Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava
Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
1. Odštartovali projekt Zelené mesto [informácia]
(12.06.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. II;
ka)
2. Potrvá roky, pokým diery zmiznú z ciest [informácia]
(12.06.2006;
Sme;
s. 5;
Cveček Daniel)
3. Niekde sa na výtlkoch pracuje do leta, inde celý rok [informácia]
(12.06.2006;
Sme;
s. 5;
dc)
4. Slovenské cesty sú napriek opravám v zlom stave [informácia]
(12.06.2006;
Sme;
s. 5;
dc)
5. Britov k nám lákajú predovšetkým lacné letenky [informácia]
(12.06.2006;
Sme;
príloha Bratislava, s. 19;
dot)
6. PROJEKT ZELENÉ MESTO [informácia]
(10.06.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2 min.;
KASALA Ľuboš)
7. TUNEL SITINA SKOMPLIKUJE DOPRAVU OBYVATEĽOM BRATISLAVSKEJ DÚBRAVKY [informácia]
(10.06.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
ZGALINOVIČ Marek)
8. Botely na Dunaji nebudú pribúdať [informácia]
(09.06.2006;
Večerník;
s. 9;
Novák Matej)
9. MESTSKÁ ČASŤ STARÉ MESTO VYČLENILA NA OPRAVU VOZOVIEK 20 MIL. KORÚN [informácia]
(08.06.2006;
Rozhlasová stanica Okey;
Popoludňajšie vysielanie; 17.10; 2,5 min.;
-)
10. DUB, KTORÝ SI PAMÄTÁ NAPOLEONA, JE OHROZENÝ [informácia]
(11.06.2006;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.;
ZOLLEROVÁ Katarína)
11. ŠKOLY NEMAJÚ PENIAZE NA ODŠKODNÉ PRE ŽIAKOV, KTORÍ UTRPELI ÚRAZ [informácia]
(11.06.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
JANČKÁROVÁ Marta)
12. PODĽA PREDVOLEBNÝCH PRIESKUMOV VOLIŤ SA CHYSTÁ LEN MÁLO ĽUDÍ [informácia]
(10.06.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
ĎURKOVIČ Ladislav)
13. Na podporu prvodarcov [informácia]
(09.06.2006;
Večerník;
s. 6;
tasr)
14. BUDOVA NA ŠANCOVEJ ULICI V BRATISLAVE MÔŽE MAŤ 22 POSCHODÍ [informácia]
(09.06.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Ozveny dňa; 17.00; 0,5 min.;
GRMAN Branislav)
15. PRÍSNEJŠIE NA PSIČKÁROV [informácia]
(09.06.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 1,5 min.;
RUSŇÁKOVÁ R.)
16. MHD: Solarisy napokon pomôžu linkám č. 88 a 96 [informácia]
(10.06.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I, II;
Dávidová Lenka)
17. MOTORY FUNGUJÚCE NA STLAČENÝ PLYN BY UŽ ČOSKORO MOHLI KONKUROVAŤ KLASICKÝM AUTÁM [informácia]
(09.06.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
FRIMMER Štefan)
18. Ľudia sa viac sťažujú na obecných policajtov [informácia]
(12.06.2006;
Sme;
s. 2;
sita)
19. BILANCIA DOPRAVNÝCH NEHÔD [informácia]
(09.06.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Pozor, zákruta!; 13.00; 1,1 min.;
R)
20. VEDA A VÝSKUM V BRATISLAVSKOM KRAJI ZÍSKA TAKMER 300 MILIÓNOV EUR ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIE [informácia]
(09.06.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Ozveny dňa; 17.00; 3 min.;
JURKOVIČOVÁ Jana)
21. Vidiek sa bojí kamiónov po zavedení mýta [informácia]
(12.06.2006;
Pravda;
s. 1;
jam)
22. Politici neposilnia práva samosprávy [informácia]
(12.06.2006;
Pravda;
s. 3;
gk)
23. Vidiek sa bojí áut po zavedení mýta [informácia]
(12.06.2006;
Pravda;
s. 11;
Morháčová Jana)
24. Stred mesta rozvoňala rybacina [informácia]
(12.06.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I;
ka)
25. Vodnícky festival zavŕšila vôňa dunajskej rybacej polievky [informácia]
(12.06.2006;
Sme;
príloha Bratislava, s. 20;
sita, tasr)
26. Die Presse o oázach blahobytu [informácia]
(12.06.2006;
Hospodárske noviny;
Príloha- Biznis, s. 22;
TASR)
27. SLOVÁCI SI STAVAJÚ DOMY V RAKÚSKU, ZA PRÁCOU DOCHÁDZAJÚ DO BRATISLAVY [informácia]
(11.06.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
HOMÉR Marián)
28. Francúzske rýchlovlaky budú jazdiť aj k nám [informácia]
(10.06.2006;
Sme;
s. 6;
čtk)
29. V Bratislave sa premnožili mačky [informácia]
(10.06.2006;
Nový Čas;
s. 12;
Červenka Juraj)
30. Zberatelia priviezli aj zlaté bankovky. Stručne [informácia]
(10.06.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. II;
tasr)
31. Stále málo [informácia]
(09.06.2006;
Večerník;
s. 5;
b)
(12.06.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. II; ka)
BRATISLAVA - Už po ôsmy raz sa rozbieha letný projekt s názvom Zelené mesto. Novinkou je, že sa doň tentoraz okrem obyvateľov všetkých mestských častí môžu zapojiť už aj neziskové organizácie a združenia občanov, ktoré chcú prispieť ku skrášleniu a ozdraveniu svojho okolia.
Vlastné predstavy môžu v rámci neho uplatniť ľudia, ktorí v Bratislave žijú, pracujú, študujú aj oddychujú. "Zelené mesto sa zameriava najmä na novú výsadbu kríkov a stromov. Pritom však nemá nahrádzať samosprávu, ale upútať tých, ktorí sú ochotní prispieť vlastným nápadom či prácou," priblížil primátor Andrej Ďurkovský. Podľa Andrey Gontkovičovej, zastupujúcej v projekte sponzorujúcu spoločnosť Philip Morris Slovakia, táto akcia "spája záujmy obyvateľov, verejnej správy a podnikateľov".
Projekt sa člení na tri fázy. Prvá sa už rozbehla a potrvá do 20. júna. V rámci nej môžu občania zasielať svoje návrhy na revitalizáciu konkrétnej lokality. V druhej fáze komisia vytvorená z organizátorov, mimovládnych organizácií a médií zostaví plán obnovy zelene každej mestskej časti. V priebehu júla občania posielaním hlasovacích lístkov rozhodnú, ktoré tri projekty sponzor finančne podporí. Čím viac ich ten-ktorý projekt podporí, tým väčšia je šanca na úspech. Hlasovacie lístky budú na internete a v Bratislavských novinách (č. 25 a 26), posielať ich treba od 27. do 31. júla. Tretiu fázu predstavuje uskutočnenie troch víťazných návrhov v dňoch 12., 19. a 26. augusta. Študentom a odborníkom pritom môžu pomáhať obyvatelia. Návrhy treba posielať v obálke s heslom Zelené mesto na adresu: Magistrát hl. m. SR Bratislava, odd. životného prostredia, Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava 1, faxom na č. 02/62240630 a e-mailom na info@zelenemesto.bratislava.sk. Okrem vlastného mena a adresy navrhovateľa treba uviesť aj názov mestskej časti, ktorej sa návrh týka. Viac informácií na www.bratislava.sk alebo na tel. č. 5935 6182.
(12.06.2006; Sme; s. 5; Cveček Daniel)
BRATISLAVA Hoci niektoré samosprávy s opravami ciest po zime končia, výtlky vodičov naďalej ohrozujú. Župy do ciest tento rok celkovo investovali desiatky miliónov korún. Peniaze však stačia iba na nevyhnutnú opravu vozoviek. Ich celkový stav sa pritom z roka na rok zhoršuje. Rozsiahlejšie rekonštrukcie, ktoré by problém poškodených ciest vyriešili, si žiadajú miliardy. Na tento účel získajú samosprávy peniaze v nasledujúcich siedmich rokoch z eurofondov. Bez nich by asi ťažko uspeli.
Na opravy a rekonštrukciu ciest kraje a magistráty používajú príjmy z dane z motorových vozidiel. Podľa ministerstva financií takto vlani dostali 2,5 miliardy korún, tento rok o 50 miliónov viac. Budúci rok by sa dotácia mala zvýšiť o rovnakú sumu. Na každý z krajov takto v priemere pripadá asi 300-miliónov. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj má na tento rok k dispozícii asi 400 miliónov.
Pomáhajú úvery
Na väčšie rekonštrukcie si musia brať župy úvery. Zastupiteľstvo banskobystrického kraja odhlasovalo 150-miliónový úver. "Peniaze by sme chceli už tento rok," povedal šéf odboru dopravy zo župného úradu Milan Chabada.
Prešovský kraj, kde je v nevyhovujúcom stave 49 percent ciest vlani formou verejno-súkromného partnerstva zrekonštruoval cesty za 780 miliónov korún. Na tento rok si na to samospráva zobrala 800 miliónovú pôžičku z Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Zhruba 800 miliónov korún bude stáť tento rok oprava ciest druhej a tretej triedy v žilinskom kraji. Cestári zrekonštruujú len najviac rozbité úseky. Potom bude župa hľadať ďalšie financie na opravu zvyšných vyše tisíc kilometrov týchto vozoviek, povedal pre médiá predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák.
Na rozsiahlejšie úpravy nemá peniaze ani hlavné mesto: "Z prostriedkov, ktoré máme k dispozícii, je to nemysliteľné," povedala hoborkyťba bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Na rekonštrukcie ciest preto prispieva zo svojich peňazí samosprávny kraj. Vlani dal napríklad 15 miliónov na cestu na Kamzík.
Z eurofondov prídu miliardy
Samosprávam a Slovenskej správe ciest by pri opravách ciest mali pomôcť aj peniaze z eurofondov. Európska únia by podľa operačného programu doprava mala na dopravnú infraštruktúru do roku 2013 prispieť necelých 48 miliárd korún. Koľko pôjde na investície do slovenských ciest, zatiaľ jasné nie je. Prioritou sú podľa rezortu dopravy diaľnice a rýchlostné cesty. Podľa zozbieraných údajov by tri kraje spolu so správou ciest potrebovali vyše 20 miliárd korún.
Rozbité cesty budú vodičov ohrozovať ešte zopár rokov. Kormúth odhaduje, že ak by sa v trnavskom kraji investovalo do ciest tak ako v tomto roku, trvala by ich oprava 13 rokov. "Takéto tempo by vzhľadom na aktuálny stav viedlo k rozpadu cestnej siete v regióne," povedal. Plán obnovy ciest v bratislavskom kraji je nastavený do roku 2010 a v nitrianskom do roku 2013.
Text pod foto - Krajské a miestne samosprávy od začiatku minulého roka zodpovedajú za cesty druhej a tretej triedy. Magistráty Košíc a Bratislavy sa navyše starajú v mestách aj o "jednotky". Za tie inak zodpovedá Slovenská správa ciest. O diaľnice sa stará Národná diaľničná spoločnosť. FOTO - SITA
(12.06.2006; Sme; s. 5; dc)
V hlavnom meste magistrát opravil od vlaňajšieho novembra už 4153 výtlkov. Z vyčlenených ôsmich miliónov už minul na opravy ciest päť. "Najväčšie diery na hlavných ťahoch sa už opravili," povedala hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Napriek tomu diery na cestách stále sú. S nedostatkom peňazí na opravy by podľa nej nemali byť problémy, "aj keď tento rok bola extrémna zima. Ak to bude nutné, opravy vyfinancujeme z peňazí na údržbu ciest," povedala.
V Trenčianskom samosprávnom kraji vyčlenili na plátanie dier na cestách 26 miliónov, v Banskobystrickom 45 miliónov korún. V strede Slovenska by sa pritom mali práce ukončiť zhruba o mesiac. "Potom začneme s väčšími rekonštrukciami," povedal Milan Chabada, riaditeľ odboru dopravy a komunikácií z úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. V Bratislave sa cesty opravujú priebežne celý rok.
Trnavský kraj bude tento rok do opráv ciest investovať vyše 90 miliónov korún. "V roku 2006 chýba na najnutnejšie opravy ciest druhej a tretej triedy 206 miliónov korún," povedal vedúci odboru dopravy Trnavského samosprávneho kraja Rudolf Kromúth. Pre každoročný nedostatok peňazí na opravy sa stav ciest v regióne neustále zhoršuje.
(12.06.2006; Sme; s. 5; dc)
Správa ciest a krajské dopravné odbory uznávajú, že napriek opravám sú slovenské cesty v zlom stave. Podľa prehľadu údajov Slovenskej správy ciest je v nevyhovujúcom a havarijnom stave vyše štvrtina vozoviek prvej triedy a necelá desatina druhej a tretej. "V investíciách do ciest je desať až pätnásťročný dlh," hovorí hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Podľa vedúceho odboru dopravy Trnavského samosprávneho kraja Rudolfa Kromútha za to nesie hlavnú zodpovednosť ich predchádzajúci vlastník - štát.
Do ciest treba investovať oveľa viac, ako majú samosprávy a správa ciest k dispozícii. Ak by sa mal stav ciest prvej triedy zlepšovať, tento rok by sa do nich malo investovať zhruba 2,4 miliardy korún. Do roku 2010 by mal štát podľa tohoto variantu investovať do ciest necelých 11,5 miliardy korún. Hovorí o tom Program údržby a opráv ciest Slovenskej správy ciest, zverejnený na stránke ministerstva dopravy.
Šéf odboru dopravy trnavského kraja odhaduje, že do opráv 1600 kilometrov ciest druhej a tretej triedy v regióne treba investovať 1,2 miliardy korún a každoročne do opráv ďalších 300 miliónov. "Po takejto komplexnej oprave všetkých ciest bude možné pristúpiť k plánovanému systému riadeniu opráv," povedal Kormúth.
Podľa Oľgy Noskovičovej z Regionálnych ciest Bratislava si vozovky v bratislavskom kraji žiadajú zhruba 4,5 miliardy, odbor dopravy úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja odhaduje investície do ciest na svojom území na 2,5 až tri miliardy korún.
(12.06.2006; Sme; príloha Bratislava, s. 19; dot)
Bratislavu navštívi cez agentúru za víkend okolo 200 turistov, ktorí hľadajú najmä zábavu. Hoteliéri a krčmári sa k nim už správajú zdržanlivo
Hlavné mesto sa stalo jednou z najvychytenejších destinácií stag parties, teda lúčenia so slobodou. Bratislavčania si musia zvykať na tento druh turizmu. Zväčša víkendové pobyty skupiniek mužov pred sobášom, najmä návštevníkov z Britských ostrovov, sprevádzajú bujaré večierky, alkohol aj vandalizmus.
"Veľký záujem o Bratislavu je hlavne pre lacné letenky," povedala zamestnankyňa agentúry Bratislavastags.com. Internetová stránka propaguje mesto ako perfektnú destináciu na hromadné rozlúčky so slobodou. Sprostredkúva zájazdy, ponúka celé balíky služieb vrátane sprievodkyne - zabezpečí všetko od leteniek po program počas pobytu. "Briti radi navštevujú hlavne strelnicu, motokáry, paintball, večer diskotéky," hovorí zamestnankyňa. Agentúra podľa jej slov predá pobyt približne 200 takýmto turistom za víkend.
"Krčmári boli najprv radi, že k nám chodia takíto turisti, ale teraz sa už schovávajú," hovorí starosta Starého Mesta Peter Čiernik. Podľa informácií viaceré podniky v centre už odmietajú vpustiť do svojich priestorov opitých Britov.
Skúsenosti s podguráženými turistami už majú aj bratislavskí hoteliéri. "Veľké skupiny chalanov sa vracajú v noci často opité," povedala recepčná v Downtown Backpapers Hostel na Panenskej. "Sú dosť nepríjemní, minule vytrhli polystyrénové prasiatko, súčasť výstavy v centre a hodili ho sem na chodbu," hovorí. Recepčná už teda radšej nezarezervovala nocľah 22-člennej skupine, v hosteli im povedali, že nemajú miesto.
Zvýšený záujem o ubytovanie zo strany Britov zaznamenali aj v štvorhviezdičkovom Carltone, hoci podľa obchodnej manažérky Miriam Lackovičovej skupiny mladých mužov vyhľadávajú skôr inú úroveň ubytovania, akú poskytuje hotel.
Na návštevu opitých po anglicky hovoriacich turistov doplatila pred dvoma týždňami jedna z najobľúbenejších bratislavských atrakcií, socha Schöne Náciho na korze. Odtrhli jej ľavú ruku, v ktorej drží klobúk, poškodili nohu a podstavec.
V centre je od incidentu viac policajtov, počas víkendových dní i nocí sú v sezóne posilnené hliadky mestskej i štátnej polície. Situáciu sleduje aj kriminálka.
Za posledné dni zaznamenali mestskí policajti len jeden prípad v centre, keď pokutovali opitého Angličana. Za kúpanie vo fontáne na Hlavnom námestí dostal blokovú pokutu tisíc korún. Ako povedal hovorca mestskej polície Peter Pleva, krčmári už majú nepísanú dohodu s hliadkami - ak sa zdá, že by turisti mohli byť agresívni, preventívne zavolajú policajtov.
Podľa skúseností zo zahraničia je však trend taký, že po niekoľkých rokoch sa stag parties presunú do iných miest.
Podľa bratislavského magistrátu minulý rok navštívilo Bratislavu približne 60-tisíc turistov takéhoto typu. Štatistiky hovoria, že každý štvrtý účastník takýchto večierkov má konflikt so zákonom.
(10.06.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2 min.; KASALA Ľuboš)
B. ZVARA, moderátor:
"Vďaka tradičnému projektu Zelené mesto sa môžu Bratislavčania opäť zapojiť do zlepšovania svojho životného prostredia. Naše hlavné mesto spolu s ďalšími partnermi vyhlásilo už 8. ročník podujatia, ktoré umožňuje každému navrhnúť úpravu konkrétnych lokalít v Bratislave. Ľuboš KASALA preto oslovil obyvateľov našej metropoly."
Ľ. KASALA, redaktor:
"Čo si myslíte, je v Bratislave dostatok zelene?"
Anketa:
"Dúbravka je veľmi pekné miesto, prekrásne prostredie, je tam dostatok zelene, ale čo sa týka mesta, centra, chýba tam viacej parkov aj fontán a viacej detských ihrísk."
"Hlavné mesto je dosť zelené, má dosť parkov a je tam málo vyznačených trás pre korčuliarov, cyklistov."
"Ja som bývala kedysi v Petržalke, čo sa týka Ružinova a keď to porovnáme, tak mne sa zdá, ako keby som z púšte prišla do lesa. Dnešná výstavba, všetky parky viac-menej ničí a potláča."
"Keď aj tá zeleň sa niekde akože vysadí, tak sa to zanedbá tým, že sa o to človek nestará."
"Tu v Ružinove je toto dostatočne, ale v iných mestských častiach je toho menej."
Ľ. KASALA:
"Čo hovoríte na centrum mesta."
Anketa:
"Tam teda nič moc tej zelene."
Ľ. KASALA:
"Andrea GONTKOVIČOVÁ je manažérkou projektu."
A. GONTKOVIČOVÁ:
"Bude mať tento projekt základné tri fázy. Prvá fáza je to fáza nahlasovania projektov a trvá to do 20. júna. Spôsoby, ako nahlasovať projekty, je to internet, korešpondencia na magistrát alebo cez materiály v Bratislavských novinách. Odborná komisia v dňoch 20. až 21. vyhodnotí tieto nahlásené projekty. 27. júna bude spustená druhá fáza projektu, ktorá bude trvať až do 31. júla, kedy občania môžu hlasovať za jednotlivé plány revitalizačné pre jednotlivé mestské časti a samotná realizácia projektu bude v mesiaci august, tri augustové víkendy, kedy aj občania okrem toho, že môžu vyhodnotiť, môžu aj aktívne participovať."
Ľ. KASALA:
"Eva LUČENIČOVÁ z oddelenia životného prostredia magistrátu Bratislavy je odbornou poradkyňou projektu Zelené mesto. Chodíte každý rok?"
E. LUČENIČOVÁ:
"Navštevujem miesta, kde sa projekt Zelené mesto realizoval. Údržba zostáva na strane mestských častí, v prípade, že došlo k úhynu niektorých stromov, snažili sme sa tie stromy tam dosadiť, doplniť parkové úpravy alebo pomôcť akýmkoľvek spôsobom."
STORIN
(10.06.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; ZGALINOVIČ Marek)
Moderátorka:
"Výstavba tunela Sitina by mala Bratislave priniesť výrazné zlepšenie dopravy. Pre 40 000 obyvateľov mestskej časti Dúbravka bude však jeho dostavanie znamenať nové komplikácie."
Moderátor:
"Z pôvodného projektu totiž Národná diaľničná spoločnosť vyškrtla cestu, ktorá mala spojiť Dúbravku s diaľnicou. Miestnych tak čakajú niekoľkokilometrové obchádzky."
M. ZGALINOVIČ, redaktor:
"Výstavba diaľničného tunela Sitina vrcholí. Obyvatelia mestskej časti Dúbravka však nezdieľajú nadšenie ostatných Bratislavčanov. Nový privádzač skomplikuje už aj tak zložitý vjazd do tejto časti mesta."
Ľ. NAVRÁTIL, hovorca Miestneho úradu Bratislava-Dúbravka:
"Je prejazdný len pre jedno auto de facto a už dnes tam vznikajú zápchy."
V. CHOMOVÁ, projektantka tunela Sitina:
"Prejazd nespĺňa podmienky na dopravu."
M. ZGALINOVIČ:
"Aj preto projektantka navrhla výstavbu úplne novej cesty. Diaľničná spoločnosť ju však z projektu vyškrtla."
D. FAKTOR, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti:
"Bola nad rámec toho čo sa z diaľničných peňazí dá robiť."
M. ZGALINOVIČ:
"Obyvateľom Dúbravky tak zostane súčasný komplikovaný príjazd, navyše zhoršený očakávaným náporom z diaľnice, prípadne niekoľkokilometrová obchádzka."
Ľ. NAVRÁTIL:
"Prístup do Dúbravky bude ešte horší ako je teraz. Žiaľ, nás k týmto rokovaniam o projektoch a o celkovej výstavbe nevolajú."
M. ZGALINOVIČ:
"Novú komunikáciu nechce stavať ani Diaľničná spoločnosť, ani mesto."
D. FAKTOR:
"Jedná sa o typicky mestskú cestu, takže žiaľ v tomto smere musí financovať takúto stavbu mestský rozpočet."
E. CHUDINOVÁ, hovorkyňa Magistrátu Bratislavy:
"Podľa našich odhadov si stavba vyžiada asi 500 miliónov korún a to rozhodne hlavné mesto v tohtoročnom rozpočte takéto peniaze nemá."
M. ZGALINOVIČ:
"Tunel Sitina by mal zjednodušiť dopravu v Bratislave už začiatkom budúceho roka. Obyvatelia Dúbravky si však na pohodlné cestovanie počkajú zrejme ešte niekoľko rokov."
STORIN
(09.06.2006; Večerník; s. 9; Novák Matej)
Budúci rok začne Slovenská plavba a prístavy rozkopávať nábrežie
Druhá najväčšia rieka Európy - Dunaj podstatne dotvára charakter Bratislavy. Nábrežie je veľmi obľúbeným miestom na relax a oddych. Jeho súčasťou sa čoskoro stanú veľkolepé projekty River Park a zóna Pribinova. Zastavené územie sľubuje aj zaujímavé možnosti pozdĺž celého dunajského nábrežia. Tak, ako je to bežné na každej veľkej rieke, ktorá tečie mestom, aj u nás kotvia botely, reštauračné a tzv. párty lode. Priestor pred Slovenskou národnou galériou a osobným prístavom je určený pre výletné lode. Parkovacie miesta na dlhodobé státie na Dunaji však už nie sú voľné, posledné Slovenský vodohospodársky podnik predal pred dvoma rokmi.
Plánujete umiestniť svoj hausboat na dunajskom nábreží a otvoriť si tam reštauráciu, hotel či diskotéku? Máte smolu. "Všetky miesta sú viac-menej obsadené. Kúpili si ich veľkí investori, ktorí v ich tesnej blízkosti stavajú polyfunkcné objekty," povedal Boris Kováč, technik Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepný závod Bratislava (SVP OZ BA). Pozdĺž dunajského nábrežia však už stojí niekoľko lodí, ktoré ponúkajú domácim i turistom svoje služby. V prevažnej miere ich tvoria reštauračné zariadenia a botely. Ak niekto chcel dostať parkovacie miesto na hladine, stačilo, ak požiadal o povolenie Štátnu plavebnú správu. Tá prehodnotila, či bude umiestnenie lode bezpečné. "Zaujímali sme sa aj o podnikateľský zámer žiadateľa," vysvetlil B. Kováč. Ak komisia žiadosť schválila, pridelila plavebné miesto na Dunaji. Mnohé lode, už zakotvené, však nemajú žiadne prístupové cesty pre zásobovanie či parkovacie plochy pre návštevníkov. To sa, samozrejme, nepáči magistrátu. Je to problém najmä na nábreží Dunaja, kde je promenáda pre peších. Nielen nákladné, ale aj osobné automobily tam prekážajú cyklistom i chodcom. Neraz nám zničia trávnaté plochy," povedala Tatiana Kratochvílová, riaditeľka dopravy a cestného hospodárstva magistrátu hl. mesta. Prečo však potom vodohospodársky podnik vydáva povolenia? "O vyjadrenie vždy žiadame aj stavebný úrad. Ak sa vyjadrí, že s umiestnením lode nesúhlasí, povolenie žiadateľovi nevydáme," vysvetľuje Boris Kováč. Na rieke sú aj také lode, ktoré prístupové podmienky a dostatok parkovacích miest pre svoje prevádzky nespĺňajú. "Tieto povolenia boli vydané pred vyše tromi rokmi, keď bola možnosť parkovania na miestach, kde sa dnes stavia River Park. Podobné to je aj s priestormi pod Žižkovou ulicou, ktoré už patria do súkromných rúk," dodal B. Kováč. V tomto roku je veľmi nepravdepodobné, že by ešte niekto dostal povolenie na státie s loďou na nábreží Dunaja. Začiatkom budúceho roka sa totiž nábrežie bude prekopávať. "Chceme konečne začať budovať protipovodňové hrádze. Tie čiastočne zmenia nielen výzor, ale aj charakter nábrežia."
Text k foto - Medzi najstaršie plávajúce hotely patri botel Fairway.
Text k foto - Nábrežie je pešou zónou. Občas sa tam však objavia aj zásobovacie autá, keďže k botelom nie je iný prístup.
Text k foto - Postávanie na chodníkoch bude problematické najmä počas letných mesiacov, keď sa tadiaľto bude korzovať mnoho ľudí nielen na bicykloch, ale aj na kolieskových korčuliach.
(08.06.2006; Rozhlasová stanica Okey; Popoludňajšie vysielanie; 17.10; 2,5 min.; -)
Moderátor:
"Teraz ideme na takú praktickú tému, motoristi sa potešia, pretože bratislavský magistrát vyčlenil na opravu ciest približne 8 miliónov korún. Neviem, či je to veľa či málo, ale vodiči stále hromžia na rozbité cesty, preto sme vám sľúbili, že sa pozrieme na ich opravu v pôsobnosti mestských častí. Pavel JÁCZ vyspovedal šéfa Starého Mesta Petra ČIERNIKA."
P. JÁCZ, redaktor:
"Pán starosta, koľko peňazí ste vyčlenili na opravu zničených vozoviek v Starom Meste?"
P. ČIERNIK:
"Do 20 miliónov."
P. JÁCZ:
"Kedy sa začnú opravovať, lebo prakticky opravuje sa iba centrum mesta."
P. ČIERNIK:
"To je veľký omyl, v skutočnosti je situácia zložitá pre posúdenie toho, že či sa opravujú alebo neopravujú v Starom Meste cesty, pretože samosprávy mestských častí majú na starosti cesty 3. a 4. triedy. Ja som pred dvomi týždňami urobil veľkú prechádzku po uliciach Starého Mesta aj s celým tímom svojich spolupracovníkov, ktorí majú na starosti údržbu ciest a overili sme si, čo ešte všetko treba opraviť a v týchto chvíľach by sa mali finalizovať tie najzákladnejšie opravy ciest, teda tie najvážnejšie výtlky alebo jamy. Takže z pohľadu mestskej časti Staré Mesto by sme mali byť vo finále. Niektoré cesty má v správe hlavné mesto Slovenskej republiky, tu, bohužiaľ, teda nedošlo ku koordinácii medzi našimi prácami a prácami útvaru, ktorý toto má na starosti na úrovni hlavného mesta. Preto to budí dojem, že staromestské cesty sú rozbité."
P. JÁCZ:
"Poviete našim poslucháčom nejaký termín, dokedy sa teda opravia tie najväčšie výtlky, samozrejme nedá sa všetko opraviť po takej krutej zime."
P. ČIERNIK:
"Naše staromestské sú tak, ako som povedal, prakticky hotové."
P. JÁCZ:
"Myslíte si, že Mišíková cesta nepatrí pod vás, ale pod mesto, kde sú neskutočné výtlky."
P. ČIERNIK:
"Nielen Mišíková ulica patrí pod správu hlavného mesta Slovenskej republiky."
P. JÁCZ:
"Čo takto dať tabuľky na každý cestu, že toto je v správe niekoho, pretože všetko musí byť v niekoho správe."
P. ČIERNIK:
"Ja si viem predstaviť omnoho jednoduchšie riešenie, rozdeliť kompetencie tak, aby cesty na teritóriu každej mestskej časti spravovala samozrejme aj s peniazmi príslušná mestská časť a potom takéto problémy nebudú."
P. JÁCZ:
"To by si určite želali všetci vodiči motorových vozidiel. Mesto však nechce pustiť uzdu ciest jednotlivým mestským častiam. Nečudo, veď ide aj o peniaze. Nuž dohoda asi možná nie je, takže cesty budú i nebudú mať správcov. A tak ich opravy budú trvať asi veľmi dlho."
STORIN
(11.06.2006; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.; ZOLLEROVÁ Katarína)
Tomáš NOVOTNÝ, moderátor:
"Ak si myslíte, že návštevu samotného veľkého Napoleona v Bratislave pred takmer dvomi stovkami rokov si už nikto nepamätá, mýlite sa. Nad hlavným mestom stojí zdravý košatý dub, pod ktorým Napoleon odpočíval. Len niekoľko metrov od jeho koreňov majú stáť základy nového polyfunkčného objektu. Vzácny strom to môže vážne ohroziť."
Katarína ZOLLEROVÁ, redaktorka:
"Hovorí sa, že presne pod týmto košatým dubom pred mnohými stovkami rokov odpočíval sám veľký Napoleon. V minulom storočí na tomto vŕšku stáli tri duby ako spomienka na Napoleonovu návštevu. Dnes zostal iba jeden. Blízko jeho koreňov má stáť trafostanica, betónová cesta a 6-podlažný polyfunkčný objekt. Šesť rokov proti tomu bojovali obyvatelia Fialkového údolia."
Vladimír PAVLITA, Združenie občanov lokality Fialkové údolie:
"My sa nazdávame, že to nebola až tak vina investora, ktorý samozrejme z toho chcel vyťažiť, ale v podstate poslancov a stavebných úradov, ktorí mali vedieť dať patričné limity."
Stanislav JURIKOVIČ, MÚ Bratislava - Staré Mesto:
"Územné rozhodnutie a povolenie na umiestnenie stavby v tejto lokalite je ešte z januára 2004. Celý tento proces bol teda naštartovaný ešte za predchádzajúceho vedenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto."
K. ZOLLEROVÁ:
"Odvolanie a sťažnosti riešil aj vtedajší krajský úrad. Žiaľ, neúspešne."
V. PAVLITA:
"Keď prikazuje plán zóny, že ostatné pozemky môžu byť zastavané na 30 percent, tu je zástavba 83 percent."
K. ZOLLEROVÁ:
"Zmienka o troch duboch sa nachádza v archíve Mestského múzea Bratislavy. Z vŕšku nad Bratislavou vtedy Napoleon údajne obdivoval mesto. Výhľad z tohto miesta je aj dnes výnimočný. I keď najbližšia zastavaná a zabetónovaná časť budúceho objektu má byť od historického stromu vzdialená asi päť metrov, len čas ukáže, či mu to uškodí alebo ho to dokonca pochová."
STORIN
(11.06.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; JANČKÁROVÁ Marta)
Moderátor:
"Ak sa vaše dieťa v škole zraní, má nárok na odškodné. Vyplatiť ho musia škola alebo ich zriaďovatelia, teda mestá, obce či vyššie územné celky. Nie sú to zanedbateľné sumy. Niekedy ide aj o desaťtisíce korún na žiaka. Školy a ich zriaďovatelia majú často problém to uhradiť."
M. JANČKÁROVÁ, redaktorka:
"Ak si žiak narazí prst na telocviku či zlomí nohu na lyžovačke, má nárok na odškodné. Vyplácajú ho zvyčajne školy. Tie však neraz majú málo peňazí, a tak na odškodné často nezvýši."
R. SAVČINSKÝ, riaditeľ ZŠ Mudroňova, Bratislava:
"Mali sme napríklad úraz nedávno v hodnote 50 000 korún. Keď si to zrátate, keď je tých úrazov za rok niekoľko, zrazu vám to vyskočí na také číslo, ktoré nie je zohľadnené v prevádzkovom normatíve."
M. JANČKÁROVÁ:
"Ministerstvo školstva si naopak myslí, že peniaze od štátu vyčlenené na prevádzku by školám mali stačiť."
K. HAMERLOVA, ministerstvo školstva:
"Školy by mali mať vyčlenené finančné prostriedky na odškodné."
R. SAVČINSKÝ:
"Ak by sme si to mali hradiť sami, tak by to išlo zase len na úkor ďalšieho rozvoja školy, nákupu pomôcok."
M. JANČKÁROVÁ:
"Ministerstvo už s ďalšími peniazmi pre školy nepočíta. Bratislavskej škole preto pomohol jej zriaďovateľ, mestská časť, ktorá odškodnenia vyplatila."
S. JURIKOVIČ, MČ Bratislava-Staré mesto:
"Už v tomto roku máme čísla pri odškodňovaní takýchto úrazov veľmi vysoké. Je to cca 300 000 korún."
M. JANČKÁROVÁ:
"Aby sa školy a ich zriaďovatelia vyhli takejto záťaži, uvažujú o poistení žiakov v komerčných poisťovniach."
J. CHLADNÝ, vedúci odboru školstva, MsÚ Banská Bystrica:
"Čím väčšia poistka, tým sú výhodnejšie podmienky."
M. JANČKÁROVÁ:
"Školám, ktoré nemajú z čoho žiakom uhrádzať odškodné, teda ministerstvo radí, aby sa obrátili na svojho zriaďovateľa, prípadne sa dohodli s poisťovňami na čo najvýhodnejšom poistení svojich žiakov ešte pred začiatkom školského roka."
STORIN
(10.06.2006; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; ĎURKOVIČ Ladislav)
Moderátor:
"Ako by to vyzeralo, keby na budúci týždeň neprišiel voliť absolútne nikto? Boli by voľby aj tak platné? Dnes sme hľadali odpovede na tieto otázky, pretože aj posledné predvolebné prieskumy naznačujú rekordne nízku účasť voličov."
L. ĎURKOVIČ, redaktor:
"Voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky sú už predo dvermi, ale predstavme si situáciu, že by nikto z nás jednoducho nešiel voliť."
Anketa:
"Nie je koho dneska voliť. Nie, nebudem voliť. Voliť iste nepôjdem, nakoľko stratili moju dôveru."
L. ĎURKOVIČ:
"Stále viac ľudí na politiku a politikov kašle a jasne dávajú najavo, že voliť nepôjdu."
Pavol KUBOVIČ, SDKÚ:
"Nemáme to tak ako kedysi to bolo, že voliť bola povinnosť. Je to dobrovoľná vec."
L. ĎURKOVIČ:
"Situácia, že nik nepôjde voliť, nemusí byť iba výmyslom ak si uvedomíme, že volí stále menej a menej ľudí. Pri posledných komunálnych voľbách bolo voliť menej ako desať percent."
Silvia MIHÁLIKOVÁ, hovorkyňa MV:
"Ak by bola nulová účasť, Ústavný súd by musel rozhodnúť o neplatnosti volieb. Pri nulovej účasti by nebolo možné totižto zvoliť 150 poslancov."
L. ĎURKOVIČ:
"Politici v kampaniach naháňajú voličov a predpokladajú, že pôjdu voliť a dúfajú, že budú voliť práve ich."
Diana ŠTROFOVÁ, HZDS-ĽS:
"Ja viem, že stopercentne sa nenechám pripraviť o toto svoje právo a voliť pôjdem, takže minimálne jeden určite pôjde."
L. ĎURKOVIČ:
"Nikto nám ale nevedel povedať, koľko je minimálne nutný počet voličov, aby boli voľby vôbec platné. V 21 kandidujúcich stranách sa uchádza o kreslo poslanca viac ako dvetisíc ľudí. Je pravdepodobné, že oni a ich známi pôjdu voliť."
Eva ČERNÁ, poslankyňa NR za ANO:
"Sú strany, ktoré majú naozaj veľmi disciplinovaných voličov a keby aj hromy, blesky padali, tak tí pôjdu a kvôli týmto veľmi disciplinovaným voličom by naozaj mali ísť aj tí, ktorí dnes ešte váhajú."
L. ĎURKOVIČ:
"Poslanecké mandáty sa totiž rozdelia, aj keby prišlo voliť iba pár tisíc ľudí."
Peter NOVOTNÝ, Občianske oko:
"Keby sa volieb zúčastnili napríklad len straníci, tak aj všetky hlasy ľudí, ktorí nie sú zaangažovaní v politických stranách, tak tie by sa rozdelili medzi tie parlamentné strany, ktoré postupujú do parlamentu."
L. ĎURKOVIČ:
"Politici sú mnohokrát plní ignorancie, no dnes prosia nás občanov, aspoň raz za štyri roky o náš hlas. Máme obmedzené možnosti riadiť ich konanie. No voľby sú zatiaľ tým najdokonalejším systémom ako môžeme rozhodovať na výbere, kto a ako nám bude vládnuť. Voľba koho voliť, určite nie je ľahká. Naša neúčasť na voľbách nás ale nezbaví zodpovednosti, jednoducho za nás rozhodne niekto iný."
STORIN
(09.06.2006; Večerník; s. 6; tasr)
Počas Svetového dňa darcov krvi, ktorý pripadá na 14. júna, zameria Slovenský Červený kríž svoje aktivity na získavanie prvodarcov. Toho roku sa svetový deň bude niesť pod heslom Urob krok k dospelosti. Daruj krv. SČK v spolupráci s NTS a Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie pripravuje na 14. júna vo ôsmich mestách na Slovensku dni otvorených dverí na transfúznych staniciach a kultúrno-spoločenské programy na námestiach. Záujemcovia budú môcť prísť darovať krv v Ružinove a na Kramároch od 7. do 12. h. Popoludní od 14. h bude k dispozícii mobilná odberová jednotka na Námestí SNP. Okrem hercov krv príde darovať asi 20 členov hradnej stráže. Od 15. h bude pre dlhoročných darcov pripravený spoločenský program. Zavítať by tam mala manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová, starosta mestskej časti Bratislava Staré mesto Peter Čiernik a herci Leopold Haverl, Štefan Bučko a ďalší. Podelia sa s prítomnými o svoje zážitky pri darovaní krvi.
(09.06.2006; Rozhlasová stanica Regina; Ozveny dňa; 17.00; 0,5 min.; GRMAN Branislav)
Natália NAVARSKÁ, hlásateľka:
"Stavebný úrad bratislavskej mestskej časti rozhodol o tom, že budova na Šancovej ulici v Bratislave bude môcť mať 22. poschodí. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, účastníci konania sa voči nemu plánujú odvolať."
STORIN
(09.06.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 1,5 min.; RUSŇÁKOVÁ R.)
Jarmila HARGAŠOVÁ, moderátorka:
"
Ľubomír BAJANÍK, moderátor:
"Až tisíckorunová pokuta psičkárom, ktorí si nevyčistia po svojich domácich miláčikoch. Aj ďalšie slovenské mestá takto trestajú špinenie trávnikov a chodníkov výkalmi. Napriek tomu mnohí majitelia psov nariadenia ignorujú."
R. RUSŇÁKOVÁ, redaktorka:
"Mnohí majitelia takto porušujú všeobecné záväzné nariadenia."
Respondentka 1:
"Nosili sme, nosili sme, ale keď vidím tých väčších psov,, tak načo? Načo? Ostatní na to kašlú, prečo by som to mala robiť ja?"
R. RUSŇÁKOVÁ:
"Mestská polícia im môže dať pokutu."
Martin FABIÁN, Mestská polícia Staré mesto, Bratislava:
"Počas týchto dvoch týždňov sme riešili - skontrolovali sme okolo 70 majiteľov psov a zistených bolo okolo 35 priestupkov."
R. RUSŇÁKOVÁ:
"V hlavnom meste Slovenska si pravidlá určujú mestské časti. Napríklad v Starom meste zamestnanec Mestského úradu spolu s mestským policajtom ráno aj večer zisťujú, či psičkári dodržiavajú predpisy."
Soňa KARDELIS, Mestský úrad Staré mesto, Bratislava:
"Je povinný mať pri sebe evidenčnú známku psíčka a mal by mať pri sebe nejakú pomôcku, čím odstráni psí exkrement."
R. RUSŇÁKOVÁ:
"Pokiaľ to majiteľ psa neurobí, hrozí mu pokuta - fyzickej osobe do 1000 korún a právnickej až do výšky 200 tisíc. Psičkári sa však sťažujú, že v meste chýbajú koše na výkaly psov."
Respondentka 2:
"Toto to nemáme ako kde dávať."
S. KARDELIS:
"Je predpoklad, že do jeden a pol mesiaca už by sme aj my tu v Starom meste, okrem Pešej zóny, mali osadené koše na psie exkrementy."
R. RUSŇÁKOVÁ:
"Paradoxne za nezodpovedných psičkárov môžu platiť pokutu aj tí, ktorí psa nemajú. Stačí totiž, ak zostanú výkaly na chodníku, pretože za chodník je zodpovedný majiteľ domu."
STORIN
(10.06.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I, II; Dávidová Lenka)
BRATISLAVA - Je rozhodnuté. Dvadsaťdva nových, žltozelených veľkokapacitných autobusov Solaris napokon posilní linky č. 88 a 96. Do ulíc mesta vybehnú už na budúci mesiac, mimo špičky potom počas pracovných dní a víkendov "vypomôžu" aj na trasách liniek č. 30 a 37. Okrem toho ich podľa slov technického riaditeľa bratislavského dopravného podniku Bronislava Weigla zaradia všade tam, kde sa budú hodiť. Dôvodom, pre ktorý napokon výber padol práve na spomínané dve linky, je, že nové autobusy budú jazdiť na zemný plyn. Keďže plnička tohto typu pohonných hmôt je v Trnávke, hľadali predstavitelia dopravného podniku také konečné zastávky, z ktorých by to vozidlá nemali ďaleko k nej, ani do najbližšej vozovne. "V súvislosti s linkou č. 96 zároveň vyhovieme najčastejším žiadostiam o zvýšenie kapacity," prezradil Weigl.
Jedna z dvoch "vyvolených", linka č. 88, premáva medzi Novým mostom a Autobusovou stanicou na Mlynských nivách, ktoré prepája úsekom patriacim do najväčšieho slovenského sídliska. Linka č. 96 sa zase pohybuje medzi Prokofievovou a Vozovňou Jurajov dvor. Obavy niektorých Petržalčanov, že do ich končín nezavíta žiaden z nových veľkokapacitných autobusov, sa teda napokon nepotvrdili.
V súvislosti s letným grafikonom, ktorý začne platiť na začiatku dvojmesačných prázdnin, Weigl povedal, že k veľkým zmenám v porovnaní s vlaňajškom nepríde. O najviac využívaných linkách č. 93, 94 a 95 napríklad prezradil, že pôjdu v redších intervaloch. Na zvýšený záujem o linky smerujúce k vychyteným vodným plochám podľa neho budú vedieť zareagovať ich posilnením. Konkrétne by mohlo ísť o linky č. 91 a 191, ktoré končia v Rusovciach a Čunove. Druhá spomínaná by v takom prípade jazdila netradične aj cez víkend.
"Všetko však bude závisieť od počasia," upresnil Weigl. V prípade, že bude pekne, sa zmeny môžu týkať aj liniek č. 28 a 29, ktoré premávajú do Devína a Devínskej Novej Vsi.
Okrem toho v júli definitívne prehodia trasy na linkách č. 67 a 87. Linka č. 87 pôjde znovu po Hradskej, linka č. 67 bude zase jazdiť po Dvojkrížnej.
(09.06.2006; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; FRIMMER Štefan)
Moderátorka:
"Zemný plyn nielen do sporákov či na kúrenie, ale aj do osobných áut. Motory fungujúce na stlačený zemný plyn by už čoskoro mohli konkurovať klasickým autám. Výhodou plynu oproti benzínu či nafte je hlavne jeho oveľa nižšia cena. Problémom sú chýbajúce čerpacie stanice. Francúzi a Taliani to vyriešili jednoducho. Plyn tankujú priamo vo svojej garáži."
Š. FRIMMER, redaktor:
"Autá na stlačený zemný plyn, teda takzvané CNG, sú v Európe čoraz obľúbenejšie. Dôvod je jasný. Plyn je takmer o polovicu lacnejší ako nafta či benzín."
F. VAN DER RIET, plynárenská divízia RWE:
"V Nemecku je dnes asi 40 tisíc hybridných áut s plynovým pohonom. K dispozícii majú tisíc čerpacích staníc."
Š. FRIMMER:
"Práve tankovanie je pri autách na plyn najväčší problém. Na tohtotýždňovej svetovej plynárenskej konferencii v Amsterdame prišla kanadská firma s novinkou - tankovacím zariadením priamo do garáže."
S. CANTER, viceprezident FuclMaker Canada:
"Funguje to ako malá pumpa. Večer ju napojíte na auto a ráno máte plnú nádrž."
Š. FRIMMER:
"Zariadenie sa predáva najmä v Taliansku, Nemecku či Francúzsku. Na Slovensku je rozšírený hlavne LPG, teda kvapalný propán-bután. Zemný plyn používajú najmä autobusy mestskej hromadnej dopravy."
P. BOUCLY, predseda predstavenstva SPP:
"Veľmi silná základňa je v Bratislave, kde na zemný plyn jazdí vyše 150 autobusov."
F. VAN DER RIET:
"Stále viac automobiliek ponúka autá s pohonom na plyn. Takéto modely má napríklad Volvo, Mercedes, Fiat či Opel."
P. BOUCLY:
"Autá na plyn majú budúcnosť aj na Slovensku. Je to ale dlhodobá záležitosť."
Š. FRIMMER:
"Plynárenské koncerny už dnes pracujú na technológiách, vďaka ktorým bude plyn poháňať aj pretekárske autá. Nie je preto vylúčené, že na zemný plyn bude raz jazdiť aj Formula 1."
STORIN
(12.06.2006; Sme; s. 2; sita)
BRATISLAVA - Na obecných policajtov sa vlani sťažovalo o 51 ľudí viac ako v roku 2004, keď ich bolo 357. Najväčší počet sťažností bol opäť v Bratislavskom kraji. Uvádza sa to v správe, ktorú predložilo ministerstvo vnútra na pripomienkové konanie.
Jeden policajt bol aj odsúdený - za úmyselný trestný čin.
Obecní policajti minulý rok zakročili takmer 255 000-krát. Zbraň použili 82-krát, donucovacie prostriedky 64 631-krát. Zranených bolo 11 osôb. Na Slovensku vlani pôsobilo 151 obecných polícií, v ktorých pracovalo 2197 policajtov.
(09.06.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Pozor, zákruta!; 13.00; 1,1 min.; R)
J. JEDINÁK, redaktor:
"Dopravné nehody sú stále súčasťou bežného dňa, pohľad do štatistík nie je príjemný ani v tomto týždni. Zrejme všetci máme v pamäti aj včerajšiu vážnu nehodu na D1. Ďalšie podrobnosti pozná hovorca Prezídia Policajného zboru Vladimír GEMELA."
V. GEMELA:
"Od pondelku do piatku sa stalo na území Slovenskej republiky 645 dopravných nehôd, pri ktorých zahynul jeden človek, ťažko sa zranilo 16 ľudí a 72 ľahko. Najviac dopravných nehôd sa stalo v Bratislavskom kraji - 164, najmenej v Nitrianskom - 50.
V minulom roku sa stalo na diaľnici 1338 dopravných nehôd, pri ktorých zahynulo 19 ľudí, 47 sa ťažko zranilo a 132 ľahko. Najčastejším porušením pravidiel cestnej premávky bolo porušovanie základných pravidiel, potom neprimeraná rýchlosť, tá bola v 369 prípadoch a spôsob jazdy u 222 vodičov bol zistený a títo vodiči zapríčinili dopravnú nehodu. Celkovo nákladné vozidlá spôsobili v minulom roku 5-tisíc 620 dopravných nehôd, čo je prakticky jedna desatina všetkých dopravných nehôd a zahynulo pri nich 46 ľudí."
STORIN
(09.06.2006; Rozhlasová stanica Regina; Ozveny dňa; 17.00; 3 min.; JURKOVIČOVÁ Jana)
Jozef JURÍK, moderátor:
"Európska komisia presunula takmer 300 miliónov eur zo štrukturálnych fondov na podporu vedy a výskumu v Bratislavskom kraji. Vytvára sa tak významná istota pre akademickú komunitu na roky 2007 až 2013, ktoré doteraz nemala. Predtým ako dôjde k presunu financií musia byť prijaté legislatívne opatrenia a rozhodnutie musí byť publikované v Rade Európskej únie. Podpredsedníčku Slovenskej akadémie vied Vieru ROSOVÚ oslovila redaktorka Jana JURKOVIČOVÁ preto, aby sa dozvedela viac o dôvodoch takéto ozdravenia financií pre Bratislavský región."
Jana JURKOVIČOVÁ, redaktorka:
"Prečo práve bratislavský región získa financie?"
Viera ROSOVÁ:
"Budú z európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý pri členení pomoci z európskych fondov v Bratislave bol neprístupný, pretože Bratislava pri prijímaní pomoci je oprávnená čerpať iba prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, pretože HDP na obyvateľa je vysoko nad priemerom Európskej únie, vyvinula sekcia vedy na ministerstve školstva iniciatívu a spoluprácu všetkých dotknutých inštitúcií vedy a výskumu k tomu, aby sa rokovaniami podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby sme vlastne dostali výnimku a tie prostriedky boli pre podporu výskumu v Bratislave poskytnuté."
J. JURKOVIČOVÁ:
"Pani ROSOVÁ na čo budú tieto financie slúžiť, keď časť z nich Slovenská akadémie vied získa?"
V. ROSOVÁ:
"Na obnovu technickej infraštruktúry výskumu a vývoja, to znamená na obnovu laboratórií, zabezpečenie kvalitných prístrojov, nástrojov, súčasti ktoré výskum a vývoj potrebuje. Je zámer podporiť vznik centier na rozvoj prioritných tém, ktoré slovenskú spoločnosť priblížia minimálne európskej a svetovej úrovni no a po tom je ešte zabezpečovanie prieskumu poznatkov do praxe, na ktoré budú vlastne potom od 2007 vypisované výzvy."
J. JURKOVIČOVÁ:
"Nedávno ste spomínali, že je dôležité poučiť sa z chýb, ktoré negatívne vplývali na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov na roky 2004 až 2006. Aké chyby ste mali na mysli?"
V. ROSOVÁ:
"Zúčastňovať sa vlastne kontroly čerpania štrukturálnych fondov a z diskusií je poukazované na problémy, ktoré majú riadiace orgány v tom, že je veľká výmena projektových manažérov, ktorí sú nesmierne dôležití, aby vlastne zabezpečili kontinuitu od prijatia a hodnotenia projektu až po uvoľnenie prostriedkov a zabezpečovania finančného toku."
J. JURKOVIČOVÁ:
"Čomu je teda potrebné vyvarovať sa pri narábaní s financiami?"
V. ROSOVÁ:
"Je dôležité, aby tie orgány, ktoré budú rozhodovať a nastavovať pravidlá načerpanie mali na mysli pravidlá hospodárenia platné pre všetky organizácie, to znamená verejný sektor, štátny sektor, privátne organizácie, pretože podmienky čerpania sa pre všetky tieto subjekty v týchto rôznych sférach líšia a je treba mať na mysli všetky tie špecifiká, aby to čerpanie mohlo byť bez problémov."
STORIN
(12.06.2006; Pravda; s. 1; jam)
BRATISLAVA (jam) - Samosprávy sa obávajú, že elektronické mýto pre nákladné autá na diaľniciach presmeruje časť kamiónov na vedľajšie cesty cez slovenské mestá a dediny. Preto žiadajú, aby sa v súťaži na systém mýta zvážilo aj platenie na cestách prvej, prípadne druhej a tretej triedy. Mýto pre autá nad 3,5 tony sa na Slovensku zavedie najskôr v roku 2008.
"Mýto zasiahne celý dopravný systém. Treba zvážiť nastavenie tak, aby kamióny neobchádzali platené trasy po vedľajších cestách. Už dnes máme 40 percent ciest druhej a tretej triedy v zlom stave," povedal Milan Muška, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. Na problém upozorňuje aj Nemecko a Rakúsko, kde už mýto funguje. "Dosahy sú horšie, ako sa čakalo. Nákladná doprava cez obce miestami v Nemecku narástla až o 70 percent," vysvetlil Štefan Fecko zo spoločnosti Elektrovod Holding.
Mýto na Slovensku
* spoplatní každý prejazd nákladného auta nad 3,5 tony najneskôr od roku 2009
* diaľničné nálepky zostanú dočasne pre osobné autá
(12.06.2006; Pravda; s. 3; gk)
BRATISLAVA (gk) - Aj samospráva by chcela predkladať do parlamentu vlastné zákony. To však prislúcha len vláde a poslancom Národnej rady. Združenie miest a obcí Slovenska svoju požiadavku zdôvodňuje tým, že na obce prešlo veľa povinností. Často ich treba upravovať a práve zmeny zákonov by do parlamentu dali obce či regióny. Strany im odkázali, že také riešenie po júnových voľbách nepodporia. HZDS, SDKÚ, Smer, KDH súčasný stav považujú za dostatočný. SMK sa vecou ešte nezaoberala.
"Nevidím dôvod na zmenu, pretože rovnaké nároky by mohli mať aj iné združenia a lobistické skupiny. ZMOS je najúspešnejšie záujmové zoskupenie, ktorému sa darí ovplyvňovať poslancov. Cez parlamentné strany má dostatočnú možnosť predkladať svoje návrhy," myslí si podpredseda KDH Pavol Abrhan. Milan Hort (SDKÚ) je tiež presvedčený, že stačí, ak zákonodarnú iniciatívu má len kabinet a Národná rada. "Vyhovieť tejto predstave samosprávy by znamenalo zmeniť Ústavu SR, čo považujem za problém," konštatoval Hort.
Abrhan pripomenul, že v každom volebnom období v Národnej rade sedí dosť primátorov a starostov. Na kandidátkach strán, ktoré majú šancu sedieť aj v novom parlamente, je vyše sto zástupcov miest, obcí či regiónov.
Predstavu združenia nepodporujú ani odborníci. "Nepovažujem to za systémové riešenie. Samospráve by pomohla zmena volebného systému. Slovensko by malo byť rozdelené na viac volebných obvodov. Poslanci by tak boli lepšie zviazaní so svojimi regiónmi, a tým by aj skladali účty za zlé zákony," spresnil splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský.
Podľa ústavného právnika Ladislava Orosza stačí, aby samospráva mala v poradných orgánoch vlády dostatočné zastúpenie. Takým je aj Legislatívna rada. Politické strany sú rozhodnuté, že po voľbách podporia, aby jej stálym členom bol zástupca ZMOS-u aj vyšších územných celkov.
"Sme za také riešenie a myslíme si, že je postačujúce," povedal primátor Považskej Bystrice Ľuboš Lackovič, ktorý je na kandidátke HZDS. Nižňanský však upozornil, že legislatívny proces v Legislatívnej rade je skončený, a v návrhoch právnych noriem sa zásadné veci už nedajú zmeniť. "Účasťou v rade samospráva teda nemá už žiadny vplyv na politické zadanie a ideový zámer zákona," spresnil splnomocnenec.
Predkladať zákony do parlamentu môžu v Českej republike len regióny, v iných krajinách Európskej únie však takéto právo pre samosprávu nie je bežné.
Ako je to so zákonmi
* všetky návrhy zákonov posudzuje najprv Legislatívna rada vlády
* ich návrhy do vlády predkladajú jednotliví ministri
* po ich odsúhlasení sa pošlú do parlamentu
* vláda dáva stanovisko aj k poslaneckým návrhom
* aj keď s nimi nesúhlasí, parlament o nich rokuje
* podľa Ústavy SR do Národnej rady má právo predkladať zákony len vláda a poslanci
(12.06.2006; Pravda; s. 11; Morháčová Jana)
BRATISLAVA - Zatiaľ nie je jasné, za ktoré cesty budú musieť nákladné autá platiť na Slovensku po zavedení elektronického výberu mýta. Súčasná vláda pôvodne hovorila len o diaľniciach a rýchlostných cestách. Odborníci a samosprávy však upozorňujú, že by to mala byť aj časť alebo celá sieť ciest prvej, prípadne druhej a tretej triedy. Boja sa kamiónov, ktoré sa budú vyhýbať plateným úsekom.
Ekonómovia upozorňujú, že Slovensko má príliš málo diaľnic, aby sa oplatilo budovať elektronické vyberanie mýta. Preto žiadajú, aby sa platenie týkalo aspoň ciest prvej triedy. "Odhadovaná platba 4 až 6 korún na kilometer je dosť vysoká, aby sa časť vodičov pokúšala vyhnúť plateniu. Hrozí že budú preťažené najmä cesty prvej triedy a na niektorých úsekoch aj cesty druhej triedy," povedal Milan Muška, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.
V Košickom kraji sa pred týždňom prepadla cesta v Kecerovciach, na opravu treba 12 miliónov korún. "Je to cesta tretej triedy zničená kamiónmi, ktoré obchádzajú diaľnicu Košice - Prešov, aby sa vyhli plateniu," tvrdí Soňa Jakešová, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja. Podobne Bratislavský kraj zvažuje obmedziť jazdenie kamiónov na Babe v Malých Karpatoch, kde hrozí z nadmerného zaťaženie nákladnými autami zosuv cesty. Osem krajov spravuje 14-tisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy.
"Je otázne, či zákazy sú schopné zabrániť obchádzkam kamiónov. Platenie za súbežné cesty je najúčinnejšia metóda. Treba však zvážiť jej ekonomické dosahy," zdôraznil Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravy v Žiline.
S nákladnými autami na vedľajších cestách bojuje aj Nemecko a Rakúsko, kde už funguje elektronický výber mýta. "V Nemecku sa množia občianske združenia a iniciatívy, ktoré žiadajú platenie za súbežné cesty prvej triedy. Týkajú sa už 30 úsekov. V Rakúsku sa časť odborníkov prikláňa k plošnému mýtu, teda spoplatneniu celej cestnej siete," vysvetlil Štefan Fecko, projektový manažér spoločnosti Elektrovod Holding.
Súťaž na firmu, ktorá postaví mýtny systém, sa bude vyhlasovať až po voľbách. Ministerstvo dopravy v zadaní podmienok neriešilo možné rozširovanie počtu platených ciest ani v priebehu desiatich až pätnástich rokov. Platiť sa malo za súčasných 530 kilometrov a postupne dokončované nové úseky diaľnic a rýchlostný ciest.
"Mýto treba zaviesť čo najskôr, bude spravodlivejšie ako nálepky. Treba vopred zvážiť, čo spoplatňovať - ide o systém minimálne na desať, pätnásť rokov. Dnes platné nariadenie EÚ určuje, že mýto môžu štáty vyberať na diaľniciach, rýchlostných cestách a prípadných súbežných cestách prvej triedy. Spoplatniť možno aj tunely alebo mosty," spresnil Ján Mikolaj, profesor Žilinskej univerzity. Rozšírenie platenia napríklad na všetky cesty prvej triedy by sa však podľa Palčáka dalo s úniou dohodnúť.
(12.06.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I; ka)
STARÉ MESTO - Na obrovský bufet s rybacími pochúťkami sa premenili v sobotu popoludní Rybné a časť Hviezdoslavovho námestia. Medzi návštevníkmi boli aj víly a rôzne vodné bytosti, ktoré do Bratislavy na Medzinárodný festival vodníkov pozval chýrny 809-ročný dunajský vodník Ferko.
"Festival sa trocha natiahol, preto sme sa do varenia dunajskej polievky pustili s miernym zdržaním. Oplatí sa však vyčkať," sľubne žmurkol starosta Marianky Jozef Kráľ. "Tri večery som študovala kuchárske knihy, kým som zostavila zaručene najlepší recept," vyhlásila Jozefína Sandová, kuchárka družstva Mariánskych permoníkov.
Vôňou váry, ale aj originálnymi kostýmami lákala k svojmu kotlíku nad otvoreným ohňom Vodnícka rodina z petržalských ramien. Manželia Šikulovci a Sporinskí z Petržalky pripravovali pre labužníkov vianočnú polievku starej mamy. Herci nitrianskeho divadla boli rozložení oproti. "My im ponúkneme polievku pána Dócziho," povedali. Majster prezradil, že aby sa každému ušiel rovnaký diel mäsa, kapra najprv osve uvaril v slanej vode, očistil od kostí a pomlel. Do polievky, ktorej základ tvorí cibuľa, cesnak, slaninka, rajčiny a paprika, ho hodí až nakoniec.
Kuchárom sa na niekoľko hodín stal aj primár Ján Koller, ktorému sekundovali viacerí lekári a pomáhali sestričky. Aj starosta z rakúskeho Hainburgu. Varechou sa oháňali lúčničiari, pracovníci miestneho úradu Staré Mesto, zástupcovia Klubu detí Turnačik. Tradične nechýbala vojenská poľná kuchyňa. "Dovedna je tu vyše 30 tímov, dva razy viac ako vlani. Do Bratislavy pricestovali nielen z iných slovenských miest, ale aj z Bulharska, Maďarska, a Talianska. Všetko sú to milovníci dobrej zábavy," zhodnotil za organizátorov Vladimír Tomčík z občianskeho združenia Devínska brána. Vďaka nim sa v sobotu až do večera výborne cítili aj stovky obyvateľov a návštevníkov metropoly.
(12.06.2006; Sme; príloha Bratislava, s. 20; sita, tasr)
Desiatky vodníkov a vodníckych bytostí obsadili v sobotu nábrežie Dunaja a Hviezdoslavovo námestie v Bratislave. Na Medzinárodnom festivale vodníkov bojovali i súťažiaci z Kanady.
Z festivalu mali radosť najmä deti, ktoré zaujali pestré vodnícke kostýmy, hudby a vodníkov sa vraj vôbec nebáli. Podľa dunajského vodníka Ferka, ktorý sa zúčastňuje na každom ročníku festivalu, sa ľudia vodníkov báť nemusia, pretože topia iba nepoctivých členov mestskej rady a podvodníkov.
Festival pokračoval na Hviezdoslavovom námestí 3. ročníkom medzinárodnej súťaže vo varení dunajskej rybacej polievky, na ktorej sa zúčastnilo 28 domácich i zahraničných družstiev. Zastúpení boli aj herci z nitrianskeho Divadla Andreja Bagara - Jozef Dóczy a Eva Pavlíková. Diváci i okoloidúci mohli polievky chutnať a porovnávať. Kulinárski nadšenci boli nielen z Bratislavy, ale aj z Považskej Bystrice, Košíc či Humenného. Zahraničné podoby rybacej polievky umožnili ochutnať Taliani, Bulhari, Rakúšania, Maďari a Česi.
Suverénne najviac ochutnávačských hlasov získalo kuchárske družstvo Bujonéza s rovnomenným navareným produktom.
Medzinárodný festival vodníkov organizovalo už po deviaty raz občianske združenie Devínska brána. Podujatie tak nadviazalo na alegorické sprievody cechu lodníkov a rybárov z 18. storočia.
(12.06.2006; Hospodárske noviny; Príloha- Biznis, s. 22; TASR)
Bratislavčania si môžu už dlhší čas dopriať viac ako ich susedia v Burgenlandsku alebo vo Weinvierteli (časť Dolného Rakúska priliehajúca k južnej Morave). Slovenské hlavné mesto za posledné roky rástlo enormným tempom a podľa Eurostatu je Bratislava medzi východoeurópskymi hlavnými mestami v kúpnej sile a produktivite na 2. mieste hneď za Prahou.
Človek však za pár hodín cestovania vlakom smerom k Ukrajine dostane do druhej krajiny: východné Slovensko patrí medzi najchudobnejšie regióny EÚ. Podľa výšky HDP tam pripadá na obyvateľa len 39 percent priemeru únie, kým Bratislava je nad ním 16 percent.
Rakúsky denník Die Presse uvádza, že zlosť zanedbávaných sa občas prejavuje v zdanlivo nepolitických reakciách. Na autá s bratislavskými poznávacími značkami sa na východe bezdôvodné trúbi, alebo dochádza až prepichovaniu ich pneumatík. Na vidieku sa čoraz častejšie prejavuje nevôľa, napríklad pri obmene označenia Bratislavy za "krásavicu na Dunaji" na "pažrošku na Dunaji".
Denník uvádza, že v regiónoch, v ktorých sú najvyššie mzdy, majú aj ich najvyšší prírastok, kým v chudobných regiónoch nedochádza takmer k nijakému ich rastu. Rozdiel medzi západným a východným Slovenskom sa zvyšuje predovšetkým preto, lebo zahraničné investície prichádzajú do Bratislavy a niekoľkých ďalších oáz blahobytu.
(11.06.2006; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 2 min.; HOMÉR Marián)
Moderátor:
"Malé rakúske obce v pohraničí si bohatší Slováci vyberajú za miesto pre trvalé bydlisko. Kupujú si tam domy a byty najmä preto, lebo tam vraj nájdu pokojné a krajšie prostredie. To však nie je jediná výhoda rakúskych obcí."
M. HOMÉR, redaktor:
"Bývanie v blízkosti Bratislavy riešia ročne desiatky rodín odsťahovaním sa do neďalekých rakúskych dedín. Veď len v tejto malej dedinke žije okolo štyridsať slovenských rodín. Sami zistili, že to má svoje výhody, ale aj množstvo nevýhod."
Gerhard SCHODINGER, starosta obce Wolfsthalu:
"Lebo u nás, keď chcú stavať, rýchlo vybavia stavebné povolenie, ďalej sme veľmi blízko centra Bratislavy, potom je tu veľký kľud."
Slovák žijúci v Rakúsku:
"Bývam tu už vyše mesiaca u tety, ona tu žije dva roky a je to tu lepšie."
M. HOMÉR:
"Okrem toho vám cesta do Bratislavy trvá počas rannej špičky často kratšie ako keby ste cestovali z niektorej časti Bratislavy, nehovoriac o tom, že je príjemnejšia. Na rakúskych cestách totiž nenarazíte na jamu alebo výkop. I napriek tomu, že je tu podstatne krajšie prostredie, ceny pozemkov sa od tých našich príliš nelíšia."
Zuzana ZERVANOVÁ, realitná kancelária Alama real:
"Ceny pozemkov v rakúskych dedinách v blízkosti Bratislavy sú porovnateľné s cenami pozemkov v okolí Bratislavy na Slovensku."
M. HOMÉR:
"Na to, aby ste mohli na zakúpenom pozemku bývať, musíte predsa niečo postaviť. A ak patrite ku tým menej zručným, dom ktorý by vás na Slovensku stál štyri milióny, vás v Rakúsku vyjde na šesť miliónov. Postaviť vám ho totiž musí rakúska firma, ale týmto to ešte stále nekončí."
Z. ZERVANOVÁ:
"Treba ešte rátať s poplatkami za právne služby, za notárske služby plus poplatky štátu a to tvorí okolo desať percent."
M. HOMÉR:
"Takže keď zakúpite dom za sedem miliónov, pripravte si ďalších sedemstotisíc korún a ak chcete bývať v Rakúsku a pracovať na Slovensku, musíte platiť daň z nehnuteľnosti v Rakúsku a daň z príjmu na Slovensku. A keďže ste zamestnaní na Slovensku, tak zamestnávateľ vám platí daň automaticky na Slovensku."
Róbert MERVA, hovorca Daňového riaditeľstva SR:
"Má možnosť kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu, Sociálnu poisťovňu a dohodnúť si režim, v akom chce fungovať."
M. HOMÉR:
"Za bývanie v pokojnom prostredí tak musíte nielen zaplatiť viac ako za bývanie v Bratislave a okolí, ale rátajte aj s vybavovaním poistenia."
STORIN
(10.06.2006; Sme; s. 6; čtk)
LUXEMBURG/BRUSEL - Rýchlovlaky, napríklad francúzske TGV, by mali jazdiť aj na bratislavskú Hlavnú stanicu. Ministri dopravy Nemecka, Rakúska, Slovenska a Francúzska podpísali včera v Luxemburgu vyhlásenie, v ktorom sa zaväzujú vybudovať vysokorýchlostnú železničnú os Paríž - Štrasburg - Štutgart - Viedeň -Bratislava v čo najkratšom čase. Za Slovensko vyhlásenie podpísal veľvyslanec SR pri Európskej únii Maroš Šefčovič.
Do trate, ktorá patrí medzi prioritné projekty transeurópskych dopravných sietí, sa už investovalo viac ako desať miliárd eur. Okrem toho boli na jar podpísané dvojstranné zmluvy medzi Nemeckom a Francúzskom a medzi Nemeckom a Rakúskom, ktoré umožnia postaviť dva mosty cez Rýn a Saalach, hraničné rieky medzi týmito krajinami. Európsky koordinátor tohto projektu Peter Balázs uvítal, že tri cezhraničné úseky budú realizované v skrátených termínoch.
Slovenský úsek by sa mal stať realitou zhruba za sedem rokov. "Pracujeme s termínom 2013, ale samozrejme by sme niektoré úseky chceli dať do prevádzky čo najskôr, pokiaľ možno pred majstrovstvami sveta v hokeji v roku 2011," povedal zástupca slovenského veľvyslanca pri EÚ Juraj Nociar, ktorý v Luxemburgu zastupoval ministra dopravy. "Nejde len o vlaky TGV, ktorých by malo byť len niekoľko denne," povedal Nociar. Trať by sa mala využiť aj na prepojenie bratislavského a viedenskeho letiska rýchlovlakom, o čom sa už roky hovorí. Bratislava už využila finančné prostriedky únie na vypracovanie projektových štúdií, vďaka ktorým sa jej podarilo pristúpiť k železničnému koridoru Paríž -Viedeň. Na samotné prevedenie počíta s využitím príspevkov z Fondu súdržnosti únie, ktoré by mali dielo financovať z 85 percent.
Text k foto: Rýchlovlaky by mali jazdiť aj na bratislavskú Hlavnú stanicu možno už pred majstrovstvami sveta v hokeji v roku 2011. FOTO - TASR
(10.06.2006; Nový Čas; s. 12; Červenka Juraj)
STARÉ MESTO - Sídliská v hlavnom meste sú plné voľne žijúcich mačiek. V poslednom čase ich len v útulku Slobody zvierat počas jarného "obdobia mláďat" pribudlo tridsaťštyri! Ako to zmeniť? Častým javom na sídliskách je kŕmenie voľne žijúcich mačiek. Aj keď to ľudia robia s dobrým úmyslom, nie je to správne a zvieratám to škodí. "Mačka si čoskoro navykne na prísun potravy a prestáva si ju hľadať sama. Neskôr si na konkrétne miesto - napríklad pred bránu domu - začne vodiť aj mláďatá. Keďže môže mať ročne aj desať mačiatok, lokálne dochádza k ich premnoženiu." povedala Hanka Manželova (20) zo Slobody zvierat. Riešením ich premnoženia je sterilizácia. Odborníci vďaka pasciam zvieratko odchytia, na veterinárnej klinike urobia zákrok, a potom ho vypustia. "Dobrí ľudia by týmto krokom mačkám najviac pomohli. Sterilizáciou sa zabráni rozmnožovaniu nechcených mláďat, ktoré sú vo voľnej prírode často terčom útoku necitlivých ľudí." uzavrela Edka Gardoňová zo Slobody zvierat.
Text k foto: Mačka Grétka ležala pred dverami útulku Slobody zvierat. Onedlho vrhla päť mládať.
(10.06.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. II; tasr)
Prvé zlaté bankovky na svete vystavujú v Inchebe, kde sa včera začali Bratislavské zberateľské dni. Úlovky asi 250 zberateľov z 13 krajín si možno pozrieť ešte dnes.
(09.06.2006; Večerník; s. 5; b)
Na Slovensku sa v 1. štvrťroku tohto roka začala výstavba 5610 bytov, dokončilo sa 2909 a ku koncu marca bolo rozostavaných 50 639 bytov. Z informácií Štatistického úrad vyplýva, že najviac bytov sa dokončilo v Bratislavskom (1032) kraji.
Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.
© 2007 Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, tel.: +421 2 5935 6111, webmaster@bratislava.sk