalšie 4-mil. € menej dostanú v dôsledku tohto opatrenia mestské časti.

Výpadok príjmov z uvedených opatrení vlády alebo parlamentu v kombinácii s negatívnou prognózou ekonomického vývoja znamená, že mesto ani mestské časti nebudú môcť realizovať svoje očakávané, a v niektorých prípadoch aj dlho odkladané investičné a rozvojové projekty a vážne by to mohlo ohroziť aj kvalitu a rozsah poskytovaných služieb. Týka sa to hlavne oblasti starostlivosti o slabších občanov, ohrozené rodiny či seniorov, vzdelávania a dopravy, čo sú spravidla najväčšie výdavky mesta a mestských samospráv.

Na spomenuté opatrenia vlády a parlamentu a na zlú situáciu z pohľadu očakávaných príjmov samospráv už reagovali aj ostatné krajské mestá. Svoje sadzby dane z nehnuteľností postupne zvýšili. Bratislava by pri zachovaní súčasného stavu v budúcom roku bola mestom s najnižšou sadzbou dane z nehnuteľností spomedzi všetkých krajských miest.

„Bratislava a Bratislavčania potrebujú zásadnú zmenu financovania. Tá však nie je v len rukách starostov mestských častí, ani primátora, ale vlády SR. Zmeniť sa musí systém prerozdeľovania daní z fyzických osôb. Momentálne sa robí na základe údajov, získaných zo sčítania obyvateľov v roku 2011, kedy však došlo k hrubej chybe, na základe ktorej Bratislavčania ročne prichádzajú o takmer 20 miliónov eur. Bratislava by tiež mala byť samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu, ktorá by zohľadnila jej štatút hlavného mesta – ako centra vzdelanosti, zamestnanosti a sídla významných inštitúcií. Ak by vláda vyriešila tieto dva problémy, potreba úpravy dane z nehnuteľností by sa stala sekundárnym problémom,“ uviedol Jozef Krúpa, starosta MČ Bratislava – Záhorská Bystrica a predseda Regionálneho združenia starostov.

Mesto Bratislava získalo pred niekoľkými dňami priamu dotáciu od vlády vo výške 10-mil. € a časť problému s budúcoročným rozpočtom má tak sanovanú. Hlavným dôvodom, prečo mesto aj napriek tomu podporuje návrh na zvýšenie sadzby nehnuteľností, je solidarita s mestskými časťami. Bratislavu netvorí len mesto, ale aj mestské časti a spoločne tiež zodpovedajú za kvalitu života v nej. Mestským častiam mesto odovzdáva 50% výnosu dane z nehnuteľností a mestské časti sú na týchto financiách bytostne závislé. Nízke výnosy z tejto dane v kombinácii s rastúcimi výdavkami samospráv v dôsledku opatrení vládnej exekutívy pri nezmenenom rozpočte už ohrozujú ich schopnosť poskytovať služby občanom na zodpovedajúcej úrovni a v nevyhnutnom rozsahu.

„V predvolebnej kampani som hovoril, že zvýšená sadzba dane z nehnuteľností je legitímnym zdrojom vyšších príjmov mesta, ale že k nej pristúpime, len keď nebude inej cesty a len vtedy, keď občanom Bratislavy zrozumiteľne odkomunikujeme, na čo budú takto získané financie použité. A hoci je tento návrh zvýšenia sadzby dane z nehnuteľnosti spoločnou iniciatívou mesta a mestských častí, svoj sľub splním,“ uviedol primátor Bratislavy, M. Vallo.

Mestu Bratislava prinesie zvýšená sadzba dane navyše 12-mil. € ročne a mestským častiam spolu tiež 12-mil. €. Zvýšený výnos dane pôjde na projekty, z ktorých budú profitovať všetci Bratislavčania a Bratislavčanky. Polovica z trojročného výnosu mesta, t.j. 18-mil. €, bude použitá na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov. Oproti tomu, čo sa dá urobiť z bežného rozpočtu mesta, bude možné opraviť navyše 90 km ciest. Zoznam komunikácií, ktoré sa budú opravovať už na základe nového manuálu asfaltovania, bude zverejnený na web stránke mesta a jeho plnenie pravidelne odpočtované.

Ďalších 18-mil. € bude použitých do zásadného skvalitnenia verejného priestoru v Bratislave. Sú v pláne zadania pre viac ako 40 verejných architektonických súťaží, z ktorých podstatnú časť tvoria súťaže, ktorých výsledkom budú zrekonštruované alebo novovytvorené kvalitné verejné priestory. Z týchto peňazí bude môcť byť zrekonštruované Komenského námestie, Jurigovo námestie, zrevitalizovaný Sad Janka Kráľa, promenáda na Železnej studničke, vyriešená doprava a parkovanie na Kamzíku a zrevitalizované mnohé ďalšie verejné priestory, ktorých zoznam rovnako ako v prípade ciest bude dostupný na web stránke mesta spolu s pravidelnými informáciami, v akom štádiu sa konkrétny projekt nachádza.

„Bratislava si po rokoch prešľapovania na mieste zaslúži naozajstný posun vpred a my, Mesto Bratislava a starostovia bratislavských mestských častí sme presvedčení, že dnes sme k tomu predstavili cestu,“ uzavrel primátor Bratislavy, M. Vallo.