Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava
Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
1. PRIMÁTOR ANDREJ ĎURKOVSKÝ POVAŽUJE PREDAJ POZEMKOV V KRASOVSKÉHO LESÍKU ZA VÝHODNÝ PRE MESTO [informácia]
(19.07.2007;
Rozhlasová stanica Regina;
Správy; 10.00; 1 min.;
PEŤKO Ján)
2. Ventilátory idú na dračku! [informácia]
(20.07.2007;
Plus jeden deň;
s. 9;
Bieliková Juliana)
3. Ranné kolóny na D1 potrvajú do konca júla [informácia]
(20.07.2007;
Pravda;
s. 10;
Barát Andrej)
4. Mestské zastupiteľstvo [informácia]
(20.07.2007;
Pravda;
s. 10;
sita)
5. Mesto je rozkopané, treba dávať pozor [informácia]
(20.07.2007;
Sme;
príloha Bratislava, s. 3;
lin)
6. OKOLO HLAVNEJ ŽELEZNIČNEJ STANICE V BRATISLAVE JE ŠPINA A NEPORIADOK [informácia]
(19.07.2007;
Rozhlasová stanica Regina;
Štvrtok s Rádiom Regina; 10.00; 2 min.;
HARGAŠOVÁ Ľubica)
7. ZNAČKA PRIKAZOVALA VJAZD DO PROTISMERU [informácia]
(19.07.2007;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.45; 1,5 min.;
LEŠUNDÁK Ján)
8. Propeler sa vráti [informácia]
(20.07.2007;
Plus jeden deň;
s. 6;
Bustin Karol, ml.)
9. Nedostatok vody trápi Záhorie a Gemer [informácia]
(20.07.2007;
Pravda;
s. 11;
ľub, mar, ri)
10. Vody je málo, obce šetria [informácia]
(20.07.2007;
Sme;
príloha Bratislava, s. 1, 2;
Vasiľová Linda)
11. Pagaštany v sade napadol ploskáčik [informácia]
(20.07.2007;
Sme;
príloha Bratislava, s. 2;
Parkrová Jana)
12. Čunovo trápi polovičná kanalizácia [informácia]
(20.07.2007;
Sme;
príloha Bratislava, s. 4;
japa)
13. BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ OBMEDZUJE DODÁVKU PITNEJ VODY [informácia]
(19.07.2007;
Televízna stanica Markíza;
Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.;
TOMAGA Braňo)
14. V NIEKTORÝCH DEDINÁCH V OKOLÍ BRATISLAVY OBMEDZILI DODÁVKU PITNEJ VODY [informácia]
(19.07.2007;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
FIAČANOVÁ Petra)
15. Obce sú bez vody. Pomáhajú cisterny [informácia]
(20.07.2007;
Hospodárske noviny;
s. 3;
ama)
16. Ľudia na Záhorí šetria každú kvapku [informácia]
(20.07.2007;
Hospodárske noviny;
s. 3;
ml)
17. Tropické horúčavy a... obce na Záhorí sú bez vody! [informácia]
(20.07.2007;
Nový Čas;
s. 8;
Žibritová Karolína)
18. O autobuse, ktorý nebol [informácia]
(20.07.2007;
Pravda;
s. 10;
mč)
19. BRATISLAVSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRERUŠILA NIEKTORÝM OBCIAM NA ZÁHORÍ DODÁVKU VODY [informácia]
(19.07.2007;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 17.00; 1,5 min.;
KAŠIAROVÁ Mária)
20. HORÚCE POČASIE MÁ VRAJ NA SVEDOMÍ NEDOSTATOK VODY POD MALÝMI KARPATMI [informácia]
(19.07.2007;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 18.00; 2 min.;
JELUŠ Milan)
21. S HORÚČAVAMI PRIŠLI NA SLOVENSKO AJ PRVÉ PROBLÉMY SO ZÁSOBOVANÍM PITNOU VODOU [informácia]
(19.07.2007;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
TOMAGA Braňo, BUČKO Vladimír)
22. Obce sa matrík nechcú vzdať [informácia]
(20.07.2007;
Pravda;
s. 4;
dia)
23. Prvý kontakt s mestom turistov šokuje [informácia]
(20.07.2007;
Nový Čas;
s. 10, 11;
Červenka Juraj)
24. FIRMA ODVOZ A LIKVIDÁCIA ODPADU HOSPODÁRILA V MINULOM ROKU S ČISTÝM ZISKOM VIAC AKO 87 MILIÓNOV KORÚN [informácia]
(19.07.2007;
Rozhlasová stanica Regina;
Správy; 10.00; 1 min.;
PEŤKO Ján)
(19.07.2007; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; PEŤKO Ján)
Ján PEŤKO, hlásateľ:
"Mesto Bratislava pri výmene pozemkov na Búdkovej ceste v hodnote vyše 427 miliónov korún za pozemky spoločnosti Apolo Aréna pre výstavbu haly pre majstrovstvá sveta v hokeji podľa bratislavského primátora Andreja ĎURKOVSKÉHO neškoduje. ĎURKOVSKÝ za nevýhodný pre mesto nepovažuje ani predaj vyše 5-tisíc štvorcových metrov pozemkov v lesíku Krasovského v bratislavskej mestskej časti Petržalka, ktoré získa rakúska investorská spoločnosť za 5-tisíc korún za štvorcový meter. Reagoval tak na kritiku občianskych aktivistov, podľa ktorých mesto tieto pozemky predáva pod cenu, čo vyvoláva podozrenie z neoprávnenej finančnej výhody pre investora, ktorý tu chce postaviť komerčné objekty."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Plus jeden deň; s. 9; Bieliková Juliana)
Pohotovosť na letisku - pristávacia plocha má 57 stupňov, musia ju polievať
BRATISLAVA - Tropické horúčavy nás stále trápia! Ľudia kupujú ventilátory a klimatizáciu ako diví. Problémy má aj letisko v hlavnom meste. Na pristávacej ploche je až 57 stupňov! Odvčera ju musia polievať.
Už celý týždeň sužujú Slovensko teploty vysoko nad 30 stupňov. V Hurbanove dokonca chýbali dve desatinky stupňa na prekonanie 57-ročného rekordu. Ovievanie sa novinami už nepomáha. "Predaj ventilátorov sa zvýšil minimálne o sto percent/vraví predavač Jerry (24) z Euronicsu v Petržalke. Malé klimatizácie dokonca vypredali. Podobne to bolo aj v predajniach Datartu. "Priebežne doobjednávame ventilátory, aby sme mohli uspokojiť všetkých zákazníkov," hovorí Tomáš Volek z Datartu. Naplno fičia aj klimatizácie v kanceláriách. V Taliansku kvôli nim pred pár dňami kolabovali elektrické siete.
U nás to, našťastie zatiaľ nehrozí. "Zaťaženie sa mierne zvýšilo, klimatizácie na to však nemajú nadštandardný vplyv," vysvetľuje Vladimír Puchala z tlačového oddelenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.
Rozpálené letisko
Príšerne horúca je aj pristávacia plocha na letisku. Včera na nej meter nad zemou namerali rekordných 57 stupňov! Zamestnanci letiska v tropických horúčavách doslova trpia. Vykladať v takejto saune batožinu či kontrolovať stav lietadiel rozhodne nie je sranda. Aby mohli pracovať, musí sa pred príletom každého lietadla trať poliať. V dôsledku tepla už na letisku dokonca vypli svetelné reklamy. Extrémne horúčavy roztavili v utorok v bratislavskej Dúbravke električkové koľajnice. Dopravný podnik trať opravil, neustále ju však schladzujú polievaním. Cisterny zavlažujú aj cesty v hlavnom meste. "Trikrát do týždňa ich ráno a večer polievame, aby sa na nich nedržal prach," tvrdí hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
****
Skolabobovalo 117 ľudí
Napriek tomu, že sa včera o pár stupňov ochladilo, skolabovalo viac ľudí. Záchranári kriesili až 117 odpadnutých, kým v pomerne teplejšiu stredu zachraňovali len 89. Najviac skolabovaných, až 22, bolo v Nitrianskom kraji. Najmenej zasiahlo tropické teplo Trnavský kraj, kde prišlo zle len siedmim ľuďom.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Pravda; s. 10; Barát Andrej)
BRATISLAVA - Budík o dve hodiny skôr by si mali nastaviť všetci tí, čo dochádzajú do hlavného mesta po diaľnici z Trnavy. Taký dlhý čas tam totiž strávili v posledných dňoch vodiči, ktorí uviazli v zápche neďaleko Blatného.
Na diaľnici v smere od Trnavy do Bratislavy začali opravovať vozovku v utorok. Robotníci tam frézujú ľavý jazdný pás, na ktorý potom položia nový asfaltový koberec. "Spočiatku sa tam nevytvárali veľké kolóny. Včera aj predvčerom sme tam však zaznamenali vyše dvojhodinové zdržanie," uviedol riaditeľ dispečingu Stella centra Vladimír Michal.
Diaľnicu budú opravovať do konca júla. Cestári na nej robia počas pracovných dní od pondelka do štvrtka v čase od 9. do 14. hodiny a v piatok len do 12. hodiny, Niektorí vodiči sa preto sťažovali prečo práce na ceste neprebiehajú v noci, keď je menšia hustota premávky.
"Takýto harmonogram prác nám odporučilo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave," vysvetlil hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík. Podľa policajnej hovorkyne Aleny Toševovej však cestári môžu pracovať aj v noci. "Na diaľnici môžu robiť aj 24 hodín denne. My sme len žiadali, aby sa tam pracovalo mimo dopravnej špičky." Národná diaľničná spoločnosť pritom podľa nej nepotrebuje súhlas polície, stačí, keď im len oznámi svoj zámer. Michal sa domnieval, že cestári nerobia v noci kvôli bezpečnosti. "Myslím, že by bolo horšie zavrieť celý jazdný pruh v nočných hodinách. Bolo by to väčšie riziko vzhľadom na to, ako sa na Slovensku jazdí po diaľniciach. Vznikali by kolízie," upozornil.
Zatiaľ čo prístup do metropoly je v tomto týždni problematický, premávka v uliciach Bratislavy je pokojná. "Doprava v meste prázdninuje. Nikde sa nevytvárajú väčšie kolóny. Po Bratislave je síce roztrúsených asi 16 rozkopávok, šoféri však s nimi nemajú veľké starosti," povedal Michal.
Mierne zdržanie sa môže objaviť na budúci týždeň na Patrónke, kde magistrát začne obnovovať vrchnú časť vozovky. "Cesty tam budú opravovať do konca augusta. Vďaka tunelu Sitina sa však doprava určite odľahčí," dodal Michal.
Od septembra by mala byť rozšírená aj Botanická ulica. Aby sa predišlo ranným zápcham, robotníci rozmiestňujú prenosné dopravné značenie až po 9. hodine. "V úseku od benzínovej stanice po internáty Družba sú navyše zachované obidva pruhy, ibaže sú o niečo užšie. Vodičov to len trochu spomalí," uzavrel Michal.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Pravda; s. 10; sita)
Mestské zastupiteľstvo schválilo v prvom polroku tohto roka 4 595 žiadostí o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemkov. Podľa hovorkyne bratislavského magistrátu Evy Chudinovej záujem občanov o prevod pozemkov pod družstevnými bytmi pretrváva, ale je nižší ako na začiatku. Počas prvých šiestich mesiacov tohto roka bolo takisto zaevidovaných 661 žiadostí o prevod pozemkov, do katastra bolo vložených pritom 2 633. Hlavné mesto v tomto období vynaložilo na prevody viac ako 3,4 milióna korún.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Sme; príloha Bratislava, s. 3; lin)
Letné rozkopávky sú na všetkých dôležitých ťahoch v meste, opravujú sa zastávky, rozširujú vozovky
Dôležitou dopravnou stavbou je rozšírenie Botanickej ulice, s mesačným oneskorením sa dokončuje Prístavná, prerába sa električková trať na Račianskej. Vodiči sa musia pripraviť na rekonštrukciu Patrónky.
Vodiči si v týchto dňoch musia dávať pozor na čiatočné uzávery a zmeny dopravného režimu, ktoré sa zo dňa na deň menia na území celého mesta.
Do konca tohto týždňa majú byť hotové viaceré stavby - opravy povrchov zastávok MHD na Ružinovskej, pri Slovenskej akadémii vied na Štefánikovej a inde.
Najmenej do 27. júla potrvá rozkopávka na rohu Račianskej a Pionerskej ulice. Uzatvorený je pravý jazdný pruh v smere ku križovatke s Račianskou v dĺžke 80 metrov. Rozširuje sa tam vozovka v rámci stavby semaforov a pravého odbočenia.
S čiastočnými uzáverami treba rátať na všetkých hlavných ťahoch. Botanickú rozširujú na tri pruhy v smere do mesta, uzávera vo viacerých úsekoch od Družby po Most Lafraconi potrvá do konca leta. Frézovať vozovka sa má na Záhradníckej v smere na Odborárske námestie v oboch jazdných pruhoch, na Šancovej od Račianskeho mýta po Smrečiansku. Uzavretý má byť ľavý pruh v smere na hlavnú stanicu.
Betónový povrch pribudne na Bajkalskej - vstup do križovatky s Trnavskou, smer od Drieňovej na všetkých jazdných pruhoch.
V Petržalke sa opravujú dve ulice - Dolnozemská pred križovatkou s Gettingovou v oboch smeroch a Cesta na Berg.
Pohyb bude obmedzený aj na menších cestách. Opravovať sa bude Púchovská ulica medzi Stolárskou a Trávnou aj Ulica Sch. Trnavského - za ulicou Pod záhradami. Od budúceho týždňa sa bude opravovať Krahulčia ulica v Novom Meste. Tá bude celkom uzavretá až do konca septembra, obchádzať sa bude zo strany Koliby.
V pondelok sa začne aj oprava Hálkovej ulice. Najprv sa budú vymieňať vodovodné prípojky, potom sa bude robiť dlažba pri chodníku, pričom tu bude platiť štyridsiatka, nakoniec príde na rad vozovka, jazdiť sa bude vždy v jednom pruhu.
---
Čo sa plánuje
Stavbou, ktorá sa dotkne najväčšieho počtu vodičov, bude rekonštrukcia Patrónky. Podľa najnovších informácií z magistrátu by sa malo začať kopať na budúci týždeň, zatiaľ sa ešte stále nevie presný termín ani miesto, kde sa práce začnú. Kritický býva smer z mesta z Brnianskej.
Súčasťou prác má byť rekonštrukcia časti Mlynskej doliny, od križovatky s ulicou Pri Habánskom mlyne, a oprava Lamačskej od Patrónky po Mokrohájsku.
Okrem opravy povrchu zastávky MHD na Hradskej sa v blízkej budúcnosti má začať stavba kruhového objazdu na tejto ulici.
Nové Mesto plánuje zmenu dopravného režimu v lokalite Ľudového námestia. Podľa hovorkyne Valérie Reháčkovej je tu stále viac parkujúcich áut, ulice začínajú byť neprejazdné, obyvatelia majú problém zaparkovať a chodci nemôžu prejsť po chdoníku. Preto chce miestny úrad zjednosmerniť Matičnú, Svätovojtešskú, Leteckú a Úradnícku.
---
Čiastočná uzávera na Štefánikovej ulici pri Slovenskej akadémii vied by mala trvať do nedele. Opravuje sa tu povrch zastávky MHD v smere na Hodžovo námestie.
Poškodený povrch vozovky, na ktorej pôsobením tepla a tlaku brzdiacich autobusov a trolejbusov vznikli koľaje, sa vyfrézuje a namiesto asfaltu sa tam položí vrstva betónu.
Zrušená je aj zastávka poniže na Hodžovom námestí, kde je do konca leta predĺžená uzávera pre stavbu polyfunkčného domu Astoria Palace.
Veľké problémy spôsobovala uzávera na Račianskej ulici, pri železničnej stanici Vinohrady - v zápchach tu stáli aj obyvatelia Záhoria. Práce majú trvať do 10. augusta, dovtedy tu budú jazdiť miesto električiek autobusy. Mesto sľúbilo, že do konca týždňa sa práce presunú mimo cesty.
Po Prístavnej ulici, ktorej nová rozšírená časť už má aj vodorovné značenie, sa ešte nejazdí. Firma Metro má povolenie pracovať tu do konca júla, potom sa má doprava presunúť na novú úsek a pôvodné dva jazdné pruhy bude rekonštruovať magistrát. Stavba mesiac mešká, pôvodne mala byť hotová do konca leta.
Text pod foto
Jednou z najvýznamnejších dopravných stavieb je podľa mesta rozšírenie Botanickej ulice v smere do mesta na trojpruhovú. Pri internáte Družba platí čiastočná uzávera.
Foto: SME - MILAN DAVID
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Rozhlasová stanica Regina; Štvrtok s Rádiom Regina; 10.00; 2 min.; HARGAŠOVÁ Ľubica)
Ľubica HARGAŠOVÁ, moderátorka:
"Na telefónnom záznamníku s číslom bratislavským telefónnym číslom, takže predvoľba 02 5727 3762 bol aj tento podnet:"
Poslucháčka:
"Ja som poslucháčka vášho rozhlasu z Bratislavy a chcela by som sa opýtať na jednu takú, podľa mňa veľmi závažnú vec, je to neporiadok, ktorý je okolo Hlavnej stanice železničnej v Bratislave. V priestoroch stanice je to vyupratované, tam je to skutočne v prospech zákazníka, prípadne cestujúceho, ktorý tam ide, ale ako vyjdete zo stanice do priestorov autobusových zastávok, respektíve ku kvetináčom, to sú vlastne odpadkové koše a je tam vlastne strašne veľa špiny. Ako je to možné, že Bratislava sa takto prezentuje nielen pred domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi?"
Ľ. HARGAŠOVÁ:
"O probléme sme informovali riaditeľku Sekcie dopravy a cestného hospodárstva magistrátu hlavného mesta Tatianu KRATOCHVÍĽOVÚ."
Tatiana KRATOCHVÍĽOVÁ:
"Je možné vzhľadom na to, že je tam veľmi vysoký výskyt chodcov a častokrát bezdomovcov, že práve v nejakých skorých ranných hodinách sa tam ešte odpadky vyskytujú, pretože my čistíme tento priestor v takom režime, že denne medzi 8-ou a pol deviatou a potom medzi 14-tou a 14.30, čiže ak je tam problém v nejakom čase pred 8-ou hodinou, tak my prehodnotíme ten režim čistenia a veľmi pravdepodobne sa s dodávateľom dohovoríme, aby v skorších ranných hodinách tento priestor čistil, tak, aby okolo siedmej hodiny už to Predstaničné námestie a všetky tieto plochy boli vyčistené."
Ľ. HARGAŠOVÁ:
"Ak aj vy máte problém môžete nám zatelefonovať na záznamník Fóra s číslom predvoľba 02, 5727 3762. Môžete využiť aj klasickú poštu do Rádia Regina v Bratislave alebo elektronickú adresu: forum@rozhlas.sk.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.45; 1,5 min.; LEŠUNDÁK Ján)
Vladimír VONDRÁK, moderátor:
"V Bratislave na Prístavnej v smere na most Apollo bola niekoľko dní príkazová značka určujúca vjazd do protismeru. Na tento prípad nás upozornil jeden z našich divákov. Stavebná firma už chybné označenie opravila."
Ján LEŠUNDÁK, redaktor:
"Ak by ste sa riadili dopravným značením na Prístavnej v smere na most Apollo, pravdepodobne by to nedopadlo najlepšie. Vošli by ste totiž do protismeru. Podľa bratislavského magistrátu, pod ktorého správa cesty je, došlo asi k omylu pri značení."
Tatiana KRATOCHVÍLOVÁ, Magistrát hl. mesta Bratislava:
"Realizátor stavby si pravdepodobne neuvedomil, že to dopravné značenie definitívne musí byť, kým nebude definitívne komunikácia otvorená, prekryté."
J. LEŠUNDÁK:
"Aj keď sa v úseku nestala žiadna nehoda, magistrát začne za túto nedbalosť voči firme Metro Bratislava, akciová spoločnosť správne konanie - čiže jej uloží pokutu."
T. KRATOCHVÍLOVÁ:
"Na základe závažnosti tejto chyby sa posúdi, akú výšku pokuty môžeme tomu stavebníkovu alebo tomu, kto investične zabezpečí túto stavbu uložiť."
Vladimír ČAPČEK, Metro Bratislava a. s.:
"Skutočne to bolo asi nedopatrením niektorého z týchto pracovníkov, ktorí to nezakryli túto značku. Ale nevidím, že by malo dôjsť k nejakému postihu."
J. LEŠUNDÁK:
"Spolu išlo o štyri príkazové značky. Niektoré na náš podnet zakryla firma na poludnie. Ostatné už v našej prítomnosti."
V. ČAPČEK:
"Dôstojne sa ospravedlňujem, že táto značka nebola prekrytá."
J. LEŠUNDÁK:
"Magistrát tiež nedávno uložil pokutu za nesplnenie stanovených podmienok firme pri výkopových prácach na Šulekovej ulici v Bratislave. Za ten čas, čo bola značka takto osadená sa tu našťastie nestala žiadna vážna nehoda. Výška pokuty pre stavebnú firmu vyplynie podľa magistrátu zo závažnosti umiestnenia značky."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Plus jeden deň; s. 6; Bustin Karol, ml.)
Hlavné mesto sa snaží získať partnera na sprevádzkovanie plavidla
BRATISLAVA - Kúsok histórie sa možno vráti. V Bratislave by mal známy propeler už čoskoro opäť prevážať ľudí z jedného brehu Dunaja na druhý.
Projekt sa rozhodli zrealizovať mestské časti Petržalka a Staré Mesto s pomocou hlavného mesta. Sprevádzkovanie propelera si vyžiada nemálo peňazí. Podľa viacerých odhadov ide o 2 milióny korún. "Budeme potrebovať súkromného investora, iba tak môže byť zámer úspešný," povedal hovorca miestneho úradu Petržalka Ľuboš Andrássy. Propeler, na ktorom zažili prvú plavbu loďou tisíce Slovákov, by teda mohol začať znova prerážať vlny Dunaja už budúci rok.
Nostalgický propeler začal voziť návštevníkov zo Starého Mesta do Petržalky a späť presne pred tridsiatimi rokmi. Naposledy v ňom rodiny s deťmi sedeli pred šiestimi rokmi. Odvtedy možno rieku preklenúť len po moste.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Pravda; s. 11; ľub, mar, ri)
BRATISLAVA - Dlhotrvajúce horúčavy a sucho spôsobujú problémy s dodávaním vody. Bratislavská vodárenská spoločnosť obmedzuje dodávky z verejného vodovodu v niektorých obciach a mestských častiach na Záhorí. Najhoršie sú na tom v Marianke, kde sa voda vyčerpá rýchlejšie pre malý priemer potrubia.
V období extrémneho tepla spotrebujú obyvatelia viac vody. Okrem pitných a sociálnych účelov napríklad častejšie polievajú záhrady. "V Marianke a Borinke čerpajú pitnú vodu z verejného vodovodu, ostatné obce majú vlastný zdroj," osvetlila situáciu Jana Štulajterová z Komunikačného a tlačového oddelenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
K čiastočnému obmedzeniu by mohlo dôjsť aj v ďalších obciach a mestách. ,,O prípadnom obmedzení sme informovali starostov, pretože je to naša povinnosť, aby boli aj obyvatelia na prípadnú odstávku pripravení," uviedla Štulajterová. "Zatiaľ sa to však nestalo," dodala.
Jaroslava Liďáková z Miestneho úradu v Záhorskej Bystrici včera potvrdila, že k obmedzeniu dodávania vody v dôsledku tepla zatiaľ nedošlo. "Máme odstavenú vodu na Pútnickej ulici, ale z dôvodu dočasného prepojenia obnovy potrubia," informovala Liďáková. Obmedzenie by malo na Pútnickej ulici trvať iba dodnes.
Najhoršia situácia je v obci Marianka neďaleko Bratislavy, kde v stredu zaviedli krízový režim dodávky pitnej vody a vodárenská spoločnosť zabezpečuje náhradné zásobovanie cisternami. "Predpokladáme, že na budúci týždeň sa situácia zlepší," vysvetlila Štulajterová. Do konca augusta tu mali dokončiť nové potrubie, ktoré bude mať väčší priemer.
Dodávka vody je obmedzená aj v obci Borinka v okrese Malacky. Vodu tu majú na tri hodiny ráno a tri hodiny popoludní, v ostatnom čase zabezpečuje zásobovanie vodou cisterna.
Ako uviedla Štulajterová, vodárenská spoločnosť predpokladá, že na budúci týždeň sa situácia upokojí a ďalšie obmedzenia a prerušenia dodávky vody nebudú potrebné.
Problémy s vodou má aj asi dvesto obyvateľov gemerskej dedinky Martinova v okrese Rimavská Sobota. Obec nemá verejný vodovod a pre veľké horúčavy väčšine obyvateľov vyschli studne.
Starosta dokonca zvažuje vyhlásenie stavu ohrozenia. "Voda v studniach začala vysychať už minulý týždeň. Čoraz viac ľudí sa potom začalo chodiť zásobovať vodou k studni pri obecnom úrade, no v týchto dňoch už nemáme vodu ani v nej. Voda už ostala iba v zopár studniach, no tá je škodlivá a hygiena ju neodporúča piť," približuje situáciu v Martinovej jej starosta Eugen Radič.
Situáciu riešia ľudia rôzne. "Niektorí, ak na to majú, si vodu na pitie kupujú v obchodoch, Iní, chodia s kanistrami alebo fľaškami do susedných obcí, kde majú príbuzných a vodu na pitie si nosia domov od nich," hovorí starosta. Obec však podľa neho nemá peniaze na to, aby obyvateľom objednala a zaplatila cisterny s pitnou vodou.
Na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote zatiaľ o podobných problémoch s nedostatkom vody v niektorej z obcí okresu informovaní nie sú. "Doteraz sa na nás s podobným problémom neobrátil nikto," informovala včera zástupkyňa riaditeľa Tatiana Majanová.
Problémy zatiaľ nehlásia ani vodárne na východe Slovenska. Extrémne horúčavy trvajú len týždeň a predchádzali im búrky, ktoré zvýšili podzemné rezervoáre aj vonkajšie nádrže. Vodná nádrž Starina na východe Slovenska je napríklad v súčasnosti naplnená na 82 percent. Východoslovenská vodárenská spoločnosť však pri pretrvávaní horúčav nie je schopná zaistiť trvalé vodné zásobovanie niektorých obcí napojených na miestne zdroje. "V prípade dlhotrvajúcich horúčav nevylučujeme pri takýchto miestnych zdrojoch reguláciu dodávky pitnej vody, nakoľko iný spôsob zásobovania nie je možný," povedal výrobno-technický riaditeľ spoločnosti Rudolf Kočiško. Obyvatelia Záhoria a gemerskej dedinky Martinova sú v horúcich dňoch odkázaní na kúpenú vodu vo fľašiach.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Sme; príloha Bratislava, s. 1, 2; Vasiľová Linda)
V Marianke tečie voda štyri hodiny denne, v dedine sú cisterny
Obce v okolí Bratislavy majú pre horúčavy problém s vodou. V Marianke i v Borinke tečie z vodovodov len niekoľko hodín denne. Ľudia musia šetriť, sú nahnevaní.
Mimoriadne horúčavy spôsobujú v záhorských obciach nedostatok vody. V čase, keď organizmus najviac potrebuje pitný režim, sú stovky ľudí odkázané na minerálku z obchodu.
"U nás tečie z vodovodu pitná voda od šiestej do ôsmej ráno, a večer od ôsmej do desiatej," povedal Peter, otec štvorčlennej rodiny z Marianky. "Neperieme, manželka nosí bielizeň k otcovi do Bratislavy, lebo za tie dve hodiny by sa na práčke nedokončil ani jeden program."
Kým voda tečie, ľudia si robia zásoby na varenie, umývanie. V čase odstávky sa napĺňa obecný vodojem, ktorý má 300 kubíkov.
V horskej dedinke platí obmedzený režim už od pondelka. "O tom, že je nedostatok vody, nás informovala vodárenská spoločnosť v pondelok ráno faxom, o piatej popoludní už bola voda odstavená," povedal starosta Marianky Viliam Bolgáč.
Ľudia sú nahnevaní, keby boli vedeli o nedostatku vody vopred, znášali by ho podľa starostu lepšie. Marianka má asi tisíc obyvateľov. Mnohí z nich sú Bratislavčania, ktorí tu hľadajú pokojné, i keď drahé bývanie. V malebnej obci si postavili alebo prestavali domy, v záhradách majú trávniky a bazény, v lete majú väčšiu spotrebu vody.
Práve zvýšenými nárazovými odbermi argumentujú vodári. Počas týždňa s nimi rokovali aj starostovia ďalších obcí.
V Marianke počas dňa zásobujú ľudí dve cisterny, starosta povedal, že sa s vodármi dohodli na ďalších dvoch. Aj to je však málo.
V susednej Borinke, ktorá takisto leží v kopcoch, už štvrtý deň vodu zastavujú na noc, aby sa stihol naplniť rezervoár. Problémy nastali aj v Záhorskej Bystrici, ktorá je mestskou časťou Bratislavy. Tam včera rokoval starosta so zástupcami vodárenskej spoločnosti. Bez vody totiž ostal horný koniec Pútnickej ulice.
V Pezinku je nedostatok vody v záhradkárskej osade, tam podľa hovorkyne vodární Jany Štulajterovej cisterny nepristavujú. "Zásobujeme len obývané miesta po dohode so samosprávou," povedala hovorkyňa.
Ľudia plytvajú
Hlavným problémom v záhorských obciach nie je podľa Štulajterovej zníženie zdrojov podzemnej vody, skôr je na vine zásobovanie. "Ľudia sú nedisciplinovaní, nešetria vodou. V Marianke napríklad určite nedostali upozornenie prvýkrát. Je tu totiž kapacitne nevyhovujúce potrubie." V posledných rokoch sa v obci rozmohla masívna výstavba, nároky na vodu niekoľkokrát stúpli. Spolupráca s predchádzajúcim vedením obce bola podľa Štulajterovej ťažká.
Do konca augusta by sa malo potrubie vymeniť za väčšie, no podľa Štulajterovej by bolo vody dostatok aj teraz, keby sa neplytvalo.
Pitná voda v záchode
Vodári prevádzkujú len jedno potrubie - pitná voda sa preto využíva aj na splachovanie toaliet, na polievanie záhrad, napúšťanie bazénov.
Výnimkou sú obce, kde majú ľudia studne. Úžitková voda v nich sa využíva na polievanie, pre vysoký obsah dusičnanov väčšinou nie je vhodná na pitie.
"S vodou zatiaľ nemáme problém, máme vysokú spodnú vodu a ľudia majú studne," povedal starosta obce Dubová pri Modre Ľudovít Ružička. Dostali však už upozornenie a včera varovali ľudí, aby s vodou šetrili. Štulajterová povedala, že je úlohou starostu, aby vodný režim zabezpečil.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Sme; príloha Bratislava, s. 2; Parkrová Jana)
Stromy ochoreli napriek postreku. Tie, ktoré ošetrili injekciami, sú zdravé.
Mnoho pagaštanových stromov v Sade Janka Kráľa napadol ploskáčik pagaštanový. Stromy ochoreli napriek tomu, že podľa slov hovorcu Petržalky Ľubomíra Andrassyho boli na prelome apríla a mája proti tomuto škodcovi postrekované. "Gaštany postrekom ošetrujeme už šiesty rok," povedal.
Chorobou však netrpia pagaštany v Prezidentskej záhrade, tie ošetrili tento rok špeciálnym spôsobom - injektážou. Pri tomto spôsobe do obvodu kmeňa stromu navŕtajú malé očkovacie otvory a vložia do nich ampulky s očkovacou látkou. Strom si látku vytiahne a cievnymi zväzkami a vodivými pletivami transportuje priamo do listov. Výhodou oproti klasickému postreku je, že sa dostane do celej koruny. To stromy chráni počas celej vegetačnej doby. Na druhý deň injekcie z kmeňa vyberú a očkovacie otvory zatrú stromovým balzamom.
Metóda sa využíva najmä v meste, v lokalitách, kde je problémom vysoké stromy postrekovať vysokovztlakovými postrekovačmi. Injektážou stromy už dlhšie ošetrujú v USA, v Bratislave ju použili štvrtýkrát a ešte je len v štádiu experimentu
"Ak by stromy boli vážne ohrozené, uvažovali by sme aj o tomto spôsobe ochrany. Ampulky však musia ostať v strome 12 hodín a v sade, kde sa pohybuje množstvo ľudí, by hrozilo, že ich niekto vyberie či vykopne. Tiež by to bolo treba robiť každý rok a stromy preto opätovne navrtávať," povedal Andrassy.
Ploskáčik pagaštanový je kalamitný škodca, ktorý sa u nás objavil pred 13 rokmi a rozšíril sa na územie celého Slovenska. Výrazne poškodzuje listy stromov.
Mestská časť dala na jar postriekať 600 stromov, pagaštany špeciálne proti ploskáčikovi.
Texty pod foto
Pagaštany v Sade Janka Kráľa majú listy napadnuté ploskáčikom.
Foto: SME - PAVOL FUNTÁL
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Sme; príloha Bratislava, s. 4; japa)
Najväčším problémom Čunova je podľa starostky chýbajúca kanalizácia, lákadlom voda a dedinský štýl
Umelý vodný kanál v Čunove je domácou vodou olympionikov.
Čunovo má spomedzi sedemnástich mestských častí najmenej obyvateľov, necelú tisícku. To však má zmeniť ďalšia výstavba. Kanalizáciu však má sotva polovica domov.
"Kanalizácia mala byť súčasťou výstavby Vodného diela Gabčíkovo," hovorí starostka Gabriela Ferenčáková.
Žumpy na pitnej vode
Tým, ktorí ju už majú, prípojky zaplatil štát a mestská časť, ostatní si ich budú musieť zaplatiť sami. "Cítia to ako diskrimináciu a ťažko sa im to vysvetľuje. Ide totiž zväčša o čiastky vo výške niekoľkých desiatok tisíc korún," hovorí starostka. Dodáva, že samospráva hľadá prostriedky na to, aby občanom na prípojky prispela. Napojenie na kanalizáciu je podľa zákona povinné. "Čudujem sa, že táto situácia sa tak dlho neriešila. Čunovo leží na rezervoári pitnej vody a určite množstvo žúmp presakuje."
Výstavba: rodinné domy a vodný areál
"Podľa územného plánu majú v Čunove pribudnúť ďalšie domy, nie na pozemkoch mestskej časti, ale na miestach, ktoré patria súkromným vlastníkom a developerom. Nepôjde však o masívnu výstavbu a mala by rešpektovať súčasný ráz Čunova, ktorý pripomína dedinku," hovorí starostka.
Do dvoch rokov sa začne v Čunove aj stavba Danubia parku. Pozemky na jeho výstavbu prenajali investorovi na dobu 99 rokov štátne vodohospodárske podniky. Do výstavby areálu plánuje spoločnosť Danubia invest investovať 7,5 miliardy korún a za prenájom pozemkov s rozlohou 220 hektárov zaplatí 3, 7 milióna korún ročne.
Zákaz kúpania v jazerách zrušia
Krajský úrad životného prostredia rozhodol o vyňatí čunovských jazier z I. pásma hygienickej ochrany. S tým súvisel aj zákaz kúpania v jazerách.
O vyňatie z najprísnejšieho stupňa ochrany požiadali vodárenská spoločnosť, pretože pásmo bolo vymedzené ešte pred stavbou Vodného diela Gabčíkovo a po jeho postavení sa prúdenie podzemnej vody zmenilo.
Zákaz kúpania v jazerách by teda mal byť zrušený ešte počas tohtoročnej letnej sezóny. Obľúbené vodné plochy sa však nestanú oficiálnym kúpaliskom. Vlastníkom pozemku pod jazerami nie je mestská časť Čunovo, ale poľnohospodárske družstvo Dunaj, ktoré o zmene režimu neuvažuje. Navyše, na väčšiu časť pozemku pod jazerami si uplatňujú nárok v rámci reštitúcie bývalí vlastníci, pozemok patril čunovskému urbáru.
Lákadlá v Čunove
V areáli vodných športov v Čunove trénujú vodáci - aj olympionici - bratia Hochschornerovci či Michal Martikán, chodí sem Janka Dukátová. Jednou zo zaujímavých pamiatok je kaštieľ so sýpkou. Je však v schátranom stave, podobne ako ten v Rusovciach.
---
Mestská časť Čunovo
* Počet obyvateľov........................necelých 1000
* Starostka........................Gabriela Ferenčáková
* Počet poslancov.....................................9
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
---
Ako sa rozrastala Bratislava
* Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
* Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
* Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
* Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
* V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
---
Danubia park
Do dvoch rokov začne spoločnosť Danubia Invest stavať v Čunove Danubia park, stavba by mala trvať sedem rokov. Areál leží priamo na vodnej magistrále Dunaj - Mohan - Rýn.
Územie je podľa využitia rozdelené na šesť častí. Tri z nich sú na pravom brehu Hrušovskej zdrže. Využijú ich ako les a lesopark, miesto na táborenie, bežecké chodníky či kondičné dráhy, a tretiu časť na jachtársky prístav, lodenice, jachtárske kluby, tenisové dvorce a detské ihriská. Samotná Hrušovská zdrž bude na kúpanie, rybolov, potápanie, vodnú turistiku či windsurfing. Ďalšie tri lokality sú tiež určené na rekreáciu v prírodnom prostredí a v časti pobrežnej línie mošovského dunajského ramena vybudujú pláž.
Stavby majú byť lokalizované mimo hlavných lesných porastov na vegetačne menej hodnotných plochách alebo na umelo vytvorených násypoch.
Z histórie Čunova
Oblasť bola osídlená už v dobe rímskej. Prvá písomná zmienka je z roku 1232. V 14. storočí bola oblasť hranicou medzi Dolným a Horným Uhorskom. Pôvodné názvy Chunn, nemecky Sarndorf, maďarsky Csún. Po odchode Turkov bola obec v 18. storočí kolonizovaná Chorvátmi. Po zrušení poddanstva získal miestne pozemky gróf Emanuel Zichy, v roku 1905 ich odkúpil gróf Lónay, Obec bola ku Slovensku pripojená v roku 1945 spolu s Jarovcami a Rusovcami. Dovtedy patrila Maďarsku. K Bratislave bolo Čunovo pripojené v roku 1972.
Texty pod foto
V areáli vodných športov trénujú a súťažia rafteri aj vodní slalomári. Umelý vodný kanál v Čunove je domácou vodou bratov Hochschornerovcov či Michala Martikána
Foto: archív SME
Architektonickou dominantou Čunova je kaštieľ so sýpkou. Prízemná barokovo-klasicistická stavba kaštieľa pochádza z obdobia 1765 - 1770. Kedysi ho obklopoval park.
FOTO SME - MILAN DAVID
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; 1,5 min.; TOMAGA Braňo)
Miriam KALISOVÁ, moderátorka:
"Počas týchto extrémnych horúčav lekári zdôrazňujú dodržať pitný režim. Bratislavská vodárenská spoločnosť však prerušuje dodávky pitnej vody. Argumentuje suchom a zvýšeným nárazovým odberom vody. Najhoršie je na tom obec Marianka pri Bratislave.
Obyvatelia hovoria o katastrofálnom stave."
Braňo TOMAGA, redaktor:
"Niektorí obyvatelia Marianky žijú už takmer týždeň len zo zásob vody, ktoré si napustia do vedier či do vane."
Obyvatelia Marianky a Borinky:
"Človek nemôže ani záchod spláchnuť. Máme tu takú starú osobu, ktorá je bezvládna. Tú je treba tiež poumývať. Nie je v čom."
"Nemohla som prať. Nemohla som variť."
"My máme studňu, viete, na to. Ale kto nemá tú studňu, tak to je úplná katastrofa."
B. TOMAGA:
"Podobná situácia postihla aj obce Buková, Cerová, Dubová a časť Modry a Pezinka. Bratislavská vodárenská spoločnosť tvrdí, že nedostatok vody spôsobili extrémne klimatické podmienky."
Jana ŠTULAJTEROVÁ, Bratislavská vodárenská spoločnosť:
"Z toho dôvodu obyvatelia čerpajú viac vody."
B. TOMAGA:
"Starosta Marianky, ktorá je na tom najhoršie, však vidí prerušenie dodávky vody v rekonštrukcii potrubia, ktoré v týchto horúcich dňoch vymieňa Bratislavská vodárenská spoločnosť v Záhorskej Bystrici."
Viliam BOGÁČ, starosta Marianky:
"Tým pádom sa aj obmedzil prítok vody do našich vodojemov práve kvôli tejto rekonštrukcii."
J. ŠTULAJTEROVÁ:
"My nevieme predpokladať, že aké bude počasie. Je to naplánovaná rekonštrukcia. Cez hlavné obdobie sa tak isto nemôže robiť, lebo vtedy neuznávame rozkopávkové povolenie."
B. TOMAGA:
"Výmena potrubia odstavila od vody aj časť Záhorskej Bystrice."
Vladimír KUBOVIČ, starosta mestskej časti Záhorská Bystrica:
"Nikoho z nás to nepoteší ak pri 40 stupňových teplotách sa nemôžete osprchovať."
B. TOMAGA:
"Vodárenská spoločnosť očakáva zlepšenie situácie už pri prvom ochladení. Pre Marianku a Borinku sa však situácia zlepší koncom augusta. Dovtedy plánujú skončiť rekonštrukčné práce na potrubí."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; FIAČANOVÁ Petra)
Braňo ONDRUŠ, moderátor:
"Horúčavy už začali spôsobovať problémy, ktoré sme tu poriadne dávno nemali. V niekoľkých dedinách v okolí Bratislavy dostali ľudia príkaz, aby začali šetriť s pitnou vodou. Vodári obmedzia jej dodávky a možno ich aj úplne prerušia."
Petra FIAČANOVÁ, redaktorka:
"Po zaznení sirény vedra do ruky a rýchlo po vodu. Takto žijú už od pondelka obyvatelia niektorých obcí v okolí Bratislavy. Pritom mnohí by dali čokoľvek za to, aby sa v štyridsaťstupňových horúčavách mohli osviežiť v studenej sprche."
Anketa:
"To je veľmi zlé, takáto katastrofa, to sa tu ešte nestalo."
"No nemôžeme sa sprchovať, nemôžeme nič."
P. FIAČANOVÁ:
"Týchto päť obcí a niekoľko mestských častí dostalo začiatkom týždňa list, v ktorom ich bratislavská vodárenská spoločnosť upozornila na možné obmedzenie alebo prerušenie dodávky pitnej vody. Ako príčinu uviedla sucho."
Jana ŠTULAJTEROVÁ, hovorkyňa bratislavskej vodárenskej spoločnosti:
"V tejto situácii došlo vzhľadom k dlho trvajúcemu veľmi teplému počasiu a hlavne vzhľadom k tomu, že v tomto období obyvatelia alebo ľudia spotrebúvajú väčšie množstvo vody."
P. FIAČANOVÁ:
"Nie však na osobnú spotrebu. Hektolitre vody idú do bazénov, či na polievanie trávnikov. Starostovia nám potvrdili, že niektoré lokálne zdroje vysýchajú."
Vladimír KUBOVIČ, starosta obce Záhorská Bystrica:
"Situácia na západnom Slovensku je určite zložitá, pretože viacero menších zdrojov vysychá."
P. FIAČANOVÁ:
"V obci Mariánka a Záhorská Bystrica sa k tomuto všetkému pridala ešte aj oprava miestneho vodovodu. Ľudia sú zúfalí."
Viliam BOLGIAŠ, starosta obce Mariánka:
"To sa tak dá vydržať jeden, dva dní, ale nie týždeň. Neviem koľko táto situácia bude ešte trvať."
J. ŠTULAJTEROVÁ:
"Tá situácia, predpokladám, že sa na budúci týždeň zlepší."
P. FIAČANOVÁ:
"V iných oblastiach Slovenska vážne problémy s vodou zatiaľ nie sú. No na západe by určite pomohlo keby horúčavy nahradil výdatný dážď. Toho sa však dočkáme najskôr na budúci týždeň."
Rastislav ČIČMANEC, meteorológ:
"Bude premenlivé počasie s prehánkami a už aj nižšími teplotami."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Hospodárske noviny; s. 3; ama)
Extrémne horúčavy komplikujú situáciu najmä na Záhorí. Ako prvé to pocítili Marianka a Borinka. Bratislavská vodárenská spoločnosť požiadala starostov ďalších obcí, aby občanov vyzvali na obmedzenie polievanie záhrad a napúšťame bazénov. "Trvať to bude, kým sa nezmení počasie a ľudia prestanú vo zvýšenej miere používať pitnú vodu," informovala hovorkyňa spoločnosti Jana Štulajterová. V Bratislave sú podľa nej zásoby vody dostatočné. V Marianke je problémom príliš úzke potrubie. "Je tam intenzívna výstavba a potrubie nestačí na plynulé zásobovanie obyvateľov vodou." Do konca augusta by malo problém so zásobovaním vyriešiť nové, širšie potrubie. Problémy s nedostatkom pitnej vody už majú aj na východnom Slovensku. Výrobno-technický riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Rudolf Kočiško pre HN potvrdil, že cisternami dozásobujú odberateľov v Poproči, Malej Lodine, vo Vyšnom Klatove, v Nižnej Kamenici a Kočiských Olšanoch. V Gočatove musia dodávku pitnej vody regulovať. "Ostatné závody zatiaľ žiadne regulácie a obmedzenia dodávky pitnej vody neevidujú." Obmedzení v zásobovaní sa podľa neho nemusia obávať obce a mestá napojené na vodárenské sústavy ako Starina, Bukovec, Drienovec. Obyvatelia na strednom Slovensku sa nemusia obávať nedostatku pitnej vody. "Ani pri dlhšom období teplého a suchého počasia nie je predpoklad zníženia výdatnosti," reagovala pre agentúru SITA hovorkyňa Veolia Voda (pod ktorú patrí Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť) Slavomíra Vogelová.
Či Slovensku hrozí v budúcnosti nedostatok pitnej vody, nám včera nikto z oslovených odborníkov povedať nevedel.
----
ÚČET ZA VODU
Priemerná cena jedného litra vody pre domácnosti vrátane nákladov za jej odvedenie a vyčistenie bude v tomto roku 5,4 haliera (s DPH). Pri priemernej spotrebe jednej osoby 95,1 litra denne bude toto množstvo vody stáť 5,14 koruny. Štvorčlenná slovenská rodina spotrebuje ročne 100 až 120 kubíkov vody. To znamená, že v tomto roku zaplatí za vodné a stočné 5 431 až 6 517 korún (mesačne 453 až 543 korún).
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Hospodárske noviny; s. 3; ml)
Niektoré obce nemajú vodu vôbec, iným tečie len vo vybraných hodinách.
ZÁHORIE - "Pozrite sa, ako to tečie," ukazuje mi servírka Zuzana v penzióne v Marianke slabý prúd vody, pod ktorým sa snaží umyť tácku. "A to sme radi, že vôbec tečie." Obec, ktorá sa pýši titulom najstaršieho pútnického miesta na Slovensku, je takmer celý deň odstavená od vody. Bratislavská vodárenská spoločnosť obmedzila jej dodávky len na štyri hodiny denne - dve ráno a dve večer.
Prípadných pútnikov by zrejme napojili len z obecného vodovodu. "Ale tam tečie len máličko vody," upozorňuje starší pán v montérkach. Hoci obec bola odstávkou vody prekvapená, sám sa tvári spokojne, vodu čerpá z vlastnej studne. "Dusitany, dusičnany, železo, mangán," odriekava zloženie vody. Aj napriek tomu sa cíti fit.
Vedľa neho stojí Roman Neumahr, vlastník penziónu. "Sme úplne hotoví, ani ubytovávať nemôžeme. Keby mesiac dopredu povedali, že bude problém, tak sa zariadime, takto prichádzame o kšeft." Kým vodárne vyriešia problém s nízkym tlakom, pripoja sa aspoň na školskú studňu, aby nemuseli splachovať toalety vodou donesenou z Bratislavy. Provizórium bude v Marianke vládnuť do augusta, nikto však nevie presne odhadnúť, kedy sa skončí.
Cudzinci s bazénmi.
Dvere Obecného úradu v Borinke sú zamknuté. Našťastie, starostu Milana Maxiana nemusíme dlho zháňať. Sedí v krčme hneď za úradom. Chladí sa aj so svojou sekretárkou prijatie. V kancelárii majú na nevydržanie. V obci má 549 ľudí trvalý pobyt. Nové vilky s bazénmi patria "cudzincom" s trvalými pobytmi v Bratislave. Cez dvojmetrové ploty nevidno dnu, či trpia horúčavami rovnako ako starousadlíci, ktorí už tri dni šetria vodou.
Keď príde cisterna.
V Borinke má problém jediná ulica - Podhradská, priamo pod rezervoárom vody. Starosta tvrdí, že ich vodárne na nedostatok vody upozorňovali už dávnejšie. Nemyslí si, že za málo vody môžu bazény v nových vilách. "Už od začiatku roka sa ukazuje, že po suchej zime bude nedostatok vody." V obci regulujú pitnú vodu odstávkami od desiatej hodiny večer do pol piatej ráno, aby sa niečo nazhromaždilo cez noc. Voda stačí tak pre 95 percent obyvateľov. Domy v blízkosti rezervoára sú bez vody od deviatej rána do ďalšieho rána už dlhší čas. Majú len pár hodín na napúšťame zásob vody na pranie. V prípade potreby prichádza do obce cisterna z vodární. Borinka bude v stave núdze ešte dva týždne. Dovtedy by ju mali napojiť na tranzitný vodovod vedúci do Stupavy.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Nový Čas; s. 8; Žibritová Karolína)
ZÁHORIE - Máme hic a za Bratislavou sú dediny bez vody. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) im zatvorila kohútiky pre nadmernú spotrebu pitnej vody. Obyvatelia zúria!
"V Marianke a Borinke je obmedzený prívod pitnej vody. Z vodojemov tečie voda len ráno a večer, cez deň ľudí zásobujú cisterny. Dôvodom je nadmerná spotreba pitnej vody aj na polievanie záhrad," uviedla Jana Štulajterová, hovorkyňa BVS. Problém s dodávkou pitnej vody na Záhorí môže pretrvať ešte niekoľko dní.
Okrem toho v Borinke sa dokončuje prepojenie na stupavský vodovod a v Marianke sa zas robí rekonštrukcia vodovodov. "Je to katastrofa byť takto počas horúčav bez vody, dedinčania zúria," povedal starosta Marianky Viliam Bolgáč. Ľudia sa nemôžu sprchovať ani prať. Ak budú tropické teplá aj naďalej pretrvávať, nespokojnosť ľudí bude pokračovať.
Anketa: Čo vravíte na zatvorené kohútiky?
Helena Siváková (50), Mariánka, výčapníčka: - Vodu na umývanie riadu a kvetiny som si doniesla z domu zo studne. Neviem, čo by som bez nej teraz robila.
Boris Weinštuk (15), Borinka, študent: - Bez vody je to zlé. Pomáham na stavbe, som spotený a nemôžem sa ani ovlažiť. Večer ani osprchovať!
Igor Paška (57), Marianka, chemik: - Vodu máme tak dve hodiny ráno a dve hodiny večer, ale nie vždy. Možno to tak bude až do konca augusta.
Text k foto: Vodojem v Borinke vypli pre nadmernú spotrebu vody.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Pravda; s. 10; mč)
DEVÍN - Letný režim verejnej dopravy "píše" aj zaujímavé príhody. Jednu o " neviditeľnom " autobuse v Devíne do redakcie Pravdy poslala čitateľka Lenka Papánková.
"V utorok 17. júla sme si ja a moja päťročná dcéra urobili príjemný výlet na Devín vyhliadkovou loďou s tým, že späť sa vrátime autobusom číslo 29," začala Papánková. Na konečnej tejto linky pod hradom našla v grafikone údaj, že do autobusu budú môcť nastúpiť o 12.39.
"Spokojne sme si sadli a čakali. A čakali. .." pokračovala Papánková, ktorá o 12.50 znova pozrela na rozpis, kde našla telefónne číslo Dopravného podniku. "Vďaka ére mobilov! Hneď sa mi podarilo spojiť sa s dispečerom, veľmi ochotným a milým, a vysvetlila som mu situáciu." V tom čase už na rozhorúčenej zastávke postávala aj skupinka detí s vedúcou. Dispečer poďakoval a sľúbil okamžitú nápravu.
Pri ďalšom telefonáte Papánkovej potvrdil, že vyslali dispečera na cestu autom hľadať autobus 29, či sa nestala nejaká nehoda. "O 13.25 mi však ten istý dispečer objasnil, že až vďaka môjmu telefonátu zistil, že linka 29 je od 16. júla zrušená! Na zastávke však o tom nebolo ani zmienky."
Linke 29 zrušili premávku počas prázdnin len cez pracovný týždeň. Podľa predsedu Predstavenstva Dopravného podniku Branislava Záhradníka je to pre nedostatok vodičov. "Uvedenú zmenu sme riadne zapracovali do cestovných poriadkov na zastávkach, ako aj do cestovných poriadkov na internete," skonštatoval Záhradník.
Kde sa teda stala chyba? "Na základe tejto sťažnosti sme skontrolovali trasu linky 29 a, žiaľ, zistili sme, že na niektorých zastávkach bol nový cestovný poriadok strhnutý a zostal tam pôvodný s odchodmi, ktoré videla aj cestujúca," priznal Záhradník. Do starého grafikonu nazrel aj dispečer, ktorý si neuvedomil, že sa zmenil.
Pracovníci Dopravného podniku v stredu popoludní opäť skontrolovali celú trasu, aby sa presvedčili, že všetky cestovné poriadky sú už v poriadku. "Nedostatky vznikli predovšetkým zo situácie, že bolo treba narýchlo zabezpečiť dopravu na linkách MHD pri akútnom nedostatku vodičov. Sťažovateľke sa ospravedlňujeme, " uzavrel Záhradník.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; 1,5 min.; KAŠIAROVÁ Mária)
M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:
"Predstavte si, že po rozpálenom dni hľadáte úľavu v studenej sprche. Pustíte kohútik, a vody nikde. Presne tak sa v týchto dňoch cítia ľudia na Záhorí. Kvôli teplu a nedostatku vody totiž Bratislavská vodárenská spoločnosť prerušila prívod pitnej vody. Ľuďom v Mariánke mizne úroda, vysychajú záhrady, no trpia najmä starší ľudia a malé deti."
Respondenti:
"Máme malé deti. Potrebujeme mať čistú vodu. Toto tu jednoducho nemáme."
"Náš bežný deň sa prispôsobuje režimu dodávky pitnej vody, ktorá sa už dodáva len v cisternách, ktoré, keď k nám prídu, sú už poloprázdne."
"Pekne ideme do obchodu, nakúpime si minerálky, v tom varíme deťom, umývame ich."
M. KAŠIAROVÁ:
"Takto to malo vyzerať do konca leta. Starosta Mariánky Viliam BORGÁČ však dnes prišiel s dobrou správou."
V. BORGÁČ:
"Čo sme rozprávali s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, chcela by túto situáciu vyriešiť do štyroch dní, to znamená, že by sa voda pustila nie štyri hodiny denne, ale najmenej tých osem hodín denne."
M. KAŠIAROVÁ:
"Na úplný prívod vody si budú musieť obyvatelia postihnutých obcí počkať možno aj niekoľko týždňov."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Rozhlasová stanica Viva; Veľké správy; 18.00; 2 min.; JELUŠ Milan)
P. MICHALKA, moderátor:
"V sprchovaní iba dve hodiny ráno a dve hodiny večer, provizórne dodávky pitnej vody v cisternách - taká je situácia vo viacerých obciach pod Malými Karpatmi. Bratislavská vodárenská spoločnosť tam totiž obmedzila dodávky vody. Na vine je vraj teplé počasie a nedisciplinovanosť občanov. Najhoršie sú na tom obyvatelia Borinky a Mariánky."
Respondenti:
"Nikto nič nepovedal. Odstavili vodu a hotovo."
"Viete, je to dosť pofidérne tu zatiaľ s tou vodou."
"Chce sa niekto osprchovať, nemá sa kde. Voda je odstavená. Treba variť. Záleží, dokedy to bude trvať."
M. JELUŠ, redaktor:
"To bolo len pár rozhorčených obyvateľov Mariánky, ktorým v pondelok podvečer zrazu prestala z vodovodu tiecť voda. Hromozvodom ich hnevu je starosta Viliam BOGÁČ:"
V. BOGÁČ:
"Chodia, nadávajú, áno, samozrejme, že sú rozčarovaní z toho všetkého, a keby bývali v dostatočnom predstihu informovaní, tak určite by sa na to psychicky pripravili a inak by reagovali."
M. JELUŠ:
"Voda nestačí dotekať do 300-kubíkového vodojemu nad obcou. Podľa hovorkyne Jany ŠTULAJTEROVEJ Bratislavská vodárenská spoločnosť robí, čo môže, za veľa si však môžu sami občania."
J. ŠTULAJTEROVÁ:
"Pokiaľ budú obyvatelia polievať záhrady a napĺňať si bazény, tak situácia nebude lepšia."
M. JELUŠ:
"Krízu s vodou by malo vyriešiť nové väčšie potrubie. Zatiaľ sa treba spoliehať na vyššiu moc."
J. ŠTULAJTEROVÁ:
"Zlepší sa vtedy, keď sa zmení počasie, pretože predpokladáme, že vtedy aj ľudia nebudú toľko vody používať."
M. JELUŠ:
"Definitívna náprava vraj príde v Borinke už o pár dní a v Mariánke do konca augusta."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; TOMAGA Braňo, BUČKO Vladimír)
Moderátor:
"Extrémne horúčavy zapríčinili aj nedostatok pitnej vody. Bratislavská vodárenská spoločnosť už obmedzuje dodávky vody z verejného vodovodu v niekoľkých obciach na Záhorí. Ľudia, ktorí za vodu platia, to považujú za katastrofu."
B. TOMAGA:
"V čase horúčav, keď ľudia potrebujú vodu viac ako inokedy, sú obyvatelia Marianky bez nej. Ak aj voda tečie, prípadne ju dovezú cisternou, ľuďom neostáva iné len zobrať vedrá a naplniť ich."
Anketa:
"To je katastrofa, ako vojnový stav."
B. TOMAGA:
"Podobná situácia je aj v obciach Buková, Cerová, Dubová, časť Modry a Pezinka. V Borinke nemôžu niektoré domácnosti pre nízky tlak vody ani prať."
Anketa:
"Som už nemala vody, tak som nemohla vyprať v práčke prádlo."
B. TOMAGA:
"Lepšie sú na tom obyvatelia, ktorí majú vlastnú studňu."
Anketa:
"Ale kto nemá studňu, tak to je úplná katastrofa."
B. TOMAGA:
"Bratislavská vodárenská spoločnosť tvrdí, že nedostatok vody spôsobili extrémne klimatické podmienky."
J. ŠTULAJTEROVÁ, Bratislavská vodárenská spoločnosť:
"Z toho dôvodu obyvatelia čerpajú viac vody."
V. BOLGÁČ, starosta Marianky:
"Predpokladáme, že zlepšenie by mohlo nastať podľa informácií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti do piatich dní."
V. BUČKO, redaktor:
"V obci Staré na východnom Slovensku majú jeden z najstarších vodovodov na Zemplíne. Problémy s nedostatkom pitnej vody tu majú pravidelne počas horúcich suchých rokov."
Anketa:
"Každý rok, keď je suchý."
V. BUČKO:
"Na polievanie záhrad a na stavebné účely preto obecné zastupiteľstvo používanie pitnej vody zakázalo. Obmedzenia platia aj pri dodržiavaní hygieny."
Anketa:
"Obmedziť kúpanie a nahradiť to sprchovaním krátkym."
"Máme šetriť s vodou a používať iba na pitie."
V. BUČKO:
"Chýbajúcu vodu do miestneho vodojemu v súčasnosti denne doplňajú cisternami. Vedenie obce chce tento stav v budúcnosti zmeniť."
A. DUNCA, starosta obce Staré:
"Snažíme sa priviesť vodu zo Stariny."
V. BUČKO:
"Na výstavbu prípojky obec potrebuje 6 miliónov korún. Financie chce získať z eurofondov. Obyvateľom Starého však dochádza trpezlivosť."
Anketa:
"Vykopeme studňu."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Pravda; s. 4; dia)
BRATISLAVA - Úradníci ministerstva vnútra budú pravdepodobne prerábať mapu matričných úradov. V návrhu na zrušenie 777 zo súčasných 974 matrík totiž ľuďom naplánovali krkolomné cesty za dokladmi do obcí vzdialených aj 50 kilometrov. Proti radikálnemu rušeniu matrík sa búria mestá a obce. Niektoré z nich sa zapojili aj do petičnej akcie. Tá žiada zachovanie úradov v dnešnej podobe.
"Zrušenie 80 percent matrík ide proti občanovi. Úrady, ktoré ostanú, budú preťažené, budú na nich dlhšie čakacie lehoty," zdôraznil podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Nový systém bude podľa neho drahší pre občana, ktorý bude musieť viac cestovať, ale aj pre štát, pretože zlúčené matriky budú potrebovať väčšie priestory.
Ministerstvo včera po kritike pripustilo, že návrh prepracuje. "Nie je vylúčené, že dôjde k zmenám v novej štruktúre matričných úradov oproti navrhnutej," povedala Alena Koišová z tlačového oddelenia. Minister Robert Kaliňák však podľa nej zákon nestiahne.
Proti plánu zachovať v celej krajine iba 197 matrík vznikla už aj občianska iniciatíva a petícia. Vedie ju poslanec za SMK Zsolt Simon, k petícii sa do včera pripojilo 160 obcí. "Nielen z južného Slovenska, aj z iných miest. Máme signály z celého Slovenska, že návrh nie je dobrý," povedal Simon, V Prešovskom kraji by malo napríklad zo súčasných 115 matrík ostať iba 31. Kritériom ministerstva je, aby pod každú matriku spadalo aspoň 10-tisíc obyvateľov.
Najväčšie výhrady však smerujú proti nelogickosti nového začlenenia matrík. Napríklad obec Spanie Pole v okrese Rimavská Sobota, ktorá patrí pod matriku v Teplom Vrchu, by mala byť podľa nového začlenená pod matričný úrad v Hnúšti. Priame autobusové alebo vlakové spojenie zo Španieho Poľa do Hnúšte však neexistuje.
Podobná situácia je v okrese Lučenec. "Keby nás aspoň pridelili pod okresné mesto Lučenec, kde si ľudia vybavia veci aj na iných úradoch. Nie pod Halič, ktorá je navyše ďalej," povedala matrikárka z Mýtnej Elena Šuleková.
Okrem matriky má na obecnom úrade na starosti aj iné úlohy, matrikárkou je len na čiastočný úväzok. Práve takéto matriky chce ministerstvo zrušiť. "Matričné úrady v malých obciach nie sú schopné riadne zabezpečovať úlohy na potrebnej úrovni," tvrdí Koišová.
Na rušení matrík štát neusporí. Tento rok na ne dá mestám a obciam 144 miliónov korún, o rok sa táto suma má ešte zvýšiť. Obce, kde pracuje matrikárka na najmenší možný úväzok, dostávajú podľa Turčányho na matriky asi 36-tisíc korún.
Návrh by nemal mať problém s podporou v Národnej rade. "V rámci zoštíhlenia byrokracie to pravdepodobne podporíme," povedal Rafael Rafaj z SNS.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(20.07.2007; Nový Čas; s. 10, 11; Červenka Juraj)
Najväčší problém majú cudzinci s výmenou peňazí. Lákavé nie sú ani pohľady na opitých bezdomovcov a pokútnych obchodníkov.
BRATISLAVA - Hlavné mesto Slovenska sa teší stále väčšej obľube turistov. S pribúdaním návštevníkov sa očakáva vyššia úroveň služieb. Opak je však pravdou! Dôkazom toho sú najmä "vstupné brány" do hlavného mesta. Vlaková a autobusová stanica sú zanedbané, stali sa útočiskom pochybných živlov, nerobia Bratislave dobré meno.
Hlavná stanica
Realitou Hlavnej stanice sú bezdomovci, ktorí vysedávajú pred budovou. Problémom sú zmenárne. Poslednú zatvárajú už o deviatej večer, pritom v noci prichádzajú medzinárodné vlaky. Cestujúci oceňujú najmä bezplatné toalety, ktoré sú udržiavané a monitorované kamerami, ako aj nepretržite otvorený stánok s občerstvením.
Hodnotenie
+Toalety
+Stánky s občerstvením
-Bezdomovci
-Zmenárne
Letisko M. R. Štefánika
Malá príletová hala v ničom I nepripomína medzinárodné letisko hlavného mesta. Ak ste po lete hladní, kúpiť si môžete iba bagety a koláčiky. Chýba reštaurácia alebo prevádzka s teplým a plnohodnotným jedlom. Naopak, oproti ostatným "bránam" do Bratislavy tu zmenáreň funguje až do posledného príletu.
Hodnotenie
+Čistota
+Zmenáreň
-Občerstvenie
Autobusová stanica
V najhoršom stave je zrejme autobusová stanica na Mlynských nivách. Cestujúcich tu I otravujú pochybné živly predávajúce voňavky a elektroniku. V budove funguje neútulná vývarovňa, ktorá zariadením pripomína časy dávno minulé. Aj tá však funguje iba do piatej popoludní. Toalety sú platené, no čistotou sa pochváliť nemôžu. Večer by ste otvorenú | zmenáreň hľadali márne.
Hodnotenie
-Toalety
-Pochybné indivíduá
-Občerstvenie
-Zmenáreň
Text k foto: Na vlak čakali aj Taliani (zľava) Federico (22) a Alessandro (19). "Je tu veľa bezdomovcov, ako na každej veľkej stanici" vraví Federico.
Text k foto: Pred stanicou vysedávajú bezdomovci.
Text k foto: Ponuka letiskového bufetu je mimoriadne skromná.
Text k foto: Na letisku aj Američanky (zľava) Lauren (18) a Jeanna (18). "Tunajší personál je veľmi ochotný," povedala Lauren.
Text k foto: Pochybní predavači vás otravujú na každom kroku.
Text k foto: "Na autobusovej stanici nám chýbajú informačné tabule o meste," prezradili Francúzi (zľava) Samuel (22) a Damien (22).
Text k foto: Nevkusnú toaletu zatvárajú už o piatej.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(19.07.2007; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; PEŤKO Ján)
Ján PEŤKO, hlásateľ:
"Firma Odvoz a likvidácia odpadu, ktorá je stopercentnou akciovou spoločnosťou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy hospodárila v minulom roku s čistým ziskom 87 miliónov korún, čo znamenalo medziročný nárast o vyše 53 %. Zisk spoločnosti za minulý rok bol použitý predovšetkým na vyplatenie dividend jedinému akcionárovi mestu Bratislava."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.
© 2007 Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, tel.: +421 2 5935 6111, webmaster@bratislava.sk