Bratislava

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „mesto“) v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných  právnych predpisov a Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení dodatkov č. 1 až 6:

• ako príslušný orgán územného plánovania podľa § 16 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a čl. 41 písm. d) štatútu obstaráva a schvaľuje v zmysle § 16 ods. 1, § 18 ods. 4, § 26 ods. 3 cit. zákona, § 6a ods. 2 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a čl. 41 písm. e) štatútu územnoplánovaciu dokumentáciu Bratislavy a jej zón;

• vydáva ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona a čl. 41 písm. g) štatútu záväzné stanoviská hlavného  mesta Slovenskej republiky Bratislavy  k investičnej činnosti podľa § 140a ods. 3, § 140b cit. zákona, § 4 ods. 3 písm. d) a písm. j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a čl. 28 ods. 2 písm. d) štatútu;

• poskytuje územnoplánovacie informácie o funkčnej a priestorovej regulácii  záujmových území.

Na území Bratislavy v súčasnosti platí Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov 01 a 02 (ďalej len „územný plán mesta“) a územné plány zón, ktoré obstaralo a schválilo mesto, ako aj územné plány zón, ktoré obstarali a schválili podľa § 7a ods. 2 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. a čl. 42 písm. d) štatútu jednotlivé mestské časti.

Územný plán mesta v zmysle § 8 ods. 1 a ods. 2 písm. c) stavebného zákona je spracovaný na úrovni stupňa územnoplánovacej dokumentácie pre obce. Územné plány zón predstavujú v zmysle ustanovení  § 8 ods. 1 a ods. 2 písm. d) cit. zákona nižší stupeň územnoplánovacej dokumentácie, spracovaný pre časti obce.
Na podklade § 25 ods. 1 písm. a) stavebného zákona musia byť územné plány zón v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, t.j. schváleného územného plánu mesta, ktorá bola vyhlásená podľa § 27 ods. 3 cit. zákona všeobecne záväzným nariadením mesta.
Podľa čl. 42 písm. d) štatútu mestské časti obstarávajú a schvaľujú územnoplánovaciu dokumentáciu zón po dohode s mestom a jej záväznú časť vyhlasujú nariadením mestskej časti.

Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona je schválená územnoplánovacia dokumentácia v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
Vykonávacia vyhláška č. 55/2001 Z. z. stanovuje v § 12 ods. 7 mierku spracovania hlavných výkresov územného plánu obce, ktorá sa pohybuje od mierky 1:10 000, cez mierky 1:5 000, prípadne 1:2 880 až po mierku 1:2 000, pričom územný plán mesta vzhľadom na charakter územného plánu a rozsah riešeného územia je spracovaný v mierke 1 : 10 000.
Podľa § 13 ods. 8 cit. vyhlášky hlavné výkresy územného plánu zóny, ktorých podkladom sú katastrálne mapy doplnené výškopisom, majú byť spracované s podrobnosťou najmä mierky 1:500 alebo v mierke 1:1 000.

Nakoľko územné plány zón ustanovujú v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) a b) stavebného zákona zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, ako aj zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, ich riešenie je spodrobnením zásad a regulatívov stanovených v územnom pláne mesta.

Podľa § 30 ods. 1 stavebného zákona orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Podľa odseku 2 cit. paragrafu je potrebné obstarať zmenu alebo doplnok územného plánu mesta,  ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami, t.j. s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa.
Zároveň podľa § 30 ods. 4 stavebného zákona je mesto povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán.

Z uvedených ustanovení právnych predpisov vyplýva, že v prípade aktualizácie územného plánu mesta musia byť územné plány zón, ako územnoplánovacie dokumentácie nižšieho stupňa, zosúladené so zmenami a doplnkami územného plánu mesta, ktoré sa týkajú riešenia danej zóny, pričom v prípade nesúladu týchto územnoplánovacích dokumentácií sa v období do schválenia zmien a doplnkov územného plánu zóny postupuje podľa územného plánu mesta.
 
Podľa § 2 ods. 7 stavebného zákona sú základnými nástrojmi územného plánovania okrem územnoplánovacej dokumentácie aj územnoplánovacie podklady a územné rozhodnutia.

Podľa § 3 stavebného zákona sú územnoplánovacími podkladmi urbanistická štúdia, územný generel, územná prognóza a územno-technické podklady. Uvedené dokumenty na rozdiel od územných plánov neobsahujú záväznú časť a majú v procese územného plánovania svoju špecifickú a nezastupiteľnú úlohu.
Urbanistická štúdia podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis (zákon č. 129/1996 Z. z..).
Územný generel podľa § 5 ods. 1 cit. zákona podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia, najmä bývania, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb, občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie. Spracúva sa, ak treba prehĺbiť riešenie určitej zložky osídlenia navrhnuté v územnoplánovacej dokumentácii; je podkladom územného rozhodovania a spracovania ďalšej alebo stupňov územnoplánovacej dokumentácie.
Územná prognóza podľa § 6 ods. 1 cit. zákona rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia územno-technických podmienok, environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného systému ekologickej stability, tendencií územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.
Územno-technické podklady podľa § 7 ods. 1 cit. zákona sa spracúvajú ako účelove zamerané a sústavne dopĺňané súbory údajov charakterizujúcich stav a podmienky územia pre celé územie Slovenskej republiky a pre vybrané územné celky. Podľa odsekov 2 a 3 cit. paragrafu slúžia najmä na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby, na priebežné sledovanie zmien v podmienkach územia, jeho organizáciu a využitie a na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia dokumentácia spracovaná; obstaráva ich ministerstvo a na základe jeho poverenia môžu niektoré územno-technické podklady obstarať aj iné orgány územného plánovania.
Okrem uvedených dokumentov sa v územnoplánovacej činnosti využívajú existujúce dokumenty a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území, ktoré sú v § 7a stavebného zákona zhrnuté pod pojem ostatné podklady, pričom v odseku 2 cit. paragrafu je stanovené, ktoré z týchto dokumentov sa  využívajú povinne.

V územnom konaní podľa ustanovení § 32 a nasl. stavebného zákona sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia v zmysle § 37 ods. 1 cit. zákona územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.