Funkcie zelene a jej význam

Zeleň je nenahraditeľnou súčasťou mestského organizmu. Skrýva v sebe množstvo estetických hodnôt. Stromy, kry, kvety a trávnaté plochy sprevádzali človeka po celý čas jeho vývoja. Preto jeho životné prostredie si bez zelene nevieme predstaviť. Pestrofarebné stromy a kry s rôzne sfarbenými listami, kvetmi osviežujú životné prostredie. Aj technické prvky obkolesené zeleňou strácajú chladnosť a strnulosť.
Preto je veľmi dôležité, aby sa umiestňovala zeleň do najbližšieho prostredia človeka a tak mu vytvárala vhodné pracovné a životné prostredie. Stromy, kry a trávnaté plochy sú prirodzeným regulátorom pôdnej i vzdušnej vlhkosti. Pôda pod stromami nezamŕza natoľko, ako na voľnom priestranstve, má lepšie zloženie a fyzikálnu štruktúru.
Význam stromov je pre ľudí dôležitý z viacerých hľadísk. Okrem toho, že stromy skrášľujú mestá a verejné priestranstvá, zlepšujú životné prostredie, vytvárajú aj prirodzenú scenériu, ktorá dokáže človeka upokojiť a zlepšiť náladu. Vo všeobecnosti zelená farba navodzuje príjemné pocity ako je harmónia, nádej, pokoj, oddych. Spojením s tichom a čerstvým vzduchom stromy upokojujú, zároveň dopĺňajú energiu, obnovujú fyzické i psychické sily človeka.
Význam stromov:
Zlepšujú ovzdušie – stromy produkujú kyslík a pohlcujú oxid uhličitý. Vďaka veľkej listovej ploche dokážu výrazne zvyšovať obsah kyslíka vo vzduchu. Zároveň stromy pôsobia ako filter viažuci polietavý prach, oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý a iné škodliviny v ovzduší . V mestách zachytávajú listnaté stromy až 27% a ihličnaté 28% prachu. V parkoch je cca 200- krát menej baktérií ako na námestiach a v uliciach bez zelene. Výsadbou dochádza k zdravému prostrediu prospešné pre život a zdravie ľudí a všetkých organizmov.
Zaujímavosť: Jeden listnatý strom vyprodukuje za plného osvetlenia zhruba tisíc litrov kyslíka za deň, teoreticky by to vystačilo pre 10 ľudí.

Zmierňujú a zlepšujú klímu – stromy vyrovnávajú teplotné extrémy, zmierňujú horúčavy, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu. Ovplyvňovanie mikroklímy závisí aj od množstva vysadených stromov. Niektoré dreviny uvoľňujú do svojho okolia silice,(tzv. fytoncidy), ktoré ničia choroboplodné zárodky. V zime stromy rastúce blízko budov znižujú tepelné straty o 20 až 50 %, naopak, v lete stromy ochladzujú svoje okolie lepšie a efektívnejšie než akékoľvek klimatizačné zariadenie. Maximálne teplotné rozdiely medzi plochami so stromami a bez stromov dosahujú 6 - 9°C. Kolobeh sa uzatvára v noci, kedy sa táto energia uvoľňuje a prostredníctvom kondenzácie vznikne rosa. Preto pod stromami môžeme cez deň namerať až o 3o C nižšiu teplotu než v okolí, v noci naopak teplotu o tri stupne vyššiu.
Zaujímavosť: Vzrastom priemerný strom môže v priebehu dňa odpariť až 400 l vody, pričom z ovzdušia odčerpá takmer 280 kWh tepelnej energie.

Znižujú hluk a veternosť – stromová zeleň pohlcuje hluk a výrazne spomaľujú rýchlosť vetra. Výsadby stromov a kríkov pôsobia ako protihluková stena. Pás stromov širokých 10m znižuje hluk o 1 – 6 dB.
Zaujímavosť: Listnaté stromy pohlcujú 26% zvukovej energie a 74% odrážajú a rozptyľujú.

Zlepšujú pôdne podmienky - Korene stromov zlepšujú vlastnosti pôdy a pozitívne vplývajú na jej tvorbu. Prispievajú k ochrane pred deštrukčnými činiteľmi, eróziou a zosuvmi. Vnikajú do skalného alebo zemitého podložia, uľahčujú vsakovanie vody, obohacujú pôdu o humusové a iné biogénne látky. Odpad (listy, ihličie, konáre, kôra a. i.) je životným priestorom pre množstvo druhov pôdnych živočíchov, ktoré robia pôdu živou a úrodnou.
Zaujímavosť: Vŕby do istej miery dokážu recyklovať odpadovú vodu a škodlivé kvapaliny v pôde.

Zadržiavajú vlahu – stromy svojimi koreňmi viažu vodu v pôde, fungujú ako špongia, vodu pri daždi naviažu a potom pomaly opäť vpúšťajú.
Zaujímavosť: Stromy ťahajú na jar zo zeme stovky, veľké stromy vo vlhkých pôdach dokonca cez tisíc litrov vody. Niektoré šťavy sa dajú zbierať a piť, napr. brezová voda.

Zvyšujú biodiverzitu – stromy sú domovom pre mnoho druhov vtákov, rastlín, živočíchov, húb a hmyzu. Existujú druhy viažuce sa len na určitý druh stromu, vekovú kategóriu, príp. štádium rozkladu dreva, preto viac stromov a viac druhov stromov zvýši diverzitu živých organizmov, čím sa zvýši rovnováha v prírode.
Zaujímavosť: veľmi dôležité je tzv. mŕtve drevo či už padnuté alebo stojace, ktoré býva často biotopom vzácnych a ohrozených druhov.

Prírodné lekárne - Listy, kvety, v niektorých prípadoch i kôra mnohých drevín sú liečivé a môžu nám pomôcť pri mnohých ochoreniach. Stromy sú tiež zdrojom najrozmanitejších a hlavne chutných plodov.
Zaujímavosť: Z európskej kveteny sa považuje za liečivé rastliny asi 1000 druhov. Ľudové liečiteľstvo z nich používa asi 800 a oficiálna medicína asi 300 druhov. U nás sa priemyselne spracúva asi 150 druhov.

Spoločenský význam – spoločenstvo drevín v parkoch, verejných záhradách, lesoch vytvárajú miesta pre stretávanie sa ľudí v príjemnom prostredí, ktoré je zdraviu prospešná po fyzickej i duševnej stránke. Sú to miesta vhodné na aktívny šport, ale aj na relax.
Zaujímavosť: výskumy potvrdili, že ľudia žijúci v domoch obklopení zeleňou boli subjektívne spokojnejší, mali väčšiu duševnú odolnosť i silu riešiť rôzne životné problémy a ich duševný stav bol celkove lepší, čo im zaručovalo napríklad vyšší stupeň koncentrácie a pozornosti než ľuďom z domov bez zelene.