Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava
Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
1. Hlavný mestský architekt sa ujal funkcie [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 2;
juh)
2. Kraj má mestu pomôcť pri úpravách ciest [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 3;
juh)
3. Mesto by malo byť vyšším územným celkom a obcou s jednotným majetkom [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 3;
juh)
4. Najlepšie platený je primátor Popradu: 183 500 Sk [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 5;
rf)
5. NOVÝ ZÁKON O BRATISLAVE BY MOHOL PRINIESŤ VYŠŠIU OPERATÍVU V SAMOSPRÁVNOM RIADENÍ [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Dobrý deň Slovensko!; 10.35; 5 min.;
GREBEŇOVÁ Mária, KASALA Ľuboš)
6. NOVÝ ZÁKON O BRATISLAVE SA STÁLE PRIPRAVUJE [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.;
ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)
7. Primátor zarába 183 500 korún [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 1;
rf)
8. Za poschodia - pozemky [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 2;
rh)
9. Zo XVI. snemu Únie miest Slovenska [informácia]
(11.04.2006;
Obecné noviny;
č. 15/2006, s. 6-7;
-)
10. Daň za letné terasy kaviarní v centre mesta nie je prehnaná [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 1;
gub)
11. Deň plný prekvapení [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 2;
eb, tasr)
12. Mesto chce rýchlu električku na zemi, Petržalka nad ňou [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I, II;
PACHEROVÁ Soňa)
13. Mesto začalo s ošetrovaním svojej zelene [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 2;
juh)
14. NA DUNAJSKOM NÁBREŽÍ V BRATISLAVE SA KONALO SPOMIENKOVÉ STRETNUTIE OCHRANÁROV A OBČANOV [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Predpoludňajšie spektrum; 10.00; 7 min.;
DOBOŠ Martin)
15. OD FEBRUÁRA 2005 PLATÍ ZÁKON O HODNOTENÍ A KONTROLE ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Ozveny dňa; 17.00; 3 min.;
JURČO Martin)
16. Schyľuje sa k voľbám starostu [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. II;
ka)
17. SPOR O PARKOVISKO V BRATISLAVE [informácia]
(17.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Pozor, zákruta!; 13.00; 12 min.;
DANIŠ Igor)
18. Stavebný úrad udelil za čiernu stavbu na Fazuľovej ulici pokutu 3,4 milióna Sk [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 3;
juh, sita)
19. Veľkonočné trhy o mesiac vystriedajú Letné [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I;
sp)
20. Vybudovanie parčíka sa oddiali [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 3;
juh)
21. Zeleň v Bratislave [informácia]
(11.04.2006;
Obecné noviny;
č. 15/2006, s. 14;
Galčíková Anna)
22. Bludný kruh. Glosa [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I;
Pucher Juraj)
23. Číslo dňa [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I;
-)
24. Devínska Nová Ves na katastri zistila, že ani nie je obcou [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I, II;
Pucher Juraj)
25. Fontány - živé a mŕtve [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 6;
Turanec Igor)
26. Kraje chcú peniaze alebo súd [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 11;
ms)
27. MIESTNE ZASTUPITEĽSTVO BRATISLAVSKEJ PETRŽALKY ROKOVALO O ZMENE ÚČELU POZEMKOV MEDZI KÚPALISKOM MATADOR A ŽELEZNIČNOU STANICOU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Ozveny dňa; 17.00; 4 min.;
JANČIGOVÁ Ľudmila)
28. Na Komenského námestí majú byť aj garáže [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 6;
Handzo Juraj)
29. Opäť riešia Matadorku [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 21;
Kráková Dorota)
30. PETRŽALSKÍ POSLANCI PRERUŠILI ROKOVANIE O ZMENE FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA MEDZI STANICOU A KÚPALISKOM [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Správy; 10.00; 1 min.;
GRMAN Branislav)
31. Poslanec chce zastaviť sektbar na námestí [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 21;
lin)
32. PREVÁDZKOVATEĽ SPUSTÍ FONTÁNY V STAROM MESTE V BRATISLAVE [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Správy; 14.00; 0,5 min.;
GRMAN Branislav)
33. Pribudnú ďalšie kilometre cyklistických cestičiek [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. III;
PUCHER Juraj)
34. Starostka nespáchala trestný čin [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 21;
sita, dot)
35. V uliciach mesta čoskoro ožijú fontány [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 3;
juh)
36. Kradnú a lúpia okresným policajtom "pod nosom" [informácia]
(18.04.2006;
Nový Čas;
s. 18;
Donner Vladimír)
37. MESTSKÍ POLICAJTI ODTIAHLI AUTO NAPRIEK TOMU, ŽE ŽENA ZAPARKOVALA NA MIESTE, KDE JEJ TO DOVOĽOVALA DOPRAVNÁ ZNAČKA [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
MALOCH Ján)
38. ODŠKODNENIE CESTUJÚCICH POŠKODENÝCH PRI NEHODE TROCH ELEKTRIČIEK V BRATISLAVE [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
HOMÉR Marián)
39. ZNÍŽENIE POPLATKOV ZA STOČNÉ MÔŽE SKOMPLIKOVAŤ VODÁRENSKÁ SPOLOČNOSŤ [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
FRIMMER Štefan)
40. Bratislavské paneláky z fondov nedostanú [informácia]
(13.04.2006;
Bratislavské noviny;
č. 14/2006, s. 6;
gub)
41. Prirodzené regióny sa na Slovensku začali rozpadať v apríli 1960 [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 3;
Čajovec Jozef)
42. Distribučky začínajú boj o samosprávy [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 4;
Kóňa Martin)
43. ABS používajú už aj skútre [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 19;
and)
44. Ad: Judáš vraj nezradil... (8.4.). Reagujete [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 24;
Kolková Terézia, Jányi Ivan)
45. Advokátka [informácia]
(13.04.2006;
Život;
č. 16/2006, s. 20-23;
Andrejčáková Jarmila)
46. AGENTÚRNE SPRÁVY Z DOMOVA [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.;
KOVÁČIK Miroslav)
47. AGENTÚRNE SPRÁVY Z DOMOVA [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 12.00; 2 min.;
KOVÁČIK Miroslav)
48. Aj firmy sa boja zjednotenia daňových základov v únii [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 6;
dc, lh)
49. Aj František Arnold dal vraj zo svojho 200-tisíc [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 2;
tasr)
50. AJ GRÉCKOKATOLÍCKI VERIACI VSTÚPILI DO VEĽKONOČNÉHO OBDOBIA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 1,5 min.;
VANSOVÁ I.)
51. Aj na pokazené mäso treba blok [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 19;
Malová Silvia)
52. AK PRI VÝKOPOVÝCH PRÁCACH NARAZÍTE NA KOSTI, ČI INÉ ZAUJÍMAVÉ PREDMETY, OHLÁSTE TO ARCHEOLÓGOM [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1 min.;
PAVLISOVÁ Diana)
53. AK VLÁDA NEZAČNE SO ZDRAVOTNÍKMI VYJEDNÁVAŤ, ŠTRAJK SA VYOSTRÍ [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 07.00; 0,5 min.;
ŠTEFUCA Igor)
54. AK ZA ŠTYRI ROKY SÚD NEROZHODNE, MUSIA PODOZRIVÉHO PUSTIŤ [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 3 min.;
KRAJŇÁKOVÁ Katarína)
55. Akcie čakajú na hospodárske výsledky [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 17;
Andrejkovič Milan)
56. Ako je to v iných mestách? [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 4;
r)
57. Ako sa chrániť [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 75;
-)
58. Ako sa politici v apríli odmietali a koho by privítali [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 2;
-)
59. Ako sa Slovensko môže zbaviť povodní [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 11;
Kravčík Michal)
60. Ako si nájsť partnerskú školu v únii? [informácia]
(10.04.2006;
Týždeň na Pohroní;
č. 14/2006, s. 4;
Mészárosová Zuzana)
61. Ako správne brzdiť s ABS [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 19;
and)
62. Ako zvíťaziť nad cholesterolom [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
príloha Nepriateľ cholesterol, s. 2;
bs)
63. AKTUÁLNA INFORMÁCIA Z DOMOVA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 2;
Správy a komentáre; 21.30; 0,5 min.;
GUBKOVÁ Nora)
64. Aktuálne úrokové sadzby z vkladov na účtoch [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 14;
-)
65. Aktuálne úrokové sadzby z vkladov na vkladných knižkách [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 14;
-)
66. ALKOHOL U MLADÝCH ĽUDÍ [informácia]
(17.04.2006;
Rozhlasová stanica Lumen;
Infolumen; 17.30; 1,6 min.;
LYKO Miroslav)
67. AMBÍCIOU MINERVY JE ROZŠÍRIŤ KONKURENČNÉ VÝHODY SLOVENSKA [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
GOLDÍROVÁ Renáta)
68. Americký súd zastavil predaj akcií aj dcéram Jukosu [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 7;
tasr)
69. Američanka ukáže Francúzom šetrenie. Profil [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 14;
Hambálková Jana)
70. Anketa [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 3;
gk, pt)
71. Aperitív a čo k nemu. čaša vína [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
príloha Sobota, s. 11;
Malík Fedor)
72. AUA ZVYŠUJE POČET PREPRAVENÝCH PASAŽIEROV [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Teletext; 10.30; -;
R)
73. AUDI TT [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Fun;
Autofun; 09.00; 1 min.;
R)
74. Auto dvoch tvárí [informácia]
(10.04.2006;
Markíza;
č. 15/2006, s. 78;
Kelement Ivan)
75. Autonómia z maďarskej obrazovky [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 10;
Füle Ján)
76. Bakala prodává stavební firmu VOKD [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
s. 14;
Šmíd Pavel)
77. Banky dají hypotéky za 94 miliard [informácia]
(14.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. B2;
čtk)
78. Banky zaujíma aj zamestnávateľ [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 6;
Onuferová Marianna)
79. BANSKOBYSTRICKÍ A ZVOLENSKÍ HASIČI MALI RUŠNÚ NOC [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 0,15 min.;
R)
80. Baradej vyzýval Írán ke zdrženlivosti. Ahmadínežád však vzkázal kritikům: Umřete vztekem! [informácia]
(14.04.2006;
Právo;
s. 14;
cnn, roš)
81. BARTENSTEIN: TREBA UPREDNOSTŇOVAŤ HOSPODÁRSKY RAST A VYTVÁRANIE NOVÝCH PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.;
SPEROVÁ Danielle)
82. Bayer chce kúpiť Scheríng za 617 miliárd [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 7;
sita, ap)
83. Benedikt XVI. prekvapil, predsudky sú preč [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 1;
zah)
84. Benzin atakuje 30korunovou hranici. POHONNÉ HMOTY [informácia]
(15.04.2006;
Lidové noviny;
s. 8;
čtk)
85. Bez závor je na Slovensku väčšina priecestí [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 5;
rf)
86. Bezpečnosť online bankovníctva [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 21;
js)
87. Biopaliva: vláda chce rozhodnout do voleb [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
s. 14;
Mařík Martin)
88. BMW 330 xdT / Naftové mimikry [informácia]
(06.04.2006;
Reflex;
č. 14/2006, s. 46;
-)
89. Bodka kultúry [informácia]
(05.04.2006;
Literárny týždenník;
č. 11-12/2006, s. 1;
Janík Pavol)
90. Boli nezamestnané, dnes podnikajú. Ako sa uchytili ženy, ktoré strávili istý čas v úradoch práce? V čom podnikajú? Splnili si svoj sen? [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 20;
Kullová Zuzana)
91. Braňte sa už na pohovore [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 21;
-)
92. BRATISLAVSKÉ CENTRUM OSN POKRÝVA 22 KRAJÍN [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.;
JURIŠ Richard)
93. BRITSKÝ SÚD VYMERAL OSEM MESIACOV VÄZENIA VOJAKOVI, KTORÝ ODMIETOL SLÚŽIŤ V IRACKEJ VOJNE [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ČT 1;
Udalosti; 19.15; 1 min.;
PISTORIUS Roman)
94. Britský voják za odmítnutí služby v Iráku dostal osm měsíců vězení [informácia]
(14.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. A8;
čtk)
95. BUDE ALEBO NEBUDE GORBACH VEDÚCIM VOLEBNÝM KANDIDÁTOM BZÖ? [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 1,5 min.;
LEITNER Tarek)
96. BUDÚ MAŤ NEMECKÉ ŽELEZNICE NOVÉ VEDENIE? [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.;
SPEROVÁ Danielle)
97. Bývajte tak, ako si zaslúžite [informácia]
(11.04.2006;
Kopaničiar expres;
č. 15/2006, s. 8;
-)
98. CAC Leasing bilancoval [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 16;
zr)
99. CAC Leasing bilancoval [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 15;
zr)
100. Cena benzinu šplhá ke třiceti korunám [informácia]
(15.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. B1;
as, čtk)
101. CENA ROPY MIERNE KLESLA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 0,2 min.;
R)
102. CENA ROPY V ÁZII DOSIAHLA 70-DOLÁROVÚ HRANICU [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.;
SPEROVÁ Danielle)
103. CENTRUM NITRA DOSTAVALI AJ NAPRIEK ZÁKAZU SÚDU [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Správy; 15.30; 1,5 min.;
ŠTOFANÍK Vincent)
104. Cenu ropy majú v rukách aj rafinérie [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 17;
Klimíková Mária)
105. CENY BENZÍNU V ČESKU [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica ČT 24;
Ekonomika ČT24; 19.05; 1,5 min.;
r)
106. Ceny bez zmeny. [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 11;
sita)
107. Ceny nocľahov klesli [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 4;
tasr)
108. CENY ROPY KLESLI [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ČT 24;
Ekonomika ČT24; 19.03; 0,5 min.;
r)
109. Certifikáty z rúk ministra [informácia]
(10.04.2006;
Noviny Juhozápadu;
č. 14/2006, s. 3;
Kmeť Vladislav)
110. Citibank má vklad s úrokem 5 % [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 16;
cho)
111. Citibank má vklad s úrokem 5 % [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 17;
cho)
112. Citigroup zarobila 5,6 miliardy dolárov [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 11;
sita, reuters)
113. CIVILNÁ SLUŽBA A PROBLÉMY S ŇOU SPOJENÉ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.;
LEITNER Tarek)
114. Cudzinci nejedia [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 12;
tasr, rak)
115. Čadským hlavním městem hřmí děla a tanky. Může za to ropa? [informácia]
(14.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. A10;
Novotný Pavel)
116. Čas chudnutia či čas obžerstva? Poznámka [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 24;
Ziolkovský Anton)
117. Čas na zmenu už nastal [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 10;
Porubský Juraj)
118. ČASŤ CUDZINCOV V ÚTVARE POLICAJNÉHO ZAISTENIA V MEDVEĎOVE DRŽÍ PROTESTNÚ HLADOVKU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2 min.;
ROHÁČ Peter)
119. ČESKÁ REPUBLIKA BUDE V ROKU 2009 ŠESŤ MESIACOV PREDSEDAŤ EURÓPSKEJ ÚNII [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
THUMA Martin)
120. ČESKÍ VETERINÁRI PREDPOKLADAJÚ, ŽE DVANÁSŤ UHYNUTÝCH LABUTÍ NA VTÁČIU CHRÍPKU BOLO Z ROVNAKÉHO KŔDĽA [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica Prima;
Televízne noviny; 19.00; 0,5 min.;
R)
121. Česko: Proti Kube treba pritvrdiť [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 8;
pm, čtk)
122. Česko zaznamenalo odlev investícií [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 7;
tasr)
123. ČEZ CHCE INVESTOVAŤ DO VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ČT 24;
Ekonomika ČT24; 19.05; 1,5 min.;
r)
124. Čierni baróni [informácia]
(12.04.2006;
Live!;
č. 15/2006, s. 64-67;
Schön T. Jožo)
125. Čína rozmýšľa o väčšom sprístupnení bankového trhu [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 85;
jz)
126. Čínsky rast dosiahol 10,2 percenta [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 11;
sita, reuters)
127. Čo dať Veľkej noci, aby sme neuschli [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 10;
Pacherová Soňa)
128. Čo ešte treba vedieť [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 17;
hk)
129. Čo je čo [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 17;
fm)
130. Čo nadobudli verejní činitelia, je tajné [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 3;
vv)
131. Čo si myslia mestskí poslanci? [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 19;
mif)
132. ČOI KONTROLOVALA KVALITU BENZÍNU [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Labyrint; 20.45; 0,5 min.;
ZOLLEROVÁ Katarína)
133. ČSOB pohltila další penzijní fond [informácia]
(14.04.2006;
Lidové noviny;
s. 14;
Horčicová Petra)
134. ČSSD slibuje, že minimální mzdu zvýší na 11 tisíc [informácia]
(13.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. B1;
Kopecký Josef)
135. Ďalšia vražda Rómov v Rusku [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 9;
sita)
136. Daňová rapsódia [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 24;
Štulajter Ivan)
137. Daňové úľavy pri nehnuteľnostiach [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 6;
lľa)
138. Deficit narástol. [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 11;
sita)
139. Deň, ktorý zmení Slovensko [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 9;
Vavro Peter)
140. Deň proti hluku [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 12;
tasr, rak)
141. Desať megatrendov ovplyvňujúcich budúcnosť [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 24;
Novák Peter)
142. Desať rokov vykupujú pozemky [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 20;
rok)
143. Deset let za prodej drog dětem [informácia]
(14.04.2006;
Právo;
s. 7;
Silná Barbora)
144. Deti z Luníka IX si pripomenuli krízovú cestu [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 5;
sne)
145. Detí, ktoré pijú alkohol, pribúda! [informácia]
(18.04.2006;
Nový Čas;
s. 9;
čtk)
146. DETSKÉ AUTOSEDAČKY OD MÁJA POVINNÉ AJ NA SLOVENSKU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.;
CHMEL Boris)
147. Deutsche Bank zmátla investory. Zaplatí za to [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
s. 17;
hu)
148. DEVÄTNÁSŤROČNÁ ELIŠKA ZOMRELA V NEMOCNICI V MARTINE [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.45; 1,5 min.;
RÁCOVÁ Miriam)
149. Devízové rezervy vzrástli o 2 miliardy [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 6;
sita)
150. DIAKONA KRITIZUJE PRÍSTUP POLITIKOV K RIEŠENIU OTÁZKY CHUDOBY, CHALUPKA K AZYLOVÉMU ZÁKONU A MOSLIMSKEJ OTÁZKE [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 1,5 min.;
SPEROVÁ Danielle)
151. DIEŤA, KTORÉMU KEŽMARSKÍ LEKÁRI STANOVILI DOMÁCU LIEČBU, V POPRADSKEJ NEMOCNICI OKAMŽITE HOSPITALIZOVALI [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
TRIBULA Ján)
152. Digitálny zákon už má aspoň koncept [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 30;
tc)
153. Diplomatická roztržka Prahy s Havanou [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 9;
čtk)
154. DISKUSIA O DANIACH TRVÁ [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 12.00; 1,6 min.;
CANDRÁKOVÁ Mária)
155. DISKUSIA O ZÁKONE O POSUDZOVANÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Štúdio Kontakt; 11.00; 60 min.;
DOBOŠ Martin)
156. DISKUSIA O ZLOŽENÍ ZEME [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 2;
Pod lampou; 21.45; 160 min.;
HRÍB Štefan)
157. Ditrich: Dokument nemá byť školometský [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 23;
Bernát Daniel)
158. DLŽNÍCI KONCESIÍ BY MALI SVOJE DLHY UHRADIŤ DO 21. APRÍLA [informácia]
(16.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 18.00; 0,5 min.;
BÉREŠ Peter)
159. Dnes je Medzinárodný deň pamiatok [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 11;
tasr)
160. DNES O POLNOCI SA KONČÍ ZBRAŇOVÁ AMNESTIA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Správy; 15.30; 2,5 min.;
ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)
161. DNES SA K ŠTRAJKU PRIDALI ZAMESTNANCI KOŠICKEJ FAKULTNEJ NEMOCNICE [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
JEDINÁK Martin)
162. DNES SA KONČÍ ZBRAŇOVÁ AMNESTIA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
KOŠÍK Maroš)
163. DNES SA ZAČALA VEĽKONOČNÁ DOPRAVNÁ POLICAJNÁ AKCIA [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 18.00; 0,5 min.;
BÉREŠ Peter)
164. DNES ZAČAL VYSIELAŤ NOVÝ MAĎARSKÝ TELEVÍZNY KANÁL [informácia]
(16.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 18.00; 0,5 min.;
BÉREŠ Peter)
165. DO ORAVSKEJ PRIEHRADY SA ZRÚTIL FAVORIT, JEHO VODIČ SA UTOPIL [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 18.00; 0,5 min.;
BÉREŠ Peter)
166. DO ORAVSKEJ PRIEHRADY VLETELO V PLNEJ RÝCHLOSTI AUTO [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
PREČOVÁ Eliška)
167. Do poľskej vlády pozvali Samoobranu [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 6;
Čikelová Dana)
168. Do projektu ťažby mastenca na Gemeri vstúpili Rakúšania [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 14;
Buzinkay Alexander)
169. DO ŠTRAJKU VSTÚPILI AJ ZDRAVOTNÍCI Z KOŠICKEJ FAKULTNEJ NEMOCNICE [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 2;
Správy z Regiónov; 16.30; 2 min.;
LAŽO S., NAVRÁTIL P.)
170. Dobodaný v rýchliku [informácia]
(18.04.2006;
Šport;
s. 27;
Dodek Peter)
171. Dobré ráno, súdruh Čič! [informácia]
(12.04.2006;
Live!;
č. 15/2006, s. 43;
pepe)
172. Dobré zladenie [informácia]
(03.04.2006;
Auto, motor a šport;
č. 04/2006, s. 68;
Malák Ladislav)
173. Dobroslav Trnka: Trestné kódexy treba opraviť [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 4;
Burčík Matúš)
174. DOBROVOĽNÍ REHOĽNÍCI [informácia]
(12.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Večerná galaxia; 20.05; 85 min.;
FENDÍKOVÁ Bernadetta)
175. Dodávatelia automobiliek hľadajú dopravcov [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 12;
Šutarová Katarína)
176. DOHODA O KOLEKTÍVNEJ ZMLUVE V PREŠOVSKEJ NEMOCNICI [informácia]
(14.04.2006;
Rozhlasová stanica Lumen;
Infolumen; 23.30; 1,7 min.;
R)
177. Dojetím smrkal do bankovky [informácia]
(13.04.2006;
Lidové noviny;
s. 6;
Albrecht Petr)
178. Donald Rumsfeld by měl odstoupit, tvrdí generálové [informácia]
(15.04.2006;
Lidové noviny;
s. 10;
čtk)
179. DOPRAVNÁ NEHODA SI VYŽIADALA JEDEN ŽIVOT [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Správy; 18.00; 1 min.;
R)
180. DOPRAVNÁ POLICAJNÁ AKCIA POČAS VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 13.00; 0,5 min.;
POLIAKOVÁ Viera)
181. Dovolať sa do MFN - tak to je ako o život! [informácia]
(11.04.2006;
Nový život Turca;
č. 14/2006, s. 5;
rer)
182. Drahá ropa asi zvýší vČesku i ceny plynu [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 17;
pro, čtk)
183. Druhému muži ČEZ hrozí až osm let vězení [informácia]
(13.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s.B1;
Klímová Jana)
184. Duch veľkého súdu. Európsky súdny dvor si zasluhuje zvýšenú pozornosť [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 5;
Múčka František)
185. Dunaj ohrozuje Rumunsko a Srbsko [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 8;
čtk)
186. DUNAJ: POVODŇOVÁ SITUÁCIA V RUMUNSKU A SRBSKU [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.;
SPEROVÁ Danielle)
187. Dunaj sa prevalil cez rumunskú priehradu [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 6;
reuters, bd)
188. DURAY: DZURINDA A GYURCSÁNY SI NAHRALI. PODĽA BÉLU BUGÁRA NIČ NEPOTVRDZUJE TVRDENIA PODPREDSEDU SMK [informácia]
(12.04.2006;
Új Szó;
s. 2;
lpj, t)
189. DVA MESIACE PRED VOĽBAMI SA POLITICKÉ STRANY PREDHÁŇAJÚ VO VYHLÁSENIACH, KOĽKO PEŇAZÍ CHCÚ NASMEROVAŤ DO VZDELANIA [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2,5 min.;
GOLDÍROVÁ Renáta)
190. Dzurindova ministerská repasovaná desina [informácia]
(12.04.2006;
Live!;
č. 15/2006, s. 42;
p)
191. EK CHCE ZAKROČIŤ PROTI PRÍLIŠ VYSOKÝM POPLATKOM ZA POUŽÍVANIE PLATOBNÝCH KARIET [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.;
SERMEK Róbert)
192. Ekonomika Unie mírně zrychluje [informácia]
(13.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s.B5;
čtk)
193. ELEKTRINA BY NEMALA ZDRAŽIEŤ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Labyrint; 20.45; 0,5 min.;
ZOLLEROVÁ Katarína)
194. Eliška (+19) zomrela po prepustení z nemocnice [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 2-3;
Konštiak Pavol)
195. Energetické varovania z Bruselu [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 12;
ks)
196. Ericsson prekonal predaj mobilov o milióny [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 7;
tasr)
197. EŠTE VÄČŠÍ [informácia]
(03.04.2006;
Auto, motor a šport;
č. 04/2006, s. 73;
Keder Ján)
198. EÚ pripravuje sankcie proti Iránu [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 6;
Havran Michal ml.)
199. EÚ pripravuje sankcie proti Iránu [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 6;
Havran Michal ml.)
200. EURÓPSKA KOMISIA SA USILUJE O TO, ABY JEJ ZAMESTNANCI NAMIESTO ÁUT POUŽÍVALI BICYKLE [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
THUMA Martin)
201. EURÓPSKA KOMISIA VYDALA NOVÉ PRAVIDLÁ NA URČENIE DIAGNÓZY KARCINÓMU PRSNÍKA [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica ČT 24;
Európske udalosti; 15.33; 4 min.;
ŠÁMALOVÁ Barbora)
202. EURÓPSKA ÚNIA POSKYTNE NA BUDÚCI ROK VIAC PEŇAZÍ NA POPULÁRNE ŠTIPENDIÁ ERASMUS A LEONARDO [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
BALLEKOVÁ Martina)
203. EUROZÓNA RASTIE TROCHU POMALŠIE [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Teletext; 10.30; -;
R)
204. Evakuovali zamestnancov "atómky" aj žiakov [informácia]
(10.04.2006;
Týždeň na Pohroní;
č. 14/2006, s. 1;
jn)
205. Exšéf Exxonu dostal 12,3 miliardy korún [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 11;
tasr)
206. EXTRÉMNY PRVOK NA MEDIÁLNOM TRHU [informácia]
(17.04.2006;
Rozhlasová stanica Kossuth;
Esti krónika, Večerná kronika; 18.00; 1 min.;
FARKASOVÁ Erika, HAJÁKOVÁ SZABÓ Mária)
207. Falošná bankovka [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 13;
min, sita)
208. Farmári pre počasie meškajú skoro mesiac [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 6;
čtk)
209. Fiktívnym darcom SDKÚ oživla pamäť. Koniec vyšetrovania darcov SDKÚ, prokuratúra hovorí o tvrdení proti tvrdeniuB [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 1, 2;
mož, sp tasr)
210. Fiľakovský hrad čaká rekonštrukcia [informácia]
(10.04.2006;
Novohradské noviny;
č. 14/2006, s. 17;
mb)
211. Firmy sa zaujímajú o šikovných absolventov stredných škôl [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 14;
gal)
212. Fondy v sektore energií [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 84;
bro)
213. Ford zvoláva do servisov 153-tisíc áut [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 7;
tasr)
214. Gabčíkovo prevedú zadarmo [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 11;
Kováčik Martin)
215. GENERAL MOTORS S MILIARDOVÝMI ÚSPORAMI [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Teletext; 10.30; -;
R)
216. Gigant Gazprom stojí na zhnitom potrubí [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 7;
Prochízková Petra, dc)
217. Google očekává v Číně obří růst tržeb [informácia]
(13.04.2006;
Lidové noviny;
s. 15;
čtk)
218. Grapovci by chceli štyri kreslá [informácia]
(18.04.2006;
Šport;
s. 27;
Dodek Peter)
219. Gross: Nechci zpět do politiky. Bývalý premiér musel funkci před rokem opustit. Dnes v rozhovoru říká, že se dopustil mnoha chyb a byl také naivní [informácia]
(15.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. A7;
Buchert Viliam)
220. HABERZETTL ZA MENŠINOVÝ PODIEL ÖGB V BAWAG-U, KASKE PROTI PRIAMEJ VOĽBE PREDSEDU ÖGB [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 1 min.;
SPEROVÁ Danielle)
221. HASIČI V MINULÝCH DŇOCH V NITRIANSKOM KRAJI ZASAHOVALI NA VYŠE 40 MIESTACH [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Správy; 10.00; 0,5 min.;
GRMAN Branislav)
222. HASIČI ZASAHOVALI PRI POŽIARI STRECHY V BANSKEJ BYSTRICI [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
KOVÁČIKOVÁ Katarína)
223. História viniča v Tekove [informácia]
(10.04.2006;
Týždeň na Pohroní;
č. 14/2006, s. 4;
Pius Miroslav)
224. HLADINA DUNAJA V RUMUNSKU NAĎALEJ STÚPA, ZÁCHRANÁRI MUSELI EVAKUOVAŤ TRITISÍC OBYVATEĽOV [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica Prima;
Televízne noviny; 19.00; 0,5 min.;
R)
225. HLADOVKA UTEČENCOV V MEDVEĎOVE [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.;
LACYKOVÁ Alena)
226. Hladovka v Medveďove nepokračovala [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 5;
tasr)
227. HLÁSNA TRÚBA [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 14;
-)
228. HLASY ZA ZRUŠENIE ZNÁMKOVANIA DETÍ V ŠKOLE [informácia]
(12.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
ADAMČÍK Anton)
229. Hlavu štátu Rastlina očarila [informácia]
(10.04.2006;
Markíza;
č. 15/2006, s. 15;
-)
230. HLUCHÁŇOM HROZÍ NA SLOVENSKU VYHYNUTIE [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy +; 19.00; 1,5 min.;
DUŠIČKA Martin)
231. Hodnota úspor v bankách po zavedení eura klesne [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 4;
Mravcová Jana, Demeš Matej)
232. HOLANDSKO ODLOŽILO OTVORENIE PRACOVNÉHO TRHU PRE NOVÝCH ČLENOV EÚ [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2 min.;
SERMEK Róbert)
233. Homologizácia v EÚ zatiaľ bez ohlasu [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 26;
Prosnan Jozef, Slovák Kristian)
234. Honda City - viac ako Jazz s kufrom [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 20;
Andrejčak Tomáš)
235. Horiaci muž kričal: Podpálili ma! [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 8;
Donner V., Sedláček P.)
236. HORSKÍ ZÁCHRANÁRI NEODDYCHUJÚ ANI POČAS SVIATKOV, ZASAHOVALI VO FATRE [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 17.00; 0,5 min.;
BELOVIČOVÁ Jana)
237. HOSŤAMI RELÁCIE SITO BOLI F. MIKLOŠKO A A. PARIŠKOVÁ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Sito; 21.55; 60 min.;
KRAJCER Daniel)
238. HOSŤKOU RELÁCIE FAKTY X BOLA M. ČERNÁ [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Fakty X; 11.00; 60 min.;
VITKOVÁ Katarína, LANDL Matej)
239. HOSŤOM NOČNÝCH DIALÓGOV BOL M. ŠEVČOVIČ [informácia]
(14.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Nočné dialógy; 22.30; 90 min.;
STANO Peter)
240. Hromadnej bitke predchádzala nehoda [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 4;
tasr)
241. Hviezdy [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 10;
Hric Martin)
242. Hydinári čakajú pomoc [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 48;
hai)
243. Chcela by si epidurálku? [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 12;
Beňová Jana)
244. Chirurgické noci [informácia]
(13.04.2006;
Život;
č. 16/2006, s. 16-17;
Hybáčková Beata)
245. CHLAPEC, KTORÝ SA TOPIL NA PLAVECKOM VÝCVIKU, ZOMREL [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Správy; 17.00; 1 min.;
R)
246. Chodorkovského napadol spoluväzeň. Je za tým Kremeľ? [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 8;
Procházková Petra)
247. Chyby v nových kódexoch zviazali ruky prokurátorom [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 1, 4;
bum)
248. Chystajú sa na sezónu [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 3;
do, tasr)
249. I. RADIČOVÁ, Ľ. NAVRÁTILOVÁ A R. SULÍK DISKUTOVALI O SOCIÁLNOM SYSTÉME NA SLOVENSKU [informácia]
(12.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Beseda z prvej ruky; 17.10; 30 min.;
HRIVNÁK Viliam)
250. I. RADIČOVÁ O TRANSFORMÁCII DETSKÝCH DOMOVOV [informácia]
(17.04.2006;
Rozhlasová stanica Lumen;
Infolumen; 17.30; 1 min.;
R)
251. I. RADIČOVÁ: REFORMY TRHU PRÁCE ZNÍŽILI NEZAMESTNANOSŤ O TRETINU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 3 min.;
GÖRNER Oto)
252. I. RADIČOVÁ ROBILA ODPOČET REZORTU PRÁCE [informácia]
(14.04.2006;
Rozhlasová stanica Lumen;
Infolumen; 20.00; 2,2 min.;
R)
253. IBM otevřela v Brně nové centrum Společnost nemá problémy se získáváním pracovníků, zaměstnává lidi z 31 zemí. [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 11;
Pudilová Markéta)
254. IBM uvádza System i5 [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 25;
sk)
255. Iné nemocnice na celom Slovensku štrajkujú ďalej [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 2;
sita, tasr)
256. IP Office riešenie pre malé firmy [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 22;
sk)
257. Irán zakopáva svoje jadrové zariadenia [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 8;
mik)
258. Íránská rukavice [informácia]
(14.04.2006;
Právo;
s. 9;
Roškot Jiří)
259. ÍRSKO SI PRIPOMÍNA 90 ROKOV OD KRVAVÉHO POTLAČENIA POVSTANIA ZA ÍRSKU NEZÁVISLOSŤ [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica Prima;
Televízne noviny; 19.00; 0,5 min.;
KOCIÁNOVÁ Martina)
260. ISLAND OTVORÍ SVOJ PRACOVNÝ TRH NOVÝM ČLENOM EÚ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 0,5 min.;
R)
261. IVANKA PRI DUNAJI V SENECKOM OKRESE JE NA VEĽKONOČNÉ SVIATKY DÔKLADNE PRIPRAVENÁ [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Predpoludňajšie spektrum; 10.00; 6 min.;
DOBOŠ Martin)
262. iWork - pracovné miesta po novom [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 24;
js)
263. Jak přežít v Iráku? Zůstat doma [informácia]
(14.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s. A8;
Marjanovič Teodor)
264. Je po amnestii [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 6;
tasr, sita)
265. Je vonku [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 6;
tasr, sita)
266. Jean Martin Folz (59) [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 13;
-)
267. Jeden deň Michaila Chodorkovského [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 6;
Pálková Dana)
268. Jeden jediný bilion. KOMENTÁŘ [informácia]
(14.04.2006;
Lidové noviny;
s. 10;
Páral Pavel)
269. JEDEN VOLEBNÝ OBVOD VYHOVUJE POLITICKÝM STRANÁM [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
DÍRER Richard)
270. J&T predá akcie Severočeskej energetiky [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 7;
sita)
271. Judášov oneskorený comeback. Doprajme tomu záhadnému zradcovi, vyvolenému apoštolovi, zúfalcovi, nech odpočíva v pokoji [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 14;
Jandourek Jan)
272. K akým porušeniam zákona došlo v praxi v práci [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 23;
-)
273. K Dankovi bol štedrý aj premiér [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 5;
sp, r)
274. K. O. pre Starú tržnicu [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 7;
Novák Matej)
275. K VEĽKONOČNÝM SVIATKOM PATRIA AJ NÁKUPY [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
HOLÉCIOVÁ Jana)
276. Kalvária s kalváriou [informácia]
(13.04.2006;
Slovenka;
č. 16/2006, s. 20-21;
Valo Peter, Greš Ján)
277. Kam až padá cena drahého kabrioletu [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
príloha Injournal, s. 8-9;
Štepánek Jindřich)
278. Kampaň v Maďarsku vrcholí [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 7;
Benko Martin)
279. Kartel OPEC by měl těžit více ropy [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
s. 19;
čtk)
280. Kartoví podvodníci: rybári, sliediči, surferi [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 72-75;
Lichnerová Tatiana)
281. KAUZA FIKTÍVNYCH DARCOV SDKÚ SA SKONČILA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Téma dňa; 19.55; 15 min.;
ŠVAGERKOVÁ Gabriela)
282. KAUZA FIKTÍVNYCH DARCOV SDKÚ UKONČENÁ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
DIBÁKOVÁ Jana)
283. Každý štvrtý Slovák nebude voliť [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 2;
sita)
284. Keby som mohla, odídem... [informácia]
(13.04.2006;
Život;
č. 16/2006, s. 14-15;
Andrejčáková Jarmila)
285. Keď bol Gemer ako Švajčiarsko [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 16;
Kúdelová Kristína)
286. Keď sa hanbím za Slovákov [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 23;
Smekalová Maruš)
287. Kia nezaháľa [informácia]
(12.04.2006;
Live!;
č. 15/2006, s. 80;
mib)
288. KOALÍCIA MUSÍ VYRIEŠIŤ AJ OTÁZKU EUROFONDOV [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 12.00; 1,3 min.;
KUIŠOVÁ Alena)
289. KOALÍCIA SA NEVIE DOHODNÚŤ AKO POUŽIŤ 400 MILIÁRD KORÚN Z EUROFONDOV [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
DYKO Lukáš)
290. Koalícia tému čerpania eurofondov neuzavrela [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 6;
sita)
291. Koľaj zdvihlo a pol metra. Svah U Manči v Čadci ohrozuje železnicu. [informácia]
(12.04.2006;
Kysuce;
č. 15/2006, s. 1;
lp)
292. KOMENTÁR [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 6;
Lukáč Michal)
293. KOMENTÁR: Pokoj [informácia]
(18.04.2006;
Nový Čas;
s. 10;
Šulko Ľubomír)
294. KOMPAKTNÉ PRACIE PROSTRIEDKY [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Labyrint; 20.45; 0,5 min.;
ZOLLEROVÁ Katarína)
295. Komunisti, z kola von! [informácia]
(15.04.2006;
Šport;
s. 23;
Somolányi Ľubomír)
296. Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015 [informácia]
(11.04.2006;
Obecné noviny;
č. 15/2006, s. 8-11;
Krechňák Ladislav, Supek Marián)
297. Koncern RWE očakáva rast zisku [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 15;
tasr)
298. Koncert pre jedného človeka a spoločnosť [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 23;
Židek Vašo)
299. KONEČNÁ [informácia]
(03.04.2006;
Auto, motor a šport;
č. 04/2006, s. 70-72;
Keder Ján)
300. Koniec amnestie [informácia]
(15.04.2006;
Šport;
s. 23;
Somolányi Ľubomír)
301. Koniec kanalizačným problémom v najstaršej štvrti mesta [informácia]
(11.04.2006;
Považskobystrické novinky;
č. 15/2006, s. 4;
Javorská Alena)
302. KONIEC POVODNÍ V BULHARSKU A SRBSKU JE V NEDOHĽADNE [informácia]
(17.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 17.00; 0,5 min.;
STRIŽINEC Martin)
303. Koruna byla klidná, vůči dolaru oslabila [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
s. 21;
čtk)
304. KORUNA SA MIERNE OSLABILA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Poludňajší žurnál; 12.00; 0,1 min.;
R)
305. Koruna sa pred sviatkami oslabila na 37,49 SKK/EUR [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 17;
čtk, sita)
306. KOZ SR podporuje štrajk zdravotníkov [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 12;
tasr, rak)
307. Kradol a podplácal [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 11;
vr)
308. Krasňany: Starosta sa obáva o svoj život [informácia]
(15.04.2006;
Nový Čas;
s. 12;
Konštiak Pavol)
309. KRÁTKE SPRÁVY [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 1 min.;
R)
310. KRÁTKO [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 3;
tasr)
311. KRČMÁR NEMÔŽE MAŤ NARAZ OTVORENÉ DVE FĽAŠE ROVNAKÉHO ALKOHOLU [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
BODOR Štefan)
312. KRESLO MINISTRA ŠKOLSTVA ZAČÍNA MAŤ PRED VOĽBAMI PRE POLITIKOV ZVLÁŠTNE ČARO [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 18.00; 2 min.;
KUIŠOVÁ Alena)
313. Kresťania na celom svete si pripomenuli Ježišovo ukrižovanie [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 9;
čtk, sita/ap, tasr)
314. KRUTÁ ZIMA SPÔSOBILA ÚHYN RÝB V ORAVSKÝCH RYBNÍKOCH [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 1,5 min.;
GADUŠ Roman)
315. Krvavá dráma v rýchliku Vihorlat [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 20;
sita)
316. KTO A AKO BUDE NARÁBAŤ S PENIAZMI OD EURÓPSKEJ ÚNIE, KTORÉ SLOVENSKO DOSTANE V ROKOCH 2007 - 2013 ? [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica JOJ;
Noviny; 19.30; 2 min.;
DIBÁKOVÁ Jana)
317. Kto koho nechce do vlády [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 2;
-)
318. Kto prijme nezamestnaného, získa jeho sociálnu dávku [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 4;
haj)
319. Kult osobnosti [informácia]
(03.04.2006;
Auto, motor a šport;
č. 04/2006, s. 34;
Lipavský Václav)
320. KURDI V BRUSELI VYZVALI EÚ NA PODPORU KURDSKEJ AUTONÓMIE V TURECKU [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 17.00; 0,5 min.;
BELOVIČOVÁ Jana)
321. KURDI V BRUSELI VYZÝVALI EÚ, ABY NÁTLAKOM NA TURECKO DOSIAHLA ŠIRŠIE PRÁVA PRE KURDSKÚ MENŠINU V TURECKU [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Správy; 18.00; 0,5 min.;
BÉREŠ Peter)
322. Kurz koruny sa pred sviatkami hýbal len mierne [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 14;
sita)
323. Kvůli zákonu o péči Rath opět ve sporu s ODS [informácia]
(14.04.2006;
Právo;
s. 4;
Pergl Václav)
324. L. SZIGETI PODÁ TRESTNÉ OZNÁMENIE [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Viva;
Veľké správy; 12.00; 0,4 min.;
R)
325. L. SZIGETI PODÁVA TRESTNÉ OZNÁMENIE NA NEZNÁMEHO PÁCHATEĽA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 2;
Správy a komentáre; 21.30; 1,5 min.;
JANČKÁROVÁ Marta)
326. L. SZIGETI PODÁVA TRESTNÉ OZNÁMENIE PRE MATURITY [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.45; 1 min.;
RAKOVÁ Ľubomíra)
327. La dolce vita alebo aký je rozdiel medzi Slovákmi a Talianmi [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 23;
Cucurachi Evka)
328. Labuť museli utratiť [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
príloha Bratislava, s. I;
TASR)
329. LAJOS SÁTOR NÁM POSLAL LIST. SPIŠIAKA OZNAČUJE ZA PSYCHOPATA A BEZVÝZNAMNÉHO ČLOVEKA. VICEPREZIDENT POLICAJNÉHO ZBORU SO ZLOČINCOM NEDISKUTUJE [informácia]
(13.04.2006;
Új Szó;
s. 1;
sza)
330. LEKÁRI MAJÚ VÝHRADY K LIEKOVÝM KNIŽKÁM [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
ELIÁŠOVÁ Zuzana)
331. LEKÁRI PREŠOVSKEJ NEMOCNICE ZOSTÁVAJÚ NAĎALEJ V ŠTRAJKU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Okey;
Správy; 18.00; 2 min.;
SLOBODNÍK Rado)
332. LESY NAD PUKANCOM ZACHYTÁVAJÚ ŠKODLIVINY Z NOVEJ BANE A OKOLIA [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Regina;
Ozveny dňa; 17.00; 2 min.;
KLIMENTOVÁ Dáša)
333. Letné trhy [informácia]
(18.04.2006;
Nový Čas;
s. 13;
-)
334. Likérce KB Likér se zvedly tržby o 50 % [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 16;
zr)
335. LINKA TIESŇOVÉHO VOLANIA 112 NEFUNGUJE NA SLOVENSKU TAK, AKO BY MALA [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
ŠEBESTA Ondrej)
336. Lobby, kterou se nevyplácí kritizovat [informácia]
(15.04.2006;
Lidové noviny;
príloha Orientace, s. III;
Barša Pavel)
337. Logistický park aj pri Lozorne [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 83;
ms)
338. Lokálne firmy sú tie, ktoré môžu vyvinúť softvér [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 14;
Pardubský Lukáš, Mravcová Jana)
339. LPG biznis na rázcestí [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 22-25;
Prosnan Jozef, Slovák Kristian)
340. LPG šetrí motor, peňaženku i životné prostredie [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 26;
Prosnan Jozef, Slovák Kristian)
341. Ľudí nezaujímajú programy, ale tváre [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 2;
tasr)
342. Ľudia po záplavách: Musíme začať odznova! [informácia]
(18.04.2006;
Nový Čas;
s. 16, 17;
Sedláček Peter)
343. Lukašenkov režim je dnes omnoho zraniteľnejší [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 11;
Shepherd Robin)
344. MALÁ ALEXA POTREBUJE POMOCNÚ RUKU 24-HODÍN DENNE [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
LECHAN Marián)
345. MALOOBCHODNÉ TRŽBY VO FEBRUÁRI V ČESKU [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica ČT 24;
Ekonomika ČT24; 19.00; 1,5 min.;
r)
346. Malý slovník podvodníckych pojmov [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 72;
-)
347. Manažéri z Nefťanoj prepierali miliardy [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 7;
tasr)
348. MARTINSKÁ RADNICA PRIPRAVILA VEĽKONOČNÉ POSEDENIE PRE BEZDOMOVCOV [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
LECHAN Marián)
349. Máte v krvi veľa zlého cholesterolu? Čo robiť? [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
príloha Nepriateľ cholesterol, s. 3;
-)
350. Maturitné písomky [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 24;
Dušek Dušan)
351. MATURITNÉ TÉMY NEUNIKLI Z MINISTERSTVA ŠKOLSTVA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Správy; 15.00; 1,5 min.;
RAKOVÁ Ľubomíra)
352. MATURITNÉ TÉMY PREDSA LEN UNIKLI NA VEREJNOSŤ, PRÍPAD UZATVORÍ AŽ POLICAJNÉ VYŠETROVANIE [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 17.00; 2 min.;
RAČKO Michal)
353. Maturitu preverí polícia [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 4;
gk)
354. MATURITY SÚ PLATNÉ, ALE POLÍCIA BUDE VYŠETROVAŤ, AKO SA MOHLI TÉMY DOSTAŤ PREDČASNE NA INTERNET [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 12.00; 0,5 min.;
RAČKO Michal)
355. MATURITY SÚ PLATNÉ. PRÍPADNÝ ÚNIK TÉM BUDE VYŠETROVAŤ POLÍCIA [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Expres;
Infoexpres; 13.00; 1 min.;
POLIAKOVÁ Viera)
356. Mečiarove médiá [informácia]
(18.04.2006;
Pravda;
s. 10;
Daniš Dag)
357. MEDZILABORCE SA MENIA NA WARHOLCITY [informácia]
(12.04.2006;
Rozhlasová stanica Patria;
Rádionoviny - Radiožurnal - po rusínsky; 17.00; 5 min.;
LATTOVÁ Teodózia)
358. Memento Černobyľa [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 1;
ip)
359. Méně je někdy více [informácia]
(10.04.2006;
Týden;
č. 15/2006, s. 94;
Stacha Jan)
360. Meniaci sa charakter kriminality [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 22;
ts)
361. Merrill Lynch: Čas pre zlotý [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 80;
Vaňo Vladimír)
362. Mestá túžia po priemyselných parkoch [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 19;
Schvarzbacherová J.)
363. Mesto chce predať športovú halu, náhradu nemá [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 19;
Filek Michal)
364. MESTO LIPANY ZAČALO S VÝSTAVBOU PRIEMYSELNÉHO PARKU [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.;
LATTA Róbert)
365. Metalová šnúra [informácia]
(13.04.2006;
Trend;
č. 14/2006, s. 78;
md)
366. Metro predáva podiel v reťazci Praktiker [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 7;
tasr)
367. Microsoft: Windows mají slabá místa [informácia]
(13.04.2006;
Lidové noviny;
s. 15;
čtk)
368. Mikloško radil Pariškovej, aby ho opatrovala s nehou a láskou [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 2;
sp)
369. Milan Čič [informácia]
(12.04.2006;
Live!;
č. 15/2006, s. 41;
Štefková Zuzana)
370. Miliardy za regulaci [informácia]
(13.04.2006;
Mladá fronta Dnes;
s.B3;
Buřivalá Irena)
371. Minister dal pre maturity trestné oznámenie [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 4;
mip)
372. MINISTER LÁSZLÓ SZIGETI BUDE INFORMOVAŤ O VÝSLEDKOCH PRESKÚMANIA ÚNIKU MATURITNÝCH TÉM [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 07.00; 1 min.;
STANO Maroš)
373. MINISTER PODÁVA V SÚVISLOSTI S MATURITAMI TRESTNÉ OZNÁMENIE NA NEZNÁMEHO PÁCHATEĽA [informácia]
(13.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2 min.;
STANO Peter)
374. MINISTER ŠKOLSTVA PODÁ TRESTNÉ OZNÁMENIE NA NEZNÁMEHO PÁCHATEĽA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
JANČKÁROVÁ Marta)
375. MINISTER ŠKOLSTVA ŠTUDENTOM ODKÁZAL, ŽE MATURITY SA OPAKOVAŤ NEBUDÚ [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2 min.;
DÚBRAVSKÁ Oľga)
376. MINISTERKA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY I. RADIČOVÁ PREDLOŽILA ODPOČET SVOJHO REZORTU ZA UPLYNULÉ ŠTYRI ROKY [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
RUSŇÁKOVÁ R.)
377. MINISTERKA PROKOPOVÁ PROTI POŽIADAVKÁM BZÖ, REAKCIE [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica ORF 1;
Zeit im Bild 1; 19.30; 1,5 min.;
SPEROVÁ Danielle)
378. Ministerstvo hodnotí Smer [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 23;
Babčanec Milan)
379. MINISTERSTVO KULTÚRY ZVEREJNILO NOVÉ VÝBEROVÉ KONANIE NA GENERÁLNEHO RIADITEĽA SND [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 1,5 min.;
HAVRANOVÁ Ivana)
380. Miss dostane dve autá! [informácia]
(13.04.2006;
Nový Čas;
s. 23;
Bachratá Petra)
381. Mládek má do 31. 5. vládě navrhnout, jak s biopalivy [informácia]
(13.04.2006;
Právo;
s. 16;
čtk)
382. Mladší, atraktívnejší, náročnejší [informácia]
(03.04.2006;
Auto, motor a šport;
č. 04/2006, s. 66-67;
Malák Ladislav)
383. MMF se chystá zvýšit odhady růstu HDP [informácia]
(13.04.2006;
Hospodářské noviny;
s. 17;
čtk)
384. MNOHÍ Z ČECHOV UCHÁDZAJÚCICH SA O PRÁCU VO VEĽKEJ BRITÁNII SA STALI OBEŤAMI PODVODNÍKOV [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica ČT 1;
Udalosti; 19.15; 3 min.;
POTUŽNÍK Jiří František)
385. Moussaoui 11. september neľutuje [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 9;
čtk)
386. Muž číslo dvě odchází [informácia]
(10.04.2006;
Týden;
č. 15/2006, s. 69;
mot)
387. Na anonymných vkladoch sú stále milióny [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 6;
tasr)
388. NA BANSKOBYSTRICKOM NÁMESTÍ HORELA STRECHA DOMU [informácia]
(17.04.2006;
Televízna stanica TA 3;
Hlavné správy; 18.45; 1,5 min.;
DUŠIČKA Martin)
389. Na čo sú nám múzeá? [informácia]
(05.04.2006;
Literárny týždenník;
č. 11-12/2006, s. 15;
Podušelová Gabriela)
390. NA FARE V ŽAKOVCIACH ŽIJE VYŠE 200 ĽUDÍ RÔZNYCH OSUDOV [informácia]
(16.04.2006;
Televízna stanica Markíza;
Televízne noviny; 19.00; 2,5 min.;
TRIBUĽA Ján)
391. Na inteligentnú domácnosť už netreba čakať! [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
príloha Digitálny svet, s. 22;
sk)
392. Na milosť a nemilosť teplárom [informácia]
(18.04.2006;
Hospodárske noviny;
s. 9;
Kóňa Martin)
393. NA MORAVE POSTIHNUTEJ POVODŇAMI ZAČALI S POSTREKOM PROTI KOMÁROM [informácia]
(15.04.2006;
Televízna stanica Prima;
Televízne noviny; 19.00; 0,5 min.;
R)
394. NA NEOPODSTATNENOSŤ PRECHODNÝCH OBDOBÍ OPÄŤ POUKÁZAL PREDSEDA EK JOSÉ MANUEL BARROSO [informácia]
(15.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 3 min.;
STANO Peter)
395. Na pivo do Prahy. Čo píšu iní [informácia]
(15.04.2006;
Pravda;
s. 10;
-)
396. Na pomoc zahraničiu máme 160 miliónov [informácia]
(13.04.2006;
Večerník;
s. 12;
tasr, rak)
397. NA PREŠOVSKÚ LETECKÚ ZÁKLADŇU PRINIESLI ĎALŠIE OSOBNÉ VECI VOJAKOV AJ TROSKY HAVAROVANÉHO ANTONOVA [informácia]
(13.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
RUTTKAYOVÁ Martina)
398. Na priecestí bez závor narazil vlak do auta, ktorému zhasol motor [informácia]
(15.04.2006;
Sme;
s. 5;
bej)
399. Na ruku mu mikrochirurgicky prišili už druhý prst z nohy [informácia]
(18.04.2006;
Sme;
s. 20;
Hojčušová Miriam)
400. NA SLOVENSKU DLHODOBO CHÝBAJÚ ROBOTNÍCKE PROFESIE, KTORÉ VYCHOVÁVAJÚ STREDNÉ ODBORNÉ UČILIŠTIA [informácia]
(16.04.2006;
Rozhlasová stanica Slovensko;
Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.;
HÜBEL Jozef)
401. NA SLOVENSKU SA TÚTO JAR PO PRVÝKRÁT OFICIÁLNE VYSEJE GENETICKY MODIFIKOVANÁ KUKURICA [informácia]
(14.04.2006;
Televízna stanica STV 1;
Správy STV; 19.30; 2 min.;
MIHOČKOVÁ Eva)
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 2; juh)
Od pondelka minulého týždňa má Bratislava po takmer jedenástich rokoch mestského architekta. Túto funkciu oficiálne prevzal prezident Spolku architektov Slovenska Štefan Šlachta. Ako uviedol bratislavský primátor Andrej Ďurkovský, Š. Šlachta je osobnosťou, ktorá je známa nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Pripomenul, že vlani sa uskutočnilo výberové konanie na obsadenie funkcie hlavného architekta, v ktorom neuspel žiadny z uchádzačov. Preto mesto oslovilo Spolok architektov Slovenska kvôli odporúčaniu, ako pokračovať. Tak došlo aj k rokovaniu s profesorom Š. Šlachtom, ktorý je uznávaným odborníkom. Š. Šľachta vyjadril nádej, že sa situáciu v meste podarí zmeniť k lepšiemu. Investícií je podľa neho veľa, nové objekty rastú ako huby po daždi, ide o to, aby šlo o kvalitnú architektúru a aby nové objekty stáli na správnych miestach. Pri nástupe do funkcie si určil desať zásadných úloh, ktoré by mal ako hlavný architekt plniť. Jeho cieľom je chrániť a zveľaďovať kultúrne, historické, architektonické a prírodné hodnoty mesta, brániť živelným riešeniam a živelnému rastu mesta a dôsledne vyžadovať rešpektovanie regulatívov a územného plánu. Potrebné je tiež liečiť choré funkcie mesta, čo sa týka najmä oblasti dopravy. Úlohou hlavného architekta bude ovplyvňovať aj rozvoj mesta v celku i v detailoch a iniciovať koncepciu systémovej premeny sídlisk na mesto. Podľa Š. Šlachtu sa majú významné investície riešiť verejnými súťažami. Za dôležité úlohy považuje aj iniciovať a podporovať progresívne formy bývania a iniciovať overovacie štúdie na dôležité lokality v meste. Ďalšou úlohou je vypracovať koncepciu riešenia panorámy mesta a výškových dominánt a vytvoriť koncepciu usporiadania vstupov do mesta. Popri týchto úlohách pokladá Š. Šlachta za dôležité aj vytvorenie architektonickej rady mesta. Zasadzuje sa aj za spoluprácu s architektmi mestských častí a iných veľkých miest, napríklad Viedne, Györu, Brna a niektorých ďalších. Na otázku Bratislavských novín, či na koncepciu riešenia výškových dominánt mesta nie je v zhľadom na už existujúce vežiaky neskoro, Š. Šlachta uviedol, že dôležité je, aby výškové dominanty neprenikli do centra mesta, treba určiť lokality, kde majú výškové dominanty stáť. Aj primátor A. Ďurkovský zastáva názor, že na takúto koncepciu nie je neskoro, pretože tlak investorov bude stále narastať, o to viac bude potrebné túto sféru ustrážiť a ochrániť panorámu mesta.
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 3; juh)
Mesto potrebuje si 40 miliónov korún na opravu Einsteinovej ulice a rovnakú sumu aj na rozšírenie Račianskej ulice. Je reálne, že na týchto investíciách sa bude podieľať Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Obe stavby totiž patria do záujmovej sféry nielen Bratislavčanov, ale aj obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja, ktorí denne prichádzajú za prácou do Bratislavy. Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský rokoval minulý týždeň s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Vladimírom Bajanom, ktorý pri nástupe do svojej funkcie sľúbil pomoc aj hlavnému mestu. V. Bajan prejavil ústretovosť k záujmom mesta, pričom deklaroval, že spomínanú požiadavku predloží na rokovanie poslancov krajskej samosprávy v apríli, prípadne v máji tohto roka. V prípade súhlasu poslancov predstavitelia samosprávneho kraja a hlavného mesta podpíšu zmluvu o združení prostriedkov na financovanie oboch dopravných stavieb. Primátor Bratislavy spolu s námestníkom Karolom Koladom oslovia aj poslancov vyššieho územného celku, aby boli ústretoví k požiadavkám mesta.
Zúžené miesta na Račianskej ulici spôsobujú neprimerané zdržania pri príjazde do Bratislavy. Hlavné mesto vlani za 27 miliónov korún zrekonštruovalo križovatku pri Gaštanovom hájiku, v tomto roku plánuje odstrániť bodové nedostatky pri zastávkach električiek, opraviť komunikácie a tak zvýšiť jej priepustnosť. Náklady predstavujú asi 85 miliónov korún, pričom je záujem, aby sa na nich v pomere 50 ku 50 percent podieľalo hlavné mesto a samosprávny kraj rovnako, ako to bolo vlani pri financovaní Cesty na Kamzík.
Ďalšia komunikácia, ktorá plní funkciu spojnice hlavného mesta a kraja, je Einsteinova ulica. Je v zlom stave a Národná diaľničná spoločnosť má rezervovaných asi 40 miliónov korún na opravu všetkých komunikácií, ktoré sa v rámci stavby diaľnice poškodili, pričom len na opravu Einsteinovej je potrebných viac ako 80 miliónov. Mesto Bratislava očakáva, že Bratislavský samosprávny kraj sa bude podieľať na oprave tejto komunikácie investíciou vo výške asi 40 miliónov korún.
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 3; juh)
Príprava návrhu nového zákona o Bratislave pokračuje ďalej, aj keď primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský nepredpokladá, že by sa týmto citlivým návrhom chceli zaoberať poslanci Národnej rady SR ešte v tomto volebnom období. Za najdôležitejší moment primátor považuje postavenie Bratislavy ako vyššieho územného celku. Bratislava by sa tak dostala do postavenia okolitých hlavných miest, akými sú Viedeň či Praha. Čo sa týka financovania funkcií hlavného mesta zo strany štátu, primátor nepokladá za najvýhodnejšie, aby malo hlavné mesto samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte. Skôr preferuje presné stanovenie percenta zo štátneho rozpočtu, čím by bola zabezpečená primeraná valorizácia úmerná rastu štátneho rozpočtu, do ktorého Bratislava prispieva najvýraznejšou čiastkou. Kapitola v štátnom rozpočte by nezaručovala, že peniaze zo štátneho rozpočtu by sa nepoužili v prípade potreby na iné účely. Za hlavné riziko primátor považuje fakt, že každoročne by bola v parlamente diskusia prevažne nebratislavčanov o tom, koľko finančných prostriedkov by mala dosať Bratislava. Prioritou je, aby finančné prostriedky, ktoré sa v hlavnom meste vyprodukujú, v Bratislave aj zostali (napr. daň z motorových vozidiel a pod.) Po fiškálnej decentralizácii vznikla úplne nová situácia z hľadiska financovania obcí aj z hľadiska kompetencií. Najmä z toho dôvodu vidí primátor ako absolútnu prioritu vo svojom návrhu uzákonenie Bratislavy ako obce s jednotným majetkom a je zásadne proti návrhu starostov, aby sa majetok rozdelil 17 mestským častiam a Bratislava by sa tak stala akýmsi "súmestím" mestských častí. Toto je podľa Andreja Ďurkovského požiadavka, na ktorej bude trvať. Ak by sa totiž majetok delil, oslabilo by sa postavenie nielen obce Bratislava, ale aj postavenie hlavného mesta. "Jednotný majetok je predpokladom na efektívnejšie hospodárenie Bratislavy. Pokiaľ v súčasnosti v Bratislave je jednotný majetok a mestské časti majú "len" zverený majetok, s ktorým hospodária, nadobudnutý majetok mestskou časťou zostáva majetkom mestskej časti. Takýto spôsob nakladania s majetkom mám záujem ponechať aj v novom zákone, nechcem presadzovať napríklad pražský model, keď aj majetok nadobudnutý mestskou časťou, sa stáva majetkom celej Prahy," konštatuje primátor Andrej Ďurkovský. Primátor opakovane vyslovuje názor, ktorý povedal aj pred starostami, že neuvažuje o zrušení mestských častí, ani o znížení ich počtu, ale preferuje zníženie počtu poslancov v mestskom zastupiteľstve, ale aj v jednotlivých mestských častiach. Rozhodovanie v menšom zbore je operatívnejšie a celkové zníženie počtu poslancov v Bratislave je efektívnejšie. Čo sa týka mestského zastupiteľstva, primátor navrhuje, aby na 10-tisíc obyvateľov bol volený jeden poslanec, pričom každá z menších mestských častí by mala zastúpenie v mestskom zastupiteľstve cez jedného poslanca. Počet poslancov mestského zastupiteľstva by sa tak pohyboval okolo 42-43, čo je zníženie takmer o polovicu. V tomto bode sa primátor zhodu je so starostami.
(15.04.2006; Sme; s. 5; rf)
BRATISLAVA - Najlepšie plateným primátorom na Slovensku je Anton Danko z Popradu, ktorý je zároveň aj nezávislým poslancom parlamentu. Poslanci mestského zastupiteľstva mu nedávno odhlasovali mesačný plat 183 500 korún. Doteraz mal 168 100 korún.
Plat primátorov sa upravuje podľa zákona. Pri jeho výpočte je rozhodujúci počet obyvateľov a priemerná mzda v krajine, ale ak sú poslanci mestského zastupiteľstva s primátorom spokojní, môžu mu plat ešte zvýšiť.
Hovorkyňa popradského magistrátu Zuzana Pojedincová tvrdí, že Danko si necháva z primátorského platu iba minimálnu mzdu 6900 korún. Zvyšné peniaze, čo bude odteraz 176 600 korún mesačne, odvádza do Fondu primátora. Peniaze z Fondu primátora idú podľa Pojedincovej na "talentovanú mládež a rôzne organizácie, ktoré sa venujú ľuďom rôznych vekových kategórií a rôznorodým činnostiam".
Danko dostáva vyšší plat ako primátori Košíc alebo Bratislavy. Hovorca bratislavského primátora Milan Vajda hovorí, že bratislavský primátor má 114-tisíc mesačne. Raz za pol roka mu poslanci, podľa toho, ako sú spokojní s jeho prácou, pridelia odmenu. Informácia o plate popradského primátora Vajdu prekvapila. "Myslel som si, že bratislavský primátor má najvyšší plat.
Bol pod drobnohľadom a ťažko sa nám vysvetľovalo, či si zaslúži to, čo dostáva. Mnohí si však neuvedomujú, že primátor Bratislavy riadi mesto so šesťmiliardovým rozpočtom," hovorí Vajda.
Nový košický primátor František Knapík dostáva podľa Tibora Iča z košického magistrátu do stotisíc korún. Podobný plat mal aj jeho predchodca Zdenko Trebuľa.
Nižšie ako v Poprade sú aj mzdy primátorov v ostatných mestách. V Banskej Bystrici je to 90 000, v Nitre 87 900, v Trnave 77 100, v Topoľčanoch 73 666, Galante 62 300, Hlohovci 71.600, vo Zvolene 70 000, v Novej Bani 41 200.
Poslanci môžu mzdu primátora aj znížiť. Stalo sa to v Nových Zámkoch, kde vlani po spore znížili plat primátorovi Gejzovi Pischingerovi zo stotisíc na päťdesiattisíc korún.
Ako sa počíta plat primátora
Najnižší plat primátora alebo starostu je pevne daný zákonom. Vypočítava sa podľa počtu obyvateľov a priemerného platu v štáte. Napríklad starosta malej dedinky do 500 obyvateľov zarába najmenej 1,65-násobok priemernej mzdy.
Poslanci obecného alebo mestského zastupiteľstva môžu tento najnižší zákonom stanovený plat zodvihnúť na dvojnásobok.
Primátorovi a starostovi môžu poslanci poskytovať odmeny "do 50 percent súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje, a mimoriadne odmeny za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a s inými mimoriadnymi udalosťami, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a pri odstraňovaní ich následkov".
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň Slovensko!; 10.35; 5 min.; GREBEŇOVÁ Mária, KASALA Ľuboš)
Mária GREBEŇOVÁ, moderátorka:
"Bratislava, metropola Slovenskej republiky dodnes nemá aktuálny zákon o hlavnom meste, ktorý by rešpektoval reálne potreby a fungovanie Bratislavy. Legislatíva platná v súčasnosti je ešte z čias federácie, keď bolo postavenie Bratislavy odlišné. Doterajší zákon o Bratislave je teda prekonaný. Ľubošovi KASALOVI to potvrdil starosta Bratislavy-Nového Mesta Richard FRIMMEL."
Richard FRIMMEL:
"My sme aj v rámci starého zákona fungovali, myslím k spokojnosti obyvateľov a aj pokiaľ ide o hlavné mesto, tak sme svoje funkcie plnili. Len pravidlá hry medzi samosprávou hlavného mesta a samosprávami mestských častí dozreli do takej miery, že si to vyžaduje riešiť novým zákonom o hlavnom meste. Tento zákon, ktorý dnes platí, jasne hovorí, že samosprávu v Bratislave vykonáva samospráva hlavného mesta a samosprávy mestských častí. Čiže my sme rovnocenní partneri zastupiteľstvu primátora a myslím si, že v priebehu predchádzajúcich rokov mestské časti v Bratislave svoju úlohu splnili a ja sa to nebojím povedať, že až 90 percent sa podieľajú mestské časti na rozvoji hlavného mesta, ako magistrát. Hlavné mesto by malo plniť tie úlohy celomestského charakteru, že by sa magistrát v meste staral o dopravu, mestskú políciu, osvetlenie, cesty prvej a druhej triedy, medzinárodné vzťahy, nakladanie s odpadom..."
Redaktor:
"Primátor Andrej ĎURKOVSKÝ považuje za najdôležitejší moment pozíciu Bratislavy ako samostatného vyššieho územného celku. Bratislava by sa tak dostala do postavenia okolitých hlavných miest akými sú Viedeň či Praha."
Andrej ĎURKOVSKÝ:
"Tá podmienka z našej strany je veľmi jednoznačná z toho dôvodu, aby som to tak zjednodušene povedal, že peniaze, ktoré sa vyrobia v tomto hlavnom meste vo forme daní, aby v tomto hlavnom meste zostali. Hovorím predovšetkým o daniach za motorové vozidlá a nechceme ísť ani do rozporu s vyšším územným celkom. To by som rád zdôraznil, ale najviac vozidiel v rámci celého samosprávneho kraja v tomto zmysle sa pohybuje práve na území hlavného mesta."
Redaktor:
"Starostovia bratislavských mestských častí však nesúhlasia s návrhom, aby Bratislava vystupovala ako obec s jednotným majetkom."
R. FRIMMEL:
"Zákon hovorí o tom, že mestské časti môžu mať vlastný majetok, môžu ho nadobúdať a potom majetok zverený mestským častiam, hlavným mestom. Štatút hovoril, ktorý majetok mal byť odovzdaný mestským častiam. To sa dodnes nestalo a myslím si, že vytvoriť v Bratislave akýsi jednotný majetkový fond si myslím, že nie je šťastná myšlienka. Život a prax ukázala, že najlepšie sa o majetok stará ten vlastník, ktorý ho priamo má pod svojím dohľadom a ktorému priamo patrí alebo je mu zverený. Tam možno vyžadovať aj od tých, ktorí sa o to majú starať, správny prístup."
Redaktor:
"Ak by sa ale majetok delil, podľa primátora Andreja ĎURKOVSKÉHO by to oslabilo postavenie obce Bratislava, ale aj Bratislavy ako hlavného mesta."
A. ĎURKOVSKÝ:
"Bratislava má jednotný majetok. Je jasne povedané, že sa jedná o majetok, ktorý je vo vlastníctve hlavného mesta a v prípade mestských častí zverený do správy mestským častiam. S tým, že mestské časti môžu, je to neštandardná forma, ale nakladať s ním až temer ako vlastníci. Ale majetok zostáva vo vlastníctve mesta. Konkrétne pravidlá určuje štatút hlavného mesta."
Redaktor:
"Je jednotný majetok hlavného mesta predpokladom na efektívnejšie hospodárenie Bratislavy?"
A. ĎURKOVSKÝ:
"Samozrejme, tá efektivita tu je."
Redaktor:
"Obaja predstavitelia samospráv sa zhodujú, že nový zákon o Bratislave by mohol priniesť vyššiu operatívu v samosprávnom riadení."
A. ĎURKOVSKÝ:
"Nechceme zasahovať do kompetencie mestských častí, ani ich obmedzovať. Jediná výraznejšia zmena sa týka počtu poslancov. Radi by sme zefektívnili fungovanie samospráv i na meste i na mestských častiach. A radi by sme využili možnosť znížiť počty poslancov jednotlivých aj mestských častiach, na meste, ale tým spôsobom, aby každá mestská časť mala svoje zastúpenie v mestskom parlamente."
R. FRIMMEL:
"V tom sa zhodujeme s pánom primátorom, že celkom určite nie je v Bratislave potrebné mať počet osemdesiatich poslancov. My hovoríme o polovičnom počte. A tak isto všetci starostovia prijímajú aj to, že v mestských častiach treba znížiť možno na polovicu počet poslancov. Ja napríklad v Novom meste mám štyridsať, myslím si že 21 poslancov by úplne stačilo."
Redaktor:
"Aj napriek tomu, že návrh nového zákona o Bratislave sa poslancom parlamentu v tomto volebnom období už nedostane a názory na niektoré problémy hlavného mesta sa líšia, príprava legislatívy pokračuje."
STORIN
(15.04.2006; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.; ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)
Gabriela FEDORKOVÁ, moderátorka:
"Bratislava sa stále riadi zákonom z čias, keď nebola hlavným mestom samostatnej republiky. Nový zákona o Bratislave je však stále iba v štádiu príprav. Podľa neho by sa však mala Bratislava stať samostatným územnosprávnym celkom. Do parlamentných volieb sa ním však poslanci ani nebudú zaoberať. Primátor nepredpokladá, že by sa táto téma stala súčasťou predvolebnej kampane, či programu."
Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ, redaktorka:
"Podstatou nového zákona o Bratislave by malo byť osamostatnenie sa Bratislavy do podoby vyššieho územného celku. Dala by sa tak porovnávať s okolitými metropolami."
Andrej ĎURKOVSKÝ, primátor mesta Bratislava:
"Aby tie finančné prostriedky, ktoré sa v meste vyprodukujú vo forme daní aj v tomto meste zostali. Predovšetkým keď hovoríme napríklad o dani za motorové vozidlá, ktorých je v hlavnom meste najviac."
Jiří WOLF, hovorca Magistrátu hlavného mesta Prahy (telefonát, preklad z češtiny):
"Ak by nebolo zákona o Prahe, tak by bolo oveľa viac problémov týkajúcich sa technických riešení niektorých vecí hlavného mesta Prahy. Od organizácii zriaďovaných hlavným mestom ako je napríklad Dopravný podnik hlavného mesta Praha, Správa komunikácií až po riešenie takých vecí ako je vybudovanie protipovodňovej ochrany hlavného mesta Prahy."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ:
"Nový zákon by mal byť výsledkom dohody mesta a bratislavských častí."
Valéria REHÁČKOVÁ, hovorkyňa mestskej časti Nové Mesto (telefonát):
"Starostovia majú určitú predstavu, napríklad v tom smere, že Bratislava by mala mať vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte, trebárs. Alebo čo sa týka majetku, že by mali mať mestské časti majetok aj vlastný."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ:
"Primátor nepredpokladá, že by sa politické strany vo svojej kampani, či programoch venovali téme územnosprávneho členenia."
A. ĎURKOVSKÝ:
"Vôľa zo strany politických strán nebola veľmi veľká zasahovať do súčasného územno-správneho členenia. To je práve opäť otázka tá, ktorá sa zrejme bude musieť diskutovať až v novom parlamente."
B. ŠTEFANOVIČOVÁ:
"Primátor verí, že na novom zákone o Bratislave sa čoskoro dohodnú a už v lete, najneskôr na jeseň sa dostane do parlamentu."
STORIN
(15.04.2006; Sme; s. 1; rf)
POPRAD - Primátor Popradu Anton Danko má vyšší plat ako premiér Slovenskej republiky či predseda parlamentu.
Mestskí poslanci mu už v roku 2004 odhlasovali najvyšší možný plat pre primátora - 168 100 korún, a pred pár dňami mu ho ešte zvýšili na 183 500 korún. Poslanci hlasovali jednomyseľne. Zvýšenie platu považujú za správne, pretože Danko si necháva len minimálnu mzdu 6900 korún a zvyšok odvádza do Fondu primátora. Danko je okrem primátora aj poslancom Národnej rady, kde tiež dostáva plat.
Dankov primátorský plat je najvyšší na Slovensku - primátor Košíc má plat okolo 100-tisíc a primátor Bratislavy 114-tisíc.
(13.04.2006; Večerník; s. 2; rh)
Plánovanú 22-poschodovú budovu pri obchodnom centre Aupark v
mestskej časti by investor stavby znížil o sedem poschodí za
pozemky na nábreží Dunaja. Primátor Andrej Ďurkovský po
rokovaní s predstaviteľmi spoločnosti potvrdil, vraj investor
súhlasí s tým, že budovu zníži na 15 poschodí, ako kompenzáciu
chce však za výhodnú cenu kúpiť pozemky na nábreží pri Starom
moste. Túto dohodu musia schváliť mestskí poslanci, návrh by sa
na zasadnutie zastupiteľstva mohol dostať najskôr v máji.
Primátor však vidí problém v tom, že predstavitelia spoločnosti
Aupark žiadajú pozemky kúpiť za "dosť nízku cenu", pre ktorú
očakáva búrlivú diskusiu v poslaneckom zbore. Záujem znížiť
počet plánovaných poschodí má nielen mesto, ktoré k stavbe
vydalo nesúhlasné stanovisko, ale aj ochranárske združenia.
Podľa nich výšková budova zatieni nielen staršie stromy v
priľahlom Sade Janka Kráľa, ale najmä priesady približne s
20-centimetrovým priemerom kmeňa, ktoré mestská časť Petržalka
vysadí v rámci revitalizácie sadu.
(11.04.2006; Obecné noviny; č. 15/2006, s. 6-7; -)
V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa 24. 3. 2006 konal XVI. snem Únie miest Slovenska za prítomnosti vyše 150 účastníkov - členov a čestných hostí. Na snem prišlo takmer 100 primátorov, starostov a ďalších zástupcov miest a obcí, členov Únie miest Slovenska, Klubu primátorov, ZMOS-u, Združenia historických miest a obcí, regionálnych, záujmových a profesijných združení územnej samosprávy.
Rokovanie snemu otvoril, účastníkov a čestných hostí pozdravil Andrej Ďurkovský, primátor hlavného mesta SR Bratislavy a prvý viceprezident Únie miest Slovenska (ďalej UM). Na úvod zdôraznil nezastupiteľnú úlohu UM v procese reformy verejnej správy i demokratizácie spoločnosti. Ocenil doterajšie úsilie jej predstaviteľov a členov doma i v zahraničí, najmä úspechy v integračnom procese a získavaní pozícií v štruktúrach Európskej únie (ďalej EU). Podčiarkol význam fiškálnej decentralizácie a veľkú zodpovednosť miest ako centier miestneho a regionálneho rozvoja v nasledujúcom období. Vyjadril presvedčenie, že snem prijme také rozhodnutia, ktoré pomôžu mobilizovať potenciál UM a jej partnerských vzťahov pre úspešné zavŕšenie reformy a rozvinutie rozvojových programov vo všetkých regiónoch Slovenska a upevnia postavenie miest, a najmä hlavného mesta, v spoločnosti i vo vedomí obyvateľov celého Slovenska. Vo svojom príhovore hovoril o veľkých príležitostiach a výzvach, ktoré pred mestami stoja a osobitne podčiarkol veľké možnosti rozvoja a spolupráce miest v oblasti cestovného ruchu. Osobitne podčiarkol potrebu zvýšiť konkurencie schopnosť našich miest v súťaži s partnermi v EU.
Na sneme vystúpil aj predstaviteľ Kancelárie prezidenta SR, ktorý prečítal zdravicu prezidenta Ivana Gašparoviča účastníkom snemu. V mene premiéra, v mene svojom i v mene vlády SR pozdravil prítomných podpredseda vlády Pál Csáky. Vo svojom príhovore vysoko hodnotil partnerský dialóg s predstaviteľmi Únie miest Slovenska a najmä jej zahranično-politické aktivity a angažovanosť v prostredí EU. Andrea Elscheková-Matisová, vedúca zastúpenia Európskej komisie v SR ocenila kvalitu partnerských vzťahov s predstaviteľmi UM a vyzvala na rozvíjanie ďalšej spolupráce. Účastníkov snemu pozdravil s mimoriadne vecným príhovorom František Tóth, minister kultúry SR, ktorý predstavil program podpory realizácie kultúrnych potrieb pre sociálne slabšie vrstvy a seniorov miest, a zároveň informoval o príprave podobného programu pre deti a mládež. Rovnako ako pani Elscheková-Matisová pripomenul spoločnú prípravu európskeho projektu "Hlavné európske mesto kultúry" a poďakoval sa za aktívnu účasť na projekte. Na budúce úlohy v rámci programu ďalšieho dotvárania a modernizácie verejnej správy, najmä z hľadiska jasnejšieho a jednoznačného definovania postavenia a formovania štruktúr regionálnej samosprávy, mestskej samosprávy a obecnej samosprávy, bol zameraný príhovor ministra vnútra Martina Pada, ktorý predniesol generálny riaditeľ Jozef Líška. Poslankyňa NR SR Beáta Brestenská sa venovala najmä doterajšej spolupráci v oblasti rozvoja informačných systémov a veľkým príležitostiam v súčasnosti i v budúcnosti. Uviedla osobnú skúsenosť o pripravenosti územnej samosprávy i obyvateľov miest a obcí Slovenska na realizáciu tohto programu.
Ďalšie zdravice predniesol celý rad čestných hostí. Pozvanie prijali a zúčastnili sa ďalší predstavitelia vlády, ústredných orgánov, funkcionári a poslanci národnej rady, regionálnej samosprávy, domácich a zahraničných nadácií a ďalších organizácií tretieho sektora, zástupcovia odborných inštitúcií, experti, sponzori, členovia diplomatického zboru a ďalší čestní hostia. Pozvanie prijali, resp. písomné zdravice zaslali primátor mesta Viedeň a hejtman landu Viedeň Michael Haupl, prezident Rakúskeho zväzu miest, Miloš Vystrčil, hajtman kraja Vysočina a ďalší zástupcovia a predstavitelia európskych partnerských miest, združení a regiónov.
V pracovnej časti XVI. snemu delegáti Únie miest prerokovali a zobrali na vedomie "Správu o činnosti Únie miest Slovenska", ktorú predniesol Ferdinand Vítek, prezident UM. Viktor Nižňanský, expert a čestný člen UM a splnomocnenec vlády SR účastníkov komplexne informoval o decentralizácii a reforme verejnej správy a o vízii ďalšej modernizácie. Na sneme prerokovali a schválili správu o hospodárení Únie miest, Návrh rozpočtu pre rok 2006, ktorý predniesol a komentoval generálny sekretár Marián Minarovič, Správu kontrolnej komisie, ktorú uviedol jej predseda Ing. Márius Mika i Stratégiu ďalšieho postupu - priority programu pre nasledujúce obdobie, ktorú predniesol viceprezident Únie miest Slovenska Stanislav Bernát.
Hlavnou témou rokovania bolo hodnotenie doterajšieho procesu reformy verejnej správy, fiškálnej decentralizácie a vízia ďalšieho procesu modernizácie verejnej správy na Slovensku.
V bohatej diskusii vystúpili mnohí členovia i čestní hostia. Diskusia mala vecný charakter a v záverečnej časti vystúpila Iveta Radičová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa venovala doterajšej príprave zákona o sociálnych službách i novým zjednodušeným podmienkam pre projekty územných samospráv z Európskeho sociálneho fondu. Pavol Ďuriník, prezident a predseda predstavenstva Dexia banky zdôraznil pripravenosť na ďalšiu spoluprácu a podporu úsilia združenia i jednotlivých členov únie. Na záver pracovnej časti predniesol svoju zdravicu k účastníkom Európsky komisár Ján Figeľ, ktorý zároveň slávnostne vyhlásil tohtoročnú súťaž "ZlatýErb.sk 2006".
V diskusii i kuloároch snemu účastníci pozitívne hodnotili najmä informačný servis pre členov Únie miest, ďalšie mestá a spolupracujúcich partnerov, rovnako schopnosť získavať grantovú podporu, združovať finančné i nefinančné zdroje v rámci partnerských vzťahov, najmä pri realizácii programov ďalšieho vzdelávania predstaviteľov i výkonných a odborných pracovníkov samosprávy a informovania verejnosti.
Návrh uznesenia a komuniké zo zasadnutia snemu predniesol predseda návrhovej komisie a viceprezident UM Miroslav Nárožný, primátor mesta Kremnica.
V súlade so schválenou "Stratégiou ďalšieho postupu" snem jednoznačne formuloval aktuálne úlohy a priority - razantne brániť a naďalej presadzovať ideu samosprávnej demokracie. Aktuálnym dlhodobým cieľom je naďalej budovať a posilňovať odbornú i vnútornú štruktúru Únie miest v záujme účinnej realizácie cieľov doma i v zahraničí.
Snem uložil prezídiu UM naďalej razantne presadzovať nezastupiteľnú úlohu miest v procese decentralizácie a v novom modeli verejnej správy. Aktívne sa podieľať na dotváraní nového účinného modelu financovania verejnej správy, najmä územnej samosprávy, na príprave i realizácii programu modernizácie verejnej správy, systémov informatizácie i nového systému ďalšieho vzdelávania pracovníkov samosprávy. Aktívne presadzovať doriešenie majetkovo--právnych vzťahov i väčšinový prevod majetku teplárenských spoločností vyčlenených zo slovenských energetických podnikov na dotknuté mestá. Naďalej a ešte intenzívnejšie využívať, mobilizovať a rozširovať interné a externé zdroje, partnerskú spoluprácu a pokračovať v posilňovaní pozícií i účasti UM a slovenskej územnej samosprávy v programoch a štruktúrach EU a Rady Európy.
Účastníci snemu vyzvali budúcu vládu SR i funkcionárov a poslancov NR SR, ktorí vzídu z tohtoročných volieb do slovenského parlamentu na rozvinutie intenzívneho a trvalého dialógu v rámci pokračujúceho procesu decentralizácie a modernizácie verejnej správy.
Na záver prítomní členovia únie schválili výzvu všetkým mestám, obciam a vyšším územným celkom, aby sa aktívne zapojili do 4. ročníka kampane Na kolesách proti rakovine, do súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér 2006, súťaže o najlepšie internetové stránky ZlatýErb.sk 2006 i vyhlásenie k zámerom ťažby zlata a uránu v Kremnici, Košiciach a Spišskej Novej Vsi, v ktorom sa stotožňujú so zamietavým postojom týchto miest k uvedeným zámerom.
Ferdinand Vítek, prezident UM sa na záver poďakoval za prejavenú dôveru, všetkým delegátom i čestným hosťom za účasť na snemovom rokovaní. Vyjadril presvedčenie, že hlavné ciele, ktoré formuloval snem, Únia miest a územná samospráva, v spolupráci s ďalšími partnermi presadí v prospech obyvateľov celého Slovenska.
Počas snemu predstavitelia Únie miest Slovenska slávnostne podpísali Dohodu o spolupráci so Slovenskou ratingovou agentúrou, a. s., a Memorandum a spolupráci medzi Združením APEL a Úniou miest Slovenska. E-mail: umosr@gtinet.sk
Jednotlivé dokumenty XVI. snemu Únie miest Slovenska budú zverejnené na stránke www. unia-miest.sk.
Text k foto: Beáta Brestenská, poslankyňa NR SR.
Text k foto: Iveta Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Text k foto: Ján Figeľ, európsky komisár.
Text k foto: Predsedníctvo snemu UM, zľava: S. Bernát (Martin), A. Ďurkovský (Bratislava), F. Vítek (Nitra), M. Minarovič (UM), Bošnák (Trnava) a F. Knapík (Košice).
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 1; gub)
Miestna daň, ktorú vlastníci a prevádzkovatelia kaviarní v centre Bratislavy platia za používanie plochy exteriérových sedení, je v porovnaní s metropolami susedných štátov mierna. Vyplýva to z porovnania oficiálnych údajov o cenách. Napriek tomu pri poslednom zvýšení avizovali pohostinskí pracovníci dramatické zvýšenie cien, hovorili o likvidačnej dani a neraz odôvodňujú porušovanie pravidiel o rozlohe a umiestnení týchto záhradok potrebou robiť tržby, ktoré "umožnia aspoň prežiť". Pritom vo Viedni musí kaviareň na zaplatenie dennej dane za štvorcový meter utŕžiť za poldruha kávy melange, v Prahe sú to asi dve espressá a v centre Bratislavy je daň za použitie plôch, ktoré patria všetkým obyvateľom mesta, porovnateľná s cenou jedného malého espressa. Vo Viedni zaplatí podnik okrem správnych poplatkov pri vybavovaní žiadosti za štvorcový meter ulice a deň 3,63 eura. Minimálna výmera je však za 12 štvorcových metrov, teda 43,60 eura, aj keď má záhradka prípadne menšiu plochu. Ďalšie príplatky sú v špeciálnych prípadoch, teda za terasy v pešej zóne alebo zóne s obmedzenou premávkou, kde je denný príplatok 27,25 eura. Pražský magistrát nás informoval, že za tieto plochy vyberá jednotný poplatok 50 korún českých za štvorcový meter a deň, rovnakú sumu však musia pohostinskí odvádzať samospráve príslušnej štvrte za zabratie miesta. Úrad prevádzku a dodržiavanie zmlúv pravidelne fyzicky kontroluje a kontrolóri ukladajú citeľné pokuty. Zatiaľ nedali žiadnu záhradku zrušiť, takýto postup v prípade viacnásobného porušenia zmluvy však nevylučujú. V Bratislave sa miestna daň oproti vlaňajšku nezmenila, v pešej zóne zaplatí podnikateľ 30 korún za meter štvorcový a deň, mimo pešej zóny len 20 korún.
(13.04.2006; Večerník; s. 2; eb, tasr)
Otvorenie pavilónu šeliem v zoo, rekonštruovaného
Farmaceutického múzea, Hlavného námestia a stredného nádvoria
hradu Devín i rôzne aktivity čakajú návštevníkov podujatia
Bratislava pre všetkých.
Magistrát s trinástimi organizáciami ho pripravuje na 22. a
23. apríla v rámci Dní otvorených dverí samosprávy, počas
ktorých zadarmo sprístupnia množstvo služieb a atrakcií v
mestských aj ďalších inštitúciách. Opäť bude príležitosť
besedovať s primátorom verejne v Zrkadlovej sieni Primaciálneho
paláca i v komornejšom prostredí jeho kancelárie. Priaznivcov
histórie poteší výstava v Mirbachovom paláci Bratislavský
umelecký spolok 1885 - 1945, nočná návšteva podzemia kaplnky
svätého Jakuba či happening o dobových darcoch mestu s
koncertom
Metropolitného orchestra Bratislava na Hlavnom námestí.
Milovníci umenia si prídu na svoje na maratóne poézie, výstave
diel Albína Brunovského, študentskej Umeleckej scéne na nádvorí
Starej radnice, koncerte Martina Babjaka na Devíne a Capelly
Istropolitana so Speváckym zborom Bratislavy v Slovenskej
filharmónii. STaRZ sprístupní oba zimné štadióny na
korčuľovanie, plaváreň na Pasienkoch a posilňovňu v areáli na
Drieňovej ulici. V športovom programe sú aj dostihy na
Závodisku v Petržalke, exhibičné jazdy cyklistov na zjazdovke
Rohatka na Kamzíku či premávka na tamojšej sedačkovej lanovke a
bobovej dráhe.
(18.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I, II; PACHEROVÁ Soňa)
PETRŽALKA - Až tri varianty vedenia električkovej rýchlodráhy na petržalskom úseku Janíkov dvor - Šafárikovo námestie sa v súčasnosti rodia v bratislavskom Dopravoprojekte.
Priaznivcov zatiaľ prakticky nenašiel variant polozapustený, čiže čiastočne vsadený pod úroveň terénu. Naopak, tvrdo sa diskutuje o tom, či je lepšie vybudovať trať ako pozemnú alebo na estakáde.
Petržalská samospráva vyslovila výhrady ku všetkým navrhnutým riešeniam. "Za najmenej zlú však považujeme estakádu," uvádza v stanovisku hovorca miestneho úradu Marek Papajčík.
Električková trať na estakáde by podľa Papaj číka v budúcnosti dovoľovala kvalitne urbanizovať celé dotknuté územie. Mali by sa na ňom striedať silno zastavané moderné priestory s plochami určenými na zeleň, šport a rekreáciu.
Keďže trasa rýchloelektričky pretína aj obytné bloky, Petržalke záleží na zachovaní bezpečných peších prepojení medzi nimi. Optická bariéra vytvorená estakádou sa mestskej časti javí menej nevhodná, ako masívne prekážky v podobe oplotení či oporných múrov, s ktorými uvažujú dva zostávajúce varianty. Estakádové riešenie by si zároveň vyžiadalo najmenšiu prestavbu už jestvujúcich komunikácií, uvádza sa ďalej v stanovisku.
Názor Petržalky už podporili aj dopravní policajti. Estakádové vedenie považujú za najbezpečnejšie, keďže mimoúrovňové križovanie trate s ostatnými dopravnými líniami zabráni kolíziám električiek s inými dopravnými prostriedkami či chodcami.
Naopak, predstavitelia mesta sa v rozvírenej diskusii jednoznačne prikláňajú k pozemnému variantu. "V Správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie bola trať vedená povrchovo vyhodnotená ako najvýhodnejšia. Povrchový variant spoľahlivo zabezpečí požadovanú prepravnú kapacitu, spoľahlivosť aj kultúru cestovania a vytvorí atraktívny mestotvorný prvok," tvrdí riaditeľka sekcie dopravy a cestného hospodárstva bratislavského magistrátu Tatiana Kratochvílová. "Estakáda je z predložených návrhov najdrahšia, aj z hľadiska vplyvov na obyvateľstvo sa toto riešenie ukázalo ako najhoršie. Mohutné železobetónové mostné konštrukcie by boli neestetické, s pribúdajúcimi rokmi stále viac. Nástupy a výstupy jednotlivých zastávok by sa museli budovať omnoho zložitejšie, najmä pre starších či postihnutých cestujúcich by pribudli zbytočné bariéry. O väčšej bezpečnosti pre ľudí tiež nemožno hovoriť - únik z estakády pri prípadnej havárii električky by bol veľmi problémový," uvádza sekčná šéfka rad protiargumentov k postoju Petržalčanov.
"Povrchový variant vyšiel ako najlepší z analýz vykonaných pri posudzovaní vplyvov stavby na životné prostredie," potvrdzuje aj Ivan Kačo, hlavný projektant rýchlo-električky z Dopravoprojektu.
Magistrát už najbližších dňoch očakáva oficiálne vyjadrenie ministerstva životného prostredia k výstavbe rýchloelektričky. V prípade kladného posudku sa preto bude treba pre niektorý z variantov rýchlo rozhodnúť, keďže mesto chce električkovú trať už na budúci rok začať stavať.
***
Električková rýchlodráha v Petržalke
* mala by viesť z Janíkovho dvora popri Draždiaku, cez Háje, Bosákovu a Einsteinovu ulicu a Viedenskú cestu na zrekonštruovaný Starý most
* postaviť sa má v rokoch 2007 až 2010
* náklady na realizáciu sa odhadujú asi na osem miliárd korún vrátane nových vozidiel
* mesto chce stavbu financovať z vlastného rozpočtu, sčasti z 3,2-miliardového bankového úveru, ktorý si vzalo v roku 2004 a uchádza sa aj o štátne dotácie
* po trati by mali premávať odhlučnené nízkopodlažné električky, schopné dosiahnuť rýchlosť aj 80 km/h, pohodlné a z vyššou kapacitou ako súčasné - dodať by ich mal víťaz medzinárodného tendra
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 2; juh)
Magistrát Bratislavy už začal čistiť nielen komunikácie, verejné priestranstvá a zelené plochy, ale začal aj ošetrovať zeleň, ktorú má v správe, odstraňovať suché vetvy zo stromov a orezávať stromy a kríky.
V tomto roku magistrát plánuje aj výsadbu letničiek v niektorých lokalitách, ako aj výsadbu nových kríkov. "Letničky budú vysadené na Hodžovom námestí, Špitálskej ulici, Námestí slobody pred Technickou univerzitu a na Predstaničnom námestí, pretože sa presunul termín rekonštrukcie," uviedla mestská záhradníčka Anna Galčíková. "Kríky budú vysádzané pod Novým mostom na nábreží, na Spojnej ulici v časti od Štefánikovej, na Dostojevského rade a okolo parčíka na Karadžičovej bude vysadený živý plot." Vlani oddelenia životného prostredia jednotlivých mestských častí vydali rozhodnutia na výrub 1049 stromov a 863 štvorcových metrov kríkov na pozemkoch vo vlastníctve mesta, z toho 174 pri rekonštrukcii vojenského cintorína, 309 pri rozširovaní ciest (Eisnerova, Rybničná, Tomášikova), 313 v zóne Pribinova a 253 na podnet občanov. Na pozemkoch v súkromnom vlastníctve boli vydané rozhodnutia na výrub 832 stromov a 7691 štvorcových metrov krikov, z toho 510 stromov pri realizácii stavieb a 328 z bezpečnostných dôvodov. V rozhodnutiach zamietnutý výrub 641 stromov. Podľa A. Galčíkovej medzi drevinami na výrub prevládajú topole, jasene, brezy, pajasene a borovice. Často ide o náletové dreviny, čo znamená, že neboli ume!? vysádzané, ale narástli samé, neraz na nevhodných miestach v blízkosti budov či vedení. V súkromných záhradách ide prevažne o ovocné stromy a okrasné dreviny v predzáhradkách a pri plotoch domov. Čas výrubu je určený v rozhodnutí, je to mimo vegetačného obdobia a pri stavbách po vydaní právoplatného stavebného povolenia. Nie všetky stromy musia byť vyrúbané, ak nie sú splnené podmienky, k výrubu nedôjde. V rozhodnutí je stanovená aj náhradná výsadba, väčšinou na pozemkoch, kde dochádza k výrubom, ale aj na iných pozemkoch so súhlasom vlastníka. Pri stavbách sa predkladá projekt sadových úprav okolo stavby, ktorý spĺňa podmienku náhradnej výsadby. Väčšinou sa musí vysadiť dvojnásobný počet stromov, ako bolo povolených na výrub. Vlani sa v rozhodnutiach stanovilo v rámci náhradnej výsadby vysadiť 1816 stromov a 25 310 štvorcových metrov kríkov. V rozhodnutiach je stanovené aj obdobie výsadby, je určované rôzne, do jedného až dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, niekedy pred výrubom a pri stavbách je to pri kolaudácii stavby. V tomto období dochádza najmä k výrezu stromov, na ktoré bolo vydané rozhodnutie v roku 2004. Výruby a náhradné výsadby z rozhodnutí z roku 2005 sa vykonajú v nasledujúcich dvoch až troch rokoch. "V tomto období to preto budí dojem, že zelene ubúda, ale v budúcich rokoch začne pribúdať nových a pekne upravených plôch zelene," zhrnula A. Galčíková.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Regina; Predpoludňajšie spektrum; 10.00; 7 min.; DOBOŠ Martin)
Martin DOBOŠ, moderátor:
"Námestie mŕtvych stromov, tak sa neoficiálne volá priestor na dunajskom nábreží pri bývalom PKO v Bratislave. Pred rokom na Zelený štvrtok tu vyrúbali park ako prvý krok výstavby takzvaného River parku, polyfunkčného areálu, ktorý má výrazne zmeniť celé dunajské nábrežie, v hlavnom meste. Včera večer bolo na tomto mieste spomienkové stretnutie, bol som pri tom."
Ľubica TRUBÍNYOVÁ:
"Žiaľ, tých 243 stromov už neexistuje, napriek tomu si myslíme, že je dobré si tieto stromy pripomenúť pri vlastne prvom výročí ich vyrúbania, ale aj si povedať, čo si o tom myslíme a vôbec ako si myslíme, že by Bratislava naše mesto malo vyzerať."
M. DOBOŠ:
"Spomienkové zhromaždenie občanov zorganizovali bratislavskí ochranári, prihovorila sa Ľubica TRUBÍNYOVÁ z bratislavského Regionálneho ochranárskeho združenia. Niekoľko desiatok ľudí sa zhromaždilo na Nábreží Ludvika Svobodu na miestach, kde presne pred rokom vyrúbali 243 stromov, vrátane 100-ročného platana, ktorý je už len spomienkou. Oslovím niektorých z prítomných. Dovolíte, prečo ste prišli na toto spomienkové podujatie?"
Občania:
"Za posledných desať rokov si nepamätám, kde v Bratislave bol niekde zriadený park, ale o tom, že koľko stromov sa rúbe a kde všade sa stavia, tak to sa robí každý týždeň, tieto rozhodnutia, a práve preto, že toto nábrežie považujem ako nábrežie pre všetkých Bratislavčanov, tak táto spomienka je práve preto dobrá, aby si všetci uvedomili, že ten park a tie stromy potrebujeme v našom meste."
M. DOBOŠ:
"Prečo ste vy prišli na toto zhromaždenie občanov a ochranárov?"
Občania:
"Ja som Bratislavčan od narodenia, chodil som sem na tieto miesta veľmi často, bývam tu neďaleko, je mi nesmierne ľúto to, čo sa pred rokom stalo a neviem sa s tým stále vyrovnať."
M. DOBOŠ:
"Prečo ste vy prišli čo sa týka tejto zelene? Poznali ste to tu aj predtým?"
Občania:
"Chodievam sem behávať, takže poznám túto oblasť veľmi dobre a neviem čo to bude, ale pochybujem, že to bude lepšie, pretože sklo, betón a paláce to sa mi nezdá nejaké vhodné prostredie pre existenciu ľudí."
M. DOBOŠ:
"Máte na mysli ten projekt River park, ktorý tu má vyrásť?"
Občania:
"Áno. Bude to vlastne tuto celá zóna, ktorá bude vyzerať možno ako Mannhattan, alebo možno ako slovenský Hongkong, ale toto mesto stratí svojho ducha, svoj charakter, ktorý tu malo predtým."
M. DOBOŠ:
"Treba pripraviť aj stručnú genézu celého projektu, ktorý mestské zastupiteľstvo schválilo, takisto projekt prešiel aj posudzovaním vplyvom na životné prostredie na ministerstve životného prostredia. Výrubu stromov nezabránili ani takmer tri tisícky podpisov v petícii, ktorú zozbierali bratislavskí ochranári. V praxi to znamená, že z hľadiska litery zákona bolo všetko v poriadku a stavba sa začala výrubom stromov. Na protestné zhromaždenie prišiel hovorca skupiny J and T, teda investora Maroš SÝKORA. Počúvate tieto názory, ako sa vy k tomu staviate pri uvažovanej výstavbe, ktorej predchádzal výrub týchto stromov?"
Maroš SÝKORA:
"V schvaľovacom procese mali aj ochranári možnosť k tomuto projektu vyjadriť. Problém nie je v tom, že títo ochranári reprezentujú len menšinovú časť Bratislavy, časť obyvateľov a nemôžu byť pre nás jednoznačne jediným partnerom, pre nás by bol partnerom a najlepším vyjadrením vôle občanov volení zástupcovia mesta, to znamená magistrát a poslanci. Ochranári spomenuli napríklad petíciu proti výrubu a proti tomuto projektu sa im podarilo zohnať nejakých 2500 podpisov, existovala však aj petícia za rozvoj nábrežia, v ktorej členov petičného výboru bol súčasný architekt mesta Štefan ŠLACHTA a túto petíciu podpísalo vyše 11-tisíc občanov. Čiže ten pomer je jednoznačný a hovorí o tom, že občania Bratslavy chcú, aby sa Bratislava rozvíjala. Môžu byť samozrejme rôzne názory, rôzne diskusie o tom, či sa ľuďom páči takýto projekt alebo nepáči takýto projekt, v každom prípade nie je možné trafiť sa vždy do chuti úplne všetkých."
M. DOBOŠ:
"Ministerstvo životného prostredia dalo zelenú aj tomuto výrubu, ale je tam niekoľko desiatok podmienok, ktoré musí teda investor pri výstavbe River parku, tohto areálu rešpektovať."
M. SÝKORA:
"Všetky tieto procesy, ktoré prebehli boli v súlade so zákonom, to sa týkalo aj toho výrubu, ktorý tu bol a tak ďalej a tak ďalej a v súlade so zákonom aj postupovať budeme. Ja by som si dovolím povedať, že keď sa tu stretneme o tri-štyri roky tak tu nebude 50 ľudí, ale budú tu stovky ľudí, ktorí budú návštevníkmi nového projektu, ktorý tu vyrastie. Bude tu päťhviezdičkový hotel, budú tu kancelárie, budú tu byty, budú tu kaviarničky, súčasťou záväzku, ktorý nám vyplynul zo zmluvy s mestom je povinnosť rozšíriť a zveľadiť túto promenádu, čiže myslím si, že tento priestor dostane ďaleko novšiu tvár, a o Bratislave sa doteraz hovorilo ako o krásavici na Dunaji, v skutočnosti ale Bratislava nežila na Dunaji, ale pri Dunaji, a preto my chceme priniesť na Dunaj naspäť život."
M. DOBOŠ:
"Jedna z organizátoriek Ľubica TRUBÍNYOVÁ, prečo takéto stretnutie, keď už teda stromy padli, keď už existuje vlastne súhlas na výstavbu tejto veľkej investičnej akcie?"
Ľ. TRUBÍNYOVÁ:
"Zatiaľ ide len o zámer, v podstate je to vyrúbaný priestor a ešte sa tu nič nepostavilo a myslím si, že bude dosť dôležité ovplyvniť aj to, ako ten projekt, ktorý ten investor plánuje ako bude vyzerať. Či tu bude aspoň trocha miesta pre zeleň, pre príjemné prostredie, pre ľudí i občanov. No ale taká tá asi dôležitejšia rovina, prečo sme zorganizovali túto spomienku, myslíme si, že to, čo sa tu stalo, je príkladom toho, čo sa deje v Bratislave takmer pomaly na každom kroku, že jednoducho, zeleň, stromy padajú za obeť veľmi masívnej a často až bezhlavej výstavbe, zrejme kvôli tomu, že je tu veľký tlak investorov. Ide o to pripomenúť si, čo sa tu stalo, a hlavne inšpirovať ľudí, aby sa nebáli prejaviť svoj názor, aby vlastne povedali tým, čo o tom rozhodujú, to znamená pánom na radnici, na mestskom zastupiteľstve, od poslancov mestského zastupiteľstva, poslanci mestského zastupiteľstva, že jednoducho občania si toto neprajú a že by mali brať oveľa väčší ohľad na názory a potreby občanov pri ich rozhodovaní."
STORIN
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Regina; Ozveny dňa; 17.00; 3 min.; JURČO Martin)
Ľudmila JANČIGOVÁ, moderátorka:
"Zelený štvrtok je zároveň Medzinárodný deň boja proti hluku. V tento deň kompetentní upozorňujú na škodlivosť nadmerných a rušivých vplyvov hluku, najmä v priemyselných aglomeráciách. Aj Európska únia vyžaduje od nás prijať čo najefektívnejšie kroky na zníženie hluku v obytných častiach miest. V Bratislave aj v ostatných mestách na západnom Slovensku pripravujú preto protihlukové mapy. Katarínu HOLGLOVÚ z Regionálneho úradu verejného zdravotnítva v Bratislave oslovil redaktor Martin JURČO."
Martin JURČO, redaktor:
"Ako je to teraz?"
Katarína HOLGLOVÁ:
"Podarilo sa nám včas, tak ako európska smernica káže, transformovať celú európsku smernicu o hodnotení environmentálneho hluku do právneho systému Slovenskej republiky. Od februára minulého roka platí zákon o hodnotení a kontrole environmentálneho hluku, to znamená hluku v životnom prostredí a od tohto okamihu, keď ten zákon nadobudol účinnosť sa začali prípravy na vypracovanie strategických hlukových máp. V súčasnosti je situácia taká, že povinný subjekt musí vypracovať hlukové mapy. V prípade mestských aglomerácií je to magistrát mesta Bratislavy a magistrát mesta Bratislavy v druhej polovici minulého roka zahájil zber údajov podkladov, ktoré budú slúžiť na vypracovanie hlukovej mapy."
M. JURČO:
"Vy ste však robili aj také predbežné monitoringy, ako je to napríklad v našom hlavnom meste? Aká je vlastne situácia?"
K. HOLGLOVÁ:
"Sledovanie v určitom období Úrad verejného zdravotníctva hlavného mesta Bratislavy vykonával tie prieskumy. Ukázali, kde v Bratislave sú veľmi hlučné oblasti, ale s týmto sledovaním sa aj z finančných dôvodov prestalo. V súčasnosti táto povinnosť prešla na magistrát mesta a oni vykonávajú teda patričné, a príslušné kroky, aby to zmonitorovanie bolo."
M. JURČO:
"Aké sú to tie povolené limity napríklad aká je skutočnosť napríklad tu v Bratislave?"
K. HOLGLOVÁ:
"Metodika merania je veľmi presne určená platnou legislatívou a aj vyhodnocovanie tohto hluku je presne určené. Nedá sa povedať jedna hodnota pre celé územie. Bude pripravený akčný plán na znižovanie hluku. Najneskôr v júli roku 2007 bude vypracovaná takáto strategická hluková mapa pre mesto Bratislava, kde každý jeden občan Bratislavy sa nájde, svoje bydlisko, svoje pracovisko a s presným určením hluku, ktorý sa v danej ulici, v danej lokalite sa vyskytuje. Je len potom na tých občanoch, aby vyžadovali od svojich zastupiteľských úradov, aby skutočne ten hluk aj riešili. Nielen samotné mesto Bratislavy bude musieť mať tú hlukovú mapu, ale aj niektoré úseky diaľnic, alebo teda oblasti, kde je určitá intenzita dopravy, budú musieť mať spracované hlukové mapy, strategické. Zákon vyžaduje, aby každá strategická hluková mapa bola k dispozícii každému jednému obyvateľovi."
STORIN
(18.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. II; ka)
PETRŽALKA - Oznámenie o čase a mieste konania doplňovacích starostovských volieb dostávajú v týchto dňoch do poštových schránok voliči mestskej časti Petržalka. O mesiac už budú poznať meno toho, kto obsadí kreslo petržalského starostu. Zotrvá v ňom však len do riadnych komunálnych volieb v decembri.
"Volebná komisia zaregistrovala všetkých jedenásť kandidátov na post starostu mestskej časti Petržalka," potvrdil predseda tejto komisie Miroslav Brunovský (SNS). Po registrácii sa v petržalských uliciach objavili prvé bilbordy s tvárami záujemcov o kreslo starostu. Tie prezradili, že nezávislého kandidáta Petra Matúšku podporuje Martinákovej Slobodné fórum. Bez politickej podpory zostal Peter Dubovan, ktorý už v minulosti vykonával mandát miestneho poslanca.
Námestníkom primátora pre dopravu a vicestarostom Petržalky bol Ján Kotuľa (KDH, OKS), ktorý je v súčasnosti mestským a krajským poslancom. Ladislav Snopko (SDKÚ-DS, SZS) bol poslancom Petržalky, teraz je v mestskom a krajskom zastupiteľstve. Ich členom je aj Milan Ftáčnik (Smer-SD, HZD), ďalší z jedenástich kandidátov. Pred štyrmi rokmi sa neúspešne uchádzal o kreslo starostu Peter Majchrák (Ľudová strana). Dávid Dvořák (Občianski liberáli) zasa kandidoval koncom minulého roka na funkciu župana Bratislavského samosprávneho kraja. Poslední dvaja nemajú skúsenosti z práce volených orgánov, rovnako ani Peter Matúška, Pavel Michalík (hnutie Vpred), Mário Jurik (KSS), Miloš Černák (SNS) a Jaroslav Pokorný (Prosperita Slovenska).
Petržalčania pôjdu k urnám v sobotu 13. mája od 7. do 20. h. Ešte predtým v tom istom týždni Centrum komunitného rozvoja umožní voličom stretnúť sa s kandidátmi a položiť im otázky. Doplňovacie voľby starostu Petržalky vyhlásil predseda NR SR po úspešnej kandidatúre Vladimíra Bajana na funkciu župana Bratislavského kraja.
(17.04.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Pozor, zákruta!; 13.00; 12 min.; DANIŠ Igor)
Do sporu o miesta na parkovanie sa dostali obyvatelia domu na Bárdošovej 12 na Kramároch s majiteľmi garáží pred domov. Pôvodne mala ich strecha tvoriť parkovisko pre obyvateľov domu, vlastníci garáží však pred rokom prenajali tieto miesta na parkovanie firme Datalock a obyvatelia tak stratili možnosť parkovania. Dopravná situácia je navyše taká, že inde ako v danom mieste sa prakticky parkovať nedá. Chceli by dosiahnuť aspoň to, aby mohli na prenajatých miestach parkovať po pracovnej dobe a vo sviatky.
Okresný dopravný inšpektorát, ktorý obyvatelia oslovili, odpovedal, že ide o verejnú účelovú komunikáciu a obyvatelia domu majú právo na parkovisku parkovať bezodplatne. Tým, že na mieste bola osadená značka P-reservé, bola porušená aj vyhláška hovoriaca o tom, že obytný dom musí mať jedno parkovacie miesto na jeden byt. Obyvatelia sa však stále sťažujú, že policajti pravidelne chodia s odťahovou službou odťahovať autá z ulice.
Firma Datalock odmietla problém komentovať a vyjadriť sa nechcel ani zástupca spoločenstva garážnikov. Riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava 3 sa rovnako odmietol k problému vyjadriť, podobne ako veliteľ polície na Jahodovej ulici, ktorých si garážnici často volali na zásah. Mlčala aj policajná hovorkyňa.
Správnym orgánom pre účelové komunikácie je mestská časť. M. VEREŠ, vedúci oddelenia výstavby a investícií miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto spresnil, že parkovisko nie je komunikáciou, ale stavbou. Znamená to o.i., že každé postavené parkovisko je označené dopravným značením. Dodal, že garáže, na streche ktorých sa nachádza sporné parkovisko, boli konštruované ako prejazdné miesto k ďalšej časti užívacích priestorov okolo domu. Pri majetkoprávnom usporiadaní garáží nevznikla možnosť zapísania vecného bremena, preto sa hľadali cesty ako zabezpečiť ďalšiu možnosť užívania priestoru aj ďalšími účastníkmi. Na základe žiadosti spoločenstva vlastníkov mestská časť po odsúhlasení na magistráte a dopravnom inšpektoráte dovolila výmenu dopravného značenia - za dopravnú značku parkovisko. To zabezpečuje aj možnosť parkovania pre obyvateľov domu. O spôsobe využívania parkoviska je možné ďalej rokovať.
STORIN
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 3; juh, sita)
Za nepovolené stavebné práce na Fazuľovej ulici udelil staromestský stavebný úrad rakúskemu stavebníkovi, spoločnosti SASANKA, s.r.o., dve pokuty v celkovej výške 3,4 milióna korún..
Ako informoval Stanislav Jurikovič zo staromestského miestneho úradu, 400-tisícovú pokutu dostal stavebník za neohlásenie výkopových prác. "Ďalšiu pokutu tri milióny korún stavebný úrad udelil, pretože stavebník začal stavať bez akýchkoľvek stavebných povolení," dodal S. Jurikovič. Proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu sa môže stavebník odvolať. "Krajský stavebný úrad môže naše rozhodnutie potvrdiť alebo zamietnuť," dodal S. Jurikovič.
Ako ďalej uviedol, staromestský stavebný úrad minulý týždeň rozhodol o dodatočnom povolení stavby. Na zlegalizovanie stavby však podľa jeho vyjadrenia, nemá vplyv to. či stavebník pokutu zaplatí alebo nie. pretože ide o dve nezávislé konania. O tom, či v dodatočne legalizovanom výkope na Fazuľovej bude možné postaviť trojposchodoví budovu, rozhodne staromestský' stavebný úrad po tom, ako mu spoločnosť SASANKA doručí stanoviská od magistrátu, hasičov, hygienikov, pamiatkového úradu a ďalších inštitúcií.
Staromestský stavebný úrad ešte nezverejnil výšku pokuty, ktorú udelil v inom prípade čiernej stavby - nelegálnej nadstavby domu na Hviezdoslavovom námestí 25, ktorú stavia spoločnosť Urbia International. Tá v rozpore s projektom rekonštrukcie domu, na základe ktorého bolo vydané platné stavebné povolenie, postavila na dome koncom minulého a začiatkom tohto roka dve podlažia navyše. Podľa S. Jurikoviča staromestský stavebný úrad uložil stavebníkovi v tomto prípade len jednu pokutu. Keďže si stavebník podľa S. Jurikoviča zatiaľ neprevzal rozhodnutie o udelení pokuty, nebude stavebný úrad zatiaľ jej výšku zverejňovať.
(18.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I; sp)
Na Františkánskom námestí sa včera podvečer skončili Veľkonočné trhy. Milovníci podobných podujatí však nemusia byť smutní, už od 15. mája ich na rovnakom mieste vystriedajú Letné trhy 2006, ktoré potrvajú až do 31. augusta. Záujemcovia o predaj v tunajších stánkoch, ktorí majú v ponuke remeselnícke, ľudovoumelecké a spomienkové predmety z dreva, keramiky, skla, textilu, šúpolia a podobne, sa ešte do poludnia 25. apríla môžu prihlásiť na magistráte.
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 3; juh)
Zámer magistrátu vybudovať na voľnej a neudržiavanej ploche medzi Streleckou a Mudroňovou ulicou neďaleko budovy Národnej rady SR verejný park sa o nejaký čas oddiali. Dôvodom sú majetkovoprávne problém \ Ako nám povedala mestská záhradníčka Anna Galčíková, na jednej parcele je v katastri vedená stavba, ktorá už neexistuje. "Kým to nebude vysporiadané, stavebný úrad nevydá stanovisko," vysvetlila. Na majetkovoprávnom vyrovnaní parcely pracuje majetkové oddelenie magistrátu. A. Galčíková vysvetlila, že stavebný úrad musí vydať záväzné stanovisko k zámeru z dôvodu, že súčasťou parku má byť aj zavlažovacie zariadenie Jeho vybudovanie je súčasťou zámer preto, lebo podložie v lokalite, kde ma parčík stáť, je skalnaté a zasadená zeleň by tu vyschla, čomu by sa inak dalo zabrániť len polievaním z cisterien. "Preto sa realizácia stavby o nejaký čas oddiali," uviedla A. Galčíková. "Nie je také jednoduché zriadiť park, musia byť k dispozícii vyjadrenia a stanoviská zainteresovaných orgánov, všetko sa musí administratívne vyriešiť, a to si vyžaduje určitý čas." Magistrát chce vybudovať na území Bratislavy niekoľko nových parkov. Súčasťou tohto zámeru je aj revitalizácia plochy medzi Streleckou a Mudroňovou ulicou, ktorá by sa mala začať ešte v tomto roku. O ďalších lokalitách, v ktorých mesto chcelo vybudovať park, však A. Galčíková nechcela informovať, čo zavodnila tým, že ešte nie sú majetkovoprávne vyrovnané.
(11.04.2006; Obecné noviny; č. 15/2006, s. 14; Galčíková Anna)
Magistrát Bratislavy už začal čistiť nielen komunikácie, verejné priestranstvá a zelené plochy, ale začal aj ošetrovať zeleň v správe magistrátu, odstraňovať suché vetvy zo stromov a orezávať stromy a kríky. V tomto roku magistrát plánuje aj výsadbu letničiek niektorých lokalitách, ako aj výsadbu nových kríkov. Letničky budú vysadené na Hodžovom námestí, Špitálskej ulici, Námestí Slobody pred Technickou univerzitu a na Predstaničnom námestí, pretože sa presunul termín rekonštrukcie. Kríky budú vysádzané pod Novým mostom na nábreží, na Spojnej ulici v časti od Štefánikovej, na Dostojevského rade a okolo parčíka na Karadžičovej bude vysadený živý plot.
V minulom roku oddelenia životného prostredia jednotlivých mestských častí vydali rozhodnutia na výrub 1 049 stromov a 863 m2 kríkov na pozemkoch vo vlastníctve hlavného mesta, z toho 174 pri rekonštrukcii vojenského cintorína, 309 pri rozširovaní ciest (Eisnerova, Rybničná, Tomášikova), 313 na zóne Pribinova a 253 na podnet občanov (tienenie, choré stromy, nebezpečné pri cestách, budovách, inžinierske siete, vedenia, poškodzovanie budov a pod.). Na pozemkoch v súkromnom vlastníctve (FO a PO) boli vydané rozhodnutia na výrub 832 stromov a 7 691 m2 kríkov, z toho 510 stromov pri realizácii stavieb a 328 z bezpečnostných dôvodov (ohrozenie základov domu, strechy domu, zdravotné dôvody, elektrické vedenia a pod.).
V rozhodnutiach bol zamietnutý výrub 641 stromov. Prevládajúce dreviny na výrub sú topole, jasene, brezy, pajasene, borovice, a to sú často náletové dreviny, čo znamená že neboli umelo vysádzané, ale narástli samé zo semien a často aj na nevhodných miestach v blízkosti budov, vedení.
V súkromných záhradách ide prevažne o ovocné stromy a okrasné dreviny v predzáhradkách a pri plotoch domov. Uvedené čísla sú bez rozhodnutí na výrub v Sade Janka Kráľa. Čas výrubu je určený v rozhodnutí, je to mimo vegetačného obdobia a pri stavbách po vydaní právoplatného stavebného povolenia. Nie všetky stromy musia byť vyrúbané, ak nie sú splnené podmienky k výrubu nepríde. V rozhodnutí je stanovená aj náhradná výsadba, väčšinou na pozemkoch, kde dochádza k výrubom, ale aj na iných pozemkoch so súhlasom vlastníka. Pri stavbách sa predkladá projekt sadových úprav okolo stavby, ktorý spĺňa podmienku náhradnej výsadby. Vo väčšine sa udáva vysadiť dvojnásobný počet stromov ako bolo povolených na výrub a vo výnimočných prípadoch sa ukladá finančná náhrada podľa platnej vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 k zákonu č. 5437 2002 o ochrane prírody a krajiny.
V minulom roku bolo v rozhodnutiach stanovených v rámci náhradnej výsadby vysadiť 1 816 stromov a 25 310 m2 kríkov a pri 5 väčších stavbách podľa priloženej projektovej dokumentácie. V rozhodnutí je stanovená aj doba výsadby, je určovaná rôzne, do 1 - 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, niekedy pred výrubom, a pri stavbách je to pri kolaudácii stavby. Preto v tomto období vo väčšine prípadoch dochádza k výrezu stromov, na ktoré bolo vydané rozhodnutie v roku 2004. Výruby a náhradné výsadby z rozhodnutí z roku 2005, budú realizované v nasledujúcich 2-3 rokoch. V tomto období to preto budí dojem, že zelene ubúda, ale v budúcich rokoch začnú pribúdať nové a pekne upravené plochy zelene.
Ing. Anna GALČÍKOVÁ, mestská záhradníčka
(15.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I; Pucher Juraj)
Ľahko možno pochopiť starostu Devínskej Novej Vsi, že sa cíti ako šéf obce so všetkými právomocami. A nie nejakého druhoradého útvaru, ktorý nemôže urobiť verejnoprospešný obchod so štátom. Starosta totiž dokáže vysúkať bezpočet úloh, ktoré jeho mestská časť aj ako súčasť hlavného mesta dostáva od štátu rovnako ako každá iná obec na Slovensku. Nemožnosť urobiť s tým istým štátom jednoduchý obchod potom považuje za nenormálne. Zákon však nepustí, aj keď to dobre mysleli na miestnom úrade a na jednom aj na druhom ministerstve. Nie je to zrejme jediný problém zákona o hlavnom meste, o ktorom sa už pri jeho vzniku v roku 1990 šuškalo, že nie je dobrý. Také niečo však obyčajne prežíva vtedy, keď nie je vôľa na zmenu. Komu sa to v meste opláca? Devínska Nová Ves nemôže kúpiť budovu na svojom území a zatiaľ prišla aj o dvadsat'osem miliónov korún.
(18.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I; -)
1 m2 pozemku predávali na ostatnom miestnom zastupiteľstve Nového Mesta. Za 3-tisíc Sk si ho odkúpil istý občan, aby tak vysporiadal vlastnícke vzťahy pod svojou garážou. Ako sa však vyjadril starosta Richard Frimmel, takýto kuriózny predaj sa ešte v dejinách novomestskej samosprávy neuskutočnil.
(15.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. I, II; Pucher Juraj)
DEVÍNSKA NOVÁ VES - Dobrý obchod sa rozhodli urobiť poslanci devínskonovoveského zastupiteľstva ešte v roku 2003. Prijali ponuku štátu na odkúpenie budovy po bývalých pohraničníkoch, o ktorú nikto neprejavil záujem. Vďaka tomu mali možnosť ju ako obec získať od ministerstva vnútra za polovičnú cenu. Objekt je v katastrálnom území tejto miestnej časti, a tak sa im to zdalo za necelých 28 miliónov korún výhodné. V Devínskej Novej Vsi si na to vzali úver v banke, ale pri zápise na vklad vlastníckeho práva na katastrálnom úrade v Bratislave nepochodili. Kameňom úrazu sa stalo práve označenie obec.
"Napriek tomu, že sme tento prebytočný majetok štátu kúpili od ministerstva vnútra a so súhlasom ministerstva financií, na katastri nám ho nezapísali. Spochybnili postavenie mestskej časti. Podľa nich sme súčasťou Bratislavy a nie sme obec. Iba tá môže podľa zákona kúpiť majetok od štátu. My si však myslíme, že sme a po všetkých stránkach fungujeme ako obec," rozhorčuje sa starosta Vladimír Mráz.
Mária Hirjová, prednostka katastrálneho úradu v Bratislave naopak tvrdí, že postupovali podľa právnych ustanovení. "Zo zákona o majetku obci i zákona o hlavnom meste nám jednoznačne vychádza, že Devínska Nová Ves nemá postavenie obce. Je mestskou časťou Bratislavy a náš názor potvrdil aj krajský súd," uviedla.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. marca tohto roka. Je v ňom uvedené, že mestská časť Devínska Nová Ves nemohla nadobudnúť prebytočný majetok štátu, pretože to odporuje účelu zákona. "Správa katastra by teda povolila vklad v rozpore so zákonom," dodáva k tomu Hirjová.
Keď sa však mala celá kúpna transakcia v roku 2003 uskutočniť, ministerstvo financií sa vyjadrilo, že pri nakladaní s finančnými prostriedkami má miestna časť hlavného mesta postavenie obce. Súhlas s odplatným prevodom nehnuteľnosti vtedy za ministerstvo podpísal Branislav Pokorný, poverený riadením majetkovoprávneho odboru. Starosta Devínskej Novej Vsi teda aj na základe týchto vyjadrení stále trvá na svojom, že sú obec, hoci majú označenie mestská časť. Bratislavu tvorí podľa neho sedemnásť obcí a keby neboli, tak neexistuje ako mesto.
"Minimálne vo voľbách sme obec. Inak by to znamenalo, že doterajšie voľby by boli neplatné? Keď nás niekto potrebuje tak sme obcou, navalí nám povinnosti a teraz keď my niečo potrebujeme, zrazu spochybňujú naše postavenie. To je nenormálny jav. Niečo sme v dobrej viere kúpili, zaplatili a ten čo nám to predal - štát, nám to nechce dať a pomaly ani peniaze vrátiť," hovorí Mráz.
Areál pohraničnej roty medzi tým dva roky chátra. Aby ho nevykradli, dala ho mestská časť strážiť. "A to sú ďalšie náklady. Za dva roky nás to stálo štyri milióny korún, plus úroky z dvadsaťosemmiliónového úveru," vyratúva starosta. Vysvetlil tiež prečo sa objekt rozhodli kúpiť. Podmienkou 50 percent z primeranej ceny bolo, že musí byť použitý na verejnoprospešné služby. Takže tam naplánovali výstavbu sociálnych bytov a mali tam byť umiestnené prevádzky verejnoprospešných služieb mestskej časti a obecný hasičský zbor.
"Aby sme si aspoň zachránili peniaze, podali sme na súd žalobu o ich vrátenie, lebo nevlastníme, čo sme si kúpili. Obrátili sme sa na Najvyšší súd, aby zvážil či výrok krajského súdu, ktorý potvrdil stanovisko katastra, že nie sme obcou, je pravdivý. Oslovíme aj Ústavný súd," rozhodne hovorí Mráz.
Na katastrálnom úrade však tvrdia, že nič z toho neurobili a rozhodnutie krajského súdu je už právoplatné. "Prečo možnosť odvolania nevyužili? Stanovisko Najvyššieho súdu by pomohlo všetkým mestským častiam, lebo takéto prípady sú dosť časté. Bol by na svete jednotný a jasný právny názor," uvádza Hirjová. Podľa dnešného právneho stavu si myslí, že spomínaný majetok by mohla Devínska Nová Ves získať len prostredníctvom mesta. "Nadobudla by to Bratislava ako obec a urobila prevod správy v prospech mestskej časti Devínska Nová Ves. To je podľa mňa najjednoduchšie," uzatvára problém prednostka katastra.
Ako sa vyvíjala kúpa areálu po pohraničníkoch
16. 12. 2003 - poslanci Devínskej Novej Vsi rozhodli o kúpe
28. 5. 2004 - katastrálny úrad odmietol urobiť vklad do katastra nehnuteľností 24. 11. 2005 - krajský súd potvrdil stanovisko katastra
16. 3. 2006 - rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť
(13.04.2006; Večerník; s. 6; Turanec Igor)
Vzkriesené vody na Veľký piatok, alebo aj nie?
V Bratislave máme dnes postavených asi 120 fontán. Nie všetky sú v dobrom stave. Sú medzi nimi nielen centrálne, pekné - chronicky známe a vyhľadávané. Ale aj okrajové, ktoré sú rozmiestnené v ostatných mestských častiach, na verejných priestranstvách, na súkromných pozemkoch, či dokonca na vodnej ploche, ako napríklad na jazere Kuchajda.
Už od zajtra by v centre Bratislavy mali vraj stopercentne fungovať konečne všetky známe fontány, najmä tie v Starom Meste. Mimochodom, za "starých" čias sa všade v meste úzkostlivo dbalo na to, aby fontány okrášľovali mesto presne od 4. apríla - pri príležitosti pamätného Dňa oslobodenia mesta Červenou armádou. Dnes pôvodné termíny neplatia. Zvyšné fontány, ktoré sa nachádzajú na území mesta, budú oživené najneskôr do 24. apríla.
Podľa údajov mestskej organizácie Paming stojí prevádzka fontán, o ktoré sa starajú, približne 3,3 milióna korún ročne. Z tohto objemu je polovica sumy vyčlenená na platby za vodu, elektrickú energiu. Ostatné peniaze pohlcujú opravy, údržba, čistenie, pravidelné operácie, ktoré súvisia s cyklickým napúšťaním a odstavením fontán na zimu. Paming má v správe päťdesiat bratislavských fontán vrátane deviatich pitných fontánok a dvoch studní. Naše hlavné mesto sotva však možno nazvať mestom fontán, aj keď mapu Bratislavy tohto roku spestria ešte dve fontány, ktoré boli doteraz mŕtve - zanešvárené, bez vody. Jedna sa nachádza na Karadžičovej ulici, druhá v mestskej časti Karlova Ves. Už čoskoro spríjemní ľuďom atmosféru na Nováckeho ulici.
Ďalšia zakliata, dočista mŕtva fontána je aj v Ružinove, v uzatvorenom obytnom bloku na Kupeckého ulici. Túto stavbu preslávil najmä známy Rapošov muzikál Fontána pre Zuzanu. Iba vďaka filmárom si tento oživený betónový "vodný chrlič" bravúrne zahral jednu z hlavných "postav" sídliskovej romance. Ale potom? Žiaľ, fontána úplne vyschla. Dnešná Fontána pre Zuzanu pripomína skôr smetisko pre nedbajov, gaunerov. Mimochodom, nachádza sa v obytnom bloku domov, ktorý projektoval jeden z najznámejších slovenských architektov profesor Emil Beluš. Ak by tento velikán uvidel svoj zanedbaný kút, bol by zaručene ľudsky aj profesijné zhrozený.
Užitočné malé pitné fontánky na osvieženie pribudli nedávno na Námestí SNP, dve trónia na Hviezdoslavovom námestí, jedna je na Panskej ulici. Osvieženie živou tečúcou pitnou vodou "rozkvitne" aj po rekonštrukcii Čitárne Červený rak neďaleko Michalskej brány. Po dokončení revitalizácie bývalej Vodnej priekopy sa tam bude vinúť dokonca aj symbolická vodná stuha Dunaja s tečúcim napájadlom. K doterajším vodným pútačom v meste už čoskoro pribudne ďalší turistický magnet - symbolická strážna búdka na Hlavnom námestí. Slávnostné odhalenie novej "atrakcie" je naplánované už na budúcu sobotu, 22. apríla o 17. h., pri príležitosti osláv samosprávy, Dňa otvorených dverí - Bratislava pre všetkých.
Fontánka bude na tomto mieste zabudovaná zboku v akejsi ponáške na historickú strážnu búdku, ktorej spoluautormi sú vedno s akademickým maliarom Mariánom Prešnajderom projektanti terajšej renovácie Hlavného námestia architekti Otto Grossman a Juraj Šimek. Nad ozdobnou ružicou bude do pieskovca tejto murovanej stavbičky vytesaná aj firemná značka - aby sme zrejme nikdy nezabudli, že logo sponzora tohto napájadla je Bratislavská vodárenská spoločnosť. Ak ide o miesto pre reklamu, vždy sa nájde vhodné riešenie.
----
Text pod foto:
Vodostreky pred pamätníkom P. O. Hviezdoslava sú takisto skrášľujúcou mestskou fontánou, ale zatiaľ bez vodného žblnkotu.
(13.04.2006; Trend; č. 14/2006, s. 11; ms)
Nepáči sa im, že si autobusovú dopravu majú financovať z lastných rozpočtov
Samosprávne kraje peniaze na autobusovú dopravu od štátu nedostanú. Schodok tristo miliónov korún za vlaňajšie dopravné výkony vo verejnom záujme budú musieť hľadať vo vlastných rozpočtoch. Ani na osobnom stretnutí nedokázali šéfa rezortu financií Ivana Mikloša presvedčiť o oprávnenosti požiadaviek. Podľa ministra krajom musí na sanovanie straty stačiť takmer 1,6 miliardy korún, ktoré dostali z daní navyše oproti pôvodným konzervatívnym rozpočtovým odhadom. "Tieto peniaze sú určené na financovanie originálnych kompetencií, a takou je aj financovanie autobusovej dopravy," dôvodí I. Mikloš.
Kraje to vidia inak. "Sme presvedčení, že ide o prenesenú kompetenciu aspoň za časť minulého roka," povedal bratislavský predseda Vladimír Bajan pre SITA. Názor podopiera analýzou ústavného právnika Ladislava Orosza (TREND 12/06). O požadované peniaze sú vraj vyššie územné celky pripravené bojovať na súde. "Ak sa nedohodneme, pôjdeme do sporu. Súdy sú na to, aby rozhodovali," cituje SITA predsedu Košického kraja Zdenka Trebuľu. Na spoločnom postupe sa kraje chcú dohodnúť s autobusovými dopravcami, ktorí v spore stoja na ich strane.
No na niečom sa krajskí funkcionári s ministrom financií predsa len dohodli. Rezorty dopravy a financií poskytnú krajom na posúdenie oprávnenosti požiadaviek dopravcov technickú pomoc. Tá má pomôcť odhaliť, či dopravcovia vykazujú náklady objektívne. Prezident Zväzu autobusových dopravcov George Trabelssie umelé nafukovanie nákladov odmietol. Podľa neho autobusové spoločnosti dokázali medziročne stlačiť náklady, s výnimkou pohonných hmôt, o pätnásť percent.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Regina; Ozveny dňa; 17.00; 4 min.; JANČIGOVÁ Ľudmila)
Ľudmila JANČIGOVÁ, moderátorka:
"Poslanci mali na mimoriadnom zasadnutí zrušiť stanovisko mestskej časti Petržalka k návrhu územného plánu Bratislavy. V ňom definovali využitie územia medzi kúpaliskom Matador a železničnou stanicou v Petržalke iba na šport a telovýchovu. Pokračuje prvá zástupkyňa petržalského starostu Viera KIMERLINGOVÁ."
Viera KIMERLINGOVÁ:
"Ja som zvolala ako štatutár mestskej časti Petržalka mimoriadne zastupiteľstvo na základe žiadosti určitého počtu poslancov a na základe listu investora a vlastníka parcel v tom danom území."
Ľ. JANČIGOVÁ:
"Zmenu športového využitia pozemkov medzi Vranovskou a Úderníckou ulicou na občiansku vybavenosť iniciovala súkromná spoločnosť. Plánuje tam totiž výstavbu polyfunkčného objektu. V tomto areáli sú podľa Viery KIMERLINGOVEJ zvláštne majetko-právne vzťahy."
V. KIMERLINGOVÁ:
"Parcely od železničnej stanice až po kúpalisko Matador vrátane, pozemky vlastní Vienagate. Nehnuteľnosti, ktoré sú vlastne kúpalisko Matador, tak tie vlastní športový klub Iskra. "
Ľ. JANČIGOVÁ:
"Súkromná spoločnosť sa ale zaviazala, že v prípade porušenia stanoviska sa bude podieľať desiatimi miliónmi korún na výstavbe nového futbalového ihriska v Petržalke. Najviac však rezonovala budúcnosť kúpaliska Matador na pozemkoch patriacich súkromnej spoločnosti."
V. KIMERLINGOVÁ:
"Kúpalisko nie je vlastníctvom mestskej časti Petržalky, je vlastníctvom športového klubu a mestská časť Petržalka sa do toho zapája len v záujme občanov, lebo chceme pomôcť tomu športovému klubu udržať to kúpalisko vo funkčnom stave, aby naši Petržalčania sa mali kam chodiť kúpať, pritom celkovom rokovaní s investorom, aj so športovým klubom sme my trvali na určitých, dosť prísnych podmienkach."
Ľ. JANČIGOVÁ:
"Kúpalisko Matador zostane aj napriek plánovanej výstavbe polyfunkčného objektu v tomto areáli. Zmluvu na desať rokov s možnosťou predĺženia každých päť rokov podpísalo vedenie miestneho športového klubu Iskra s majiteľom pozemkov. Viacerí poslanci počas diskusii a predloženému materiálu vyčítali, že neobsahuje údaje o rozsahu športovísk, ktoré investor pri výstavbe zaberie. Chýbali v ňom informácie o umiestnení náhradného športoviska, ktorého výstavbu bude spolufinancovať súkromná spoločnosť. Poslanci napokon prijali uznesenie, na základe ktorého budú zástupcovia miestneho športového klubu Iskra a prednosta petržalského miestneho úradu František GUTH rokovať s investorom o novej ponuke, v ktorej bude presne špecifikované, kde a za akých podmienok náhradné športovisko vybudujú."
V. KIMERLINGOVÁ:
"Dúfam, že keď ešte sa spracuje taký komplexnejší materiál a prejde to komisiami a radou a budú mať možnosť ešte viac o tom debatovať, že dospejeme k nejakému názoru, čo bude pre obyvateľov Petržalky najprospešnejšie."
Ľ. JANČIGOVÁ:
"Ako dodala 1. zástupkyňa petržalského starostu Viera KIMERLINGOVÁ po prerokovaní v komisiách ho predložila na najbližšie zasadnutie petržalského zastupiteľstva."
STORIN
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 6; Handzo Juraj)
Pripravovaná revitalizácia Gorkého ulice a jej premena na mäkkú pešiu zónu (s možnosťou vjazdu a parkovania áut), o ktorej sme informovali v poslednom vydaní Bratislavských novín, nepovedie k zníženiu počtu parkovacích miest.
Ako nám povedal jeden z autorov projektu revitalizácie Gorkého ulice architekt Otto Grossmann, na požiadanie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorá je investorom obnovy, bola spracovaná štúdia rekonštrukcie vo variante, v ktorom sa ráta s vybudovaním podzemnej parkovacej garáže na Komenského námestí za prístavbou Slovenského národného divadla. Garáže by mali byť v troch podzemných podlažiach a malo by v nich byť asi 70 parkovacích miest. Vjazd do garáží a výjazd z nich má byť riešený jednopruhovou rampou a regulovaný svetelnou signalizáciou riadenou impulzmi zo slučiek vo vozovke. "Parkovacie garáže budú iba asi na jednej tretine pôdorysu Komenského námestia, pretože SND má v podzemí pod námestím sklady a skúšobne," povedal nám O. Grossmann, podľa ktorého sa napriek tejto skutočnosti podzemné garáže na námestie zmestia. S podzemnými priestormi SND však nebudú nijako prepojené. Ako dodal, výjazd z garáží bude na prieniku Gorkého ulice a Komenského námestia a v tých istých miestach bude aj schodisko a výťah.
Ako sme už informovali, štúdia obnovy Gorkého ulice a Komenského námestia '|'||n, že 7 nej budú odstránené i.cUiodnč parkovacie stĺpiky, ktoré sú na nej v súčasnosti, celá ulica bude "od steny k stene" vydláždená a pribudne tu aj zeleň vrátane stromov. Pravdepodobne pôjde o javory, ktoré sú zaujímavé aj farebne, ale o tejto otázke sa zatiaľ definitívne nerozhodlo. Zámer ráta aj s čiastočnou redukciou vyústení vzduchotechniky na Komenského námestí zo zadnej strany SND, ktoré sú v súčasnosti v objektoch pripomínajúcich kvetináče, čím sa služobný vchod pre zamestnancov SND a hercov stane dôstojnejším. Pokiaľ ide o samotný priebeh rekonštrukcie, podľa O. Grossmanna by mala byť Gorkého ulica i jej spojnica s Jesenského ulicou po celý čas prejazdná a obmedzená nebude ani prevádzka dvoch divadiel -SND a DPOH.
(18.04.2006; Sme; s. 21; Kráková Dorota)
Športový areál Matadoru možno v budúcnosti zanikne. Rozhodnúť o tom môžu petržalskí poslanci. Majú zrušiť nariadenie, vďaka ktorému by sa pozemky, na ktorých je areál, v budúcnosti mohli využívať iba ako športovisko. Po približne roku a pol od rozhodnutia o tom, že pri športoviskách bude stáť bytový komplex Vienna Gate, chce investor pristúpiť k druhej a tretej fáze výstavby. Inicioval zmenu v návrhu územného plánu.
Podľa platného územného plánu môžu na mieste stáť aj byty - pozemok má funkciu občianska vybavenosť. Spoločnosť Vienna Gate pozemky v apríli 2004 kúpila, mestská časť zasiahla do rokovaní investora a vlastníka nehnuteľností - športového klubu Iskra. Petržalka je za zachovanie športového areálu, či už v správe Iskry alebo niekoho iného. Svoj návrh Petržalka predložila do pripomienok k návrhu nového územného plánu - pozemok má mať funkciu športoviska a rekreácie. Územný plán je pred schvaľovaním, investor však chce opäť presadiť využitie na občiansku vybavenosť.
Podľa dohody investora a klubu Vienna Gate sľúbila klubu príspevok 10 miliónov na premiestnenie futbalového ihriska. "Je lepšie súhlasiť s dohodou a využiť náhradu, ktorú investor ponúka, teda sa odsťahovať," povedala zastupujúca starostka Petržalky Viera Kimerlingová. Vhodný pozemok na nové športovisko sa však stále nenašiel.
Predseda rady športového klubu Iskra a poslanec Ladislav Kianička tvrdí, že Vienna Gate nechce rušiť kúpalisko, ale naopak, zveľadiť ho. Podľa neho je v pláne dobudovanie bazéna "Keď sa doň neinvestuje, môžeme kúpalisko zavrieť." Investor podľa neho len sčasti zasiahne do pozemku športoviska - v miestach, kde je dnes trávnatá plocha.
Petržalskí poslanci sa k návrhu investora vrátia, keď ho prepracuje a prerokujú ho komisie zastupiteľstva. V novej ponuke by malo byť uvedené, kde bude náhradné športovisko stáť a z čoho bude financované.
O aký areál ide
Športový areál Matadoru využíva okolo 400 mladých športovcov. Nachádzajú sa tu dve futbalové, dve volejbalové ihriská a päť tenisových kurtov. Ročne v letnej sezóne navštívi kúpalisko v priemere 45-tisíc rekreantov. Bazén aj s tribúnou svojej kvality je v Bratislave jediný a využívajú ho aj vodní pólisti Slávie UK. Kúpalisko v areáli Matador bolo otvorené v roku 1962.
----
Text pod foto:
Petržalskí poslanci budú opäť rozhodovať o budúcnosti športoviska Matadorka. Investor by na pozemkoch chcel stavať polyfunkčné domy, mestská časť je však za zachovanie areálu na športové účely.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; GRMAN Branislav)
Anton KAŠŠÁK, hlásateľ:
"Poslanci miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Petržalka prerušili rokovanie o zmene funkčného využitia územia medzi železničnou stanicou a kúpaliskom Matador zo športového na občiansku vybavenosť. Po dlhej diskusii uložilo prednostovi miestneho úradu a zástupcom športového oddielu Iskra, aby do konca mája pripravili materiál, ktorý bude riešiť umiestnenie financovania a harmonogram premiestnenia športovísk z tejto lokality."
STORIN
(18.04.2006; Sme; s. 21; lin)
Zastaviť plánovanú výstavbu preskleného baru na Hviezdoslavovom námestí sa bude snažiť staromestský poslanec Michal Ambrovič.
Takzvaný sektbar s pôdorysom, aký má už existujúci hudobný altánok na námestí, by mala postaviť firma Borároš.
Poslanci Starého Mesta na poslednom rokovaní vo februári schválili zámer výstavby a model financovania projektu, hoci ešte vlani v septembri výstavbu neschválili. "Projekt som vtedy nepodporil, pretože ho považujem za nedobrý a pre našu mestskú časť nevýhodný," povedal Ambrovič. Na februárovom rokovaní Ambrovič nebol, podľa vlastných slov sa vopred ospravedlnil. "Na najbližšom zasadnutí 25. apríla predložím návrh na zrušenie uznesenia," povedal.
Podmienky, ktoré poslanci nakoniec schválili, sú pre firmu výhodné. Mestská časť odkúpi od firmy stavbu za cenu nákladov, pričom táto cena nesmie presiahnuť 10 miliónov korún. Potom Staré Mesto dá nadzemnú časť stavby na 20 rokov do prenájmu firme Borároš, ktorá tu bude prevádzkovať sektbar. Všetky právne úkony spojené s projektom má na starosti starosta Peter Čiernik.
V suteréne stavby má byť sklad spoločnosti Vepos na obrie šachové figúry a zázemie pre umelcov, toalety majú slúžiť ako verejné. Proti zámeru sa postavil poslanec Štefan Holčík, podľa ktorého stavba zničí námestie. Podľa neho sú už súčasné objekty na námestí - altánok, vodná plocha a most - nevhodné. Okrem Holčíka vyvolal zámer aj negatívne reakcie časti verejnosti.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 14.00; 0,5 min.; GRMAN Branislav)
Marcela KRUPOVÁ, hlásateľka:
"Fontány v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto spustí ich prevádzkovateľ spoločnosť Paming zajtra. Na Veľký piatok sprevádzkujú 35 klasických a 5 pitných fontán v Starom Meste. Fontány v ostatných mestských častiach, ktoré má spoločnosti na starosti, začnú fungovať o týždeň neskôr."
STORIN
(18.04.2006; Pravda; príloha Bratislava, s. III; PUCHER Juraj)
BRATISLAVA - Necelých sto kilometrov cyklistických cestičiek na území hlavného mesta je žalostne málo. Ešte horšie je to aj preto, že väčšinu z nich tvoria diaľkové trasy, ktoré mesto ani nevybudovalo. Iba vyznačilo na hrádzach pri Dunaji a Morave. Podľa Kataríny Szabovej zo Správy telovýchovných a rekreačných zariadení, pri výstavbe často narážajú na nesúhlas majiteľov pozemkov. "Pri značení cyklistických trás, ktoré by mali viesť vedľa ciest alebo na nich, zasa veľmi často dostaneme zamietavé stanovisko dopravných policajtov," ťažká si Szabová.
Bratislava má pri tom na cyklistiku ideálne podmienky. Buď na rovine pri Dunaji a jeho ramenách, či Morave, alebo v Lesoparku. Najväčším problémom však stále zostáva, že jednotlivé mestské časti a sídliská zväčša nie sú s týmito hlavnými trasami prepojené bezpečnými cyklistickými cestičkami. "Najviac z nich, asi dvadsať kilometrov vedľajších cyklistických trás, sa podarilo vybudovať v Petržalke. V tomto roku by mali pribudnúť ďalšie kilometre v Ružinove, v okolí Chorvátskeho ramena a Draž-diaka," uvádza príklady Szabová. Do jesene by mala byť hotová aj prvá časť prepojenia dunajskej a moravskej cyklistickej cesty. Trasa povedie pri karloveskom ramene s vyústením na Devínsku cestu k premosteniu na Dlhé diely. Podieľa sa na tom aj investor obytných domov v tejto oblasti, spoločnosť J&T. Mesto by chcelo v tomto roku dokončiť aj časť medzinárodnej cyklistickej trasy vedúcej z Rakúska pri Viedenskej ceste vedľa Dunaja na petržalskej strane. "Čakáme, kým tam Vodohospodársky podnik urobí protipovodňovú hrádzu," vysvetľuje Szabová zdržanie. Dôležité bude podľa nej tiež prepojenie z Čunova cez Rajku a Maďarsko až do rakúskeho Neusiedlersee. "Pri vytvorení tejto trasy sme spolupracovali s rakúskym Nickelsdorfom a dokončená bude v budúcom roku," dodáva o cyklistickom spojení troch regiónov. Stále však zostáva problémom prechod cyklistov cez Patrónku na Železnú studienku. Pôvodne sa mal budovať počas budovania tunela Sitina. Ako však informuje Szabová, najprv sa bude po jeho spustení sledovať priepustnosť križovatky na Patrónke a až potom hľadať možnosť pre cyklistov. Niekedy v roku 2008. Ešte väčší problém vidí s prepojením viacerých mestských častí na hlavné cyklistické rekreačné trasy.
"Staré Mesto je teraz pre cyklistov bezpečnejšie, je tam povolená maximálna rýchlosť 30 km/h, v Ružinove pribudnú ďalšie kilometre chodníkov pre cyklistov v tomto roku a Dúbravku, Karlovu Ves a Dlhé diely dostaneme po bezpečnej cyklistickej cestičke k Dunaju možno až v roku 2010," uvádza Szabová. Uznáva, že robia cyklistické cestičky na menej problémových úsekoch, na hrádzach a podobne. Hlavný problém vybudovania trás v mestských častiach je podľa nej výstavba nových objektov.
"Zabúda sa pri tom na plánované cyklistické trasy podľa koncepcie z roku 1993, ktorú potom musíme často prepracovávať. Alebo vzniká paradox, že mestská časť investora zaviaže vybudovať cyklistický chodník, ale bez nadväznosti. Taký je napríklad pred Polusom. Odnikadiaľ nikam," dodáva Szabová.
***
Dokončené cyklistické cesty na území mesta
Tranzitné a regionálne trasy
Dunajská na pravej strane 23,2 km
Dunajská na ľavej strane 11,7 km
Moravská 11,5 km
Vajnorská 0,9 km
Karpatská 16,8 km
Záhorská magistrála 11,3 km
Hlavné mestské cyklistické trasy
Račianska radiála 5,1 km
Ružinovská radiála 2 km
Trasa Malý Dunaj 1,1 km
Dúbravská radiála 5,5 km
Chorvátske rameno - Starohájska 4,2 km
Podunajské Biskupice - Zlaté piesky 2,5 km
mosty 1,5 km
Plánované cyklistické cesty na rok 2006
Vrakuňa - Brezová ul. 1,5 km
Ružinovská cesta 2,4 km
Bosákova - Chorvátske rameno - Rusovská 2 km
Starohájska - Chorvátske rameno - Romanova 1 km
Tematínska - Chorvátske rameno - Draždiak 2,2 km
Botanická - Karloveské rameno - Devínska 2 km
Gagarinova - Prístav 3 km
Zdroj: Starz
***
Postupne budované hlavné cyklistické trasy v meste
* Medzinárodná dunajská cyklistická cesta (Berg - Čunovo)
* Račianska radiála (Rača - Istropolis)
* Ružinovská radiála (Podunajské Biskupice - Staré Mesto)
* Dúbravská radiála (Dúbravka - Karlova Ves - Dunaj)
* Južná radiála (Chorvátske rameno - Dunaj)
* Vajnorská radiála (Vajnory - St. Mesto)
* Karpatská radiála (Patrónka - Lesopark)
(18.04.2006; Sme; s. 21; sita, dot)
Starostka Vrakune Ľudmila Lacková pri získavaní peňazí na kanalizáciu a vodovod nespáchala trestný čin. Rozhodol o tom bratislavský policajný vyšetrovateľ.
Na možné protizákonné konanie Lackovej upozornila okresná prokurátorka Miroslava Bartková. Podľa nej starostka porušila zákon a všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti tým, že podpísala zmluvy so súkromnými firmami bez súhlasu zastupiteľstva.
Išlo o sumu približne 6 miliónov korún. Každú finančnú operáciu nad 20-tisíc korún pritom musia odobriť miestni poslanci. Podľa vicestarostu Františka Stana sa však zastupiteľstvo o existencii zmlúv dozvedelo až rok po ich podpísaní, v septembri minulého roka.
Kanalizácia a vodovod, na ktoré mali ísť peniaze, súviseli s výstavbou približne 300 bytov, ktoré však nestavala mestská časť, ale súkromný vlastník - bytové družstvo SlovByt. Starostka ako štatutárny zástupca mestskej časti podpísala minulý rok zmluvu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou o dobudovaní inžinierskych sietí na Ráztočnej ulici. Mestská časť mala prispieť sumou 4,8 milióna a vodárenská spoločnosť 5,8 milióna.
Deň po podpísaní zmluvy s vodárňami podpísala Lacková zmluvu s treťou stranou - sponzorom - neziskovou organizáciou Horné diely sever. Tá mala investíciu Vrakune vo výške 4,8 milióna zaplatiť. Predseda družstva Milan Treichel a riaditeľ neziskovej organizácie, ktorý figuruje na zmluve, je pritom tá istá osoba. Nezisková organizácia už neexistuje. Z obchodného registra bol vymazaný aj SlovByt.
Ako zistil vyšetrovateľ, účelovosť získaných peňazí mestská časť dodržala, na trestné stíhanie preto nie je dôvod.
Podľa vicestarostu Stana miestne zastupiteľstvo a poslanci budú rozhodnutie vyšetrovateľa akceptovať. Stanovisko k záveru vyšetrovania zaujmú na svojom najbližšom zasadnutí, to sa bude konať 26. apríla.
V súvislosti s upozornením prokurátorky o porušení zákona sa poslanci zaviazali prijať ďalšie opatrenia na zefektívnenie kontroly hospodárenia vo Vrakuni.
Čo hovorí vyšetrovateľ
V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že v prípade daru alebo získania grantu na konkrétny účel sa táto skutočnosť premietne do najbližšej zmeny rozpočtu. Takto postupovala starostka aj v prípade získania peňazí na výstavbu kanalizácie a vodovodu, poslanci však zmenu v rozpočte odmietli schváliť. "Ani zákon o rozpočtových pravidlách s takouto skutočnosťou neráta a nehovorí o tom, či sa tieto zmeny schvaľujú pred alebo po uskutočnení účtovného prípadu. Zodpovední pracovníci musia preukázať dodržanie účelovosti, v opačnom prípade musia peniaze vrátiť," konštatuje vyšetrovateľ.
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 3; juh)
Mestská organizácia Paming spustí do piatku 15. apríla všetky fontány, ktoré spravuje v Starom Meste. Výnimkou je Maximiliánová fontána na Hlavnom námestí, ktorá bude po rekonštrukcii sprevádzkovaná súčasne s ukončením obnovy dlažby na Hlavnom námestí. Zvyšné bratislavské fontány budú oživené najneskôr do 24. apríla.
Bratislavský Paming má v správe 50 bratislavských fontán, vrátane 9 pitných a dvoch studní. Bratislavu tohto roku spestria dve fontány, ktoré neboli v prevádzke. Jedna je na Karadžičovej ulici (fontána Kúpajúce sa dievča, ktorá je známa aj ako Zuzana) a druhá v mestskej časti Karlova Ves. Táto bola zrekonštruovaná a po 15 rokoch bude spríjemňovať okolie obyvateľom Nováckeho ulice. Pitné fontánky v Bratislave sa nachádzajú na Námestí SNP, dve sú na Hviezdoslavovom námestí a jedna je na Panskej ulici. V priebehu tohto roka pribudnú ešte pitné fontánky -jedna 22. apríla na Hlavnom námestí a druhá po rekonštrukcii čitárne Červený rak na Michalskej ulici. Ostatné pitné fontány si vyžadujú rekonštrukciu.
Prevádzka fontán stojí Bratislavu ročne približne 3,3 milióna korún. Z tejto sumy je 1,5 milióna vyčlenených na vodu a elektrickú energiu a zvyšné peniaze sú určené na údržbu, t.j. na napustenie a vypustenie fontán a na čistenie. V Bratislave je v súčasnosti okolo 120 fontán vrátane tých, ktoré spravujú mestské časti alebo súkromní vlastníci.
(18.04.2006; Nový Čas; s. 18; Donner Vladimír)
BRATISLAVA - Námestie hraničiarov, kde sídli okresné policajné riaditeľstvo, patrí medzi nebezpečné miesta Petržalky! Za 24 hodín sa tam stala ozbrojená lúpež a zmizlo aj auto za milión Sk.
Dvojica neznámych mužov krátko po štvrtej popoludní zastavila Petra G. (16). Pod hrozbou použitia noža mu zobrali mobilný telefón v hodnote 5 000 Sk. V tom čase už policajti vyšetrovali krádež luxusného VW Passat, ktorý spred jedného domu na tomto námestí ukradol neznámy zlodej. Majiteľ auta vyčíslil škodu na takmer milión korún.
Podľa bratislavskej policajnej hovorkyne Aleny Toševovej štatistiky však nehovoria o zvýšenom počte trestných činov na tomto petržalskom námestí. "Priestor monitoruje aj kamera mestskej polície," tvrdí Toševová.
Už takmer dva mesiace polícia neúspešne pátra po lúpežníkovi, ktorý niekoľko desiatok metrov od petržalského policajného riaditeľstva prepadol predavača (19) v železiarstve. Pod hrozbou použitia zbrane si so sebou odniesol okrem niekoľkých tisícok z pokladnice aj 56-tisíc Sk z trezoru.
(14.04.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; MALOCH Ján)
J. MAJESKÁ, moderátorka:
"Prípad, ktorý vám teraz ukážeme, je skutočným paradoxom. Vodička zaparkovala auto v centre Bratislavy na mieste, kde jej to dovoľovala dopravná značka. Napriek tomu ju mestskí policajti odtiahli, za čo žena zaplatila 3-tisíc korún. Právnici, ktorých sme oslovili, sa zhodujú - mestská polícia konala protizákonne."
J. MALOCH, redaktor:
"Všetko sa odohralo na Moskovskej ulici pred portugalským veľvyslanectvom. Pani Jana zaparkovala auto o deviatej ráno na mieste, kde jej to povoľovala dopravná značka. O pár hodín ju na žiadosť veľvyslanectva zvesili a nahradili značkou Zákaz zastavenia. O ďalších pár hodín išli okolo mestskí policajti. Keď videli, že auto parkuje na zakázanom mieste, dali príkaz ho odtiahnuť."
Jana KOPÁČOVÁ, vodička:
"Rozčúlilo ma to, ako hrozná nespravodlivosť, pretože ešte som musela samozrejme zaplatiť 3-tisíc korún za teda odtiahnutie vozidla."
Peter PLEVA, hovorca Mestskej polície Bratislava:
"Takéto veci my nezisťujeme, či tam predtým bolo alebo nebolo povolené parkovanie alebo státie motorových vozidiel."
J. MALOCH:
"Vy máte vôbec informácie o tom, že kde a kedy sa menia značky?"
P. PLEVA:
"Takéto veci my neskúmame."
Vladimír DIMOV, Klub motoristických novinárov:
"Ja som už viackrát počul, že naozaj takéto niečo sa stalo. Osobne si myslím, že mestskí policajti by mali si trochu dôslednejšie plniť svoje povinnosti."
J. MALOCH:
"Mestská polícia tvrdí, že vodička stála na zákaze, čím porušila zákon a to bez ohľadu na to, že v čase parkovania tam značka Zákaz zastavenia nebola. Právnici majú iný názor."
Pavel HAGYARI, právnik:
"Evidentné je, že mestská polícia konala protizákonne, protiprávne a nemôže vymáhať ani pokutu, ani náklady za odtiahnutie."
J. MALOCH:
"Vodička podala sťažnosť na veliteľstvo mestskej polície."
P. PLEVA:
"Na odpoveď si sťažovateľka bude musieť počkať."
J. MALOCH:
"Piati právnici, ktorým sme situáciu podrobne opísali, odporúčajú vodičke, aby sa obrátila na súd. Podľa nich žiadny zákon neporušila a proces by pravdepodobne vyhrala."
STORIN
(13.04.2006; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 1,5 min.; HOMÉR Marián)
Adriana KMOTRÍKOVÁ, moderátorka:
"Teraz sa vrátime k pondelkovej zrážke električiek v bratislavskom Starom Meste. Napriek tomu, že pri nehode, ktorú spôsobil podľa doterajšieho vyšetrovania vodič, bolo zranených 18 ľudí, dopravný podnik ešte stále nehodu nenahlásil poisťovni. Cestujúci však majú nárok na odškodnenie."
Marián HOMÉR, reportér:
"Zlomenina bedrovej kosti a poranenia chrbtice. To boli našťastie najvážnejšie zranenia pri zrážke troch električiek. Ľudia boli prevažne v šoku a preto museli väčšine z nich pomáhať záchranári."
Cestujúca:
"Bol to riadny teda rámus, lebo všetky štyri tieto vozne v sebe."
M. HOMÉR:
"Z osemnástich poranených museli sanitkami troch previezť do nemocnice. Ich zranenia si vyžiadajú riadnu lekársku starostlivosť a dlhodobú liečbu. Nikto z nich by to určite nečakal, veď nastúpili do tej istej električky, ako každý deň, keď idú z roboty domov. Či už spôsobila nehodu vodičova nepozornosť, alebo bola chyba v technike, títo ľudia sú zranení a toto nie je prvý a zrejme ani posledný prípad nehody mestskej hromadnej dopravy."
Pavol HAGYARI, právnik:
"Poškodení si môžu uplatniť náhradu škody. Náhradu škody na veciach, náhradu škody na zdraví."
M. HOMÉR:
"V praxi by mohlo stačiť, ak napíšu žiadosť o odškodnenie a zanesú ju na dopravný podnik. Lenže zranení cestujúci sa budú musieť liečiť a tak nebudú môcť byť v práci, čím pochopiteľne prídu o peniaze. V najhoršom prípade budú musieť ísť do invalidného dôchodku."
P. HAGYARI:
"Pokiaľ odídu do dôchodku, tak dokonca aj rozdiel medzi priemerným zárobkom a dôchodkom."
M. HOMÉR:
"Napriek tomu, že dopravný podnik nehodu ani po dvoch dňoch nenahlásil poisťovni, je ochotný týmto ľuďom zaplatiť odškodné za ujmu na zdraví, ako aj za poškodenie majetku."
Vladimír RAFAJ, Dopravný podnik Bratislava:
"To je vec poistnej zmluvy, resp. rokovania s poisťovňou. Neviem teraz garantovať nejakú sumu."
M. HOMÉR:
"Ak by sa cestujúcim zdala ponúkaná suma nízka, môžu sa obrátiť na súd a žiadať vyššie odškodné."
STORIN
(14.04.2006; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; FRIMMER Štefan)
Moderátorka:
"Ľudia by mohli ušetriť na poplatkoch za stočné. Vodu, ktorou zavlažujú záhrady, neodvádzajú do kanalizácie, vďaka čomu môžu dostať od vodární výraznú zľavu. Má to však háčik. Vodomer musí namontovať vodárenská spoločnosť. Hoci nové pravidlá platia od nového roka, ľudia na vodomery stále čakajú."
Š. FRIMMER, redaktor:
"Pán Karol z Bernolákova je vášnivý záhradkár. Zľavu na stočnom chcel využiť, žiadosť podal ešte v januári. Na vodomer doteraz čaká."
K. PUTERA, záhradkár:
"Oznámili mi, že je veľa žiadostí a sú kapacitné problémy s tým, že niekedy v máji budú montovať túto záležitosť. Tak som povedal, že to snáď nemyslia vážne, keď od 1. januára by mala byť zľava pre odberateľa."
J. ŠTULAJTEROVÁ, Bratislavská vodárenská spoločnosť:
"Je to v súvislosti s počasím. Počas mrazov sa takéto činnosti nerobia."
Š. FRIMMER:
"Záhradkárska sezóna však pomaly štartuje. Ľudia nechcú platiť za stočné zbytočne."
K. PUTERA:
"My spotrebitelia na vidieku, ktorí spotrebuvávame vodu do záhrad, platíme prakticky to, čo platiť nemusíme."
J. ŠTULAJTEROVÁ:
"Nepredpokladáme, že by to malo trvať nejaký dlhší čas. To znamená, že v priebehu apríla a mája by mali byť títo žiadatelia uspokojení."
Š. FRIMMER:
"Bratislavskí vodári od začiatku roka zvýšili cenu vodného a stočného pre domácnosti o 25 percent. Zľava na stočnom za vodu, ktorou sa polievajú záhrady, by to mohla čiastočne vykompenzovať."
K. PUTERA:
"Tak mi to vychádza za jeden rok úspora zhruba tisíc korún."
J. ŠTULAJTEROVÁ:
"Zatiaľ máme približne 100 žiadostí."
STORIN
(13.04.2006; Bratislavské noviny; č. 14/2006, s. 6; gub)
Na komplexnú obnovu panelákových sídlisk budú môcť slovenské mestá v blízkej budúcnosti čerpať peniaze aj zo štrukturálnych fondov Európskej únie, Bratislavy sa však táto možnosť netýka, hoci práve v hlavnom meste stojí najviac panelákov, ktoré potrebujú obnovu a zateplenie. Výnimkou z podpory eurofondov však bude nielen hlavné mesto, ale celý Bratislavský kraj. Ako pre Bratislavské noviny spresnila riaditeľka odboru bytovej politiky na ministerstve výstavby Elena Szolgayová mestá, ktoré požiadajú o túto podporu, doplňujúcu komunálne a súkromné zdroje vlastníkov bytov, musia totiž spĺňať aj isté sociálne kritériá. A práve to je smola Bratislavy. Má totiž vyššie ekonomické výkony, než pravidlá na prideľovanie štrukturálnych fondov dovoľujú. E. Szolgayová však nevylučuje možnosť, že sa do realizácie projektu v období od roku 2007 do 2013 pravidlá zmenia.
Približne 4,5 miliardy korún, ktoré by Slovensko takto mohlo získať, umožní obnoviť domy s viac ako 50-tisíc bytmi. Na Slovensku sa v súčasnosti ročne obnovuje okolo 8000 bytov.
(18.04.2006; Sme; s. 3; Čajovec Jozef)
BRATISLAVA - Slovensko stratilo vzťah k svojim prirodzeným regiónom, ktoré sa začali dramaticky rozpadať pred 46 rokmi, presne 11. apríla 1960.
V ten deň komunistický režim rozhodol, že Slovensko rozdelí len na tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj.
Historik Leon Sokolovský spomína, že vtedajšia zmena bola "súčasťou širších politicko-spoločenských zmien", ktoré vyplynuli zo zjazdu Komunistickej strany Československa v roku 1958.
Rečou dobových dokumentov malo ísť o jeden z najvýznamnejších prejavov "zavŕšenia výstavby základov socializmu" v našom štáte, hovorí Sokolovský. V skutočnosti išlo o centralizáciu moci cez národné výbory.
Podľa Sokolovského znížením počtu krajských a okresných národných výborov ubudlo ich funkcionárov, čím stranícke vedenie, ktoré o všetkom rozhodovalo, získalo nad územím lepšiu kontrolu.
Vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský mieni, že vtedajšiemu režimu išlo aj o "likvidáciu prirodzených komunít", ktoré sú vždy "nebezpečné pre centralistické a totalitné režimy".
Od roku 1945 až do roku 1960 malo Slovensko 6 krajov (Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský) a 92 okresov.
Po zmene ostali tri kraje a len tretina okresov (33). Neskôr ešte pribudol Bratislavský kraj a päť okresov.
Za 30 rokov si ľudia tak zvykli na centralizovaný systém, že keď v 90. rokoch hľadal Nižňanský po Slovensku podporu na obnovu prirodzeného územnosprávneho členenia, "bolo na veľkej časti územia cítiť nenávratnú stratu genius regioni" - čara regiónu.
Dodnes viacerí politici obhajujú delenie Slovenska na tri alebo štyri kraje.
Predseda Smeru Robert Fico koncom decembra zopakoval, že "najlepšie členenie" by bolo "tri kraje plus Bratislava", zhoduje sa s ním aj prezident Ivan Gašparovič. SNS, ktorú vedie primátor Žiliny Ján Slota, by navyše osamostatnila mesto Košice a krajskými sídlami urobila Nitru, Žilinu a Prešov.
Nižňanský sa tomu nečuduje. "Na Slovensku sa uprednostňujú technokratické a mocenské prístupy a niekedy mám dojem, že u niektorých ako keby sa história a podstata Slovenska začínala po roku 1948."
Kraje aj zrušili, aj obnovili
Veľké kraje a veľké okresy. Takto si v roku 1960 komunistický režim predstavoval územné členenie štátu. Obecná ani krajská samospráva v skutočnosti nebola, všetko sa podriadilo štátnej správe.
Vedúci katedry archívnictva Filozofickej fakulty UK Bratislava Leon Sokolovský spomína, že aj zákon z 9. apríla 1960 predchádzal prijatiu tzv. socialistickej ústavy. Pod vplyvom politického odmäku sa 1. júla 1969 kraje na Slovensku zrušili, ale už 1. januára 1971 ich v rámci "konsolidácie strany a spoločnosti" obnovili, dodáva Sokolovský.
Kraje sa zrušili až 1. januára 1991, ale tiež nie nadlho. Od júla 1996 sa Slovensko delí na 8 krajov. Od roku 2002 v ich hraniciach pôsobia aj samosprávne kraje alebo "vyššie územné celky". Komunistickou stranou "nakreslených" 38 okresov vydržalo až do júla 1996. Dnes ich je 79.
Prirodzenými regiónmi boli podľa Sokolovského ešte dávne "stolice", no tie od 1. januára 1923 formálne zlikvidovali a odvtedy sa s nimi už nikdy nerátalo.
(18.04.2006; Hospodárske noviny; s. 4; Kóňa Martin)
Tri distribučné spoločnosti, ktoré majú na starosti dodávku energií, sa už prispôsobujú postupnému uvoľňovaniu trhu s elektrinou. Medzi dôležitých klientov zaradili v poslednom čase mestá a obce. Pre jednotlivé samosprávy preto pripravujú individuálne zákaznícke programy.
Tento segment je pre distribučné spoločnosti dôležitý aj preto, lebo mestá a obce sú dobrými partnermi na propagáciu: Ak je so spoluprácou spokojné vedenie obce, distribučky majú následne lepšiu pozíciu pri dohodovaní ďalších kontraktov s jej obyvateľmi. Tí si od polovice budúceho roka budú môcť vybrať, od koho odoberať elektrinu.
Zaujímavé sú aj malé sídla.
"Samosprávy majú pre nás mimoriadny význam," priznáva Martina Súkeníková z komunikačného odboru Stredoslovenskej energetiky (SSE). Spoločnosť sa na obchodných stretnutiach snaží podchytiť samosprávy zo Združenia miest a obcí Slovenska.
"Obciam ponúkame spoluprácu pri vypracúvaní územných plánov, respektíve ich časti o zásobovaní elektrickou energiou," vysvetľuje Súkeníková. Doterajšie referencie SSE? Niekoľko projektov v mestách a dedinkách najmä v okolí Liptova.
Okrem energie aj budovanie elektrární.
Najkomplexnejší program pre mestá a obce majú vo Východoslovenskej energetike. Samosprávam ponúkajú spoluprácu pri budovaní malých elektrární využívajúcich miestne zdroje, napríklad vodu, vietor či biomasu. Okrem toho sú ochotní zrekonštruovať verejné osvetlenie či poradiť, ako efektívne riadiť spotrebu.
"Projekty sú zatiaľ v rokovaniach. Samosprávam sa venujeme ako samostatnej skupine zákazníkov od formálneho otvorenia trhu s elektrinou v roku 2005," vysvetľuje hovorca spoločnosti Boris Peško. Na začiatku cesty sú zatiaľ energetici v Bratislave, samosprávy ešte aktívne neoslovujú. "V spolupráci s našou dcérskou firmou Entremont však už pripravujeme projekt na správu verejných osvetlení," avizuje Zuzana Bezecná zo Západoslovenskej energetiky.
Zatiaľ len lokálne.
Distribučky zatiaľ nezverejňujú svoje plány expandovať aj mimo svojich regiónov. V najbližšom čase by sa nemalo stať, že napríklad ceny elektriny pre Banskú Bystricu zníži záujem VSE a ZSE. "Zatiaľ neplánujeme ponúkať produkty určené samosprávam mimo nášho územia," hovorí Peško.
Klientov mimo regiónu nemajú ani v Stredoslovenskej energetike. Do budúcnosti ich možno bude zaujímať trnavský región - už vyše roka dodávajú elektrinu pre trnavskú automobilku PSA.
Predstavitelia všetkých distribučných spoločností sa zhodujú na tom, že "význam samospráv bude s postupujúcou liberalizáciou a konkurenciou na trhu rásť".
Možnosť získať podiel na trhu tu majú aj menšie konkurenčné spoločnosti. Už dnes na Slovensku funguje niekoľko spoločných energoprojektov medzi firmami a obecnými úradmi, napríklad veterné parky pri Cerovej na Záhorí, Ostrom vrchu pri Myjave či Skalitom pri Čadci.
(18.04.2006; Pravda; s. 19; and)
Protiblokovací systém už dávno nie je len výsadou automobilov. V polovici deväťdesiatych rokov sa objavil aj na prvých motocykloch. Kým európskym priekopníkom ABS pre motorky bolo nemecké BMW v modeli K100, japonským náprotivkom sa stala luxusná Honda Glod Wing.
Podobne ako pri autách sa ABS rozšíril aj do lacnejších motocyklových tried, dokonca do triedy skútrov. Ako príklad môžeme uviesť novú Vespu 250 GTS i.e., sériovo vybavenú týmto zariadením. Dnešné systémy sú doplnené už aj o brzdový asistent. Európska komisia uvažuje, že od roku 2007 by sa mohol stať ABS povinnou výbavou všetkých motocyklov s výnimkou "superšportov", terénnych motoriek a skútrov.
(15.04.2006; Sme; s. 24; Kolková Terézia, Jányi Ivan)
Nové evanjelium; dokonca podľa Judáša. Označiť za nové niečo staré a za evanjelium jeden z mnohých apokryfov svedčí o senzáciechtivosti, ale aj o tom, čo je za ňou. O averzii k absolutizujúcemu pohľadu veriacich, ale aj o tom, čo je za ňou. O hľadaní takéhoto absolutizujúceho pohľadu, lebo ono je za všetkým.
Hľadaniu vždy pomáha ochota pripustiť, že všetko môže byť ináč. Judášovský apokryf zvádza pritvrdiť: a čo ak úplne ináč? Dobrá otázka pre tých, čo si myslia, že svoje absolútno už našli: Prečo to nemohlo byť úplne ináč? "Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. Ak len v tomto živote máme nádej* v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí," napísal pri takej predstave apoštol Pavol Korinťanom.
Veľká noc je o dobrovoľnom prijatí Judášovho bozku. Vnútorné zachvenie, keď Ježiš pri poslednej večeri hovorí o svojom zradcovi, láskavé podanie smidky chleba na cestu k 30 strieborniakom, nepochopiteľne pokojné zvítanie v Getsemanskej záhrade - to sú gestá, v ktorých sa kresťanské evanjelium koncentruje ako málokde.
Veľká noc je o premenení dobrovoľne prijatého utrpenia na spásnu silu. O smrti, z ktorej sa vstáva; o odumretí zrna, ktoré prináša úrodu; o strate vlastného života, ktorý až potom môže byť naozaj nájdený. V spojení svojich smrtí a strát s tou Kristovou, víťaznou, nachádzajú nové a nové generácie už dvetisíc rokov zmysel života.
Keď v živote obetu nahradíme špekuláciou, oberieme ho o zmysel.
TERÉZIA KOLKOVÁ, publicistka
Je humorné sledovať, aký priestor sa dáva všetkému, čo by spochybnilo kresťanstvo. Škoda papiera a lesov. Či už je to román Da Vinciho kód či naposledy apokryfné Evanjelium podľa Judáša. A všetko pod rúškom vedeckého bádania. Problém je v tom, že tým spochybňujeme vedu o histórii. Výskum náboženských spisov neprebiehal niekde vo vzduchoprázdne a spolu s iným výskumom, i laických spisov. Ako môžeme vedecky veriť pisateľovi zo stredoveku v laických otázkach (napr. záznamy historických udalostí), ale zároveň mu neveriť, keď píše o náboženských udalostiach? Je zaujímavé, že v ére vedy to už nikomu neprekáža.
Kto čítal apokryfy podľa Magdalény alebo Tomášovo evanjelium, musí po prvých riadkoch zistiť, že ide o nekonzistentnú zmes panteizmu, ktorá odporuje Starému zákonu. Totiž, evanjeliá sa neposudzujú iba konzistenciou, ale i nerozporom už k textom, ktoré boli zapísané pár storočí predtým, ako žil Kristus alebo samotní pisatelia evanjelií.
Velebiť Judáša podľa apokryfu ako napĺňateľa Ježišovej vôle je schizofrenické a logicky protirečivé. Ježiš sa mohol nechať chytiť v Jeruzaleme sám a nemusel vo svedomí zaťažovať iného. Je rozdiel, ak Boh pozná dopredu udalosti a vmanévruje človeka do hriechu, alebo pozná udalosti, lebo vie dopredu, ako sa ten človek zachová v ponechanej slobodnej vôli. Keby Ježiš vyzval Judáša, aby ho zradil, spáchal by hriech aj Ježiš. Toto ten odkaz Judášovho apokryfu.
IVAN JÁNYI, mikrobiológ
(13.04.2006; Život; č. 16/2006, s. 20-23; Andrejčáková Jarmila)
Iba dvadsaťosemročná JUDr. KLÁRA SLAMOVÁ vstúpila do prípadu JIŘÍHO KAJÍNKA veľmi razantne. Bola rozhodnutá docieliť obnovu procesu s najznámejším českým väzňom. Verejnosť i sám odsúdený vkladali do nej veľké nádeje. Krajský súd však obnovu procesu nepovolil. Zlyhala ambiciózna advokátka?
Čo sa vlastne stalo, že napriek enormnému úsiliu právničky a jej kolegu JUDr. Kolju Kubická sa Kajínek obnovy procesu nedočkal? Klára Slamová zlyhanie nepripúšťa.
"Nie je to v tom, že ja som si verila alebo že niekto veril mne," vraví. "Ide o to, že isté konkrétne osoby nechcú, aby sa ten proces obnovil. To nie je prehra pána Kajínka alebo moja prehra, to je prehra súdu."
Čo cítili?
Ako prežívala advokátka verdikt o zamietnutí obnovy procesu? "Už spôsob, akým súd pojednávanie viedol, naznačoval, že to nedopadne dobre," tvrdí Klára Slamová. "Nesnažil sa nestranne posudzovať dôvody na obnovu, predovšetkým hľadal dôvody na jej zamietnutie. Každý nový dôkaz odmietol ako nedôveryhodný, odôvodňoval to nezmyselnými skutočnosťami, neraz úplne scestne."
A čo Kajínek? Ako to zvládol psychicky? "Samozrejme, že zle," vraví. "Napriek tomu, že sme rátali aj s najhorším. Predstavte si jeho situáciu, keď sedí vo väzení už toľko rokov za niečo, čo neurobil."
Vie, že je nevinný
Klára Slamová o nevine svojho klienta vôbec nepochybuje. Kde berie to presvedčenie, že Kajínek nevraždil, ale že sa stal obeťou policajnej machinácie? "Ja nie že som presvedčená. Ja to viem," zdôrazňuje. "Bola by som zlá advokátka, keby som tvrdila, že som o nevine klienta presvedčená. Alebo to viem, alebo to neviem. V tomto prípade to viem. Preštudovala som ten spis tak dokonale ako azda nikto. Poznám aj iné okolnosti a fakty, ktoré v tom pojednávaní neboli zverejnené. Takže viem, že to neurobil."
Miluje svojho klienta?
Jiří Kajínek má v Česku obrovský fanklub, desiatky žien mu ponúkajú peniaze, sobáš, svoju priazeň. Prepadla aj advokátka osobnému čaru svojho klienta? "Nepozerám sa na Kajínka ako na príťažlivého muža. Nič také mi pri našich rozhovoroch nezišlo na um. Pre mňa je to klient, a tým sa to končí." Možno však Kajínek má voči svojej advokátke iné pocity... "Do jeho duše nevidím," vraví Klára Slamová, "ale nikdy nedal najavo nič, čo by sa vymykalo vzťahu medzi klientom a advokátom. Ani iní klienti to nerobia, neviem prečo, ale tak to je. Samozrejme, ten vzťah nemôže byť vždy úplne nestranný. Medzi mnou a pánom Kajínkom existuje priateľstvo, vzniklo počas spoločných dlhých rozhovorov a na základe vzájomnej dôvery."
Bolo to šialené
Klára Slamová precestovala Čechy, na vlastnú päsť hľadala nové dôkazy, nových svedkov. Objavila nové skutočnosti, nové dôkazy, ktoré by mohli privodiť zmenu rozhodnutia o vine alebo o zmene trestu. "Bolo to šialené. Mám za sebou tisíce kilometrov, stovky hodín práce. Ale našla som ľudí, ktorí majú k prípadu Kajínek čo povedať." Na týchto výpravách sa mladá advokátka viackrát dostala do ťažkostí, ktoré možno označiť aj za ohrozenie života. Nechce o tom rozprávať. Pohybuje sa na veľmi nebezpečnej pôde. V súvislosti s obnovou procesu sa dostávajú totiž do podozrenia dvaja českí policajti.
Nenosí zbraň
"Nič zlého som neurobila," vraví JUDr. Slamová. "Ale ak hovoríte o nejakom nebezpečenstve, ktoré by mi hrozilo, tak si vravím, čo sa má stať, sa stane. Zdá sa mi dosť úbohé, aby niekto útočil na advokáta takýmto spôsobom. Takže ja si to nepripúšťam." Ale niečo sa už stalo. A bolo to dosť vážne. Neznámy človek nabiehal na ňu autom. "Áno, udialo sa to, ale ja si myslím, že keby ma chcel niekto zabiť, tak to už urobí, nebude ma varovať. Polícia to vyšetruje."
Advokátka dostáva často výhražné ese-mesky, volajú jej úchylní ľudia. Bolo by prirodzené predpokladať, že nosí pri sebe zbraň. "Nebudem to konkretizovať," vraví mladá žena, "mohla by som tým dať niekomu návod. Ale som pripravená." Je azda pripravená aj na priamy fyzický útok? Ubránila by sa? "Niečo také sa mi už raz prihodilo, ale musím povedať, že môj pud sebazáchovy absolútne zlyhal. Tak strašne som sa bála, že som nemohla urobiť vôbec nič."
Zakázali jej fajčiť
JUDr. Klára Slamová sa sťažuje na podmienky, aké má vo väznici pri stretnutiach s Kajínkom. "Naozaj sa tam ku mne správajú zle. Zle," zdôrazňuje. "Začalo sa to tým, že mi zakázali fajčiť. Vedeli, že bez cigariet tam vydržím tak dve hodiny. Keď som fajčila, hovorili sme s Kajínkom aj päť hodín. Namontovali medzi nás plexisklo, to sa nám napokon podarilo odstrániť, pretože je to nezákonné. Začali u mňa robiť osobné prehliadky, nesmiem si tam doniesť ani svoj nápoj, vraj si mám vodu kúpiť v kantíne. Ja však z princípu nebudem podporovať zariadenie, ktoré sa k niektorým klientom správa, tak ako sa správa. Môžem si vziať iba ceruzku a papier. Zarazilo ma, keď som sa od Jiřího Kajínka dozvedela, že vám pri rozhovore s ním magnetofón povolili. Mne nie."
Môže zomrieť vo väzení?
Advokátka sa ne taj í obavami o Kajínkov život. "Bojím sa, že sa môže objaviť niekto, kto by si mohol myslieť, že pán Kajínek je preňho nepohodlný." Ale práve tam, kde momentálne Kajínek je, by sa mu predsa nič nemalo stať... "No práve. Keby sa mu práve tam niečo stalo, tak sa nikdy nezistí, kto to urobil a ako. Mala som klienta, ktorý sa dvakrát pokúsil v cele obesiť. A nikoho to nezaujímalo, naopak, robili si z neho psinu, nech už neotravuje. Toho človeka napokon oslobodili, pretože bol naozaj nevinný. Predstavte si, že by sa mu tá samovražda vtedy podarila..."
Kláru Slamovú poburuje aj to, že Jiřího Kajínka vo väznici budia každú trištvrte hodinu. Zapália svetlo, kontrolujú ho. "Je z toho psychicky úplne zničený. Žiadali sme nápravu, ale údajne existuje správa hygienikov, podľa tej je to v poriadku."
Radšej "vraždičky"
JUDr. Klára Slamová a JUDr. Kolja Kubíček majú každý svoju vlastnú advokátsku kanceláriu, ale takmer na všetkých prípadoch robia spolu. "Napríklad vraždičky, tých máme dosť," smeje sa mladá advokátka. "Naši ,vrahouškové' sú lepší než podvodníci..." V akom zmysle? Nie je to trochu zvrátené? "Priznám sa, že radšej riešim násilnú trestnú činnosť. A nemusia to byť len vraždičky". Vrahovia sú totiž zvláštni ľudia. Nemyslím tých hnusných vrahov, ale stane sa, že niekto pod tlakom nejakých psychických problémov zavraždí. Napríklad doktor Pazovský, ktorý zastrelil nigérijského konzula v Prahe a postrelil jeho sekretára. Títo ľudia sú úplne iní ako podvodníci. Nemám rada podvodníkov, oni totiž majú životné krédo oklamať čím viac ľudí. Vtedy sa cítia najlepšie. Nikdy s nimi nenadviažem taký kontakt ako s inými klientmi."
Obhajovať vrahov nerobí Kláre Slamovej problém. Úlohou advokáta vraj nie je za každú cenu klienta oslobodiť, ale predovšetkým mu zaistiť spravodlivý proces. Aby sa nestali veci, ktoré by neboli v súlade so zákonom. "Nikdy by som však neobhajovala pedofila," zdôrazňuje. "Neznášam ich, nenávidím tých ľudí, je niečo odporné v tom, ako nepociťujú nijakú vinu, naopak, zvádzajú to na deti. Vždy ľutujem kolegu, ktorý musí obhajovať pedofila."
Čo bude s Kajínkom?
Mladá advokátka tvrdí, že tu na zemi spravodlivosť neexistuje. Ako vlastne potom môže robiť v súdnictve? "Spravodlivosť existuje len tam hore. Len Boh môže byť spravodlivý, lebo len Boh vie, ako to naozaj bolo. Sudca nie. Preto súd musí rozhodovať tak, aby dodržiaval zákony. Potom je proces takzvane spravodlivý. Je to právo na proces podľa zákona. Takže mňa nič neprekvapí. Viem, že to, čo si každý zaslúži, raz bude mať. Ja sa pozemských súdov nebojím."
Dva dni pred naším stretnutím dostala Klára Slamová písomné zamietnutie obnovy procesu. Ihneď navštívila Kajínka. "Ležali sme v spisoch," vraví. "Prostredníctvom Krajského súdu v Plzni podávame na Vrchný súd sťažnosť. Sme odhodlaní ísť až na Ústavný súd."
Text k foto: Klára Slámová sa nevzdáva. Vie, že jej klient je nevinný.
Text k foto: Kajínkova advokátka je nie právnička, ale aj žena ktorej záleží na výzore.
Text k foto: Existuje priveľa dôvodov nato, aby súd povolil obnovenie procesu s KAJÍNKOM.
Text k foto: KLÁRE SLAMOVEJ počas návštev Kajínka vo zakázali fajčiť. Považuje to za nedôstojné obmedzenie.
Text k foto: JIŘÍ KAJÍNEK je na dne. Hovorí o samovražde.
Text k foto: Krásna advokátka vraví, že pracuje veľa, ale v kancelárii vraj nespáva.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.; KOVÁČIK Miroslav)
Miroslav KOVÁČIK, hlásateľ:
"Neštátne lesy dostanú tento rok od ministerstva pôdohospodárstva 10 miliónov korún na ochranu lesa proti biotickým škodcom. Za tieto peniaze lesné subjekty nakúpia vyše 8 000 lapačov hmyzu a približne 16 700 feromónových odparníkov."
"Slovensko bude pomáhať iným štátom pri živelných katastrofách rýchlejšie ako doteraz. Vláda totiž súhlasila so zmenou mechanizmu poskytovania humanitnej pomoci. Schvaľovať ju budú ministri vnútra a zahraničných vecí. Kabinet tiež súhlasil so znížením počtu krajín, do ktorých bude rozvojová pomoc vo výške 160 miliónov korún smerovať. Nebude ich 13, ale 7. Prioritou bude Balkán, no aj pomoc Ukrajine pri posilňovaní demokracie."
"Kresťanskodemokratické hnutie vníma návrh Európskej komisie harmonizovať daňové základy priamych daní v členských štátoch Európskej únie ako ohrozenie národných a ekonomických záujmov zvrchovaných štátov. Podstatou návrhu je podľa KDH obmedziť daňovú konkurenciu v prospech západoeurópskych na úkor nových členských krajín. Do parlamentu preto predloží deklaráciu o daňovej suverenite, ktorá zaviaže členov vlády, aby o všetkých návrhoch smerujúcich k možnej harmonizácii daní hlasovali zamietavo."
STORIN
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 2 min.; KOVÁČIK Miroslav)
Miroslav KOVÁČIK, hlásateľ:
"Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaslal Generálnej prokuratúre štyri návrhy na trestné stíhanie v súvislosti s porušením zákona o zdravotnej starostlivosti. Vo všetkých prípadoch úrad konal na základe podnetu príbuzných. V troch prípadoch prišiel pacient o život. Tieto podania sa však netýkajú súčasného štrajku lekárov a zdravotníckych pracovníkov."
"Úrad pre reguláciu sieťových odvetví počas kontroly zistil, že 35 teplární si účtovalo za dodávku tepla neprimerane vysoké ceny. Svojich zákazníkov tak obralo o 47 miliónov korún. Predpisy porušili najmä menšie teplárne. Regulačný úrad im prikázal, aby peniaze zákazníkom vrátili. Podľa novely zákona o regulácii sieťových odvetví by teplárne mohli dostať pokutu v rovnakej výške, v akej okradli svojich zákazníkov."
"Ministerstvo hospodárstva zatiaľ neposkytlo obciam Nededza, Gbeľany, Teplička nad Váhom, Mojš a Krasňany sľúbenú dotáciu vyše 135 miliónov korún na regionálny rozvoj. Prostriedky sa majú použiť ako čiastočné kompenzácie negatívnych vplyvov prác a činností, ktoré boli vykonané pri výstavbe závodu automobilky Hyundai Kia pri Žiline."
"Riaditeľ SIS Ladislav PITTNER zriadil komisiu na prešetrenie prípadu agentky s krycím menom KOVÁČOVÁ. Komisia by mala skúmať, či agentka, ktorá vypovedala na Špeciálnom súde v kauze račianskeho starostu Pavla B. nezložila sľub v mestskom zastupiteľstve v Leviciach v čase, keď už pracovala pre SIS."
"Všetky hlavné toky na východe Slovenska majú klesajúcu tendenciu a výšku hladín neovplyvnili ani dažďové zrážky. Dnes by mali odvolať tretie stupne povodňovej aktivity, ktoré stále platia na Bodrogu v Strede nad Bodrogom a na Zemplínskej Šírave."
"Na hraničnom priechode Tatranská Javorina - Lysá Poľana zatiaľ k žiadnym zmenám nedošlo a je pre kamióny stále otvorený. Vláda síce schválila zmenu kategorizácie priechodu, podľa ktorej tadiaľ budú môcť prechádzať len vozidlá do 7,5 tony, zmenu však ešte musí schváliť poľská strana."
STORIN
(15.04.2006; Sme; s. 6; dc, lh)
BRATISLAVA - Harmonizáciu daňových základov, ktorú minulý týždeň navrhol európsky komisár pre daňové záležitosti László Kovács, odmietli po ministerstve financií i zástupcovia podnikateľov. Ministerstvo tvrdí, že Slovensko by jednotné pravidlá v únii pripravili o konkurenčnú výhodu, ktorú dosiahlo daňovou reformou, hoci sadzbu dane by si každá krajina mohla i naďalej určiť sama. Podnikatelia sa tiež obávajú, že by zjednotenie zhoršilo dobre nastavený daňový systém.
KDH hovorí, že zjednotenie daňových základov by ohrozila slovenské národné záujmy. Po voľbách chce predložiť do parlamentu deklaráciu o daňovej suverenite SR.
Kovács navrhuje, aby sa v únii počítal základ dane pre firmy všade rovnako. Chce výrazne zjednodušiť neprehľadný európsky daňový systém, keď sa v každej krajine vypočítavajú základy firemných daní inak. Slovenské ministerstvo financií sa nazdáva, že jednotné podmienky obmedzia členské krajiny pri tvorbe zdravého konkurenčného prostredia. "Členským krajinám by mala zostať možnosť konkurovať si pri koncipovaní legislatívy v oblasti priamych daní, ak by pritom neprekročili rozumné hranice," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Výpočet základu dane nie je na Slovensku zneprehľadnený rôznymi výnimkami či osobitnými režimami. "Rovnaké vyčíslenie základu dane v kombinácii s rovnou daňou zabraňuje špekuláciám a daňovým únikom," tvrdí Papanek. Dnes podľa neho ešte nie je možné určiť, ako by sa pri rovnakom výpočte daňového základu v únii vyvíjal výber daní u nás.
Hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič rovnaký spôsob výpočtu základu dane pre firmy pripúšťa, ale až po určitom čase. V zoskupení, kde je jedna mena - euro - by mala podľa neho byť aj jednotná daňová politika. "To ale platí, len ak sú všetci členovia spoločenstva aspoň približne na rovnakom stupni ekonomického vývoja, majú napríklad porovnateľnú životnú úroveň. To však nie je prípad dnešnej únie," povedal. Zjednotením pravidiel by podľa neho Slovensko prišlo o atraktívnu daňovú výhodu, pre ktorú pri štarte daňovej reformy riskovalo výpadky v rozpočte.
K myšlienke jednotných daňových základov Kovácsa pritom inšpiroval aj slovenský daňový systém. "Pochybujem, že sa veľké krajiny budú pri tvorbe daňových základov približovať Slovensku. Ak ich k tomu prinúti únia, budú harmonizáciu odďaľovať. Majú totiž svoje zavedené a odskúšané pravidlá," myslí si František Bruckmeyer z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Okrem Slovenska odmietajú zjednotenie základu dane z príjmov pre firmy aj Česko, Estónsko, Írsko a Veľká Británia.
Podnikatelia o harmonizácii
Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska: "Každá krajina má inú úroveň a štruktúru verejných financií a podľa toho nastavený aj daňový systém. Harmonizácia by mohla vyvolať nestabilitu verejných financií medzi členmi spoločenstva."
František Bruckmeyer z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: "Súčasný daňový systém dopomohol k prílevu zahraničných investícií. Harmonizáciou daňových základov by sa možnosti investovania pre zahraničné firmy zhoršili."
Čo je základ dane
* suma, z ktorej firma platí daň do verejného rozpočtu. Je to príjem firmy znížený o daňové výdavky, čo sú napríklad prevádzkové náklady, odpisy budov, pozemkov, áut, vo výrobných firmách aj náklady na obstaranie materiálu a iné. Firmy si zo základu odpisujú napríklad aj mzdové a poistné náklady či výdavky na vzdelávanie a pracovné cesty zamestnancov.
(15.04.2006; Sme; s. 2; tasr)
TRENČÍN - Darcom, ktorý tvrdí, že venoval SDKÚ 200-tisíc korún, je Pavol Arnold z Trenčína. Jeho manželka včera povedala, že peniaze strane naozaj dali. "Sme sympatizantmi SDKÚ," tvrdí. Pavol Arnold nie je podľa obchodného ani živnostenského registra na internete v orgánoch žiadnej firmy.
SDKÚ dal v roku 2000 Arnold viac peňazí, než niektorí známi predstavitelia strany. "Tí, čo sú bohatší, tí dávajú menej, a tí, čo sú chudobnejší viac, vždy to tak bolo," povedala jeho manželka.
Sumu 200-tisíc korún mala dať v roku 2000 strane Mikuláša Dzurindu aj dôchodkyňa Anna Husárová, ktorá žije v Trenčianskej Turnej. Jej syn sa včera odmietol o tom baviť. "Mama nie je doma. Ja sa k tomu nevyjadrujem," povedal.
(13.04.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 1,5 min.; VANSOVÁ I.)
Ľ. BAJANÍK, moderátor:
"Aj gréckokatolícki veriaci vstúpili do veľkonočného obdobia. V chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove ho začali liturgiou. Posväcoval sa na nej olej a oltárne plátno. Nechýbal ani známy obrad umývania nôh."
I. VANSOVÁ, redaktorka:
"Veriaci si na liturgii pripomenuli ustanovenie sviatosti kňazstva a eucharistie."
Ján BABJAK, prešovský sídelný biskup:
"Sprítomnila nám poslednú večeru, pri ktorej Pán Ježiš s veľkou pokorou a poníženosťou umyl svojim mučeníkom nohy."
I. VANSOVÁ:
"Podobne dnes aj prešovský biskup umyl a pobozkal nohy 12-tim kňazom."
Jozef ZORVÁN, protopresbiter v Bardejove:
"Boh sa ma ujal, zveril mi službu a dnes som mohol prežiť tú jeho lásku tým, že môj predstavený mi bozkal nohy a umýval ich."
J. BABJAK:
"Vyzval som svojich veriacich k svätosti dávať zadarmo druhým to, čo od Krista zadarmo dostali."
I. VANSOVÁ:
"Biskup posvätil aj oltárne plátno so zašitými pozostatkami svätých a blahoslavených, ktoré znázorňuje pochovanie Krista v hrobe."
STORIN
(18.04.2006; Sme; s. 19; Malová Silvia)
TRENČÍN - Pani Ďurišková z Trenčína si v miestnom Kauflande kúpila chladené mäso, ktoré hneď po príchode domov dala do mrazničky. Na druhý deň ho potrebovala, a preto ho rozmrazila. "Keď som otvorila vákuový obal, mäso smrdelo a bolo zelené. Záručná lehota sa končila o štyri dni," hovorí.
Vrátila sa do predajne Kaufland, kde jej povedali, že o probléme vedia a mäso stiahli z predaja. "Peniaze mi nevrátili, pretože som nemala bloček," hovorí.
Ľubica Ďurišková informovala aj Štátnu veterinárnu a potravinovú správu v Trenčíne. "Ak sa zákazník príde sťažovať, musí mať doklad o kúpe," hovorí Mária Knapcová, vedúca odboru hygieny potravín. "Hypermarket má veľa dodávateľov vákuovo baleného mäsa, počas kontroly balíčky s mäsom s dátumom záručnej lehoty, ktorý uvádzala zákazníčka, už v predaji nemali. Vzali vzorky z inej šarže tohto druhu mäsa, ale laboratórne výsledky stále nemáme."
Mäso Ľubica Ďurišková medzičasom zlikvidovala, pretože zapáchalo. Predtým však zapáchajúce mäso so zelenkastým nádychom priniesla do redakcie, kde sme ho odfotili. Z etikety na obale sme identifikovali výrobcu - firmu Fabuš - mäsopriemysel Myjava. Tam o pokazenom mäse nič nevedia. "Dosiaľ sme nedostali žiadne oficiálne stanovisko od nášho obchodného partnera, ani od kontrolných orgánov. Ak sa tak stane budeme postupovať štandardným spôsobom, preveríme opodstatnenosť reklamácie a preskúmame, kde mohlo prísť k porušeniu teplotného reťazca, pri prevoze, skladovaní, predaji alebo u samotného zákazníka," tvrdí Vladimír Romančík, obchodný zástupca mäsopriemyslu Myjava.
"Vždy stojíme na strane zákazníka, ale je dôležité, aby si ľudia schovávali doklady o kúpe potravín a vedeli nám poskytnúť čo najviac informácií o produkte," hovorí Knapcová.
(15.04.2006; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 1 min.; PAVLISOVÁ Diana)
Braňo ONDRUŠ, moderátor:
"Do redakcie nám zavolal neznámy muž a povedal, že vo Vrábľoch vykopali kosti. Stalo sa to pri výkopových prácach na jednej tamojšej stavbe. Robotníci pritom o zvláštnom náleze kompetentné úrady neinformovali. Samozrejme že sme okamžite išli na miesto, aby sme zistili, čo tam vlastne našli."
Diana PAVLISOVÁ, reportérka:
"Na tejto stavbe by sa mali údajne nachádzať neznáme kosti, ktoré objavili robotníci pri výkopových prácach. Nás zaujímalo, o aké kosti asi ide. Povedali nám, že sú dosť veľké a údajne budú veľmi staré. Do pátrania sme zapojili aj archeológa. Zvieracie kosti sme napokon našli a podľa archeológa nie sú vôbec staré, sú z 19. storočia a patria hovädziemu dobytku."
Mário BIELIK, archeológ:
"Určite ide o hovädzí dobytok a sú tam aj kosti nejakých menších, možno kôz, oviec."
D. PAVLISOVÁ:
"Aj keby sa zdalo toto pátranie po kostiach zbytočné, ako nám archeológ povedal, má to veľký význam. Veď aj nálezy z 19. storočia treba preskúmať."
M. BIELIK:
"Je to dôležité z hľadiska histórie, lebo veľmi málo sú známe pramene napríklad z 18. a 19. storočia."
D. PAVLISOVÁ:
"Ak ktokoľvek objaví takýto nález, je potrebné informovať archeológov, ktorí to určite prídu preskúmať."
M. BIELIK:
"Vždy každá vec je podstatná, ktorá sa objaví pri stavbe."
D. PAVLISOVÁ:
"Ak by ste takýto nález neoznámili a archeológovia sa dozvedia, že mohlo ísť o niečo zaujímavé, hrozia vám dokonca pokuty."
STORIN
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 07.00; 0,5 min.; ŠTEFUCA Igor)
I. ŠTEFUCA, moderátor:
"Štrajk zdravotníkov sa v žiadnom prípade nespolitizuje. Na protestnom zhromaždení to vyhlásil predseda Lekárskeho odborového združenia Marián KOLLÁR. Zdravotníci sú v najbližších dňoch odhodlaní vyjednávať s vládou o svojich požiadavkách. Ak sa však rokovania neuskutočnia do budúcej stredy, kedy zasadá celoslovenský štrajkový výbor, sú pripravení štrajk vyostriť. Vylúčili však akékoľvek ohrozenie životov pacientov. Štrajkujúci zdravotníci na zhromaždení v Bratislave tiež vyzvali ministra zdravotníctva Rudolfa ZAJACA, aby odstúpil."
STORIN
(16.04.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 3 min.; KRAJŇÁKOVÁ Katarína)
Moderátorka:
"Ľudia podozriví zo zločinu sú vo väzbe dovtedy, kým nerozhodne súd. Od januára ministerstvo spravodlivosti skrátilo maximálnu lehotu väzby, a to z piatich na štyri roky. Ak teda za štyri roky súd nerozhodne, musia podozrivého pustiť."
K. KRAJŇÁKOVÁ, redaktorka:
"Vo väzbe sú ľudia podozriví zo zločinu dovtedy, kým nerozhodne súd. Od januára ministerstvo spravodlivosti skrátilo maximálnu lehotu väzby z piatich na štyri roky. Ak teda za štyri roky súd nerozhodne, musia podozrivého pustiť."
L. ŽITŇANSKÁ, ministerka spravodlivosti:
"Konania, ktoré začali pred účinnosťou nových právnych predpisov, platí 5-ročná väzba."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Na Najvyššom súde, ktorý o dĺžkach väzby rozhoduje, však panuje nejednotnosť. Niektorí sudcovia si myslia, že pre všetkých by mali platiť rovnaké pravidlá a robiť rozdiely medzi obžalovanými je protiústavné."
E. RUPCOVÁ, hovorkyňa Najvyššieho súdu:
"Najvyšší súd v podobných prípadoch rozhodol rozdielne."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"V známom prípade "Kyselinári" napríklad súd väzbu predlžil nad 4 roky. Iného podozrivého z podvodu naopak pustil na slobodu skôr. Opačný názor ako ministerstvo majú aj advokáti."
Š. DETVAI, Slovenská advokátska komora:
"Nie je možné v žiadnom prípade, aj keď bola obžaloba podaná v decembri, predlžovať väzbu nad 4 roky."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Generálny prokurátor sa obáva, že zločinci právnu neistotu využijú a budú sa na rozhodnutia súdu sťažovať."
D. TRNKA, generálny prokurátor:
"...to je situácia, ktorá páchateľom jednoznačne nahráva. To je nejednotnosť a nejednoznačnosť Trestného poriadku, bohužiaľ."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Najvyšší súd chce problém riešiť."
E. RUPCOVÁ:
"Začal Najvyšší súd pracovať na zjednocovacom stanovisku."
K. KRAJŇÁKOVÁ:
"Vydanie tohto stanoviska môže trvať niekoľko mesiacov. Na slobodu by sa tak mohli dostať aj bývalí majitelia nebankových spoločností Horizont a BMG. V júli budú vo väzbe 4 roky. O jej predlžení bude rozhodovať Najvyšší súd. Všetko teda závisí od toho, ktorí sudcovia prípad dostanú."
STORIN
(18.04.2006; Hospodárske noviny; s. 17; Andrejkovič Milan)
Obchodovanie na amerických trhoch prinieslo počas predsviatočného obdobia zníženie volatility. Akciové indexy skončili takmer na nezmenených úrovniach oproti minulému týždňu. Najviac stratil tradične volatilný technologický Nasdaq, ktorý si odpísal iba -0,55 percenta a uzavrel na 2 326 bodoch. Obchodníci aktuálne sledujú rozbeh výsledkovej sezóny za prvý kvartál 2006. Očakávania sú pozitívne, na druhej strane však rast cien komodít prináša obavy zo zrýchlenia inflácie, a teda potreby ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb. Na európskych trhoch sa podobne ako v Amerike obchodovalo v relatívne pokojnom duchu.
Londýnsky index FTSE ako jediný získal zanedbateľné 3 body, čo nepredstavuje ani +0,1 percenta a udržal sa nad úrovňou 6 000, kým nemecký DAX stratil -0,6 percenta a uzavrel na 5 919 bodoch. Japonský trh ako jediný z vyspelých trhov obchodoval aj v piatok. Index NIKKEI po dlhom raste za minulý týždeň poklesol a zaknihoval si zdravú korekciu -1,88 percenta na 17 234, pričom sa očakáva, že by mal otestovať dôležitú hranicu 17 000 bodov. Bývalý člen výboru japonskej centrálnej banky (BOJ) Kazuo Ueda uviedol, že krátkodobé sadzby by mohli v Japonsku počas troch rokov vzrásť z nuly na 2,5 až 3 percentá. Po špekuláciách, že BOJ začne zvyšovať sadzby najskôr v júni, zareagovali výnosy dlhopisov.
(15.04.2006; Nový Čas; s. 4; r)
BANSKÁ BYSTRICA - Zdravotníci z Rooseveltovej nemocnice pokračujú v protestnej akcii a predbežné opatrenie súdu vnímajú ako lokálnu vec v Bratislave. MARTIN, ŽILINA - Lekári v Martine síce ukončili trojdňový výstražný štrajk, pokračovať v ňom chcú od utorka, keď sa k nim pridajú aj zdravotníci zo Žiliny. DOLNÝ KUBÍN - Do štrajku včera vstúpili aj zdravotníci z Dolného Kabína. Štrajkovať chcú do utorka. NITRA - Riaditeľ nitrianskej nemocnice na rokovaní s odborármi akceptoval, že zdravotníci pokračujú v proteste. TRNAVA - Rovnaká situácia je aj v nemocnici v Trnave.
S protestom súhlasí asi 700 z 1 200 zamestnancov KOŠICE - Napriek verdiktu súdu v Bratislave, štrajk sa začal na oboch pracoviskách nemocnice v Košiciach PREŠOV - V štrajku zotrvajú aj zdravotníci v Prešove, ktorí v stredu podpíšu novú kolektívnu zmluvu. Tá sa bude týkať aj zvýšenia miezd.
Text k foto: Súd štrajk v Bratislave obmedzil, zdravotníci sa však nevzdávajú.
(13.04.2006; Trend; č. 14/2006, s. 75; -)
mať platobnú kartu vždy pri sebe, ak to nie je možné, treba ju uschovať na bezpečnom mieste, priebežne ju kontrolovať
nikdy nenosiť so sebou aj PIN kód, nepísať si ho v žiadnom prípade na kartu ani nikde inde. Jediný bezpečný spôsob je zapamätať si PIN a nikomu ho neprezrádzať
vždy skontrolovať neporušenosť bezpečnostnej obálky, v ktorej klient dostane od banky PIN kód
kartu hneď po prevzatí podpísať na podpisovom prúžku
okamžite po zistení, že karta bola odcudzená alebo stratená, sa kontaktovať s bankou a kartu zablokovať. Od tohto momentu je klient chránený pred všetkými finančnými škodami, ktoré môžu zneužitím karty nastať
pri používaní karty postupovať obozretne, pri zadávaní PIN kódu do platobného terminálu alebo bankomatu si vopred overiť, či zadaný PIN kód nemôže iná osoba alebo kamera pozorovať
dbať vždy na to, aby mal klient pri platení kartu na očiach a videl, čo s ňou obsluha platobného terminálu robí
nikdy kartu nikomu nepožičiavať (ani členom najbližšej rodiny) a nikdy nikomu neprezrádzať PIN kód, a to ani pracovníkom banky, pracovníkom polície či obsluhe platobného terminálu
nikdy neodpovedať na e-mailové výzvy vyžadujúce zadanie údajov o karte, ani ak je údajným odosielateľom vlastná banka
platiť cez internet kartou iba u dôveryhodného obchodníka
overiť si bezpečnosť stránky, dobrým znakom je napríklad úvodné https: v jej adrese
pri kúpe tovaru či objednaní služby si v každom prípade vytlačiť doklad
čítať obchodné podmienky, s ktorými klient pri objednávke tovaru či služby musí súhlasiť.
(18.04.2006; Sme; s. 2; -)
"Nebudeme spolupracovať so SNS, vylučujem KSS a určite nám robí problém osoba pána Mečiara."
Predseda SMK Béla Bugár
"S HZDS, ktorého predsedom je pán predseda Mečiar, KDH nebude rokovať."
Predseda KDH Pavol Hrušovský
"S KDH, myslím si, že nebude nikto rokovať o vláde a budú mať problém obhájiť päť percent."
Predseda HZDS Vladimír Mečiar
"Nikdy nebudeme komentovať žiadny povolebný vývoj. Myslíme si jednoducho, že volič rozhodne."
Predseda Smeru Robert Fico
"Nepôjdeme do koaličných vzťahov s KSS, SNS a Vladimírom Mečiarom. Nepôjdeme do vlády, na čele ktorej by bol Mikuláš Dzurinda."
Predsedníčka SF Zuzana Martináková
"Najlepšou alternatívou je tesná spolupráca SDKÚ, KDH, SMK."
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda
(15.04.2006; Pravda; s. 11; Kravčík Michal)
Výskyt povodní môžeme hľadať v dvoch navzájom prepojených súvislostiach.
A to vo výskyte extrémnych prívalových dažďov a v schopnosti krajiny udržať si dažďovú vodu. Na Slovensku dochádza k časovým a priestorovým zmenám rozdelenia zrážok. Oproti minulosti v horách prší viac, v nížinách menej. V čase zimného (február) a letného monzúnu (jún -august) býva dažďov oveľa viac, na jar a na jeseň zase menej.
V dažďovom pralese pracuje systém výmeny vody medzi zemou a "nebom" ako perpetuum mobile. Ak tento les premeníme na vysušenú agrárnu krajinu, narušíme vodný cyklus.
Narušený prírodný cyklus
Človek sústavne mení kvalitu zemského povrchu.
Inžinieri vymysleli dômyselné systémy odvádzania dažďovej vody z poľnohospodárskej aj urbárnej krajiny do tokov aj morí. Vznikli rozsiahle vysušené, tzv. horúce škvrny na všetkých kontinentoch, ktoré menia tlakové podmienky v atmosfére.
Preto je logické, že vznikajú poruchy počasia s náhlymi vpádmi studených a teplých frontálnych systémov.
Procesy vysušovania celého vodného cyklu potvrdzujú aj najnovšie poznatky americkej vesmírnej agentúry. NASA priniesla informácie, že teplo zo Slnka dopadajúce na našu Zem za posledných 20 rokov vzrástlo o 0,6 oC. Ďalej tvrdí, že v centrálnych častiach ľadovcov pribúda ročne približne 10 miliárd ton ľadu a v okrajových častiach mizne za ten istý čas asi 30 miliárd - celkovo 600 miliárd ton za 30 rokov, odkedy badať úbytok ľadovcov.
Stúpanie hladín oceánov v poslednom čase dosahuje dva milimetre ročne, čo zodpovedá 750 miliardám ton vody. Ak je to tak, na stúpanie hladín oceánov má vplyv vysušovanie zemského povrchu kontinentov dômyselnými systémami kanalizovania dažďovej vody. To spolu s populačným rastom narúša nielen ekosystémy, ale aj malý vodný cyklus. Vysušovanie zemského povrchu tak spôsobuje stenčovanie ochranného obalu našej planéty. Zrejme to je dôvod zvýšeného tepla zo Slnka, ktoré zaznamenala NASA.
Voda, ktorá ochladzovala kontinenty a chránila Zem pred zvýšenou slnečnou radiáciou, sa roztiekla v oceánoch.
Stratené tony vody
Aj častejší výskyt extrémneho počasia má logiku vo vode. Zmenšovanie objemu vody v malom vodnom cykle vyvoláva dramatickú výmenu tlakov medzi svetadielmi a oceánmi. Z toho vyplývajú náhle vpády teplých a studených frontálnych systémoch. Ak vysušovanie bude pokračovať, tak sa máme na čo tešiť.
Každý rok vplyvom kanalizovania dažďovej vody Slovensko stráca okolo 250 miliónov ton vody, ktorá v minulosti bola súčasťou malého vodného cyklu. To zodpovedá objemu 12 miliárd ton, ktoré sa rozplynuli v moriach.
Paradoxne vysušovanie krajiny vyvoláva potrebu provizórnych riešení v podobe priehrad. Kým neodstránime príčinu, problémy s radikalizáciou počasia budú rásť. Ak by sme prijali model priehrad na riešenie problémov povodní, tak by sme ich museli stavať s objemom 250 miliónov ton vody ročne, čo by nás na daniach stálo okolo 50 miliárd korún.
Treba sa radšej orientovať na ekosystémovú ochranu a obnovu vôd v povodiach. Aj podľa Svetovej banky je to sedemnásobne lacnejšie riešenie, čo by ročný štátny rozpočet zvládol. Riešenie je teda jednoduché: nechať priestor dažďovej vode, aby vsiakla do pôdy a neodtekala povrchovo.
Autor je predseda mimovládnej organizácie Ľudia a voda
(10.04.2006; Týždeň na Pohroní; č. 14/2006, s. 4; Mészárosová Zuzana)
Komu je eTwinning určený? Projekt je otvorený všetkým typom základných a stredných škôl. Nejde o klasický vzdelávací program, aké existujú v Európskej únii - nemá vymedzené kritériá účasti ani termíny pre zapojenie či predkladanie projektov. Ide skôr o akýsi rámec spolupráce, o priebežnú aktivitu, ktorá nie je obmedzená začiatkom ani koncom projektu.
Čo možno v rámci projektu očakávať? Spolupráca v programe eTwinning môže prebiehať ako súčasť akéhokoľvek vyučovacieho predmetu v učiteľom vybranej téme.
Prečo by sa mal učiteľ zapojiť do programu eTwinning? Dôvodov na zapojenie je mnoho. Tento projekt napríklad pomáha motivovať študentov tým, že budú robiť niečo netradičné, nové a zaujímavé. Môžu sa dozvedieť zaujímavosti o iných kultúrach a zoznámiť ostatných s naším prostredím. Môžu poznať vzdelávacie systémy v iných európskych krajinách, zoznámiť sa s inými učiteľmi, predstaviť nový spôsob školskej výučby, rozvinúť spoluprácu v rámci svojej školy, uplatniť medzipredmetové vyučovanie, zlepšiť vedomosti a zručnosti v ovládaní cudzieho jazyka, ktorý je prostriedkom dorozumenia medzi partnerskými školami.
Aká je pedagogická hodnota projektu? Účasť na projekte eTwinning zvyšuje u žiakov a študentov motiváciu učiť sa, cvičiť si schopnosť komunikovať, pretože čelia skutočným faktom, viac píšu, revidujú, redigujú a nakoniec zverejňujú spoločnú prácu na internete. Prostredníctvom internetu sa stretávajú so spolužiakmi z iných krajín, venujú väčšiu pozornosť vyjadrovaniu sa v cudzom jazyku, zdieľajú a vymieňajú si vedomosti.
Na otázku, čo je možné si na projekte eTwinning ceniť najviac, je jednoduchá odpoveď. Sú to možnosti, ktoré tento projekt ponúka. Na úplne bezplatnej báze je možné nájsť si nových partnerov z desiatok tisíc zaregistrovaných škôl.
Pre tých, ktorých tento projekt zaujal, odporúčam prezrieť si webovú stránku www.etwinning.sk alebo www.etwinning.net.
(18.04.2006; Pravda; s. 19; and)
Jeden z mýtov o ABS je, že za každých okolností skracuje brzdnú dráhu. Na suchej vozovke a pri nižších rýchlostiach sa však ukazuje brzdná dráha v neprospech tohto zariadenia. S rastúcou rýchlosťou a zhoršujúcou sa priľnavosťou kolies k mokrej, zasneženej alebo zľadovatenej vozovke sa však karta obracia v prospech protiblokovacieho zariadenia. Nielenže sa skracuje brzdná dráha, ale vozidlo ostáva aj pri plnom brzdení stabilné a ovládateľné, čo umožňuje obísť prekážku. Čo je však podstatné, vodič s vozidlom vybaveným ABS musí pri prudkom brzdení stále vyvíjať na pedál čo najväčší tlak, a to aj počas vyhýbacieho manévru. Chce to prekonať istú psychologickú bariéru, kedze brzdový pedál sa stlačeniu bráni spätnou reakciou a navyše brzdenie pri zmene smeru jazdy vníma mnoho vodičov ako nebezpečné. V tomto smere má výhodu ABS s prídavným brzdovým asistentom, ktorý je schopný vyvinúť maximálnu brzdovú silu aj pri slabšom stlačení pedála.
(15.04.2006; Pravda; príloha Nepriateľ cholesterol, s. 2; bs)
Je dokázané, že vysoká hladina cholesterolu v krvi je hlavným rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj aterosklerózy. A vieme, že následkom závažného zúženia tepien alebo ich upchatia môže byť infarkt alebo mozgová mŕtvica.
Bratranci dobrý a zlý cholesterol
Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Medzi bunkami ho prenášajú špeciálne nosiče nazývané lipoproteíny. HDL a LDL sú dva hlavné druhy týchto lipoproteínov. Hlavnou funkciou HDL lipoproteínu je transportovať cholesterol z krvi do pečene, odkiaľ sa prebytočný dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL lipoproteín odstraňuje cholesterol dokonca aj z tukových usadenín v cievach, preto je nazývaný dobrým. Škodlivý je však hlavný nosič cholesterolu' v krvi -LDL. Ak ho v krvi koluje príliš veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko postupného usadzovania tuku na stenách tepien.
Zdravé množstvo cholesterolu
Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napr. cholesterolu alebo cukru. Zdravá hladina cholesterolu zodpovedá podľa najnovších poznatkov celkovému obsahu cholesterolu nižšiemu ako 5,0 mmol/l.
Poznáte hodnoty svojho cholesterolu (v mmol/l)?
Dobrý (HDL) cholesterol
Muži
menší ako 1,0 NÍZKY
1,0-1,4 BLÍZKY OPTIMÁLNEMU
viac ako 1,4 OPTIMÁLNY
Ženy
menší ako 1,2 NÍZKY
1,2-1,6 BLÍZKY OPTIMÁLNEMU
viac ako 1,6 OPTIMÁLNY
Zlý (LDL) cholesterol
menej ako 2,5 OPTIMÁLNY
2,5-3,5 BLÍZKY OPTIMÁLNEMU
3,5-4,0 HRANIČNE ZVÝŠENÝ
4,0-5,0 VYSOKÝ
viac ako 5,0 VEĽMI VYSOKÝ
Celkový cholesterol
menej ako 5,0 POŽADOVANÝ
5,0-6,0 HRANIČNE ZVÝŠENÝ
viac ako 6,0 VYSOKÝ
(Ide o najnovšie, sprísnené hodnoty.)
(13.04.2006; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 0,5 min.; GUBKOVÁ Nora)
Nora GUBKOVÁ, moderátor:
"Kauza fiktívnych darcov SDKÚ je po dvoch rokoch uzavretá. Prokuratúra zastavila trestné stíhanie s odôvodnením, že sa jej nepodarilo zistiť, že by SDKÚ skresľovala údaje v hospodárskej a obchodnej evidencii. O financovanie strany sa začala polícia zaujímať na podnet Aliancie Fair-play. Na oficiálnych zoznamoch darcov sa vtedy objavili mená občanov, ktorí popierali, že by stranu finančne podporili. Ich výpovede však pokladníkov strany z klamstva neusvedčili. Zastavenie stíhania však podľa aliancie neznamená, že by oni klamali, alebo že by sa trestný čin naozaj nestal."
STORIN
(18.04.2006; Pravda; s. 14; -)
Ročná úroková miera v percentách Banka Osobný Výpovedná lehota, resp. viazanosť vkladu účet 1 mes. 3 mes. 6 mes. 12 mes.
Všeobecná úverová banka 0,10-1,00 1,00-1,65 1,30-1,85 1,40-2,15 1,55-2,25
Slovenská sporiteľňa 0,10-1,10 1,45-1,65 1,75-1,95 1,95-2,15 2,05-2,25
UniBanka 0,15 0,75-0,90 0,80-1,00 1,45-1,65 1,55-1,75
Istrobanka 0,15 1,20-1,50 1,60-1,90 1,70-2,00 2,00
Poštová banka 0,10-0,60 1,50-1,80 1,60-1,90 1,70-2,00 2,10-2,40
Ľudová banka 0,20-0,70 1,35-1,55 1,65-1,75 1,85-1,95 2,00-2,10
Privatbanka 0,10-0,50 1,00 1,60 1,80 2,00
Tatra banka 0,30 1,35-1,55 1,65-1,85 1,95-2,15 2,05-2,25
ČSOB 0,10 0,70-1,30 1,20-1,80 1,40-2,00 1,60-2,10
Dexia banka 0,10 1,00 1,50 2,00 2,40
OTP Banka Slovensko 0,00-0,75 0,50 1,30-1,60 1,40-1,70 1,80-2,00
HVB Bank 0,10 0,80-1,00 0,90-1,00 1,50-1,70 1,50-1,70
Komerční banka Bratislava 0,10-0,40 0,55-0,85 0,60-0,90 0,70-0,95 0,80-1,10
(18.04.2006; Pravda; s. 14; -)
Ročná úroková miera v percentách Banka Bez výpovednej Výpovedná lehota, resp. viazanosť lehoty 3 mes. 6 mes. 12 mes. 2 rokv
Všeobecná úverová banka 0,10-1,20 1,25 1,35 1,50 1,15
Slovenská sporiteľňa 0,10, 1,75-1,95 1,95-2,15 2,05-2,25 2,25
UniBanka 0,30 - 1,10 1,20 1,20
Istrobanka 0,50 - 1,60
Poštová banka 0,10 1,00 1,10 1,30 1,30
Ľudová banka 0,50 1,20 1,20 1,20 1,30
Privatbanka 0,20 1,15 1,25 1,35 1,50
Dexia banka 0,40 1,00 1,00 1,00 1,00
OTP Banka Slovensko 0,55 1,20 1,20 1,20 1,20
HVB Bank 0,10 0,90 1,00 1,00
Tatra banka 0,50 - - -
(17.04.2006; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; LYKO Miroslav)
Z. PÚPALOVÁ, moderátorka:
"Mnoho mladých ľudí si podľa štatistík dalo svoj prvý pohárik alkoholu práve na Veľkonočný pondelok. Paradoxne im ho naliali ich rodičia alebo ich príbuzní, žiaľ, niektorí si dnešný deň bez alkoholických nápojov nevedia predstaviť. Odborníci varujú, že je čoraz viac mladistvých, ktorí alkohol pravidelne požívajú a začína sa to možno práve počas sviatkov."
M. LYKO, redaktor:
"Veľkonočné stretnutia dospelých či mladistvých sú u nás často poznačené požívaním alkoholických nápojov. Väčšina závislých na tejto droge začala cestu alkoholizmu práve takto a pritom návrat do normálneho života je ťažký. Ján BLICHCA, riaditeľa resocializačného centra pre závislých v Nitre."
J. BLICHCA:
"Tak ľudovo sa dá povedať, že človek je závislý na droge, na alkohole alebo na cigarete, na nikotíne, vtedy, keď on sa ráno zobudí a jeho prvá myšlienka nevedie na nič iné len na to, kde má tú svoju prvú dávku drogy. V tom prípade je už viac menej stopercentné, že je závislý na droge a v tomto prípade už by mal začať niečo so sebou robiť. Zvyčajne on si to nechce priznať, pretože tá pravda je veľmi krutá, je to veľmi ťažké prijať tú pravdu a urobiť niečo so sebou."
M. LYKO:
"Ján BLICHCA spája odvykanie od drogy alkoholu s cestou duchovného uzdravenia. Hovorí František KAPUSTŇÁK, riaditeľ pápežských misijných diel na Slovensku."
F. KAPUSTŇÁK:
"Snažíme sa ľuďom, ktorí zápasia o svoje zdravie a o radosť zo života, pomôcť. Je to taká uzdravujúca cesta, ktorú títo ľudia potrebujú, aby dokázali ísť po ceste triezvosti, po ceste takej radosti života."
STORIN
(15.04.2006; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; GOLDÍROVÁ Renáta)
Moderátor:
"Minerva - rímska bohyňa rozumu a vzdelania sa stáva patrónkou slovenskej ekonomiky. Práve jej meno totiž nesie vládny program, ktorý má Slovensko zaradiť medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta. Minerve patrila aj konferencia, na ktorej sa zúčastnil aj šéf Európskej komisie."
R. GOLDÍROVÁ, redaktorka:
"Ambíciou Minervy je rozšíriť konkurenčné výhody Slovenska. V kurze sú informačné technológie a štedré investície do vedy, výskumu a vzdelania."
J.M. BARROSO, predseda Európskej komisie:
"Projekt Minerva ilustruje, s akou vážnosťou a prezieravosťou Slovensko pristupuje k problematike reforiem a konkurencieschopnosti."
R. GOLDÍROVÁ:
"Práve vzdelanie a výskum trpia finančnou podvýživou. Hoci reálne investície rastú, stále sme pod priemerom Európskej únie. Rovnako potrebné je prepojiť vzdelávanie s praxou a zrýchliť zavádzanie internetu."
I. MIKLOŠ, minister financií:
"Ja som informoval aj o niektorých konkrétnych aktivitách ako sú štipendijné programy pre študentov, preplácanie jazykových kurzov, do konca tohto roka 750 škôl otvorí svoje internetové učebne pre obyvateľov."
R. GOLDÍROVÁ:
"Pre časť opozície je ale program Minerva terčom kritiky."
R. FICO, predseda strany Smer-SD:
"Nie je možné prísť dva mesiace pred voľbami a tváriť sa, že nič sa nedialo 8 rokov. Teraz ideme budovať poznatkovú ekonomiku? Čo robili 8 rokov?"
A. METTLER, ekonomické centrum Lisbon Council:
"Vo výdavkoch na vedu a vzdelávanie Slovensko naozaj zaostáva. Na druhej strane vaša ekonomika rýchlo rastie. To znamená viac daňových príjmov a viac peňazí aj na vzdelanie."
R. GOLDÍROVÁ:
"Politické strany avizujú, že téma znalostnej ekonomiky sa premietne aj do ich volebných programov. No a SDKÚ ide ešte ďalej. Po voľbách chce vytvoriť a obsadiť post podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku."
STORIN
(18.04.2006; Sme; s. 7; tasr)
MOSKVA - Federálny súd v New Yorku zakázal orgánom Jukosu a jeho štatutárnom na desať dní viesť rokovania o predaji aktív firmy. Opatrenie sa vzťahuje aj na dcéry Jukosu a všetky pobočky, ktoré patria do štruktúry skupiny. Informoval o tom nútený správca Jukosu Eduard Rebgun. Rebgun požiadal o zásah americký súd 13. apríla. Odvolal sa pritom na ustanovenie amerického Kódexu o bankrote.
Rebgunovo rozhodnutie obrátiť sa na americký súd súviselo s pravdepodobnosťou, že dcérske firmy Jukosu, ktoré sídlia v zahraničí, predajú 53,7-percentný podiel litovskej rafinérie Mazeikiu Nafta.
Rebgun sa usiluje dosiahnuť na súde to, aby sa za neoddeliteľnú súčasťou Jukosu pokladali aj jeho zahraničné dcéry. V takom prípade by jeho kompetencii ako nútenému správcovi firmy, ktorého ustanovil koncom marca Arbitrážny súd Moskvy, podliehali aj firmy Jukos International, ktorá patrí spoločnosti Jukos Finance so sídlom v Holandsku.
Podľa ruskej tlače predaj podielu Jukosu v litovskej rafinérii sa vstupom amerického súdu do sporu ešte viac skomplikoval.
Posledné udalosti potvrdzujú, že boj medzi Jukosom a núteným správcom na jednej strane a litovskou vládou na strane druhej, zrejme dosiahol vrchol.
Analytik moskovskej investičnej spoločnosti Trojka Dialog Valerij Nesterov sa domnieva, že vstup amerického súdu do tejto spornej záležitosti je tou povestnou kvapkou, ktorá zmrazí tender na predaj Mazeikiu Nafta.
----
Text pod foto:
Podľa správcu konkurznej podstaty je pravdepodobné, že dcérske firmy Jukosu, ktoré sídlia v zahraničí, predajú 53,7-percentný podiel litovskej rafinérie Mazeikiu Nafta.
(15.04.2006; Pravda; s. 14; Hambálková Jana)
Časopis Forbes ju vlani zaradil na trinástu priečku medzi najmocnejšími ženami sveta. Teraz bude musieť Patricia Russová svoju silu naplno ukázať.
Šéfka americkej telekomunikačnej firmy Lucent Technologies si totiž po spojení s francúzskym rivalom Alcatel sadne na najvyššiu stoličku aj v zlúčenej spoločnosti. Na plecia si vezme firmu s obratom vyše 20 miliárd eur, ziskom okolo dvoch miliárd eur a takmer 90-tisíc zamestnancami.
V časoch ostrej konkurencie na trhu bude musieť spojiť americkú kultúru s francúzskou a súčasne začať šetriť. Už pri príchode do hlavného sídla spoločnosti v Paríži však môže naraziť na isté praktické problémy.
Hoci francúzštinu študovala na strednej škole, jazykom diplomatov nehovorí. Navyše, ak chce ročne ušetriť 1,4 miliardy eur, bude musieť v priebehu troch rokov prepustiť desatinu pracovníkov. "Zamestnanci Lucentu sa môžu obávať, že prídu o miesto ako prví, pretože je to jednoduchšie ako pri ich francúzskych kolegoch. Pri výraznejších škrtoch na strane Lucentu však môže šéfka firmy čeliť kritike, že Alcatel je viac ako jej materská spoločnosť," upozorňuje denník Wall Street Journal.
S "veľkým upratovaním" má 53-ročná manažérka skúsenosti. V Lucente znížila počet pracovníkov na polovicu z vyše 60-tisíc. Nadšenej golfistke guráž nechýba.
V súčasnosti jedna z najprominentnejších amerických manažérok začínala v IBM, kde osem rokov strávila na oddelení predaja a marketingu. Na začiatku osemdesiatych rokov prišla do koncernu AT&T, kde viac ako dve desaťročia pomáhala riadiť najväčšie divízie.
Na začiatku kariéry bola často jedinou ženou medzi samými mužmi. "Vtedy som sa rozhodla dosahovať výsledky. Tie nemožno prebiť argumentmi. Tým bola vyriešená otázka pohlavia," uviedla podľa internetového vydania Frankfurter Allgemeine Zeitung Američanka s talianskymi koreňmi.
Obstáť v súťaži mužov sa naučila veľmi skoro - či už ako najstaršie dievča medzi siedmimi súrodencami alebo na futbalovom ihrisku. Vo veľkej rodine prišla aj k jednej zo svojich najväčších predností - schopnosti pracovať v tíme. "Vie sa vynikajúco presadiť, nezastrašuje však ľudí. Ide cestou trpezlivého presviedčania," vyjadril sa jej bývalý nadriadený v AT&T John Petrillo.
V roku 1996 pomáhala s odčlenením Lucentu od AT&T a uvedením akcií novej firmy na burzu. V spoločnosti bola potom zodpovedná za firemnú stratégiu a riadila obchody s veľkými klientmi. Po nezhodách s vtedajším šéfom v roku 2000 z firmy odišla a pri hľadaní novej práce si nechala čas. Až po vyše pol roku prijala ponuku koncernu Eastman Kodak. Zostala však len dva roky a potom sa vrátila späť.
Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung kolovali chýry, že si v Lucente vyjednala základný plat 1,2 milióna dolárov ročne. Firme, ktorá pred štyrmi rokmi stála blízko bankrotu, sa však jej návrat oplatil. Pomocou prepúšťania sa Russovej, ktorá vyštudovala Harvard a má doktorát zo Stevens Institute of Technology aj Columbia College, podarilo spoločnosť dostať z miliardových strát späť do čiernych čísel.
Do úspešného konca doviedla tiež spojenie s Alcatelom, o ktoré sa spoločnosť neúspešne pokúšala aj v roku 2001.
Text k foto: Patricia Russová je podľa Forbesu 13. najmocnejšia žena na planéte. FOTO: REUTERS
(18.04.2006; Pravda; s. 3; gk, pt)
Viete, kto je na kandidátkach strán na 2. a 3. mieste?
Karin Valachovičová, banková úradníčka: Ešte som nevidela úplné kandidátky. Viem, že na prvých miestach sú predsedovia strán.
Mária Jurná, dôchodkyňa: Hoci politiku sledujem v televízii aj rozhlase a viem, že z kandidátky Smeru odstúpila Monika Beňová, kto je na ďalších miestach, presne neviem. Na čele kandidátky stoja šéfovia strán.
Peter Balko, vysokoškolák: Politika ma zaujíma, bývam však na priváte a nemám televízor. Doteraz som nevidel kandidátky, takže neviem. Viem, že strany do volieb vedú ich predsedovia.
Mária Pigulová, riaditeľka školy: Na druhom mieste na kandidátke HZDS je pani Sániová, o ostatných stranách nemám prehľad, ešte som to neštudovala. Zachytila som, že odstúpila v Smere Monika Beňová, kto ju nahradil, však neviem.
Radoslav Kellner, podnikateľ: Neviem. Na také hlúposti teraz nemám čas. Určite si to raz pozriem, myslím však, že stačí pár dní pred voľbami. Ale aj tak to neovplyvní moje rozhodnutie, koho voliť.
(15.04.2006; Pravda; príloha Sobota, s. 11; Malík Fedor)
V krajine medzi Tatrami a Dunajom sa akosi ťažko vykoreňujú tradičné "aperitívne" zvyklosti? Ak Slovákovi spomeniete prípitok, obyčajne to nemôže byť nič iné ako spišská borovička či bošácka slivovica? Tí svetaskúsenejší si zase vypýtajú cognac, whisky, tequilu???
Takéto "vody života" však moju predstavu ideálneho aperitívu nespĺňajú? Idem s alkoholom o pár schodíkov nižšie, a keď v spoločnosti neponúknu po príchode víno, výnimočne si uchlipnem zo suchého cinzana so zelenou olivou??? Mimochodom olivy miluje celý vinársky svet? Zelená oliva zásnuby s akýmkoľvek vínom nikdy nepokazí! S čiernou je to už o čosi komplikovanejšie?
Ak vám v žilách koluje len zopár mililitrov francúzskej krvi, za ideálny aperitív považujete šampanské? Nemusí to byť ročníkový produkt a napokon to nemusia byť ani bublinky zo Champagne? Dobrá katalánska cava, luxemburský cremant, nemecký sekt a či slovenské šumivé vám, najmä tým nenáročnejším, urobí rovnakú službu a radosť? Na zahodenie nie sú ani dobre vychladené perlivé vína? Everestom medzi nimi je talianske frizzante? (Je to nielen skvelý aperitív, ale aj ohromné "letné" pitie?) Podoby šumivých vín sú suché, polosuché, polosladké, sladké?
Funkciu aperitívu stopercentne napĺňajú suché sekty? Ak bude takéto médium vašu polovičku trošku "rezať" na jazyku, požiadajte someliéra o kalíšok kasisového sirupu? "Šupnite" ho do sektového pohára, a na svete máte francúzsky "kir royal"!
Funkciu vínneho aperitívu napĺňajú i vína "spod kožky"? Patria k nim jerezy i naše samorodné tokajské? Dobre si ich vychlaďte, pocuckávajte ich a veďte polhodinku pred recepciou duchaplné reči so škaredými chlapmi a múdrymi ženami? Vhodným aperitívom však môže byť i suché a mladé biele i ružové víno??? Voňavučký iršaj, medovkový ruland či bledoružový vavrinec? Aperitívne víno by však malo byť o čosi chladnejšie, ako sme zvyknutí, malo by byť vychladené tak ako šumivé, na 7-8 stupňov Celzia?
Aperitív máte v pohári, a čosi by sa žiadalo i zobnúť si? Buďte opatrní, vyhýbajte sa slaným arašidom, paprikovým čipsom a cesnakovým chrumkám, ktoré cesnak nikdy nevideli? Naopak, vyhľadajte tanieriky s pistáciami, vlašskými a kešu orieškami a mandľami? 5robí vám to radosť a nepotlačí to vaše chuťové bunky? Tie musia byť v poriadku, veď už o chvíľu vás pozvú k slávnostne prestretému stolu a začne sa koncert gastronomického orchestra!
Autor je profesor vína
(13.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Teletext; 10.30; -; R)
Rakúskej leteckej spoločnosti AUA sa podarilo v marci 2006 zvýšiť počet prepravených cestujúcich o 6,1 percenta. V ročnom porovnaní nárast predstavuje 4,2 percenta. Nákladná letecká doprava sa zvýšila o 34,2 percenta. Dôvodom tohto zvýšenia je frekvenčný rast v prípade čisto nákladných letov, najmä z Ďalekého východu.
Počet prepravených cestujúcich na Ďaleký východ zaznamenal nárast o 20,4 percenta. V kvartálnom porovnaní vzrástol počet cestujúcich o 8,4 percenta. Celkovo boli v tomto období odbavené 3 milióny 375-tisíc 744 pasažierov.
STORIN
(15.04.2006; Rozhlasová stanica Fun; Autofun; 09.00; 1 min.; R)
Redaktor:
"Audi TT prvej generácie sa už dávno stalo legendou a vyhľadávaným vozom trebárs aj z druhej ruky. Od roku 1998 však už nejaká tá doba uplynula a konkurencia dorážala čoraz tvrdšie, takže porovnávacie testy sa nie vždy končili víťazstvom Audi. Sami dobre viete, že to v Ingolstadte nevidia radi, a konečne ukázali nástupcu s rovnakým menom Audi TT.
Na prvý pohľad je to ostrejšie rezané auto ako jeho oblý predchodca, z ktorého hľadí suverenita, stabilita a sila čistokrvného športiaka. Nové TT je takmer o 14 centimetrov dlhšie a o 8 centimetrov širšie. Konštrukcia Audi Space Frame je z hliníka aj ocele. Zaujímavosťou je vysúvacie krídlo vzadu kvôli vylepšenej aerodynamike. Audi TT sa bude od začiatku predávať ako coupé dva plus dva, neskôr ako otvorený roadster. Diesele sa zatiaľ pod kapotu netlačia. Na výber je dvojlitrové turbo s výkonom 200 koní a 3,2-litrový šesťvalec, ktorý má suverénnych 250 koní. Toto auto chceme prevetrať ešte toto leto."
STORIN
(10.04.2006; Markíza; č. 15/2006, s. 78; Kelement Ivan)
Je dôkazom toho, že sa dá skombinovať neskombinovateľné. Limuzína a športiak v jednom.
Audi A4 si dobré meno urobilo už dávnejšie. Príklad nemeckej precíznosti, ktorý poslúžil ako predloha viacerým konkurentom a určil etalóny strednej triedy. Nehovoriac o pohone všetkých kolies quattro, prvom veľkosériovom systéme 4x4 medzi osobnými autami. V hierarchii koncernu je značka so štvoricou prepletených kruhov nasmerovaná do pozície dynamického a luxusného lídra Väčšinou ju do bodky spĺňa.
Pretekársky špeciál
Azda len fanúšikovia motoristického športu vedia, že skratka
DTM znamená Deutsche Tou-renwagen Meisterschaft, teda nemecký šampionát cestovných vozidiel. V preklade ide o jeden z najprestížnejších okruhových seriálov sveta, v ktorom štartujú aj bývalé hviezdy efjednotky Mika Häkkinen, Jean Alesi, Heinz-Harald Frentzen či osemnásobný víťaz 24-hodinovky v Le Mans Tom Kristensen. Nečudo, že Audi chce využiť svoje úspechy z tejto disciplíny aj v bežných modeloch a ponúka zákazníkovi čosi výnimočné -A4 DTM Edition. Ked' sme pastelovomodrého športovca videli prvýkrát naživo (v úlohe safety čaru na okruhu v Piešťanoch), zdal sa nám priveľmi civilný. Decentné karbónové spojlery pod predným nárazníkom a na zadnej kapote, na prvý pohľad kolesá relatívne malých rozmerov, falošné otvory v nárazníku, difúzor medzi koncovkami výfukov a... nič viac, ak nerátame identifikačné nálepky na dverách. Vnútri známe ovládacie prvky automobilky z Ingolstadtu,' okrem nich provokatívna karbónová fólia na lištách, brúsenou kožou obšitý volant, hlavica radiacej páky a parkovacia brzda. To by sa patrilo navliecť na ruky ozajstné pretekárske rukavice! Skrátka, stačí zopár detailov a získate pocit, že chýba už len ochranný rám...
Civilista
Zabudli sme spomenúť športové sedadlá renomovanej značky Recaro, ktoré objímu vaše telo hneď, ako si sadnete za volant. Budete ich potrebovať, lebo po naštartovaní sa ozve zvuk spôsobujúci zimomriavky po celom tele a prvé metre naznačia, že s týmto dravcom treba zaobchádzať opatrne, ak nechcete, aby sa vám vymkol z rúk. Stabilné sedenie je teda nevyhnutnosťou. Vlastnosti sympatickej štvorkolky sú obdivuhodné, zrýchli. Keď potrebujete, vydrží veľmi veľa a človek má pocit, že musí posúvať hranice do vyšších rýchlostí. Môže to byť zradné, dôkazom čoho je fakt, že toto konkrétne auto je práve v servise po "masívnej poruche karosérie". Odporúčame absolvovať tisíce kilometrov, aby vodič zistil, čo si s ním môže dovoliť. Druhá tvár A-štvorky sa ukáže v situácii, keď ako spolujazdec nastúpi človek, ktorému býva v aute zle a zabudol užiť liek. Vodič sa snaží dôsledne dodržiavať predpisy o rýchlosti, radí pri nižších otáčkach a v cieli je šokovaný pri pohľade na palubný počítač - spotreba sa môže reálne pohybovať okolo hranice siedmich litrov! To sa často nepodarí ani s oveľa slabšími vozidlami Je to auto vhodné aj pre šetrných. Ale len do okamihu, kým si nepozrú cenník...
Resumé
Audi A4 DTM Edition sa ako jedno z mala áut prispôsobí nálade a potrebám vodiča.
Bezpečne na cestách
Dnes už cestujeme všetci, a to do celého sveta. Nech už je cieľa a motív našich ciest akýkoľvek, vždy, keď niekam ideme, potrebujeme sa uistiť, že o všetko je postaranú, a urobili sme všetko preto, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam, ktoré s cestou môžu súvisieť. O tom, ako sa voči nim zabezpečiť, resp. minimalizovať ich dosah na nás, sme sa porozprávali s Miroslavom Pacherom, riaditeľom odboru privátnych klientov Allianz -Slovenskej poisťovne.
Čím je výnimočné cestovné poistenie Allianz - Slovenskej poisťovne?
Alianz - Slovenska poisťovňa ako jediná na Slovensku ponuka klientom na cesty do zahraničia cestovne poistenie s neobmedzeným krytím liečebných nákladov. Zároveň od tohto roka začala kryt škody, ktoré by vznikli dôsledkom teroristického cínu.
Dobré poistné krytie v praxi znamená, že...
.. sa nemusíte báť toho, že by ste splácali doživotne liečebné náklady, ktoré vám mohli cestou vzniknúť. Pritom v mnohých prípadoch ide aj o miliónové sumy. Napríklad najvyššia poistná udalosť, ktorú sme zaznamenali, dosiahla 11 miliónov korún. Pri predstave, že by cestovateľ musel tuto sumu uhradiť sám, si trúfam povedať, že by ju určite splácal cely život. Našťastie, klient mal celoročne cestovné poistenie do celého sveta, ktorého stálo len 6 800 Sk. Zámerne hovorím len, pretože v porovnaní so sumou, ktorú poisťovňa za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zaplatila, je naozaj nízka.
Potom sa náležité natíska otázka, koľko v priemere stojí ošetrenie v zahraničí?
Podľa našich doterajších skúsenosti sa výška náhrad pohybuje od niekoľko tisíc do niekoľko miliónov korún, pričom aj pomerne banálny zákrok v nemocnici môže stať radovo stotisíc. Komplexne cestovne poistenie vyjde dospelú osobu len približne 40 Sk na deň. Pre dieťa je táto sadzba dokonca ešte nižšia.
Pred čim všetkým okrem spomenutých rizík nás ešte ochráni cestovné poistenie?
Komplexne cestovne poistenie v Allianz - Slovenskej poisťovni obsahuje poistenie liečebných nákladov a k tomu ďalší balíček poistených rizík, ako |e napríklad úrazové poistenie, poistenie batožiny, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v zahraničí a poistenie storno poplatkov. Okrem štandardných asistenčných služieb poskytujeme doplnkové, napríklad právnu pomoc, pomoc pri strate dokladov a podobne.
(18.04.2006; Pravda; s. 10; Füle Ján)
Od nedele 16. apríla vysiela druhý okruh maďarskej satelitnej televízie TV DUNA. Volá sa TV Autonómia. Mnohých táto jediná veta prekvapila, iných okamžite pobúrila. Ale radšej pomaly...
TV DUNA začala vysielať na Vianoce 1992. Financovaná bola zo štátneho rozpočtu a určená pre Maďarov žijúcich za hranicami. Aj preto vysielala až z dvoch satelitov -lebo USA a Kanada sú veľké krajiny a z Európy do Austrálie je tiež ďaleko. V roku 1995 prijali v Maďarsku mediálny zákon, ktorý TV DUNA definoval ako televíziu verejnej služby -Public Service Television. My to prekladáme ako verejnoprávna televízia. Majiteľom televízie je v súčasnosti Nadácia Televízia Hungária a financovaná je zo štátnych i súkromných zdrojov.
V polovici marca sa v Dunajskej Strede stretli členovia kuratória nadácie. Pri tejto príležitosti predseda kuratória a generálny riaditeľ televízie László Cselényi poskytol rozhovor pre Szabad Újság. Vysvetlil, že Maďarská republika na toto vysielanie neprispela. Takže my sa môžeme domnievať, že sú to peniaze prevažne zo zahraničia. Najmä ak je za vplyvného muža nadácie označovaný aj Béla Markó, predseda jedinej maďarskej strany v Rumunsku. Televízia vysiela 24 hodín denne, z toho osem v premiére. Program je určený "pre krajanov v Karpatskej kotline". "Slovo autonómia je výzvou doby a je najdôležitejšou úlohou z tých, ktoré sa dotýkajú Maďarov za hranicami. Vlastne je to jediné možné riešenie, aby sme sa vyhli balkanizácii" povedal László Cselényi. TV Autonómia sa zameria aj na "podrobné predstavenie tých modelov autonómie, na ktoré je Európska únia pyšná".
Podľa peoplemetrového merania je podiel maďarských televíznych staníc na slovenskom trhu v roku 2006 v rozpätí 6,9 - 8,2 percenta. Komerčný RTL Klub má približne 5,5 percenta, nasleduje verejnoprávna MTV1 asi s dvoma percentami. O zvyšok sa delí MTV2 a TV DUNA. Áno, hovoríme o celom slovenskom trhu, nielen o trhu, kde žijú občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Ale aj tento údaj vypovedá o návykoch a preferenciách pred obrazovkami.
V tejto chvíli je dobré zopakovať si, že vláda Maďarskej republiky projekt TV Autonómia finančne nepodporila. Dokonca aj Viktor Orbán sa pred parlamentnými voľbami na adresu Maďarov žijúcich za hranicami vyjadril, že "sú schopní riadiť vlastné záležitosti a vyjadriť svoje želania". Takže sú to súkromné peniaze, ktorých majitelia sa správajú autonómne. Slovenskí politici budú niekoľko dní písať silné vyhlásenia. Zástupcovia SMK si tiež (ne)povedia svoje. Dôležité je však vedieť, že informovať o autonómii ešte nie je pokusom o jej presadenie. A ak tu taký záujem existuje, tak príčinou ani zámienkou nebude jedna slabučká televízia.
Autor je publicista
(13.04.2006; Hospodářské noviny; s. 14; Šmíd Pavel)
Zdeněk Bakala pokračuje v odprodeji nedůlních činností OKD. Ostravská společnost prodává svou stavební dceřinou firmu VOKD. Záměrem je ukončit transakci ještě v tomto roce.
"Vím, že se připravuje změna naší akcionářské struktury," připustil předseda představenstva VOKD Jan Březina. "Na podrobnosti se ale neptejte, je to věcí majitelů," poznamenal.
Záměr prodat firmu s třinácti sty zaměstnanci a ročními tržbami 1,6 miliardy korun včera potvrdila mluvčí OKD Věra Breiová s tím, že zprostředkovatelem transakce je Patria Finance a soutěž proběhne standardním dvoukolovým způsobem. O firmu údajně projevilo zájem osm subjektů, které patří k předním v oboru.
"VOKD nás skutečně zajímá," reagoval například předseda představenstva OHL ŽS Michal Štefl. "Má výsledky, umí práce v podzemí, v tunelech, proto je pro nás přitažlivá," dodal.
Zájem potvrdil také další silný hráč - firma Hochtief. "Víme, že se tato příležitost na trhu objevila, nyní ji zkoumáme," uvedla bez dalších podrobností Alena Čechová, její mluvčí. Svou účast v soutěži nevyloučil ani Metrostav, jak připustil mluvčí František Polák s tím, že zatím monitorují situaci.
O ceně se zatím spekuluje
Podle důvěryhodného zdroje, jenž má blízko k vrcholovému managementu OKD, a proto si nepřál zveřejnit jméno, se bude nový majitel stoprocentního akciového podílu VOKD vybírat podle tří klíčových kritérií. Měl by garantovat po dobu nejméně pěti let důlní aktivity VOKD, převzít stávající management a nabídnout co možná nejvyšší cenu.
Podle zdroje bude OKD za stavební firmu požadovat až kolem půl miliardy korun. Znalci z oboru to však považují za nadnesené. "VOKD trpí přezaměstnaností a z toho vycházející nižší produktivitou práce. Určitým rizikem může být příliš úzká vazba na vlastníka, lépe řečeno na těžbu černého uhlí, která se bude postupně snižovat," je přesvědčen ředitel jedné z regionálních stavebních firem, která se proto soutěže nezúčastní.
Šéf podnikatelů ve stavebnictví Miloslav Mašek považuje za standardní, když také na českém stavebním trhu dochází k další koncentraci kapacit. "Tímto se kapitál neztrácí, firmy dál pokračují ve svých činnostech, a to je důležité," poznamenal.
Poslední velkou fúzí bylo ovládnutí páté největší stavební firmy působící na domácím trhu - ŽS Brno - španělskou společností OHL.
Prodeje budou pokračovat
RPG Industries finančníka Zdeňka Bakaly ovládla OKD v listopadu 2004. Většinový majetkový podíl koupila od dřívějších vlastníků Viktora Koláčka a Petra Otavy. Prostřednictvím své dceřiné společnosti Charles Capital, údajně za částku kolem deseti miliard korun.
Od té doby se struktura OKD, zahrnující původně na pět desítek firem, zjednodušuje. Loni prodala důlní společnost hliníkářskou firmu Al Invest Břidličná, Hornický penzijní fond, rekreační středisko Permon ve Vysokých Tatrách. Letos to bude VOKD. Další na řadě by mohla být karvinská Kovona či společnost Metalimex. Firma navíc chce prodat svůj rozsáhlý bytový fond.
"Postupně se soustředíme na rozhodující uhelný byznys. Chceme se účastnit privatizace polských kamenouhelných dolů, zbavíme se činností, jež nejsou nezbytné," nastínil už dříve Bakala strategické záměry spojené s OKD.
Restrukturalizace se ale dotkne i samotné těžby uhlí. Firma na začátku března oznámila, že uzavře v lednu příštího roku prodělečný důl Dukla s tisícovkou zaměstnanců. Většina z nich by měla najít práci na ostatních šachtách.
RPG registrovaná na Kypru, za níž stojí skupina neznámých investorů a londýnský investiční fond Crossroad, pomýšlí rovněž na ČEZ s cílem vytvořit významného středoevropského energetického hráče. Předehrou tomuto směřování byl i nedávný nákup maďarské tepelné elektrárny Pannonpower.
(14.04.2006; Mladá fronta Dnes; s. B2; čtk)
Praha - Zájem o hypotéky v Česku nadále silně poroste. Letos se očekává celkový objem nově uzavřených hypoték v rekordní hodnotě až 94 miliard korun, což by znamenalo meziroční růst o 30 procent. Shodují se na tom zástupci hypotečních bank. Loni stoupl objem nových hypoték meziročně o 38,7 procenta - na 72,1 miliardy korun.
(18.04.2006; Sme; s. 6; Onuferová Marianna)
Či klient bude schopný splácať úver, banke napovedia nielen jeho príjmy, ale aj dĺžka zamestnania, alebo podnikania. Pri hodnotení žiadateľa, ktorý má napríklad pracovnú zmluvu na jeden rok, banka zohľadňuje aj jeho pracovnú pozíciu a či má solídneho zamestnávateľa.
O lepšej východiskovej situácii môže hovoriť ten, kto má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Banky zvyčajne vyžadujú, aby záujemca o hypotekárny úver nebol v skúšobnej dobe.
Uspieť so žiadosťou o hypotéku môže aj osoba, ktorá s firmou uzatvorila pracovný pomer na dobu určitú, napríklad na jeden rok s možnosťou predlženia zmluvy. Banku však môže zaujímať, či žiadateľovi už aspoň raz zamestnávateľ pracovný pomer obnovil.
O hypotekárny úver môže požiadať aj živnostník. Získa ho za podobných podmienok ako zamestnanec. Banky spravidla požadujú, aby v jednej oblasti podnikal aspoň dva roky a aby banke preukázal príjem z podnikania na Slovensku. Okrem toho musí predložiť aj daňové priznanie a doklad o zaplatení dane za posledný rok alebo dva roky a potvrdenie, že nič nedlhuje daňovému úradu, Sociálnej a zdravotnej poisťovni.
(16.04.2006; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; 0,15 min.; R)
Reportérka:
"Banskobystrickí a zvolenskí hasiči zasahovali počas noci pri niekoľkých požiaroch. Na Sliači zhorel na záhradnej chatke 55- ročný muž pri požiari, ktorý spôsobila horiaca sviečka. Na Hornej Mičinej zhorelo pohostinstvo pri futbalovom ihrisku. Oheň zrejme niekto založil úmyselne a majiteľovi tak spôsobil 300-tisícovú škodu. Polícia po podpaľačovi pátra."
STORIN
(14.04.2006; Právo; s. 14; cnn, roš)
Zastavit obohacování uranu Íránem do vyjasnění zbývajících otázek jaderného programu se včera v Teheránu pokoušel přesvědčit íránské vedení Muhammad Baradej, šéf Mezinárodní agentury pro atomovou energii (MAAE). Teherán oznámil úspěšné spuštění procesu v úterý.
"Čas nazrál pro politické řešení," prohlásil po příletu Baradej. V duchu výzvy RB z 29. března, aby Írán zmrazil veškeré aktivity spojené s obohacováním, dodal, že bude usilovat o to, aby Írán přistoupil na opatření důvěry.
Íránský hlavní vyjednavač Alí Laridžání požadavky mezinárodního společenství nepřímo označil za "iracionální", nevyloučil však "trvalou instalaci kamer MAAE". Jakýkoli ústupek však předem odmítl íránský prezident Mahmúd Ahmadínežád: "Máme červenou čáru a za ni nikoho nepustíme," citovala jej agentura FARS. "Naše odpověď těm, kdo se zlobí na Írán, že si osvojil celý jaderný cyklus, je jen jedna věta: Mějte na nás vztek a umřete na něj!" Írán nebude o svém právu obohacovat s nikým jednat," řekl.
Riceová počká do 28. dubna
RB, která podezírá Írán, že chce pod pláštíkem civilní jaderné energetiky vyvinout atomovou zbraň, očekává od Baradeje zprávu 28. dubna. Podle amerického velvyslance v OSN Johna Boltona tak může šéf MAAE učinit i dřív, ale nebyl o to požádán.
Ministryně zahraničí USA Condoleezza Riceová, která v reakci na íránské oznámení ve středu prohlásila, že RB musí jednat, a žádala energické kroky, však o mimořádné zasedání rady nepožádala.
Nejmenovaní činitelé státního departmentu naznačili, že mezi opatření, která RB může přijmout, patří zákaz cest íránských činitelů a zmrazení aktiv režimu. To už v USA platí, ale rezoluce by k tomu zavázala všechny členské země OSN.
K odsouzení íránského kroku se přidali i dva dosud váhající členové RB. Mluvčí francouzské vlády Jean-Francois Cope upozornil Írán, aby "respektoval své závazky".
"Vyjadřujeme znepokojení a obavu z toho, kam tato záležitost spěje," prohlásil mluvčí čínské diplomacie Liou Ťien-tao. Peking doufá, že zúčastněné strany nebudou spor eskalovat.
Zmírnit rétoriku vyzval i generální tajemník OSN Kofi Annan. "Ano, Íránci provádějí svůj výzkum. Doufám ale, že budou schopni se vrátit ke stolu a vyjednat řešení s mezinárodním společenstvím," prohlásil.
Staňte se našimi partnery, zve Teherán
Íránský velvyslanec Golamrezá Ansarí v ruské televizi ujišťoval, že Írán nemá program výroby atomových zbraní a ani s nimi nepočítá v obranné doktríně. "Mít jaderné zbraně je proti íránské bezpečnosti a pro Írán by to znamenalo bezpečnostní ohrožení," řekl.
"Nejlepším východiskem pro země, které mají obavy, je stát se našimi partnery v řízení, výrobě a technologiích v Natanzu (íránském zařízení pro obohacování). To je důležité opatření důvěry," tvrdil šéf Organizace pro atomovou energii Golámrezá Ákázáde.
Podle jeho zástupce Mohammada Saídího Írán v pondělí spustil 164 centrifug a do začátku roku 2007 jich chce mít tři tisíce. Jeho cílem je rozšířit obohacování v 54 tisících centrifugách..
Podle USA by s nynějšími 164 centrifugami Íránu trvalo 13 let vyrobit uran pro jednu jadernou zbraň, prohlásil v Moskvě náměstek americké diplomacie Stephen Rademaker. V třítisícové kaskádě by stačilo 271 dní a s více než 50 tisíci centrifugami pouhých 16 dní, uvedl.
Írán zatím obohatil uran jen na 3,5 procenta, což vyhovuje účelům jaderné energetiky, zatímco pro atomovou bombu je třeba 80 až 90 procent.
(14.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.; SPEROVÁ Danielle)
D. SPEROVÁ, moderátorka:
"Uprednostňovať hospodársky rast a pracovné miesta, stanoviť presné pravidlá pre voľnú výmenu služieb, to minister hospodárstva BARTENSTEIN označil za dôležité témy v rámci rakúskeho predsedovania v Rade Európskej únie. Stratégia EÚ pre vytváranie dodatočných pracovných miest by ich mala Rakúsku priniesť až 40-tisíc ročne, počíta BARTENSTEIN. Menej spokojný je naproti tomu hovorca SPÖ pre európske otázky EINEM. Ten nevidí žiadne opatrenia, ktoré by mohli citeľnejšie znížiť nezamestnanosť. BARTENSTEINOVE pozitívne odhady podľa EINEMA nie sú vôbec reálne."
STORIN
(15.04.2006; Sme; s. 7; sita, ap)
BERLÍN - Nemecká farmaceutická skupina Bayer podala oficiálnu ponuku na kúpu konkurenčnej firmy Schering v sume asi 617 miliárd korún. Ponuka je mierne vyššia než tá, ktorú vedenie Scheringu akcionárom odporučilo. Konečná ponuka skupiny je v prepočte 86 eur na akciu.
Zvýšenie oproti pôvodne oznámenej ponuke zdôvodnila skupina Bayer primárne emisiou nových akcií Scheringu. Fúziou farmaceutických divízií Bayeru a Scheringu vznikne nový svetový gigant v oblasti špecializovaných farmaceutických produktov s názvom Bayer-Schering Pharmaceuticals. Sídlo bude mať v Berlíne.
(18.04.2006; Pravda; s. 1; zah)
BRATISLAVA, VATIKÁN - Pápež Benedikt XVI. prekvapil obyčajných veriacich, biskupov i teológov.
Rok po jeho zvolení na Petrov stolec, ktorý uplynie zajtra, sú všetci príjemne prekvapení. Nepotvrdili sa totiž obavy, že bývalý šéf kongregácie pre doktrínu viery (niekdajšej inkvizície) bude príliš konzervatívny.
"Ľudia sú nadšení jeho milotou, biskupi chvália jeho múdrosť a rozvahu," povedal v rozhovore pre Pravdu nemecký cirkevný historik Vinzenz Pfnür z Fakulty katolíckej teológie Univerzity v Münsteri. Benedikt XVI. sa teší veľkej úcte a vážnosti aj v Poľsku, ktoré v máji navštívi. Po rodnom Nemecku to bude jeho prvá zahraničná návšteva.
----
Text pod foto:
Pápež Benedikt XVI. prichádza na Námestie sv. Petra vo Vatikáne, aby celebroval veľkonočnú omšu.
(15.04.2006; Lidové noviny; s. 8; čtk)
PRAHA Ceny pohonných hmot nadále rostou. Nejprodávanější benzin Natural 95 zdražil od neděle o 33 haléřů na průměrnou cenu 29,95 koruny za litr. Cena nafty prorazila hranici 29 korun, za poslední čtyři dny zdražila o 13 haléřů. Vyplývá to z aktuálních informací společnosti CCS. V pěti krajích, a to v Jihočeském, Jihomoravském, Plzeňském kraji, v Praze a na Vysočině, cena benzinu dokonce překročila cenu 30 korun za litr. Ceny pohonných hmot reagují zejména na vývoj cen ropy a ropných produktů ve světě. Během března cena ropy rostla především kvůli geopolitickému napětí v celém světě. Ve čtvrtek se přitom severomořská ropa Brent dostala na nový rekord 70,68 dolaru za barel.
(15.04.2006; Sme; s. 5; rf)
Na Slovensku je 2355 železničných priecestí, z toho 537 je vybavených svetelnými závorami a 124 závorami bez svetiel. Ostatné sú chránené len svetelnými zabezpečovacími zariadeniami a výstražnými krížmi. Podľa hovorkyne Železníc Slovenskej republiky Nely Blaškovej závory predstavujú istú psychologickú bariéru, hoci aj na nich sa stávajú nehody. "V súčasnosti sa pred priecestia budujú návestidla, ktoré rušňovodičovi signalizujú, či zabezpečovacie zariadenie funguje správne," povedala Blašková.
Od začiatku tohto roku sa na Slovensku stalo vyše 30 dopravných nehôd na železničných priecestiach, vlani takmer sto. Išlo o zrážku áut s vlakmi aj náraz áut do závor či stojanov so semaformi. Väčšinou ich zapríčinili vodiči áut, ktorí nerešpektovali pravidlá prechádzania cez priecestia.
(18.04.2006; Hospodárske noviny; príloha Digitálny svet, s. 21; js)
Banky musia odstrániť obavy mnohých zákazníkov z toho, či je elektronické bankovníctvo bezpečné, ak chcú dosiahnuť, aby zákazníci vo väčšej miere používali elektronické bankovníctvo a zároveň si udržali existujúcich zákazníkov. To je najdôležitejší záver v najnovšej správe analytickej firmy Forrester. Vedúci analytik pre finančné služby Benjamín Ensor povedal: "Zákazník s veľkými obavami o bezpečnosť zostáva najväčšou prekážkou pre využívanie elektronického bankovníctva v Európe, hlavne v krajinách ako Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia, kde sa dvojstupňové overenie totožnosti v elektronickom bankovníctve používa zriedka alebo vôbec. Väčšia dôvera používateľa siete v bezpečnosť pravdepodobne spôsobí väčšie využívanie elektronického bankovníctva."
Najzaujímavejšie výsledky európskeho výskumu Forrester:
* Používateľ siete, ktorý sa bojí o bezpečnosť pri komunikácii s priamym prístupom, nemôže využívať elektronické bankovníctvo. Až 30 % používateľov siete v Európe je presvedčených o bezpečnosti svojich osobných finančných údajov, ako sú čísla kreditných a debetných kariet, pomocou ktorých vykonávajú elektronické bankové transakcie. Aj keď, na druhej strane, existuje 4,5-krát viac používateľov siete, ktorí sú presvedčení o bezpečnosti elektronických transakcií, ako tých, ktorí nie sú presvedčení.
* Obavy o bezpečnosť tvoria druhú najväčšiu prekážku pre elektronické bankovníctvo. Celkovo dve pätiny používateľov siete v Európe, ktorí nepoužívajú elektronické bankovníctvo odpovedali, že ho nepoužívajú preto, lebo majú obavy o bezpečnosť elektronickej transakcie.
* Mnoho zákazníkov je presvedčených, Že elektronické bankovníctvo je menej bezpečné než platenie kartou v reštaurácii. Väčšina zákazníkov v Nemecku, Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku a v Holandsku má menšie obavy z platenia kartou v reštaurácii, než pri jej používaní na elektronické bankovníctvo.
* Používatelia siete sa nesnažia chrániť svoju bezpečnosť. Navzdory svojim obavám o bezpečnosť je jednoznačné, že mnohí, vlastne väčšina používateľov siete, nepochopila komplexný rozsah zamedzenia bezpečnostných rizík alebo určenia predbežných opatrení na ich zamedzenie.
Podľa firmy Forrester, banky ne môžu prinútiť vládu alebo prevádzkovateľov internetu, aby zaručili, že internet sa stane bezpečným na vykonávanie obchodných transakcií. Rovnako nemôžu ovplyvniť svojich zákazníkov. Navzdory obavám o bezpečnosť, mnoho uživatelov siete nevykonáva žiadne základné predbežné opatrenia súvisiace s bezpečnosťou, a preto musia banky zmierniť obavy používateľov siete a vykonávať hodnotenia na kompenzáciu ich nečinnosti. Banky sa musia zamerať na výchovu používateľov siete súvisiacu s bezpečnosťou, nesmú dopustiť, aby obavy používateľov kompromitovali bezpečnosť komunikácie, musia okamžite začať využívať alebo zosilniť dvojstupňové overenie totožnosti a musia spolupracovať, a nie konkurovať bezpečnosti. Viac o tejto téme v ďalšom článku: Pocit nebezpečenstva - základná prekážka rozvoja elektronického bankovníctva.
(13.04.2006; Hospodářské noviny; s. 14; Mařík Martin)
Až do posledního jednání vlády před volbami, tedy 31. května, má ministr zemědělství Jan Mládek čas navrhnout jednu ze tří variant, jak zavést na trhu biopaliva. Od příštího roku by se měla biosložka plošně přimíchávat v nejvýše pěti procentech do veškerého benzínu a nafty.
Kabinet zavedení biopaliv plánuje už mnoho let. Mají především pomoci zemědělcům v odbytu nadprodukce řepky (řepkový metylester do nafty) nebo obilí či cukrovky (biolíh do benzínu). Do včerejška se však politici dopracovali jen k formulování tří variant, které pro používání biopaliv připadají v úvahu. Výroba suroviny pro biopaliva je totiž tak drahá, že ji stát musí buď dotovat, nebo její používání nařídit zákonem, a zdražit tak pohonné hmoty motoristům.
První možností je úleva spotřební daně. Má činit 11,84 koruny na litr biolihu a 9,95 koruny na litr řepkového metylesteru. Státní rozpočet by to přišlo na 4,3 miliardy korun. Evropská komise ale odmítá záměr, že by tuto podporu mohlo dostat jen biopalivo vyrobené v Česku, a také stanovení jeho minimální ceny.
Podle Ministerstva zemědělství přitom vratka daně funguje v mnoha ostatních zemích Evropské unie.
Brusel, který musí systém posvětit, však dává přednost například přímé podpoře výrobců biopaliv. To by Česko příští rok vyšlo asi na 3,6 miliardy korun. Narostla by zároveň administrativa, protože vyplacené dotace by se musely důsledně kontrolovat. Naopak výhodou je, že podobný systém je už vypracován pro výrobce metylesteru (stačí ho jen upravit), a kromě toho by nedošlo k zdražení pohonných hmot.
Třetí variantou je stanovit povinné přimíchávání biopaliv do pohonných hmot bez jakýchkoliv podpor. To by podle propočtů ministerstva zdražilo motoristům benzín až o 25 haléřů na litr, naftu až o 60 haléřů. Tuzemští producenti biopaliv i pohonných hmot by se přitom mohli cítit poškozeni právě proto, že v zahraničí biopaliva dotována jsou. Předností systému naopak je, že nevyžaduje peníze od státu.
Všechna "pro a proti" tří možností teď posoudí odborná komise, Mládek pak má vládě předložit tu nejlepší variantu.
(06.04.2006; Reflex; č. 14/2006, s. 46; -)
Bavorská automobilka BMW sází na pohon všech kol. Po uvedení nejnovější generace systému xDrive prodává nyní více vozidel s náhonem na všechna kola než jakýkoliv jiný dodavatel luxusních aut. Kromě modelů segmentu SUV X3 a X5 pohon všech kol nachází stále větší uplatnění i u limuzín a kombi řad 3 a 5, kde je nabízen jak s benzínovými, tak s dieselovými motory.
Pro bližší seznámení jsem si vybral BMW 330 xd v provedení touring s automatickou převodovkou - tedy na trhu téměř jedinečnou kombinaci kombi střední třídy se silným dieselovým šestiválcem, pohonem všech kol a automatem. Jediným srovnatelným konkurentem je Audi A4 Avant quattro s novým motorem 3,0 TDi a převodovkou Tiptronic. Ve srovnávací tabulce uvedený mercedes je nabízen pouze s pohonem zadní nápravy, neboť systém 4x4 nabízí stuttgartský výrobce v této modelové řadě výhradně ve spojení se zážehovými agregáty stejně jako třeba Volvo svůj model V50.
RYCHLÁ REAKCE
Naftový agregát z Mnichova není potřeba příliš představovat, protože nachází uplatnění u většiny modelů modro-bílé značky. Jedná se o naprostou špičku mezi vznětovými šestiválci na trhu, motor nejenže tichým chodem úspěšně maskuje svůj naftový naturel, ale také se výkonem vyrovnává stejně objemným zážehovým motorům a s ohledem na kroutící moment a ekonomiku provozu je výrazně překonává. Motory TDi koncernu VW jsou však velkým soupeřem stejně jako naftové agregáty Mercedesu. Hodnotit tedy musím spíše celkový charakter vozu, kde BMW zaujímá především zajímavým technickým řešením pohonu všech kol.
Přenos výkonu je tu řízen elektronicky lamelovou spojkou, jež umožňuje distribuci kroutícího momentu mezi přední a zadní nápravou proměnným způsobem tak, aby byl k dispozici vždy tam, kde jej lze přeměnit na hnací sílu nejúčinněji. Řídicí jednotka systému je spojena se systémem regulace podvozku DSC a včas identifikuje jakoukoliv tendenci k přetáčivosti nebo nedotáčivosti a vyrovná ji příslušnou změnou distribuce výkonu. Počínaje rozdělením mezi přední a zadní nápravou v poměru 40:60, který je v normálních jízdních situacích převládající, lze tento poměr měnit od 50:50 do 0:100 procent podle požadavků jízdní dynamiky. Systém navíc dokáže reagovat za jednu desetinu sekundy, což běžný řidič nemá šanci poznat. Praktickou zkouškou funkce xDrive může být třeba výjezd ze zasněženého parkoviště na suchou silnici, kdy na povrchu s možností záběru jsou umístěna pouze přední kola. Systém xDrive přenese téměř všechen výkon na přední kola a jinak běžné přibrzdění zadních kol, jež způsobuje ztrátu výkonu, je tak zbytečné. Celkově lze konstatovat, že ve spojení s elektronickými systémy kontroly trakce a protismykové regulace je tento vůz jedním z nejbezpečnějších. Chválit musím rovněž šestistupňovou automatickou převodovku, kdy v manuálním režimu se dolů odrazuje logičtěji směrem vpřed (u audi naopak).
VÝBAVA NENÍ ZADARMO
Zájemci o tohle BMW musí počítat s tím, že na první pohled lákavá cena výběrem z bohatého seznamu doplňkové výbavy může výrazně narůst. Cena testovaného vozu činila 1 848 200 Kč, a to především kvůli takovým doplňkům jako TV tuneru, navigaci, adaptivním xenonovým světlometům, bezdotykovému otvírání, panoramatickému střešnímu oknu, handsfree systému bluetooth či elektrickým sedadlům s pamětí u řidiče. Dlužno říci, že i když v základu nechybí automatická klimatizace, mlhovky, všechny airbagy kromě zadních bočních či kožený volant, pořádné luxusní vybavení tento vůz celkem prodraží. Na druhou stranu, jeho kvalita je neoddiskutovatelná a zákazník v ceně platí i za image modro-bílého znaku na kapotě. a autor je automobilový závodník
Text k foto: Sdružený přední světlomet si zachoval tradiční prstencový tvar parkovacích světel
Text k foto: Sledování televizního programu (včetně digitálního vysílání) je z bezpečnostních důvodů možné jen ve stojícím vozidle
SROVNÁNI
BMW 330 xd aut. Audi A4 3.0TDI quattro tip. Mercedes C320 CDI kombi
šestiválec turbo 2993 cm3 šestiválec turbo 2967 cm3 šestiválec turbo 2987 cm3
Výkon (k/kW): 231/170 233/171 224/165
Max. točivý mom. (Nm/ot.min1): 500/1750 450/1400 510/1600
Zrychlení 0-100 km/h (s): 6,8 7,5 7,1
Max. rychlost (km/h): 236 240 241
Komb. spotřeba (l/100 km): 8,2 8,3 7,3
Délka (mm): 4520 4586 4540
Zavazadlový prostor (l): 460-1385 442-1184 470-1355
Základní cena (Kč): 1 285400 1 343 400 1 194 000
(05.04.2006; Literárny týždenník; č. 11-12/2006, s. 1; Janík Pavol)
Prezident Ivan Gašparovič akceptoval návrh na odvolanie ministra kultúry Františka Tótha. S týmto návrhom ho 31.3.2006 navštívil premiér Mikuláš Dzurinda na základe rozhodnutia koaličnej rady z 30. 3.2006. Do uzávierky aktuálneho dvojčísla Literárneho týždenníka bolo známe, že prezident má Tótha odvolať 4.4.2006 a nadväzne vymenovať jeho nástupcu, ktorým sa má opäť stať predchádzajúci šéf rezortu kultúry Rudolf Chmel. Pred mesiacom 24.2.2006 vládna koalícia a Kresťanskodemokratické hnutie ešte podržali F. Tótha vo funkcii, keď návrh Ľudovej strany - HZDS odvolať ho z postu ministra podporili ďalšie opozičné parlamentné subjekty: Smer-sociálna demokracia, Slobodné fórum a Komunistická strana Slovenska. Argumenty Jozefa Ševca, ktoré vtedy odzneli v Národnej rade SR a ktorým po krátkom časovom odstupe nevdojak dala svojím rozhodnutím za pravdu aj súčasná vládna koalícia, sú naozaj výstižnou bodkou za politickou kariérou doterajšieho vrcholového manažéra slovenskej kultúry, ktorý minulý rok vzlietol do kabinetu na krídlach predsedu Aliancie nového občana Pavla Ruska a vzápätí sa ostentatívne postavil proti menu.
Dnes už je všeobecne známe, že bolo veľkým omylom a nešťastím pre Slovensko vymenovať do funkcie ministra kultúry Františka Tótha. Rozmýšľal som aj nad tým, ako sa to mohlo stať a prečo sa to stalo. Okrem iného mi zišla na um aj taká myšlienka, že to mohol urobiť zlomyseľný človek, ktorý sa za niečo chcel škaredo pomstiť samotnému Františkovi Tóthovi, ale aj súčasnej vládnej koalícii. V každom prípade ten, kto to urobil, musel dobre poznať samotného pána Tótha, ale aj politickú situáciu na Slovensku. Prečo? Podstata tragikomickosti tohto prípadu spočíva najmä v tom, že jeho znalosť kultúrnej problematiky na Slovensku je až taká. že zrejme pán Tóth nevedel, do čoho ide, na čo sa podujíma. O ignorantstve pána Tótha v oblasti slovenskej kultúry takmer kričí každý jeho krok, ktorý urobil na svojom poste. Verím, že keby pán Tóth kompetentne poznal zložitosť súčasnej problematiky slovenskej kultúry a mal minimálne penzum občianskej kultúrnosti a lojálnosti, nebol by sa dal zlákať na ministerské kreslo.
Tragickosť celej situácie sa znásobuje ešte aj tým, že zatiaľ čo absolútna väčšina súdnych ľudí na Slovensku už pochopila krajnú nevyhnutnosť odvolania pána Tótha z postu ministra kultúry, on sám ešte nepochopil, že by bolo prejavom elementárnej občianskej slušnosti, keby sa pokorne poklonil tomuto najvyššiemu zákonodarnému orgánu so slovami "Ľutujem, že to tak dopadlo. Je to hlavne moja vina, preto aspoň dôstojne odchádzam".
Ťažko pochopiť prečo pán Tóth odmieta, že by to bolo najdôstojnejšie riešenie pre všetkých, najmä pre neho. Tým, že sa správa tak, ako topiaci, ktorý nevie plávať, bije okolo seba hlava-nehlava, prijíma jedno za druhým likvidačné a škodlivé riešenie pre slovenskú kultúru. Len za ten krátky čas, čo je vo funkcii ministra, už stihol toľko prešľapov a trápností, že sa to nepodarilo nijakému jeho predchodcovi. Treba ho jednoducho zastaviť, lebo nakoniec ešte predá aj tú žobrácku palicu, o ktorú obohatil slovenskú kultúru.
Nie je vylúčené, že odmietavé stanovisko pána Tótha dobrovoľne odstúpiť z funkcie ministra je ovplyvnené aj skutočnosťou, že má rovnako nekompetentných podaktorých kolegov na čele rezortov, ktoré sú im tiež na hony vzdialené a zo svojich funkcií dobrovoľne neodchádzajú. Zrejme sa už s tým nedá nič robiť. Človek si spomína na tie požiadavky, ktoré boli súčasťou prevratu, že funkcie sa budú obsadzovať len kompetentnými ľuďmi.
(15.04.2006; Pravda; s. 20; Kullová Zuzana)
Na začiatku ich čakala podpora a dlhé rady v úradoch práce. Mali odvahu a začali podnikať. Hoci ešte nevyhrávajú ankety o najúspešnejšiu podnikateľku roka, ani sa neobjavujú v médiách, kúsok cesty už majú za sebou. Aké sú životné príbehy žien, ktoré urobili zopár krokov k splneniu svojich snov?
Obchod, ktorým konkuruje mužom
Andrea Kišová, A. K. Shop-Elektro, Fiľakovo, obchod s elektro, nezamestnaná bola pol roka, podniká 2 roky
Čas strávený v úrade práce bol veľmi nepríjemným obdobím. Človek sa cítil nepotrebný a menejcenný. Našťastie, nezamestnaná som bola len krátky čas, ale zdalo sa mi to ako večnosť'. Vyskúšala som vtedy všetky dostupné možnosti. Inzeráty v denníkoch, časopisoch, na internete, oslovovala som známych, napísala som desiatky životopisov a žiadostí.
Najväčšou prekážkou na konkurzoch bolo, že som mladá bezdetná žena. Nevidela som iné východisko a čakať na zázrak som nechcela. Neuvažovala som ani o odchode do zahraničia. Myslím si, že všade sa dá uplatniť, len treba nájsť to, v čom dá uplatniť. Podnikám v obchodnej činnosti, mám predajňu Elektro. Veľa sme uvažovali s manželom, do čoho sa pustiť. Chcela som robiť niečo iné ako väčšina žien.
Dodnes často spomínam na obdobie, keď som sa v začiatkoch musela naučiť veľa nových vecí, čo sa týka elektroniky. Pre ženu je ťažšie ako pre mužov ovládať technické parametre, vlastnosti a prednosti výrobkov. Náročné bolo nájsť dodávateľov, od koho objednávať tovar, aký tovar a podobne. Väčšinou ma ako mladú ženu, ešte k tomu začínajúcu, nebrali vážne, čo mi dosť prekážalo.
Podnikanie ma zmenilo najmä v tom, že som rozhodnejšia, zodpovednejšia, uvážlivejšia a mám zdravú sebadôveru. V podnikaní si vždy treba zachovať chladnú hlavu a pristupovať k veciam profesionálne. Podnikám v prenajatých priestoroch, ale chcela by som mat' vlastné. Mojou túžbou ostáva, mat' ešte väčší obchod, aby som mohla ponúknuť dobrý tovar oveľa väčšiemu počtu zákazníkov. Chcem byt' úspešná a najlepšia v tom, čo robím. Keď porovnám začiatky, keď som predávala na malej ploche, dnes túto prácu robíme obaja s manželom, máme zamestnanca a predajná plocha nášho sortimentu rastie, pokojne môžeme hovoriť o naplnení sna.
Vzdelávaním ľudia rastú
Nora Lauková, F. A. M. E., Bratislava, vzdelávanie a poradenstvo, nezamestnaná bola 14 dní, podniká 1,5 roka
Moja cesta k začiatkom podnikania nebola jednoduchá. Som typ veľmi kreatívnej ženy, ktorá vedela, že trvalé zamestnanie pod priamym riadením nekompetentných ľudí bude stále mojím dlhodobým problémom.
Zamestnať sa nebolo pre mňa jednoduché. Ako bývalému vedúcemu zamestnancovi sa mi veľmi ťažko hľadalo zamestnanie, kde by som nebola pre zamestnávateľa "naddimenzovaná". Poznala som presne princípy prijímania zamestnancov, systémy výberov a pohovorov, práce ľudských zdrojov. Môj rozhľad a vedomosti v tejto oblasti boli u mňa na veľmi vysokej úrovni, čo budúcim zamestnávateľom prekážalo.
Definitívne rozhodnutie začať podnikať prišlo, keď som videla, koľko žien nemá odvahu začať, či už pre peniaze, strach alebo nedostatočnú informovanosť o podnikaní. Vybrala som si - vzdelávanie a poradenstvo aj pre tých, čo si nevedia poradiť ako začať podnikať.
Čakalo ma niekoľko nástrah vo forme zlej podnikateľskej etiky, problémov platobnej neschopnosti niektorých dodávateľov. Táto skúsenosť' ma naučila trpezlivosti a diplomacii. Podnikanie často neprináša svoje ovocie ihneď. Ak si niekto myslí, že hneď bude zarábať veľa peňazí, tak sa mýli. Je to o budovaní imidžu, rozvoji a neustálom sledovaní konkurencie.
V blízkom čase chcem vydať knihu, rada by som sa venovala aj podpore zamestnávateľov ústretových k rodine a radila, ako vytvoriť firmu, ktorá bude nápomocná všetkým a vždy, ak to budú ľudia potrebovať. Či už po poradenskej stránke, alebo po stránke vzdelávania. S kvalitnými projektmi sa naučia ľudia meniť a rásť.
Šperk ako záľuba i práca
Andrea Kubišová, Lučenec, výroba šperkov, nezamestnaná bola pol roka, podniká 1,5 roka
V podnikaní sa venujem výrobe šperkov z drôtov a polodrahokamov. Predtým, ako som bola nezamestnaná, pracovala som ako obchodná zástupkyňa. Firma nám zo dňa na deň skončila pracovný pomer a začala sa venovať inej činnosti. Musela som uväzovať nad tým, ako si poradiť v tejto situácii a zároveň zúročiť skúsenosti, ktoré som predtým nadobudla.
Na začiatku mi pomohla nadácia Integra. Poskytla mi mikropôžičku, ktorú som aj využila. Išlo síce len o symbolickú hodnotu, ale zabezpečilo mi určitú istotu v podnikaní. V tejto situácii ma podporilo aj blízke okolie, ktoré mi držalo palce a ja som mala dosť síl začať.
Podnikanie ma naučilo samostatnosti, sebestačnosti, hoci sa musím obracať, aby som všetko stíhala. Človek je však sám sebe pánom a v mojom prípade stopercentne platí, že robím, čo ma baví.
Podnikám z domu, organizujem si stretnutia so zákazníkmi a predkladám im moju ponuku. Ak majú záujem, môžu si ich priamo objednať. Ale oslovujem aj priamo predajne vo väčších mestách. Potešilo by ma, ak by v každom z nich bola aspoň jedna predajňa, kde nájdu šperky z mojej dielne. Rada by som v budúcnosti rozšírila svoj sortiment aj do iných miest, rozbehla obchod prostredníctvom internetu, prípadne začala pracovať aj s drahými kovmi.
Aby boli nohy v teple
Anna Barlíková, Telgárt, výroba ponožiek, nezamestnaná bola 3 roky, podniká 1,5 roka
Rozhodnutie začať podnikať prišlo na návšteve u známych, ktorí vyrábali doma ponožky. V tom čase sme boli s manželom nezamestnaní, a tak sme uvažovali, čo ďalej. K známym som vtedy zavolala celú rodinu a po spoločnom rozhodnutí sme tento môj nápad schválili.
Cez úrad práce sme dostali dotáciu na rozbehnutie a niečo sme mali aj našetrené. Všetky prostriedky sme investovali do stroja a pracovného materiálu. Podnikáme doma, vo vlastných priestoroch. V záhrade sme mali dve veľké unimobunky, ktoré sme využili ako dielňu. Od podnikania nás neodradilo ani to, že sme hneď v začiatkoch podnikania vyhoreli a vznikla nám miliónová škoda. Pomoc nám vtedy poskytli viacerí, no najmä rodina, ktorá stála pri nás. Nech príde akákoľvek katastrofa, človek sa nesmie vzdať a musí ísť ďalej.
Táto práca určite prispela k tomu, že stmelila našu rodinu a podporila v nej súdržnosť. Mám štyri deti, ktoré nám pri rodinnom podnikaní pomáhajú. Vyrábame netradičné, pestrofarebné hrubé ponožky, určené pre ženy aj mužov. Najviac sa zameriavame na pracovné ponožky, lebo väčšina tunajších ľudí pracuje v hore. Radi by sme našli viac odberateľov.
Text k foto: Podnikanie mnohé ženy zmenilo. Sú spokojnejšie, sebavedomejšie a práca je pre nich koníčkom. FOTO : PHOTOS.COM
(18.04.2006; Pravda; s. 21; -)
Ak sa potenciálny zamestnávateľ pýta pri vstupnom interview napríklad na to, koľko má kandidátka detí a či sa jej o ne má kto postarať, chyba je často aj v tom, že právne vedomie väčšiny občanov Slovenska je veľmi nízke.
Uchádzači o voľné miesta často vôbec nevedia, že o takých veciach nie sú povinní hovoriť. Zamestnávateľa by malo zaujímať predovšetkým to, čo priamo súvisí s obsadzovanou pozíciou, teda vzdelanie, prax a schopnosti. Výber nových pracovníkov na základe takých kritérií, ako je vek, pohlavie či rodinný stav, je znamením toho, že personálna politika daného zamestnávateľa nie je celkom v poriadku.
Vyhľadávanie a výber musia byť postavené na úplne iných kritériách, ako je len voľba medzi pohlaviami alebo vekovými kategóriami.
Dôležité je uvedomiť si, že do boja s diskrimináciou sa musia zapojiť kandidáti aj zamestnanci, ktorí sa musia naučiť lepšie brániť svoje práva a "predať" svoje vedomosti, skúsenosti a zručnosti, aj zamestnávatelia, ktorí musia pochopiť význam kvalitného ľudského kapitálu pre svoj úspech. Je chyba, ak bez akéhokoľvek bližšieho skúmania odmietnu kandidáta len preto, že je napríklad žena alebo má tri deti, a nepreveria jeho kvality. Ich múdrosť v ďalšom kroku môže spočívať napríklad aj v tom, že ak je daný kandidát mimoriadne kvalitný, dokážu mu vytvoriť také podmienky, aby zvládol všetky úlohy, pred ktorými sa ocitne.
(15.04.2006; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 2 min.; JURIŠ Richard)
Tomáš NOVOTNÝ, moderátor:
"Organizácia spojených národov sídliaca v New Yorku pôsobí po celom svete. Jedna z jeho najfunkčnejších exekutívnych zložiek, ktorá pokrýva 22 misií od Európy až po ďaleký východ, sídli práve na Slovensku v Bratislave."
Richard JURIŠ, redaktor:
"Priamo v centre Bratislavy sídli regionálne poradenské centrum OSN s pôsobnosťou v krajinách Balkánu, Pobaltia, Ruska a bývalých republík Sovietskeho zväzu."
Kálman MIZSEI, námestník generálneho tajomníka OSN (preklad):
"Regionálne centrum poskytuje poradenstvo takmer v 30 krajinách, čo je fenomenálny úspech pre Slovensko. Tento projekt podporovala Slovenská vláda. Verím, že Slováci sú na to patrične pyšní. Ide o prínos Slovenska svetu."
R. JURIŠ:
"Organizácia spojených národov sa stretáva aj s kritikou, že je málo pružná, často príde na miesto činu neskoro, alebo je neefektívna."
K. MIZSEI:
"OSN musí rozhodne prejsť viacerými reformami. Treba zefektívniť jej hierarchiu a byrokratický aparát. Mala by sa viac zamerať na individuality a nielen na krajiny ako celky. Je nutné eliminovať počet rôznych skupín, ktoré sa schovávajú za vlajku Spojených národov a pritom nevykonávajú úplne prospešnú prácu."
R. JURIŠ:
"Rozvojový program OSN v Bratislave sa podieľa nielen na projektoch v ďalekých krajinách ale aj na Slovensku."
Daniela GAŠPARÍKOVÁ, koordinátorka projektu UNDP:
"Rozvojový program OSN vlastne pomáha slovenskej vláde distribuovať a prerozdeliť objem finančných prostriedkov, ktoré vynakladá zo štátneho rozpočtu na rozvojovú pomoc."
R. JURIŠ:
"Pracovníci v Bratislave zhromažďujú úspešné projekty v oblasti zachovania životného prostredia, či boja s korupciou a proti chorobám z celého sveta. Následne ich vyhodnocujú a ponúkajú podľa potreby misiám v cieľových krajinách. Z približne 160 pracovníkov regionálneho centra v Bratislave je väčšinou tretina v permanentne v teréne. Najbližšie sa chystajú do Kirgizska, Kazachstanu a Arménska."
STORIN
(13.04.2006; Televízna stanica ČT 1; Udalosti; 19.15; 1 min.; PISTORIUS Roman)
Roman PISTORIUS, moderátor:
"Osem mesiacov väzenia, taký trest vymeral britský súd vojenskému lekárovi za to, že nechcel slúžiť v irackej vojne. 37-ročný poručík Malcolm Ken-dall SMITH bol v Iraku už dvakrát. Vlani tam ale odmietol ísť s tým, že vojna je nezákonná a Spojené štáty si v nej počínajú rovnako ako kedysi v inej Nemecko. Podľa päťčlennej súdnej poroty asi ale vojak nemôže vybrať rozkazy, ktoré splní a ktoré nie. V britských silách v Iraku slúži viac ako 8-tisíc žien a mužov. Najmenej 103 v priebehu trojročnej vojny zahynulo."
STORIN
(14.04.2006; Mladá fronta Dnes; s. A8; čtk)
Londýn - Britský vojenský tribunál včera rozhodl, že lékař u královského letectva Malcolm KendallSmith se provinil odmítnutím poslušnosti, když odmítl sloužit v irácké válce, protože ji považuje za nezákonnou.
Odsouzený byl poslán na osm měsíců do vězení.
Sedmatřicetiletý poručík byl v minulých letech v Iráku již dvakrát, ale loni tam odmítl odjet s tím, že po prostudování různých článků a publikací dospěl k závěru, že "Spojené státy si v oblasti Perského zálivu počínají stejně jako nacistické Německo".
Porota složená z pěti důstojníků letectva RAF (Royal Air Force) však shodně se žalobou usoudila, že voják si nemůže vybírat rozkazy, které splní. Zdroje neuvedly, jaký trest hrozí provinilci, který je stále v činné vojenské službě, z níž má být na vlastní žádost propuštěn nejdříve začátkem května.
V Iráku nyní působí na 8000 britských vojáků. Nejméně 103 Britů přišlo od zahájení války v březnu 2003 o život.
Text k foto: Potrestaný voják Malcolm KendallSmith FOTO: REUTERS
(13.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Zeit im Bild 1; 19.30; 1,5 min.; LEITNER Tarek)
Pokiaľ ide o zatiaľ nezodpovedanú otázku, kto bude vedúcim kandidátom Aliancie pre budúcnosť Rakúska (BZÖ) v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, sa teraz k slovu prihlásil vicekancelár GORBACH. Ten v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Kurier povedal, že sa nebude snažiť, aby vedúcim kandidátom bol on sám.
V interview pre ORF GORBACH povedal, že nie je síce zvyknutý sedieť dlho na jedno mieste, nevidí ale nikoho, kto by mohol obsadiť jeho vicekancelárske kreslo, a preto predpokladá že vicekancelárom bude ešte aj ďalšie tri mesiace. Ešte predtým sa rozšírili špekulácie o možnom návrate bývalého klubového šéfa FPÖ WESTENTHALERA ako vedúceho kandidáta BZÖ.
STORIN
(16.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.; SPEROVÁ Danielle)
D. SPEROVÁ, moderátorka:
"Dostane sa prominentný politik CDU Friedrich MERZ do vedenia Nemeckých železníc? Noviny Bild informovali s odvolaním sa na člena dozornej rady, že šéfa predstavenstva železníc MEHDORNA by mal predčasne vystriedať práve MERZ. Nemecké ministerstvo financií a aj samotný MERZ to ale popreli. Nemecké železnice by mali na budúci rok vstúpiť na burzu."
STORIN
(11.04.2006; Kopaničiar expres; č. 15/2006, s. 8; -)
Od marca ponúka Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., svojim klientom zaujímavé novinky - dynamickú cieľovú sumu, lepšie podmienky pri čerpaní stavebného úveru, možnosť vyhrať. O podrobnostiach sme hovorili s pani Vierou Fridriškovou, okresnou riaditeľkou PSS, a. s.
Čo si má klient predstaviť pod názvom dynamická cieľová suma?
-Táto ponuka je určená pre tých občanov, ktorí už pri sporení rátajú s infláciou a rastom cien nehnuteľností v budúcnosti. Ak sa klient rozhodne pre dynamickú cieľovú sumu, znamená to, že PSS, a. s., bude automaticky každoročne zvyšovať cieľovú sumu na jeho zmluve o stavebnom sporení o ním zvolené percento - a to o 5 % alebo 10%.
Zmenili sa podmienky pri poskytovaní stavebných úverov?
- Od 1. marca poskytuje PSS, a. s., stavebný úver až do 1 milióna korún bez skúmania príjmov žiadateľa, bez ručiteľa či záložného objektu. Stavebný úver môže tvoriť polovicu cieľovej sumy, takže v skutočnosti sú to prostriedky na financovanie bývania vo výške až 2 miliónov korún. A to je naozaj suma, s ktorou sa dajú realizovať aj veľké plány o bývaní.
PSS dáva pravidelne aj možnosť vyhrať...
- Ak si klient ešte do 30. apríla 2006 uzatvorí novú zmluvu o stavebnom sporení s cieľovou sumou minimálne 250 000 Sk a uhradí príslušné poplatky, bude zaradený do žrebovania o 20 000 korún. Ak bude zmluva prémiovo zvýhodnená, získa aj maximálnu štátnu prémiu 2 000 Sk.
Podrobné informácie získate na adresách: Nové Mesto n. V., Weisseho 11, tel.: 032/771 78 52, 771 95 87 Stará Turá, Dom služieb, ul. SNP 41, tel.: 032/776 42 60 Myjava, M. R. Štefánika 554/2, tel.: 034/621 49 49
(13.04.2006; Právo; s. 16; zr)
Nové obchody v pořizovací ceně 143,3 miliardy korun financovala za patnáctileté období působení na českém trhu společnost CAC Leasing. Za tu době společnost uzavřela se svými klienty 256 803 smluv a realizovala 1,6 miliardy čistého zisku.
CAC Leasing své aktivity zakládá na poskytování komplexní nabídky finančních produktů, pojištění a dalších doprovodných služeb pro soukromé osoby a pro malé a střední podniky. Jako univerzální společnost umožňuje svým klientům financovat leasingem dopravní techniku, stroje a zařízení a nemovitosti. S narůstajícím objemem smluv společnost zakládala dceřiné společnosti, jako je CAC pojišťovací makléřská, Renault leasing a další společnosti pro značkové financování motorových vozidel, pro poskytování operativního leasingu byla vytvořena firma CAC Full Service Leasing. CAC Leasing výrazně přispěl k tomu, že český leasingový trh v současné době patří v rámci Evropy k nejrozvinutějším.
(13.04.2006; Právo; s. 15; zr)
Nové obchody v pořizovací ceně 143,3 miliardy korun financovala za patnáctileté období působení na českém trhu společnost CAC Leasing. Za tu době společnost uzavřela se svými klienty 256 803 smluv a realizovala 1,6 miliardy čistého zisku.
CAC Leasing své aktivity zakládá na poskytování komplexní nabídky finančních produktů, pojištění a dalších doprovodných služeb pro soukromé osoby a pro malé a střední podniky. Jako univerzální společnost umožňuje svým klientům financovat leasingem dopravní techniku, stroje a zařízení a nemovitosti.
S narůstajícím objemem smluv společnost zakládala dceřiné společnosti, jako je CAC pojišťovací makléřská, Renault leasing a další společnosti pro značkové financování motorových vozidel, pro poskytování operativního leasingu byla vytvořena firma CAC Full Service Leasing. CAC Leasing výrazně přispěl k tomu, že český leasingový trh v současné době patří v rámci Evropy k nejrozvinutějším.
(15.04.2006; Mladá fronta Dnes; s. B1; as, čtk)
Zlínský kraj - Růst ceny ropy kvůli krizi v Íránu, narušení dodávek z Nigérie, pokles zásob v USA.
Všechny tyto události mají pro řidiče v Česku i Zlínském kraji jedno společné. Cena benzinu znovu roste, u většiny čerpacích stanic se blíží nebo už překročila třicet korun za litr.
Například ve Zlínském kraji poskočila od pondělí do včerejška o více než čtyřicet haléřů na litr. Aktuálně tak průměrná cena naturalu 95 před prodlouženým velikonočním víkendem představuje částku 29,85 Kč za litr, u dieselu 29,26 Kč. Vyplývá to z aktuálních informací společnosti CCS.
Jedinou útěchou zůstává motoristům v regionu fakt, že třicet korun a více za litr platí zatím pouze v Jihočeském, Jihomoravském a Plzeňském kraji, v Praze a na Vysočině. Prognózy odborníků ale mnoho nadějí na obrat do příštích dnů a týdnů nedávají. "Hrozba narušení dodávek by měla udržovat ceny ropy vysoké. Výraznější pokles je málo pravděpodobný, protože napětí v krizových oblastech bude patrně přetrvávat," tvrdí analytik České spořitelny Luboš Mokráš.
Ve Zlínském kraji lze i tak u jednotlivých pump objevit rozdíl až čtyř korun při platbě za litr pohonné hmoty. Nejvíce motoristé využívají nižší ceny u velkých nákupních center. Například u zlínského Makra pořídí řidič litr naturalu za 26,90 Kč, vedlejší čerpadlo společnosti Unicorn nabízí ještě nižší cenu - 26,10 Kč. Naproti tomu motorista směřující k hraničnímu přechodu ve Starém Hrozenkově na Uherskohradišťsku musí sáhnout do peněženky podstatně hlouběji. Litr naturalu tady aktuálně vyjde na 29,90 Kč.
Ceny pohonných hmot ke 14. dubnu
čerpací stanice natural nafta Unicorn Otrokovice 26,10 25,80 Dumeco Bánov 27,90 27,90 Limitoo Valašské Meziříčí 28,50 28,20 Vest Buchlovice 28,60 28,30 Autoshop Kroměříž 29,40 29,30 Trial Starý Hrozenkov 29,90 29,50
Zdroj: ABA, ÚAMK, iDnes
(13.04.2006; Televízna stanica TA 3; Poludňajší žurnál; 12.00; 0,2 min.; R)
A. PÁLFFY-BELÁNYI, moderátorka:
"Po včerajšom prudkom zvýšení cena ropy opäť mierne klesla, v súčasnosti sa drží v bezpečnej vzdialenosti od psychologickej hranice 69 amerických dolárov za barel. Trh je však stále ovplyvňovaný napätím okolo iránskeho jadrového programu a znižujúcimi sa zásobami benzínu v Spojených štátoch."
STORIN
(17.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.; SPEROVÁ Danielle)
D. SPEROVÁ, moderátorka:
"Cena ropy v noci v Ázii krátkodobo dosiahla 70-dolárovú hranicu. Je to po prvýkrát od augusta 2005, čo sa cena vyšplhala až do takej výšky. Analytici zdôvodňujú cenový nárast obavami, že kvôli neočakávane silnému poklesu zásob benzínu v USA by mohlo dôjsť k nedostatočnému zásobovaniu. Okrem toho rastie strach, že Spojené štáty by mohli kvôli jadrovému sporu s Iránom napadnúť jeho jadrové zariadenia."
STORIN
(17.04.2006; Televízna stanica TA 3; Správy; 15.30; 1,5 min.; ŠTOFANÍK Vincent)
Anna BENKOVIČOVÁ, moderátorka:
"Nitra má nové, luxusné nákupné centrum. Problém je však v tom, že stojí na pozemkoch s nevyjasneným vlastníctvom. Najvyšší súd preto začiatkom marca rozhodol, že v stavbe sa nesmie pokračovať. Mesto aj investor napriek tomu obchodné centrum dokončili a minulý týždeň aj otvorili. Síce bez toho, aby bola stavba právoplatne skolaudovaná, primátor však vydal povolenie na dočasné užívanie stavby."
Miroslav ŠVEJDA, riaditeľ stavebnej firmy Skanska SK (preklad z češtiny):
"My sme vlastne stavbu dokončili na základe tej zmluvy, ktorú sme mali uzavretú s investorom, na základe pokynov investora."
Vincent ŠTOFANÍK, redaktor:
"Spor o pozemky rieši Najvyšší súd. Ten zastavil vykonateľnosť stavebného povolenia. To znamená, že v stavbe sa nemohlo pokračovať. No mesto i investor rozhodnutie súdu ignorovali."
Peter ŠKULTÉTY, vedúci katedry správneho práva UK:
"Jednoznačne okamihom vydania takéhoto predbežného opatrenia musia byť pozastavené stavebné práce a akákoľvek činnosť. V prípade konkrétne aj primátor ak takto nepostupuje a nerešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu dopúšťa sa minimálne porušenia viacerých právnych noriem, ale najmä zneužitie právomoci verejného činiteľa."
V. ŠTOFANÍK:
"Primátor mesta však hovorí o bezprecedentnom počine Najvyššieho súdu, korupcie a výpalníctve."
Ferdinand VÍTEK, primátor mesta NITRA:
"Veľa sa hovorí v spoločnosti o možnej korupcii a ja nechcem špekulovať, kto je a kto nie je korumpovaný. V tejto situácii sú veľmi vážne náznaky, že tak mohlo nastať."
Alžbeta TARKOVÁ, údajná majiteľka pozemku:
"Mám štyritisíc dôchodok 20 rokov mám zrobených a dostanem len 4 049 korún, tak z toho môžem ja podplácať voľakoho?"
V. ŠTOFANÍK:
"Stavbe na sporných pozemkoch teda nedokázal zabrániť ani Najvyšší súd. Viac sa dozviete v relácii Čierny Peter."
STORIN
(18.04.2006; Hospodárske noviny; s. 17; Klimíková Mária)
Cena ropy aj v priebehu skráteného týždňa stúpala a vyšplhala sa na najvyššiu úroveň od minuloročného hurikánu Katrina. Májový kontrakt americkej ropy sa počas štyroch dní posilnil o 2,9 percenta a Veľkú noc strávil na hodnote 69,32 dolára za barel (159 litrov). Európskych motoristov nepotešil londýnsky Brent, ktorý je ešte drahší. Najaktívnejší kontrakt s júnovým termínom dodania vo štvrtok vytvoril nové historické maximum a testoval hranicu 71 dolárov za barel.
Návrat "býkov" na burzu vyprovokovali špekulácie o pripravovanom vojenskom útoku Spojených štátov na Irán. Ako prvý ho zverejnil časopis The New Yorker, ktorý uviedol aj podrobnosti: Američania by vraj mohli pri leteckom výpade na podzemné jadrové zariadenia použiť taktické nukleárne zbrane. Hovorca Bieleho domu Dan Bartlett síce okamžite označil zdroj týchto informácií za "neinformovaný", ale obchodníci reagovali promptne a začali ropu nakupovať. Už len možnosť útoku na druhého najväčšieho producenta z kartelu OPEC bol veľmi silný rastový signál.
Ďalší priniesla pravidelná správa o stave zásob v USA. Hoci komerčné rezervy ropy sa opäť zvýšili a stúpli na najvyššiu úroveň od mája 1998, pre trh bola rozhodujúcou informáciou nečakane prudký pokles zásob benzínu. Pod zníženie zásob všetkých derivátov (benzín, nafta, vykurovací olej) sa opäť podpísali rafinérie. Ich výkonnosť sa týždenne znížila na 85,6 percenta a za päťročným priemerom zaostáva takmer o 5 percent.
Stále existuje nádej na upokojenie situácie a obrat trendu, ktorý pravdepodobne spôsobí návrat cien pohonných látok nad hranicu 40 korún za liter. V čom spočíva? Globálnu situáciu na trhoch s energiami majú v rukách americké rafinérie. Burzoví hráči si uvedomujú, že ich súčasná úbohá výkonnosť nie je trvalý jav a len čo začnú pracovať v tradičnom režime, bez problémov poskytnú spotrebiteľom dostatok benzínu aj ďalších ropných produktov. To sa sekundárne prejaví tiež v poklese cien ropy.
Stále sa darí aj drahým kovom. Zlato strávilo sviatky 10 centov na psychologickou hranicou 600 dolárov za uncu! V utorok prekonalo na hlavnom trhu burzy COMEX 25-ročné maximum, keď sa vyšplhalo na úroveň 605,6. Historický rekord však naďalej ostáva v nedohľadne. Žltý kov ho dosiahol v januári 1980, keď sa unca predávala za 873 dolárov. Znehodnocovanie "svetovej" meny vyprovokovalo mohutné špekulatívne investície do zlata, striebra či platiny. V súčasnosti vzbudzujú u investorov inflačné obavy vysoké ceny ropy a dva signály z americkej ekonomiky - extrémny rozpočtový deficit a saldo v obchodnej bilancii.
Autorka prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
(14.04.2006; Televízna stanica ČT 24; Ekonomika ČT24; 19.05; 1,5 min.; r)
Daniela PÍSAŘOVICOVÁ, moderátorka:
"Až na 30 korún za liter by sa v priebehu veľkonočných sviatkov mohla vyšplhať cena benzínu na čerpacích staniciach. Podľa analytikov nie sú na vine sviatky, ale skôr začínajúca motoristická sezóna a rastúce ceny ropy."
Redaktorka:
"V priemere o 40 halierov sa v priebehu uplynulého týždňa zdvihla cena benzínu. Na medzinárodnom trhu stúpa už viac ako 14 dní a český trh tak tento vývoj kopíruje."
Jan KOUDELKA, analytik:
"Je to určite v nadväznosti na tie vplyvy toho počasia, nejaké tie živelné katastrofy v ostatnej dobe - každopádne teda hurikán Katrina."
Ivan INDRÁČEK, Spoločenstvo čerpacích staníc:
"Pokiaľ sa ceny na medzinárodnom trhu zdražili nutne sa to musí prejaviť i na pumpách a to, že sú zhodou okolností veľkonočné sviatky je náhoda."
Redaktorka:
"Cenu benzínu ovplyvňuje cena ropy, ktorá sa teraz pohybuje tesne pod hranicou 70 dolárov za barel. Vplyv má tiež posilňujúci dolár. Kvôli začínajúcej sezóne tiež rastie dopyt. Zdražovať preto začali i distribútori."
Pavel ŠVARC, generálny riaditeľ spoločnosti ČEPRO:
"Ak máte vyššie nákupné ceny, čo je kombinácia, cena ropy-cena produktu a cena tovaru, tak samozrejme máte vyššie náklady a musíte ich premietnuť do ceny."
Redaktorka:
"Podľa ekonómov sa tak motoristi nižších cien v najbližších týždňoch nedočkajú."
J. KOUDELKA:
"Ten nárast v budúcich týždňoch by mal byť o nejakých 50 až 70 halierov za liter benzínu. Odhadujeme, že tá cena by vzhľadom k situácii v Iraku mohla ísť predsa len o niečo hore."
STORIN
(13.04.2006; Trend; č. 14/2006, s. 11; sita)
Spotrebiteľské ceny sa v marci oproti februáru v úhrne nezmenili. Mesiac predtým pritom zaznamenali rast o 0,6 percenta. Medziročná miera inflácie dosiahla v marci 4,5 percenta, čo je o 0,1 percentného bodu viac ako v prechádzajúcom mesiaci. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
(18.04.2006; Hospodárske noviny; s. 4; tasr)
Ceny za prenocovanie v európskych metropolách sa v minulom roku znížili priemerne o 8,7 percenta. Vyplýva to z indexu hotelových cien internetového portálu Hotels.com, ktorý porovnal ceny posledného štvrťroka 2005 s rovnakým obdobím roka 2004.
Najvýhodnejšie hotely sa v roku 2005 nachádzali vo východoeurópskej metropole Budapešti, kde boli ceny za hotelovú izbu v priemere 84 eur, v prepočte 3 140 korún, čo bol medziročný pokles o 13 percent. Len o euro viac zaplatia klienti hotelov v Berlíne. Iba v málo mestách sa ceny ubytovania citeľne zvýšili. Príkladom je Frankfurt nad Mohanom, za posteľ a noc sa tu platí priemerne 120 eur.
Najväčší, až desatinový prepad vo všeobecnosti zaznamenali hotely v 5-hviezdičkovom segmente. Zo štúdie ďalej vyplýva, že 2- a 3-hviezdičkové hotely sa v cenách čoraz viac približujú.
Vývoj v USA je v porovnaní s Európou opačný, tu sa hoteloví hostia ubytovávali o viac ako dve percentná drahšie ako v roku 2004, pričom všeobecne ceny izieb boli o čosi vyššie ako na starom kontinente.
(13.04.2006; Televízna stanica ČT 24; Ekonomika ČT24; 19.03; 0,5 min.; r)
Zuzana OPLETALOVÁ, moderátorka:
"Ceny ropy klesli o zhruba pol dolára na barel. Americká ropa tak opustila nedávne 70 dolárové maximá a spadla naspäť na 68 dolárov. Trh totiž reagoval na správu o výraznom raste ropných zásob v USA."
STORIN
(10.04.2006; Noviny Juhozápadu; č. 14/2006, s. 3; Kmeť Vladislav)
Združená stredná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede patrí medzi slovenských priekopníkov v oblasti vydávania Európskych vodičských preukazov na počítače (ECDL). Už od roku 1999 pripravuje žiakov školy na skúšky, po ktorých obdržia medzinárodne rešpektovaný certifikát. Ten potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešným absolvovaním jednotných celoeurópskych testov preukázal základné znalosti z informačných technológií a základné zručnosti potrebné pre prácu s osobným počítačom. V roku 2005 získali z Európskeho sociálneho fondu financie na vyškolenie 150 žiakov školy. Sedemdesiati piati z nich úspešne zložili všetkých sedem skúšok a získali certifikát, ktorého slávnostné odovzdávanie sa uskutočnilo 29. marca v aule akciovej spoločnosti Perfeckt. Zúčastnil sa ho i minister školstva László Szigeti, ktorý osvedčenia odovzdal spolu s riaditeľkou školy Helenou Molnárovou. V súčasnosti absolvovalo prvú skúšku ďalších 75 žiakov. Učiteľka informatiky Mónika Magyaricsová predpokladá, že i oni koncom roka 2006 dostanú certifikáty.
(13.04.2006; Právo; s. 16; cho)
Zamíchat stojatými vodami nabídky investičních produktů od velkých bank a přilákat nové klienty do Citibank má pětiprocentní úrok u termínovaného vkladu, který již nabízí tato největší světová banka pod názvem CitiBest také v ČR.
Každý, kdo nově investuje v Citibank do některého z 90 otevřených podílových fondů denominovaných ve vybraných cizích měnách, získá nárok na otevření jednorázového tříměsíčního termínovaného vkladu v českých korunách s úrokovou saz- bou pět procent ročně. Pokud si vybere z další nabídky pěti českých fondů, má možnost si uložit peníze na jiný tříměsíční termínovaný vklad s úrokem 3,5 procenta ročně. Minimální investice je v obou případech 100 000 Kč do fondů a stejná částka do termínovaného vkladu. Po uplynutí tří měsíců si může klient peníze z vkladu vybrat nebo znovu investovat stejně velkou částku do fondů i do termínovaného vkladu s tímto vysokým úrokem.
"I když banka dotuje výnos z tohoto termínovaného vkladu, který je až pětkrát vyšší než obvyklý, přesto neprodělá," uvedl ředitel distribuce a prodeje Citibank Jiří Báča. Připadnou jí například vstupní poplatky z investic do fondů.
Podobnými postupy zavedenými v nedávné době v sousedních evropských zemích dokázala Citibank zvýšit počet svých nových klientů až desetinásobně. Báča počítá s tím, že ostatní velké banky působící v ČR se budou snažit produkt CitiBest v krátké době napodobit.
(13.04.2006; Právo; s. 17; cho)
Zamíchat stojatými vodami nabídky investičních produktů od velkých bank a přilákat nové klienty do Citibank má pětiprocentní úrok u termínovaného vkladu, který již nabízí tato největší světová banka pod názvem CitiBest také v ČR.
Každý, kdo nově investuje v Citibank do některého z 90 otevřených podílových fondů denominovaných ve vybraných cizích měnách, získá nárok na otevření jednorázového tříměsíčního termínovaného vkladu v českých korunách s úrokovou sazbou pět procent ročně. Pokud si vybere z další nabídky pěti českých fondů, má možnost si uložit peníze na jiný tříměsíční termínovaný vklad s úrokem 3,5 procenta ročně. Minimální investice je v obou případech 100 000 Kč do fondů a stejná částka do termínovaného vkladu. Po uplynutí tří měsíců si může klient peníze z vkladu vybrat nebo znovu investovat stejně velkou částku do fondů i do termínovaného vkladu s tímto vysokým úrokem.
"I když banka dotuje výnos z tohoto termínovaného vkladu, který je až pětkrát vyšší než obvyklý, přesto neprodělá," uvedl ředitel distribuce a prodeje Citibank Jiří Báča. Připadnou jí například vstupní poplatky z investic do fondů.
Podobnými postupy zavedenými v nedávné době v sousedních evropských zemích dokázala Citibank zvýšit počet svých nových klientů až desetinásobně. Báča počítá s tím, že ostatní velké banky působící v ČR se budou snažit produkt CitiBest v krátké době napodobit.
(18.04.2006; Pravda; s. 11; sita, reuters)
NEW YORK - Najväčšia americká banka Citigroup zarobila v prvom štvrťroku tohto roka v čistom 5,6 miliardy dolárov, čo je v prepočte 175 miliárd korún Zisk medziročne stúpol o 4 percentá. Výnosy banky dosiahli 22,2 miliardy dolároi a zvýšili sa o 5 percent.
(13.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Zeit im Bild 1; 19.30; 0,5 min.; LEITNER Tarek)
T. LEITNER, moderátor:
"Skrátenie civilnej služby z dvanásť na deväť mesiacov, ktoré v Rakúsku platí od začiatku roka, spôsobuje nemalé problémy v organizáciách, ktoré sú zameranú na záchrannú činnosť. Záujem tých, ktorí majú absolvovať civilnú službu, sa neúmerne zvyšuje o prácu v takýchto organizáciách. Vyplynulo to z parlamentnej diskusie s ministerkou vnútra PROKOPOVOU. Záujem tých, ktorí tu chcú vykonávať civilnú službu, sa do konca roku 2005 podarilo naplniť na sto percent. Vo februári to bolo len na 73 percent. V oblasti sociálnych zariadení bolo pokrytie 90-percentné. V ponuke bolo 2017 miest, obsadených však bolo 1744."
STORIN
(13.04.2006; Večerník; s. 12; tasr, rak)
Cudzinci umiestnení v Medveďove začali v utorok držať hladovku. Požadujú premiestnenie do zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, v ktorom je voľnejší režim. Zástupca riaditeľa dostal dve petície, napísané v slovenskom jazyku, ktoré podpísalo 73 cudzincov. Po ich prijatí chcel rokovať o požiadavkách s predkladateľmi, ale stretol sa s odmietavým postojom.
(14.04.2006; Mladá fronta Dnes; s. A10; Novotný Pavel)
Ndjamena, Praha - Přímo v čadském hlavním městě Ndjameně se včera střetli vládní vojáci s povstalci. Podle očitých svědků byly do bojů nasazeny tanky, minomety i bojové helikoptéry.
"Situaci v Ndjameně máme naprosto pod kontrolou," tvrdil včera čadský prezident Idriss Déby pro francouzskou stanici RFI. OSN i Spojené státy přesto rozhodly o evakuaci zaměstnanců svých misí.
Francie, k jejímž koloniím Čad do roku 1960 patřil, rovněž posílila své jednotky, které má v zemi již rozmístěny. V Čadu nyní pobývá asi půl druhého tisíce francouzských civilistů, s jejichž odjezdem ze země Paříž v případě dalšího vyhrocení situace počítá.
Diktátor zvolený na povel
Povstalci z jednotné fronty pro změnu (FUC), kteří nyní útočí na Ndjamenu, označují Idrisse Débyho za diktátora. A nepletou se: současný prezident si v roce 1990 vzal moc násilím a dvoje volby, které jej ve funkci potvrdily (1996, 2001), označili pozorovatelé za neregulérní.
Loni pak skrze referendum, rovněž zmanipulované, prosadil, že se může ucházet o prezidentský post i potřetí. A to přesto, že to ústava odmítá. Letošních prezidentských voleb - zemi čekají 3. května - se kromě Débyho zúčastní jen kandidáti, kteří jsou svázáni s jeho režimem. Opozice hlasování bojkotuje, nynější prezident trvá na jejich konání.
Otázkou zůstává, co by Čadu přinesla vláda povstalců. Ti tvrdí, že až vyhrají, sestaví přechodnou vládu, která zemi dovede k opravdu svobodným volbám.
Podle pozorovatelů však povstaleckým velitelům jde hlavně o podíl na nerostném bohatství země: Čad od předloňského roku využívá k exportu své ropy produktovod vedoucí do kamerunského přístavu Kribi.
Neklid přichází ze Súdánu
Mimochodem, ropovod financovala Světová banka, která předpokládala, že část prostředků získá zpět. Prezident Déby však v čadském parlamentu prosadil změnu smluvních podmínek s tím, že jeho země potřebuje ihned peníze na nutné výdaje -třeba na nákup zbraní...
Déby tvrdí, že povstalce podporuje sousední Súdán. Ví, o čem mluví: sám se na cestu k moci vydal ze Súdánu. Mimochodem, povstalečtí velitelé pocházejí ze stejného etnika jako on, tedy z kmene Zaghawa.
Súdán obvinění z podpory povstalců odmítá. A kontruje tím, že naopak Déby financuje rebely v súdánském Dárfúru. Co se týče vydržování povstalců, pravdu mají patrně strany obě.
Africké bojiětě
ČAD
Rozloha: 1,3 mil. km
Počet obyvatel: 9 milionů
HDP na osobu: 260 USD
Hlavní město: Ndjamena
Text k foto: ČADŠTÍ BOJOVNÍCI. O vládu nad středoafrickým Čadem bojují povstalci s vládními vojáky, kteří podporují prezidenta Idrisse Débyho. FOTO: AFP - DESIREY MINKOH
(15.04.2006; Sme; s. 24; Ziolkovský Anton)
Odtučňovacie kúry sú v móde. Zoštíhľovací pás, tabletky, čajíky. Veď čo už len tá nežnejšia polovica ľudstva neurobí pre svoju krásu. A tak mnohé dámy "držia" líniu. Pritom s nevôľou hľadia do kalendára na blížiace sa veľkonočné sviatky. Ďalší kalorický útok po Vianociach, ktoré stály diakon "od susedov" Max Kašparú nazval ironicky, ale výstižne "bruchaplné sviatky zimného slnovratu". Myslel pritom na stratu zmyslu pre posolstvo Vianoc.
Aj najväčší kresťanský sviatok Ježišovho zmŕtvychvstania, Veľká noc, sa neraz stáva časom obžerstva. Kto by sa netešil na údenú šunku s chrenom či tradičné veľkonočné vajíčka! Tento vrchol liturgického roka však predchádza štyridsaťdňové pôstne obdobie. Slovíčko "pôst" nevzbudzuje veľkú dôveru. Všadeprítomná reklama vyvoláva dojem, že ide o chudnutie. Avšak ľudia sú takí slabí. Ťažko odolajú chutnému jeďlu. Neradi sa trýznia diétami. Že by sme mali do sviatkov zhodiť pár kíl?
Na začiatku štyridsaťdňového pôstu nás cirkev slovami "Kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1,15) vyzýva na pokánie. Zbavujeme sa závislostí. Nemyslím len na fajčenie, drogy alebo alkohol. Je ich oveľa viac. Obľúbené zlozvyky či správanie, ktorým znepríjemňujeme život sebe a iným. Manželské hádky alebo večné meškanie do práce ešte šťastným nikoho neurobili. Úspešný deň tvorí mozaika zvládnutých maličkostí. Nie iba navonok, ale aj vo vnútri.
Stojí za to zápasiť, aby sme boli lepší. Pokánie dáva zmysel pôstnemu obdobiu. Neodmysliteľne k nemu patrí uznanie vlastných chýb. Zmierenie s blízkymi. Môže to byť nový začiatok. Stačí vytvoriť priestor slobody, kde k nám prehovorí Boh. Zriekať sa, aby sme sa oslobodzovali od zlého. Každodennú rutinu obohatiť modlitbou a skutkami lásky. Ide o chudnutie. Táto očistná kúra však neslúži na prvom mieste na zhadzovanie kilogramov. Hoci po dlhej zime by sa to mnohým zišlo. Možno sa nám podarí zhodiť nejaké neresti. Krajšiu prípravu na Veľkú noc si nemožno predstaviť.
ANTON ZIOLKOVSKÝ (Autor je katolícky kňaz, študuje v Ríme)
(18.04.2006; Pravda; s. 10; Porubský Juraj)
Nie je pre Slovensko lepšia predvolebná téma ako znalostná ekonomika. A zrejme ani ťažšia.
Iste, nezamestnanosť je vysoká, životná úroveň mierne nad polovicou priemeru Európskej únie. Lenže obraz krajiny o 20 rokov neurčia investori, ktorí dnes rozvíjajú slovenský priemysel. Skôr schopnosť zamestnancov nájsť si prácu, ak sa priemyselné firmy poberú ďalej.
Pred pätnástimi rokmi ľudia bežne nepoužívali internet, e-mail, nevolali z mobilu, namiesto večerných diskusií neposielali krátke esemesky a nečelili priamej konkurencii z krajín, ako je Čína či India. Dnes áno.
Slovensko patrí k vyspelej časti sveta, členstvo v klube však automaticky nezaručí víťazstvo. V pripojení domácností do internetu predbehlo len štyri krajiny EÚ. V rebríčku konkurenčnej schopnosti je situácia rovnaká.
Hovoriť o "novej" ekonomike založenej na moderných technológiách, kvalitnom vzdelaní a dobrom výskume však nestačí. Pre väčšinu ľudí ide o abstraktné pojmy.
Treba povedať, ako ľudia konečne budú môcť podávať daňové priznanie cez internet, ako mladí vedci nebudú musieť začínať výskum v zahraničí a počet objavov podobných vakcíne proti kliešťom sa znásobí, alebo ako univerzity dostanú viac peňazí, zvýši sa počet študentov i kvalita vzdelania. Väčšina politikov však neodpovedá.
Keď sa v 90. rokoch rozpadol Sovietsky zväz, fínska ekonomika po strate trhov skolabovala. Nezamestnanosť vyletela takmer k 20 percentám. Po desiatich rokoch krajina obsadila prvé miesto ako najkonkurenčnejšia ekonomika na svete. Recept? Nokia a informačné technológie.
Zdá sa, že európske krajiny sa dokážu meniť, len ak sa ocitnú v skutočnej kríze. Preto vznikli po vojne Európske spoločenstvá, a preto Fínsko dokázalo predbehnúť aj USA.
Slovensko si však svoju krízu už prežilo. Nemá čas čakať na ďalšiu, aby sa zmenilo na krajinu, ktorá dokáže uspieť aj o 20 rokov.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2 min.; ROHÁČ Peter)
R. KVASŇOVSKÝ, moderátor:
"Časť cudzincov v Útvare policajného zaistenia v Medveďove naďalej drží protestnú hladovku. V tomto zariadení je v súčasnosti 79 osôb zaistených za neoprávnený vstup na územie Slovenska."
P. ROHÁČ, redaktor:
"Hladovku začalo v utorok vyše 60 cudzincov. Dnes odmietlo stravu 45 z nich. Aj keď sme pri návšteve nemohli hovoriť s obyvateľmi zariadenia, ich protest sa týka najmä dĺžky pobytu v útvare a obmedzenia osobnej slobody. Objekt s vysokým múrom je totiž strážený a cudzinci sú umiestnení v uzavretých budovách bývalých kasární. Podmienky v útvare približuje zástupca jeho riaditeľa Ladislav CSEMY."
L. CSEMY:
"Ústredným problémom je hlavne teda obmedzenie osobnej slobody. Napriek charakteru zariadenia, cudzinci majú svoje práva prijímať návštevu, zadovážiť dennú tlač, knihy, majú možnosť kontaktu s okolitým svetom či už v písomnej alebo dokonca aj telefonickej forme."
P. ROHÁČ:
"Situáciu protestujúcich cudzincov dnes riešilo vedenie útvaru aj za prítomnosti predstaviteľa mimovládnej organizácie."
L. CSEMY:
"Minimálne sme teda informovali aj príslušnú prokuratúru a komunikujeme s cudzincami a dokonca máme prísľub aj návštevy niektorých teda zastupiteľských úradov."
P. ROHÁČ:
"Napriek polročnej možnej dobe zaistenia sa vlani v útvare vystriedalo okolo 750 cudzincov z približne 40-tich štátov. Medzi dnešnými protestujúcimi sú aj žiadatelia o azyl, preto sme o stanovisko požiadali hovorkyňu Zastupiteľského úradu UNHCR na Slovensku Máriu ČIERNU."
M. ČIERNA:
"Akýkoľvek pozbavovanie osobnej slobody žiadateľov o azyl nie je celkom v súlade s medzinárodno-právnymi záväzkami. Náš úrad pozorne sleduje, aby doba zaistenia týchto cudzincov nepresiahla spomínaných 6 mesiacov a jednoznačne sme za to, aby čím skôr mohli byť títo cudzinci žiadajúci o azyl premiestnení do otvorených azylových zariadení Migračného úradu ministerstva vnútra, teda konkrétne do záchytných utečeneckých táborov, kde je voľnejší pobytový režim, vychádzky, kde je možné realizovať voľnočasové aktivity a programy."
STORIN
(17.04.2006; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; THUMA Martin)
I. JANDA, moderátor:
"Českú republiku čaká v roku 2009 ťažká úloha. Šesť mesiacov bude predsedať Európskej únii. Každá vedúca krajina európskej 25-ky musí nielenže pripravovať riešenie aktuálnych problémov, ale aj organizovať pracovné skupiny a dva veľké summity. České zastúpenie pri Európskej únii v Bruseli sa preto pustilo do príprav už teraz."
M. THUMA, redaktor:
"Jedným z prvých krokov príprav českého predsedníctva bol prenájom ďalšej budovy, ktorá sa nachádza hneď vedľa českej misie. Štyri poschodia zaťažia ročne český rozpočet 20-mi miliónmi korún. Je to však len zlomok celkových nákladov polročného predsedníctva."
Jan KOHOUT, veľvyslanec ČR pri EÚ:
"Tie sa pohybujú okolo 60 miliónov eur, čiže necelé dve miliardy korún."
M. THUMA:
"Ťažšie ako vyčleniť peniaze, bude pripraviť českých euroodborníkov. V Bruseli sa počet zamestnancov misie zvýši zo 120 na 260 ľudí."
J. KOHOUT:
"Tá ich príprava musí byť veľmi dôkladná a to ako po stránke profesnej, znalosti tej témy, toho (...), ale samozrejme aj po stránke jazykovej."
M. THUMA:
"Hlavnými prioritami českého predsedníctva v roku 2009 bude rozhodovanie o prijatí Chorvátska, reforma poľnohospodárskej politiky a voľby do Európskeho parlamentu."
Maroš ŠEFČOVIČ, veľvyslanec SR pri EÚ:
"Predsednícka krajina musí mať vtedy na pamäti hlavne európsky záujem, európske ciele národné, priority naozaj musia ísť bokom."
M. THUMA:
"Slovensko bude únii predsedať až v roku 2016. Prípravami sa zaoberá už teraz."
M. ŠEFČOVIČ:
"Rozmýšľame nad tým, ako skvalitniť hlavne prípravu euroodborníkov, budeme ich potrebovať veľké množstvo."
M. THUMA:
"Zatiaľ sa kladie dôraz na jazykovú prípravu. Odborné štúdie prídu na rad postupne.
Na prípravu predsedníctva má naša krajina ešte desať rokov. Ak sa dovtedy prijme európska ústava, systém predsedovania sa zmení a v našej úlohe nám budú pomáhať Holandsko a Malta."
STORIN
(14.04.2006; Televízna stanica Prima; Televízne noviny; 19.00; 0,5 min.; R)
Redaktor:
"Počet labutí, ktoré v Česku zahynuli na vtáčiu chrípku sa zvýšil na 12. Testy dokázali, výskyt H5 u mŕtvej labuti, ktorá bola nájdená v Českých Budějoviciach. Podľa veterinárov je pravdepodobné, že všetky nakazené vtáky pochádzali z rovnakého kŕdľa."
STORIN
(18.04.2006; Sme; s. 8; pm, čtk)
PRAHA - Česká republika pripravuje pre júnové zasadanie Európske únie návrhy na pritvrdenie postoja Bruselu proti režimu Fidela Castra na Kube. Povedal to český minister zahraničia Cyril Svoboda v nedeľu na tlačovke so Stanislavom Kázeckým, ktorý sa práve vrátil z Kuby. Prvého tajomníka českého veľvyslanectva v Havane tamojšie úrady vyhostili z krajiny pre obvinenie z podvratnej činnosti a špionáže v prospech Spojených štátov, napríklad fotografovania vojenských objektov.
Podľa Kázeckého aj českého ministerstva zahraničia sú obvinenia vymyslené a ide iba o odvetu za to, že Česko podporuje kubánsku prodemokratickú opozíciu. "Podľa môjho najlepšieho vedomia som na žiadnu vojenskú základňu alebo vojenské územie kubánskej republiky nevstúpil a ani som takýto úmysel nikdy nemal," povedal Kázecký. Nikto ho vraj nikdy ani neupozornil, že fotografuje na nevhodnom mieste. Vyhostenie ho však po tom, čo zažil na Kube, vôbec neprekvapilo.
"Takzvaná mäkká politika nepriniesla žiadne ovocie a mieri mimo nášho cieľa, ktorým je demokratická a prosperujúca spoločnosť na Kube," tvrdí Svoboda o doterajšom postoje únie.
Česko podľa neho neprovokuje kubánsky režim a chce mať s Kubou dobré vzťahy. Zároveň však bude podporovať ľudí snažiacich sa na ostrove o demokraciu. "Česká republika, rovnako ako každý slušný človek, nemôže byť ľahostajná k tomu, že sú ľudia prenasledovaní alebo dostávajú tresty najmenej 15 rokov za to, že chcú demokraciu a slobodu pre svoju krajinu," dodal. Praha v reakcii na Kázeckého vyhostenie odmietla predĺžiť vízum jednému kubánskemu diplomatovi, ktorý bude musieť Česko opustiť do zajtra.
Svoboda sa posťažoval, že kubánska strana odmieta vydať víza jemu aj jeho námestníkovi. V posledných rokoch z Kuby vypovedali niekoľko českých občanov. Vlani v máji režim vyhostil senátora Karla Schwarzenberga, ktorý na Kubu priletel na schôdzku miestnej opozície. V januári kubánske úrady zadržali topmodelku Helenu Houdovú a psychologičku Marianu Kroftovú za to, že fotografovali chudobnú štvrť Havany.
----
Text pod foto:
Diplomat Kázecký (vľavo) a minister zahraničia Svoboda na tlačovke na pražskom letisku Ruzyň po návrate Kázeckého z Kuby.
(15.04.2006; Sme; s. 7; tasr)
PRAHA - Česká republika zaznamenala vo februári po prvý raz za vyše roka čistý odlev priamych zahraničných investícií, keďže sa znižoval vlastnícky kapitál istej zahraničnej spoločnosti, oznámila Česká národní banka. Meno spoločnosti nespomenula, ale správa, ktorú zverejnil Český obchodný vestník hovorí, že dcérska spoločnosť nemeckého energetického podniku RWE sa 21. februára 2006 rozhodla znížiť svoj kapitál o 15 miliárd korún.
Ďalším zdrojom možného odlevu investícií sú nákupy energetickej skupiny ČEZ, ktorá získala tri distribučné firmy v Bulharsku a jednu v Rumunsku a hľadá ďalšie, ktoré by mohla kúpiť.
(13.04.2006; Televízna stanica ČT 24; Ekonomika ČT24; 19.05; 1,5 min.; r)
Zuzana OPLETALOVÁ, moderátorka:
"Energetická skupina ČEZ chystá veľkú investíciu do veterných elektrární. V priebehu 15 rokov na ne vynaloží 20 miliárd korún. Do obnoviteľných zdrojov vrátane biomasy chce investovať dohromady 30 miliárd. Skupina predpokladá, že na tom neprerobí. Česko sa totiž Európskej únii zaviazalo, že do roku 2010bude vyrábať 8 percent elektriny práve z obnoviteľných zdrojov."
Redaktor:
"Až na dvojnásobok chce ČEZ už do roku 2010 zvýšiť výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, minimálne ale o pätinu. Pokiaľ ide o veterné elektrárne znamená to prakticky postaviť v nasledujúcich štyroch rokoch farmy s výkonom 100 až 500 MW. Mohla by to dokonca vyriešiť i jediná veľkofarma - pripravovaný veterný park v Chomutove."
Josef SEDLÁK, riaditeľ spoločnosti ČEZ Obnoviteľné zdroje:
"Je to vlastne aktuálne najväčší projekt v Európe."
Redaktor:
"Chomutovská farma veterných elektrární má mať výkon 185 MW."
J. SEDLÁK:
"Otázka je, či sa nám ho podarí získať a za akých podmienok."
Redaktor:
"Zatiaľ ide o zámer firmy, ktorá zabezpečila územie a pripravila projekt, ktorý môže predať. Najviac energie okrem parnej a jadrovej elektrárne vyrába zatiaľ ČEZ z vody a vetru teraz dáva väčšiu šancu ako biomase, teda drevenému odpadu alebo slame. Ministerstvo životného prostredia pripúšťa, že biomasy je zatiaľ málo. Už v roku 2010 by ale podľa ministerstva mala biomasa v Česku predstihnúť veterné elektrárne a podiel obnoviteľných zdrojov porastie i naďalej. "
(Graf na obrazovke.
Energie z obnoviteľných zdrojov. ČR - rok 2010.
vodné elektrárne 42 %
biomasa 40 %
veterné elektrárne 18 %
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia)
Z. OPLETALOVÁ:
"A k ČEZ-u ešte jedna správa. Podpredseda predstavenstva tejto spoločnosti Alan SVOBODA rezignoval. Čelí totiž podozreniu, že pri obchodovaní s akciami ČEZ-u zneužíval vnútorné informácie. V pondelok ho z toho obvinila polícia. Mal tak zarobiť viac poldruhého milióna korún. SVOBODA povedal, že odstupuje, pretože rešpektuje názor hlavného akcionára, teda štátu. Odmieta ale, že by porušil zákon."
STORIN
(12.04.2006; Live!; č. 15/2006, s. 64-67; Schön T. Jožo)
Najznámejší "pétepák" alebo čierny barón v našich zemepisných šírkach bol asi český spisovateľ Miloslav Švandrlík. A to aj napriek tomu, že tento muž nikdy v žiadnom pomocnom technickom prápore nepracoval. Vtedajší vojenskí zajatci režimu s prižmúrením oka pripúšťajú, že tento výmyselník slúžil v najhoršom prípade v cestnom prápore. Pritom medzi cestnými prápormi a pomocnými technickými prápormi bol rozdiel ako medzi nebom a peklom...
Bola to tá najpodivuhodnejšia armáda I na svete. Muži od 20 do 60 rokov, oblečení v uniformách, ktoré pamätali Máriu Teréziu, ba niekedy aj v rovnošatách po nemeckých vojakoch, robotníci a roľníci, úradníci, študenti, kňazi, rehoľníci, Rómovia, Maďari, Nemci, komunisti, zväzáci... Spájali ich čierne výložky na uniformách, politická nespoľahlivosť a nútené práce vo vojenských táboroch. Podobné útvary pre nepohodlných odporcov ľudovodemokratických režimov vznikali začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia aj v ostatných krajinách bývalého sovietskeho bloku, v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a najmä Poľsku, kde domnelých i skutočných odporcov zriadenia využívali na ťažbu uránu. Pritom "cajch" odporcu režimu mohol získať skoro každý mladý muž, oveľa častejšie sa však dedil z otca na syna. Stačilo byť synom kulaka, továrnika, mať príbuzných v zahraničí... Od tejto najčiernejšej kapitoly v armáde uplynulo polstoročie, napriek tomu dnes iba málokto vie, kto boli pétepáci. Obyčajne sa vnímajú ako čierni baróni Miloslava Švandrlíka, veselí chlapíci, bitkári, opilci a sukničkári. Mimochodom, čierni baróni boli "tepáci", teda vojaci technických práporov, ktorí boli namiesto vojenčiny nasadení do ťažby uhlia v ostravských baniach a po riadnej zmene v podzemí obyčajne na čerstvom vzduchu prepíjali tvrdo zarobené peniaze... Diabolský plán V roku 1948, keď sa politickej moci chopili komunisti, začali v ČSR preferovať stalinský model cesty k socializmu. V prvom rade začali hromadne zatvárať skutočných, najmä však domnelých odporcov režimu. Dedinských kulakov, živnostníkov, tých, ktorí sa pred obludným režimom pokúsili utiecť do zahraničia, i celkom obyčajných kriminálnikov, ktorým sa nechcelo pre mladú ľudovodemokratickú republiku pracovať. Pod drobnohľadom sa ocitli najmä kňazi a rehoľníci. Stovky mníchov odviezli v noci z kláštorov na nákladných autách. Na "barbarskú noc" spomína aj Milan Meszároš, bývalý rehoľník. "Nikto z nás netušil, kam ideme. Najskôr nás zatvorili do akejsi diery, potom vypočúvali a napokon obvinili ak o zradcov ľudu." Mníchov sústreďovali vo vybraných kláštoroch. Meszároš sa neskoršie stal pétepákom v jednom z desiatok narýchlo vybudovaných pomocných technických práporov, do ktorých začiatkom päťdesiatych rokov postupne narukovali tisíce mladých mužov z celej republiky. Platilo pravidlo, že z Česka rukovali do pracovných táborov zriadených na Slovensku, zo Slovenska zase do Čiech, pričom tiež platilo, že českým pétepákom velili slovenskí dôstojníci a naopak. Išlo o narýchlo vykvasených dôstojníkov a poddôstojníkov z povolania, z ktorých mnohí po odbornej stránke armáde rozumeli ako hus pivu, alebo dôstojníkov z bývalej vládnej armády či nemeckého wehrmachtu, ktorí si v novom režime ratovali kožu. V armáde totiž prebiehali dovtedy nebývalé čistky. Išlo predsa o posilnenie mocenského nástroja ľudu. Dôstojníci 5. oddelenia generálneho štábu armády - tzv. dôstojníci obranného spravodajstva alebo obezeťáci, ako ich prezývali, pracovali vo dne v noci na vytvorení novej ľudovodemokratickej armády podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Kainovo znamenie Do armády vstupovali mladí muži z robotníckych rodín so správnym kádrovým profilom, narýchlo si robili maturity a nahrádzali nespoľahlivých dôstojníkov. Háčik bol v tom, čo s mladými ľuďmi, ktorí nesympatizovali s režimom v prípade ich narukovania do armády. To bol problém, ktorý obezeťákom dlho nedal spávať. Existovala síce smernica č. 42017/1948, tá však hovorila len o tom, že do zbrane možno povolať iba preverených a spoľahlivých vojakov. Otázka však znela, čo s nespoľahlivými, navyše politicky nepohodlnými a protiľudovými živlami. Obezeťáci si však aj tu pomohli. Prvých nespoľahlivých brancov pridelili k ženijnému vojsku, k tzv. cestným práporom. O ich vytvorení rozhodlo práve všemocné 5. oddelenie.
V prvom cestnom prápore bol síce len jeden konský povoz a jeden bicykel, ale to nikomu neprekážalo. Brancom, povolaným strážiť vlasť, na jeseň v roku 1948 bolo jasné, že sa ocitli na nútených prácach.
V týchto práporoch bolo spočiatku asi dvetisíc vojakov. Pracovali na stavbách, v kameňolomoch, všade, kde bolo treba. To boli vlastne predchodcovia pétepákov... Nástupný ročník 1949, ktorý pôvodne narukoval do cestných práporov, totiž už v druhom roku pracoval v pomocných technických práporoch. A hlboko v tele a duši mali vypálené Kainovo znamenie s označením E. Protiľudové živly, politicky nespoľahliví. Nemali sa ho zbaviť do konca svojho života a žiť s ním mali aj ich potomkovia... Vitajte v pekle Roku 1950 sa stal ministrom národnej obrany generál Alexej Čepička, rozhodný veliteľ, obávaný a všetkými rešpektovaný. Prešiel mnohými previerkami oddanosti, pričom najhodnovernejšou bol fakt, že sa stal zaťom prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda. Čepička mal obrovský záujem na prebudovaní armády podľa vzoru Sovietskeho zväzu aj v súvislosti s prípravami na vojnu medzi západnými veľmocami, najmä USA a Sovietskym zväzom. Náčelníkom generálneho štábu sa stal generál Procházka a tretím najvplyvnejším mužom v armáde plukovník Reicin, neskôr tiež povýšený do generálskej hodnosti, kádrovák a šéf obávaného 5. oddelenia generálneho štábu. Aj keď Procházka a Reicin viedli proti sebe vlastnú vojnu, o čistotu armády dbali viac ako úzkostlivo. V tom čase už existovali štyri kategórie nepohodlných a nevhodných pre službu v armáde a obranu vlasti so zbraňou v ruke. A pribudla piata klasifikácia E (politicky nespoľahliví). Bola nadriadená všetkým ostatným kategóriám. V praxi to znamenalo, že mladí odvedenci ociachovaní touto značkou automaticky putovali do štyroch PTP v Čechách. Ďalšie mali čoskoro pribudnúť aj na Slovensku. Na značkovaní sa spolupodieľali národné a okresné výbory, národná bezpečnosť a tiež ŠtB. Stačil jediný list, jediné udanie a mladý život bol zmarený.
V pracovných táboroch ich velitelia vítali ako najhnusnejších vyvrheľov ľudskej spoločnosti.
"Vašimi hlavami vydláždime cesty, vy nepatrite nikde inde ako na Bory alebo Pankrác (väznice pre politických odporcov)," vítal nováčikov npor. Řehořek v Hrdlovke pri Duchcove. Ostravský veliteľ pracovného tábora sa nováčikom vyhrážal: "Banda reakcionárska, teraz vás budeme biť, až budete sťať krv. Vaše ,éčko' budú nosiť ešte vaši synovia a vnuci."
Muži bez základného výcviku alebo len s poradovou prípravou zložili prísahu a takmer okamžite odchádzali na svoje pracoviská. Rok po vzniku PTP zabezpečovali najmä ťažbu uhlia a stavby objektov. Z platu pétepáka strhávali na pokrytie réžie armády 30 percent plus ďalšie poplatky, zvyšok sa delil na polovicu. Jednu dostávali pétepáci, druhá im išla na knižku, s ktorou disponoval ich veliteľ...
Náhradné cvičenie Previerky nespoľahlivých však neprebiehali podľa predstáv dôstojníkov 5. oddelenia. S oddelením nespolupracoval najmä Zbor národnej bezpečnosti a tiež niektorí velitelia táborov. Prichádzalo čoraz menej politicky nespoľahlivých, a tak sa zaviedol inštitút mimoriadneho cvičenia. Povolávanie na mimoriadne cvičenie prebiehalo nasledovne. Pétepáka po dvoch rokoch nútených prác oficiálne prepustili do civilu a ešte ani nestačil vyzliecť uniformu, už mu osobne doručili nový povolávací rozkaz na mimoriadne cvičenie. Povolávali aj civilistov so značkou E, v baniach a na stavbách totiž chýbali pracovné sily, navyše nespoľahlivých bolo treba neustále "bdelo a ostražito" prevychovávať prácou pre blaho ľudu. Niektorí pétepáci boli na cvičení aj dva roky, domov sa dostali až potom, keď podpísali tri roky nábor do bane alebo na stavbu.
Pohreb s poctou V priebehu štyroch rokov trvania pracovných táborov zomreli desiatky pétepákov. Obyčajne pri plnení náročných pracovných úloh v baniach. Pétepáci totiž pracovali nezriedka aj dvanásť hodín denne, v sobotu i nedeľu. Ak vojenský otrok utrpel smrteľný pracovný úraz, domov prišiel list, že "vojak" zomrel hrdinskou smrťou pri plnení bojových úloh.
V polovici augusta 1953 sa stalo niečo, čo nemalo v histórii PTP obdobu. Oldŕicha S., pétepáka, ktorý pracoval na stavbe sanatória vo Vysokých Tatrách, prišla navštíviť manželka a deti. Tesne pred návštevou však muž utrpel smrteľné zranenie a jeho rodina požiadala, aby bol pochovaný v rodnom meste, v Prostéjove. Keďže veliteľ roty nevedel, čo má podniknúť, zavolal si na pomoc svojho politického zástupcu, ktorého poveril pohrebom. Desiatnik, ktorý túto funkciu vykonával, tiež nevedel, ako to chodí, ale po preštudovaní vojenských predpisov dospel k záveru, že vojak-pétepák zomrel pri plnení bojových úloh a má teda nárok na vojenský pohreb. A potom sa diali veci, ktoré postavili na nohy celé Československo. Rakvu s mŕtvym pétepákom odprevadil v Smokovci na vlak politický zástupca roty s piatimi pétepákmi, ktorí zároveň tvorili čestný sprievod až do Prostéjova. Politruk sa na miestnej posádke predstavil ako zástupca útvaru a požiadal o vojenský pohreb pre mŕtveho vojaka so všetkými poctami. Keďže nikto netušil, že v skutočnosti ide o pohreb "ociachovaného protiľudového a politicky nespoľahlivého živia", veliteľ prostejovskej posádky poslednú rozlúčku vystrojil. Mesto zažilo pohreb, o ktorom sa potom dlho rozprávalo. V čele sprievodu kráčal vojak s krížom, za ním čestná jednotka, osem vojakov nieslo vence, nasledovali rodinní príslušníci, známi a sám zástupca vojenskej posádky. Nad ich hlavami krúžilo pre väčší dojem vojenské lietadlo z neďalekého letiska. Smútočný prejav predniesol "bývalý obchodník s obrazmi, najväčší reakcionár v meste, podvodník a hazardný hráč", ako ho neskoršie charakterizoval vyšetrovací spis. Keď sa prostejovskí komunisti sťažovali na ministerstve národnej obrany, nebolo koho potrestať. Politický zástupca jednotky vlastne konal v súlade s platnými vojenskými predpismi. Napriek tomu mladý politický pracovník, ktorý "oslabil pracovnú morálku a preukázal málo bdelosti a ostražitosti", bol potrestaný domácim väzením a zarazili mu povýšenie.
Súmrak nad pétepákmi
V roku 1953, po smrti Stalina a neskoršie aj Gottwalda, začali najrozsiahlejšie previerky v dejinách armády. Mali umožniť tichučkú reorganizáciu trestných práporov na prijateľnejšie pracovné jednotky - tépakov. Predchádzalo jej množstvo ponôs a medzinárodné oteplenie vzťahov a tiež blížiace sa voľby. Previerka priniesla zaujímavé výsledky. Preverených bolo vyše 13 500 pétepákov s označením E, kladne skončilo takmer 11 000. Vyše dve tretiny éčkarov tvorili robotníci a roľníci, teda nie ako tvrdili mocenské orgány dedinskí boháči a buržuji. Mocenské orgány jednoducho zatvárali "svojich" ľudí. V máji 1954 napokon prestali trestné prápory, ktorými prešlo asi 60 000 vojakov, oficiálne existovať a poslední trestanci sa dostali konečne do civilu. Až do roku 1989 sa však svojho označenia nezbavili.
Pétepáci boli štyri roky súčasťou armády, ktorá o nich nikdy nehovorila. Vzhľadom na to, že mnohé archívne záznamy boli v pražskom Vojenskom archíve skartované, zostali aj nepopísanou stránkou v dejinách armády.
Text k foto: Tablo pétepákov.
Text k foto: "Všetko bolo inak ako v Čiernych barónoch M. Švandrlíka," tvrdí vedecký pracovník Historického ústavu Armády Českej republiky Jiří Bílek.
Text k foto: Čierne výložky ako Kainovo znamenie.
(13.04.2006; Trend; č. 14/2006, s. 85; jz)
Súkromní investori dostanú možnosť získať majoritu vo všetkých bankách okrem veľkej čínskej päťky
Podľa čínskej centrálnej banky nie je nevyhnutné, aby mal štát väčšinový podiel vo všetkých bankách v krajine. Cez víkend miestny bankový dohľad oznámil, že toto pravidlo bude platiť len pre veľkú čínsku päťku. Väčšina z týchto bánk už odpredala menšiu časť svojich akcií zahraničným investorom, no majoritu v nich má naďalej čínska vláda.
Pre minoritných akcionárov vo viac ako stovke menších mestských či regionálnych bánk sa tak otvorí možnosť získať majoritu. O tú majú záujem hlavne veľkí zahraniční investori - radi by nad svojou investíciou získali kontrolu. Prvým testujúcim by podľa The Financial Times malo byť konzorcium vedené americkou Citigroup. To má záujem o 85 percent akcií Kantonskej rozvojovej banky. Dosiaľ platili na zahraničné investície reštrikcie - do cudzích rúk mohla prejsť najviac štvrtina akcií banky, pričom jeden investor mohol mať maximálne 20-percentný podiel. O Kantonskú rozvojovú banku súťaží aj francúzska Société Générale. Regionálna vláda je ochotná predať väčšinový podiel do zahraničných rúk predovšetkým z dôvodu zlého stavu banky. Na tento krok stále ešte potrebuje súhlas Pekingu.
Zmena v prístupe k menším bankám by konečne mohla otvoriť dvere aj domácemu kapitálu. Čínski investori kritizovali čiastočnú privatizáciu veľkých bánk práve preto, že do nich prakticky nemali šancu vstúpiť. Cudzinci mali v súťažiach automaticky prednosť. Centrálna banka to zdôvodňovala lepším know-how zahraničných bankárov. Pri menších bankách - a väčšom balíku akcií na rozdelenie - sa nájde miesto aj pre čisto čínsky kapitál.
(18.04.2006; Pravda; s. 11; sita, reuters)
PEKING -Čínsky hrubý domáci produkt sa v prvom štvrťroku medziročne zvýšil o 10,2 percenta, keď v poslednom štvrťroku minulého roka predstavoval jeho medziročný rast 9,9 percenta.
(15.04.2006; Pravda; s. 10; Pacherová Soňa)
O čom sú vlastne veľkonočné sviatky? Ak tápete, rada ľahká. Na všetko odpovie internet.
Výklad ich kresťanského posolstva ponúka na tisíc spôsobov. Poradí, ako sa na ne dlhým pôstom pripraviť, ako vypočítať ich pohyblivý termín. Odhalí, čo symbolizujú jednotlivé dni Veľkého týždňa.
Dozviete sa o pohanských koreňoch mnohých tradícií, poučíte sa, kadiaľ sa Európou tiahne hranica medzi "šibavým" a "kúpavým" poňatím, spoznáte rolu vajca ako nositeľa života, vysvetlia vám, ako ho napriek hrozbe vtáčej chrípky vyfúkať a potom nechať preplávať cibuľovým odvarom, vyzdobiť farebnými voskami, slamou, dužinatou trávou, vlnou, batikovaním... Ako vypliesť korbáč, vystrúhať píšťalku, utopiť Marmurienu...
Inde zase nájdete typické kuchárske recepty na barančeka, mazanec, syrec... Diétari vás postrašia, že opäť priberiete, že zjesť klobásku je to isté, ako vyfajčiť desiatky cigariet, že šunka škodí srdcu, žalúdku, spermiám... Sloboda zvierat vám pripomenie, ako trpia sliepky vo veľkochovoch.
Studený pot vás obleje pri opise akcie Veľká noc, v rámci ktorej v obchodoch znovu zasahoval minister Szolt Simon, aby tam našiel tony skazených cukroviniek.
Akísi dobrodinci vám priblížia veľkonočné zvyky v cudzine. Ako v Holandsku a Nemecku deti hľadajú vajíčka skryté rodičmi v záhrade. Ako vyzerá "cool" americká Easter Parade, pri ktorej sa dav vlní v rytme hudby, poodhalené prsnaté devy vábia ľudí do kostolov a z alegorických vozov kričia mená sponzorov.
Na stránkach nájdete aj úvahu, či sa mámalý šibač predo dverami panelákového bytu najprv vyzuť, alebo ihneď zaútočiť na obeť. A ako "to" dievča máradšej vydržať, lebo inak by uschlo. Ďalšia chmúrna teória tvrdí, ako sa pradávno "banda hlupákov spoľahla na jedinú osobu, ktorá všetko za tých úbožiakov oddrela, aby sa jej neskôr začali báť a modliť za niekoho iného".
Vyberte si, pŕŕ, nie zadarmo, z pestrej ponuky elektronických pohľadníc a tapiet na displej mobilu, od bozkávajúcich sa kuriatok až po zajačika "úchyla", ktorý hrozivo gúľajúc očami roztváraním kabáta odhaľuje obrovskú kraslicu pod ním. A či z kolekcie "vtipných" kolied typu Hody, hody, hody, dajte vedro vody, ak nedáte vody, og... vám schody.
Zahrajte si veľkonočnú on-line hru o "zabíjaní" vajec. Osvojte si "varovanie ministerstva zdravotníctva", že prútom zmaľované vajíčka spôsobujú neplodnosť...
Tak ako? Už viete, čo je Veľká noc? Áno, pre každého čosi iné. Podľa toho, čo si z jej odkazu dokáže vybrať. Ale najmä, čo je mu sám ochotný dať.
(18.04.2006; Pravda; s. 17; hk)
1. Správca dane údaje prepisuje z tlačív do systému a podľa prijímateľa sa tvoria hromadné platobné príkazy. Prijímateľ vašej dane sa nedozvie o výške sumy, ktorú ste na jeho účet poukázali - daňové úrady príslušné podľa miesta sídla prijímateľov sumy totiž poukazujú vcelku, bez rozpisu osôb, ktoré ich poukázali. Prijímateľ sa ani nemôže na príslušnom daňovom úrade o darcov zaujímať, pretože by sa porušilo daňové tajomstvo.
2. Financie z poukázanej a dane má organizácia použiť do konca nasledujúceho roka odkedy ich prijala na stanovený účel - tento účel jej notár osvedčil pri registrácii. Ak nesplní túto povinnosť, musí do 90 dní financie vrátiť do štátneho rozpočtu.
3. Ak nezisková & a organizácia dostane z 2 % viac ako 100 000 Sk, je povinná do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu Daňovým riaditeľstvom SR zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Špecifikácia obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia podielu zaplatenej dane, prípadne výrok audítora. Výrok audítora je povinný, ak prijímateľ prijal v jednom roku viac ako 1 milión Sk. Ak prijímateľ nesplní povinnosti, Komora notárov SR ho nezaradí do zoznamu prijímateľov na obdobie troch rokov počnúc rokom, v ktorom ich nesplnil.
(13.04.2006; Trend; č. 14/2006, s. 17; fm)
Súdny dvor Európskych spoločenstiev. Oficiálny názov Európskeho súdneho dvora. Ide o najvyššiu súdnu inštanciu v Európskej únii. Vznikol pred polstoročím v čase, keď európske štáty uzatvárali prvé medzinárodné zmluvy o bližšej spolupráci, aby by sa predišlo ďalším ozbrojeným konfliktom. Súd mal byť poistkou, ak by sa niektorý z nich začal dohodnutým povinnostiam svojvoľne vyhýbať alebo si ich "ohýbať" na mieru. Neutralitu súdu mal zaručovať výber sudcov. Dnes ich je 25, vymenúvajú ich členské štáty. Súdny dvor sídli v Luxemburgu.
Generálni advokáti. Sú súčasťou Európskeho súdneho dvora, je ich osem. Nemajú sudcovské kompetencie. Ich úlohou je navrhovať sudcom právne stanoviská a riešenia prípadov, za ktoré sú zodpovední. Súdny dvor nie je ich stanoviskami viazaný. No väčšinou rozhoduje v súlade s návrhmi generálnych advokátov.
Európsky súd pre ľudské práva. Prerokúva porušenia Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zaväzuje štáty, ktoré dohovor ratifikovali. Nie je orgánom Európskej únie, ale Rady Európy. Sídli v Štrasburgu.
(15.04.2006; Pravda; s. 3; vv)
BRATISLAVA - Výška majetku politikov zostáva utajená. O koľko narástol počas štyroch rokov majetok odchádzajúcich ministrov či poslancov, sa verejnosť nedozvie. Politici a iní verejní činitelia musia do majetkových priznaní aj naďalej uvádzať len to, či majetok, ktorý vlastnia, je vyšší ako 35-násobok minimálnej mzdy, teda 241 500 Sk.
V priznaniach, ktoré budú verejnosti prístupné zrejme až po júnových voľbách, zostane však presná výška ich majetku utajená. Poslanci totiž nesúhlasili s tým, aby museli priznať všetky príjmy a hodnotu vecí, ktoré už vlastnia alebo nadobudli. V nových priznaniach, s ktorými zákonodarcovia nesúhlasili, by museli verejní činitelia uvádzať spôsob, rok aj nadobúdaciu cenu majetku. Takisto aj príjmy ako zisky z predaja, dary, dividendy či dedičstvo. Do roku 2004 nemuseli politici zverejniť svoj majetok. Už vlani museli zverejňovať nielen svoj majetok, ale aj to, čo vlastnia ich manželky. Poslanci však našli medzeru v zákone o konflikte záujmov a schválili si také tlačivá na majetkové priznania, z ktorých zistiť ich majetok nie je možné. Tento rok znovu odmietli, aby tlačivá obsahovali podrobnejšie údaje o tom, čo v skutočnosti vlastnia.
(18.04.2006; Sme; s. 19; mif)
LADISLAV BITTŠANSKÝ: "Ak by Žilina prišla o jediné takéto športovisko, bola by to rana pod pás a obrovská strata. Žirafa doniesla výborne spracovaný projekt. Sú to ľudia, ktorí už niečo v podobných aktivitách dokázali a myslím si, že by bolo ideálne, keby mohli halu obhospodarovať oni."
MARIÁN ZRNÍK: "Som z tohto smutný. Ak to prejde, Žilina príde o priestory pre všetky halové športy, pretože iná hala v meste nie je."
MICHAL ČERVENÝ: "Halu sa snažíme predať už dlho a inzerát bol dokonca aj v New York Times, ale nikto ju nechcel. Teraz sa našiel investor, ktorý má záujem halu odkúpiť aj s pozemkami. Materiál sme mali na rade. Predbežne sme s ním súhlasili a odporučili sme, aby o ňom rokovalo zastupiteľstvo. Pokiaľ firma Plaza Centers bude chcieť využiť halu na šport a kultúru, bol by som za to, aby sme jej halu predali. Ak by ju chcela búrať, už by som nadšený nebol."
PETER FIABÁNE: "Aký paradox. V dňoch, keď žilinskí hokejisti bojujú o historické víťazstvo v extralige, mesto Žilina, jeho orgány, primátor a mestská rada navrhujú predať športovú halu na nejasné účely. Z hľadiska stavebného doslova unikát, v ktorom dennodenne športujú stovky mladých i starších Žilinčanov. Tá hala má len jednu smolu, že sa v nej nehrá hokej."
(13.04.2006; Televízna stanica TA 3; Labyrint; 20.45; 0,5 min.; ZOLLEROVÁ Katarína)
K. ZOLLEROVÁ, moderátorka:
"Ak cestujete do Českej republiky autom, mali by ste vedieť, že inšpektori Českej obchodnej inšpekcie kontrolovali kvalitu pohonných hmôt. 6,5 percenta odobraných vzoriek paliva Mona bolo nevyhovujúcich a palivo s označením NM Bio malo takýchto vzoriek až 50 percent."
STORIN
(14.04.2006; Lidové noviny; s. 14; Horčicová Petra)
Československá obchodní banka koupila Zemský fond. Je to už druhá koupě během půl roku.
PRAHA Jedna ze tří největších tuzemských bank posiluje svou pozici na trhu penzijních fondů. Poté co ČSOB loni na podzim převzala Hornický penzijní fond, se nyní do majetku třetí největší banky v tuzemsku dostal také Zemský penzijní fond (ZPF). Banka tak hodlá dohonit v poskytování důchodového připojištění Českou spořitelnu.
"Hlavním důvodem je další posílení naší pozice na trhu penzijního připojištění, zejména v oblasti korporátní klientely," uvedl za ČSOB Pavel Hejzlar. Cenu transakce žádná ze stran zveřejnit nechtěla.
Podle náměstka ministra financí Tomáše Prouzy se ale situace na trhu penzijních fondů příliš nezmění. ČSOB je sice v Česku čtvrtým největším poskytovatelem penzijního připojištění z hlediska počtu klientů. Zemský penzijní fond se ale se 14 tisíci klienty řadí k těm nejmenším, a to jak z hlediska počtu klientů, tak i z hlediska majetku. "Měřeno počtem klientů zůstane skupina ČSOB i po této transakci na čtvrtém místě," konstatoval Prouza.
Na pozici tří největších tuzemských penzijních fondů tak zůstanou fondy České pojišťovny a Winterthur a penzijní fond České spořitelny. Podle Prouzy znamená tento obchod také konec podobným transakcím na dlouhou dobu. "Zemský penzijní fond ale také ten Hornický byly posledními fondy, které ještě byly na prodej," upozornil Prouza.
Dosavadními majiteli ZPF byly například Mostecká uhelná společnost, která držela 88,5 procenta veškerých akcií. Zbytek podílu byl rozdělen mezi pojišťovnu Kooperativu, menší odborové organizace a Krnovské opravny a strojírny. Klientů ZPF by se změna majitele fondu neměla podle zástupců ČSOB nijak dotknout. Pavel Hejzlar za ČSOB připustil jen možné formální změny, jako je třeba změna názvu. "To ale nebude mít žádný dopad na podmínky již uzavřeného penzijního připojištění," zdůraznil Hejzlar.
Oblíbenost penzijních fondů mezi lidmi stále roste. Přes tři miliony Čechů v nich ke konci loňského roku měli uloženo více než 112 miliard korun. Většina obyvatel České republiky totiž odmítá spoléhat se v důchodu jen na podporu státu a na penzi si touto formou spoří a připojišťuje se.
(13.04.2006; Mladá fronta Dnes; s. B1; Kopecký Josef)
Praha - Lidem, kteří pracují za minimální mzdu, sociální demokracie v případě svého volebního vítězství slibuje přilepšit.
"Do roku 2010 vzroste minimální mzda nejméně na 11 tisíc korun," řekl ministr financí a úřadující šéf ČSSD Bohuslav Sobotka.
Od letošního ledna je minimální mzda 7570 korun a od července vzroste až na 7955 korun. Proti jejímu razantnímu zvyšování jsou podnikatelé i pravicoví politici, protože to podle nich zvýší nezaměstnanost.
Necelé dva měsíce před volbami ČSSD zesílila předvolební sliby na všechny strany. Tvrdí, že díky pravidelnému růstu ekonomiky alespoň o pět procent ročně bude možné, aby průměrná mzda vzrostla až na 26 500 korun, přičemž kupní síla lidí by se zvýšila o pětinu.
O čtvrtinu mají podle představ ČSSD za další čtyři roky vzrůst důchody. "Budeme pravidelně valorizovat důchody nad zákonem stanovené minimum. Zdrojem pro toto navýšení bude kromě jiného výnos z dividend, které stát obdrží od společnosti ČEZ," řekl včera Sobotka. Opoziční ODS naproti tomu podle předsedy Mirka Topolánka plánuje, že ČEZ prodá a výnos použije na rozjezd důchodové reformy. V případě svého vítězství ODS navrhuje penze od příštího roku zvýšit o tisícikorunu, aby se tak důchodcům vyrovnaly náklady na zdražené potraviny jejich převedením do základní sazby DPH. Jestliže Unie neschválí jejich nulové zdanění.
Sociální demokraté tvrdí, že pokud hospodářství poroste dál současným tempem, Česko za pár let dotáhne náskok zemí původní unijní patnáctky. "Kolem roku 2013 doženeme životní úroveň v paritě kupní síly," sliboval včera Sobotka.
ČSSD také upřesnila, jak to bude s jejím plánem na vyšší porodné. Za první dítě má být 60 tisíc, za druhé 90 a za třetí 120 tisíc korun. Ve skutečnosti to však bude jen polovina, druhá část bude v poukázkách na mateřskou školu či vzdělání rodičů. Za čtvrté dítě chce ČSSD vyplácet opět jen 17 500 korun. Přídavky na děti by podle představ strany měly vzrůst až na 1500 korun měsíčně a nárok na ně by měly rodiny s příjmem do pětinásobku životního minima.
(18.04.2006; Sme; s. 9; sita)
MOSKVA - Na severozápade Ruska sa opitý muž vlámal do domu v rómskej osade a zastrelil dvoch ľudí. Včera to oznámila agentúra Interfax. Vražda sa stala v dedine Kuznecovka v Pskovskej oblasti. Páchateľa po vražde polícia zatkla. Podobných rasovo motivovaných útokov v Rusku v posledných dňoch stále pribúda. V noci zo štvrtka na piatok prepadla skupina mužov rómsky tábor v meste Volžskij na juhu Ruska. Útočili kovovými tyčami, pričom zabili dvoch ľudí.
(15.04.2006; Sme; s. 24; Štulajter Ivan)
KDH je vždy aktívne, ak nájde dôvod na odtláčanie Slovenska od európskej byrokracie. Minule to boli kultúrne otázky, lebo tamtí pri Atlantiku sú príliš liberálni, teraz je to daňová suverenita. KDH preto chce po voľbách vyjsť s návrhom deklarácie, ktorou sa dá svetu na známosť, že kafrať do daní si od nikoho nedáme.
Okrem teatrálnej má problém aj vecnú stránku. Ak Nemecko a Francúzsko, znervóznené daňovou konkurenciou nových členských štátov, prestali hovoriť o harmonizácii sadzieb dane z príjmu, šlágrom je teraz harmonizácia daňového základu. Prihovára sa za ňu aj šéf Európskej komisie Barroso: "Je to v záujme európskych firiem, lebo orientácia v pravidlách výpočtu daňového základu v jednotlivých krajinách pre ne predstavuje veľké dodatočné náklady."
Treba povedať, že pokiaľ by sa z džungle európskych daňových predpisov a výnimiek podarilo vylúpnuť rozumné pravidlá pre všetkých, z hľadiska zníženia bariér pri podnikaní a voľného pohybu kapitálu by to bol určite pokrok. Na druhej strane, keby firmy pri výpočte daňového základu postupovali na území únie podľa rovnakých pravidiel, došlo by tým k ďalšiemu obmedzeniu suverenity členských štátov.
S harmonizáciou daňového základu súvisí aj určenie tých nákladov podnikateľov, ktoré im znižujú základ pre výpočet dane, ako sú napríklad odpisy investičného majetku. Mohlo by sa teda stať, že zjednotenie pravidiel by znamenalo pre podnikateľov na Slovensku zvýšenie tzv. efektívnej dane. Inak povedané, daňová sadzba by sa síce nezmenila, ale daňový základ a teda aj zaplatená daň by boli vyššie. Protiargumentom môže byť, že v takom prípade by zas štát mohol znížiť sadzbu, aby daňové bremeno firiem zostalo nezmenené. Keby sa naopak daňový výnos znížil, sadzba by sa mohla zvýšiť. Nie sú to teda jednoduché otázky. Kam sa na ne hrabe nejaká deklarácia. Mimochodom, bola by vykopávaním otvorených dverí. Na rozdiel od záväzku prijať "obmedzujúce" euro totiž v priamych daniach suverénni sme.
(15.04.2006; Sme; s. 6; lľa)
* príjmy z predaja bytu alebo obytného domu, ktorý má najviac dva by ty. Podmienkou je, že predávajúci mal v nehnuteľnosti trvalý pobyt minimálne dva roky pred predajom. Ak mal trvalý pobyt kratšie, ale nehnuteľnosť vlastnil aspoň päť rokov, takisto sa príjem z predaja nezdaní. Súčasťou oslobodenia sú aj pozemky, ktoré sa na byt alebo dom viažu. Nepatria sem však nehnuteľnosti, ktoré sa používali na podnikanie, teda boli zahrnuté do obchodného majetku. Tie sú oslobodené od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku.
* Ešte v roku 2004 malo oslobodenie dve podmienky: daňovník musel byt alebo dom vlastniť a zároveň v ňom mať aj trvalý pobyt aspoň dva roky.
* príjmy z predaja iných nehnuteľností - napríklad garáže, rekreačné chaty alebo pozemky môže jednotlivec predať bez toho, aby platil daň až po piatich rokoch, odkedy ich vlastní.
* príjmy z predaja zdedenej nehnuteľnosti - predajca ich musí vlastniť aspoň päť rokov. Do lehoty vlastníctva sa počíta aj čas, keď nehnuteľnosť patrila poručiteľovi, teda napríklad rodičom.
* spoluvlastníctvo - pri bezpodielovom vlastníctve sa do lehoty ráta ten z manželov, ktorý mal trvalý pobyt v nehnuteľnosti dlhšie alebo ho dlhšie vlastnil. Napríklad, ak by manžel mal trvalý pobyt v byte iba pol roka, manželka tri, príjem z predaja by bol od dane oslobodený. To isté sa týka aj vlastníctva, pri ktorom je však lehota päťročná.
* zánik bezpodielového vlastníctva (rozvod) - do dvojročného trvalého pobytu sa počíta aj čas spoločného vlastníctva. Manželka mala v byte dva roky trvalý pobyt, manžel môže byt, ak mu pri delení majetku pripadol, predať ihneď.
(13.04.2006; Trend; č. 14/2006, s. 11; sita)
Obchodovanie Slovenska so zahraničím sa skončilo vo februári podľa predbežných výsledkov s deficitom 12,1 miliardy korún. Záporné saldo bolo o 7,7 miliardy korún vyššie ako pred rokom. Vývoz medziročne vzrástol o 20, dovoz o 29 percent. V januári bol podľa revidovaných údajov obchodný deficit 9,5 miliardy korún. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
(18.04.2006; Hospodárske noviny; s. 9; Vavro Peter)
V posledných týždňoch médiá, analytici a časť politikov zúfalo hľadali hlavný slogan júnových parlamentných volieb. Veľké témy sa vytratili, malé témy by sa vyparili viacnásobne rýchlejšie. Keď sa už zdalo, že na reformách sa posekajú dvaja lídri pravicovej a ľavicovej scény, Robert Fico nenápadne priznal, že avizované zrušenie reforiem v réžii Smeru-sociálnej demokracie znamená iba vylepšenie istých nedostatkov. Do popredia sa tak dostáva téma, o ktorej sa zaryto mlčí, no v druhej polovici júna sa jej už nikto nevyhne: veľká koalícia. Na jednej strane Smer, na druhej strane pravicový trojblok (SDKÚ, KDH a SMK), medzi nimi ako jazýčky na váhach Slobodné fórum a ĽS-HZDS.
Už dnes je jasné, že Smer sa bude môcť pri zostavovaní nového kabinetu oprieť o záhadnú politickú stranu pod vedením Zuzany Martinákovej, čo mu umožňuje pritlačiť časť pravicového spektra k múru. Bez Smeru nemôže vzniknúť žiadna stabilná vláda s parlamentnou väčšinou, zatiaľ čo účasť Ľudovej strany v trojkoalícii so Smerom a slobodnými naráža na kontroverznosť osoby Vladimíra Mečiara. Aj keď KDH a SMK musia hrať klasický politický marketing ("pravica má k sebe najbližšie, po voľbách potrebujeme kontinuitu"), už dávno je to iba politická sci-fi, ktorá má viac mobilizačný ako realistický charakter. Práve tieto dve strany si takto môžu na diaľku vybaviť účty s Mikulášom Dzurindom.
Bol to práve osemročný premiér, vďaka ktorému už Slovensko nerieši existenčné obavy z povolebného vývoja, paradoxne, bude to ten istý Dzurinda, ktorého prípadná absencia v novom kabinete nebude znamenať dramatický zvrat povolebných pomerov. Aj keď to automaticky neznamená slabý koaličný potenciál SDKÚ, mocenské karty sa už budú rozdávať za iným stolom. SMK a KDH veľmi dobre vedia, že s Dzurindovou úniou môžu vytvoriť maximálne silný opozičný parlamentný blok, pričom dvere k Smeru si nezatvorili žiadnymi ultimatívnymi výhradami k osobám či programu (práve preto ten Ficov baletný úkrok z anulovania reforiem).
Prípadná veľká koalícia nepredstavuje ani zradu na voličoch: stranícke programové priority sa príliš neodlišujú a vzájomné verbálne útoky sa začínajú a končia na pôde televíznych diskusií. Naopak, prvýkrát by sa relevantná časť spoločnosti nemusela ocitnúť v absolútnej opozícii, rozumej v sociálnom aute. Nie je to ideálny, ale optimálny model. Kto nesúhlasí, má v júni ešte šancu: ten volebný deň síce zmení Slovensko, ale mieru únosnosti určujú voliči...
(13.04.2006; Večerník; s. 12; tasr, rak)
Medzinárodný deň uvedomenia si hluku symbolicky pripadá vždy na Zelený štvrtok. Podľa tradície sa na kresťanských kostoloch "zaväzujú" zvony. Tento rok si svet deň proti hluku pripomenie dnes. Podľa materiálov Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie Zelený štvrtok je dobrou príležitosťou znova upozorniť na škodlivosť hluku na ľudský organizmus. Pri tejto príležitosti Národné referenčné centrum pre hluk a vibrácie vyzýva na všeobecné rešpektovanie práva na ticho.
(18.04.2006; Hospodárske noviny; príloha Digitálny svet, s. 24; Novák Peter)
Analytická spoločnosť CNET na základe informácií, ktoré nazbierala na webe, určila 10 najdôležitejších technických trendov, ktoré budú ovplyvňovať rozhodovanie ľudskej komunity. Jednotlivé trendy sa týkajú:
1. Možnosti smerovania vývoja technológií.
Technologickí spotrebitelia chcú poznať možnosti vývoja technológií viac než predtým. Priaznivci techniky DVD sú zvyknutí sledovať filmy práve v čase, keď sa im chce. Digitálny videorekordér umožňuje sledovanie televíznych programov rovnakým spôsobom. Širokopásmový prístup umožňuje nepretržitý a trvalý prístup k webovej sieti a jej bohatstvu. Mobilné zariadenia zaručujú, že si môžu vziať všetko so sebou. Tento vzrastajúci spotrebiteľský apetít pre prístup na požiadanie bude v dohľadnej budúcnosti dominantnou silou určujúcou vzájomné pôsobenie zariadení, služieb a obsahu.
2. HDTV, reálna a skutočná TV.
Po mnohých rokoch sa nezadržateľne blíži televízia s vysokou rozlíšiteľnosťou HDTV. Nielenže sa blíži, ale stala sa skutočnou realitou. Využije svoju príležitosť? Prijímaný obraz je neskutočne jasný a detailný. ale to je len časť získanej hodnoty. HDTV predstavuje prirodzenú digitalizáciu TV, ovplyvnila aj softvér a otvorila dvere k neobmedzenej konvergencii, spracovaniu a interaktivite.
3. Okno do sveta
Súvisí to s obrazovkami. Sú kvalitnejšie a lacnejšie, väčšie a menšie. Technológia obrazoviek dosahuje stupeň najvyššej dokonalosti. Kvalitnejšie obrazovky, či sa to týka bunkových telefónov, PDA, herných konzol, monitorov počítačov alebo TV prijímačov, umožňujú získavať bohatšie, zaujímavejšie skúsenosti a pripravujú prostredie pre úplne nové zariadenia a aplikácie.
4. Veľký trh pre komunikačné siete v domácnosti
Ide o komunikačné siete v domácnosti na poskytovanie zábavy na vyplnenie voľného času jej obyvateľov. Množstvo domácností s niekoľkými počítačmi nepretržite rastie. Ľudia sú očarení digitálnymi fotografiami a hudobnou produkciou. Svoje obľúbené programy si tiež zaznamenávajú na digitálny nosič. V súčasnosti sa prejavuje veľký záujem o možnosti prenášať v domácnosti obsah z miestnosti do miestnosti: z PC k TV prijímaču, z PC k stereoprehrávaču, z TV k TV v iných miestnostiach. Zatiaľ to nie je jednoznačné, ale budúcnosť je sľubná.
5. TiVo z Tokia
Ak máme predplatenú službu DVR a programy káblovej televízie, prečo sa máme obmedzovať na ich sledovanie len doma? V minulom roku bol viditeľný pokrok v dostupnosti technológií sťahovania obsahu z miest, ktoré nám zabezpečia prístup k uloženým záznamom domácej zábavy, bez ohľadu na to, kde sa ich majiteľ nachádza. Nebude nemožné sledovať epizódu obľúbeného seriálu, zaznamenanú na DVD v mieste bydliska, z hotelovej izby napríklad v Tokiu.
6. Auto ako počítač
Autá už pracujú na počítačových obvodoch, ale začína sa zviditeľňovať nová rovina automobilovej techniky. Nástup cenovo prístupných a spoľahlivých, palivovo úsporných motorov, ako je napríklad hybridný motor v automobile Toyota Prius, upútal pozornosť prvých majiteľov. Rovnako družicové rádiové vysielanie, Bluetooth, navigačný systém GPS a iné podobné technológie posúvajú do automobilov systémy digitálnej zábavy a produkcie.
7. Širokopásmové siete
Netreba zabúdať, že je omnoho viac bunkových telefónov než osobných počítačov. O tretej generácii mobilných sietí a bunkových telefónov počúvame už dlhšie a konečne prichádzajú. Postupne sťahované video v mobilnom telefóne je skutočne zaujímavý nápad. V súčasnosti je to možné vidieť, odskúšať a vyzerá to dobre. Ručné zariadenia so širokopásmovým prístupom možno zmenia zákaznícku množinu na rovnako rozsiahly rozsah, ako má širokopásmový prístup v pevnej sieti.
8. Renesancia rádia
Stali sme sa svedkami náhlej dôležitosti digitálneho rádia, a nie len družicových služieb. Pozemské rádiové stanice začínajú vysielať svoje signály digitálne a rádiové prijímače v automobiloch a domácnostiach, ktoré prijímajú signály, sa znovu dostávajú do obchodných regálov. Zvuk s kvalitou CD je samozrejmosťou. Miestne rádiové stanice budú tiež vysielať dáta, napríklad miestne športové výsledky prebiehajúce na rádiovom displeji v automobile.
9. Zariadenia na všetko
Nachádzame sa v uzavretom priestore, ktorý musíme opustiť, je nevyhnutné rozhodnúť sa medzi jednoúčelovými zariadeniami určenými na jednu funkciu alebo viacúčelovými zariadeniami, ktoré robia všetko. Je známa aj skutočnosť, že mnoho ľudí chce využívať bunkový telefón len ako telefón. To však nebráni výrobcom zariadení pokúsiť sa vytvoriť dômyselný prístroj, ktorý bude mať funkcie telefónu, fotoaparátu, hernej konzoly, prehrávača MP3, PDA a otvárača fliaš, všetko v jednom kryte.
10. Každá domácnosť so serverom
Domnievame sa, že v zariadeniach nebolo nič také fádne než pamäťová jednotka. Tento pohľad sa zmenil. Návrhy riešenia pamätí pokračujú v ceste, ako sa stať dôležitejšími pre zákazníka, ako aplikovať zákon fyzického priestoru do digitálneho priestoru. Všetko, čo je potrebné uložiť, sa zbiera a zväčšuje požiadavky na priamy prístup a neustále dostupnú kapacitu pamäťového priestoru, ktorá sa zaplní úplne. Spôsobí to, že v blízkej budúcnosti bude mať každá domácnosť k dispozícii svoj vlastný mediálny server s kapacitou niekoľko terabajtov.
Ako na záver svojej prognózy uviedla firma CNET, všetky prognózy sa viac-menej podobajú na predpoveď počasia. Napriek tomu, že sa na túto činnosť používajú najmodernejšie technické prostriedky, výsledok nie je vždy zaručený. Ak na prognózovanie technických trendov zvolíme formu predpovede počasia, ktorú všetci dobre poznáme, môžeme uviesť, že v najbližších 10 rokoch bude padať dážď, fúkať vietor a slnko bude svietiť.
(18.04.2006; Sme; s. 20; rok)
SNINA - Mesto Snina potrebuje nový cintorín, ale niekoľko vlastníkov pozemkov ich odmieta predať. Samospráva bude preto nútená ich vyvlastňovať. "Je to krajná možnosť. Pristúpime k nej len pri majiteľoch, s ktorými sa nedokážeme dohodnúť alebo ktorí bývajú na neznámom mieste," povedala Mária Kramolišová z mestského úradu.
Mesto odkupuje pozemky od súkromných osôb už takmer desať rokov, pretože pozemky sú veľmi rozdrobené a majú stovky vlastníkov. Cena bola stále rovnaká - tridsať korún za štvorcový meter.
Nový cintorín má mať rozlohu 34-tisíc štvorcových metrov a mesto potrebuje ešte získať necelých desať árov. "S predajom nesúhlasilo sedemnásť občanov. Z tých, ktorí súhlas dali, kúpnu zmluvu zatiaľ nepodpísali dvanásti," hovorí Kramolišová.
Časť ľudí sa podľa nej odmieta vzdať pôdy z rôznych osobných dôvodov - najčastejšie sa im zdá ponúkaná cena nízka alebo za súhlas s predajom žiadajú, aby samospráva vyriešila nejaké ich problémy. V ďalších prípadoch prebieha dedičské konanie, alebo úrad nevie zistiť, kde vlastník žije. Výmery chýbajúcich pozemkov sú veľmi malé - od jedného do maximálne 174 štvorcových metrov.
Starý cintorín je už plný a nedá sa zväčšiť, pretože je v kopcovitom teréne, kde sa zosúva svah a pri silnejšom daždi steká do cintorína aj voda z blízkeho lesa. V lete sa mokrá zemina dala do pohybu a poškodila päť hrobov.
Samospráva môže vyvlastňovať len vo verejnom záujme a vtedy, ak sa s majiteľmi nedohodne na inom spôsobe získania pozemkov.
(14.04.2006; Právo; s. 7; Silná Barbora)
Deset let ve věznici s dozorem vyměřil ve čtvrtek senát liberecké pobočky Krajského soudu v Ústí nad Labem 38letému Jiřímu Kopeckému z Českolipska, kterého shledal vinným z nedovolené výroby a distribuce drog a pohlavního zneužívání.
Obžaloba mu kladla za vinu, že prodával pervitin dvanáctileté dívce. Ta postupně rozprodala majetek rodičů za 190 tisíc korun a šperky za dalších 60 tisíc korun. "Od ledna 1996 do prosince 1998 poskytl dívce drogy nejméně v 56 případech," uvedla státní zástupkyně. O dva roky později potom měl za jeden gram drogy s dívkou pohlavní styk, ačkoli byla nezletilá.
Kopecký navíc prodal nebo rozdal drogy nejméně 15 dalším mladým lidem. Dva z nich byli mladší 18 let. Policisté ho zatkli v prosinci 2000 a z jejich vyšetřování vyplynulo, že prodal drogy za více než 370 tisíc korun.
Kopecký obchodování s drogami při policejních výsleších i u soudu popřel. Hájil se, že svědci si všechno vymysleli. Nemají ho prý rádi od doby, kdy je musel vykázat z baru Petra, když tam brali drogy. "Pracoval jsem jako vyhazovač v baru, museli si mě splést. Spletli si mě už několikrát," hájil se u soudu.
(15.04.2006; Sme; s. 5; sne)
"To nehovorím ja, to hovorí svätý Ján! Ja som predsa Ježiš, práve ste ma ukrižovali. Moja posledná veta je: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha," poúčal spoluúčinkujúcich počas generálky dramatizácie Krížovej cesty 11-ročný Miško Grundza.
Pašie v štrnástich obrazoch nacvičovali malí divadelníci z košického sídliska Luník IX dva týždne. Včera napoludnie naplno predviedli v komunitnom centre svoje herecké umenie príbuzným a známym.
"Už počas nácviku sa väčšina detí neuveriteľne vžila do svojej úlohy. Doma si niektorí pozreli z videa film Ukrižovanie Ježiša Krista. Na skúške ma poúčali: Teta Julka, ved vy vôbec neviete, ako to naozaj bolo! Musíme to hrať ináč," spomína bývalá rehoľná sestra, katechétka a režisérka Júlia Drobná.
Veľkonočné pašie, približujúce posledné chvíle života Spasiteľa, s uznaním sledoval aj miestny farár Jozef Červeň: "Deti veľmi citlivo vnímajú utrpenie. Na príklade Ježiša si uvedomujú, že zomrel pre zlobu iných. Je to silný motív aj pre deti, odkaz, že zlým správaním ubližujeme iným, že keď konáme zlo, trpia ľudia v našej blízkosti."
Text k foto: Posledné chvíle života Ježiša Krista si pripomenuli aj deti z košického sídliska Luník IX. FOTO PRE SME - TOMÁŠ JESENSK V
(18.04.2006; Nový Čas; s. 9; čtk)
BRATISLAVA - Na Slovensku pribúdajú mladiství, ktorí pijú alkohol. Potvrdzujú to prieskumy Generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog aj Inštitútu drogových závislostí. Podľa Blažeja Slabého z generálneho sekretariátu výboru sa situácia aj napriek viacerým aktivitám zameraným proti konzumácii alkoholu zhoršuje.
Podľa prieskumu Inštitútu drogových závislostí pivo ochutnajú školáci prvýkrát, keď majú deväť rokov. Približne v jedenástich rokoch mladiství prvýkrát pijú aj tvrdý alkohol. "Znižuje sa vek detí, ktoré vyskúšajú alkohol, a pozitívne zmeny sa dosahujú ťažko," povedal Slabý. Stúpa aj počet mladistvých, ktorí alkohol nielen ochutnajú, ale sa aj opíjajú. V roku 2002 sa podľa štatistík inštitútu v mesiaci pred vykonaním prieskumu opilo okolo 35 percent chlapcov a 40 percent dievčat vo veku 15 až 16 rokov. V roku 1994 to bolo okolo 20 percent dievčat aj chlapcov.
Najviac 16-ročných detí pilo podľa prieskumu v Dánsku, Rakúsku a Česku. V Dánsku má skúsenosti s alkoholom asi 50 percent študentov v tomto veku. Najpopulárnejšie je pivo, ktoré pilo viac ako trikrát v živote približne 44 percent mladistvých. Konzumácia alkoholu môže prispieť napríklad ku vzniku epilepsie, chorobám pečene, rakovine nosohltanu a úst či mozgovej mŕtvici, uvádza štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie.
(13.04.2006; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 07.00; 1,5 min.; CHMEL Boris)
Maroš STANO, moderátor:
"Od mája sa u nás budú musieť povinne v autách používať detské autosedačky. Vyplýva to zo smernice Európskej únie, ktorá túto povinnosť zavádza vo všetkých členských štátoch. Podľa vládnej novely ministerstva vnútra, sa mali u nás používať už od minuloročného leta, ale parlament s tým nesúhlasil. Informuje Boris CHMEL."
Boris CHMEL, redaktor:
"Vo väčšine krajín únie sú autosedačky povinné. Pritom patríme k štátom s najväčším počtom smrteľných úrazov detí, a to najmä pri dopravných nehodách. Riaditeľka Detského fondu Alena SYNKOVÁ."
Alena SYNKOVÁ:
"Na následky úrazu zomiera približne 200 detí a mladých ľudí. K najväčšiemu počtu smrteľných úrazov dochádza pri dopravných nehodách. Je to v priemerne okolo 40 %."
B. CHMEL:
"Mnohé rodiny si budú musieť hlbšie siahnuť do vrecka. Najlacnejšie nové kvalitné autosedačky stoja 2500 korún a najdrahšie okolo 12-tisíc. Dopĺňa Igor KNĚZEK z firmy dovážajúcej autosedačky na náš trh."
Igor KNĚZEK:
"Autosedačka tým, že vyhovuje predpisu pre zadržiavacie zariadenia, tak tým pádom dostáva osvedčenie, že je bezpečná. To dieťa, keď má takúto autosedačku, je chránené určitým štandardom."
STORIN
(13.04.2006; Hospodářské noviny; s. 17; hu)
Britský bankovní regulátor FSA udělil největší pokutu jednotlivci ve své dosavadní osmileté historii. David Maslen z Deutsche Bank musí zaplatit úřadu 350 tisíc Uber (přes 14 miliónů korun) za to, že uvedl "trh v omyl". Deutsche Bank jako instituce zaplatí 6,4 miliónu liber. Její neprůhledné obchodování totiž mohlo zmást investory.
V roce 2004 prodávala banka ve Velké Británii akcie čtvrtého největšího výrobce automobilů, firmy Scania. Zbavovala se jich společnost Volvo. Cena akcií ovšem začala klesat. Poté německá pobočka banky začala nakupovat akcie Scanie. Jejich cena se tak zvedla o jedno procento. Maslen si tento obchod zaranžoval bez vědomí svých nadřízených. Podobný případ se podle FSA později opakoval s cennými papíry švýcarské farmaceutické firmy Cytos Biotechnology.
Deutsche Bank posléze celou událost oznámila britským úřadům a zahájila vlastní vnitřní vyšetřování. Maslen přišel o bonusy ve výši 1,8 miliónu eur a z banky odešel. Banka tvrdí, že šlo o ojedinělou lidskou chybu.
Podle analytiků citovaných agenturou Bloomberg v posledních letech roste obchodování bank s akciemi na jejich vlastní účet, a proto je stále těžší zvládat podobné konflikty. Teoreticky by mělo být investiční bankovnictví odděleno od zbytku banky tzv. čínskou zdí. Obchodníci z obou stran "zdi" by neměli mít přístup k informacím na druhé straně.
(13.04.2006; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.45; 1,5 min.; RÁCOVÁ Miriam)
Alžbeta RAJTKOVÁ, moderátorka:
"Pri zdravotníctve ešte zostaneme, ale smutnou udalosťou. V Martinskej fakultnej nemocnici včera zomrela iba 19-ročná Eliška zo Žabokriek. Skolabovala ešte v areáli nemocnice, priamo pred očami svojej matky, a to iba 20 minút po tom, čo ju prepustili domov ako zdravú."
Miriam RÁCOVÁ, redaktorka:
"Eliška mala od nedele bolesti pod rebrami na pravej strane. So zvýšenou sedimentáciou ju v pondelok hospitalizovali na detskej klinike."
Miloš JESENSKÝ, starý otec:
"Sme tam boli o pol desiatej doobeda v pondelok. V utorok s ňou mama chodila po vyšetreniach po nemocnici. No a v stredu o pol desiatej vnučka volá, že ide domov, je prepustená."
M. RÁCOVÁ:
"Rodina sa zo šoku nevie spamätať. Eliška skolabovala asi 20 minút po tom, čo ju prepustili domov ako zdravú. Bola práve na ceste do vedľajšieho pavilónu, kde mala dostať prepúšťaciu správu."
M. JESENSKÝ:
"Vystrojená domov, len prepúšťaciu kartu išli do tej prijímacej kancelárie cez nemocnicu. Koľko je to, 200 metrov, 150? Zomrela o 10.50 hodine."
M. RÁCOVÁ:
"Ako príčinu smrti lekári uviedli masívnu pľúcnu embóliu. Rodičia prišli o najstaršie z troch detí."
M. JESENSKÝ:
"Veselá, šikovná do všetkého."
M. RÁCOVÁ:
"Rodina si myslí, že bola zanedbaná zdravotná starostlivosť."
M. JESENSKÝ:
"Keď ona mala teplotu zvýšenú, tak mali zisťovať, čo je príčina."
M. RÁCOVÁ:
"Eliška len pred pár dňami úspešne absolvovala maturitné skúšky. Mala podané prihlášky na dve vysoké školy. Spolu so svojim priateľom mali veľa plánov. Do svojej izby v rodičovskom dome sa už nevráti. Celý prípad je o to citlivejší, že sa stal v čase štrajku zdravotníkov. Vedenie martinskej nemocnice sa k nemu vyjadrí až po dôkladnom prešetrení."
STORIN
(15.04.2006; Sme; s. 6; sita)
BRATISLAVA - Devízové rezervy Slovenska medzitýždenne vzrástli o takmer 2 miliardy korún a k 11. aprílu boli 563 miliárd. Na zvýšení rezervných aktív krajiny sa podieľali najmä devízové rezervy komerčných bánk, ktoré vzrástli o 3,9 miliardy na 49,1 miliardy korún,
(15.04.2006; Televízna stanica ORF 1; Zeit im Bild 1; 19.30; 1,5 min.; SPEROVÁ Danielle)
D. SPEROVÁ, moderátorka:
"430-tisíc ľudí, medzi nimi veľa detí, zápasí momentálne v Rakúsku s existenčnými problémami. Tento počet by sa pritom mohol v najbližších dvoch rokoch znížiť, tvrdí riaditeľ evanjelickej diakóny CHALUPKA. V rozhovore pre ORF obvinil politikov, že na toto alarmujúce číslo vôbec nereagujú, pritom existuje veľa spôsobov, ako takýto stav zmeniť. CHALUPKA požaduje reformu sociálnej pomoci. Namiesto toho, aby sa financovala prostredníctvom mzdových nákladov, mala by sa vyššie zdaňovať produktiva. Okrem toho by mala EÚ smerom nadol zastaviť špirálu zdaňovania firiem. CHALUPKA požaduje aj základné poistenie.
CHALUPKA zopakoval aj svoju kritiku adresovanú nového prísnejšiemu azylovému zákonu. Položil pritom otázku, ako sa možno prizerať na utrpenie, keď otca detí pred ich očami umiestnia do útvaru policajného zaistenia a traumatizujú tak nielen ich, ale aj ich matku. Nemožno nad tým všetkým privierať oči a umývať si ruky od zodpovednosti, vyhlásil CHALUPKA. Dodal, že ofenzívnejšie treba bojovať proti obavám Rakúšanov.
Na otázku, či moslimovia predstavujú pre Európu nebezpečenstvo, CHALUPKA odvetil: Na jednej strane musia byť kresťania sebavedomejší v svojich tradíciách, na druhej strane ale nemožno upadnúť do kulturalizmu a stavať kresťanstvo proti islamu."
STORIN
(15.04.2006; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; TRIBULA Ján)
Moderátor:
"Dostať sa na Slovensku do nemocnice môže byť niekedy veľmi zložité. Dokonca aj vtedy, keď má vaše dieťa evidentne zdravotné problémy. 7-mesačnú Romanku zo Žakoviec najskôr prijali v kežmarskej nemocnici. Po prepustení domov sa po niekoľkých dňoch jej stav zhoršil, a tak s ňou matka do nemocnice vrátila. Tam ju však už nehospitalizovali. Dieťa nakoniec skončilo v nemocnici v Poprade."
J. TRIBULA, redaktor:
"Matka prišla so svojou dcérou do kežmarskej nemocnice hneď ráno. Lekári ju vyšetrili, Romanke nasadili liečbu a ich verdikt bol jasný."
B. ŠOLTÝSOVÁ, primárka Detského odd., Nemocnica Kežmarok:
"Bola odporučená domáca liečba, dieťa rozhodne nebolo na hospitalizáciu."
J. TRIBULA:
"Romankinej mame sa to ale nepozdávalo, išla s ňou do popradskej nemocnice a nasledovali vyšetrenia a hospitalizácia."
K. SUCHÁ, službukonajúca lekárka, NsP Poprad:
"Malá bola prijatá pre výdychovú dušnosť."
J. TRIBULA:
"Jej stav sa ale zhoršil, skončila na intenzívke, pridala sa totiž ďalšia diagnóza."
K. SUCHÁ:
"Obojstranný zápal pľúc s výdychovou dušnosťou."
J. TRIBULA:
"Romanka nevládze piť z fľaše a takto sa trápi. Kežmarská primárka však tvrdí - v tom čase bol Romankin röntgenový snímok čistý, a že postupovali správne."
B. ŠOLTÝSOVÁ:
"Dieťa bolo riadne vyšetrené, zdravé síce nebolo, ale nebolo v žiadnom prípade na hospitalizáciu."
J. TRIBULA:
"No a to, že v Poprade usúdili inak a dieťa hospitalizovali, okomentovala primárka takto."
B. ŠOLTÝSOVÁ:
"Momentálne sú zdravotníci vystavení veľkému tlaku aj zo strany pacientov aj zo strany médií a ostatných dozorných orgánov, to znamená, že sme opatrní a takéto dieťa, ktoré príde opakovane na ošetrenie, sme náchylní už prijať."
J. TRIBULA:
"No a Romankina mama si o tom všetkom myslí toto."
B. CHROMÁ, matka:
"Cítim sa pod psa. K tomu niet čo povedať."
J. TRIBULA:
"Záverečné slovo v tejto kauze bude mať zrejme Úrad pre dohľad. Kežmarskí lekári sú však presvedčení, že nepochybili a svoj postup sa im