Bratislava

1. Staré Mesto na trhoch prerobilo

(26.09.2012; Sme; s. 7; Hilbertová Martina)

Susedná akcia magistrátu je zisková. Súkromné trhy zasa vedia urobiť lacnejšie

Bratislavské Staré Mesto nateraz nezverí vianočné trhy firme bývalého obchodného partnera starostky. Presviedča, že na trhoch aj tak prerábali.

BRATISLAVA. Vyše stotisíc eur v mínuse vraj skončilo bratislavské Staré Mesto po minuloročných Vianočných trhoch. Informáciu sprístupnilo po tom, ako denník SME upozornil, že organizáciu trhov chce starostka Tatiana Rosová (SDKÚ) previesť na súkromnú firmu svojho bývalého obchodného partnera. Firma by podľa nej dokázala prevádzkovať trhy s profitom.

"Náklady mestskej časti boli o takmer 108-tisíc eur vyššie ako príjmy," tvrdí hovorca mestskej časti Tomáš Halán. Ak by nepočítali náklady na výrobu nových stánkov, mínus by bol vyše 73-tisíc eur. Staré Mesto podľa Halána na trhy minulo 175-tisíc eur a od predavačov jedál a suvenírov vybralo za stánky vyše 67-tisíc eur.

Rosová ešte vlani v decembri tvrdila, že predajcovia nájomným za stánky uhradia náklady. "Ceny boli stanovené tak, aby pokryli všetky náklady na prevádzku vianočných trhov," tvrdila.

Keď sa o trhy v pondelok zaujímal denník SME, jeden z konateľov firmy oznámil, že od pripravovanej zmluvy odstupujú. Starostka tak svoj návrh stiahla zo včerajšieho zastupiteľstva Starého Mesta.

Mesto berie viac

Staré Mesto pýtalo od stánkarov s jedlom nájomné od 125 do 190 eur za stánok na Hviezdoslavovom námestí za deň, od ostatných od 40 do 50 eur.

Magistrát, ktorý organizuje Vianočné trhy na neďalekom Hlavnom námestí, dostal od 310 do 620 eur za stánok za deň. Tvrdí, že skončili s vysokým ziskom.

Presné náklady hovorca primátora Ľubomír Andrassy včera nevedel vyčísliť, hovorí však, že súkromného partnera na pomoc s trhmi nepotrebujú. "Vianočné trhy sú jedným z najlukratívnejších podujatí mesta," povedal.

Trhy mesta sú výrazne väčšie, majú až 90 stánkov.

Súkromník: Náklady prehnali

Náklady Starého Mesta vyše 170-tisíc eur prekvapili konateľa firmy, ktorá organizuje súkromné vianočné trhy pri jednom z nákupných centier v Bratislave. Tvrdí, že to ide výrazne lacnejšie.

Zatiaľ čo Staré Mesto potrebovalo na výrobu jedného stánku zhruba 1800 eur, súkromník to vie za tisíc eur. Na montáž, údržbu a demontáž stánkov dalo Staré Mesto v prepočte vyše 2200 eur na stánok, súkromníka to stálo asi päťsto eur na stánok.

Na základné zabezpečenie trhov s dvadsiatkou stánkov, ako robilo Staré Mesto, by súkromník potreboval odhadom asi 40- až 50-tisíc eur bez programu a pódia, esbéesky či výzdoby. Náklady na energie, esbéesku a upratovanie priestranstva odhadol na ďalších zhruba 20-tisíc eur.

Stánky zaplatia aj inak

Staré Mesto do nákladov za trhy zarátalo nielen nákup nových stánkov, ktoré napríklad magistrát kupuje zo ziskov z predchádzajúcich rokov, ale aj elektrickú energiu na prevádzku klziska.

V návrhu zmluvy, ktorú starostka stiahla, navrhovali, aby súkromná firma mestskej časti platila desaťtisíc eur a energie a vodu. Brala by nájomné od stánkarov.

***

Text k obr.:

Staré Mesto robí trhy na Hviezdoslavovom námestí aj s klziskom. Na susednom Hlavnom námestí trhy organizuje magistrát.

Porovnanie

výroba stánkov (na stánok):

Staré Mesto-asi 1800 eur,

súkromník-asi 1000 eur;

preprava, montáž, údržba stánková demontáž (na stánok):

Staré Mesto-asi 2200 eur;

súkromník-asi 500 eur;

elektroinštalácia (na stánok):

Staré Mesto-919 eur,

súkromník-asi 200 eur.

Staré Mesto celkovo

PRÍJMY za stánky: 67870 eur

NÁKLADY spolu: 175 402 eur najdrahšie položky:

výroba 18 stánkov 33988

preprava, montáž, údržba stánkov a demontáž 47851

upratanie námestia 20 000

elektrická energia 21306

elektroinštalácia 19305

výzdoba trhov 8803

bezpečnostná služba 8299

architekt, návrh 5040

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Treba ich okamžite zrušiť!

(26.09.2012; Nový Čas; s. 8; red)

Dopravný expert o bus pruhoch na Staromestskej ulici

BRATISLAVA - Hromy a blesky lietajú z úst väčšiny vodičov na nový pruh pre autobusy na Staromestskej ulici. Podľa dopravného servisu tam autá v čase dopravnej špičky stoja dlhšie zhruba o 20 minút ako zvyčajne. Naopak, vyhradené pruhy pre MHD na Moste SNP a Štefánikovej ulici považujú za prospešné občianske združenia aj Novým Časom oslovený dopravný expert.

Dlhočizné kolóny na vyťaženom úseku v smere z Petržalky do centra v týchto dňoch riadne pijú krv vodičom. "Dopravný kolaps nespôsobili bus pruhy na Štefánikovej ulici či Moste SNP, ale dva krátke úseky na Staromestskej ulici," vysvetlil dopravný expert Jozef Drahovský. Práve táto ulica bola totiž doteraz prejazdná vo dvoch pruhoch. Autá z Petržalky i z nábrežia sa tu jednoducho premiešali a ku kolíznym situáciám nedochádzalo. To sa však zmenilo počas týždňa mobility. Autá z nábrežia aj z Petržalky sa zliali do jedného pruhu a výsledkom boli kilometrové zápchy v Petržalke aj na nábreží. "Dva krátke bus pruhy na Staromestskej treba okamžite zrušiť," zdôraznil Drahovský. K zmenám na Štefánikovej ulici a Moste SNP nemá výhrady, kritizuje tu len nepresné dopravne značenie.

Čiastočne za pravdu mu dáva i magistrát. "Zatiaľ sa ako najproblematickejší javí úsek v okolí Najvyššieho súdu," povedal hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy. Zdôraznil však, že presné výsledky budú k dispozícii až po skončení akcie. Návrat k pôvodnému stavu by mal nastať na Štefánikovej ulici od nedele. Na ostatných úsekoch je to možné aj skôr, ak sa podarí získať potrebné údaje, ale najneskôr tiež od nedele. "Od prvého okamihu sme si boli vedomí, že tento krok mesta vyvolá odmietavé postoje hlavne zo strany vodičov, tých Bratislavčanov, ktorí na cestovanie využívajú pohodlie osobného auta," povedal. Podľa neho sa pri prostriedkoch MHD prvýkrát podarilo dodržať dopravný grafikon. "Tento úsek patrí pre MHD k naj vyťaženejším v rámci Bratislavy, počas špičky tu vznikali najväčšie zdržania. Podľa predbežných výsledkov sa jazdná doba teraz skrátila počas špičky o 1 až 1,5 minúty. Vo všetkých európskych mestách ide o bežnú prax," tvrdí Zuzana Vachová z Dopravného podniku Bratislava.

Texty k obr.:

Podľa dopravného experta sú najväčším problémom dva bus pruhy s dĺžkou 25 a 50 metrov na Staromestskej ulici.

Pre vznikajúce kilometrové kolóny sa vodiči zdržia aj o 20 minút dlhšie ako zvyčajne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Padol rekord, prihlásilo sa už 7 055 bežcov!

(26.09.2012; Nový Čas; s. 10; kz)

89. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach

KOŠICE - Popularita behu stúpa! Jedenásť dní pred štartom Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach organizátori v rámci všetkých disciplín potvrdili účastnícky rekord 7 055 bežcov! Na druhom najstaršom podujatí sveta sa v nedeľu 7. októbra okrem Špičkových pretekárov predstavia aj celebrity.

V štartovej listine opäť nechýbajú známe mená. Tenisky si už na trať pripravujú spevák skupiny No Name Igor Timko, primátori Milan Ftáčnik a Richard Raši, dvadsiatykrát pobeží Mikuláš Dzurinda. Kto bude chcieť spojiť hudbu s pohybom, príde si na svoje na hudobnom maratóne. Popri trati bude stáť 8 hudobných a tanečných pódií, z ktorých muzikanti potešia nielen bežcov, ale aj divákov. Bez nádejne je vypredaný aj populárny minimaratón U. S. Steel Family Fun. "Vytlačili sme 2 500 štartových čísel, ktoré na trati dlhej 4 200 metrov využijú aj celé rodiny," povedal riaditeľ pretekov Branislav Koniar. Potvrdil, že jednou z ambasádoriek tohto behu sa stane olympijská víťazka Anastasia Kuzminová.

----

Text k obr.: Prezident U. S. Steel David J. Rintoul (vpravo) s riaditeľom pretekov Branislavom Koniarom.

Sprievodné akcie MMM

* boj s civilizačnými chorobami s podporou Ligy proti rakovine

* hudobný maratón

* verejná zbierka na športoviská

* súťaže Atletika hrou a Cvakni si maratón

* zážitok svetla a zvuku Biela noc

* vodácky maratón

* zapálenie maratónskeho ohňa

----

Text k obr.: Košický maratón láka štartujúcich aj divákov. Prvá októbrová nedeľa je v metropole východu vytrvaleckým sviatkom.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Parkovacej službe vyprší zmluva o 5 dní!

(26.09.2012; Nový Čas; s. 10, 11; vv)

Po Slobode zvierat druhá nedoriešená spolupráca na magistráte

BRATISLAVA - Ďalšia nedoriešená zmluva! Bratislavskej parkovacej službe (BPS), ktorá zabezpečuje parkovanie v centre metropoly, vyprší o niekoľko dní zmluva. Ide už o druhý podobný prípad na magistráte. Prednedávnom informoval Nový Čas o končiacej sa zmluve so Slobodou zvierat, keď hrozilo, že túlavé psy nebude mať kto odchytávať. V prípade s parkovacou službou sú dve možnosti. Poslanci na dnešnom zastupiteľstve schvália predĺženie zmluvy, alebo si parkovaciu politiku zoberie na zodpovednosť samotné mesto.

Zmluva magistrátu s BPS vyprší 30. septembra. Čo bude s parkovaním v srdci Bratislavy, zatiaľ nie je jasné. Otázkou je, prečo vedenie mesta rieši podobné starosti na poslednú chvíľu. "Problémom je, že počas leta neprebiehajú rokovania. Mestskí poslanci v stredu prerokujú návrh predĺženia platnosti zmluvy do 31. januára 2013," tvrdí hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Ak návrh na zastupiteľstve prejde, BPS bude môcť vykonávať službu aj ďalšie štyri mesiace. "Mesto prenajíma priestor za niekoľko eur, ale parkovacia služba ho prenajíma ďalej omnoho drahšie, takže má na tom väčšie zisky, čo sa mnohým poslancom nepozdáva. Preto nie je jasné, či sa predĺženie zmluvy schváli," myslí si dopravný analytik Jozef Drahovský.

Bratislavský parkovací systém má v správe okolo 900 parkovacích miest po metropole, okolo 500 z nich však spravuje BPS. "Ak sa predĺži zmluva s BPS, prijmeme opatrenie pre ľudí, ktorí majú povolenie na vyhradené parkovanie s platnosťou do 30. septembra. Automaticky sa im predĺži približne do polovice októbra, aby si stihli vymeniť kartičku," hovorí Andrassy.

Nový Čas zaujímalo, aké sú plány s parkovaním v hlavnom meste od budúceho roka. "Dnes je predčasné hovoriť o vyhlásení verejnej súťaže. Je totiž možné, že novú politiku bude realizovať mesto v spolupráci s mestskými časťami, bez parkovacej spoločnosti, to sa vyrieši v najbližších týždňoch," prezradil Andrassy. Mestské časti aj magistrát pracujú na spoločných pravidlách parkovania. "Do 1. januára bude vytvorená stratégia parkovania a od 1. apríla by mala byť v platnosti," dodal hovorca primátora.

Text k obr.:

Poslanci majú dnes rokovať o predĺžení zmluvy s Bratislavskou parkovacou službou. Nové pravidlá parkovania čakajú vodičov až na budúci rok!

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. Vianočné stánky núkajú od 35 eur

(26.09.2012; Plus jeden deň; s. 6; tasr)

BRATISLAVA - Bratislavská samospráva vyhlásila výberové konanie na tohtoročné vianočné trhy. Na Hlavnom námestí ponúka 27 stánkov na predaj jedla a nápojová 57 stánkov pre ľudovoumelecké výrobky. Vianočné trhy sa začnú 23. novembra a potrvajú do 23. decembra. Prihlášky môžu záujemcovia doručiť do podateľne bratislavské ho magistrátu najneskôr do 8. októbra do 17.00 h. "V prípade viacerých uchádzačov na jeden komerčný stánok určí víťaza výsledok elektronickej aukcie," vysvetlil hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Cena za prenájom stánku na vianočné darčeky je minimálne 37 eur a pri stánku s občerstvením 200 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. BRATISLAVA: Jedno VZN o alkohole podľa starostu Bajana všetkých nepostihne

(25.09.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. septembra (TASR) - Nové Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o predaji a podávaní alkoholických nápojov by malo nastaviť jednotné pravidlá pre celé mesto. Mestské časti si tak podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho nebudú môcť určovať ďalšie podmienky. Starosta Petržalky Vladimír Bajan si myslí, že jednotné VZN nepostihne kvôli mnohým špecifikám samospráv všetky mestské časti.

Podľa VZN z roku 1997 mohla mestská časť ďalej obmedziť alebo povoliť výnimku pri predaji a konzumácii alkoholu. Na území mesta by po novom mali ale platiť pravidlá definované bratislavským zastupiteľstvom. "Do nového nariadenia budeme implantovať všetci mestské veci, takéto VZN by ale mali byť predovšetkým na území mestských častí," uviedol dnes starosta pre médiá. Ich špecifiká totiž mestské VZN podľa neho nedokáže pokryť.

O novom VZN sa bude rokovať na dvojdňovom zastupiteľstve 26. a 27. septembra. Po schválení by malo platiť od 1. novembra. Samospráva tak reaguje na upozornenie krajskej prokuratúry, ktorá v decembri 2011 poukázala na nesúlad mestského VZN s platnou zákonnou úpravou. Prokuratórka okresnej prokuratúry Alexandra Keleová poslancom pripomenula, že problém vzniká aj pri rozlíšení verejného priestranstva, ktoré je slabo definované. "Veľmi ťažko sa bude preukazovať priestupca, ktorý VZN porušil. Postih je nulový a je to nevymožiteľné," poznamenala. Verejné priestranstvo, kde je zakázané používať alkohol, by malo byť podľa nej vymedzené inak. Nie podľa vlastníckych vzťahov, ale napríklad podľa ulíc a námestí. "Človek musí vedieť, že na danom mieste je zákaz a že ho porušil. Dnes si adresát to asi ťažko pôjde zistovať na kataster," dodala.

Aj nové záväzné nariadenie vychádza z princípu, že samospráva môže obmedziť či zakázať predaj a konzumáciu alkoholu v určitých hodinách alebo dňoch. Zakázať alkohol môže napríklad v zariadeniach spoločného stravovania, ktoré sa nachádzajú blízko škôl, kostolov, cintorínov či sídla prezidenta, vlády alebo Národnej rady SR. Nový návrh VZN v týchto lokalitách nedovoľuje konzumovať či predávať alkohol od 04.00 do 02.00 h. Obmedzenie sa naďalej týka aj verejných priestranstiev, akými sú priestory železničnej stanice či stanice autobusov prímestskej a diaľkovej verejnej dopravy. Alkohol sa tam zakazuje od 22.00 do 06.00 h.

Za porušenie pravidiel predaja alkoholu hrozí právnickej osobe sankcia do 6638 eur, fyzickej osobe za konzumáciu alkoholu na verejnom priestranstve 33 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. Verejnosť diskutovala o dennom stacionári na Mýtnej

(25.09.2012; www.tvba.sk; 12:01, s. -; sita/nk)

Na pondelkovom stretnutí s občanmi z okolia Mýtnej ulice nikto nevzniesol negatívne námietky proti zriadeniu denného stacionára pre bezdomovcov. V tejto lokalite by malo vzniknúť denné nízkoprahové centrum a integračné centrum pre ľudí bez domova. Stretnutie zorganizovalo v pondelok 24. septembra občianske združenie Vagus, ktoré bude novovzniknuté centrum zakladať.

Ako informovala hovorkyňa magistrátu hlavného mesta Daniela Rodinová, diskutovalo sa v pokojnej atmosfére a nikto nevzniesol námietky proti realizácii projektu. Aktivisti predstavili zmysel a význam projektu a ubezpečili občanov, že nebudú vznikať konfliktné situácie, resp. také, ktoré by nebolo možno urýchlene riešiť, pretože garantujú svoju činnosť dlhodobým pozitívnym pôsobením v sociálnej sfére. Na stretnutí sa zúčastnil hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy, pracovníci občianskeho združenia, zástupcovia mestskej časti Staré Mesto a tretieho sektora, ale najmä samotní občania dotknutej lokality a ľudia bez domova. Na verejnom stretnutí sa nezúčastnil žiaden zo zástupcov poslaneckého zboru, či už mestského, alebo miestneho zastupiteľstva Staré Mesto.

Cieľom projektu je vybudovať denný stacionár ako prvotnú sociálnu pomoc pre ľudí nachádzajúcich v ťažkých životných situáciách. Konkrétne pomáhajú ľuďom bez domova, v hmotnej a sociálnej núdzi, dlhodobo nezamestnaným a znevýhodneným uchádzačom na trhu práce, ako aj ľuďom v akútnej kríze. Zástupcovia občianskeho združenia Vagus budú o projekte informovať mestských poslancov mestskom zastupiteľstve v stredu 26. septembra, na ktorom by mali hlasovať o prenájme budovy na Mýtnej ulici za symbolickú cenu s tým, že združenie zrekonštruuje priestory na vlastné náklady.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. BRATISLAVSKÝ MAGISTRÁT KOMPLIKUJE PRÍPRAVU REKONŠTRUKCIE HLAVNEJ STANICE

(25.09.2012; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17.00; por. 9/14; KUKELKA Marián)

Tonka DEŠKOVÁ, moderátorka:

"Bratislavský magistrát komplikuje rekonštrukcie hlavnej stanice. Tvrdí to investor. Mesto mu totiž odmieta zveriť pozemky, na ktorých v súčasnosti vedie električková trať. Magistrát sa však bráni, že tie má od roku 2000 v nájme iná spoločnosť, ktorá je prepojená na investora. Podrobnosti pozná Marián KUKELKA."

Marián KUKELKA, redaktor:

"Pozemky malo mesto zveriť investorovi spoločnosti Transprojekt a tá následne mala požiadať stavebné povolenie na rekonštrukciu predstaničného priestoru. Firma na nich má postaviť novú podzemnú električkovú trať. Právny zástupca investora Róbert DANIŠ."

Róbert DANIŠ:

"To je ako keby mesto dalo postaviť nejaký dom a povedalo stavebnej firme, že proste postav na mojich pozemkoch dom, ale ja ti ten pozemok ani nemôžem odovzdať, lebo ja ho chcem ďalej využívať. To je absurdné."

Marián KUKELKA:

"Mesto sa však bráni, že pozemky má prenajaté spoločnosť Intermont a tá má byť personálne prepojená s investorom. Na ťahu je preto podľa magistrátu naopak investor. Hovorca primátora Ľubomír ANDRASSY."

Ľubomír ANDRASSY:

"Investor môže svojim konaním vo vzťahu k spoločnosti Intermont urobiť to, aby skončil nájomný vzťah na pozemky, ktoré dnes sú prenajaté v zmysle nájomnej zmluvy zo strany hlavného mesta. Mesto nemôže ísť do ďalšieho prenájmu týchto pozemkov, uzatvárania akéhokoľvek zmluvného vzťahu s treťou stranou, pretože by porušilo zákon."

Marián KUKELKA:

"Investorská spoločnosť Transprojekt personálne prepojenie medzi oboma firmami priznáva. Upozorňuje však, že v súčasnosti má každá z nich iného majiteľa. Podľa Romana ODZGANA z investorskej spoločnosti sú ale tieto pozemky voľné."

Roman ODZGAN:

"Spoločnosť Intermont v tomto priestore bola a mala zmluvu od roku 2000, ale ktorú, podľa teda našich informácií, v roku 2008 vypovedala."

Marián KUKELKA:

"Magistrát však tvrdí, že žiadne zrušenie zmluvy neeviduje. Spojili sme sa aj preto s konateľom spomínanej spoločnosti Intermont Igorom BALLOM."

Igor BALLO:

"My sme si istí, že sme ten nájom zrušili."

Marián KUKELKA:

"Spor tak pravdepodobne vyrieši až súd. Podľa podpísanej zmluvy s magistrátom má investor mestu časť zrekonštruovanej stanice odovzdať v roku 2016."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. UŤAHOVANIE OPASKOV V BRATISLAVE POKRAČUJE

(25.09.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 2 min.; R)

Redaktor:

"Bratislavská kasa je prázdna. Chýbajú v nej viac ako 4 milióny eur. Dôvodom sú dlhy z minulosti, ale i nesplnený plán pri predaji mestského majetku. Primátor preto avizuje ďalšie škrtanie výdavkov. Opasok si bude musieť utiahnuť DPB, Základné umelecké školy a CVČ, Magistrát a najviac BKIS.

Po viac ako dvojmesačnej prestávke čaká na poslancov mesta poriadne tučný balík návrhov. Polemiku vyvolávajú takmer všetky. Medzi najvážnejšie patrí zmena rozpočtu. Mestu sa veľmi nedarí splácať dlhy z minulosti."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Najväčším rizikom tohtoročného rozpočtu je fakt, že mesto pred sebou tlačí 2,2 milióna eur, ktoré sú viazané na nezaplatené faktúry z roku 2010, ktoré síce bývalé vedenie hlavného mesta objednalo, tieto práce boli zrealizované, ale v rozpočte neboli žiadne finančné prostriedky na to, aby faktúry za zrealizované práce boli aj uhradené."

Redaktor:

"Okrem toho sa mesto trápi aj s majetkom, ktorý sa mu nedarí predať v takej miere ako si naplánovalo. Z plánovaných 15 miliónov eur dostalo bezmála tri milióny."

Ľ. ANDRASSY:

"Ak si vezmeme 2,2 milióna eur za nezaplatené faktúry z roku 2010 a výpadok na strane príjmov za predaj majetku na úrovni takmer 2,3 milióna, tak celkový výpadok v tohtoročnom rozpočte je na úrovni 4,5 milióna eur."

Redaktor:

"To znamená, že ich musí mesto niekde ušetriť. Primátor navrhuje znížiť bežné výdavky o dva milióna eur a ďalšie dva milióny 400 000 ušetriť na kapitálových výdavkoch. Uskromniť sa bude musieť Dopravný podnik Bratislava, základné umelecké školy a centrá voľného času. Magistrátu sa šetrenie týka vo výške piatich percent a BKIS až vo výške ôsmich percent."

Ľ. ANDRASSY:

"Šetrenie sa vôbec nedotkne sociálnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, minimálne šetrenie bude tiež v mestskej hromadnej doprave, kde budeme šetriť len... a viazať len 0,4 percenta výdavkov a taktiež minimálne šetrenie bude na úrovni základných umeleckých škôl a centier voľného času."

Redaktor:

"Okrem zmeny rozpočtu sa bude rokovať aj o parkovacej politike, o petícii proti výstavbe betonárky v Devínskej Novej Vsi či o výstavbe cyklotrasy z Devína do Karlovky."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. ŠTÁT TAXÍKY RIADIŤ NECHCE

(25.09.2012; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 8/13; MEDZIHRADSKÝ René)

Martin DUŠIČKA, moderátor:

"Z nášho vysielania už viete o snahe taxikárov zaviesť jednotné sadzby cestovného. Bojujú najmä proti zľavám cez telefonické objednávky, ktoré sú u nás raritou. Všade inde vo svete je to práve naopak. Kompetentné ministerstvá ale taxikárom veľkú nádej nedávajú. Podľa nich je súčasný systém v poriadku."

René MEDZIHRADSKÝ, redaktor:

"Objednať si v Bratislave taxík cez telefón vás vyjde lacnejšie ako keď si ho zastavíte priamo na ulici. Už roky je totiž v praxi zľava cez telefonickú objednávku. Nič také v iných európskych mestách neexistuje."

Milan VELČICKÝ, Cech Taxi Bratislava:

"Toto je naša rarita, že tie telefonické objednávky sú lacnejšie."

René MEDZIHRADSKÝ:

"Zľavy cez telefonickú objednávku si nastavujú už roky majitelia taxislužieb. Reagujú tak jeden na druhého. Nikto nechce túto zľavu zrušiť. Taxislužbám je totiž prakticky jedno, koľko taxikár prejazdí. Taxikári sú totiž živnostníkmi a majiteľovi odvádzajú mesačne zväčša paušálny poplatok. Zľavy cez telefón taxikárov ničia."

Ondrej WENZL, OZ Únia taxikárov z Bratislavy:

"Ten taxikár proste jazdí síce za tie ceny, ktoré mu majiteľ určí, áno, za tie zľavnené, ale tým pádom len kvôli tomu, že aby aspoň niečo zarobil, ale nepokrýva to vonkoncom jeho náklady."

René MEDZIHRADSKÝ:

"Aj keď medzi taxislužbami ochota zmeniť tento systém je, dohodnúť sa nevedia. Navrhujú preto, aby štát, prípadne mestá regulovali ceny jazdného. Jednoducho, aby určili hranice ceny za kilometer."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Dnes zákon takúto kompetenciu slovenským samosprávam nedáva."

Martin KÓŇA, hovorca ministerstva dopravy:

"Ceny za jazdu taxíkom tvorí voľný trh na základe ponuky a dopytu. Ministerstvo momentálne nemá kompetenciu regulovať ceny taxislužieb a ani nemá túto ambíciu."

René MEDZIHRADSKÝ:

"Dať obciam väčšie právomoci môže rezort aj financií. Ani tu ale o regulácii cien pre taxislužby neuvažujú."

Radko KURUC, hovorca ministerstva financií:

"Konkurenčné prostredie je dostatočne rozvinuté a z toho titulu nedochádza k splneniu podmienok o možnosti regulácie cien."

René MEDZIHRADSKÝ:

"Bratislava však plánuje pre taxikárov akciu, pri ktorej by mohli ušetriť. Lacnejšie by si mohli od mesta prenajať miesto na státie. Musia ale splniť niekoľko podmienok."

Ľubomír ANDRASSY:

"Ak napríklad taxík bude mať rovnaké farebné označenie, aké požaduje mesto, ak napríklad sa prihlásia k maximálnej cene za jeden kilometer."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. CYKLOTRASA CEZ SIHOŤ

(25.09.2012; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 13/13; COMISSOVÁ Martina)

Katarína LENGYELOVÁ, moderátorka:

"Hlavné mesto chce spojiť Karlovu Ves s Devínom cyklotrasou. Tá má dva rôzne varianty. Buď povedie cez chránenú oblasť ostrov Sihoť, alebo popri severnom brehu Karloveského ramena. Bratislavská vodárenská spoločnosť s projektom cez Sihoť nesúhlasí. Opätovné nie povedali aj členovia Občianskeho združenia Nie ropovodu."

Martina COMISSOVÁ, redaktorka:

"Na ostrove Sihoť vyhĺbili prvé studne už v roku 1886 ako vodný zdroj pre mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Od mája tohto roka patrí k chráneným územiam. Prvá alternatíva plánovanej cyklotrasy vedie práve cez Sihoť."

Martin ANTAL, OZ Nie ropovodu:

"Ostrov Sihoť je najkvalitnejší zdroj, čo máme tu, v Bratislave. Samozrejme, nielen v Bratislave, ale mohol by som povedať, že na celom Slovensku."

Martina COMISSOVÁ

"Výskumný ústav vodného hospodárstva vypracoval aj analýzu."

Výskumný ústav vodného hospodárstva (stanovisko číta redaktor):

"Na základe posúdenia dostupných poznatkov konštatujeme, že najprijateľnejšou alternatívou pre životné prostredie, ale aj cyklistov by bola alternatíva cyklotrasy mimo ostrova Sihoť."

Pavol HELIA, zástupca BVS:

"Dneska poznáme látky, ktoré ak vylejeme na pôdu, tak po určitej dobe sa objavia v celom horizonte zvodnelej vrstvy na ostrove Sihoť, alebo na, aj na inom vodnom zdroji a zapríčinia odstavenie vodárenského zdroja."

Martina COMISSOVÁ:

"Mesto Bratislava tiež hľadá riešenie."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca bratislavského primátora:

"Ukazuje sa, že nevieme zladiť ten najzákladnejší princíp, princíp ochrany spodných vôd pitnej vody s ekologickou cyklistickou dopravou a preto musí hlavné mesto hľadať iné alternatívne riešenia na budovanie cyklistických trás v okolí ostrova Sihoť."

Martina COMISSOVÁ:

"Iné alternatívne riešenia cyklotrasy z Karlovej Vsi do Devína mimo ostrova Sihoť budú časovo náročnejšie a mesto ich chce v jednotlivých etapách dokončiť do piatich rokov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. OPLOTILI SI MESTSKÉ POZEMKY

(25.09.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 19/22; GAZDÍKOVÁ Katarína)

Moderátor:

"Hlavné mesto tvrdí, že šetrí kde sa dá. My sme ale zistili, že aj celkom slušne rozhadzuje. Jeho pozemky si oplotili a už roky úplne zadarmo užívajú desiatky Bratislavčanov. A to nie hocijaké, ale zákonom chránené v bratislavskom lesoparku."

K. GAZDÍKOVÁ, redaktorka:

"Na neoprávnené užívanie pozemkov v bratislavskom lesoparku nás upozornil muž, ktorý tam býva. Jeho sused si vraj bez akéhokoľvek súhlasu oplotil zhruba 600 metrov štvorcových mestského pozemku."

F. DVORSKÝ, nespokojný sused:

"Predsa toto nikto nemôže tu urobiť."

S. POLLÁK, stavebník:

"V čase kúpy nášho pozemku bola parcela oplotená v takom rozsahu, aký zodpovedá dnešnému oploteniu."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Lenže ako sme neskôr zistili, nie je jediný, ktorý prišiel zadarmo k mestským pozemkom. Teraz dobre počúvajte. Záhradu si takto zväčšila skoro celá ulica."

V. KUTKA, riaditeľ Mestských lesov Bratislava:

"Tuná nastal taký paradox, taká zaujímavá situácia, že sused, ktorý udával tohto suseda, tak sme pri pohľade na katastrálnu mapu zistili, že aj tí ďalší susedia záhradami zaberajú minimálne takú rozlohu ako zabral tento sused."

F. DVORSKÝ:

"Voľakedy sa to tu posúvalo ako to bolo ešte za socializmu."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Tento argument zrejme neobstojí. Pýtali sme sa ako je možné, že si to mesto ani jeho organizácia Mestské lesy doteraz nevšimli a nežiadali nájomné. Vraj pri správe 3 600 hektárov to nie je možné."

M. TETTINGER, hovorca MČ Bratislava-Nové Mesto:

"V prvom rade by malo byť v záujme vlastníka pozemku aby si ustrážil to, že sa niekto začal rozťahovať takpovediac na jeho vlastníctve."

Ľ. ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Niekedy veľmi ťažko odkontrolujete každý meter štvorcový, ktorý je vo vlastníctve hlavného mesta, a preto nám častokrát pomáha aj to, že nám ľudia nahlásia akékoľvek podozrivé konania."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Ľudovo povedané, ak vinníka nebonznete, mesto na to nemusí prísť hoci vie, že podobné praktiky existujú. Tolerovať to ale nemieni. Od všetkých, ktorí si drzo oplotili jeho pozemky, bude vymáhať sankcie za neoprávnené obohatenie sa a užívanie cudzích pozemkov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. Predstaničné námestie brzdí spor mesta s Intermontom

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; SITA, KHU)

Firma Intermont dlží mestu 830-tisíc eur, je v reštrukturalizačnom konaní a má prenajatú značnú časť pozemkov v okolí Hlavnej stanice.

BRATISLAVA. Projekt Predstaničného námestia brzdí spor medzi bratislavským magistrátom a spoločnosťou Intermont. Podľa zástupcu spoločnosti Transprojekt Romana Odzgana tento spor bráni v dojednaní zmlúv s hlavným mestom, ktoré Transprojekt potrebuje k tomu, aby dostali právoplatné stavebné povolenie a mohli sa tak dostať do územia.

Ako uviedol hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy, spoločnosť Intermont, ktorá je v reštrukturalizačnom konaní, má prenajatú výraznú časť pozemkov v okolí Hlavnej železničnej stanice. Ako ďalej uviedol, mesto eviduje voči spoločnosti pohľadávku vo výške viac ako 830-tisíc eur.

Podľa Andrassyho bratislavský magistrát nemôže daný problém vyriešiť, kým nebude ukončený zmluvný vzťah so spoločnosťou Intermont a nebude uznaný ich záväzok voči mestu. Právny zástupca spoločnosti Transprojekt Róbert Daniš hovorí, že pre spoločnosť je dôležité, aby spor nebránil vo vydaní stavebného povolenia a začatiu stavby.

Podľa spoločnosti Transprojekt v súčasnosti čakajú na uzavretie dohôd s mestom, ktoré umožnia projekt naštartovať. Poslanci mestského zastupiteľstva v júni zaviazali bratislavského primátora Milana Ftáčnika k aktívnemu prístupu v naplnení investičného zámeru - Predstaničný priestor hlavnej stanice ŽSR v Bratislave.

Nejasné podklady

Zástupcovia spoločnosť Trnasprojekt sa v druhej polovici júla stretli s predstaviteľmi bratislavského magistrátu. Na základe tohto stretnutie mali pripraviť a predložiť zástupcom magistrátu návrhy potrebných zmlúv a posudky pozemkov. Podľa spoločnosti Transprojekt zverejnené podklady pre rokovanie septembrového mestského zastupiteľstva nie sú podkladom pre schválenie opatrení prerokovaných na júnovom zastupiteľstve. Podľa nich je to nejasný informačný materiál, ktorý nerieši spôsob odovzdávania pozemkov investorovi.

Spoločnosť Transprojekt žiadala o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Ako uviedol Andrassy vedenie mesta preferuje riešenie, ktoré vychádza z nájomných vzťahov. Podľa neho v prípade nájmu pozemkov môže vlastník, teda hlavné mesto, vstupovať do procesu územného a stavebného konania a môže premietať do rozhodnutí verejný záujem. Ako ďalej uviedol, v prípade vecného bremena, ku ktorému by mohlo mesto pristúpiť až po uzatvorení sporu so spoločnosťou Intermont, by mal na základe platných pravidiel investor zaplatiť samospráve sumu takmer 3,7 mil. eur.

Začať chcú budúci rok

Podľa Romana Odzgana má byť do roku 2016 postavená infraštruktúra, cesty a križovatky. Starú budovu hlavnej stanice chcú asanovať na budúci rok. Hneď po obnove by mali postaviť novú železničnú halu, ktorá bude mať o poschodie menej ako súčasná, teda bude mimoúrovňová.

Hlavná stanica musí byť počas celej výstavby plne v prevádzke, opäť má získať svoj pôvodný historický ráz. Električková doprava k stanici je jednou z investícií, ktorú spoločnosť pre mesto musí splniť. Električka by mala po novom zachádzať pod zem až pod novú staničnú halu, ľudia by sa do haly mali dostať výťahom.

V rámci projektu sa ráta aj s vybudovaním podchodu pre peších na Šancovej ulici a podchodu na Pražskej ulici. Vybudovaná má byť aj prístupová hala k nástupištiam, developer má zrekonštruovať aj Múzeum dopravy, upraviť terén v jeho okolí aj nad novou staničnou halou.

Plánované obchodné centrum sa bude stavať až po tom, čo budú postavené vyvolané investície pre mesto a Železnice SR. Spoločnosť Transprojekt zatiaľ preinvestovala v rámci projektu 16 miliónov eur, celkové investície sú odhadnuté na 180 až 200 miliónov eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. Verejnosť diskutovala o dennom stacionári bezdomovcov na Mýtnej

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; SITA, LUT)

Obyvatelia proti centru pre bezdomovcov nič nemajú. Rozhodnú poslanci, včera však na diskusiu neprišli.

BRATISLAVA. Na pondelkovom stretnutí s občanmi z okolia Mýtnej ulice nikto nevzniesol negatívne námietky proti zriadeniu denného stacionára pre bezdomovcov. V tejto lokalite by malo vzniknúť denné nízkoprahové centrum a integračné centrum pre ľudí bez domova.

Stretnutie zorganizovalo v pondelok 24. septembra občianske združenie Vagus, ktoré bude novovzniknuté centrum zakladať. Ani jeden poslanec neprišiel

Ako informovala agentúru SITA hovorkyňa magistrátu hlavného mesta Daniela Rodinová, diskutovalo sa v pokojnej atmosfére a nikto nevzniesol námietky proti realizácii projektu.

Aktivisti predstavili zmysel a význam projektu a ubezpečili občanov, že nebudú vznikať konfliktné situácie, resp. také, ktoré by nebolo možno urýchlene riešiť, pretože garantujú svoju činnosť dlhodobým pozitívnym pôsobením v sociálnej sfére.

Na stretnutí sa zúčastnil hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy, pracovníci občianskeho združenia, zástupcovia mestskej časti Staré Mesto a tretieho sektora, ale najmä samotní občania dotknutej lokality a ľudia bez domova.

Na verejnom stretnutí sa nezúčastnil žiaden zo zástupcov poslaneckého zboru, či už mestského, alebo miestneho zastupiteľstva Staré Mesto.

Rozhodnú poslanci

Cieľom projektu je vybudovať denný stacionár ako prvotnú sociálnu pomoc pre ľudí nachádzajúcich v ťažkých životných situáciách.

Konkrétne pomáhajú ľuďom bez domova, v hmotnej a sociálnej núdzi, dlhodobo nezamestnaným a znevýhodneným uchádzačom na trhu práce, ako aj ľuďom v akútnej kríze.

Zástupcovia občianskeho združenia Vagus budú o projekte informovať mestských poslancov mestskom zastupiteľstve v stredu 26. septembra, na ktorom by mali hlasovať o prenájme budovy na Mýtnej ulici za symbolickú cenu s tým, že združenie zrekonštruuje priestory na vlastné náklady.

Hoci mestskí poslanci na diskusiu neprišli, majú o zámere v stredu rokovať na zastupiteľstve. Rozhodnú, či združenie Vagus dostane do prenájmu na 10 rokov za symbolický nájom jedno euro ročne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. Bajan kritizuje nový zákaz pitia alkoholu na verejnosti

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR, KHU)

O novom nariadení o predaji a podávaní alkoholických nápojov budú poslanci rozhodovať na dvojdňovom zasadaní mestského zastupiteľstva 26. a 27. septembra.

BRATISLAVA. Nové Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o predaji a podávaní alkoholických nápojov by malo nastaviť jednotné pravidlá pre celé mesto. Mestské časti si tak podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho nebudú môcť určovať ďalšie podmienky. Starosta Petržalky Vladimír Bajan si myslí, že jednotné VZN nepostihne kvôli mnohým špecifikám samospráv všetky mestské časti.

Podľa VZN z roku 1997 mohla mestská časť ďalej obmedziť alebo povoliť výnimku pri predaji a konzumácii alkoholu. Na území mesta by po novom mali ale platiť pravidlá definované bratislavským zastupiteľstvom. "Do nového nariadenia budeme implantovať všetci mestské veci, takéto VZN by ale mali byť predovšetkým na území mestských častí," uviedol dnes Bajan pre médiá. Ich špecifiká totiž mestské VZN podľa neho nedokáže pokryť.

O novom VZN sa bude rokovať na dvojdňovom zastupiteľstve 26. a 27. septembra. Po schválení by malo platiť od 1. novembra. Samospráva tak reaguje na upozornenie krajskej prokuratúry, ktorá v decembri 2011 poukázala na nesúlad mestského VZN s platnou zákonnou úpravou.

Prokuratórka okresnej prokuratúry Alexandra Keleová poslancom pripomenula, že problém vzniká aj pri rozlíšení verejného priestranstva, ktoré je slabo definované. "Veľmi ťažko sa bude preukazovať priestupca, ktorý VZN porušil. Postih je nulový a je to nevymožiteľné," poznamenala. Verejné priestranstvo, kde je zakázané používať alkohol, by malo byť podľa nej vymedzené inak. Nie podľa vlastníckych vzťahov, ale napríklad podľa ulíc a námestí. "Človek musí vedieť, že na danom mieste je zákaz a že ho porušil. Dnes si adresát to asi ťažko pôjde zistovať na kataster," dodala.

Aj nové záväzné nariadenie vychádza z princípu, že samospráva môže obmedziť či zakázať predaj a konzumáciu alkoholu v určitých hodinách alebo dňoch. Zakázať alkohol môže napríklad v zariadeniach spoločného stravovania, ktoré sa nachádzajú blízko škôl, kostolov, cintorínov či sídla prezidenta, vlády alebo Národnej rady SR.

Nový návrh VZN v týchto lokalitách nedovoľuje konzumovať či predávať alkohol od 04.00 do 02.00 h. Obmedzenie sa naďalej týka aj verejných priestranstiev, akými sú priestory železničnej stanice či stanice autobusov prímestskej a diaľkovej verejnej dopravy. Alkohol sa tam zakazuje od 22.00 do 06.00 h.

Za porušenie pravidiel predaja alkoholu hrozí právnickej osobe sankcia do 6638 eur, fyzickej osobe za konzumáciu alkoholu na verejnom priestranstve 33 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. Novinka: Projekt mestského centra v Starej Tržnici odovzdajú poslancom

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; -)

Projekt Mestské centrum Stará Tržnica je pripravený na hlasovanie mestského zastupiteľstva.

Projekt Mestské centrum Stará Tržnica pripravovala Aliancia Stará Tržnica, o.z. od júna 2012. Dnes ho jej členovia odovzdávajú Magistrátu mesta Bratislava. Projektu poskytli vyjadrenia podpory i ochoty spolupráce na programe viaceré organizácie, jednotlivci a veľvyslanectvá.

Projekt Mestské centrum Stará Tržnica vznikal z občianskej iniciatívy profesionálov z rôznych oblastí od júna 2012. Cieľom projektu je revitalizovať budovu Starej tržnice v Bratislave na mestské centrum, ktoré bude verejnosti ponúkať trhy, služby i mestskú kultúru a tržnica tak bude plniť svoju komunitnú funkciu. Súčasťou projektu je i plán na technickú rekonštrukciu tržnice bez nutnosti finančnej spoluúčasti mesta Bratislava.

Od začatia prípravy projektu v júni 2012 vynaložili členovia Aliancie spolu s ďalšími jednotlivcami a organizáciami na jeho prípravu viac ako 1500 hodín pracovného času, oslovili spolu 88 organizácií, veľvyslanectiev a vysokých škôl s ponukou na spoluprácu, zúčastnili sa viac ako 40 stretnutí s potenciálnymi organizátormi, partnermi, poslancami mestského zastupiteľstva a inými zainteresovanými osobnosťami. Výsledkom je nadviazanie 19 predbežných spoluprác s potenciálnymi organizátormi a viac ako 18 vyjadrení podpory od zahraničných veľvyslancov v Bratislave.

Pri vytváraní programovej štruktúry projekt ráta so spoluprácou s množstvom externých organizátorov, ktorých Aliancia počas letných mesiacov aktívne oslovovala. Do dnešného dňa vyjadrili ochotu spolupracovať na programe organizácie Aliancia Fair-play, Balet Bratislava, Bazár Chalaňov, Bike Bratislava, Bratislava v pohybe, Bratislová, Cena Oskára Čepana, Cirkul´art, Denamit, elledanse, iHRYsko, Kinokult, PechaKucha Night Bratislava, Rádio_FM, Robert Vano Gallery, Samé Ucho, StartupCamp, TEDx Bratislava, Slow Food Pressburg a Startup camp.

Možnosť spolupráce na vytváraní programu bola ponúknutá i zahraničným veľvyslanectvám na Slovensku, podporu projektu vyjadrili Veľvyslanectvo Bulharskej republiky, Veľvyslanectvo Cyperskej republiky, Veľvyslanectvo Dánska, Veľvyslanectvo Fínska, Veľvyslanectvo Helénskej republiky, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky, Veľvyslanectvo Írska, Veľvyslanectvo Izraela, Veľvyslanectvo Kanady, Veľvyslanectvo Maďarskej republiky, Veľvyslanectvo Nórska, Talianske veľvyslanectvo, Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko, Veľvyslanectvo Srbskej republiky, Veľvyslanectvo Španieska a Švajčiarske veľvyslanectvo.

Podporu projektu vyjadril i primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, starostka mestskej časti Bratislava - Staré mesto Táňa Rosová, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, možnosť podporiť projekt po finančnej, materiálnej či inej stránke vyjadrila tiež Západoslovenská energetika, člen skupiny E.ON, Slovnaft, a.s. a hnutie Slowfood Pressburg.

20. septembra členka Aliancie, Zora Jaurová, odprezentovala pripravený projekt verejnosti na PechaKucha Night Bratislava. V októbri sa tiež členovia Aliancie zúčastnia spoločného stretnutia s pánom primátorom mesta Bratislava Milanom Ftáčnikom a šéfmi poslaneckých klubov v mestskom zastupiteľstve, kde im po prvýkrát oficiálne predstavia hotový projekt.

O osude celého projektu a jeho prípadnej realizácii sa pravdepodobne rozhodne na októbrovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva Bratislavy. Otázky ohľadom projektu radi zodpovedia členovia Aliancie Stará tržnica na emailovej adrese stara.trznica@gmail.com.

Texty k obr.:

Vizualizácia Mestského centra Stará Tržnica.

Vizualizácia Mestského centra Stará Tržnica.

Členovia OZ Aliancia Stará Tržnica, ktorí stoja za projektom mestského centra.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. Vedci v piatok ukážu aj svoj obyčajný život

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; SITA)

BRATISLAVA. Hologramy či Nao roboty uvidia návštevníci v piatok v bratislavskej Starej tržnici počas celoslovenského projektu Noc výskumníkov. Poslaním festivalu je ukázať, že vedci svojou prácou prispievajú k zlepšeniu života nás všetkých, no mimo nej žijú obyčajný život. Agentúru SITA o tom informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Podujatie sa organizuje už šiesty rok a tohtoročným mottom je Veda je život. Návštevníci festivalu spoznajú slovenských vedcov a budú tiež súčasťou pripravených experimentov z rôznych oblastí vedy, od spoločenských až po technické či lekárske smery.

Noc výskumníkov je celoslovenský projekt, ktorý sa organizuje v piatich slovenských mestách, v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a Tatranskej Lomnici. Do minulého ročníka sa zapojilo 33 štátov a viac ako 750-tisíc účastníkov. Viac informácií o projekte je na internetovej stránke www.nocvyskumnikov.sk. Podujatie sa organizuje pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča a podporila ho aj bratislavská samospráva.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. Mesto vyhlásilo súťaž na vianočné stánky

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; SITA)

V súťaži ponúka 27 stánkov na predaj jedál a nápojov a 57 stánkov pre ľudovo-umelecké výrobky z kovu, keramiky, šúpolia, dreva, medu a cukroviniek a päť pre charitatívne organizácie.

BRATISLAVA. Mesto vyhlásilo výberové konanie na predajné stánky na bratislavskom Hlavnom námestí počas Vianočných trhov 2012. Prihlášky môžu uchádzači doručiť do podateľne bratislavského magistrátu do 8. októbra do 17:00, alebo poslať poštou. Na obálku treba uviesť Vianočné trhy 2012 - Neotvárať. Agentúru SITA o tom informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy.

Vianočné trhy sa začnú 23. novembra a potrvajú do 23. decembra.

Mesto v súťaži ponúka 27 stánkov na predaj jedál a nápojov a 57 stánkov pre ľudovo-umelecké výrobky z kovu, keramiky, šúpolia, dreva, medu a cukroviniek. Pre charitatívne organizácie je vyčlenených päť stánkov. Cena za prenájom charitatívneho stánku je symbolické jedno euro za deň, pri stánkoch na vianočné darčeky je minimálna cena 37 eur a stánky s občerstvením začínajú pri sume 200 eur.

V prípade viacerých uchádzačov na jeden stánok, ktorí splnia podmienky, víťaza určí výsledok elektronickej aukcie. Výsledky súťaže budú zverejnené na internetovej stránke mesta do 25. októbra. Po minuloročných skúsenostiach sa bratislavský magistrát rozhodol zaviesť opciu, ktorá sa pohybuje od 1 100 do 7 980 eur podľa druhu stánku. V prípade, že víťaz aukcie zmluvu nepodpíše, celá čiastka prepadne v prospech mesta.

Text k obr.:

Vianočné trhy už tradične lákajú aj na varené víno.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. TESTOVANIE BUS PRUHOV SPÔSOBILO ZÁPCHY

(24.09.2012; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 1/18; BUKOVSKÝ Tomáš)

Matúš JACO, moderátor:

"Bratislavská samospráva experimentuje. Vytvorila takzvané bus pruhy, ktoré sú určené pre spoje MHD. Od novinky si sľubuje rýchlejšiu dopravu. V praxi to však na cestách dnes vyzeralo úplne opačne. Po celom meste sa tvorili mohutné zápchy. Bus pruhy sú zatiaľ v testovacej prevádzke."

Tomáš BUKOVSKÝ, redaktor:

"Bratislavský magistrát v rámci zrýchlenia mestskej hromadnej dopravy skúša takzvané bus pruhy. S novinkou sa môžu motoristi stretnúť napríklad na ceste z Petržalky."

Anketa:

"Fantastický vozový potenciál rozhodol o tom ako to je, to je celé slovenské."

Jozef DRAHOVSKÝ, dopravný analytik:

"To je pravda. Mestská hromadná doprava sa urýchli o niekoľko sekúnd, ale bohužiaľ ostatná doprava sa spomalila z minút až na hodiny, čo vyzerá byť neprijateľné."

T. BUKOVSKÝ:

"Urobili sme malé porovnanie jazdy z Petržalky. 1,5-kilometrový úsek sme prešli za takmer 30 minút, čo pred experimentom s bus pruhmi motoristi nepoznali."

Anketa:

"Je to veľmi, veľmi nepríjemné a už meškám do práce."

"No asi si budem musieť nájsť nejakú inú cestu, lebo tadeto to nejde."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Ak preferujete vozidlá MHD, tak ide to na úkor osobnej individuálnej dopravy. Je to trend, ktorý je absolútne štandardný vo väčšine európskych metropol a ak chcete, aby mesto malo zdravý životný štýl."

T. BUKOVSKÝ:

"Odborníci však upozorňujú, že v iných štátoch podobný experiment realizujú len v takom prípade, ak je možné zvýšiť rýchlosť a objem MHD."

J. DRAHOVSKÝ:

"U nás sa stalo to, že momentálne sú bus pruhy prázdne, mesto ani nemá taký objem autobusov a výkonov, aby spravilo oveľa pravidelnejšiu mestskú hromadnú dopravu."

T. BUKOVSKÝ:

"Magistrát ale tvrdí, bolo potrebné zmapovať situáciu v teréne a je našou prioritou presunúť ich z áut do hromadnej dopravy."

Ľ. ANDRASSY:

"Mesto monitorovalo v čase špičky obsadenosť osobných áut a zistili sme katastrofálne číslo, kde z 354 áut len v 14-tich prípadoch sa v aute viezol viac ako jeden pasažier, teda minimálne dvaja."

T. BUKOVSKÝ:

"Bus pruhy budú testovať do konca septembra. Potom sa ukáže, či pribudnú aj v iných častiach metropoly."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. Ako sa plnia sľuby

(20.09.2012; Bojovník; č. 19, s. 4; Kuček Martin)

Pred rokom na výročí SNP v Bratislave sľúbila starostka mestskej časti Staré Mesto Tatiana Rosová, že sa pričiní, aby sa Novému mostu s vežou vrátil pôvodný názov Most SNP. Primátor mesta Milan Ftáčnik sa k tomuto sľubu pripojil za mestské zastupiteľstvo. Prešiel rok a 28. augusta popoludní boli tisíce Bratislavčanov a ďalších hostí svedkami nielen pripomenutia si 68. výročia SNP na námestí, ale krátko nato aj atraktívnej slávnosti: na pódiu pri moste vyhrávala rezká kapela, svoje schopnosti predviedla skupina mladých akrobatov, prezentovali sa tri mladé huslistky, nad Dunajom predviedli dvaja stíhači so strojmi z druhej svetovej vojny súboj pilota Sovietskej armády s nemeckým s početnými akrobaciami. V krátkych prejavoch ocenili úsilie o prinavrátenie pôvodného názvu závesnému mostu s vežou, architektonickej a staviteľskej rarite na svete, hoci za obeť mu padla časť Podhradia, ale spojil mesto s Petržalkou, Milan Ftáčnik a starostka pani Rosová. Za splnenie tohto sľubu sa im poďakoval predseda Oblastného výboru SZPB Bratislava L. Jača. Za zvuku fanfár a čestnej salvy skupiny vojakov v dobových uniformách primátor so starostkou strhli na pódiu veľké plátno mosta s názvom Nový most a objavilo sa nové plátno už s názvom Most SNP. Ďalší letecký pilot na dvojplošníku predviedol nové akrobatické prvky a vypustil biely prach v preletoch ponad most a vo vývrtkách nad ním na pokrstenie mosta. Od 29. augusta 2012 má teda most, spájajúci Staré mesto s Petržalkou, svoj pôvodný názov. Pričinili sa o to aj dve petície odbojárov a občanov.

Odbojári na následnom stretnutí s primátorom v primaciálnom paláci ocenili toto úsilie, ktoré prinieslo uspokojenie medzi mnohými občanmi Bratislavy, ale aj zvýraznilo podiel Bratislavy v príprave a spojení dvoch síl - komunistov a občianskeho bloku Letrich, Ursíni a ďalších -i s generalitou slovenskej armády v príprave na ozbrojené vystúpenie proti fašizmu, ktoré potvrdili známou Vianočnou dohodou v decembri 1943. Aj preto má pomenovanie tohto mostu Mostom SNP plné oprávnenie.. Vyjadruje aj úctu a vďaku všetkým bojovníkom proti fašizmu nielen na našom území, ale aj v zahraničných armádach. Je to aj pocta mnohým často neznámym ľuďom, ktorí tomuto boju napomáhali.

Bratislava sa tak stala aj v tomto smere príkladom, ako sa poslanci mesta v spojení s odbojármi môžu pričiniť o dobrý výsledok spoločného úsilia. A zdá sa, že to nebude ani jediný, ani posledný úspech spoločnej práce.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. Plánovanú cyklotrasu cez ostrov Sihoť bude ohrozovať záplavová voda

(25.09.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. septembra (TASR) - Občianske združenie (OZ) Nie ropovodu cez Žitný ostrov je zásadne proti vedeniu cyklotrasy z Bratislavy do Devína cez špeciálne chránené územie ostrova Sihoť, kde je veľký zdroj pitnej vody.

"Naše stanovisko je stále rovnaké a keď existuje alternatíva, sme proti cyklotrase cez tento ostrov. Na našej strane je aj odborná verejnosť, o čom svedčí analýza vplyvu vedenia cyklotrasy cez Sihoť, ktorú pre magistrát teraz vypracoval Výskumný ústav vodného hospodárstva," uviedla dnes na tlačovej konferencii podpredsedníčka OZ a študentka environmentalistiky na Viedenskej univerzite Liliana Rástocká. V spomínanej analýze sa uvádza, že najprijateľnejšou alternatívou pre životné prostredie aj pre cyklistov je vedenie cyklotrasy mimo ostrova Sihoť. Preto odborníci odporúčajú vedenie cyklotrasy popri severnom brehu Karloveského ramena, ktoré predstavuje pre cyklistov trvalé a bezproblémové využívanie cyklotrasy. Závažným negatívom cyklotrasy cez ostrov je dokumentovaný počet 20 dní za rok, keď je územie uvažovanej cyklotrasy zaplavené vodou. "K tomuto času je potrebné pripočítať obdobie pred povodňovou výstrahou, dobu trvania záplavy po ústupe povodňovej vlny, keď je naakumulovaná povrchová voda a tiež dobu odstraňovania následkov, ako je odstránenie bahna, konárov a čistenie," konštatujú riešitelia analýzy z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

"Ostrov Sihoť je najkvalitnejší vodný zdroj na Slovensku, ktorý je využívaný od roku 1886 a momentálne zásobuje 250.000 obyvateľov nielen v Bratislave, ale aj na Záhorí. V prípade potreby môže poskytnúť vodu aj ďalším obciam," povedal člen prezídia OZ Martin Antal.

Podľa Rástockej je zaujímavé, že bývalé vedenie ministerstva životného prostredia presadzovalo cyklotrasu cez ostrov Sihoť a súčasné je proti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Bratislavská samospráva vyhlásila výberové konanie na Vianočné trhy 2012

(25.09.2012; www.tvba.sk; 12:01, s. -; nk)

Obchodníci, ktorí majú záujem ponúknuť svoje služby obyvateľom slovenskej metropoly i jej návštevníkom počas tohtoročných Vianočných trhov, sa môžu prihlásiť do výberového konania a uchádzať sa tak o predajný stánok na bratislavskom Hlavnom námestí. Vianočné trhy sa začnú 23. novembra a potrvajú do 23. decembra 2012. Mesto pritom v súťaži ponúka 27 stánkov určených na predaj jedál a nápojov charakteristických pre vianočné obdobie a 57 stánkov pre ľudovo-umelecké výrobky z kovu, keramiky, šúpolia, dreva či medu a cukrovín. Päť stánkov bude vyčlenených pre aktivity charitatívnych organizácií. V prípade viacerých uchádzačov na jeden komerčný stánok, ktorí splnia podmienky súťaže, víťaza určí výsledok elektronickej aukcie s výnimkou charitatívnych stánkov. V záujme maximálnej transparentnosti priebehu súťaže budú výsledky súťaže zverejnené na webovej stránke mesta do 25. októbra.

Prihlášky do výberového konania je možné doručiť do podateľne bratislavského magistrátu (Primaciálne námestie 1) najneskôr do 8. októbra do 17.00 hod., alebo poštou, pričom na obálku je potrebné uviesť "Vianočné trhy 2012 - Neotvárať". Cena za prenájom charitatívneho stánku je určená na symbolické 1 euro za deň, pri stánkoch na vianočné darčeky je minimálna cena 37 eur a pri stánku s občerstvením (plocha na gril) je východisková cena 200 eur. Po skúsenostiach z minulého roku pristúpil bratislavský magistrát k zavedeniu opcie, aby sa predišlo neželaným obštrukciám s cenou v aukcii. Opcia sa pohybuje od 1.100 do 7.980 eur (od druhu stánku), pričom v prípade, že víťaz aukcie nepristúpi k podpisu zmluvy, celá čiastka prepadne v prospech mesta. Viac informácií o podmienkach súťaže, rozdelenia 84 stánkov do jednotlivých sortimentov, je možné získať na internetovej stránke mesta www.bratislava.sk.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Staré Mesto na Vianočných trhoch prerobilo

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; HILBERTOVÁ Martina, MOŽ, JUK)

Bilanciu trhov zverejnili po tom, čo chcelo zveriť organizovanie trhov firme, blízkej starostke.

BRATISLAVA. Stotisíc eur vraj na posledných Vianočných trhoch prerobilo Staré Mesto.

Informáciu zverejnili po tom, ako denník SME poukázal, že organizáciu trhov chcela mestská časť zveriť súkromnej firme, blízkej starostke. Tá by podľa nej dokázala prevádzkovať trhy s profitom.

So stratou nerátali

"Náklady mestskej časti boli o takmer 108-tisíc eur vyššie ako príjmy," tvrdí hovorca mestskej časti Tomáš Halán. Ak by nepočítali náklady na výrobu nových stánkov, boli by v mínuse vyše 73-tisíc eur.

Staré Mesto podľa Halána na trhy minulo zo svojho rozpočtu 175 400 eur a od predavačov jedál a suvenírov vybralo za stánky 67 870 eur.

Starostka Starého Mesta Tatiana Rosová pritom vlani v decembri tvrdila, že predajcovia im uhradia kompletné náklady. "Ceny boli stanovené tak, aby pokryli všetky náklady na prevádzku vianočných trhov zo strany Starého Mesta," povedala.

Staré Mesto pýtalo od stánkárov, ktorí podávali nápoje a jedlá, nájomné od 125 do 190 eur za stánok, od ostatných od 40 do 50 eur. Magistrát, ktorý organizuje Vianočné trhy na neďalekom Hlavnom námestí, dostal od 310 do 620 eur.

Bilanciu vlaňajších trhov si pýtali aj poslanci Starého Mesta, ktorí mali včera schváliť, že stánky bude prevádzkovať súkromná firma. Podľa Mária Ležoviča z KDH ich však nedostali. "Doteraz nebol miestny úrad schopný spraviť nám analýzu Vianočných trhov, či sme ziskoví, alebo stratoví," tvrdí. Konkrétne návrhy by chcel vidieť aj Miloš Domorák zo SaS.

Staré Mesto v materiáli tvrdilo, že by mu firma platila desať tisíc eur a energie a vodu.

"Keď na tom dokáže zarábať súkromná spoločnosť, prečo to rovnako dobre nedokáže zorganizovať aj mestská časť?" pýtal sa Martin Borguľa zo Smeru. Starostkin zámer zbaviť sa organizácie trhov podľa neho otvorene hovorí, že "je manažérsky neschopná a nevie si to zorganizovať".

Opak si myslí nezávislá poslankyňa Soňa Párnická. "Boli to náklady nielen finančné, ale aj personálne. Bola to veľká záťaž na ľudí," povedala. Staré Mesto totiž chcelo trhy rozšíriť a tvrdilo, že to samo nezvládne. Zmluvu chceli uzavrieť na desať rokov.

Súkromník: Náklady prehnali

Bilanciu poslali až po tom, čo vyšlo najavo, že Rosová chce trhy zveriť firme jej bývalého obchodného partnera. Od zámeru upustili, keď sa SME na prípad začalo pýtať. Do účtu zarátalo nielen nákup nových stánkov, ktoré napríklad magistrát kupuje zo ziskov z predchádzajúcich rokov, ale aj elektrickú energiu na prevádzku klziska.

Náklady Starého Mesta vyše 170­tisíc eur prekvapili konateľa firmy, ktorá organizuje súkromné vianočné trhy pri jednom z nákupných centier v Bratislave. Tvrdí, že to ide výrazne lacnejšie.

Zatiaľ, čo Staré Mesto potrebovalo na výrobu jedného stánku zhruba 1800 eur, súkromník to vie za tisíc eur. Na montáž, údržbu a demontáž stánkov dalo Staré Mesto v prepočte zhruba 2200 eur na stánok, súkromníka to stálo asi päťsto eur na stánok.

Na základné zabezpečenie trhov s dvadsiatkou stánkov, ako robilo Staré Mesto, by súkromník potreboval odhadom asi 40­ až 50­tisíc eur bez programu a pódia, esbéesky, či výzdoby. Náklady na energie, esbéesku a upratovanie priestranstva odhadol na ďalších zhruba 20­tisíc eur.

Mesto na tom zarába

Najväčšie Vianočné trhy tak zrejme aj naďalej bude organizovať mesto, ktoré každú zimu rozloží na Hlavnom námestí takmer 90 stánkov. Mesto tvrdí, že pomoc súkromného partnera na ich organizovanie nepotrebuje. "Vianočné trhy sú jedným z najlukratívnejších podujatí mesta," povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy.

"Spôsob priameho zadania bez súťaže vždy vyvoláva množstvo otáznikov nielen nad transparentnosťou takéhoto kroku, ale aj nad ekonomickou efektivitou a tým, či cena, ktorá je ponúkaná, je tá najlepšia na trhu," dodal.

Mesto ale musí vylepšiť systém po skúsenostiach z minulého roka, kedy záujemcovia o stánky ponúkli v aukcii sumy až do 1700 eur na deň a potom náhle odstúpili a stánok získal druhý v poradí. Po novom musia dať zálohu.

Text k obr.:

Na Staromestských trhoch bolo aj klzisko. Náklady na jeho prevádzku samostatne nevedú.

***

Účet za trhy

Príjmy za stánky: 67870 eur

* prenájom stánkov - 58183

* zábezpeka - 9687

Náklady na prevádzku trhov: 175 402 eur

* výroba 18 stánkov - 33 988 eur

* preprava, montáž, údržba stánkov a demontáž - 47 851

* upratanie námestia - 20 000

* elektrická energia - 21 306

* elektroinštalácia - 19 305

* výzdoba trhov - 8803

* bezpečnostná služba - 8299

* architektonický návrh - 5040

* propagácia - 5000

* brigádnici - 1980

* osvetlenie - výzdoba - 1800

* ostatné náklady - 1178

POROVNANIE:

výroba stánkov (na stánok):

Staré Mesto - asi 1800 eur,

súkromník - asi 1000 eur;

preprava, montáž, údržba stánkov a demontáž

(na stánok):

Staré Mesto - asi 220 eur;

súkromník - asi 500 eur;

elektroinštalácia (na stánok):

Staré Mesto - 919 eur,

súkromník - asi 200 eur

Poslanci nerozhodli, či treba trhy rozšíriť

Dôvodom, prečo chcela starostka poveriť súkromnú firmu organizovaním trhov je aj to, že chcela trhy rozšíriť. Poslanci Starého Mesta však na to majú rozdielne názory.

Zámer rozšíriť tie trhy na celé Hviezdoslavovo námestie je podľa Mária Ležoviča z KDH zbytočný. "Keď si človek vezme, ako je to námestie usporiadané, mať tam 60 až 100 stánkov je pre mňa nepredstaviteľné, vraví.

"Hviezdoslavovo námestie je na to stavané. Na Hlavnom námestí, ako vieme, je vždy ukrutná tlačenica." myslí si zase Miloš Domorák zo SaS. Myšlienka mať trhy na celom námestí sa páči aj Martinovi Borguľovi zo Smeru.

Poslanci mali o tom hlasovať dnes, starostka však po medializácii problému materiál stiahla.

Zdroj: HIM

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. Plánovanú cyklotrasu cez ostrov Sihoť bude ohrozovať záplavová voda

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; SITA, KHU)

Aktivisti nesúhlasia s návrhom SaS na cyklotrasu do Devína cez Sihoť. O možnostiach jej vedenia budú diskutovať mestskí poslanci na štvrtkovom zastupiteľstve.

BRATISLAVA. Občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov nesúhlasí s vyjadreniami strany Sloboda a Solidarita (SaS) a s ich podporou vedenia cyklotrasy z Karlovej Vsi na Devín cez ostrov Sihoť. Informovala o tom dnes na tlačovej konferencii v Bratislave prvá podpredsedníčka združenia Liliana Ráztocká.

SaS túto alternatívu podporuje, avšak chce, aby bol prejazd na Sihoť kontrolovaný a vodné zdroje by sa tak chránili bodovo. "Je to úplne absurdná rétorika a je teda absurdné, aby hovorili o nejakom regulovanom prechode cyklistov na ostrov," uviedla s dodatkom, že to, že poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja za SaS Anna Zemanová vyštudovala príbuzný odbor, jej nedáva právo sa vyjadrovať v mene celej odbornej verejnosti. "Názor zdieľa aj Katedra hydrológie a krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a iné subjekty odbornej verejnosti," doplnila.

Pečňa nie je Sihoť

Člen prezídia OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov a hydrogeológ Martin Antal nevidí zmysel vo vyjadreniach poslanca Ľubomíra Galka, ktorý nevidí rozdiel medzi vodným zdrojom v Pečnianskom lese a vodným zdrojom na ostrove Sihoť.

"Je tam diametrálny rozdiel, pretože Sihoť je najkvalitnejší vodný zdroj v Bratislave, a dokonca na celom Slovensku, ktorý nás vodou zásobuje od roku 1886 a je z neho možné dostať veľké množstvo vody," priblížil Antal a dodal, že momentálne zásobuje vodou až 250-tisíc obyvateľov nielen v Bratislave, ale aj na Záhorí. Kedykoľvek by bolo v krajnej núdzi potrebné zásobiť vodou viacerých obyvateľov, nie je podľa jeho slov problém dozásobovať z tohto zdroja aj ostatné obyvateľstvo.

Občianske združenie sa taktiež podľa Antala stretáva s názormi, že cyklista nie je terorista a podobne. "Nejde o to, že by boli cyklisti pre vodný zdroj skutočne nebezpeční, ale napríklad približne pred týždňom sa mimo ostrova Sihoť v jeho okolí vyzbieralo približne 800 kilogramov odpadkov, takže odpadky tam po cyklistoch určite budú," uviedol s dodatkom, že kultúra chránenia si prírody nie je u nás na takej úrovni ako napríklad v Rakúsku. Keď človek podľa neho dospeje na takúto kultúrnosť, mohli by uvažovať o tom, že cyklista skutočne nie je pre vodný zdroj na ostrove nebezpečný.

Navrhli hrádzu

Návrh Zemanovej, aby sa spravila ľavobrežná hrádza, je podľa Antala z finančného aj hydrogeologického hľadiska totálny nezmysel. "Je to nezmyselné či už pre zásoby pitnej vody alebo celkového status quo ostrova Sihoť, pretože by sa spravil zásah, ktorý by nemusel vodný zdroj zvládnuť," uzavrel.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) podporuje, aby cyklotrasa z Karlovej Vsi na Devín išla cez ostrov Sihoť, ale aby bol tento prejazd kontrolovaný a vodné zdroje sa chránili bodovo. "To znamená, aby boli chránené pred nejakým prípadným úmyselným znečistením a aby bola cyklotrasa vedená čo najďalej od týchto vodných zdrojov," povedala Zemanová.

Dnes sa na ostrov Sihoť vchádza mostíkom, kde je strážna služba Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Podľa SaS by však cyklotrasa mala ísť po inej ceste, ktorá je vzdialená od vodárenských zariadení a prakticky ide až popri brehu Dunaja a vychádza na mostíku pod kameňolomom. Ten je v súčasnosti zavretý bránou, SaS tam navrhuje kontrolovať vstup strážnou službou.

Pozorovacie zariadenia sú zabezpečené petlicou, okolo čerpacích studní by mohli byť mobilné ploty, ktoré by pri povodni odstránili. "Komunikácia pozdĺž Dunaja ide mimo týchto zariadení. Tá prirodzená bariéra hustého lesa je taká, že človek ani nemá dôvod z tej cesty schádzať," vysvetlila Zemanová s tým, že plot by prichádzal do úvahy len na jednom mieste.

Téma pre mestkých poslancov

Dnešná situácia je taká, že cyklisti musia ísť do Devína po ceste spolu s autami, čo nie je najbezpečnejšie. Na bratislavskom zastupiteľstve sa bude tento týždeň rokovať o trasovaní cyklotrasy, v hre sú dve alternatívy. Prvá je cez ostrov Sihoť, ktorý je považovaný za strategický vodný zdroj Bratislavy. Druhá navrhovaná trasa je súbežná s Devínskou cestou popri severnom brehu Karloveského ramena.

Predstavitelia SaS pri druhej alternatíve upozorňujú na jeden problém. "Leží na súkromných pozemkoch a teda dnes nevieme povedať, či mesto vôbec bude schopné tieto pozemky vykúpiť a ani za akú cenu," uviedla Katarína Augustinič, predsedníčka mestského poslaneckého klubu SaS a OKS. Preto sa rozhodli podporiť alternatívu trasy cez ostrov Sihoť.

Chcú však dať pozmeňovací návrh, aby sa musel urobiť aj strategický dokument, ktorý preverí podmienky komplexnej ochrany vodárenského zdroja ostrova Sihoť. Ako upozorňujú, cyklista nie je primárnym ohrozením vodného zdroja.

Ministerstvo životného prostredia sa prednedávnom vyjadrilo, že podporuje, aby cyklotrasa neviedla cez ostrov Sihoť. Je pre neho zásadné zohľadniť ochranu strategických vodných zdrojov, environmentálne riziká a ochranu prírody. Podpredsedu SaS takéto vyjadrenia prekvapujú. "Absolútne nepochopím, prečo nepustíme ľudí do prekrásnej prírody," uviedol Ľubomír Galko. Zaráža ho, že takmer rovnako vyzerá Pečniansky les a tam sa cyklisti dostanú, i keď aj tam je vodný zdroj.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. Bratislava príjme nové nariadenie upravujúce predaj a podávanie alkoholických nápojov

(24.09.2012; www.tvba.sk; 12:51, s. -; nk)

Bratislavská samospráva reaguje na upozornenie krajskej prokuratúry z decembra 2011, ktorým poukazuje na nesúlad mestského všeobecne záväzného nariadenia (VZN) s platnou zákonnou úpravou. Poslanci mestského zastupiteľstva tak na nadchádzajúcom zasadnutí (26. - 27. 9.) prerokujú nové nariadenie, ktorým sa ukončí platnosť VZN prijaté ešte v roku 1997 o úprave podmienok predaja, podávania a používania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach v rámci slovenskej metropoly. Nové záväzne nariadenie vychádza z princípu, že samospráva môže obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách, dňoch predaj a taktiež konzumáciu alkoholu nielen v zariadeniach spoločenského stravovania, predajniach potravín ale aj na iných verejne prístupných miestach. Za porušenie pravidiel predaja alkoholu hrozí právnickej osobe sankcia do 6.638 eur, fyzickej osobe za konzumáciu alkoholu na verejnom priestranstve 33 eur.

Celomestské všeobecne záväzné nariadenie akceptuje pripomienky prokuratúry a na území metropoly budú platiť jednotné pravidlá definované bratislavským zastupiteľstvom, nie zastupiteľstvami jednotlivých mestských častí. To znamená, že mestské časti musia vykonávať princípy, pravidlá definované mestským nariadením a vo svojej pôsobnosti si nemôžu určovať ďalšie podmienky týkajúce sa predaja, konzumácie alkoholických nápojov. Nariadenie definuje pravidlá, že vo vzdialenosti do 100 m od školských zariadení, cintorínov či sídla prezidenta, parlamentu i vlády nie je možné predávať, užívať alkohol v čase od 4.00 do 2.00 h. Obdobne zákaz podávania, konzumácie alkoholických nápojov bude platiť v čase od 22.00 do 6.00 h. na staniciach, zastávkach, nástupištiach železničnej, autobusovej dopravy. Kontrolu záväzného nariadenia budú okrem príslušníkov mestskej polície vykonávať aj zamestnanci samosprávy na základe poverenia primátorom hlavného mesta SR Bratislavy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. NOVÉ PRAVIDLÁ PRE POŽÍVANIE ALKOHOLU V ULICIACH BRATISLAVY

(24.09.2012; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 16/18; R)

Matúš JACO, moderátor:

"Popíjanie alkoholu v uliciach Bratislavy bude mať nové pravidlá. Samospráva ich upravuje upozornenie prokuratúry. Mestské nariadenie tiež nekorešpondovalo so zákonom. Od štvrtej ráno do druhej hodiny rannej nasledujúceho dňa bude mať alkohol stopku v blízkosti škôl, cintorínov či štátnych inštitúcií. Od 22.00 do 6.00 ráno sa nemôže popíjať na staniciach a zastávkach. Po novom budú v metropole platiť jednotné pravidlá schválené mestským zastupiteľstvom namiesto samostatných nariadení každej mestskej časti."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. Poslancom čísla neukázali

(26.09.2012; Sme; s. 7; him, mož)

Miestne zastupiteľstvo nevedelo, či boli trhy ziskové, alebo v strate.

BRATISLAVA. Na bilanciu vlaňajších trhov sa pýtali aj poslanci Starého Mesta, ktorí mali včera schvaľovať zmluvu o tom, že stánky bude prevádzkovať súkromná firma.

Mário Ležovič z KDH hovorí, že čísla nedostali. "Doteraz nebol miestny úrad schopný spraviť nám analýzu vianočných trhov, či sme ziskoví, alebo stratoví," tvrdí miestny poslanec.

Konkrétne návrhy by chcel vidieť aj Miloš Domorák z SaS.

"Keď na tom dokáže zarábať súkromná spoločnosť, prečo to rovnako dobre nedokáže zorganizovať aj mestská časť?" pýtal sa Martin Borguľa zo Smeru. Starostkin zámer zbaviť sa organizácie trhov podľa neho otvorene hovorí, že "je manažérsky neschopná a nevie si to zorganizovať".

Opak si myslí nezávislá poslankyňa Soňa Párnická. "Boli to náklady nielen finančné, ale aj personálne. Bola to veľká záťaž na ľudí," povedala. Staré Mesto totiž chcelo trhy rozšíriť a tvrdilo, že to samo nezvládne. Zmluvu chceli uzavrieť na desať rokov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Za víkend zdemolovali dva altánky!

(26.09.2012; Nový Čas; s. 11; red)

Vandali ničia Kamzík

BRATISLAVA - Nemajú s ničím zľutovanie! Kamzík je jednou z mála zelených oáz v hlavnom meste, kam si chodia mnohí Bratislavčania oddýchnuť či zašportovať. Cez víkend si ho však na mušku vzali vandali! V priebehu niekoľkých hodín zdemolovali hneď dva altánky, ktoré rodiny s deťmi či partie výletníkov užívali dlhé roky.

Altánok na veľkej lúke takmer úplne ľahol popolom. Nepekný pohľad zarazil aj čitateľa Jozefa, ktorý sa v nedeľu vybral na Kamzík. "Našiel som tam vandalmi zničenú besiedku, ktorá tak dlho krášlila lúku. Oheň ešte tlel, pálili tam totiž krytinu a drevo z besiedky, aj smetiak," povedal Jozef. Podľa riaditeľa Mestských lesov Bratislava ostali pri zhorených zvyškoch ešte aj časti stanu. "Na ďalšom altánku zasa rozkopali zábradlie. Oba poškodili v nedeľu, škoda na každom je asi 1 500 eur. Hoci nemáme dostatok financií, chceme ich opraviť," povedal riaditeľ mestských lesov v Bratislave Vladimír Kutka. Podľa neho sa vandali zobudili v posledných mesiacoch. "Od roku 2006 do roku 2011 bol útlm útokov, za posledné mesiace ich je však zasa neúrekom. Podpaľujú koše, ničia lavičky, informačné tabule. Ľudia by mali byť pozornejší a v prípade, ak niečo takéto uvidia, by to mali nahlásiť," dodáva Kutka. Polícia tieto prípady vandalizmu nerieši.

Texty k obr.:

Podpálený altánok na lúke odfotil čitateľ Jozef.

Na ďalšom altánku vandali rozkopali zábradlie. Ničia aj smetné koše a lavičky.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. Petržalka dosiahla za prvý polrok prebytok vyše 1,7 milióna eur

(25.09.2012; www.teraz.sk; s. -; TASR)

Najviac z podielu na výnose získala bratislavská mestská časť z príjmov fyzických osôb.

Bratislava 25. septembra (TASR) - Najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka dosiahla za prvých šesť mesiacov tohto roka prebytok príjmov nad výdavkami vo výške 1.753.334 eur. Správu o plnení rozpočtu vzali dnes petržalskí poslanci na vedomie.

Mestská časť hospodári s vyrovnaným rozpočtom vo výške 25.067.648 eur, ktorý schválili miestni poslanci 13. decembra minulého roka. Za prvý polrok splnila rozpočtový plán na strane príjmov na 51,5 percenta a na strane výdavkov na 44,4 percenta.

Do kasy mestskej časti išlo za polrok 12.662.119 eur, pričom na bežných príjmoch získala 11.788.583 eur - najviac z podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Mestská časť si rozpočtovala na tento rok výnos z tejto dane vo výške 8.249.920 eur, za prvý polrok ho splnila na 44,6 percenta. Vývoj dane totiž nie je v súlade s prognózou a od 1. januára sa tiež znížil podiel mestskej časti na výnose dane v prospech iných samospráv. Petržalka preto predpokladá, že rozpočtovanú čiastku nenaplní. Plnenie u dane z nehnuteľností je zase na úrovni 39 percent, napriek tomu mestská časť očakáva, že do konca roku rozpočtovanú čiastku naplní.

Takmer sto percent ročného rozpočtu ale dosiahol výber dane za psa. V porovnaní s výberom dane za rovnaké obdobie minulého roka ide o nárast o 1740 eur. Súvisí to aj s vyšším počtom prihlásených psov, k 30. júnu ich bolo 5366. Oproti prvému polroku 2011 vzrástol napríklad aj príjem najmä za vyhradené parkovanie áut, a to o 31.394 eur. Celkový nárast dane za užívanie verejného priestranstva vzrástol o 46.422 eur.

Za prvý polrok mestská časť minula 10.908.785 eur, pričom na bežné výdavky dala 10.124.652 eur. Plán výdavkov plní na 44,4 percenta, do konca roka by to však mala dobehnúť. "Tak, aby sme ostali na nule, alebo mali len mierny prebytok," povedal dnes prednosta Miroslav Štefánik.

Polovicu výdavkov dáva mestská časť na vzdelávanie, kde sú zahrnuté aj výdavky čerpané z dotácie zo štátneho rozpočtu na školstvo, splátky a úročenie úveru na zateplenie a rekonštrukciu školských objektov a výdavky na stravovanie detí v školských jedálňach, základných a materských školách. Zvyšok ide na program životné prostredie, kultúru a šport, moderný miestny úrad či sociálne služby.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. Bratislava bude žiť zdravím, radiť budú odborníci

(25.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Akcia Deň srdca v Starom Meste je súčasťou šiesteho ročníka kampane MOST - mesiac o srdcových témach. Účastníci sa dozvedia odpovede na pálčivé otázky.

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - Preventívne vyšetrenie, rady či odpovede na otázky o zdravotných problémoch poskytnú odborníci v stredu od 9:00 do 13:00 v Staromestskej sieni Miestneho úradu v bratislavskom Starom Meste.

Agentúru SITA o tom informoval hovorca Starého Mesta Tomáš Halán. Akcia Deň srdca v Starom Meste je súčasťou šiesteho ročníka kampane MOST - mesiac o srdcových témach.

Deň srdca v Starom Meste pripravilo Staré Mesto pod záštitou starostky Táne Rosovej v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bratislave.

Akcia je súčasťou Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev, ktorú organizuje Slovenská nadácia srdca spolu so svojimi partnermi. Cieľom kampane je naučiť občanov ako predchádzať rizikám v oblasti zdravia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. V BRATISLAVSKOM NOVOM MESTE OTVORILI SOCIÁLNU VÝDAJŇU POTRAVÍN

(25.09.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 11/12; KUKELKA Marián)

Nina KRAJČOVIČOVÁ, moderátorka:

"V bratislavskom Novom meste dnes otvorili sociálnu výdajňu potravín. Ide už o druhú takúto prevádzku na území hlavného mesta. Je určená pre ľudí v nevýhodnej sociálnej situácii, ktorí si tu môžu na čipovú kartu nakúpiť vybrané potraviny a drogériu za zvýhodnené ceny. Nahrával Marián KUKELKA."

Marián KUKELKA:

"Obyvatelia v hmotnej núdzi a penzisti s dôchodkom do 300 eur tu nájdu tovar, ktorý pre mestskú časť zabezpečili viaceré obchodné reťazce. Starosta Nového mesta Rudolf KUSÝ."

Rudolf KUSÝ:

"Sociálna výdajňa nie je obchod. To znamená, že vždy tu nenájdu presne to čo chcú, teda povedzme šunku, chlieb, syr, ale vidíte za mnou je množstvo múky, je tu množstvo oleja, pre deti piškóty, množstvo špagiet a podobne."

Marián KUKELKA:

"Miestny úrad doteraz zaregistroval viac ako 120 klientov. Každý z nich dostal na čipovú kartu pridelených 20 až 30 bodov s tým, že za každý deň môžu minúť maximálne osem bodov. Na otvorenie sa pripravovali aj predavačky z novomestského miestneho úradu."

Predavačka:

"Tu je napríklad mlieko, áno, 50 centov. Čiže toto sa pekne nahodí podľa tých kódov do toho počítača."

Marián KUKELKA:

"Na oficiálne otvorenie sociálnej výdajne v tržnici na Trnavskom mýte už od rána netrpezlivo čakalo niekoľko dôchodkýň."

Dôchodkyne:

"Je to dobré, neviem čo tu bude všetko, no ale aspoň niečo. Ja mám penziu 295 a keď zaplatím nájomné polovičku nechám tam. Posledný týždeň mám jeden cent v peňaženke."

"Budem potrebovať práve olej a nejaké sardinky a také veci, musím sa veľmo, veľmo uskromňovať ale sa snažím."

"Tak ja som si tiež prišla pozrieť nejaký tovar. Mne by sa zišli aj mäsové nejaké výrobky a nejaké prášky na pranie."

Marián KUKELKA:

"Sociálna výdajňa bude otvorená trikrát do týždňa. Obdobnú prevádzku otvorili minulý rok aj v Petržalke."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. Poslanci vyzývajú Hanulíkovú na podporu vôle väčšiny

(25.09.2012; www.tvba.sk; 12:01, s. -; sita/nk)

Skupina štrnástich nezaradených poslancov miestneho zastupiteľstva bratislavskej Karlovej Vsi vyzýva starostku Ivetu Hanulíkovú (Smer-SD), aby rešpektovala vôľu väčšiny poslancov v zastupiteľstve. Starostka totiž podľa nich blokuje niektoré uznesenia a rozhodnutia 14 poslancov, ktorí v zastupiteľstve vytvorili platformu, založenú "nie na politickej príslušnosti, ale na zhode, hľadaní konsenzu medzinezaradenými poslancami." V dvadsaťpäťčlennom miestnom zastupiteľstve tvorí skupina 14 poslancov väčšinu. Starostke títo poslanci adresovali otvorený list, ktorý poskytol karloveský poslanec Marcel Zajac. List jej predložia dnes na zasadnutí zastupiteľstva.

V otvorenom liste starostku poslanci žiadajú, aby rešpektovala vôľu väčšiny právoplatne zvolených zástupcov. Nepodpísaním niektorých uznesení a nepodporením niektorých rozhodnutí väčšiny poslancov podľa nich starostka znefunkčňuje inštitúcie ako je miestna rada, Karloveský športový klub či Fond rozvoja bývania. "Vy ste nepodpísaním niektorých uznesení dali jasne najavo, že dohoda štrnástich poslancov nevyváži hlasovanie jedenástich príslušníkov Vami akceptovaných politických strán, t.j. Smeru-SD aSDKÚ-DS," píšu poslanci starostke.

V otvorenom liste poslanci uvádzajú, že dvoch členov miestnej rady na zasadnutí 26. júna v tajnom hlasovaní odvolali z funkcie. S návrhom na nové zloženie rady prišla skupina 14 poslancov tak, aby "bolo bližšie volebnému výsledku". Podľa nich to však starostka nerešpektuje a uznesenie nenaplnila. Voči tomu skupina poslancov podala návrh na vznesenie protestu prokurátora. O zložení miestnej rady by malo zastupiteľstvo rokovať dnes.

"Karloveský športový klub, ktorý zastrešuje činnosť všetkých športových aktivít v Karlovej Vsi, nemá napriek písomnej výzve poslancov svojho šéfa," píše ďalej skupina poslancov. Starostka má právo navrhnúť vhodného kandidáta na post riaditeľa klubu, poslanci majú právo tohto kandidáta odobriť hlasovaním. "Štrnásť poslancov Vám navrhlo spôsob, akým by sme spolu s Vami mohli nájsť vhodného spoločného kandidáta. Náš návrh ilist, ktorým sa na Vás obrátili členovia športovej komisie, ignorujete," adresovali svoju sťažnosť karloveskí poslanci starostke. Poslancom tiež prekáža, že Fond rozvoja bývania dodnes nemá žiadnych členov ani stratégiu využitia finančných prostriedkov zpredaja bytov apozemkov v mestskej časti, a to aj napriek dohode tejto skupiny poslancov, ktorí tvoria nadpolovičnú väčšinu zastupiteľstva.

"Vyzývame Vás, pani starostka, zastavme eskaláciu nedorozumení, nepresadzujme partokraciu, dajme šancu demokracii," uzatvárajú miestni poslanci list starostke. Podpísali sa pod neho Igor Bendík (SaS), Peter Buzáš (OKS), Dana Čahojová (bez politickej príslušnosti), Eva Grey (KDH), Dagmar Hladká (bez politickej príslušnosti), Juraj Kadnár (Most-Híd), Ján Labuda, Pavol Martinický, Jaromír Šíbl, Štefan Turan, Zuzana Volková, Branislav Zahradník (všetci bez politickej príslušnosti), Daniela Zahradníková Schultzová (SZS) a Marcel Zajac (bez politickej príslušnosti). Starostka Hanulíková dnes ráno uviedla, že otvorený list od poslancov zatiaľ nedostala. Vyjadrí sa k nemu až po jeho prečítaní.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. Zajtra si môžete v Starom Meste nechať vyšetriť srdce

(25.09.2012; www.tvba.sk; 12:01, s. -; nk)

Slovenská nadácia srdca spolu so svojimi partnermi organizuje v rámci Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev rozsiahlu kampaň, ktorej cieľom je predovšetkým vzdelávať občanov o tom, ako predchádzať rizikám. Jeho neodmysliteľnou a asi najviditeľnejšou súčasťou je 6. ročník kampane MOST - mesiac o srdcových témach, ktorým je už tradične september.

K tejto iniciatíve sa po prvý raz pripojila aj mestská časť Bratislava-Staré Mesto. V spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bratislave pripravila pre širokú verejnosť Deň srdca v Starom Meste. Podujatie sa uskutoční pod záštitou starostky Táne Rosovej a to v stredu 26. septembra 2012 v Staromestskej sieni (prízemie) Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Staré Mesto v čase od 9.00 hod. do 13.00 hod.

V tomto čase návštevníkom erudovaní odborníci vykonajú preventívne vyšetrenia, zodpovedajú na otázky a poradia, ako riešiť zdravotné problémy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. Na otvorenie výdajne prišlo ráno 40 Novomešťanov

(25.09.2012; www.tvba.sk; 12:01, s. -; sita/nk)

Sociálna výdajňa v bratislavskom Novom Meste funguje ešte len prvý deň, no na jej otvorenie dnes ráno čakalo 40 Novomešťanov. Výdajňa potravín sa nachádza v budove Tržnice, slúžiť by mala zhruba 300 obyvateľom mestskej časti.

Klienti sociálnej výdajne dostanú od mestskej časti čipovú kartu, prostredníctvom ktorej si v nej budú môcť vybrať tovar. Každá karta bude nabitá kreditom od 10 do 30 bodov, a to v závislosti od sociálnej situácie človeka. Kredit sa bude automaticky obnovovať zdarma každý mesiac. Občan zaplatí iba počiatočný administratívny poplatok 5 eur za vydanie a prevádzkovanie karty. Ako uviedol novomestský hovorca Marek Tettinger, kartu si v mestskej časti zatiaľ prevzalo 120 ľudí. Sociálna výdajňa bude v Novom Meste otvorená tri dni v týždni - v utorok, stredu a vo štvrtok od 10:00 do 13:00.

Hodnota tovaru vo výdajni je rôzna - mlieko napríklad stojí pol bodu, chlieb jeden bod, spodná bielizeň či ponožky pol bodu, detský textil do dvoch bodov, hračky do dva a pol bodu. Výdajňa je určená pre invalidných a starobných dôchodcov s dôchodkom do 350 eur, občanov a rodiny s deťmi v hmotnej núdzi alebo občanov a rodiny, ktoré sa ocitli v náhlej krízovej situácii.

Starosta Nového Mesta Rudolf Kusý rokoval s jednotlivými obchodnými organizáciami a dohodol pravidelné dodávky tovarov do sociálnej výdajne. Oslovené organizácie prisľúbili, že ako sponzorský dar dodajú aj vybavenie výdajne - chladiace a mraziace zariadenia, regály na uloženie tovarov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. NOVÁ SOCIÁLNA VÝDAJŇA

(25.09.2012; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; por. 7/12; MAŠÁTOVÁ Mariana)

Ľuboš SARNOVSKÝ, moderátor:

"Dôchodok by mal byť podľa pôvodného významu odmenou za roky strávené prácou."

Hana GALLOVÁ, moderátorka:

"Užívať si čas s vnúčatami, veľa cestovať, či sa naplno venovať záľubám, takto to možno funguje v západných krajinách, ale nie u nás."

Ľ. SARNOVSKÝ:

"Dôchodok býva skôr začiatok smutnej etapy, keď si človek kvôli nízkej penzii nemôže dovoliť už vlastne vôbec nič."

H. GALLOVÁ:

"Nielen pre seniorov dnes aspoň malú pomoc v neľahkej situácii otvorili v Bratislave novú sociálnu výdajňu."

Mariana MAŠÁTOVÁ, reportérka:

"V tržnici na Trnavskom mýte sa ľudia už od deviatej ráno stavali do radu pred novootvorenou sociálnou výdajňou. Možnosť nakupovať za body pridelené mestskou časťou sa im veľmi pozdáva."

Anketa:

"Základné potraviny a čo mi treba, lebo akú ja mám penziu, tak to zaplatím byt a na stravu a takéto veci mi neostáva."

"Také veci, čo som potrebovala do domácnosti, to som si nakúpila."

Rudolf KUSÝ, starosta MČ BA Nové Mesto:

"Dali sme spôsob ako pomôcť ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú."

M. MAŠÁTOVÁ:

"Inšpiráciou mohla byť v tejto bratislavskej časti podobná výdajňa otvorená v Nitre, Košiciach, v Žiline, Ružomberku, či v Petržalke. Tam tento zvláštny obchodík navštívilo už 400 ľudí."

Vladimír BAJAN, starosta MČ BA Petržalka:

"Od začiatku sme mali priaznivú odozvu a teraz sa to len rozširovalo ďalej, keď sa ľudia naučili, že to nie je klasický obchod, ale je to niečo, čo má pomôcť."

R. KUSY:

"Ľudia očakávali, že keď prídu do predajne, tak tam nájdu úplne všetko, ale tu je situácia trošičku iná."

M. MAŠÁTOVÁ:

"Sociálne výdajne v prvom rade ponúkajú základné potraviny a drogériu, no nemajú suplovať hypermarkety. No keďže práve veľké reťazce do výdajne tovar podľa aktuálnych možností dodávajú, stalo sa, že v Petržalke boli v ponuke aj naozaj exkluzívne lahôdky."

V. BAJAN:

"Boli prípady, kedy nám dali krevety a lososy, kde ten občan v tejto príjmovej skupine ešte v živote si takúto vec nemohol dovoliť."

M. MAŠÁTOVÁ:

"V sociálnej výdajni sa nakupuje za body, ktorými mestská časť nabije improvizovanú platobnú kartu. Mesačne má nárok na 20 až 30 bodov, podľa výšky príjmu. Hornou hranicou pre uznanie nároku na takúto pomoc je príjem do 350 eur. Žiaľ, najmä seniori to s prehľadom spĺňajú, rozdaných je už 130 kariet."

R. KUSY:

"Matky, ktoré sú na materskej, dôchodcom, ktorým nestačí penzia, ale aj ľudí, ktorí sú nezamestnaní."

Anketa:

"Ja mám 230 eur penziu."

"Ja mám 280 eur."

"Na jednej strane je to dobré a na strane druhej trošku ponižujúce."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. ZAČÍNA SA KOLOTOČ ROKOVANÍ MIESTNYCH ZASTUPITEĽSTIEV

(25.09.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)

Redaktor:

"Kým kolotoč rokovaní sa na pôde Primaciálneho paláca začína zajtra, niektoré mestské časti to už stihli dnes. Po staromestských a novomestských poslancoch sa do lavíc po lete vrátili aj tí petržalskí. Okrem iného im vrásky na čele spôsobila aj zmena rozpočtu.

Petržalka vyhodnotila hospodárenie mestskej časti za prvý polrok tohto roka. Zatiaľ ho splnila na 51,5 percenta. K 30. júnu dokonca vykázala prebytok vo výške 1 753 000 eur. No i napriek tomu došlo k zmene rozpočtu."

Vladimír BAJAN, starosta Petržalky:

"Pretože nastáva určitý výpadok, tak ako v štátnych daniach, aj v daniach pre samosprávu. Momentálne je to v bežných... teda v dani z príjmu osôb dokonca približne 400 000 a to ešte nepoznáme novú daňovú prognózu do konca roka, ministerstva financií. Čiže upravovali sme tie položky, ktoré pre túto chvíľu... na ktoré pre túto chvíľu nemáme peniaze."

Redaktor:

"Na druhej strane mestskej časti chýbajú peniaze z predaja majetku. Paradoxne mestu sa naopak majetok predávať nedarí."

V. BAJAN:

"Na rozdiel od mesta my nie sme v dlhoch, čiže tie peniaze, ktoré potrebuje na údržbu, ostatný majetok, uvoľniť niektoré rozvojové veci, mesto potrebuje na splácanie toho veľkého dlhu. Problém ešte môže nastať, a to je veľmi vážna situácia pre hlavné mesto, ak si nesadnú poslanci s nami pred rozpočtom budúceho roku, znamená, že výpadok, ktorý vznikne z dôvodu, v úvodzovkách, zlého sčítania ľudu, je výpadok cez 70 000 obyvateľov a znamená to aj výpadok na daniach, znamená to veľký problém pre hlavné mesto."

Redaktor:

"Aj preto navrhuje mestu nepodporiť v plnej miere solidaritu k malým mestským častiam na budúci rok. Poslanci schválili aj zvýšenie poplatku o jedno euro v sociálnych zariadeniach na území Petržalky."

V. BAJAN:

"Čo stále znamená, že zo sedemnástich mestských častí sme najlacnejší v poskytovanej sociálnej službe, ale museli sme doladiť ekonomicky oprávnené náklady."

Redaktor:

"Poslanecký zbor zároveň podporil protest prokurátora, ktorý sa týka zmeny všeobecne záväzného nariadenia o pití a predaja alkoholu na verejnosti."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. VIETE, KDE V BRATISLAVE NÁJDETE DEFIBRILÁTORY?

(25.09.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktorka:

"Viete, kde v Bratislave nájdete defibrilátory? Tieto prístroje na záchranu životov pri zlyhaní srdca sú na voľných priestranstvách v hlavnom meste tri. A všetky v Novom Meste - na Kuchajde, na Železnej studienke pri lanovke na Kamzík a v tržnici na Trnavskom mýte, teda na miestach, kde sa pohybuje veľa ľudí.

Prístroj zachraňuje život v situáciách, keď dýchanie z úst do úst či masáž srdca nestačia. Je preto mimoriadne užitočný v čase medzi poskytnutím prvej pomoci a príchodom záchranky. S použitím defibrilátora sa šanca na prežitie zásadne zvyšuje."

Marek TETTINGER, hovorca Nového Mesta:

"Pri výbere zariadení sme hľadali také, ktoré bude vedieť obslúžiť aj laik. Ide o zariadenie, ktoré po spustení má hlasovú navigáciu, to znamená, človeku, ktorý s ním pracuje presne hovorí, čo má urobiť, samo to zariadenie diagnostikuje stav pacienta a potom odporúča, čo robiť ďalej."

Redaktorka:

"Hlavnou výhodou prístroja je jeho jednoduchosť a zrozumiteľnosť obsluhy. Ovládať ho vie každý a neexistuje riziko jeho nesprávneho použitia. Defibrilátor vie okamžite vyhodnotiť srdcový rytmus a dokonca rozozná, či postihnutý nemý kardiostimulátor. Samozrejme nevyhnutné je okamžite zavolať aj rýchlu zdravotnú pomoc."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. Veľké mestské časti chcú dať malým menej peňazí

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR)

BRATISLAVA. Štyri veľké bratislavské mestské časti - Petržalka, Ružinov, Staré a Nové Mesto - chcú znížiť svoj príspevok siedmim malým. Tvrdia, že nemajú peniaze. Petržalskí poslanci dnes v uznesení o úprave rozpočtu požiadali starostu Vladimíra Bajana, aby začal rokovať s primátorom a ostatnými mestskými časťami o úprave percenta solidarity na polovicu.

"Dôvodom je masívny výpadok príjmov hlavného mesta aj mestských častí. V našom prípade to znamená do 400.000 eur z príjmov z daní v tomto roku," podotkol Bajan s tým, že situácia je dnes napätá a solidarita začína byť v neprospech veľkých častí. Znížiť ju preto v Petržalke chcú na polovicu. Ušetrili by tak približne 340.000 eur z viac ako 650.000 eur, ktoré dávajú dnes. "Päťdesiat percent je z našej strany ústretový krok," myslí si.

Starosta Bajan upozornil aj na zákonné povinnosti, ktoré veľké časti majú a nevedia ich finančne zvládať. Plnia totiž aj úlohy, ktoré Jarovce či Rusovce nemajú, napríklad sa starajú o oblasť civilnej obrany. "Tým znášajú pomerne veľké finančné náklady," doplnil novomestský hovorca Marek Tettinger.

Aj Nové Mesto musí pre chýbajúce finančné prostriedky upravovať rozpočet a budúci rok vidí podľa Tettingera ešte náročnejší. "Otázku zníženia solidarity ale považujeme za citlivú vec, ktorá by mala byť prerokovaná v rámci Regionálneho združenia mestských častí," podotkol. Mestské časti chceli podľa Bajana o znížení rokovať už pred rokom, potom to na požiadanie primátora odložili.

Jedna zo siedmich malých mestských častí - Devín - je však v súčasnosti v nútenej správe. Starostka Ľubica Kolková tvrdí, že príspevok solidarity tvorí dve tretiny rozpočtu samosprávy. O jeho plánovanom znížení dosiaľ nevedela. "Pokiaľ by nám znížili solidaritu o polovicu, neviem, čo by nám z rozpočtu ostalo. Možno nejako prežijeme zo základných príjmov, ale môžeme zabudnúť na nejaké opravy," reagovala pre TASR.

Mestská časť však musí podľa starostu Bajana hospodáriť tak, aby vystačila zo zákonných príjmov. "Toto sú výnimočné peniaze vo výnimočnom čase. Malé mestské časti sa naučili žiť z týchto peňazí, ale ja nemôžem zatvárať škôlku kvôli tomu, aby si malá mestská časť objednala inzerciu v časopise alebo urobila hody," podotkol. Starostka Kolková zase pripomína, že malé mestské časti sú mnohokrát výletným cieľom pre Bratislavčanov. "Neviem, či to potom bude pekné prostredie. Sedem malých mestských častí by začalo dosť upadať," dodala.

Koncom minulého roka mestskí poslanci schválili pre tento rok príspevok solidarity vo výške viac ako 2,11 milióna eur. Na jednu malú mestskú časť to vychádzalo približne 302.574 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. Zisk z Tržnice na Trnavskom mýte pôjde na jej opravu

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR)

Tržnicu postavili v 80-tych rokoch. Potrebuje najmä opravu vzduchotechniky.

BRATISLAVA. Peniaze z výnosov tržnice na Trnavskom mýte sa budú kumulovať, aby mohli byť použité na nevyhnutné rekonštrukcie. Rozhodli o tom novomestskí poslanci na dnešnom zasadaní. Kumulované prostriedky sa majú použiť najmä na vzduchotechniku, ktorá potrebuje kompletnú opravu.

Na hospodárení tržnice na Trnavskom mýte sa podľa rozhodnutia primátora Petra Kresánka z roku 1993 parciálne podieľajú tri mestské časti Bratislavy - Nové Mesto, Rača a Vajnory. Podiel na hospodárení sa odvíja podľa kľúča MČ Bratislava - Nové Mesto 71 %, MČ Rača 24 % a MČ Vajnory 5 %. Podľa tohto systému sa delia aj prostriedky z výnosov tržnice. O správu Tržnice sa však výlučne stará Nové Mesto.

To znamená, že náklady na bežnú prevádzku tržnice počas roka a s ňou spojené problémy musí priebežne riešiť Nové Mesto z prostriedkov svojho rozpočtu. "Navyše, v dôsledku starnutia a opotrebovanosti objektu, ktorý bol skolaudovaný pred 30 rokmi, sa čím ďalej tým viac množili potreby nevyhnutných opráv, ktoré si vyžadujú veľké investície," uviedol hovorca mestskej časti Marek Tettinger.

Skutočne vážna situácia nastala v prípade klimatizačnej techniky, ktorá od postavenia objektu neprešla kompletnou rekonštrukciou a dve väčšie opravy sa realizovali ešte v 80-tych rokoch. "Svojou funkčnosťou, ale aj napríklad aj používanými prevádzkovými náplňami už dlho nespĺňa požadované parametre na klimatizačnú techniku v priestore, ktorý je navštevovaný tak, ako je to v prípade tržnice," uviedol Tettinger. V prípade kompletnej rekonštrukcie vzduchotechniky sa náklady odhadujú na približne 900.000 eur.

Keďže hrozba znefunkčnenia vzduchotechniky hrozí čím ďalej tým viac, starosta Nového Mesta sa na konci minulého roka obrátil na starostov Rače a Vajnor s listom, ktorým ich oboznámil s tým, že výťažok z výnosov za rok 2011 bude predstavovať spoločný vklad na rekonštrukciu.

V záverečnom účte za rok 2011 bol uvedený hrubý výnos Tržnice vo výške 969.274 eur, náklady vo výške 811.897 eur a zisk 157.377 eur. Po prepočítaní malo ostať MČ Bratislava-Nové mesto 111.783 eur, MČ Bratislava-Rača 37.770 eur a MČ Bratislava-Vajnory 7869 eur.

Starostovia Rače a Vajnor voči uvedenému listu nenamietali. "Aj oni si uvedomujú, že toto je najlepší spôsob, ako financovať rekonštrukciu," povedal pre TASR starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Kumulácia výnosov pre potreby opráv nebude jednorazovou záležitosťou. Toto opatrenie nebude platiť jednorazovo, takýmto spôsobom sa majú kumulovať prostriedky z výnosov aj v ďalších rokoch. Starosta Rudolf Kusý však pripomína, že tieto prostriedky nebudú stačiť.

"Bude preto potrebné realizovať audit, na základe ktorého by sa stanovil postup pri riešení a spôsob financovania celej akcie," uviedol Kusý. Starosta takisto dodal, že na samotnú realizáciu opráv a rekonštrukcie by mali dohliadať samosprávy Rače a Vajnor. "Tak sa potvrdí to, že na zachovaní tržnice majú záujem všetky mestské časti bratislavskej trojky."

Text k obr.:

Tržnica má 30 rokov, chceli by ju opraviť.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. Kraj chce zrekonštruovať gymnázium na Vazovovej ulici

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR, KHU)

Prestavbu by financovali z eurofondov s povinnou päťpercentnou spoluúčasťou objednávateľa, teda kraja.

BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj chce predložiť čiastkový projekt na rekonštrukciu Gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave. Pôjde o súčasť integrovanej stratégie rozvoja bratislavskej mestskej časti Staré Mesto v súčinnosti s hlavným mestom SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Projekt ráta s rekonštrukciou a zateplením budovy školy, ktorá je v súčasnosti v nevyhovujúcom stave. Do budovy zateká, múry netesnia, nedostatočná je aj izolácia strechy. "Nevyhovujúci stav budovy spôsobuje vysoké náklady na vykurovanie a správu objektu, nehovoriac už o obmedzenej možnosti plnohodnotného využívania školy," povedal predseda BSK Pavol Frešo.

Po delimitácii je BSK zriaďovateľom tohto gymnázia s dlhoročnou tradíciou. Pri rekonštrukcii ráta so zateplením obvodového plášťa i strechy, výmenou okien a dverí. Odhad finančnej náročnosti aktivít predpokladá sumu 300.000 eur.

Predpokladá sa, že investície pôjdu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja s povinným spolufinancovaním objednávateľa, teda BSK, vo výške päť percent (15.000 eur). Ak dostane projekt zelenú, rekonštrukcia by mohla byť hotová už v máji 2013.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. Pouličných umelcov v Starom Meste odobrí komisia

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR)

Umelci po novom nemôžu fajčiť a predvádzať sa vo vzdialenosti menej ako 40 metrov od škôl alebo kostolov.

BRATISLAVA. Každé vystúpenie pouličných umelcov v bratislavskom Starom Meste bude od 15. októbra schvaľovať komisia mestskej časti. Nové všeobecne záväzné nariadenie o pouličných aktivitách dnes schválili staromestskí poslanci. Umelcom v ňom zakázali aj fajčiť.

V Starom Meste je stále viac a viac pouličných umelcov, samospráva chcela takto ich aktivity regulovať. Dosiaľ umelcom na vystupovanie stačila len registrácia. Po novom si budú musieť vypýtať povolenie ku konkrétnej aktivite. Písomné žiadosti bude od polovice októbra posudzovať komisia ustanovená starostkou Tatianou Rosovou. Ak žiadosť schváli, povolenie bude platiť rok. V rámci tohto obdobia však ešte musí záujemca požiadať aj o registráciu. Evidovaný bude najviac tri mesiace, za rok teda musí prísť na úrad štyrikrát. Umelci, ktorí nebudú v mestskej časti vystupovať viac ako sedem kalendárnych dní v roku, povolenie nepotrebujú. Na týždeň im bude stačiť registrácia.

Účinkujúci musí podľa staromestského hovorcu Tomáša Halána zaplatiť daň za zabratie verejného priestranstva vo výške jedno euro za jeden meter štvorcový a deň účinkovania. "Platí, že jeden umelec zaberá jeden meter štvorcový," podotkol. Od 1. januára do 24. septembra evidovala mestská časť celkovo 195 vydaných povolení, za ktoré žiadatelia zaplatili celkovo 1813 eur.

Poslanci dnes tiež schválili, že umelci nesmú okrem pitia alkoholu počas aktivity aj fajčiť. Z 20 na 40 metrov sa tiež zvýšila aj vzdialenosť od škôl, kultúrnych zariadení, detských a športových ihrísk, nemocníc či kostolov. Bližšie svoje aktivity robiť nesmú.

Kontrolovať dodržiavania tohto nariadenia budú mestskí policajti a poverení zamestnanci mestskej časti. Umelec sa musí pri kontrole preukázať originálom povolenia a platnej registrácie, v prípade účinkovania do siedmich kalendárnych dní originálom platnej registrácie.

Naďalej platí, že na Hviezdoslavovom námestí nie sú povolené hudobné aktivity a napríklad akcie s otvoreným ohňom sa môžu zorganizovať len na Poštovej ulici, Kamennom a Rybnom námestí a na nábreží Dunaja, od Fajnorovho nábrežia po Dvořákovo nábrežie. Zatiaľ čo výtvarné aktivity môžu umelci vykonávať od 10.00 do 21.00 h, hudobníci môžu hrať na mieste len hodinu denne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. Najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka sa vyľudňuje

(25.09.2012; www.pravda.sk; Bývanie, s. -; TASR)

Najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka stratila za posledných päť rokov takmer 15 000 obyvateľov. V rokoch 1996 až 2011 sa z trvalého pobytu v Petržalke odhlásilo takmer 43 500 ľudí, avšak prisťahovalo sa necelých 28 600 osôb. Vyplýva to z analýzy mestskej časti, podľa ktorej sa bude úbytok zrejme ďalej prehlbovať.

V sledovanom období sa najčastejšie do Petržalky sťahovali ľudia z Ružinova, Starého a Nového Mesta, Dúbravky, Karlovej Vsi, Podunajských Biskupíc, Rače, Vrakune a Devínskej Novej Vsi. Tí predstavovali takmer polovicu z celkového objemu imigrácie. Okrem nich sa však do mestskej časti prisťahovali aj ľudia z niektorých väčších slovenských miest, z Banskej Bystrice, Nitry, Trnavy, Žiliny, Trenčína, Prievidze, Popradu aj z Prešova. Petržalčania odchádzali nielen do iných mestských častí, ale aj do vybraných miest v zázemí Bratislavy, do Pezinka, Ivanky pri Dunaji, Šamorína, Chorvátskeho Grobu, Senca či Dunajskej Lužnej.

Z analýzy tiež vyplynulo, že do Petržalky si to najčastejšie namierili mladí slobodní muži, slobodné aj vydaté ženy vo veku 20 až 29 rokov. Z Petržalky, naopak, emigrovali skôr ženatí muži vo veku 30 až 49 rokov a v prípade žien sa najčastejšie vysťahovali vydaté do 40 rokov. Ukazuje sa teda, že v Petržalke hľadajú trvalý pobyt skôr mladšie osoby, kým na druhej strane z Petržalky častejšie odchádzajú starší muži i ženy žijúci v manželstve.

Z pohľadu dosiahnutého vzdelania je Petržalka cieľom predovšetkým pre mladých mužov a ženy s úplným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Tieto dve vzdelanostné skupiny z tejto mestskej časti aj odchádzali, avšak odsťahovali sa predovšetkým osoby s úplným stredoškolským vzdelaním a absolventi nematuritných stredoškolských odborov, až potom vysokoškoláci.

Viac ako polovica ľudí starších ako 20 rokov, ktorí z Petržalky odišli, uviedli pri zmene trvalého pobytu bytové dôvody a len približne každý desiaty nasledovanie rodinného príslušníka. Bytové dôvody dominovali aj u tých, ktorí sa do Petržalky prisťahovali (40 percent). Viac ako 12 percent ľudí uviedlo, že chcelo bývať bližšie k pracovisku a viac ako 10 percent zdôvodnilo odchod rozvodom alebo sobášom.

Text k obr.:

Ilustračné foto

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. Gorily na Slovensku žijú už dávnejšie

(24.09.2012; www.blog.sme.sk; 13:20, s. -; Huba Mikuláš)

Celých 20 rokov som nepôsobil v politike a aj v rokoch 1990 - 1992 len ako nezávislý poslanec za malú opozičnú stranu. Nikdy som nebol investigatívnym žurnalistov, a tobôž som už nepôsobil v štruktúrach činných (či skôr nečinných?) v trestnom konaní. Ak sa napriek tomu musím verejne vyjadriť k tejto kauze, je to v prvom rade preto, lebo nás, nezávislých poslancov, občania volili vari najmä preto, aby sme o podobných kauzách nemlčali.

A tým druhým dôvodom, prečo som sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, je fakt, že s následkami korupčného správania a gorilami rôznej veľkosti bojujem dlhých 22 rokov - minimálne od chvíle, kedy som bol vymenovaný za šéfa vcelku úspešnej parlamentnej vyšetrovacej komisie ku kauze Tatragate.

Vzápätí po tom, ako vyplávala na svetlo božie kauza Gorila, teda v januári 2012, reagoval som ňu dvoma kratšími textami, ktoré si dovolím odcitovať.

Ten prvý príspevok som nazval Neúplná pravda o Slovensku a znel: "To, čo sa píše v spise Gorila, možno nie je pravda od slova do slova, ale o tom, že je to pravdivé svedectvo o miere prepojenia politických strán a finančných skupín v tomto štáte, nepochybuje vari nik.

Len v jednom nie je obraz, ktorý poskytuje Gorila, celkom objektívny. A to v tom, že z hry akoby nedopatrením vypadli takí "zdatní hráči", ako je SNS či HZDS na jednej strane a skupinka Ja&Ty na strane druhej. Bez nich totiž obraz o stave slovenskej reality nie je úplný. Navyše, v prípade spomínaných dvoch politických subjektov ide o zjavnú mediálnu diskrimináciu ... a v druhom prípade o priehľadnú diskrimináciu významného sponzora istého politického smeru, ktorý sa takto neprávom dostal do mediálneho tieňa.

Kto pochybuje o pravdivosti Gorily a jej príbuzenstve, nech sa pozrie zo Slavína na Bratislavu, z Devína na stráne Devínskej Kobyly, prejde sa po bratislavskom nábreží poniže PKO a popri Sade Janka Kráľa, pokúsi sa nájsť stratené kultúrne a industriálne dedičstvo Bratislavy a iných lokalít, porozhliadne sa po centre Žiliny, bystrickom Huštáku a Radvani, košických nákupných novotvaroch a po kamenných námestiach ostatných slovenských krajských či okresných miest, vyrúbaných parkoch a alejach nahradených bilbordami, nech sa pokochá nebotyčnými múrmi, mestskými a prímestskými haciendami, všadeprítomnými hypermarketmi a logistickými centrami, či nech sa prejde po bývalých slovenských lesoch!

A nech navštívi Tatranskú Lomnicu a jej okolie, Štrbské Pleso, Jasnú, Chopok či Donovaly...!

Keď sa podobné výdobytky raného neokapitalizmu na slovenský spôsob spočítajú, potom Penta & comp. a ich exotické príbuzenstvo z Planéty opíc zblednú závisťou".

Ten druhý text sa volal Bájka o cudzokrajných zvieratách a písalo sa v ňom:

"Ak pánom klímaskeptikom, neveriacim na globálne otepľovanie, nestačil ako rukolapný dôkaz radikálnej zmeny klímy fakt, že v našich tokoch, potokoch a jazerách sa premnožili žraloci, ktorí na Slovensku predtým - ako všetci vieme - vo voľnej prírode nikdy nežili, tak skutočnosť, že nám tu voľne pobehuje gorila, im definitívne berie vietor z plachiet.

Ako prvé miesto výskytu gorily prekvapujúco figuruje bratislavské Staré Mesto a ako obdobie prvého známeho výskytu sa udávajú posledné roky. My, prírodovedci, sme však mali už dávnejšie vážne podozrenie, že tu gorila v podivnej symbióze so žralokmi žije už dávnejšie, konkrétne dobrých 15 rokov, kedy sa naše hlavné mesto začalo definitívne meniť na mesto opíc, žijúcich a pôsobiacich v obrovských nevkusných klietkach s krycími názvami ako Národná banka Slovenska, Tatracentrum, Aupark a neskôr River Park, prípadne v menších klietkach neofunkcionalistického typu, ktoré vyrástli ako huby po daždi v celej Bratislave i v jej okolí.

Ako sa dalo čakať, gorilu neuspokojil len život v džungli veľkomesta, ale začala hľadať naozajstnú prírodu. Zistila, že na Slovensku máme národné parky, a tak sa logicky zamerala v prvom rade na ne. Ale keďže život v meste ju naučil žiť spoločensky a prespávať vo väčších či menších klietkach, priniesla si ich so sebou aj do prírody. A tak vznikli opičie mestá Donovaly, Jasná či Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Je zaujímavé, že viac ako s domorodou faunou sa gorila v Tatrách znáša s alochtónnou, teda nepôvodnou. Okrem už spomínaných žralokov sú to napríklad cudzokrajné koníky - o čom svedčí záujem gorily o konské pólo na Štrbskom plese.

Každý, kto aspoň raz v živote navštívil zoologickú záhradu a v nej pavilón opíc vie, ako majú tieto tvory rady zábavu: a tak sa gorila začala orientovať na tvorbu lunaparku priamo v takzvane chránenej prírode. Zapáčilo sa jej tiež jazdiť po prírode na terénnych motorkách, štvorkolkách a terénnych autách - podobných tým, ktoré si pamätá zo safari v rodnej Afrike. Čo si však, na rozdiel od tatranských zvierat, ktorým to spôsobuje priam samovražedné reakcie, obľúbila vari najviac, sú silvestrovsko-novoročné ohňostroje v Tatranskom národnom parku. Keďže sa dá reálne očakávať, že zásluhou týchto mnoho decibelových zábav sprevádzaných prenikavými svetelnými efektmi ostatná fauna z Tatier ustúpi, možno oprávnene predpokladať, že v Tatrách budú čoskoro žiť už len gorily a v tatranských riečkach a plesách žraloci.

To všetko by nebolo možné bez toho, keby sa klíma na Slovensku z roka na rok nemenila k horšiemu a keby na radniciach našich miest a vo vedení národných parkov nesedeli ľudia, pre ktorých sú prijateľnejšie gorila a žraloci, než pôvodné - teda naše, slovenské - živočíchy.

A teraz mi dovoľte ešte jeden aktuálny postreh, ktorý je napísaný trochu iným jazykom a má aj medzinárodný rozmer. Túto časť som nazval: V Tatrách a Fatrách o národe i o Európskej únii "Ak si niektorý národ nechá spred nosa a bez odporu ukradnúť, rozpredať, alebo zničiť svoj národný symbol, nemá, podľa mňa, právo nazývať sa národom. Na to, aby to človek pochopil, nemusí byť vyznávačom vlasteneckého zákona, či voličom SNS (to skôr naopak). Pritom prvé dejstvo tejto krádeže národného symbolu sa už stalo a priebežne sa deje (pozri Štrbské pleso, Solisko, Skalnatá dolina, Tatranská Lomnica, vyrúbané lesy a kosodrevina, odnesená pôda, zjazvené stráne...!). To druhé sa práve pripravuje a volá sa veľká privatizácia Tatier (pozri reklama na túto tému v niektorých televíziách), či návrh zonácie (z roku 2010) z dielne vtedajšieho ministerstva životného prostredia.

Ak by sme na to išli cez základné hodnoty a pojmy, ktoré údajne náš národ vyznáva podľa svojej ústavy (národný, sociálny, ekonomický, ekologický, etický), tak krádež nášho najstaršieho a najznámejšieho národného parku - ako najvyššej kategórie veľkoplošného chráneného územia - popiera nielen národné a samozrejme aj ekologické a etické, ale rozpor s našou ústavou ide ďalej. Ostentatívna privatizácia Tatranského národného parku na spôsob "konského póla" na Štrbskom plese je aj absolútne antisociálna a nebojím sa povedať, že i asociálna. Noví, či perspektívni majitelia národného parku sa ani netaja tým, že návštevníkov Tatier by malo byť podstatne menej, len by mali byť patrične solventní. Ale konflikt s väčšinovými názormi, a teda antisociálnosť takéhoto počínania, dokazujú aj výsledky sociologických výskumov, ktoré potvrdzujú, že výrazná väčšina obyvateľov Slovenska (bezmála 80%) si viac želá striktnejšiu ochranu Tatier, než výstavbu nových zjazdoviek a lanoviek.

Právny štát a zmysel zákona o ochrane prírody a krajiny, pod ktorý spadá aj ochrana TANAP-u a ostatných národných parkov, úplne popiera prax výnimiek z tohto zákona. O ich udelení rozhodujú úradníci, čiže ľudia z mäsa a kostí, a nie žiadne ideálne bytosti. Ak by boli náhodou na strane prírody, nie je problém odvolať ich a nahradiť "rozumnejšími".

Áno, ešte je tu jedna dimenzia - ekonomická. Pripúšťam, do tej sa rozumiem z vyššie uvedených asi najmenej, ale mnohé nasvedčuje tomu, že aj celý veľký tatranský biznis sa skončí jedným veľkým krachom - aspoň čo sa týka perspektívnych príjmov štátu, mesta Vysoké Tatry a väčšiny Tatrancov. Že na ňom pár jednotlivcov a skupín zrejme zarobí, podobne ako na predaji dreva z popadaných a vyvrátených stromov pred niekoľkými rokmi, o tom nepochybujem. Nie je mi len jasné, prečo sa im na to máme poskladať my všetci a obetovať tomu naše národné bohatstvo.

"Sme chorý národ v chorej krajine". To nepovedal žiadny takzvaný janičiar či iný programový nepriateľ slovenského národa, to povedal bývalý predseda Matice Slovenskej Vladimír Mináč. Asi aj preto väčšina Slovákov zatúžila vstúpiť do "dobrej spoločnosti" členských štátov Európskej únie v nádeji, že tá nám pomôže zlepšiť zdravotný stav náš i našej krajiny a zbaviť sa aspoň niektorých našich chronických neduhov. Takže prenesme sa teraz o úroveň vyššie:

Jestvuje pomerne široká zhoda názorov ekonomických i politických komentátorov na tom, že v týchto dňoch sa o optimálnej miere európskej solidarity, zásadovosti a predvídavosti, ale aj o budúcom charaktere celej EÚ rozhoduje v kauze Grécko, Španielsko, Taliansko a euroval. Ale o niečom podobnom sa v tomto istom čase rozhoduje i v kauze Slovensko, len to nie je také zjavné. Pritom obe kauzy majú veľa spoločného: dlhodobý deficit morálky v mocenskej sfére, bezbrehý egoizmus, všadeprítomnú korupciu, neochotu dodržiavať pravidlá hry, devalvovanie zákonov výnimkami a celkovo parazitický vzťah k EÚ a jej inštitúciám. Nie, priatelia, nehovorím teraz o astronomicky rastúcom zahraničnom dlhu Slovenska - hoci aj o ňom by sa dalo a malo. Hovorím o Tatrách, Fatrách, Zadnej Poľane, Demänovskom jaskynnom systéme, o prírodných úsekoch slovenských riek, o Veľkom boku, o tom, čo hrozí pri Kremnici, Detve, či Jahodnej a v iných akútne ohrozených kútoch medzinárodne významnej slovenskej prírody a krajiny. Hovorím o tom v súvislosti s medzinárodnými záväzkami Slovenska voči Európskej únii a postojom EÚ, či presnejšie Európskej komisie k plneniu, či neplneniu týchto záväzkov.

Podobne, ako sa v Grécku dlhodobo porušovala a porušuje rozpočtová a iná disciplína, na Slovensku sa dlhodobo šliape po hodnotách spadajúcich (aj) pod európsku jurisdikciu. Nechcem tvrdiť, že Európa to celkom ignoruje, len tvrdím, že si na svoje akútne ohrozené, či dokonca zničené hodnoty na území Slovenska spomenie zväčša len vtedy, keď ju na to niekto upozorní, keď ju niekto požiada, aby sa láskavo zaujímala o to, že jej niekto kradne (aj jej) majetok. A aj potom je jej reakcia zväčša dosť bezzubá. Nechce sa mi veriť, že by sa v európskom rozpočte nenašlo pár tisíc eur ročne, ktoré by boli potrebné na priebežný nezávislý monitoring reálneho stavu ochrany európskych hodnôt a plnenia európskych noriem typu NATUR-y 2000 či Európskeho dohovoru o krajine a na vypracovanie nezávislých expertíz v sporných prípadoch.

Ak to mám zhrnúť: ak Európa dovolí rôznym gorilám v ľudskej koži zničiť európske hodnoty v Tatrách, Fatrách, na dunajských ramenách, na Hrone, Váhu a ďalších riekach, či pri Kraľovanoch a Rojkove a ešte nám finančne pomôže túto devastáciu našich spoločných európskych hodnôt aj zrealizovať, potom budem mať s takýmito európskymi inštitúciami vážny problém."

Možno Vám v mojom príspevku chýba pointa. Chcem veriť, že raz sa dočkáme aj tej.

A predsa ešte jedno P.S.: Ďakujem, Tom, len tak ďalej!

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. BRATISLAVA: V treťom okrese vybrala MsP počas leta na pokutách "slušnú" sumu

(25.09.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. septembra (TASR) - V bratislavskom Novom Meste, v Rači a vo Vajnoroch vybrali mestskí policajti v priebehu leta na pokutách takmer 26.500 eur. Viac ako polovicu prípadov, ktoré riešili, tvorili dopravné priestupky. Informuje o tom správa Okrskovej stanice mestskej polície Bratislava-Nové Mesto.

V období od 1. júna do 1. septembra riešila mestská polícia na území tretieho bratislavského okresu celkovo 4293 priestupkov, 2484 z nich bolo zistených v rámci dopravy. Pokuty za dopravné priestupy tvoria takmer dve tretiny z celkovej sumy, vybranej na pokutách (17.350 eur). V prípade porušení VZN, ktoré sa týkajú chovu a držania psov, zasahovali mestskí policajti na území Nového Mesta, Rače a Vajnôr v necelej stovke prípadov, častejšie, konkrétne v 228 prípadoch, riešili priestupky, ktoré sa týkali znečisťovania verejného priestranstva a 161 zásahov si vyžiadalo požívanie alkoholu na verejnosti. Priemerná výška pokuty v blokovom konaní predstavovala 16,6 eura.

Pri odhaľovaní priestupkov využila mestská polícia aj kamerový systém, ktorý je umiestnený na Trnavskom a Račianskom mýte i na Vajnorskej ulici v blízkosti obchodného centra. Kamerovým systémom bolo zistených 409 priestupkov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. V treťom okrese vybrala mestská polícia počas leta na pokutách takmer 26 500 eur

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR)

BRATISLAVA. V bratislavskom Novom Meste, v Rači a vo Vajnoroch vybrali mestskí policajti v priebehu leta na pokutách takmer 26.500 eur. Viac ako polovicu prípadov, ktoré riešili, tvorili dopravné priestupky. Informuje o tom správa Okrskovej stanice mestskej polície Bratislava-Nové Mesto.

V období od 1. júna do 1. septembra riešila mestská polícia na území tretieho bratislavského okresu celkovo 4293 priestupkov, 2484 z nich bolo zistených v rámci dopravy. Pokuty za dopravné priestupy tvoria takmer dve tretiny z celkovej sumy, vybranej na pokutách (17.350 eur).

V prípade porušení VZN, ktoré sa týkajú chovu a držania psov, zasahovali mestskí policajti na území Nového Mesta, Rače a Vajnôr v necelej stovke prípadov, častejšie, konkrétne v 228 prípadoch, riešili priestupky, ktoré sa týkali znečisťovania verejného priestranstva a 161 zásahov si vyžiadalo požívanie alkoholu na verejnosti. Priemerná výška pokuty v blokovom konaní predstavovala 16,6 eura.

Pri odhaľovaní priestupkov využila mestská polícia aj kamerový systém, ktorý je umiestnený na Trnavskom a Račianskom mýte i na Vajnorskej ulici v blízkosti obchodného centra. Kamerovým systémom bolo zistených 409 priestupkov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. DOPRAVNÁ VÝCHOVA DETÍ ABSENTUJE, NIE SÚ IHRISKÁ ANI PENIAZE

(24.09.2012; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 11/18; KOPANIČÁKOVÁ Eva)

Matúš JACO, moderátor:

"Dopravná výchova u detí a dorastu absentuje. Aj na tento problém upozornil Týždeň mobility. Trvalých ihrísk, kde by sa deti učili pravidlá cestnej premávky, je zúfalo málo. Rezort školstva tvrdí, že peniaze vystačia len na ich údržbu, s výstavbou nových ihrísk nepočíta."

Eva KOPANIČÁKOVÁ, redaktorka:

"V 400-tisícovej Bratislave stoja len dve trvalé dopravné ihriská. Podľa mestských policajtov by zvýšenie počtu ihrísk pomohlo."

Peter PLEVA, hovorca MsP Bratislava:

"Prispelo by to aj k zníženiu dopravnej nehodovosti detí. Žiaľ v Bratislave tieto trvalé dopravné ihriská chýbajú."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Bratislavskí policajti tak poskytujú školám hodiny dopravnej výučby pomocou rozložiteľného dopravného ihriska."

Anketa:

"Musíme dať prednosť."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"A keď naskočí zelená?"

Anketa:

"Môžeme ísť."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Keď vidíš električku, čo musíš urobiť?"

Anketa:

"Zastať."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"A čo treba mať na seba a ako sa treba správať, keď si na bicykli?"

Anketa:

"Prilbu musíme mať na sebe, tú vestu reflexnú a nemôžeme vbiehať na cestu."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"S problémom nedostatku dopravných ihrísk sa borí nielen hlavné mesto, ale aj zvyšok Slovenska. Deti sa pritom účastníkmi dopravných nehôd stávajú pravidelne."

Denisa BALOGHOVÁ, hovorkyňa Prezídia PZ SR:

"Za osem mesiacov tohto roka zavinili deti 55 dopravných nehôd. O život prišlo jedno dieťa."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Stabilných dopravných ihrísk v správe štátu je na celom Slovensku 40, najviac v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Ich počet sa už dlhé roky nemení. Ministerstvo má na ne každý rok rovnakú sumu 200-tisíc eur a tieto peniaze postačia len na údržbu."

Michal KALIŇÁK, hovorca Ministerstva školstva SR:

"Sú to finančné zdroje, ktoré sú závislé od veľkosti rozpočtu rezortu a tiež vývoja verejných zdrojov. To znamená, že v tejto chvíli vieme povedať, že aj na budúci rok predpokladáme s rovnakou čiastkou."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Ministerstvo školstva vidí záchranu aj v zámeroch súkromných investorov, ktorí často ako súčasť občianskej vybavenosti ponúkajú dopravné ihrisko."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. Fotili aj Beckhama

(26.09.2012; Plus jeden deň; s. 12; pb)

Známa dvojica fotografov René a Radka

BRATISLAVA - Vystavovali po celom svete. Fotografické duo René & Radka sa predstavilo v New Yorku, Paríži či Berlíne. Úspešná dvojica teraz premiérovo predstavuje poslednú fotosériu s názvom Farby vetra v bratislavskom Mirbachovom paláci.

René a Radka fotili pre svetoznámeho výrobcu športového oblečenia futbalistu Davida Beckhama. Pred objektívom im pózoval aj rešpektovaný taliansky dizajnér Alessandro Mendini alebo kanadská supermodelka Coco Rocha.

Svetová premiéra

Teraz hostí významných fotografov bratislavský Mirbachov palác. Návštevníci uvidia v svetovej premiére cyklus Farby vetra, o ktorom sa kurátorka Tereza Bruthansová vyjadrila, že fotografie sú ako z príbehov Júla Verná. "Napriek tomu, že fotografie zobrazujú pláž, oblohu a horizont, diváci stále ostávajú v dojme, akoby sa svet odohrával pod vodou," vysvetlila Bruthansová.

Návštevníci Galérie mesta Bratislavy uvidia aj najznámejší cyklus Pod vodou, ktorým fotografi očarili obyvateľov najväčších svetových metropol.

Tretím samostatným celkom je séria fotografií Poď a hraj sa s nami navždy. "Je to akási cesta do detstva, na opustené ihriská, za zabudnutou hrdzavou hojdačkou," povedala kurátorka výstavy Bruthansová.

Výstava v Mirbachovom paláci sa začína dnes o 19.00 vernisážou a potrvá do 26. novembra.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. Vo štvrtok bude workshop kaligrafie s japonským majstrom

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; SITA)

Na stretnutie s Seijirom Taniwakim sa treba prihlásiť vopred.

BRATISLAVA. Na kaligrafický workshop pod vedením japonského majstra Seijiro Taniwakiho pozývajú obyvateľov a návštevníkov Bratislavy tento týždeň Veľvyslanectvo Japonska v SR a Galéria mesta Bratislavy (GMB). Workshop kaligrafie - krasopisu - sa uskutoční vo štvrtok 27. septembra od 14:00 na druhom poschodí Mirbachovho paláca na Františkánskom námestí v Starom Meste.

Ako ďalej agentúru SITA informovala PR manažérka GMB Zuzana Böhmerová, kaligrafické workshopy pod vedením majstra Seijiro Taniwakiho sa uskutočnia v Bratislave už po štvrtýkrát. Majster Taniwaki je vedúcim Shodo Geijutsu-in z japonskej prefektúry Kochi a pripravuje kaligrafické workshopy na veľvyslanectve Japonska vo Viedni už viac ako desať rokov.

"Počet účastníkov je limitovaný kapacitou miestnosti, preto v prípade väčšieho záujmu nebude možné zaistiť miesto pri pracovných stoloch pre všetkých. Vzhľadom na tento fakt je vhodné, aby záujemcovia nahlásili svoj záujem o účasť na telefónnom čísle: 02/59 800 101 čo najskôr a rezervovali si miesta," upozornila Böhmerová.

Viac informácií možno nájsť tu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. NDS ZVYŠUJE BEZPEČNOSŤ TUNELOV

(25.09.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 17/24; CHYBOVÁ Monika)

Jana KOŠÍKOVÁ, moderátorka:

"V diaľničných tuneloch by sa mala zvýšiť bezpečnosť premávky. V odstavných plochách, ktoré sú povinnou súčasťou dlhších tunelov pribudnú oceľové zvodidlá. Plánuje to Národná diaľničná spoločnosť, ktorá reagovala na nehodu belgického autobusu vo švajčiarskom tuneli, pri ktorej zomrelo 28 ľudí."

Monika CHYBOVÁ, redaktorka:

"Oceľové zvodidlá sa však objavia len v tuneli Sitina, a to na základe štúdie dodatočných opatrení v núdzových zálivoch."

Martin GAJDOŠ, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti:

"Vyhodnocovala niekoľko parametrov, z ktorých vyšlo, že bezpečnostné opatrenia, ktoré by mohli byť realizované ako odporúčaný tunel vyšiel tunel Sitina, ostatné tunely vyšli ako nevhodné na realizáciu nejakých dodatočných opatrení."

M. CHYBOVÁ:

"Novšie a modernejšie tunely ako napríklad Bôrik sú podľa prevádzkového riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti bezpečné a nevyžadujú si žiadne špeciálne opatrenia v núdzových zálivoch. Naopak, v staršom tuneli pod Braniskom by zas boli kontraproduktívne, pretože je obojsmerný."

Štefan TÖRÖK, prevádzkový riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti:

"V prípade stretu vozidla v núdzovom zálive by sme ho odrazili vlastne k protiidúcim autám a tým by sme spôsobili fatálnu nehodu dvoch protiidúcich vozidiel."

M. CHYBOVÁ:

"Úlohou oceľových zvodidiel je zabrániť možnému čelnému nárazu do steny odstavnej plochy, stlmiť náraz a odraziť vozidlo do smeru jazdy."

Ľubomír PALČÁK, generálny riaditeľ, Výskumný ústav dopravný:

"Práve pri týchto zvodidlách je veľmi dôležité to technické prevedenie toho namontovania, aby to plnilo ten svoj účel."

M. CHYBOVÁ:

"Montáž zvodidiel v tuneli Sitina by sa mala realizovať v prvom štvrťroku 2013. V dňoch 12. až 14. októbra a 19. až 21. októbra však pred tunelom prebehne montáž oceľového otváracieho zvodidla. V tuneli Branisko budú od 1. do 11. októbra montovať LED osvetlenie do chodníkov a únikových ciest. Uzavretý bude aj tunel Horelica. Oceľové zábrany v núdzových zálivoch ako je tento môžu síce riziko nehody znížiť, úplne zabrániť jej však nedokážu. Najviac totiž závisí od správania sa samotných vodičov. Monika CHYBOVÁ, Rozhlas a televízia Slovenska."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. RegioJet prepravil za prvý polrok 670-tisíc ľudí

(25.09.2012; www.sme.sk; EKONOMIKA, s. -; TASR)

BRATISLAVA. Súkromný železničný dopravca RegioJet prepravil na trase z Bratislavy do Komárna za 1. polrok tohto roka 670.000 ľudí. Mesačne tak v súčasnosti vozí vo svojich vagónoch približne 115.000 cestujúcich.

"Je to výrazne viac ako dvojnásobok počtu cestujúcich, ktorých na trase prepravoval predchádzajúci dopravca Železničná spoločnosť Slovensko," opísal Aleš Ondrůj, riaditeľ komunikácie skupiny Student Agency, do ktorej RegioJet patrí.

Vďaka takto fungujúcej železničnej doprave sa podľa jeho slov podarilo najmä na trase medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou odľahčiť cesty denne až o 1000 osobných áut.

RegioJet prevádzkuje železničnú dopravu na trase z Bratislavy cez Dunajskú Stredu až po Komárno od marca tohto roku. Ide o prvého súkromného dopravcu na Slovensku, ktorý zabezpečuje železničnú dopravu s dotáciou zo štátneho rozpočtu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

51. Tisíce ľudí z juhu cestujú do Bratislavy pomalšie

(25.09.2012; www.pravda.sk; Regióny, s. -; BARÁT Andrej)

Tisícky ľudí z južného Slovenska dochádzajú za prácou alebo školou do hlavného mesta komplikovanejšie. Dôvodom sú práce na železničnej trati na trase Bratislava - Dunajská Streda - Komárno. Na niektorých úsekoch miesto vlakov premávajú náhradné autobusy, ľudia by mali počítať s častejším prestupovaním a so zdržaním.

Tento týždeň platí mimoriadny režim medzi dedinami Kvetoslavov a Lehnice. Ľudia, ktorí cestujú napríklad z Dunajskej Stredy, vystúpia z vlaku v Lehniciach, odkiaľ pokračujú autobusom do Kvetoslavova. Tam potom zase prestupujú na vlak. Dôvodom tohto obmedzenia je oprava priecestia neďaleko Veľkej Paky. Autobusy jazdia po úzkych cestách medzi dedinami. Pre cestujúcich to znamená zdržanie 15 až 30 minút. "Je to problém aj poobede, človek si nestihne nič vybaviť na úradoch po práci. Zdržala som sa asi polhodinu," povedala Mária Čibová z Hornej Potône, ktorá prestupovala na autobus v Kvetoslave.

Autobusy však neberú všetkých cestujúcich. Cyklisti, vozičkári a mamičky s kočíkmi sa do nich nezmestia. "Ak je kočík alebo vozík skladací, tak by sa ešte vošli. Elektrický vozík sa však nevojde. Cyklisti takisto nie. Mrzí nás to, no nevymysleli sme si to sami, je tu potrebná údržba," povedal Aleš Ondrůj hovorca dopravnej spoločnosti Student Agency, ktorá na tejto trati prevádzkuje regionálne vlaky RegioJet. Denne sa tu podľa neho prevezie približne 4 000 ľudí. Obmedzenie medzi Kvetoslavovom a Lehnicami potrvá do štvrtka.

Údržby a výluky sa podľa niektorých cestujúcich aj železničiarov dejú v tomto roku často. Niektoré so sebou priniesli aj zmätky. Už sa stalo, že šofér autobusu nevedel nájsť zastávku.

Rušňovodičovi Ladislavovi Cehlárikovi sa nevidí najmä to, že sa po vlaňajšej rozsiahlej rekonštrukcii trate Bratislava - Dunajská Streda stále musí niečo opravovať. "Asi to nebolo opravené v takej kvalite, ako sa očakávalo. Pred rekonštrukciou sa hovorilo napríklad o tom, že na trati sa bude môcť jazdiť rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu, stále sa však jazdí osemdesiatkou," dodal. Časté výpadky vlakov podľa neho robia problémy najmä starším ľuďom, ktorí sa ťažšie pohybujú.

Ďalšia výluka je naplánovaná na október blízko obce Zemianska Olča, náhradnú dopravu budú zrejme opäť zabezpečovať autobusy. "Na tomto ramene sú plánované výluky za účelom výmeny koľajníc. Medzi Zemianskou Olčou a Zlatnou na Ostrove to bude v dňoch 9. a 10. októbra od 7.40 do 13.15 a medzi Zemianskou Olčou a Veľkým Mederom dňa 8. októbra od 9.30 do 14.30," spresnila Zuzana Chalupová z odboru komunikácie Železníc Slovenskej republiky.

So zdržaním a náročnejšími presunmi by mali počítať aj cestujúci na hlavnej stanici v Bratislave. Tu sa opravuje trolejové vedenie. Od štvrtka do 8. decembra nebudú kvôli tomu vôbec premávať zrýchlené vlaky do Malaciek. Niektoré osobné vlaky budú mať do polovice októbra príchod a odchod v stanici Bratislava Nové Mesto. Ľudia by sa však nemali spoliehať na to, že im odtiaľ pôjde prípojný vlak do hlavnej stanice. "Keďže počas výluky môže nastať situácia, že všetky prevádzkyschopné koľaje budú obsadené vlakmi vyššej kategórie, akými sú napríklad medzinárodné rýchliky a IC vlaky, môže sa stať, že prípojové vlaky nebudú môcť čakať v stanovenom čase," povedal hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Šarluška. Podrobnosti nájdu cestujúci na stránkach spoločnosti a na staniciach.

Text k obr.:

Ľudia sa ponáhľajú z vlaku, aby stihli prestúpiť na autobus.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

52. Pollákova veta

(26.09.2012; Sme; s. 14; Gális Tomáš)

Včerajšie vystúpenie poslanca Petra Polláka k novele stavebného zákona z dielne SDKÚ prinieslo niekoľko zaujímavých momentov. Jeho kritika totiž nesmerovala len k poslaneckým kolegom, ale nepriamo ňou upozornil aj na svoje vlastné problematické postavenie vo (pri?) Ficovej vláde.

Pollák bol najpresvedčivejší, keď opisoval spôsoby vzniku rómskych osád. Fakt, že v minulosti Rómovia "svoje osady nezakladali bez povolenia vrchnosti. Naopak, robili tak často z donútenia, na základe priamych príkazov a nariadení", je stále málo známy a treba ho opakovať každému obdivovateľovi jednoduchých riešení. Namieste bola aj kritika poslancov za SDKÚ, ktorí svojou prezentáciou zákona prekročili hranicu, ktorú dovtedy strana rešpektovala. Rozdiel medzi akceptovateľným štandardom a extrémom totiž spočíva už v rétorike. Pavol Frešo a Ľudovít Kaník nehovorili kotlebovčinou o "odpade" na cudzích pozemkoch. Ale vyvolávať dojem (akokoľvek sa to Frešo snažil zahladiť), že sa dá hovoriť o čiernych stavbách a zároveň abstrahovať od "drobnosti", že pre mnohých ľudí je to jediná strecha nad hlavou, je pre budúcnosť takmer rovnako nebezpečné.

Najzvláštnejšia bola Pollákova veta, že poslanci SDKÚ nemajú na to, aby sa postavili pred "nelegálny" hotel sponzora Smeru, do ktorého vlády ide Pollák robiť splnomocnenca. Pesimistické vysvetlenie je, že Pollák je nevedomou súčasťou obchodu, ktorý prinesie Smeru šesť chýbajúcich hlasov. Optimistické vysvetlenie znie, že Pollák je natoľko sebavedomý, že nebude chcieť byť len pasívnou bábkou a vývesným štítom smeráckej otvorenosti. To sa môže ukázať napríklad pri téme minimálnej mzdy, ktorej zvýšenie môže pripraviť o prácu ďalších ľudí z osád.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

53. Galko chce ísť za župana. Aj proti Frešovi

(26.09.2012; Hospodárske noviny; s. 2; Petková Zuzana, mj)

Župné voľby. Podpredseda SaS tvrdí, že sa mu ozýva množstvo ľudí, aby kandidoval.

Bratislava - Pravica môže prísť o poslednú baštu na Slovensku. O kreslo bratislavského župana by sa totiž chceli uchádzať naraz dvaja pravicoví politici. Záujem kandidovať pre HN potvrdil podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorý musel pred necelým rokom z vlády odísť pre škandál s odpočúvaním. V SDKÚ-DS sa zase očakáva opätovná kandidatúra súčasného šéfa bratislavskej župy a predsedu strany Pavla Freša.

V SaS sa nebavili

"Ozýva sa mi množstvo ľudí, aby som kandidoval. Určite o tom bude, uvažovať, najmä, keď viem, že dobrý župan toho môže pre kraj veľmi veľa urobiť," povedal Galko pre HN. Župné voľby budú v roku 2013. Pre pravicu bude veľmi dôležitý Bratislavský kraj, keďže Frešo je posledný pravicový župan, ostatných sedem naposledy vyhralo s podporou Smeru-SD.

Galko hovorí, že hlasy na jeho podporu prišli najmä po tom, čo sa angažoval v prípade nezákonnej továrne na vakcíny v Malackách. Opiera sa aj o výsledky parlamentných volieb - v Bratislavskom kraji SaS tesne vyhrala nad SDKÚ. Galko musel v kabinete Ivety Radičovej opustiť funkciu ministra obrany pre údajné nezákonné odpočúvanie novinárov. Teraz hovorí, že to nebola jeho kauza.

Politici z SaS sú zdržanliví, pokiaľ ide o nominácie do župných volieb. "Ešte sme sa o tom nebavili," uviedol podpredseda SaS Juraj Miškov. Do konca septembra majú podľa Miškova stranícke štruktúry posielať návrhy.

Frešo by sa mal rozhodnúť do konca roka, či sa bude usilovať o opätovné zvolenie. "Zvažujem to," uviedol. Krajská šéfka SDKÚ-DS Lucia Žitňanská si myslí, že Frešo môže obhájiť funkciu. Každý, kto sa uchádza o opakovaný mandát a vykonával ho úspešne, má podľa Žitňanskej šancu. "Obhajoba je záujmom nielen SDKÚ-DS, ale celej pravice," dodala.

V Smere aj o Frešovi

V Smere-SD oficiálne župné voľby nie sú "témou dňa". V súvislosti s kandidatúrou v Bratislave sa spomína meno europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej a komunálneho politika Martina Borguľu, ktorý neúspešne kandidoval za starostu Starého Mesta.

Flašíková Beňová tvrdí, že županské ambície nemá. "Hovorilo sa o tom niekedy, ale teraz to nie je aktuálne," tvrdí o sebe Borguľa.

V Smere-SD sa uvažovalo aj o prípadnej podpore Freša, avšak ešte v čase, keď nebol predsedom SDKÚ. "V súčasnosti by bol nezmysel podporovať politického protivníka," dodal Borguľa.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

54. Poslanci nepodporili licencie na platenie daní a odvodov

(25.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Podľa Richarda Sulíka z Sas je návrh nedomyslený a populistický. Pomohol by len ľuďom s mesačným príjmom štyri tisíc eur.

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - Návrh SDKÚ-DS na zavedenie licencií na platenie daní a odvodov nezískal podporu poslancov NR SR.

Poslanci neposunuli návrh zákona o živnostenských licenciách do druhého čítania. Podľa predkladateľov návrhu Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša mal tento zákon okrem iného zlepšiť výber daní a odvodov na Slovensku.

Ročná výška licencie mala byť stanovená ako súčet minimálnych odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a sumy 500 eur. Licencie by podľa návrhu mohol využiť len živnostník, ktorý nie je povinný sa registrovať na daň z pridanej hodnoty, nie je zamestnávateľ a okrem iného nemá napríklad nedoplatky na dani a odvodoch.

Návrh je takmer identický s paušálnou daňou

V prípade zavedenia licencií by sa podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca platili dane a odvody vopred. "Licencia bude platná, len keď bude vopred zaplatená, čiže štát si zlepší aj pozíciu z hľadiska hotovostného toku vopred, doteraz čakal rok na to, kým sa zaplatia dane," vyhlásil koncom júla Štefanec.

Ministerstvo financií však už vtedy upozornilo, že návrh licencií je takmer identický s paušálnou daňou spred viac ako desiatich rokov, ktorá bola za vlády SDKÚ od roku 2004 zrušená ako nesystémový prvok.

"Opätovné zavedenie licencií z dôvodu zníženia administratívneho bremena u SZČO považujeme za nadbytočné, pretože paušálne výdavky rovnakou mierou znižujú administratívnu náročnosť, keďže v oboch prípadoch daňovníci nemusia viesť účtovníctvo," uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Rozporuplné názory

Rezort financií zároveň nesúhlasil s konštatovaním predkladateľov, že návrh bude mať neutrálny až mierne pozitívny vplyv na rozpočet. Ministerstvo naopak predpokladalo negatívny vplyv na daňové príjmy.

Návrhu na zavedenie živnostenských licencií v pléne vyslovil podporu poslanecký klub OĽaNO, ktorý ho považuje za jeden z nástrojov na riešenie nezamestnanosti.

"Zavedenie živnostenských licencií považujeme za krok, ktorý môže uľahčiť podnikanie malým podnikateľom," uviedol minulý týždeň poslanec Igor Matovič.

Ďalší z opozičných poslancov, Richard Sulík z SaS, však dnes upozornil, že návrh na zavedenie licencií nepomáha živnostníkom s mesačným príjmom do 1 150 eur, lebo by nakoniec platili vyššiu daň. Návrh je podľa jeho slov nedomyslený a populistický. Pomáha podľa neho napríklad ľudom s mesačným príjmom štyri tisíc eur. "Títo ľudia budú šetriť obrovské peniaze," vyhlásil Sulík.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

55. Igor Matovič vidí nedostatky v kontrole aktivačných prác

(25.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Poslanec Igor Matovič si od poslanca Ľudovíta Kaníka vyslúžil napomenutie. Od vzniku aktivačných prác má totiž štát podľa Kaníka právo kontroly nad ich vykonávaním.

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - Štát by mal mať podľa poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) právo kontrolovať výkon aktivačných prác a menších obecných služieb.

Uviedol to v rozprave k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorým chcú poslanci za SDKÚ-DS zaviesť povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť najmenej 20 hodín týždenne.

"Neriešime podstatu, aby mohol štát kontrolovať," povedal. V návrhu opozičnej SDKÚ-DS mu preto chýba určenie toho, kto by mal vykonávanie aktivačných prác kontrolovať. Bez zavedenia väčšej kontroly mu pripadá návrh poslancov SDKÚ-DS zbytočný.

Matovič podľa poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) svojím vyjadrením k aktivačným prácam preukázal svoju neznalosť. Od vzniku aktivačných prác má totiž štát podľa Kaníka právo kontroly nad ich vykonávaním.

Ak to podľa neho niektoré úrady práce a sociálnych vecí nerobia dôsledne, tak je to podľa Kaníka chybou príslušných úradníkov.

Poslanci za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, Pavol Frešo a Viliam Novotný navrhujú zmeny v oblasti aktívnej politiky trhu práce. Novelou zákona o službách zamestnanosti chcú zaviesť povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne.

"Touto zmenou sa napráva súčasný stav, keď je možné získať aktivačný príspevok aj za odpracovanie jednej hodiny týždenne, čo je určite v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu," upozorňujú poslanci za SDKÚ-DS.

Navrhujú stanoviť len spodnú hranicu rozsahu výkonu aktivačnej činnosti tak, aby bolo možné prispôsobovať počet hodín aktivačnej činnosti reálnym potrebám obce alebo inej právnickej osoby, v prospech ktorej sa vykonávajú aktivačné činnosti.

"Aktivačnú činnosť bude v prípade potreby pre jedného aktivovaného možné vykonávať bez časového ohraničenia, nielen maximálne dvakrát po šesť mesiacov, ktoré sa ukázalo prekážkou pre obce a iné právnické osoby pri zabezpečovaní tejto činnosti," dodávajú poslanci za SDKÚ-DS.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

56. Nezávislosť polície od politikov treba posilniť, tvrdí SDKÚ

(25.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

SDKÚ-DS chce predstaviť návrh ako zabezpečiť politickú nezávislosť bezpečnostných zložiek na Slovensku.

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - SDKÚ-DS sa chce zamerať na posilnenie nezávislosti bezpečnostných zložiek od politiky a politikov.

Ako povedal v utorok na tlačovej besede poslanec NR SR za SDKÚ-DS Martin Fedor, bezpečnostné zložky potrebujú reformu.

SDKÚ-DS chce posilniť ich kontrolu. "Budeme tlačiť na to, aby sa medzi spravodajskými službami rozdelili úlohy a kompetencie, ktoré budú mať. Budeme navrhovať, aby sa vojenské spravodajstvo venovalo výlučne pôsobeniu našich ozbrojených síl a ich spravodajskej ochrane. Keď presne rozdelíme úlohy, získame to, že nie každý bude robiť všetko a ušetríme peniaze," povedal Fedor.

Potreba efektívnej kontroly

SDKÚ-DS chce predstaviť návrh, ako zabezpečiť politickú nezávislosť vedenia polície. "Sú tam personálne zemetrasenia po každých voľbách, perzekúcie a presuny," povedal s tým, že silná polícia a bezpečnostné zložky majú mať aj efektívnu kontrolu.

SDKÚ-DS predstaví návrh fungovania nezávislej inštitúcie na kontrolu ozbrojených zložiek, aby pochybenia a sťažnosti občanov neriešili tí, ktorých sa to týka a ktorí pochybili.

Podľa poslankyne NR SR Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) normálne fungujúci štát musí mať fungujúcu políciu, prokuratúru, súdnictvo a spravodajské služby. "Nemôže dochádzať k zneužívaniu. Štát musí urobiť všetko pre to, aby nemohlo dochádzať k ich zneužívaniu," povedala.

Sklamaná SDKÚ

Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo vyjadril sklamanie z toho, že parlament zastavil rokovanie o návrhu jeho strany na sprísnenie kontroly odpočúvania. Podľa neho medzi ľuďmi je obrovský strach z toho, či sú odpočúvaní.

"Rôzne mafiánske skupiny zneužívajú neistotu okolo odpočúvania a hovoria, že si vedia kúpiť nezákonné odpočúvania na niekoho a potom ho tým vydierajú," povedal s tým, že návrh SDKÚ-DS bol efektívny spôsob ako zabrániť nelegálnemu odpočúvaniu a dával ľuďom istotu, že ich súkromie je chránené.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

57. TLAČOVÁ BESEDA - OCHRANA PRED ODPOČÚVANÍM

(25.09.2012; Televízna stanica TA 3; Správy; 11.00; 9 min.; R)

Z. STRAKOVÁ WENZLOVÁ, moderátorka:

"Poslanci v parlamente dnes hlasovali o viacerých návrhoch, ktoré stihli prerokovať ešte v piatok. Ide napríklad o sprísnenie kontroly odpočúvania políciou a tajnými službami, čo navrhla strana SDKÚ-DS. teraz si už pozrite tlačovú besedu predstaviteľov strany po hlasovaní."

Hovorca:

"Dobrý deň dámy a páni, dovoľte, aby som vás privítal na tlačovej konferencii SDKÚ-DS po hlasovaní o novele zákona o kontrole odpočúvania. So stanoviskom vás oboznámia predseda strany Pavol FREŠO, podpredseda strany Martin FEDOR a poslankyňa Národnej rady Lucia ŽITŇANSKÁ."

P. FREŠO:

"Vážené dámy, vážení páni, SDKÚ-DS predložila do parlamentu návrh zákona, ktorý rieši pomerne akútnu situáciu s odpočúvaním na Slovensku. Stretávame sa s tým nielen pred voľbami, ako súčasť istých hier, kedy sa vyťahujú rôzne odpočúvania, ale stretávame sa aj s obrovským strachom medzi ľuďmi, že či sú alebo nie sú odpočúvaní. Je to obrovský zásah a patrí súkromie ako jedna základná sloboda k tomu, aby sme ho chránili. Naviac, rôzne mafiánske a zločinecké skupiny zneužívajú práve neistotu okolo odpočúvania, dokonca sa rozpráva o tom, že si vedia odposluchy na niekoho konkrétneho nezákonné a potom ho tým vydierať na to, aby zastrašovali či už podnikateľov alebo koniec koncov normálnych občanov niekde po území Slovenska.

To, čo sme predložili, je efektívny spôsob, ako zabránil nelegálnemu odpočúvaniu, ako dať ľuďom istotu, že je to ich súkromie ochránené a pokiaľ neexistuje zákonný dôvod, tak odpočúvaní nemôžu byť. Naviac treba poznamenať, že toto odpočúvanie ľudia platia zo svojich daní, čiže je to o horšie, o to zvrhlejšie, keď niekto platí dane a platí odpočúvanie, ktoré môže byť nelegálne. Riešenie, ktoré sme priniesli, výrazným spôsobom zvyšuje kontrolu odpočúvania a výrazným spôsobom zefektívňuje túto kontrolu samotnú. Nechápem, prečo toto riešenie nebolo posunuté do druhého čítania, mohli sme tam viesť odbornú diskusiu a v tomto prípade sme sa nepostavili za ľudí, ktorí sú obeťami odpočúvania, ale bohužiaľ postavili sme sa za tie praktiky, ktoré na Slovensku vládnu, respektíve postavili sa všetky tie poslankyne, všetci tí poslanci, ktorí náš návrh nepodporili.

Myslím si, že to rana pre ľudí, rana toho, že môžu si byť ďalej neistí, či rôzne zločinecké alebo proste vplyvové skupiny nemôžu odpočúvať ich telefóny, nebudú odpočúvať ich priestor, či naozaj toto odpočúvanie sa nemôže dostať pod poriadku legálnu kontrolu. To, že súčasná kontrola nefunguje, toho svedkami sme boli pred voľbami a sme aj stále, keď sa naozaj stretávam s ľuďmi, ktorí ten strach z odpočúvania majú a sami dobre viete, že ten strach je veľký a bohužiaľ v mnohých prípadoch aj oprávnený."

M. FEDOR:

"Napriek odmietnutiu nášho návrhu vládou, vládnou väčšinou jednej strany, chceme pokračovať v našom úsilí, pretože sme presvedčení o tom, že reformy potrebujú aj bezpečnostné zložky a výrazné reformy. Riešenia, ktoré budú účinné a efektívne, vidíme v takých dvoch bodoch. Po prvé chceme sa zamerať na to, aby sme posilnili nezávislosť bezpečnostných zložiek od politiky a politikov. Po druhé, ale tieto zložky nemožno nechať len tak bez kontroly. Takže chceme posilniť aj ich kontrolu.

Už v najbližšom čase a teda v čase, keď vláda predstaví svoj vlastný návrh o spravodajských službách, chceme do tohto návrhu priniesť nový pohľad a síce taký, že budeme tlačiť na to, aby sa medzi spravodajskými službami jasne rozdelili úlohy a nástroje, kompetencie, ktoré budú mať k dispozícii. Naše návrhy budú napríklad smerovať k tomu, aby sa vojenské spravodajstvo venovalo výlučne pôsobeniu našich ozbrojených síl a ich spravodajskej ochrane. Keď budeme znižovať a presne rozdelíme úlohy a kompetencie jednotlivých spravodajských služieb, zúžime jednotlivé úlohy pre jednotlivé spravodajské služby, získame lepšiu deľbu právomocí a kompetencií, ale získame zároveň aj to, že nie všetko, nie každý bude robiť všetko a zároveň ušetríme aj finančné prostriedky.

V ďalšom bode chceme predstaviť návrhy ako zabezpečiť politickú nezávislosť vedenia našej polícia, aby skončili personálne zemetrasenia po každých voľbách, personálne perzekúcie a presuny, vidíme to po každých voľbách, teda parlamentných. Aby bola polícia silná a nezávislá voči akejkoľvek forme kriminality, či je to v centre Bratislavy, ale aj na periférii Košíc, medzi bielymi goliermi, ale aj v rómskych osadách a aj vo vláde. V ďalšom chceme, aby takáto silná polícia a aj iné bezpečnostné zložky, získali alebo mali aj účinnú, efektívnu kontrolu. Preto predstavíte návrh fungovania efektívnej nezávislej inštitúcie nad ozbrojenými zložkami. Aby pochybenia a sťažnosti občanov neriešili tí, ktorých sa to vlastne týka a tých, ktorých pochybili, ale aby sme mali všetci občania záruky, že polícia koná aktívne, nezávisle a v súlade so zákonom a keď je pasívna, alebo nekoná v súlade so zákonom, tak sa to jednoducho nezametie pod koberec."

L. ŽITŇANSKÁ:

"Ja by som možno na úvod chcela povedať, že normálne fungujúci štát musí mať normálne fungujúcu samozrejme aj políciu, prokuratúru, súdnictvo aj normálne fungujúce spravodajské služby. Na druhej strane ale nemôže dochádzať pochopiteľne k zneužívaniu a štát má povinnosť robiť všetko preto, aby na jednej strane tieto zložky fungovali efektívne a na druhej strane ale aby nemohlo dochádzať k ich zneužívaniu.

Martin FEDOR ma oslovil s ide o novelizovať zákon o ochrane súkromia ešte zhruba pred rokom a pol, pretože vedeli sme, že je tu problém nedostatočnej kontroly. Keď vypukli škandály minulý rok okolo odpočúvania, tak sa predstavili princípy tejto kontroly a musím povedať, že mali celkom dobrú odozvu, celkom ústretové reakcie aj od vtedajšieho poslanca, dnes ministra KALIŇÁKA a vyzeralo to, že na princípoch ako kontrolovať aj odpočúvanie, sa možno zvedie celkom dobrá diskusia a dôjdeme k nejakému spoločnému zhodnému návrhu. Predčasné voľby zamedzili tomu, že sme s Martinom FEDOROM nepredložili tento návrh zákona ešte pred voľbami, tak sme ho predložili po voľbách a samozrejme, ja sa sama pre seba pýtam, čo sa zmenilo za toho trištvrte roka, že všetci tí, ktorí ústretovo diskutovali o tom, ako zvýšiť kontrolu aj odpočúvania, dnes nie sú ochotní takúto diskusiu viesť a zahlasovať za takýto zákon v prvom čítaní. Tá odpoveď, ktorá sa samozrejme ponúka, je, že vláda jednej strany možno nemá obavu, že vlastní ľudia budú ich vlastných ľudí odpočúvať, ale to je samozrejme odpoveď, ktorá sa ponúka."

P. FREŠO:

"Ďakujeme pekne, dovidenia."

Z. STRAKOVÁ WENZLOVÁ:

"Na TA 3 ste sledovali tlačovú besedu SDKÚ-DS, podľa ktorej je odpočúvanie obrovským zásahom do súkromia. Strana navrhuje riešenie, ktoré však v parlamente neposunuli do druhého čítania. Malo ním byť posilnenie nezávislosti a kontroly bezpečnostných zložiek."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

58. POKUS STOPNÚŤ ČIERNE STAVBY

(25.09.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 10/22; KRPELANOVÁ Silvia)

Moderátor:

"Urobiť poriadok s čiernymi stavbami u nás sa zatiaľ nepodarilo žiadnej vládnej garnitúre. Sľubov sme sa pritom napočúvali viac ako dosť. Dnes debata na túto tému pokračovala v parlamente a bola poriadne ostrá."

S. KRPELANOVÁ, redaktorka:

"Čierne stavby to nie je iba problém nelegálnych chatrčí v rómskych osadách, ale napríklad zbohatlíckych víl, ktoré rastú ako huby po daždi. No podľa počtu poslancov, ktorí sa zúčastnili dnešnej rozpravy práve na túto tému zdá sa, akoby to problém vôbec nebol. Stopku čiernym stavbám chcela dať dnes svojím návrhom SDKÚ."

Ľ. KANÍK, poslanec NR SR (SDKÚ-DS):

"Nejedná sa o masovú a plošnú likvidáciu nelegálnych stavieb a osád, ktoré tu za desiatky rokov vznikli."

S. KRPELANOVÁ:

"A to je podľa kritikov jedna zo slabín návrhu. Vraj je málo ambiciózny a nerieši už vzniknuté čierne stavby, ale iba tie, ktoré by vznikli v budúcnosti. Kritici ale frešovcom vytýkajú najmä to, že v návrhu mysleli len na takéto nelegálne stavby ako napríklad v Plaveckom Štvrtku a na iné zabudli."

P. POLLÁK, poslanec NR SR (OĽaNO):

"Podľa mňa by bolo pre SDKÚ hodné, keby ste sa postavili pred hotelom pána ŠIROKÉHO a povedali, že táto budova je nelegálna a urobili všetko pre to, aby táto budova v podstate bola zbúraná. Ale na to asi SDKÚ dnes nemá, čo, gule? Asi nie."

Ľ. KANÍK:

"SDKÚ-DS bolo povedané, Peter, povedal si, že nemá gule, keď predkladá takýto návrh zákona. Tak ja ti poviem, že SDKÚ-DS má gule a vždy ich mala."

I. MATOVIČ, predseda OĽaNO):

"Desať rokov SDKÚ mala na Slovensku premiéra a nejako som nepostrehol, že by ste tieto problémy chceli vtedy riešiť."

P. FREŠO, predseda SDKÚ-DS:

"Kto chce skutočne riešiť tento problém novovznikajúcich čiernych stavieb zdvihne ruku za a ideme ďalej."

S. KRPELANOVÁ:

"Návrh SDKÚ podľa ohlasov pravdepodobne skončí v koši. Hlasovať sa o ňom bude vo štvrtok. Riešenie ale chce ponúknuť splnomocnenec pre rómske otázky, ktorý momentálne čaká na vymenovanie, Peter POLLÁK."

P. POLLÁK:

"Verím, že teda k tomuto návrhu sa pripoja ďalší a že tento návrh môj zákona bude v prospech Slovenska, v prospech majiteľov pozemkov."

S. KRPELANOVÁ:

"Svoj návrh plánuje predstaviť začiatkom roka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

59. Návrhy na ocenenie osobností kraja možno posielať do 30. septembra

(25.09.2012; www.bratislava.sme.sk; BRATISLAVA, s. -; TASR)

Osobnosťou kraja sa môže stať ten, kto sa zaslúžil o rozvoj kraja a života jeho občanov.

BRATISLAVA. Ocenenia Bratislavského samosprávneho kraja udeľuje predseda BSK už od roku 2002. Medzi ocenenými boli viaceré významné osobnosti, umelci, športovci, riaditelia zariadení, pedagógovia, tiež organizácie, divadlá či školy.

Bratislavský samosprávny kraj aj tento rok udelí Výročnú cenu Samuela Zocha a Pamätný list predsedu BSK ľuďom, ktorí sa zaslúžili o rozvoj kraja a života jeho občanov. Návrhy je možné posielať do nedele (30. septembra).

Bratislavská župa má svoje špecifiká, o ktoré sa delíme a ktoré chceme dostať do povedomia. Oceneniami sa snažíme zvýrazniť regionálny rozmer a vyzdvihnúť ľudí, ktorí reprezentujú našu župu doma aj v zahraničí, povedal predseda BSK Pavol Frešo.

Návrh musí obsahovať životopis alebo charakteristiku nominovaného, dôvod na udelenie ocenenia BSK, súhlas nominovaného s udelením ocenenia. Návrhy treba posielať na adresu Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, Odd. komunikácie s médiami a verejnosťou, Sabinovská 16, P.O. Box 106, 820 05 Bratislava 25, alebo e-mailom na komunikacne@region-bsk.sk. Viac informácií možno nájsť na web stránke http://www.bratislavskykraj.sk/obcan.aspx v sekcii Ocenenia BSK.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

60. Novotný: Dávajme dávku za dochádzku všetkým alebo nikomu

(25.09.2012; www.sme.sk; EKONOMIKA, s. -; TASR)

BRATISLAVA. Štát by mal pomáhať buď všetkým rodičom alebo nikomu. V parlamente to dnes vyhlásil poslanec za SDKÚ-DS Viliam Novotný. Týmito slovami odôvodnil návrh, ktorý spolu s Ľudovítom Kaníkom a Pavlom Frešom (obaja SDKÚ-DS) predložili do NR SR.

Ide o novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou chcú poslanci okrem iného zrušiť dávku základného životného zabezpečenia pre rodičov v prípade, že si ich dieťa plní povinnú školskú dochádzku. Dávka je v súčasnosti vo výške 17,20 eur.

"Dávajme príspevok za to, že posielajú deti do školy všetkým alebo nikomu, lebo pred zákonom sme si všetci rovní," opísal Novotný.

Povinná školská dochádzka je podľa SDKÚ-DS ústavnou povinnosťou, a preto platiť niekomu za jej dodržiavanie je voči ostatným rodičom diskriminačné.

"Príspevok je zbytočný, neplní si svoj účel," dodal Novotný. SDKÚ-DS tak chce tento príspevok nahradiť prospechovým štipendiom.

Novelou zákona poslanci zároveň navrhujú zlepšiť systém zásluhovosti pri aktivačných prácach. Podľa návrhu by na ne mali mať nárok len ľudia, ktorí odpracujú 20 hodín týždenne a nie jednu hodinu.

"Systém zásluhovosti by mal platiť. Aj výplatu dostávame za to, že odpracujeme niekoľko hodín," opísal Novotný.

Zákon v rozprave skritizoval opozičný poslanec za OĽaNO Igor Matovič, ktorý žiada komplexné riešenie. Navrhovateľom z SDKÚ-DS vyčíta málo odvážny návrh, považuje ho za bezzubý. Kaník mu ale pripomenul, že nie je súčasťou vlády.

"Igor, ty sa cítiš ako súčasť vládnej väčšiny. Vláda môže predkladať komplexné riešenia, my sme opoziční poslanci," podotkol.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

61. Licencie pre živnostníkov nebudú, návrh SDKÚ neprešiel

(25.09.2012; www.sme.sk; EKONOMIKA, s. -; SITA)

Ročná výška licencie mala byť stanovená ako súčet minimálnych odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a sumy 500 eur.

BRATISLAVA. Návrh SDKÚ na zavedenie licencií na platenie daní a odvodov nezískal podporu poslancov. Poslanci v utorok neposunuli návrh zákona o živnostenských licenciách do druhého čítania.

Podľa predkladateľov návrhu, Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša, mal tento zákon okrem iného zlepšiť výber daní a odvodov na Slovensku.

Ročná výška licencie mala byť stanovená ako súčet minimálnych odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a sumy 500 eur. Licencie by podľa návrhu mohol využiť len živnostník, ktorý nie je povinný sa registrovať na daň z pridanej hodnoty, nie je zamestnávateľ a okrem iného nemá napríklad nedoplatky na dani a odvodoch.

Platili by vopred

V prípade zavedenia licencií by sa podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca platili dane a odvody vopred.

"Licencia bude platná, len keď bude vopred zaplatená, čiže štát si zlepší aj pozíciu z hľadiska hotovostného toku vopred, doteraz čakal rok na to, kým sa zaplatia dane," vyhlásil koncom júla Štefanec.

Ministerstvo financií však už vtedy upozornilo, že návrh licencií je takmer identický s paušálnou daňou spred viac ako desiatich rokov, ktorá bola za vlády SDKÚ od roku 2004 zrušená ako nesystémový prvok.

"Opätovné zavedenie licencií z dôvodu zníženia administratívneho bremena u SZČO považujeme za nadbytočné, pretože paušálne výdavky rovnakou mierou znižujú administratívnu náročnosť, keďže v oboch prípadoch daňovníci nemusia viesť účtovníctvo," uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Rezort financií zároveň nesúhlasil s konštatovaním predkladateľov, že návrh bude mať neutrálny až mierne pozitívny vplyv na rozpočet. Ministerstvo naopak predpokladalo negatívny vplyv na daňové príjmy.

Obyčajní ich podporili

Návrhu na zavedenie živnostenských licencií v pléne vyslovil podporu poslanecký klub OĽaNO, ktorý ho považuje za jeden z nástrojov na riešenie nezamestnanosti.

"Zavedenie živnostenských licencií považujeme za krok, ktorý môže uľahčiť podnikanie malým podnikateľom," uviedol minulý týždeň poslanec Igor Matovič.

Ďalší z opozičných poslancov, Richard Sulík z SaS, však v utorok upozornil, že návrh na zavedenie licencií nepomáha živnostníkom s mesačným príjmom do 1 150 eur, lebo by nakoniec platili vyššiu daň.

Návrh je podľa jeho slov nedomyslený a populistický. Pomáha podľa neho napríklad ľudom s mesačným príjmom štyri tisíc eur. "Títo ľudia budú šetriť obrovské peniaze," vyhlásil Sulík.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

62. Kontrola odpočúvaní sa nesprísni, poslanci to zamietli

(25.09.2012; www.pravda.sk; Správy, s. -; TASR, SITA)

Parlament odmietol návrh na sprísnenie kontroly odpočúvaní políciou a tajnými službami, čo navrhovali v novele zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP) poslanci za SDKÚ-DS Martin Fedor a Lucia Žitňanská.

Opoziční zákonodarcovia v právnej norme, ktorú predložili do parlamentu, presadzovali posilnenie kontrolných kompetencií parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť tak, aby sa zaistila lepšia priebežná i stála parlamentná kontrola odpočúvania.

Opoziční poslanci týmito zmenami reagovali na podľa nich nedostatočnú kontrolu nasadzovania ITP. V súčasnosti vykonáva kontrolu nad používaním ITP štátnymi orgánmi Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Novela mala jeho kompetencie ešte posilniť. Fedor a Žitňanská navrhovali vytvorenie pracovných skupín poslancov, v ktorých by mali zastúpenie politické strany podľa ich sily v parlamente. Malo to poslúžiť k tomu, aby "kontrolná činnosť bola politicky dôveryhodná a aby sa predchádzalo podozreniam zo zneužívania kontroly na politické ciele".

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) pred časom povedal, že vláda chystá komplexné riešenie, ktoré má byť reformou odpočúvaní. "Dôležité je, aby k takémuto kroku pristupovala vládna garnitúra, lebo vtedy je to dôveryhodné, že má záujem o zvýšenie kontroly zo strany opozície. Je dôležité, aby opozícia mala v rukách také právomoci, ktoré jej umožnia kontrolovať najcitlivejšie prelamovanie ľudských práv, ktorými bezpochyby odposluchy sú," povedal Kaliňák.

Licencie pre živnostníkov sa na Slovensku nezavedú

Ani návrh SDKÚ-DS na zavedenie licencií na platenie daní a odvodov nezískal podporu poslancov. Poslanci neposunuli návrh zákona o živnostenských licenciách do druhého čítania. Podľa predkladateľov návrhu Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša mal tento zákon okrem iného zlepšiť výber daní a odvodov na Slovensku. Ročná výška licencie mala byť stanovená ako súčet minimálnych odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a sumy 500 eur. Licencie by podľa návrhu mohol využiť len živnostník, ktorý nie je povinný sa registrovať na daň z pridanej hodnoty, nie je zamestnávateľ a okrem iného nemá napríklad nedoplatky na dani a odvodoch.

V prípade zavedenia licencií by sa podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca platili dane a odvody vopred. "Licencia bude platná, len keď bude vopred zaplatená, čiže štát si zlepší aj pozíciu z hľadiska hotovostného toku vopred, doteraz čakal rok na to, kým sa zaplatia dane," vyhlásil koncom júla Štefanec. Ministerstvo financií však už vtedy upozornilo, že návrh licencií je takmer identický s paušálnou daňou spred viac ako desiatich rokov, ktorá bola za vlády SDKÚ od roku 2004 zrušená ako nesystémový prvok.

Sociálne štipendiá pre študentov v zahraničí nebudú

Študenti zo sociálne slabších rodín, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí, štipendium od Slovenska nedostanú. Poslanci neposunuli do druhého čítania návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý pripravila poslankyňa Monika Gibalová (KDH). "Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim na Slovensku, ktorí sú poberateľmi sociálneho štipendia," vysvetľovala poslankyňa. Ide podľa nej o študentov, ktorí by v prípade štúdia na slovenskej univerzite spĺňali podmienky na poberanie sociálneho štipendia a bolo by im priznané.

Slovenskí vysokoškoláci môžu získať v novom akademickom roku 2012/2013 mesačné štipendium v maximálnej výške 225 eur, ak študujú v mieste svojho trvalého bydliska a 270 eur, ak do školy dochádzajú viac ako 30 kilometrov. Minimálna suma je desať eur mesačne.

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) vyhlášku, ktorá upravuje priznávanie sociálnych štipendií, zmenil. Odôvodňoval to špekuláciami, vďaka ktorým sa k peniazom od štátu dostávali študenti, ktorí by na ne inak nemali nárok. Štipendium im bolo pridelené napríklad formálnou zmenou trvalého bydliska k starým rodičom. Mnohí tiež disponovali rozhodnutím súdu, že sú vyživovaní rodičmi napríklad v čiastke desať eur, na základe čoho získali štipendium.

Ak mal študent toto rozhodnutie súdu, nezohľadňovalo sa, či sú jeho rodičia rozvedení, či s nimi žije pod jednou strechou, ani aké sú ich majetkové pomery. Podľa zmenenej vyhlášky, ktorá má platiť od nového akademického roka, sa pri posudzovaní nároku na štipendium bude zohľadňovať aj príjem rodičov. A to aj v prípade, že má voči nim študent upravenú vyživovaciu povinnosť, ak však rodičia nie sú rozvedení.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

63. Pozitívna správa pre Lipšica: Jeho strana by sa dostala do parlamentu

(25.09.2012; www.cas.sk; Správy, s. -; SITA)

Nová strana Daniela Lipšica Nová väčšina by sa podľa aktuálneho prieskumu agentúry Polis Slovakia dostala do parlamentu so ziskom 5,3 % hlasov.

To by jej zabezpečilo 9 poslaneckých mandátov. Prieskum uskutočnili od 20. do 24. septembra na vzorke 1 011 respondentov starších ako 18 rokov.

Znížila sa podpora niekdajšej Lipšicovej materskej strany KDH, podľa prieskumu klesla v septembri na 6 percent (11 mandátov), v auguste by kresťanským demokratom dalo svoj hlas 7,9 percenta opýtaných.

Tradičným víťazom prieskumu je strana Smer-SD, ktorú by v septembri volilo 42,6 percenta respondentov, takže by získala 76 mandátov. Podpora vládnej strany u oslovených mierne klesla - v augustovom prieskume získala 43,6 percenta a v júlovom 48,8 percenta.

Na druhom mieste by skončili Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V septembrovom prieskume získali 9,3-percentnú podporu hlasujúcich, čo by predstavovalo 16 mandátov v parlamente. Obyčajným podpora mierne stúpla - v auguste im prieskum prisudzoval 8,8 percenta, v júli 7,6 percenta hlasov respondentov.

Na tretiu priečku v prieskume vystúpil Most-Híd so 7,4 percentami, čo by mu vynieslo 13 mandátov. Obľúbenosť strany medzi oslovenými stúpla, v auguste dostali v prieskume podporu 7 percent a v júli 6,5 percenta.

Podľa výsledkov ankety klesá popularita SDKÚ-DS, ktorá by v septembri získala 7,1 percenta a jej poslanci by obsadili 13 kresiel. V auguste mala zisk o percento vyšší. Strana SaS mala v augustovom aj v septembrovom prieskume rovnaké percentá. Volilo by ju opäť 6,5 percenta oslovených, čo by jej prinieslo 12 mandátov.

Do parlamentu by sa v septembri podľa prieskumu Polis Slovakia nedostali SNS (4,5 percenta), SMK (4,4 percenta), ĽS-Naše Slovensko (1,6 percenta), ĽS-HZDS (1,3 percenta) ani KSS (1,1 percenta). Iné strany by volilo 2,9 percenta respondentov.

Texty k obr.:

Daniel Lipšic sa môže tešiť, jeho strana by bola v parlamente.

Keby sa voľby konali najbližší víkend, Ficova strana by ich vyhrala, aj keď jej klesajú čísla.

Ján Figeľ (KDH)

Predseda vlády SR Robert Fico (vľavo) a podpredseda vlády SR a minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Igor Matovič

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár.

Pavol Frešo, predseda strany SDKÚ-DS

Takto by volili ľudia, keby sa museli rozhodnúť už najbližší víkend.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

64. Cestujúci sa v piatok prepravili na trase medzi Zohorom a Záhorskou Vsou vlakom zadarmo

(24.09.2012; Týždenník pre Záhorie; č. 38, s. 5; IS, BSK)

Kraj podporí voľnočasové aktivity v tejto turisticky atraktívnej a na prírodné krásy bohatej oblasti.

ZOHOR. ZÁHORSKÁ VES. Bratislavský kraj sa s podporou ministerstva dopravy a Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. zapojil do Týždňa mobility aj formou bezplatnej prepravy na traťovom úseku Zohor - Záhorská Ves. Na tomto úseku sa cestujúci odviezli zadarmo počas celého dňa 21. septembra. Vo vlaku si na požiadanie mohli zakúpiť cestovný doklad na pokračovanie cesty.

Od 9. decembra bude na tejto trati v pracovných dňoch premávať až osem párov vlakov. "Okrem toho od januára rozširujeme možnosť cestovania na tejto trati aj počas víkendov a sviatkov o tri páry vlakov. Zabezpečí sa tak lepšia dopravná obsluha v regióne a v miestach, kde široká ponuka kultúrneho či športového vyžitia láka množstvo cestujúcich a zážitkuchtivých záujemcov," uviedol bratislavský župan Pavol Frešo.

Zároveň doplnil, že cieľom župy je vytvoriť zo železničnej dopravy ako takej chrbtovú kosť integrovanej dopravy v celom regióne. Železničná trať medzi Zohorom a Záhorskou Vsou je v prevádzke už 101 rokov. Je dlhá 14 kilometrov a je odbočnou traťou z trate Bratislava - Kúty. Prevádzkovaná je Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. za finančnej podpory Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Bratislavská župa sa ako jediná spomedzi samosprávnych krajov na Slovensku podieľa na spolufinancovaní takéhoto druhu regionálnej dopravy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

65. Most Chucka Norrise Slováci mít nebudou. I když si ho přáli

(22.09.2012; Mladá fronta Dnes; č. 223, s. A9; čtk, zah)

BRATISLAVA. Trochu to připomíná vyloučení Járy Cimrmana z ankety Největší Čech v roce 2005. Slovensko včera definitivně přišlo o most Chucka Norrise. Tak se mělo nazývat přemostění, které cyklistům umožňuje cestovat z pohraniční Devínské Nové Vsi do rakouské vsi Schlosshof. Zastupitelé Bratislavského kraje rozhodli o' tom, že oficiálním názvem mostu bude cyklomost Svobody. Stalo se tak přesto, že občané v letošním referendu podpořili název se jménem hrdiny amerických akčních filmů.

Pojmenování po Chucku Norrisovi, který se svými neohroženými skutky stal obdivovaným, ale většinou spíš vysmívaným hrdinou, není podle zastupitelů vhodné.

Anketa, které se v březnu zúčastnilo přes 18 000 lidí, přitom velkou většinou nezničitelného obránce spravedlnosti podpořila. Až s velkým odstupem se na druhém místě ocitl název most Marie Terezie a na třetím místě cyklomost Devínská.

Podle některých zastupitelů schválený název rozhodnutí hlasujících neodpustitelně opomíjí. "K čemu tedy celá anketa byla?" otázal se na schůzi poslanec Ján Zvonár. Šéf Bratislavského kraje Pavol Frešo mu podle slovenského tisku vysvětlil, že v anketě se prý hlasovalo jen o návrzích, nikoli o skutečném názvu.

Podle informací z druhého břehu Moravy Norris nevyvolal velké nadšení ani v Rakousku.

Malou náplast zklamaným stoupencům americké akční hvězdy připravila internetová společnost Google. Název "Chuck Norris Bridge", tedy most Chucka Norrisa, na populárních mapách Googlu zůstal.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

66. TREBA SILNEJŠIEHO PREZIDENTA REPUBLIKY! /ERÖSEBB ÁLLAMFÖ KELL!/

(20.09.2012; Szabad Újság; č. 38/2012, s. 4; BRT)

Rovnaký názor RADIČOVEJ a GAŠPAROVIČA

Predstava a kritika

Po dlhšom mlčaní sa opäť ozvala Iveta RADIČOVÁ, a to v súvislosti s inštitúciou prezidenta republiky. Opäť však odmietla, že by sa aj po druhý raz pokúsila o získanie postu prezidenta. Svoju víziu však predniesla. Bývalá premiérka sa domnieva, že prvý človek krajiny by mal disponovať silným vnútropolitickým postavením, aby v kritických situáciách jeho stanovisko a hlas mali potrebnú váhu. Okrem toho nový prezident by mal byť aj silným prostredníkom, mal by predkladať riešenia v prípade problémov, a v neposlednom rade by mal disponovať aj obrazom budúcnosti. Keďže reprezentuje štát, mal by byť silným aj v zahraničí, aby otváral pre Slovensko dvere. Z toho všetko zo strany RADIČOVEJ je možné vyčítať kritiku adresovanú prezidentovi.

"Nemal by byť prekážkou reforiem, akým je reforma právneho štátu, vrátane generálnej prokuratúry a súdov. Samozrejme by mal mať u občanov autoritu," pokračovala RADIČOVÁ vo vymenovávaní adresnej kritiky poukazujúc na to, že morálku alebo empatiu sa nedá naučiť. Je potrebné, aby kandidát ich v sebe niesol. Opäť uviedla fakt, že to, že odišla z veľkej politiky neznamená, že sa stala apolitickou. "Nastal čas aktívnych občanov, chcela by som byť jednou z nich," zdôrazňovala bývalá predsedníčka vlády.

Po GAŠPAROVIČOVI FICO?

Obraz silného prezidenta inak vyzerá u Ivana GAŠPAROVIČA, ktorý túto funkciu zastáva. On, aj keď nemôže kandidovať na funkciu prezidenta republiky, by kompetencie posilnil. Podľa jeho názoru prezidentovi treba poskytnúť možnosť, aby mohol predkladať návrhy zákonov. Podľa ústavy totiž v súčasnosti má možnosť len na to, aby pri jednej príležitosti vetoval parlamentom schválený zákon. GAŠPAROVIČ by sa rád zúčastnil na rokovaní vlády pri niektorých vnútropolitických záležitostiach a jeho stanovisko "by mohlo byť smerodajné pre vládu". Jeho názor je v súlade s úsilím Smeru na zmenu ústavy. V posledných týždňoch viackrát zdôrazňovali, že aj oni by posilnili kompetencie prezidenta republiky. Podľa opozičných predstaviteľov a pozorovateľov je za tým možno tušiť úsilie, že strana by za prezidenta chcela Roberta FICA. Podpredsedníčka parlamentu za Smer Jana LAŠŠÁKOVÁ by o zmenách rada konzultovala s poslaneckými klubmi opozície, lebo na prijatie zmien je potrebná dvojtretinová väčšina. Vládna strana však nemá 90 poslancov. Opozícia predstavu zatiaľ odmieta.

Prezidentský štát odmietnutý

"Zdá sa, že jediným úspešným kandidátom Smeru by mohol byť FICO. Neprispejeme k tomu, aby sa na Slovensku budoval prezidentský štát," vyhlásil vedúci Obyčajných ľudí a Nezávislých osobností Igor MATOVIČ, pričom v parlamente z opozície jedine oni podporili niekoľko návrhov vládnej strany. Prekvapujúcim však už nie je, že zmenu kompetencií prezidenta odmieta SDKÚ, KDH a aj strana Most. "Robert FICO by chcel byť prezidentom. Teraz sa dva roky snaží našepkávať, že jeho tvár je tvárou dobrého hospodára," vyhlásil Radoslav PROCHÁZKA (KDH). Opozícia naznačila, že by postavili spoločného kandidáta, zatiaľ sú však veľmi na začiatku konzultácií. Dobrou správou pre nich však je, že k trojici považovanej za pravicové jadro (SDKÚ-KDH-Most) sa pridala aj SaS. Podľa predsedu SDKÚ Pavla FREŠA opozícia musí spoločného kandidáta postaviť aj preto, lebo je jednoznačné, že vládna strana sa postaví za jedného kandidáta, ktorého označí na poslednú chvíľu. Navyše hrozí, že posilnia kompetencie prezidenta.

LAŠŠÁKOVÁ prezradila len toľko, že prebieha dialóg o osobe ich kandidáta, ale odmieta, že by ústavu menili kvôli FICOVI. Podľa špekulácií, ktoré sa objavili v tlači, ak by v prezidentských voľbách kandidoval FICO, do čela vlády by sa pravdepodobne postavil súčasný minister vnútra Robert KALIŇÁK. Podľa posledných prieskumov najúspešnejším kandidátom by mohol byť FICO, keďže jediný, kto ho v popularite predbieha, je RADIČOVÁ, ktorá už viackrát zdôraznila, že z veľkej politiky odišla.

Prezidentské voľby sa uskutočnia v prvej polovici roku 2014, konečný termín predkladania návrhov je december 2013.

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

67. Koľkých spasí 10 eur?!

(26.09.2012; Plus jeden deň; s. 2-3; Mesároš Štefan)

Vláda chce šetriť aj na výške minimálnej mzdy

Bitka o minimálnu mzdu ide do finále. Práve dnes má vláda rozhodnúť, koľko prihodí najchudobnejším zamestnancom u nás. Vyzerá to však tak, že žiaden zázrak sa nebude konať, nová suma sa nezvýši o viac ako 10 eur mesačne. Podnikatelia si však myslia, že je to až príliš. Naopak, nezamestnaných to k práci veľmi motivovať nebude.

Z minimálnej mesačnej mzdy musí vyžiť asi 20-tisíc Slovákov. Dotýka sa však väčšiny z nás, keďže ovplyvňuje aj úroveň ostatných miezd a takisto výšku sociálnych dávok či príplatky za nočnú prácu.

Podľa návrhu Richterovho rezortu práce a sociálnych vecí má byť od budúceho roka vyššia o 10 eur - z dnešných 327,20 eura porastie na 337,70 eura. Je to v podstate taký istý 3,2-percentný rast, o aký sa zaslúžila predchádzajúca vláda Ivety Radičovej. No aj tak o ňom viedli sociálni partneri tvrdý spor.

Odborári cúvli

Zamestnávatelia boli proti akémukoľvek zvyšovaniu. Združenie miest a obcí Slovenska zase presadzovalo rast len o 7,20 eura. Najviac žiadali odborári, ktorým sa súčasný 40-percentný podiel medzi minimálnou a priemernou mzdou máli. Postupne ju chcú navyšovať tak, aby dosiahla európsky štandard - 60 percent z priemernej mesačnej mzdy. To by však znamenalo, že minimálna mzda by bola dnes až na úrovni 488 eur, čo je nereálne. Nakoniec sa odborári stotožnili s návrhom ministerstva.

Slabá motivácia

"Zvýšenie minimálnej mzdy o 10 eur je veľmi zlé opatrenie," uviedol šéf Asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. Upozornil, že konsolidačný balíček spolu so Zákonníkom práce zásadne zhoršia podnikateľské prostredie.

Myslí si to aj Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Domnieva sa tiež, že rozhodnutie zvýšiť minimálnu mzdu o 10 eur nie je ani motivačné pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu. "Rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou bude veľmi malý," dodal Kičina.

Sociologička Zuzana Kusá však pripomína: "Zamestnávatelia vnímajú len ekonomickú stránku mzdy. Nechápu, že z nej treba vyžiť!"

***

Minimálna mzda v zahraničí v eurách

 Krajina      minimálna mzda   priemerná mzda
 Luxembursko	1 757 €	     3 914
 Írsko	      1 461 €	    2 412 €
 Holandsko	      1 408 €	    3 520 €
 Rakúsko	       1000€	    2 801 €
 Grécko	       740 €	    1 391 €
 Slovensko	       327 €	     780 €
 Česko	       325 €	     838 €
 Poľsko	       317 €	     697 €
 Maďarsko	       269 €	     735 €

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

68. JUBILEJNÝ FOLKLÓRNY SVIATOK V PODHORODI /JUVILEJNE FOĽKLORNE SVIATO V PIDHORODI/

(25.09.2012; Nove žytťa; č. 19/2012, s. 4; -nis-)

"V obci Podhoroď v okrese Sobrance pred 40-timi rokmi (1972) začali organizovať festival kultúry a športu. Jeho hlavnými organizátormi boli MNV v Podhorodi a ÚV KZUP. Za 40 rokov na festivale vystúpili desiatky najlepších spevákov a tanečníkov z celého východoslovenského regiónu, ale aj zo zahraničia, medzi nimi Poddukliansky ukrajinský národný súbor, Karpaťanyn, Šarišan z Prešova, Železiar, Čarnica z Košíc, Zemplín z Michaloviec, Vranovčan z Vranova nad Topľou, Kalina z Humenného a iné.

Festivaly v Podhorodi - to je výsledok práce mnohých obetavých radových obyvateľov Podhorode a MNV, takých ako pán KATRINEC , Milan MAĎARČÍK a Anna HANUSIČOVÁ , ktorí už odišli do večnosti, ale tiež bývalého starostu Podhorode Emila OSIFA a neúnavnej pracovníčky Ľuby FEDÁKOVEJ.

Jubilejné 40. slávnosti sa konali 26.8.2012 a ich organizátormi boli Obecný úrad v Podhorodi, SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ZRUSR a Zemplínske stredisko kultúry v Michalovciach.

Program otvorila známa ľudová kapela Ondreja KANDRÁČA so sólistkou, populárnou speváčkou ľudových a cirkevných piesní Monikou KANDRÁČOVOU.

Konferencierka Mgr. Mária KASIČOVÁ privítala hostí, medzi nimi predsedu ÚR ZRUSR Ing. Petra SOKOLA, primátora Sobraniec Ing. Štefana STAŠKA, riaditeľa Mýtnej správy v Michalovciach plukovníka Mgr. Milana KAČURIKA, riaditeľku Zemplínskeho strediska kultúry v Michalovciach Mgr. Evu RAFAJOVÚ, predsedu Sobraneckého regionálneho ZMOS Mgr. Martina HRUNKU. Potom poprosila na scénu starostu obce Ing. Jaroslava MIHAĽOVA, ktorý oficiálne otvoril podhoroďské folklórne slávnosti.

Predseda Mestskej organizácie ZRUSR v Michalovciach, člen ÚR ZRUSR dr. Sviatoslav NIRODA v pozdravnom príhovore k účastníkom slávností medzi iným povedal: "Obec Podhoroď sa od dávnych čias považuje za našu ruskú obec. Svedčí o tom tiež správa: "V Úradnom lexikóne osád Uhorska z r. 1773 je obec predstavená ako čisto rusínska . Pri náboženskom súpise obyvateľstva z roku 1806 bola obec vedená ako gréckokatolícka s rusínskym jazykom kázní." (Viď knihu M. MUŠINKU a O. MUŠINKU "Národnostná menšina pred zánikom?. Str. 564." Svoje vystúpenie S. NIRODA ukončil takýmito slovami: "Rusíni v Podhorodi boli odpradávna , žijú tu aj teraz a ja pevne verím, že v Podhorodi budú žiť aj naďalej. Dôkazom toho je aj súčasný, už 40. folklórny festival."

Stalo sa už tradíciou, že medzi prvými vystupujú žiaci základnej školy v Podhorodi. V cykle Hlas sa ozýva po Horodom zaspievali niekoľko miestnych piesní a zatancovali a zahrali originálne scénky. Vďaka za to, že zo scény dosiaľ znie aj rodná rusko-ukrajinská reč a ruské slovo, patrí učiteľkám ZŠ v Podhorodi Mgr. Michaele TIMOČKOVEJ a Mgr. Jane NOVÁKOVEJ...

Prítomných divákov potešilo svojim vystúpením duo Mikuláš PETRAŠOVSKIJ s dcérou Natálkou (teraz už PADOVOU). Sviatok pokračoval programom "Prinášame pozdravy". V ňom sa predstavilo populárne ženské duo Kamélia zo Zakarpatska - Oxana LENART a Miroslava PEKAR a tiež ľudový rozprávač Jožka JOŽKA.

V priebehu festivalu vystúpili aj Ján AMBRÓZ, humenské trio gitaristov, Mária MAČOŠKOVÁ. Kulmináciou osláv bolo vystúpenie folklórneho súboru Šarišan z Prešova.

Jednou zo sprievodných akcií bola súťaž v lepení a varení pirohov, ktorej sa zúčastnili družstvá z Jenkoviec, Krčavy a Zakarpatska.

Za pekné a nezabudnuteľné zážitky z festivalu naše poďakovanie patrí organizátorom, hlavne Obecnému úradu v Podhorodi, starostovi Jaroslavovi MIHAĽOVOVI a pracovníčke Ľube FEDÁKOVEJ , riaditeľke Základnej školy v Podhorodi Emílii SKYBOVEJ a sponzorom, bez finančnej podpory ktorých by sa festival nekonal."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

69. Štátny rozpočet sa zostavuje ťažšie, bude začiatkom októbra

(25.09.2012; www.pravda.sk; Ekonomika, s. -; SITA)

Podmienky pre vypracovanie budúcoročného štátneho rozpočtu sa podľa ministra financií Petra Kažimíra zhoršujú. A to hlavne vzhľadom na prehodnotenie prognóz ekonomického vývoja a následnú prognózu daňových a odvodových príjmov.

Sociálni partneri by mali o návrhu budúcoročného rozpočtu podľa ministra práce Jána Richtera rokovať 9. októbra a o deň neskôr by mal byť na programe rokovania vlády.

"Z tohto pohľadu som aj požiadal sociálnych partnerov o trpezlivosť, pretože finálna verzia rozpočtu bude naozaj predložená až v dňoch ôsmeho, deviateho a desiateho októbra, keď už bude na stole a budeme o nej rokovať," vyhlásil po pondelkovom rokovaní tripartity Kažimír.

Aktualizovaná prognóza daňových a odvodových príjmov by mala byť podľa jeho slov zverejnená v nasledujúcich "hodinách a dňoch". Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera by o návrhu budúcoročného rozpočtu mali sociálni partneri rokovať 9. októbra a o deň neskôr by mal byť na programe rokovania vlády.

Minister financií po rokovaní sociálnych partnerov potvrdil, že hlavným cieľom vlády je dosiahnuť v budúcom roku zníženie deficitu verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aj preto rezort pripravil viacero opatrení, s ktorými podľa slov Petra Kažimíra na pondelkovom rokovaní tripartity "nezožal úspech". Sociálni partneri sa napríklad nezhodli na podpore novely zákona o dani z príjmov či na novele zákona o hazardných hrách. Minister financií pritom po rokovaní priznal, že by sa čudoval, keby napríklad zamestnávatelia súhlasili so zvyšovaním sadzieb dane z príjmov.

Zamestnávatelia podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislava Machunku vítajú snahu vlády ozdraviť verejné financie. Zvyšovanie sadzieb dane z príjmov však podľa nich nebude mať pozitívny efekt na príjmovú stránku rozpočtu. "Sme absolútne presvedčení, že zvýšenie sadzieb dane, tak ako to navrhuje ministerstvo financií, bude znamenať v celkovom vyjadrení nižší príjem do štátneho rozpočtu ako ponechanie súčasnej sadzby dane na nezmenenej úrovni 19 %," vyhlásil v pondelok Machunka. Dodal pritom, že hlavným dôvodom bude optimalizácia daňového základu.

S novelou zákona o hazardných hrách na pondelňajšom rokovaní tripartity nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Dôvodom tohto postoja bolo podľa ministra financií Petra Kažimíra to, že vyššie odvody z prevádzkovania hier nebudú plynúť do rozpočtov miest a obcí ale do štátneho rozpočtu. Zásadná pripomienka ZMOS-u podľa predsedu Jozefa Dvonča smerovala k tomu, že ak sa budú zvyšovať odvody, chceli samosprávy získať časť prostriedkov ako kompenzáciu za podporu športu, sociálnych vecí či kultúry.

Text k obr.:

Ilustračné foto

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

70. Vláda vybrala nebezpečné psy. Zakáže aj pitbullov

(25.09.2012; www.hnonline.sk; Slovensko, s. -; TASR)

Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) chce zakázať dve plemená psov a ďalším 13 sprísniť chov.

Slovensko určí tri rizikové kategórie psov. Chovať ich budú môcť iba odborne spôsobilí majitelia, ktorí budú musieť splniť viacero podmienok, a zvýšia sa aj pokuty pri porušení ohlasovacích povinností. Informujú o tom dnešné vydania denníkov Sme a Pravda.

Ministerstvo pôdohospodárstva v novele zákona o držaní psov navrhuje, aby sa rizikové skupiny rozdelili na nebezpečné psy, ktoré niekoho bezdôvodne pohrýzli alebo poranili, nežiaduce psy, ako je pitbull teriér a bandog, a na tretiu kategóriu rás označenú ako psy so sprísneným držaním.

"Cieľom je prednostne riešiť problematiku držania psov, pri ktorých je oprávnený predpoklad zvýšeného rizika útoku na človeka alebo zviera a rizika vážneho poškodenia zdravia či ohrozenia života človeka, a prevenciu týchto útokov," zdôvodňuje ministerstvo.

"Už bolo naozaj neúnosné sledovať, koľko ľudí bolo v poslednom čase napadnutých," povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magda Tóth Želeňáková.

Novela zakazuje chovať pitbulla teriéra a bandoga. Sprísniť sa má chov napríklad juhoruského ovčiaka, boerboela či saarloského vlčiaka. Po novom si budú musieť majitelia psov z troch rizikových skupín vybaviť potvrdenie o odbornej spôsobilosti na chov tzv. bojových plemien a od regionálnej veterinárnej a potravinovej správy budú musieť tiež získať stanovisko, či ich chovný priestor spĺňa predpísané požiadavky. Na vychádzky s takýmto psom bude môcť chodiť len právne spôsobilá osoba a na verejnom priestranstve bude musieť mať pes nasadený náhubok a vôdzku.

Pitbull teriér a bandog sú v novele označené ako nežiaduce psy. Znamená to, že by malo byť zakázané ich držanie, rozmnožovanie aj vstup na naše územie.

Psy z týchto plemien, ktoré sa narodia do konca marca, budú môcť ich majitelia dochovať. Tie, ktoré sa narodia neskôr, by mali vykastrovať alebo do troch mesiacov vyviezť mimo republiky.

Držanie psov sa má sprísniť napríklad aj pre kaukazského ovčiaka, brazílsku filu či amerického buldoga. Medzi 13 plemenami chýba rotvajler. Ministerstvo ho na zoznam podľa hovorkyne nezaradilo, lebo za posledné roky nebol zaznamenaný jeho útok na človeka.

"Zrejme nerobili žiadne štatistiky. Najviac poranení má na svedomí rotvajler, prípadne jeho kríženec s nemeckým ovčiakom," reagoval pre Sme Zoltán Tatarko z Klubu amerických bandogov.

Kynológovia sú podľa denníka Pravda návrhom pohoršení. "Určiť niektoré plemená je skôr alibistické a kastráciou sa nič nevyrieši. Takéto opatrenia, ako majú napríklad aj Rakúšania, napokon vždy dopadli tak, že sa vozili psy z okolitých štátov, pretože keď niekto takého psa chce, vždy nájde spôsob, ako sa k nemu dostať," tvrdí Július Dobozy, predseda kynologického klubu v Banskej Bystrici. Oveľa vhodnejším opatrením by podľa neho bol povinný výcvik psov zadefinovaný od určitej veľkosti alebo hmotnosti zvieraťa, keďže to podľa neho dokáže zabezpečiť, aby sa zviera preorientovalo z útokov na obranu.

Naopak Združenie miest a obcí Slovenska návrh ministerstva víta. "S nutnosťou upraviť podmienky na chov psov sa stotožňujeme," povedal pre Sme jeho podpredseda Vladimír Bajan. Osobne by vraj uvítal, keby o chove jednotlivých plemien mohli rozhodovať samosprávy, ako je to v zahraničí.

ZMOS podľa neho bude asi pripomienkovať výšku sankcií, ktorú budú chcieť zvýšiť. Najvyššia pokuta má byť podľa novely do tisíc eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

71. PO ROKOVANÍ TRIPARTITY

(24.09.2012; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 13.30; 52 min.; R)

Zuzana ZÁVODSKÁ, moderátorka:

"Reprízu relácie V politike vystriedajú teraz aktuálne informácie. Na úrade vlády dnes rokovala tripartita. Členovia vlády so svojimi sociálnymi partnermi rokovali aj o výške minimálnej mzdy, alebo o zákone o hazardných hrách, no a na čom sa dohodli, to sa teraz už dozviete z tlačovej besedy po skončení rokovania."

Michal STUŠKA, hovorca ministerstva práce, soc. vecí a rodiny:

"Dobrý deň, dámy a páni, vítam vás na pôde Úradu vlády Slovenskej republiky po skončení dnes už šiesteho rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Opäť, ako býva zvykom, by sme radi prostredníctvom vás informovali verejnosť a divákov o všetkých bodoch rokovania, ktorým sa dnes venovala Hospodárska a sociálna rada. Predtým, ako tieto návrhy zákonov a novely zákonov poputujú v najbližšom čase na rokovanie vlády Slovenskej republiky, vítam samozrejme všetkých pánov za jednotlivé strany tripartity. Na úvod bude štandardne informovať pán minister a zároveň predseda tripartity, Ján RICHTER. Samozrejme, ku všetkým bodom sa budú vyjadrovať sociálni partneri. Ďakujeme, máme tu aj pána ministra financií k návrhom, ktoré idú z pôdy ministerstva financií. Takže ešte raz, na úvod pán minister Ján RICHTER. Nech sa páči."

Ján RICHTER (Smer-SD), minister práce, soc. vecí a rodiny:

"Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, páni, štyri a pol hodiny poctivého rokovania, zodpovedného rokovania máme za sebou. Program Hospodárskej a sociálnej rady bol relatívne veľmi široký, pôvodne obsahoval 18 bodov, ale vzhľadom na požiadavky dvoch predkladateľov dva body boli stiahnuté a síce návrh zákona o odpadoch, ktorý bude predmetom rokovania najbližšej hospodárskej rady, na ktorej sme sa dohodli a menovite by to malo byť deviateho budúci mesiac, keď bude špeciálne zvolaná hospodárska rada k dvom bodom programu. Po prvé, štátny rozpočet a druhý bod, na ktorom sme sa dohodli, by mal byť ento zákon o odpadoch, ktorý potrebuje istý časový priestor na dopracovanie. Ďalší zákon, ktorý bol stiahnutý z rokovania dnešnej Hospodárskej a sociálnej rady a reálne predpokladám, že bude v budúcom mesiaci zaradený, je zákon o verejnom obstarávaní, kde prebieha ešte medzirezortné pripomienkové konanie na úrovni ministerstva vnútra. Čo sa týka ostatných 16 bodov, treba povedať, že hlavnú náplň malo ministerstvo financií, ktoré predkladalo spolu šesť návrhov zákonov, ktoré budú následne predmetom rokovania národnej rady na októbrovom zasadnutí. Z rezortu práce a sociálnych vecí sme ponúkli dve legislatívne normy, ktoré boli prerokované po jednej legislatívnej norme, predkladalo ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo hospodárstva a po tri návrhy zákonov predkladala pani ministerka zdravotníctva a pán štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Dovoľte, aby som skôr informoval tam, kde nedospela Hospodárska a sociálna rada k dohode, konkrétne z tých 16 bodov programu v 10 prípadoch bola dohoda, v 6 prípadoch nedospeli sociálni partneri k dohode, dovoľte, aby som vám ponúkol najmä tie zákony, kde nedospela Hospodárska a sociálna rada k dohode. Z rezortu ministerstva financií je to zákon číslo 171 z 2005 Zbierky o hazardných hrách. Ďalej je to návrh zákona číslo 595 o dani z príjmov, kde nedospela Hospodárska rada k dohode. Ďalej z rezortu práce a sociálnych vecí to nie je zákon, ale nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré ustanovuje sumu minimálnej mzdy na rok 2013. Ďalej to bol Obchodný zákonník, ktorý predkladalo ministerstvo spravodlivosti, kde nedospela rada k dohode a z ministerstva životného prostredia to bol návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a znenia doplnení niektorých zákonov, tu nedospela k dohode, no a z ministerstva zdravotníctva je to zákon o zdravotnom poistení 580, ani v tomto prípade nedospela rada k dohode. Ak dovolíte, k tej minimálne mzde, vzhľadom na to, že to je materiál, ktorý je z rezortu práce a sociálnych vecí, v úvodnom slove, nebolo potrebné z hľadiska procedúry opätovne tento návrh predkladať, ale vychádzajúc z toho, že som mal záujem informovať sociálnych partnerov, tak som opätovne tento návrh predložil, pretože 30. júla sa tripartita otázkou zaoberala, vzhľadom na to, že bola nedohoda jednotlivých sociálnych partnerov, ten postup a tá procedúra v zmysle zákona má taký smer, že ministerstvo práce a sociálnych vecí teraz vypracuje návrh, ktorý predkladá do vlády. Predtým som predložil ten návrh do Rady hospodárskej a sociálnej dohody, v podstate stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov boli také isté, ako 30. júla. Vzhľadom na návrh, ktorý sme predložili a spracovali, to znamená, že zásadný nesúhlas Asociácie zamestnávateľských zväzov, zásadný nesúhlas Republikovej únie zamestnávateľov. ZMOS vyjadril súhlas, ale len do výšky 2,2 percenta, to znamená, tiež zostal na svojom pôvodnom stanovisku a konfederácia odborových zväzov súhlasila s návrhom ministerstva. Ten návrh je aký, že tá výška by mala predstavovať objem vo výške 337,70 eura mesačne a 1,941 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Hlavný dôvod, ktorý ma viedol k tomu, že opätovne predkladám ten istý návrh, tú istú výšku, tú istú sumu súvisí najmä s tým, že mám záujem, aby neklesla tá miera pomeru medzi priemernou mzdou na Slovensku a minimálnou mzdou pod 40 percent. V podstate dlhodobo predo mnou aj ministri bez ohľadu na to, či boli zo strany, ktorá prezentuje pravicu, alebo ľavicu, istým spôsobom držali túto kvótu a mal som záujem aj ja, aby som túto kvótu zdržal, i keď v značnej miere rešpektujem stanoviská aj sociálnych partnerov, že v tomto roku je to predsa len istým spôsobom odlišné, pretože ten konsolidačný balík má istý vplyv na podnikateľov, ale aj napriek tomu si myslím, že je dôležité, vzhľadom na to, že ministerstvo práce a sociálnych vecí pristupuje k novele viacerých zákonov, ktoré sa týkajú štátnych sociálnych dávok v hmotnej núdzi, kde budeme mať záujem v maximálnej miere zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto dávok, aby boli adresné. Jednoducho, aby ich využiteľnosť súvisela s literou zákona, si myslíme, že je potrebné riešiť aj minimálnu mzdu, aby sa na Slovensku jednoducho oplatilo robiť aj za tú minimálnu mzdu v istých profesiách, ktoré sú v takejto výške mzdy jednoducho verifikované. Z toho titulu som uplatnil znovu tú istú výšku a som presvedčený, že vláda môj návrh bude mať záujem akceptovať. Toľko z môjho pohľadu úvodné vystúpenie, úvodné slovo k priebehu, k záverom rokovania. Samozrejme, že som pripravený reagovať na konkrétne otázky."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem poprosil by som teraz pána podpredsedu vlády a zároveň ministra financií, pána KAŽIMÍRA, keďže dnes niekoľko návrhov zákona prichádzalo práve z pôdy ministerstva financií. Pán minister, nech sa páči."

Peter KAŽIMÍR (Smer-SD), minister financií:

"Ja som samozrejme hlavne pripravený reagovať na vaše otázky. Predmetom rokovania boli témy, ktoré tu zaznievajú a sú na stole od apríla, mája tohto roku a viete, že kľúčovým menovateľom týchto tém je konsolidácia verejných financií, ozdravovanie verejných financií a hlavne zámer vlády splniť záväzok, ktorý Slovenská republika dala skupine eurozóny a Európskej komisie, a to, dosiahnuť v budúcom roku rozpočet, deficit nižší ako 3 percentá hrubého domáceho produktu. V tejto súvislosti som samozrejme informoval aj o stave prípravy štátneho rozpočtu, aj by som povedal, s ohľadom na posledné udalosti a posledné informácie, ktoré vyplývajú z úpravy makroekonomickej prognózy a tak isto z dopadov prognózy vývoju daňových a odvodových príjmov, ktorú ministerstvo financií zverejní v najbližších hodinách a dňoch. Takže, ja môžem popísať len to, čo som povedal kolegom, že tá situácia je mimoriadne vážna a naopak, ten fiškálny rámec sa zmenšuje a zhoršuje. To znamená, podmienky pre vypracovanie rozpočtu tak, aby boli všetci spokojní, sa naozaj zhoršil hlavne s ohľadom na avizovanú prognózu daňových príjmov. Z tohto pohľadu som aj požiadal sociálnych partnerov o trpezlivosť, pretože finálna verzia rozpočtu bude naozaj predložená až v dňoch 8., 9. a 10. októbra, keď už bude na stole a budeme o nej rokovať. Takže, tu, myslím si, že to pochopenie je. S ostatnými zákonmi, musím povedať, že som teda nezožal nejaký úspech, s návrhmi zákonov u sociálnych partnerov, pretože naozaj smerujú, v prípade novely zákona o dani z príjmov k zvyšovaniu sadzieb. Viete veľmi dobre, pri sadzbe dani z príjmov právnickej osoby ja by som sa čudoval, keby zamestnávatelia povedali, že áno. Samozrejme, tvrdia, že nie. Takže z tohto pohľadu tam bola výmena aj informácií aj názorov na to, čo, aký skutočný efekt bude zo zvýšenia sadzieb tejto dane. Ja musím len potvrdiť, že v prípade našich prepočtov rátame s takzvaným dynamickým modelom, to znamená, my neprenášame otrocky staticky každé percento vyššej sadzby do okamžitej výšky príjmu. To znamená, my rátame aj s nejakým spomaľovacím efektom a so snahou vyhýbať sa, obchádzať túto daň. V neposlednej rade, samozrejme, viete veľmi dobre, ž v rámci balíka boja proti daňovým únikom sa snažíme dávať čo najsilnejšie nástroje do rúk Finančnej správy, aby sa s týmto javom, ktorý je, bohužiaľ, na Slovensku zakorenený desiatky rokov, aby sme s ním mohli lepšie bojovať. Mám na mysli daňové úniky. V prípade hazardu tu je nesúhlas ZMOS-u s tým, že vyššie odvody z prevádzkovania hier nebudú plynúť podľa návrhu zákona do rozpočtov miest a obcí, ale že tie vyššie odvody sú nasmerované do štátneho rozpočtu. Moje odôvodnenie je jednoduché, naozaj sa snažíme konsolidovať a znížiť tlak na rozpočet. V agende hazardu je samozrejme kopec, množstvo ďalších opatrení, ktoré smerujú či už k ochrane ľudí, ktorí sa môžu dostať do závislosti od týchto hier. Upozornil som na znižovanie počtu výherných prístrojov v takzvaných nie herniach, to znamená bežných baroch a krčmách. Obmedzujeme počet výherných prístrojov z 12 na 2. Máme ďalšie špeciálne požiadavky úplne jasne zákonom stanovené na to, aby má vyzerať herňa, to znamená, ide o stavebné oddelenie takéhoto priestoru a hovoríme o ďalších a ďalších záležitostiach, ktoré zvyšujú odvody a podľa nás robia poriadok na trhu s prevádzkovaním hazardných hier. Ďalší balík sa týkal samozrejme otázky spolupráce so zahraničím v oblasti výmeny daňových informácií, to je opäť súvisiace, súvisí to samozrejme, s celým balíkom boja proti daňovým únikom. Sú tu aj záležitosti, ktoré smerujú k ďalším, ďalšiemu posunu reformy v spoločnom výbere daní a odvodov. Mám na mysli situáciu vo finančnej správe. Ide o vnútorné, o reakciu na ten chaos a na ten kolaps finančný, ktorý sa udial začiatkom tohto roku, samozrejme, cieľom je stabilizovať výkon finančnej správy či už vo vzťahu k lepšiu výberu, alebo vo vzťahu služieb občanovi. Takže toľko asi z mojej strany a som pripravený samozrejme tak isto reagovať na vaše otázky."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem ministrovi financií. Teraz by sme dali priestor už, pre jednotlivých tripartitných partnerov. Začneme zamestnávateľmi, podľa zasadacieho poriadku. Nech sa páči, pán MACHUNKA, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení."

Rastislav MACHUNKA, prezident AZZZ:

"Pekný deň, dámy a páni, keďže tu bolo povedané dnes už dosť, tak by som sa venoval len tým veciam, kde sme zásadným spôsobom nesúhlasili a kde rada nedospela k dohode z dôvodu nášho nesúhlasu. Prvá vec je otázka už spomínaného zákona o dani z príjmov. My si vysoko vážime a oceňujeme ambíciu vlády zachovať v budúcom roku deficit verejných financií pod tri percentá, považujeme to tak isto za absolútne kľúčové pre zachovanie akého takého podnikateľského prostredia na Slovensku. Preto nesúhlasíme so zvyšovaním sadzieb daní. Pretože sme absolútne presvedčení, že zvýšenie sadzieb daní, tak ako navrhuje ministerstvo financií, bude znamenať v celkovom vyjadrení nižší príjem do štátneho rozpočtu ako ponechanie súčasnej sadzby dane na nezmenenej úrovni 19 percent. Mám na mysli predovšetkým optimalizáciu daňových základov. Pán minister si určite dobre pamätá, ešte keď podnikal, že keď rozbiehal akýkoľvek biznis, tak jednou z vecí, ktorú každý podnikateľ hodnotí, je otázka daňových nákladov. Čiže vôbec nehovoríme o daňových rajoch, vôbec nemusíme hovoriť o nejakom účelovom obchádzaní zákona, ktorý, zákonov, ktoré potom sú riešené v tej koncepcii boja proti daňovým únikom, ktorú tak isto podporujeme. Ale môžeme hovoriť o nastavení cien medzi subjektami v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov a podobne, ktoré pôsobia v zahraničí, ktoré pôsobia na Slovensku, ktoré dnes nastavujú cenovú hladinu mnohokrát tak, aby zdaňovali v rámci skupiny matka a dcéra svoje príjmy na území Slovenska, pretože 19-percentná sadzba dane nie je sadzba dane, ktorá by musela spôsobovať problémy a ktorá by motivovala nejakým spôsobom meniť nastavené pravidlá v rámci vnútropodnikových procesov. Toto všetko skončí, už porovnanie 16-percentnej sadzby napríklad v Rumunsku, ale aj v okolitých krajinách, kde budeme mať najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb, tak tieto procesy jednoducho spustí a budú úplne legálne. Čiže nepomôžu žiadne, žiadny boj proti daňovým únikom. Ten proces tu nastane a naozaj to vnímame ako vážny problém ohrozenia konsolidácie verejných financií, predovšetkým aj teda v kontexte k zníženiu hospodárskeho rastu, ktorý týmto spôsobom určite nastane. Potom je tu otázka minimálnej mzdy. Tie stanoviská všetci veľmi dobre poznáte, kde zásadným spôsobom nesúhlasíme so zvyšovaním minimálnej mzdy, predovšetkým preto, že konsolidačný balíček, ktorý nastúpi 1. januára a spolu so Zákonníkom práce a mnohými ďalšími vecami, ktoré niektoré sú nevyhnutné na konsolidáciu verejných financií, niektoré sú viac menej politické rozhodnutia, napríklad minimálna mzda, zásadným spôsobom zrušia podnikateľské prostredie. Čo sa týka konsolidácie verejných financií, je to nevyhnutné, pretože to sa musí stať, to je dôležitejšie, pretože ak by sa verejné financie nekonsolidovali, tak podnikateľské prostredie by sa zhoršilo viac, ako prijatím týchto opatrení, no ale pri minimálnej mzde to naozaj dosť dobre nechápeme, predovšetkým preto, že to naozaj zvýši mieru nezamestnanosti tých, ktorí dnes sú dlhodobo nezamestnaní, no a chcem sa spýtať možno ministra financií, ako bude zostavovať rozpočet, keď možno tu budeme mať 15-percentnú mieru nezamestnanosti. Nuž veľmi ťažko, ak chce zachovať konsolidáciu verejných financií tak, ako sme spomínali, čiže tak isto to vnímame ako veľmi zlé opatrenie. V tomto kontexte ide aj zmena zákona o zdravotnom poistení, kde ako viete, sa zavádza zdravotný odvod z dividend, kde nie je jednoduchší spôsob, ako toto obísť a bude to postihovať predovšetkým tých, ktorí sú malými, dnes akcionármi, spoločníkmi, ktorí to jednoducho, ktorým to zvýši ich náklady, ale pre firmy to bude mať negatívny dopad, alebo negatívnu reakciu v tom zmysle, že budú riešiť niektorí vlastníci prostredníctvom nákladov svoje veci a nie čistým spôsobom cez dividendy, ako je tomu teraz. Mimochodom zdanené, čiže ideme ich zaťažiť ďalšou dávkou a ktorú inak ako daň z hľadiska parametrov nemožno nazvať a v konečnom dôsledku to opäť bude mať dopad na zníženie celkového výberu dane z príjmov právnických osôb. Takže toto je v tomto kontexte opäť akože konsolidačné opatrenie, ktoré si dovolíme nazvať, že je protikonsolidačným opatrením a samozrejme (...) prostredia ten očakávaný efekt rozhodne nepríde. Takže to sú z tých kľúčových vecí, ktoré sme mali ako zásadné stanoviská, kde sme k dohode nedospeli. Samozrejme, som pripravený reagovať potom na vaše otázky."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem pánovi MACHUNKOVI z AZZZ. Poprosím o stanovisko, prezentáciu stanovísk pána predsedu Združenia miest a obcí Slovenska, pána DVONČA, nech sa páči."

Jozef DVONČ, predseda ZMOS:

"Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Možno aj k niektorým veciam len pár slov. v prvom rade k tým hazardným hrám. Treba povedať, že to je vážna problematika v prostredí miest a obcí. My na jednej strane vítame to, že správne poplatky v podstate, alebo poplatok za vydanie vyjadrenia obce bude na našej strane. No naša zásadná pripomienka spela k tomu, že pokiaľ dôjde k nejakému navýšeniu prostriedkov za výherné prístroje a videolotérie, takže časť z týchto prostriedkov sme chceli získať, ale nie z dôvodu toho, že by sme chceli vylepšovať naše rozpočty, ale ako kompenzácia na podporu športu, sociálnych vecí, prípadne kultúry. Ja si myslím, že to naše stanovisko v podstate neovplyvní prijatie tohto zákona, pretože jednoducho chápeme potrebu konsolidovať verejné financie. Samozrejme, že potrebovali sme sa k tomu takýmto spôsobom vyjadriť. Čo sa týka zákona o dani z príjmov, poviem úplne otvorene, že my sme chceli, alebo uvítali sme to, že sa akceptovala naša požiadavka na zjednodušenie problematiky zdaňovania príjmov členov volebných komisií, odmeňovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu pri voľbách, prípadne pri referendách a naša pripomienka, ktorá trvá a ktorá určitým spôsobom je v rokovaní s ministerstvom financií, ja verím, že dospejeme do zdarného konca ešte v tomto roku, alebo pre rok 2012 je otázka zdaňovania predajov majetku minimálne medzi samosprávami, alebo usporiadanie majetkov medzi samosprávami. To znamená, vyšších územných celkov a miest a obcí. K zákonu 599 o hmotnej núdzi, dospeli sme k spoločnému stanovisku s ministerstvom práce, sociálnych vecí a pripravili sme jeden paragraf o prechodnom ustanovení hlavne u zákonov, ktoré by mohli ovplyvniť financie a vykonateľnosť sociálnych služieb. To znamená, pokiaľ veľká novela zákona 448 nastúpi, povedzme, k 1.1.2014, tak treba tento stav nejakým spôsobom riešiť. No a druhá vážna vec, ktorú sme chceli a ktorú sme pripomienkovali, ale nebola to pripomienka nejakého zásadného charakteru, je otázka adresnosti dávok a otázka riešenia osobitného príjemcu. Aby na to boli jasné dôvody, jasné argumenty a aby sme, mestá a obce, mali jednotný výklad pri určovaní osobitného príjemcu, aby táto dávka jednoducho nemohla byť zneužívaná. Myslím, že sme mali ešte (...) k tej minimálnej mzde. Je to naše stanovisko, ktoré je niekde kompromisom medzi tými návrhmi ministerstva a odborov, prípadne ďalších zamestnávateľov. My sme toho názoru, že tie 2,2 percenta by mali vzhľadom na situáciu, ktorá v Slovenskej republike je, z hľadiska vývoja daní a celkových prognóz pri tvorbe štátneho rozpočtu, že by to malo byť konečné číslo. No a mali sme problém so zákonom číslo 513, s Obchodným zákonníkom v jednom bode a to bolo riziká prameniace z právnej neistoty vo vzťahoch, keď obce na jednej strane vstupujú do obchodných vzťahov, kedy realizujeme úlohy orgánov verejnej správy, prípadne napĺňame záväzky Slovenskej republiky, ale na druhej strane sme závislí od financovania, od refundácie týchto záväzkov, alebo týchto úloh a tieto už nepodliehajú právnemu režimu. To znamená, že môže vzniknúť stav, že my službu urobíme, ale na druhej strane nedostaneme na ňu prostriedky a obce by boli povinné potom znášať sankcie z nesplatených záväzkov. Čiže toto bol náš problém, ale myslím si, že po zapracovaní tejto pripomienky by sme nemali problém tento zákon, alebo tento Obchodný zákonník podporiť. Ďakujem."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem aj ja pánovi DVONČOVI, predsedovi ZMOS-u. Slovo má za stranu zamestnancov v tomto prípade pán prezident Konfederácie odborových zväzov, pán GAZDÍK. Nech sa páči."

Miroslav GAZDÍK, prezident KOZ:

"Ďakujem pekne za slovo. Milé dámy a vážení páni, Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky k väčšine návrhov zákonov vyjadrila svoje súhlasné stanovisko. Najviac pripomienok sme však mali k zákonu o dani z príjmov, kde v podstate podľa nás najvýznamnejšom zmenou v tomto návrhu je zdanenie výsluhových dôchodkov do dovŕšenia fyzického veku 62 rokov pre poberateľov. Tu v podstate zastávame záujmy našich členov, pretože našimi členmi sú policajti, vojaci, justičná stráž a mohol by som menovať. Samozrejme, že pohľady ministerstva financií na túto problematiku sú v tomto období konsolidácie úplne iné. Našou povinnosťou bolo takéto stanovisko predostrieť a samozrejme, ďalším takým nejakým, ďalšou pripomienkou bolo uplatnenie daňového bonusu u vyživovaných detí, kde z toho roku 25 sa znižuje na obdobie 19 rokov. Čiže toto boli naše niektoré pripomienky. Určitá časť pripomienok v súvislosti s týmto zákonom bola akceptovaná, takže ja predpokladám, že nájdeme určité riešenia. Dá sa povedať, že v rôznom som ako sociálny partner mal určitú povinnosť informovať predstaviteľov vlády Slovenskej republiky a sociálnych partnerov o určitých sociálnych náladách, ktoré sú v nevýrobnej sfére po treťom kole rokovania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú štátnu správu. Ako ste už počuli, štátny rozpočet bude predmetom rokovania 9. októbra. Deň predtým bude štvrté kolo vyjednávania kolektívnej zmluvy a musím povedať, že tie nálady odvetví školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb sú veľmi veľmi zlé a obávam sa, že môže dôjsť k určitému sociálnemu pohybu. Netaja sa, odborový zväz školstva, že jedenásteho, po rokovaní vlády odborový zväz školstva a vedy zvoláva svoj najvyšší orgán medzi zjazdami a tam budú rozhodovať o ďalších krokoch. Ja by som sa nerád dožil toho, že by bol vyhlásený neobmedzený štrajk, ktorý by samozrejme spoločnosti urobil veľké škody. Pretože čo s rodičmi, ktorí robia aj vo výrobnej sfére, tvoria hodnoty, kam dajú deti? Jedna vec. A druhá vec, tá, že potom samozrejme pohľad na Slovenskú republiku cez ratingové spoločnosti môže napáchať ďalšie veľké škody. Takže spolieham sa na to, že aj pán minister, podpredseda vlády bude nejakým spôsobom veľmi citlivo narábať s tými obmedzenými finančnými prostriedkami v štátnom rozpočte, aby sme mohli aj túto skupinu ľudí, ktorí robia vo verejnej a štátnej správe istým spôsobom uspokojiť. Z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem pánovi prezidentovi GAZDÍKOVI z Konfederácie odborových zväzov. Na záver opäť za stranu zamestnávateľov, pán tajomník HOŠTÁK, Republiková únia zamestnávateľov. Nech sa páči."

Martin HOŠTÁK, Republiková únia zamestnávateľov:

"Ďakujem. Ja len veľmi v krátkosti. V podstate prezident AZZZ uviedol všetky hlavné problematické body, ktoré boli dnes prerokované, čiže za RÚZ to bolo určite novela zákona o dani z príjmov, minimálna mzda a odvody, zdravotné odvody z dividend. Ja by som sa len pri tej minimálnej mzde pristavil, pretože odznelo tu, že zámerom ministerstva práce je zvýšiť ten pomer medzi minimálnou mzdou a priemernou mzdou, no a práve tu je ten problém na Slovensku, že ten pomer je pomerne veľký, nehovoriac o mediáne priemernej mzdy a práve to sťažuje zamestnateľnosť v práve ekonomicky slabých regiónoch Slovenska a my sme upozornili taktiež predstaviteľov vlády najmä na možné negatívne dopady konsolidačného balíčka noviel zákonov ako Zákonníka práce, rastu minimálnej mzdy, práve na podnikateľské prostredie, čo bude mať v konečnom dôsledku možný aj negatívny dopad na verejné financie, výber daní v budúcom roku a aj nezamestnanosť. Takže toľko v krátkosti. Ďakujem."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem aj ja za úvodnú prezentáciu stanovísk všetkým sociálnym partnerom. Ako vidíte, dnes program rokovania naozaj obsahoval mnohé kľúčové návrhy zákonov, teraz už priestor pre vaše otázky. Nech sa páči. Zatiaľ nevidím. Predsa, televízia Markíza, nech sa páči."

redaktorka TV Markíza:

"(...). Tak rovno by ste možno mohli zareagovať za stranu vlády, buď pán minister financií, alebo práce, že či máte teda takúto obavu, že ako tu spomínajú zamestnávatelia, ten balík či už zvyšovania daní, tak isto minimálnej mzdy. Môže teda ešte nejakým spôsobom posunúť nezamestnanosť smerom nahor? A potom sa chcem spýtať, vždy, keď je tu na stole debata o minimálnej mzde, tak či už zamestnávatelia, ale v podstate aj vláda hovorí o tom, že by možno bolo dobré mať nejaký mechanizmus, aby nebolo teda toto každoročné dohadovanie, o koľko sa má zvýšiť minimálna mzda. Či si viete predstaviť, že by ste sa na takomto nejakom mechanizme dohodli a poprípade by ste mohli povedať svoju predstavu, každý za sociálnych partnerov, čo by mohlo byť základom toho mechanizmu. Ďakujem."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem. Nech sa páči, kto by chcel prvý reagovať? Pán minister."

Ján RICHTER:

"Ďakujem pekne, najskôr k relatívne ľahšej otázke, ktorá je minimálna mzda. Ja by som možno trošku poopravil aj ten názor, my nemáme záujem zvyšovať percento. Ja som použil výraz udržať 40 percent pomer priemerná mzda na Slovensku a minimálna mzda. To znamená, že v žiadnom prípade nejdeme niekde hore nad, ale dokonca som použil výraz, že túto kvótu, ten pomer držali aj predchádzajúci ministri, dokonca pravicoví ministri a je celkom logické, že ten záujem mám aj ja. Pri všetkom uvedomení si, že tých vecí, ktoré vstupuje do toho procesu a predmetu pre podnikateľa je relatívne viacej ako možno v predchádzajúcich rokoch. Mňa trošku v kontexte tej druhej otázky, ktorá sa týka tej sociálno-ekonomickej situácie, hlavne v tých nevýrobných odborových zväzoch. To znamená, že u pracovníkov štátnej a verejnej správy a poviem to otvorene, povedal som to aj tam, mrzí, že žneme úrodu, ktorá tu vznikala tri roky. Preto toto nie je výsledok tých 4 či 5 mesiacov, čo my máme vládnu zodpovednosť, ale je to výsledok aj rozhodnutia predchádzajúcich vlád. Ak by som mal kolegom z odborov či vyčítať, tak sa pýtam, prečo ako vtedy neboli razantnejší, v niektorých tých svojich otázkach. Ale každopádne treba konštatovať, že ja mám sympatie, pretože aj v mojom rezorte pôsobí veľmi veľa zamestnancov, ktorí robia, napríklad na úradoch práce za mzdu vo výške 400 eur brutto. Sú to v mnohých prípadoch, alebo poväčšine vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí nemajú vždy jednoduchú situáciu pri riešení problematiky otázky nezamestnanosti, vzťahu ku klientom, ktorí sú mnohokrát veľmi zložití. To sa týka aj sociálnej kurately, tá je momentálne pod drobnohľadom kritiky kvôli jednému prípadu, čo mi je osobne veľmi ľúto. Ale zas na druhej strane, a tu sme sa zhodli ešte v predchádzajúcom období, všetci sociálni partneri, že máme záujem a to je moja hlavná priorita, aby bol zachovaný sociálny zmier. Ak má byť zachovaný sociálny zmier a zaviazali sa k tomu istým spôsobom partneri, treba akceptovať aj tú skutočnosť, že všetci máme záujem na tom, aby v roku 2013 dodržala Slovenská republika záväzok, ktorý sme si dali a to je to, výška 3 percentá deficitu HDP. K tomu musíme jednoducho smerovať. Tu vlastne niet inej cesty ani možnosti. Ja by som bol veľmi rád, ak by v rámci dodržania tohto záväzku ministerstvo financií našlo nejaké možnosti, iste ešte k tomu budú prebiehať rokovania, ale na druhej strane, treba rešpektovať, že aj ten posledný vývoj a niektoré správy nie sú k tomu priaznivo naklonené, možno bude hovoriť o nich pán minister financií. Takže áno, ale odtiaľ potiaľ. Záväzok, ktorý tu je v podobe troch percent deficitu musí byť aj pre sociálnych partnerov v maximálnej miere zaväzujúci a myslím si, že na tomto sme sa zhodli a tu neboli nejaké protirečenia akýchkoľvek sociálnych partnerov. Takže, k tomu záveru iste budeme potom hovoriť podrobnejšie, čo sa týka prerokovávania štátneho rozpočtu toho deviateho na tripartite, keď to bude jeden z hlavných nosných bodov, bodov rokovania samozrejme na druhý deň, desiateho, vlády Slovenskej republiky."

Peter KAŽIMÍR:

"Dobre, takže dovolím si ja pokračovať. A ja zabŕdnem aj do témy minimálnej mzdy a úplne s vami, pani redaktorka súhlasím s tým, že táto téma je predmetom dohadovania sa, niekedy ešte až handrkovanie medzi sociálnymi partnermi a vláda je v tejto situácii akýmsi arbitrom. Čiže my by sme najradšej prijali dohodu, najradšej by sme prijali na vedomie dohodu zamestnávateľov a odborárov, no a oni, bohužiaľ, k tejto dohode momentálne nevedia dôjsť. Na druhej strane, musím povedať, že treba si zobrať do úvahy aj vývoj makroekonomický, my tak isto aj v tomto roku odhadujeme rast nominálnych miezd, tak isto v budúcom roku v tej makroprognóze, ktorá je síce zhoršená, ale stále uvažujeme o náraste nominálnych miezd, niekedy skoro k 4 percentám, dokonca po dvoch rokoch poklesu minimálnej mzdy je tu odhadovaný nárast reálnych miezd o 0,4 percenta v budúcom roku, v roku 2013. Čiže navrhované zvýšenie minimálnej mzdy si musíte, sa na to pozerať aj z pohľadu, cez optiku ľudí, ktorí naozaj žijú a pracujú za takúto mzdu, to znamená, to je otázka aj ich životnej úrovne a ich schopnosti bojovať s tým, čo sa volá zdražovanie alebo inflácia, lebo máme tu nárast cien každý rok. Čiže z tohto pohľadu ja ako rezort, ako minister financií nemám za zlé návrhu, ktorý prišiel z dielne ministerstva práce a je to istý kompromis a zodpovedá podľa mňa reálnym podmienkam na trhu práce, aj reálnym podmienkam nárastu mzdy hlavne v súkromnom sektore, pretože je pravdou, že vo verejnom sektore, tak ako to tu už naznačoval pán prezident KOZ, sú mzdy niekoľko rokov zmrazené. Čiže ak hovoríme o náraste nominálnych miezd aj v tomto, aj budúcom roku, cez tri percentá, tak to sa deje reálne v súkromnom sektore. Čo by som ešte podotkol, ak hovoria zamestnávatelia a nech sa nehnevajú na mňa, ale každý rok hovoria, že to spôsobí nezamestnanosť, ako ja si to takto pamätám, je to proste ich legitímna obrana mediálna, možno tomu aj veria, to už ja nechám na nich, ale čo treba povedať, že čo je pravdou, že máme vysoké, hlavne odvodové zaťaženie pri tých nižších príjmových skupinách, na čo nás upozorňuje aj Európska komisia a je to aj v rámci odporučení, ktoré máme, takzvané Country specific recommendations, ktorými sa máme zaoberať. To znamená, ma, by sme sa spolu vláda, rezort práce, rezort financií zaoberať možnosťou nižšie odvodového zaťaženia práve pre nízkopríjmových pracovníkov a hlavne tých, ktorý sa majú šancu vrátiť z toho poľa nezamestnaných na trh práce. Aby boli zamestnávatelia, aby neboli pre zamestnávateľov drahí. Lebo dnes, musím uznať, že cez odvody, oni dane neplatia, v podstate sú v pásme bez platenia daní, ale čo sa týka odvodov, to nie je malá záležitosť. Takže tam by som možno odporučil aj zamestnávateľom, tam udierať, na toto miesto a tam by sa mohlo veľa vecí vyriešiť. Ak hovoríme o tých ďalších obavách, ako ja si myslím, že každý, kto robí niečo, kto robí nejaké zmeny, musí byť naplnený aj obavami, ako, lebo každé konanie vyvolá samozrejme aj také, aj onaké reakcie, ale už z tohto vystúpenia sociálnych partnerov ste mali možnosť vidieť atmosféru, v akej sa bude pripravovať a finalizovať štátny rozpočet, vidíte na jednej strane zástupcu odborárov, ktorý hovorí, že by mali napríklad zamestnanci štátu a verejného sektora dostať viac a vidíte zástupcov zamestnávateľov, ktorí hovoria, že by nemali platiť, nemali do štátnej kasy platiť viac. No, len tu vám musím povedať, že rezort financií, ani ja nie sme kúzelníci. A tá situácia je naozaj vážna a naozaj, a tu potvrdzujem aj to, čo povedal pán MACHUNKA, ako na prvom mieste v situácii, keď celý rad štátov čaká na pomoc z trvalého eurovalu, alebo od Medzinárodného menového fondu, pretože nie je schopný sa financovať na trhoch, pretože mu trhy nedôverujú, takýmto štátom, tak my máme zatiaľ to šťastie, že naše dlhopisy sa predávajú za relatívne vynikajúcich podmienok, ale toto nemusí trvať večne a naozaj polročná, ročná hostina môže mať za následok to, že krajina môže padnúť na kolená, musí žiadať o pomoc a verte nám, že ak hovoríme o magickej hranici troch percent deficitu, tak nehovoríme len o tom, aby sme boli za pekných v Bruseli, aby nás poklepkal niekto po pleci z komisárov, alebo z Európskeho parlamentu, ale ide kľúčove o to, aby sme si ako štát mohli za prijateľných podmienok požičiavať na finančných trhoch, pretože máme dlhy, pretože každý rok musíme splácať niekoľko miliárd eur dlhopisov, ktoré si požičali vlády pred nami a najväčšou katastrofou by bolo, keby sme tento luxus dneska, lebo dneska je naozaj luxus mať bezproblémové financovanie, keby sme o tento luxus prišli. Takže, ja môžem len takto všeobecne zareagovať a verte mi, že je to veľký rébus, je to veľký rébus, ako reagovať v priebehu niekoľkých mesiacov na zhoršujúci sa obraz verejných financií v budúcom roku, čo sa týka rastu, alebo čo sa týka výberu dane z pridanej hodnoty, alebo dane z príjmov právnických alebo fyzických osôb. A samozrejme, ono to nič nie je také jasné a jednoduché. Ak pán MACHUNKA napríklad hovoril o prirodzenej reakcii nadnárodných firiem, že budú svoju daňovú povinnosť znižovať napríklad úpravami cien medzi matkami, materskými a dcérskymi firmami, musím ho upozorniť, že ani to nie je úplne v súlade so zákonom, lebo tento jav sa volá transferové oceňovanie. Je pravdou, že je to veľká slabosť našej Finančnej správy a rezortu financií z hľadiska pripravenosti kontrolovať tieto cenové transfery, aby jedna paleta v nejakej veľkej firme pred jej predajom proste nestála 1 000 alebo 2 000 eur mesačne a takto si niekto futroval svoj zisk do svojej materskej krajiny. No to sú ale javy, s ktorými sme bojovali aj v 90. rokoch a bojujeme stále vlastne s nimi a opakujem, zmenou môže, kľúčová zmena je v atmosfére, v krajine z toho pohľadu, že si ľudia, firmy, podniky, musia uvedomiť, že nielen oni, aj celý štát sa nachádza v hraničnej situácii z hľadiska udržania si dôvery a veľmi dobre si podnikateľská obec podľa mňa uvedomuje, že tak ako padá rating krajiny, ako sa zvyšuje úročenie, financovanie dlhu tejto krajiny, tak sa zdražujú ich úvery, prístup k financiám, všetko je so všetkým spojené v tomto. Tu už sme na spoločnej lodi a opäť odporúčam, ak sú tu obrovské náreky ohľadom podnikateľského prostredia, treba si uvedomiť, že sme mali za sebou dobré roky s nízkymi sadzbami na dane, s nulovými sadzbami na dividendy. Treba si asi uvedomiť, že tieto časy sú preč a minimálne na nejaké obmedzené limitované obdobie proste potrebuje štát dodatočné príjmy na to, aby financoval verejné služby, o ktorých hovoril napríklad šéf KOZ, lebo všetci tí, ktorí sa domáhajú dnes väčších miezd, práce vo verejnom sektore, či sú to učitelia, lekári, či sú to požiarnici, alebo ozbrojenci v štáte, tak poskytujú verejné služby, s ktorými nie sú ľudia často spokojní a je úplne jasné, že platí rovnica, že keď je niekto lepšie odmeňovaný, tak mal by poskytovať lepší výkon, je to minimálne predpoklad takejto situácie. Zlou správou je, že my na to dnes nemáme peniaze. To hovorím s plnou vážnosťou a prioritou je udržať si dôveryhodnosť a každý si musí uvedomiť, kto má natiahnutú dnes ruku, aj keď ju môže mať právom natiahnutú, že ak by sme v podstate nesvätili tú zásadu dodržiavania nadnárodných záväzkov, tak do tej ruky nebudeme mať čo nasypať a nielen budúci rok, ale ani o dva, ani o tri roky. Treba si pozrieť príklad, kde klesli mzdy, v krajinách, ktoré museli požiadať o pomoc a do ktorých v čiernych oblekoch zvaní trojka, ktorí nariadili zníženie platov, o 10, 15, 20 percent zvýšenie daní, zvýšenie majetkových daní, to sú potom recepty, ktoré už sú ale mimo kontroly národných režimov. Tak si treba dať na misku váh, čo chceme, tam v tom momente. A tá situácia je tak vážna, že my na túto otázku si budeme musieť dať odpoveď už do najbližších dvoch, troch týždňov a to v momente, keď predložíme štátny rozpočet na rokovanie vlády a následne na rokovanie do parlamentu."

Miroslav GAZDÍK:

"Pokiaľ by som mohol sa vyjadriť ešte k tomu mechanizmu určovania minimálnej mzdy na otázku pani DOVALOVEJ, v podstate existuje zákon o minimálnej mzde, 663, ktorá upravuje podmienky stanovovania minimálnej mzdy a je potom samozrejme na vláde, aby zohľadnila produktivitu práce, rast životných nákladov a celkovú životnú situáciu v krajine a podľa toho v podstate nastavila aj valorizáciu pre minimálnu mzdu. Ja si dovolím tvrdiť, že tento inštitút minimálnej mzdy sa zbytočne démonizuje a spomíname si samozrejme na obdobia konjunktúry, keď samozrejme zamestnávateľom vadil akýkoľvek nárast minimálnej mzdy. Chcem len upozorniť, že skutočne tak, ako povedal pán minister RICHTER, osciluje tá úroveň minimálnej mzdy na úrovni 40 percent priemernej mzdy na Slovensku a popri tom odporúčania Európskej sociálnej charty sú, aby výška minimálnej mzdy dosahovala pomaly úroveň 60 percent. Takže máme čo doháňať, ale my samozrejme sa pozeráme na tú problematiku v celku reálne, pragmaticky a aj dnes, pokiaľ sme my mali iné nejaké pohľady na valorizáciu minimálnej mzdy, tak sme súhlasili s nariadením, alebo návrhom nariadenia vlády, ktorý bude prerokovávať vláda v stredu. Čiže toľko ešte."

Michal STUŠKA:

"Áno, nech sa páči, toľko pán GAZDÍK. Ešte reakcia pána HOŠTÁKA."

Martin HOŠTÁK:

"Ak môžem, ku konsolidácii verejných financií, Republiková únia zamestnávateľov plne podporuje zámer znížiť deficit a zámer udržať, aby bol štátny dlh alebo verejný dlh udržateľný. Otázka je, či opatrenia typu sprísnenie Zákonníka práce, rast minimálnej mzdy sú opatrenia, zvýšenie dane z príjmov právnických osôb, sú opatrenia, ktoré môžu vybudiť ekonomickú aktivitu a tým napomôcť naplniť štátnu kasu a čo sa týka minimálnej mzdy, my sme pripravení rokovať o nejakom stabilnom mechanizme valorizácie minimálnej mzdy, ktorý by mohol odrážať možno viaceré parametre, spomeniem napríklad produktivitu práce, ale súčasná forma valorizácie minimálnej mzdy, ktorá je skôr takým zbieraním bodov pre politikov a to nemyslím túto vládu, ale aj samozrejme predchádzajúcu, tak my takýmto spôsob stanovovania valorizácie minimálnej mzdy považujeme za neprijateľný, najmä v čase krízy a my dlhodobo upozorňujeme na negatívne dopady minimálnej mzdy a otázka je, či je priaznivé pre štát, ak zvýšenie minimálnej mzdy opäť spôsobí istý odlev pracovníkov, je to ťažké kvantifikovať, mimo oficiálneho trhu práce. Na čom tratí štát, na čom tratí spoločnosť. Ďakujem."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem, toľko za RÚZ pán HOŠTÁK. Poprosím ešte za AZZZ, pána Rastislava MACHUNKU."

Rastislav MACHUNKA:

"Ja sa len pripájam k tomu, čo povedal pán HOŠTÁK. Nebudem zdržiavať."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem. Toľko odpovede na otázku Markízy. Denník Hospodárske noviny, nech sa páči."

Leo ŠÁTEK, redaktor Hospodárskych novín:

"Dobrý deň. Leo ŠÁTEK, ja by som mal otázku jednak na pána ministra RICHTERA, ale zároveň aj na zamestnávateľov a ide mi o vzťah minimálnej mzdy a mzdových taríf a teda, minimálna mzda ovplyvňuje aj mzdové tarify. Chcel by som sa spýtať pána ministra, či to nebude teda nejaká záťaž pre rozpočet, tým pádom, že nielen poberatelia minimálnej mzdy, ale aj lepšie hodnotení pracovníci zaznamenajú nárast mzdy a zároveň tá istá otázka platí aj na zamestnávateľov, či teda budú musieť vlastne zaplatiť viac aj lepšie odmeňovaným zamestnancom a či to môže spôsobiť problémy. Ďakujem."

Ján RICHTER:

"Iste, každé percento je istým zásahom, bude nielen na rozmýšľaní RICHTERA, ale celej vlády, aby zvážila, posúdila otázku tých 3,2 percenta, ktoré my momentálne ponúkame, zvýšenie, to predstavuje proste takýto nárast. Ja som však osobne presvedčený a to sme si už mali možnosť vydiskutovať, pretože skôr, než som ten návrh predložil, mal som isté konzultácie aj s pánom ministrom financií, že na takéto zvýšenie a z toho vyplývajúcu aplikáciu sme pripravení. Je nevyhnutné a ja použijem výraz, minimálna mzda by mala v priebehu niekoľkých rokov dospieť do štádia, aby jednoducho pre ľudí bola motivujúcou pre to, aby pracovali. Dnes ten rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou je minimálny. To znamená, že ten záujem tu musí byť a ministerstvo práce a sociálnych vecí robí istý zásah aj do štátnych sociálnych dávok, veď aj otázka, tú, ktorú riešime tou malou novelou, ktorá sa týka hmotnej núdze je o tom, že chceme, aby boli veškeré dávky adresnejšie, aby boli zásluhové, jednoducho, aby ďaleko väčší tlak bol vyvíjaný na tých, ktorí tieto štátne sociálne dávky poberajú z hľadiska zásluhovosti a z toho titulu je záujem, aby aj tá minimálna mzda stúpala. Treba povedať, ten problém nás čaká vyriešiť, veľkú tajničku aj v súvislosti s návrhom na minimálny dôchodok, pretože to veľmi úzko súvisí s minimálnou mzdou, minimálnym vymeriavacím základom a otázkami, ktoré s tým súvisia. Takže áno, uvedomujeme si, ale každopádne, akonáhle sme navrhli a odporučili isté percento zvýšenia minimálnej mzdy, vedeli sme, že štátny rozpočet musí byť na to pripravený. A v tomto prípade je garancia, že je pripravený. Ďakujem."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem za reakcie. Nech sa páči..."

Rastislav MACHUNKA:

"Áno, čo sa týka druhého tarifného stupňa, tak to je práve tá skupina ľudí, kde je minimálna mzda a ich práca a objem práce, ktorý robia, je mnohokrát kľúčovou položkou pre zamestnávateľa a vzhľadom na konkurencieschopnosť ide teda o veci, kde je podiel práce veľmi vysoko zastúpený a tam sme dnes svedkami odlivu do Rumunska, predovšetkým. Čiže toto sa dá očakávať, že sa prehĺbi a predchádzajúci minister práce tu predniesol číslo aj v tejto miestnosti, že ak sa zvýšila minimálna mzda, tak podľa údajov Sociálnej poisťovne viac ako 20 percent ľudí prišlo o prácu. Tak treba sa jasne pozrieť na to, či to tak je, alebo nie je, to sú exaktné čísla a ak to tak je, no tak naozaj treba veľmi vážne zvažovať ďalší nárast minimálnej mzdy. My máme poznatky z praxe, my keď hovoríme niečo, tak to vychádza z toho nášho dennodenného pôsobenia vo firmách a vnímame rast minimálnej mzdy vo vzťahu k mzdovým tarifám, predovšetkým ten druhý, prvý a druhý tarifný stupeň a je problematický a keď niekto odíde vzhľadom na to, že je montáž káblikov výhodnejšia v Rumunsku, čo sa deje, no tak nebude tu platiť ani dane, ani odvody, ani nikoho zamestnávať. Takže je to naozaj vážny problém. Čo sa týka toho, že či za minimálnu mzdu sa dá, alebo nedá vyžiť, to je samozrejme legitímna otázka, ale to je potom otázka na sociálny systém, my môžme zaplatiť len toľko, koľko pre nás ten zamestnanec vyprodukuje, vrátane odvodov, teda toho, čo hovoril pán minister financií. Čiže ak tu je priestor na to, aby sme našli iný model a otázke odvodov pri týchto nízkopríjmových skupinách, no tak samozrejme, môžme sa na tú tému baviť a je to istý priestor, ale dnes už existuje sociálna dávka, príplatok ku mzde, ak sú splnené zákonom stanovené dôvody a treba asi tento nástroj využívať, pretože tí ľudia, ak jednoducho nevyprodukujú vzhľadom na konkurenčné prostredie pridanú hodnotu pre zamestnávateľa, tak ich nebudeme zamestnávať."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem. Žiadna ďalšia potreba reakcie na otázku. V tom prípade dávam slovo ešte Slovenskej televízii, nech sa páči."

redaktorka STV:

"Ja som len chcela nadviazať na kolegu z Hospodárskych novín. Vo všeobecných tabuľkách zamestnancov verejnej správy je x, neviem, 30 alebo 20 platových stupňov, ktoré sú pod úrovňou minimálnej mzdy, sú to zamestnanci verejnej správy. Zvýšite im aspoň na úroveň minimálnej mzdy tú tabuľku v súvislosti s minimálnou mzdou, so zvýšením minimálnej mzdy, keď pán minister financií hovorí, Že na iné zvýšenie teda nie sú peniaze? Ďakujem."

Ján RICHTER:

"No, to je skôr otázka na pána ministra financií. Ja by som bol veľmi rád, keď by to, ako... jedna vec je mechanizmus a druhá vec je, kde nie je mechanizmus, či budeme mať tú ambíciu."

Peter KAŽIMÍR:

"Ten mechanizmus funguje samozrejme, aj fungoval aj po minulé roky, to znamená, áno, máme tabuľkové miesta, ktoré sú nižšie a tie sú samozrejme potom dorovnávané ako v rámci zákona o minimálnej mzde. Takže, ale v závislosti od toho, kto a koľko má odpracované, to je teraz v rámci mesiaca, hej, za plný mesiac práce. Takže ja môžem len potvrdiť, že tu konzultácia s rezortom práce bola a že ten dopad je rádovo v takej výške, ktorý sme predpokladali, pretože my pri tvorbe rozpočtu samozrejme predpokladáme nejaký vývoj a opakujem, celkový rast nominálnych miezd sa v budúcom roku predpokladá niekde pod štyri percentá, 3,7 alebo 3,8 percenta, tuším, čiže z tohto pohľadu, ak my prerátavame všetky dávky, lebo to je samozrejme celý dávkový systém je nastavený aj na infláciu a rast miezd, je tu zložitý vzorec. Takže z tohto pohľadu sme my pripravení na takéto plnenie."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem. Pán DVONČ, predseda ZMOS-u."

Jozef DVONČ:

"Ja by som možno len toľko k tomu dodal, že samozrejme uznávame všetky tie argumenty, ktoré tu sú, čo sa týka aj teda výšky minimálnej mzdy, aj ďalších tých odvodzujúcich faktorov, ale ja by som chcel potvrdiť, že skutočne pokiaľ niektoré kategórie vo verejnom záujme, alebo pri výkone práce vo verejnom záujem nedosahujú toto, tak sú tam doplatky a práve aj z tohto dôvodu sme my opatrnejší pri zvyšovaní percenta ten minimálnej mzdy, preto sme sa nedostali ani na ten návrh, ktorý navrhuje teda ministerstvo práce a zostali sme na tých 2,2 percentách, pretože má to negatívny dopad na rozpočty miest a obcí."

Michal STUŠKA:

"Ďakujem pekne. Nevidím ďalšie otázky, v tom prípade ďakujem všetkým prezentujúcim sociálnym partnerom, aj vám za záujem a následne informovanie slovenských občanov. Pekný deň."

Zuzana ZÁVODSKÁ:

"Sledovali ste tlačovú besedu po rokovaní tripartity."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

72. ŽIADNE NOVÉ ČIERNE STAVBY

(25.09.2012; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.50; por. 1/1; BIELIK Peter)

P. BIELIK, moderátor:

"Rómske osady a ich populácia rastú, SDKÚ-DS to chce zastaviť novým zákonom, Obyčajní ľudia, ktorí prevzali rómsku agendu od Smeru však tvrdia, že konanie SDKÚ-DS je mierne extrémistické. Aj keď sa už rozprava k zákonu skončila, chcú jeho predkladatelia ešte rokovať s ministrom KALIŇÁKOM. O čom, ako chcú problémy s osadami riešiť Obyčajní ľudia, na koho stranu sa politici postavia, keď dôjde na lámanie chleba, budú hájiť právo na majetok alebo ľudské práva? V dnešnej Téme dňa sa na to opýtam Igora MATOVIČA. Viliama NOVOTNÉHO a Ladislava RICHTERA. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA 3."

---

P. BIELIK:

"SDKÚ sa chce popasovať s čiernymi stavbami, ktoré stoja na cudzích pozemkoch, budúci splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter POLLÁK z OĽaNO v tom však vidí boj s chatrčami z rómskych osád. Návrh FREŠOVCOV je podľa neho len snahou zaujať za každú cenu."

J. BARBORÁK, reportér TA 3:

"Už včera bolo neskoro, tak hovoril o riešení čiernych stavieb na cudzích pozemkoch Ľudovít KANÍK, ktorý návrh zákona predkladá. Cieľom nemá byť rúcanie nelegálnych osád, ktoré už stoja."

Ľ. KANÍK, SDKÚ:

"Každý, kto začne, skôr než dokončí túto stavbu, táto stavba bude zlikvidovaná."

J. BARBORÁK:

"Za to, kde bývajú Rómovia, môže štát a práve štát by mal riešiť túto situáciu, to je pohľad Petra POLLÁKA, ktorý bude mať rómsku agendu vo svojom portfóliu vládneho splnomocnenca. SDKÚ podľa neho hrá divadlo."

P. POLLÁK:

"Je nevhodné postaviť sa v osade a vykrikovať tam a hovoriť o tom, že je potrebné zbúrať chatrče."

V. NOVOTNÝ, SDKÚ:

"Dovolím si láskavo upozorniť, pán splnomocnenec, aby ste to, čo je hodné alebo nehodné SDKÚ-DS nechali na legitímne orgány tejto strany."

J. BARBORÁK:

"Návrhu FREŠOVEJ SDKÚ má chýbať úplne riešenie problému a tým sú aj existujúce čierne stavby, na tie sa však chcú politici zamerať neskôr."

I. MATOVIČ, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti:

"Štát dovolil neprávo a dnes preto štát je zodpovedný za to, aby toto neprávo riešil, ale o to viacej zodpovedne a nie populistickými návrhmi."

J. VAĽOVÁ, Smer:

"V tomto zákone sa všetko dáva na samosprávu, to znamená povolenie búracích prác, búracie práce a následné postaranie sa, ak sú tam už ľudia."

J. BARBORÁK:

"Riešenie nelegálnych rómsky osád bude aj v navrhovanom takmer 90-bodovom programe nového vládneho splnomocnenca, kabinet ho vymenuje už na schôdzi v Michalovciach."

---

P. BIELIK:

"V štúdiu TA 3 vítam Igora MATOVIČA a Viliama NOVOTNÉHO, dobrý večer, na telefonickej linke je s nami aj Ladislav RICHTER, dobrý večer aj vám. Páni, rozprava k zmene zákona je ukončená, o zákone sa napriek tomu alebo o zmene zákona sa napriek tomu dnes nehlasovalo. Pán NOVOTNÝ, prečo ste to hlasovanie odsunuli až na štvrtok?"

V. NOVOTNÝ:

"Každý predkladateľ hľadá podporu v Národnej rade a hľadáme ju aj my, jednak u našich opozičných partnerov, ale samozrejme aj u vládneho Smeru, lebo tá matematika nepustí a zo strany Smeru sme dostali také informácie od pána predsedu parlamentu PAŠKU, že teda pán minister vnútra by ešte rád diskutoval o týchto návrhoch zákonov, predovšetkým o novele stavebného zákona. Predpokladám, že keby tá diskusia bola úspešná, tak mohli by sme získať podporu, aby tento zákon išiel do druhého čítania, čím sa len znovu otvorí priestor na to diskutovať a aj vylepšiť tento zákon. My sa nebránime dobrým pozmeňovacím návrhom, čiže preto vo štvrtok o 17.00 hlasovanie."

P. BIELIK:

"V tomto prípade je to naozaj logické, bez Smeru v dnešnej Národnej rade neprejde vôbec nič, má tam väčšinu. Pán MATOVIČ, vy a vaši poslanci však s takouto zmenou nesúhlasíte. Z akého dôvodu?"

I. MATOVIČ:

"To nie je pravda, že by sme nesúhlasil, ja som v rozprave povedal, že tento návrh zákona podporím. Ja som iba SDKÚ vyčítal ten populizmus, taký trošku smiešny populizmu, že vlastne desať rokov SDKÚ na Slovensku vládlo, desať rokov malo troch premiérov alebo troch, dvakrát dvoch premiérov, ale na troch pozíciách, jedenkrát naposledy malo vlastne premiérku, ktorá sa dlhodobo rómskou problematikou zaoberala, tak ja som očakával prirodzene, že SDKÚ takéto problémy bude riešiť vtedy, keď vládne a nie vtedy, keď je v opozícii a z tohto pohľadu mi to pripadalo také trošku populistické a teda Peter POLLÁK vyčítal SDKÚ, že mu to pripadá nehodné a vlastne SDKÚ ako strany, ktorá prichádzala so zásadnými reformami v minulosti, sa zrazu postaví pred chudákov v rómskej osade a mať tlačovku na tému, že budeme búrať chatrče, ktoré tu vzniknú. Čiže to je také, málo odvahy a očakávali sme od SDKÚ, že sa postaví pred hotel pána ŠIROKÉHO a povie, že tento hotel tu je nelegálny a treba ho zbúrať, ale to asi vyžaduje trošku viacej odvahy. Čiže náš postoj bol k tomu iba takýto, že vlastne vytrhávajú z kontextu tie populárne témy a nepozerajú na problém do hĺbky."

P. BIELIK:

"No ale napriek tomu to podporíte, tomu zase nerozumiem ja, ak dovolíte."

I. MATOVIČ:

"Bez problémov podporíme ako dobrý návrh, lebo tento návrh vlastne zabraňuje výstavbe čiernych stavieb do budúcna, ale ako SDKÚ to zobrala príliš osobne, akože na nich útočíme, nie, my sme iba pomenovávali problém, že doteraz naozaj desať rokov vládli a to sa veľmi zle počúva, keď niekomu poviete, desať rokov si vládol a figu si spravil."

P. BIELIK:

"To sa asi zle počúva. Môžte reagovať pán NOVOTNÝ, ale dovoľte mi aj otázku, vy si naozaj myslíte, že Smer - sociálna demokracia potom, čo sme videli, viac menej sa dohodli s Obyčajnými ľuďmi na tom, že istú časť transferujú na ich plecia, čo sa týka rómskych problematík a ich riešenia. Myslíte si naozaj, že po tomto kroku, keď teda sa dohodli s Obyčajnými ľuďmi, teraz podporia váš návrh?"

V. NOVOTNÝ:

"Najprv by som rád povedal, že žiaden populizmus v novele stavebného zákona ani v novele zákona o službách v zamestnanosti a pomoci v hmotnej núdzi nie je, tieto návrhy zákonov SDKÚ-DS opakovane prezentovala a pripravovala, konkrétne veľmi podobný, skoro totožný návrh novely stavebného zákona sme predkladali v novembri 2011, pozrel som si dneska na internete aj hlasovanie, pán poslanec MATOVIČ bol vtedy neprítomný. Tým len chcem povedať toľko, že toto nie je populizmus, ani hľadanie témy, ktorá momentálne zaujme verejnosť, skôr mám pocit, že pohľadu strany OĽaNO, respektíve hnutia OĽaNO ide skôr o upútanie pozornosti."

P. BIELIK:

"Viete, ale keď som správne počúval pána KANÍKA, nedávno tu sedel, hovoril, že tento zákon, napríklad čo sa týka zmeny toho stavebného zákona, má byť aplikovaný, aplikovateľný nielen na nelegálne osady, ale napríklad aj na staviteľov hausbótov, tu máme v Bratislave, nedávno problém a tak ďalej a tak ďalej."

V. NOVOTNÝ:

"Jednoznačne áno."

P. BIELIK:

"Ale dnes, keď som počúval rozpravu v parlamente, ta medzi riadkami viacerí poslanci priznali, že toto má byť riešením práve situácie v rómskych osadách a nie niekde pri Bratislave. Ak t teda nie je populistické, na to sa pýtam."

V. NOVOTNÝ:

"Nie, nie, samozrejme, dám vám na to odpoveď. Aby som dokončil tú úvodnú vec, naozaj za tých dvadsať rokov sa boríme s rómskou problematikou na Slovensku, ale boli práve tie vlády, ktoré mali premiéra za SDKÚ-DS, ktoré ponúkali reálne riešenia problémov a presadzovali reálne riešenia. Iste sa pamätáte aj na nepokoje Rómov za čias, keď bol pán poslanec KANÍK ministrom práce, sociálnych vecí 2004 - 2005 rok a zvládli sme tú situáciu. Ale idem na konkrétnu odpoveď na konkrétnu otázku. V zákone sa nič nepíše o rómskych osadách, píše sa tam o tom, že ak niekto postaví čiernu stavbu na cudzom pozemku, tak vlastník toho pozemku sa musí nejakým spôsobom dovolať spravodlivosti a zapájame do tohto stavebný úrad tak, aby v jasných lehotách musel konať, nielen mohol a mal, ale musel konať. Samozrejme, že sa to vzťahuje na akúkoľvek novú čiernu stavbu, ktorá vznikne na cudzom pozemku a vlastník pozemku s týmto nesúhlasí."

P. BIELIK:

"No ale v parlamente medzi riadkami viacerí priznali."

V. NOVOTNÝ:

"Aj ja som to priznal, lebo povedzme reagujeme."

P. BIELIK:

"Ale je to pre riešenie práve týchto problémov, to znamená, nie je to populistické tvrdiť, že to platí pre všetkých, ale mať to namierené len na jednu komunitu alebo teda niekoľko komunít?"

V. NOVOTNÝ:

"Pozrite zákony musia platiť pre všetkých v tejto krajine rovnako a toto je prvá téza našej politiky, ktorú chceme v tejto rómskej problematike aplikovať a prezentovať. Preto musíte napísať zákon všeobecne, vzťahuje sa na všetky čierne stavby na cudzích pozemkoch. Faktom ale je, že tento problém je nesmierne pálčivý, hlavne tam, kde vznikajú nové rómske osady, respektíve nové čierne stavby v rómskych osadách na súkromných pozemkoch. Pred dvoma týždňami som bol v Sačurove a naozaj počuť ten príbeh tých ľudí, ako vo vlastných záhradách majú rómske osady, ako im rúbu ich ovocné stromy a oni sa nevedia dovolať spravodlivosti, vami zatrasie. Teda tieto riešenia majú pomôcť tomu, aby sme zabránili novým čiernym stavbám aj v rómskych osadách. Ale chcem ešte jednu vetu povedať, že nikto nebude buldozérom búrať rómske osady, tak ako nás chceli onálepkovať v letných mesiacoch. A moja posledná poznámka, keď dovolíte, keď už mám slovo."

P. BIELIK:

"No ale vráťme sa k tej mojej otázke, či si naozaj myslíte, že Smer v situácii, keď odovzdal istú agendu, možno pán predseda nebude súhlasiť, Obyčajným ľuďom, teraz by mal podporiť zrovna návrh SDKÚ-DS?"

V. NOVOTNÝ:

"jednak uvidíme v štvrtok, ale musím povedať, že táto nová koalícia - nekoalícia medzi Smerom a OĽaNO je taká čudná a sám som zvedavý, či ide len naozaj o riešenie rómskej problematiky alebo neskôr uvidíme aj niektoré zaujímavé hlasovania OĽaNO vo vzťahu napríklad k ústavným zákonom."

P. BIELIK:

"Čiže očakávate, že Smer vás podporí napriek tomu?"

V. NOVOTNÝ:

"Uvidíme, budeme rokovať. Viete, teraz čítať, alebo predpokladať niečo z kryštálovej gule nie je zodpovedné, určite sa budeme uchádzať o to, a by sme na vecné riešenia problémov získali podporu aj našich partnerov v opozícii, ale samozrejme aj vládneho Smeru, lebo bez toho to v parlamente nemôže prejsť."

P. BIELIK:

"Pán predseda, viem si predstaviť."

I. MATOVIČ:

"To mne tak hovoríte?"

P. BIELIK:

"Áno. A nie je to správne?"

I. MATOVIČ:

"Radšej mi hovorte pán MATOVIČ."

P. BIELIK:

"Dobre. Tak pán MATOVIČ, funkciu máte napísanú tak či tak v titulku. Viem si i teraz predstaviť, že by ste prišli za stranou Smer, buchli dobre do stola a povedali, čo toto má znamenať, tak na jednej strane nám odovzdáte rómsku agendu a teraz idete podporovať návrh SDKÚ-DS? Nevyužijete takúto možnosť?"

I. MATOVIČ:

"Prečo by sme mali, akože, my sme radi, že sa nám podarilo vlastne dohodnúť so Smerom na komplexnom hĺbkovom riešení rómskeho problému a ak sa teraz dohodneme, že vlastne aj tento návrh bude v súlade s tým, ak SDKÚ bude ho ochotná v druhom čítaní upraviť, tak aby bol v súlade s tou celou reformou, tak ja tam nevidím nejaký zásadný problém. Len ono skorej, my nežiarlime na SDKÚ a v tomto prípade naozaj stále takými tými poznámkami, aj teraz čo pán NOVOTNÝ pri konci povedal, že nejaká koalícia medzi Smerom a OĽaNO, uvidíme, či jak sa to prejaví pri nejakých ústavných hlasovaniach, no smiešne mi to pripadá. Oni neboli schopní sa zodpovedne správať desať rokov, keď vládli a vyriešiť tento problém, naozaj ísť do hĺbky, lebo keď robili niečo, tak to bolo vždycky také plávanie po povrchu, ako neriešenie naozaj podstaty. Nechali jednoducho behať tie deti do sedem rokov po ulici, v blate, špine a potom si mysleli, že vlastne štát ich vychová na základnej škole."

P. BIELIK:

"No dobre, ale hovoríte, ako keby ste súčasťou tej koalície neboli aj vy."

I. MATOVIČ:

"Ja som tam bol rok a pol, predkladali sme 44 riešení, ani jedno jediné nám koalícia, štyri opozičné vraj, vtedajšie koaličné strany nám nezobrali do vládneho programu. Brali nás ako nechcené deti, ktoré treba aby iba hlasovali, ale nemôžu mať názor."

P. BIELIK:

"To už je samozrejme história. Dobre, ešte raz, viete si predstaviť na jednej strane podporu tohto zákona, na druhej strane ale aj ďalšie kroky, ktoré zrejme máte dohodnuté so Smerom v tejto veci, ako to bude ďalej vyzerať? No tak prijme teraz nejaký zákon, niekto sa možno pokúsi postaviť nejakú čiernu stavbu, pán NOVOTNÝ hovorí o tom, že to určite nebude búranie buldozérom, no ale ako inak sa búrajú stavby?"

I. MATOVIČ:

"Ja som vyčítal, ako čo je vlastne nedokonalosť toho zákona, akože predkladatelia, preto to nazývam lacným populizmom, lebo oni napíšu síce, že vlastne stavby, ktoré vlastne od platnosti zákona vzniknú, tak tie budú takto búrané. Ale kebyže trošku rozmýšľajú, ako vlastne v skutočnosti, ako fungujú tie osady, tak je dedina, kde sú zvyčajne majitelia tých pozemkov, ktoré sú v osade a tí ľudia z dediny ani si netrúfnu ísť do tej osady, lebo sa tam boja ísť, Čiže ten človek, ten majiteľ toho pozemku sa ani nedozvie, že tam pribudla ďalšia chatrč na jeho pozemku. Takže vlastne nebude sa dať dokázať, ktorá stavba tam bola postavená už pred rokom alebo pred dvomi týždňami, alebo teraz ešte len pred dvomi dňami a možno ju zbúrať. Takže vlastne budeme mať síce zákon, ale nič si nepomôžeme, je to iba také, naozaj také úbohý populizmus, ktorý akože, teda konečne spravíme nejaké kladivo na Rómov, ale v skutočnosti nič neurobíme. A preto toto som vyčítal SDKÚ, že ja som očakával, keď príde SDKÚ, ako v minulosti to bola strana, ktorá prichádzala so zásadnými reformami, že príde s návrhom, ako tie decká, lebo dvadsať detí sa nám denne rodí do toho blata, do špiny, to je 7-tisíc detí ročne, obrovské množstvo detí, ktoré vychováva blato na ulici, že prídu s návrhom - povinná škôlka od troch rokov, poďme a ideme to nejako urobiť. Nie, oni spravia to najľahšie, najpopulárnejšie riešenie, kde teda ľudia si myslia, že ich budú zbožňovať a budú mať väčšie percentá."

P. BIELIK:

"Uvidíme s akými návrhmi nakoniec prídete vy, myslím 15. októbra máte predstaviť tých 89 krokov. Budem si pamätať, že pán NOVOTNÝ má teraz nárok na reakciu, ale na telefonickej linke je s nami aj Ladislav RICHTER, dobrý večer. Pán RICHTER, ste s nami od začiatku, mohli ste teda počuť názory vašich predrečníkov, čo si myslíte o snahe sprísniť stavebný zákon tak, aby bolo možné likvidovať novovznikajúce stavby, čierne stavby, ihneď v zárodku?"

L. RICHTER, predseda Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít:

"V podstate rada mimovládnych organizácií vlastne od začiatku svojho konania, od začiatku funkcie našej organizácie tvrdí jednu vec, že zákon musí platiť na každého. To znamená aj na tie osady. A určite sme za to, aby vlastnícke práva pozemkov, ktoré majú v legálnej držbe ľudia alebo obce, tak aby, si môžu uplatňovať tieto vlastnícke práva. Samozrejme je tu druhá vec, že nelegálne stavby, lebo od pána NOVOTNÉHO som počul, že čierne stavby, no to sa trošku mýlia, lebo poznáme dva pojmy a jedna je neoprávnenou stavbou, ktorá je, vlastne to sú tie osady, kde postavili na pozemku iných a je čierna stavba, kde sa vlastne stavia bez povolenia, ale na vlastnom pozemku. My hovoríme jednu vec, že každý má dodržiavať zákony v tomto štáte, ale zákony v tomto prípade nedodržiava samostatný štát, nedodržiavajú ho politici a najmä SDKÚ. Ja by som chcel len pripomenúť, že my už pred jedenástimi rokmi sme oslovili SDKÚ a pána CSÁKYHO, keď bol podpredseda vlády a pani ... ktorá bola nominantka pána DZURINDU, teda SDKÚ, že chceme riešiť tieto pozemky. Napríklad zákon o vydržaní, ktorý bol vtedy ešte v platnosti. A inak, našich 120 organizácií chcelo do toho vstúpiť do bez nároku na honorár, chceli sme pomôcť, jednoduchom sme bol odbití a podľa môjho názoru najväčší farizej ako politická strana je SDKÚ určite."

P. BIELIK:

"Určite bude chcieť reagovať pán NOVOTNÝ."

V. NOVOTNÝ:

"Ja nebudem diskutovať názorom pána RICHTERA, to je jeho názor a pohľad na SDKÚ-DS, moja odpoveď je taká, že vždy sme ponúkali vecné riešenia."

P. BIELIK:

"No bol tam ten návrh pred jedenástimi rokmi ohľadne vydržiavania tých pozemkov, to znamená, ak niekto dlhodobo, v dobrej viere sídli na nejakom pozemku, postaví si tam nehnuteľnosť a to je myslím si možnosť aj v súčasnej právne, našej legislatíve, tak by ho mohol dostať a vydržať si ho takzvaným spôsobom, to znamená dostať ho do trvalého užívania."

V. NOVOTNÝ:

"No, predstavte si, že na vašej záhrade niekto postaví obytnú budovu, v ktorej býva, ťažko to nazvať domom, proste niečo postaví, v čom býva a potom povie, že už tam býva dlho, tak tá časť záhrady by mohla byť jeho. Čo by ste na to povedali, pán redaktor? To je moja odpoveď."

P. BIELIK:

"Tam myslím bola tá idea, že ak teda to s vaším povolením si tam postaví dom."

V. NOVOTNÝ:

"Pozrite, v mnohých obciach sa snažia riešiť tento problém, vymýšľa aj starosta riešenia, aby zamenil za obecné pozemky, aby vlastne súkromné pozemky boli obecné, aby tieto obecné pozemky, na týchto obecných pozemkoch mohli získať stavebné povolenie na existujúce stavby, ktoré sú nelegálne na cudzích pozemkoch postavené alebo čierne, keď chcete. Skrátka tých pokusov bolo veľa a to je možno, to čo povedal pán RICHTER, dôkazom toho, že nie celkom má pán MATOVIČ pravdu, že sme chovali nezodpovedne a že sme sa tejto téme nevenovali. To je odpoveď, že pred jedenástimi rokmi sme sa tejto téme venovali a snažili sme sa hľadať riešenia. Či sa to podarilo alebo nie, to už ja neviem posúdiť, nebol som členom vlády, prečo sa tie riešenia nenašli, ale chcem povedať, že vždy sme sa správali v tejto téme zodpovedne. A trošku ma aj trápi to, čo pred chvíľou povedal pán poslanec, že teda či nás netrápi osud tých detí v tých rómskych osadách. veľmi nás trápi. Ale aké je vaše riešenie, nepočul som ho."

P. BIELIK:

"Dobre, zapamätám si teraz, ak dovolíte, že nárok na reakciu má pán MATOVIČ, ale opäť sa vrátim k pánovi RICHTEROVI, aby sme si mohli, pán RICHTER, možno určiť nejakú škálu, pretože naozaj dnes aj v Národnej rade sme počuli rôzne návrhy a majú teda rôznu tendenciu, niektoré sú naozaj mierené smerom k ľudským právam, to znamená vykúpiť tie pozemky, aby sa štát o to postaral, pretože na tom má svoju zodpovednosť. Počul som ale aj taký názor, že jedinou možnosťou ako zabrániť rastu rómskych osád a ich populácie ohradiť ich plotom. Kde stojíte vy vo vašom názore a akým spôsobom by ste riešili túto situáciu vy dnes?"

L. RICHTER:

"Keď dovolíte, ja by som ešte krátku reakciu na pána NOVOTNÉHO. No nie SDKÚ začala riešiť, my sme došli s iniciatívou vyvlastniť tie pozemky a nenašli pochopenie u SDKÚ. Takže pardon, tu by som si vyprosil. A teraz k tým pozemkom, no viete, treba ohradiť Rómov, spraviť tam nejaký tábor alebo jak v Amerike spravili, Indiánov oplotili, zobrali im územie, strčili ich do nejakého priestoru, no a hovoríme si, jak si vyriešili problém. Ten problém sa takto nerieši, to môže vysloviť len nejaký despota alebo nejaký človek, ktorý asi nemá všetkých päť pohromade. Náš názor je ten, že od školy, od detí v škole, cez sociálnu osvetu, keď sa budú prideľovať byty, aby tí ľudia boli už pripravení osvetou, prácou v teréne. Samozrejme ja poviem na rovinu, nám chýba v tomto celom procese pani TOMANOVÁ, ktorá, s tou sme si veľmi dobre rozumeli všetci takmer na Slovensku, ktorí ju máme radi a ktorí berieme jej názory, takže nám tu trošku chýba pani TOMANOVÁ a jej názory, ale nevadí, no tak dobre, tak rieši to pán KALIŇÁK a uvidíme čo bude pán splnomocnenec. Tiež čo nás trošku trápi, že pán splnomocnenec vlády nový, pán POLLÁK už nezasadol s nami a nerokoval, a nezačal pripravovať stretnutia a rokovať, pričom to by potreboval."

P. BIELIK:

"Dobre. A bolo by o čom, aké sú tie vaše riešenia, v súčasnosti? Dnes máme inú situáciu, ako bola pred jedenástimi rokmi, tá populácia v rómskych osadách rastie, ich počet sa zväčšuje."

L. RICHTER:

"Univerzálne riešenie na toto pán BIELIK nie je, ale ja by som začal tak, no dobre, vyvlastníme tie pozemky, ako hovoril pán POLLÁK, alebo vymeňme pozemky vlastníkov za iné, zlegalizujme, inak ja by som pýtal pánov poslancov aj teda obidvoch pánov, že ako je možné, že keď to je nelegálna stavba a majú zavedenú elektriku, majú zavedený niektorí plyn, lebo podľa môjho názoru pokiaľ je nelegálna stavba, tak tam nemôže byť zavedený elektromer alebo plyn, plynomer. Tomuto nechápem trošku, takže ja neviem, čo chceme búrať, pokiaľ sú tam zo zákona zavedené tieto veci, tak v tom prípade je to legálna stavba."

P. BIELIK:

"Otázkou je, že či sú tam zavedené legálne, tak isto sme videli prípady, kde tá elektrina napríklad bola odoberaná nelegálne. Pán MATOVIČ, teraz je ten váš čas a nárok na reakciu, nech sa páči."

I. MATOVIČ:

"Takže najprv budem na pána NOVOTNÉHO. Hovoril, že nepočul riešenie, že aj ich, aj SDKÚ, trápi osud tých detí v tom blate v tých osadách. Ale teda pán NOVOTNÝ nepočúval, lebo ja som to zároveň povedal, že očakával som od SDKÚ, že prídu s návrhom, že teda zoberme tie deti, od troch rokov nariadime povinnú škôlku."

P. BIELIK:

"Hovoril vaše riešenia. To je vaše riešenie?"

I. MATOVIČ:

"Áno samozrejme, že to je riešenie. Povinná škôlka, jednoducho štát doteraz, 22 rokov a samozrejme už 250 rokov, lebo teda ten problém je dlhodobý, ale tých posledných 22 rokov politici riešia s prepáčením somariny ako prvé, ale neriešia podstatu. Čiže tam sa nám klonujú deti, kvantá detí, 7-tisíc detí sa narodí tento rok v slovenských osadách, na celom Slovensku 60-tisíc, teda aby ste spočítali ten pomer z toho, čiže 7-tisíc detí iba v osadách sa narodí, ktoré bude vychovávať blato. Do sedem rokov necháme tieto deti behať po ulici, 7-ročné prídu do školy, nevedia po slovensky, automaticky do špeciálnych škôl, kde platíme trikrát väčší normatív za výchovu tých detí, čiže trikrát viac štát na to platí. A z týchto detí automaticky budú doživotní poberači sociálnych dávok."

P. BIELIK:

"No opäť sa to dá zobrať z druhej strany, možno ad absurdum, tak čo teraz budeme robiť, ako vo Veľkej Británii, kde tie deti odoberajú tým rodičom? Videli sme teraz konkrétne príklady."

I. MATOVIČ:

"Nie. Takýmto rodinám, keď identifikuje, nemôžme nechať, aby nezodpovední rodičia vychovávali zodpovedne deti, jednoducho nezodpovedný nemôže vychovávať zodpovedne."

P. BIELIK:

"No tak sa pýtam, či ich budete odnímať?"

I. MATOVIČ:

"Týmto rodinám nariadime povinnú predškolskú výchovu, povinnú škôlku, nemusíme ich odnímať, ale ten rodič bude mať povinnosť, tým musí zobrať reálne decko, o ôsmej bude v škôlke a o štvrtej si prídeš pre neho. Ak to neurobíš, nedostane sociálne dávky, samozrejme. Ako keď si to neurobíš, to bude povinnosť, ak túto povinnosť si nesplníš, tak nedostaneš sociálne dávky. A on veľmi dobre si rozmyslí, či si túto povinnosť splní alebo nie. Čiže to je jednoduché riešenie a ja hovorím, že ja som skôr očakával takéto systematické riešenia od SDKÚ a nie takéto plávanie po povrchu ako naďalej.

A k pánovi RICHTEROVI, keď povedal, že povedal vetu, že vyvlastníme pozemky, ako hovoril pán POLLÁK, nikdy, ani my sme nenavrhovali ani v tých riešeniach nie je žiadne vyvlastňovanie pozemkov."

P. BIELIK:

"Vykúpenie myslím."

I. MATOVIČ:

"My chceme iba ponúknuť vlastníkom pozemkov dve možnosti, že buď cenu ako odkupné, vlastne odkúpiť od nich ten pozemok, ktorý majú dnes pod osadami, lebo dlhodobo niekto ich problém nerieši. A druhú alternatívu ponúknuť im náhradný pozemok, ktorý vlastne štát vlastní v takej istej hodnote. A tí ľudia sa slobodne rozhodnú, či jedno, druhé alebo tretie riešenie nechať naďalej."

P. BIELIK:

"Ale ak dovolíte, ani jedno z týchto riešení ale nerieši situáciu, že ten vlastník pozemku chce, aby tá osada z toho jeho pozemku odišla, zmizla. Akonáhle, alebo bude súhlasiť s tým, že odkúpený, bude, vlastne dostane peniaze, ale bude ju tam musieť, bude ju tam mať naďalej."

I. MATOVIČ:

"V tých konkrétnych riešeniach budeme riešiť aj túto situáciu toho vlastníka, ktorý chce, aby odtiaľ tá chatrč zmizla, pravdepodobne, áno, ten jeho pozemok zostane čistý bez tej chatrče, ktorá tam je momentálne postavená, ale neverím, že tam niekedy ten vlastník pôjde bývať, jednoducho do stredu rómskej osady bývať nepôjde. Takže on si to veľmi rád rozmyslí a radšej prijme tú náhradu.

P. BIELIK:

"To určite."

I. MATOVIČ:

"Ale chcel by som zároveň povedať, to nie je o tom, že teraz by sa išlo niečo kupovať, aj pán RICHTER povedal niečo, že stavať byty alebo niečo, my v žiadnom tom našom opatrení nenavrhujeme niečo, že niekto dostane niečo zadarmo. Keď aj toto by ten štát urobil, tú službu, že vlastne odkúpi tie pozemky od tých vlastníkov, následne im dá za tú istú cenu na splátky Rómom aj s príslušným úrokom, ktorý by to štát stálo a oni dostanú vlastne desať, prípadne päť rokov, nejakú dobu, dokedy si musia ten pozemok odkúpiť a v prípade, ak by si ho neodkúpili, vtedy by tá chatrč bola zbúraná a vtedy by bol vlastne pozemok vyprataný pre daného vlastníka."

P. BIELIK:

"Pán NOVOTNÝ chce reagovať."

V. NOVOTNÝ:

"Ja sa teším na tieto konkrétne návrhy a predpokladám, že pán nový od zajtra splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku bude s takýmito návrhmi prichádzať a bude dobrá diskusia v parlamente. Ale rád by som zareagoval možno na niekoľko myšlienok z tejto diskusie. V žiadnom prípade ohradiť plotom rómsku osadu nemožno a nedá sa. Je to to najhoršie riešenie, ktoré môžte urobiť. Nič tým nevyriešite, len vyrobíte nové problémy. Na druhej strane treba si uvedomiť, že my riešime dneska večer len problematiku v rómskej osade. Neriešime problematiku, keď rómska komunita žije v bezprostrednom kontakte s väčšinovým obyvateľstvom, ktoré je mnohokrát vo vlastnej obci už menšinovým obyvateľstvom. Bol som v Sačurove, Davidovská ulica končí väčšinové obyvateľstvo a pokračujú rómske čierne stavby. Obrovský problém. Tí ľudia sú zúfalí, prosia nás o pomoc. Denne dostávame takéto listy. Riešte to! Hľadajte riešenia! Súhlasím s tým, čo povedal pán RICHTER. Zákon musí platiť pre všetkých rovnako. To je prvý pilier našich riešení v rómskej problematike. Druhým pilierom je to, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako špekulovať a poberať sociálne dávky. Proste musí niekde byť strop sociálnych dávok. To nebude fungovať. A každá sociálna dávka musí byť zásluhová. Niečo musíte urobiť. Tak ako pred chvíľou možno hovoril aj pán poslanec MATOVIČ. Musíte niečo urobiť. To dieťa musí byť umyté, oblečené a pripravené do školy s minimom vymeškaných hodín."

P. BIELIK:

"Dobre, ale toto už naozaj vieme, no minimálne tých desať rokov... niekedy 2002..."

V. NOVOTNÝ:

"Ale počkajte, náš príspevok za školskú dochádzku bol..."

P. BIELIK:

"Ide o to, že to nefunguje. Ide o to, že nám rastie populácia v rómskych osadách, ide o to, že sa nám zväčšuje ich počet. Neobávate sa, že toto povedie k radikálnych riešeniam, že proste príde niekto, kto buchne do stola, a obyvatelia sa pridajú na jeho stranu? Máme tu takých ľudí."

V. NOVOTNÝ:

"Pozrite sa, všetky naše sociálne dávky, ktoré sme zavádzali za druhej DZURINDOVEJ vlády boli o tom, že mali nejakú zásluhovosť. Vtedy ste dostali príspevok za školskú dochádzku, keď to dieťa malo nejaký prospech a malo minimum vymeškaných hodín. Pani ministerka TOMANOVÁ to zmenila a tie peniaze dávame bez toho, aby tie deti mali nejaký výkon, aby vôbec prišli na vyučovanie na viac ako jednu hodinu v priebehu dňa. Stratilo to zmysel, táto dávka. Ale chcem povedať aj to, že áno, podľa mňa už nie je o päť minút dvanásť, ale je desať minút po dvanástej. Musíme riešiť tento problém. Musíme sa prestať hrať na to, že či Smer s OĽaNO, alebo SDKÚ bez OĽaNO so Smerom. Poďme riešiť problém, pretože nám prerastie cez hlavu a nemyslím si, že je šťastné ani také radikálne riešenie, ako povedal pán poslanec MATOVIČ, že zoberme v troch rokoch deti od rodičov. Neviem, ako by sme to..."

I. MATOVIČ:

"My ich nezoberieme. Budú mať povinnú škôlku. To nie je zobrať dieťa. Nariadiť povinnú škôlku. To je ako nariadiť povinnú školu."

V. NOVOTNÝ:

"Prídeme s návrhom, aby posledný rok pred školou bola povinná škôlka. Pripravujeme ten návrh."

P. BIELIK:

"Otázka je ale, kedy. Ešte do toho štvrtka?"

V. NOVOTNÝ:

"Do štvrtka určite nie, lebo však sú nejaké termíny na podávanie návrhov. Viete, kde je problém? So starostami. Si predstavte, že ste starosta, máte 400 obyvateľov, 300 obyvateľov v rómskej osade, 50 na trvalom pobyte, a máte kapacitu škôlky..."

P. BIELIK:

"Máme zbúrať nejakú čiernu stavbu... rozumiem."

V. NOVOTNÝ:

"Počkajte, ale máte kapacitu škôlky na 12 alebo 14 detí, a zrazu ich tam potrebujeme umiestniť 50. K tomu na to dá peniaze? Má na to peniaze? Viete, je jednoduché schváliť zákon, ale musíme ho vedieť aj zrealizovať."

I. MATOVIČ:

"To je práve jeden z pilierov v podstate, z tých desiatich, ktoré sme predstavili, lebo súčasný stav je taký, alebo prístup vlastne štátu k riešeniu rómskeho problému bol taký, že vlastne čím väčší problém, tým väčšia pravdepodobnosť, že tam bude starosta so šiestimi triedami skončenými na osobitnej škole, a inak povedané, čím väčší problém, tým neschopnejší človek, ktorý ho má riešiť. A teraz my navrhujeme vlastne, že štát musí jednoznačne si určiť hraničné kritériá, a v prípade napríklad, ak bude sa vedieť, že v tejto dedine viac ako 15 percent je sociálne odkázaných, v momente nastupuje štát. Nebude sa spoliehať na obec, že obec to vyrieši, lebo jednoducho je veľká pravdepodobnosť, že tam bude možno práve neschopný starosta, a duplom tam, kde naozaj už tá rómska komunita je vo väčšine, a to som zažil na vlastnej koži, keď sme si prechádzali tie osady, ale vtedy intervenuje priamo štát, priamo štát má zodpovednosť za to, že či tam tá škôlka bude, alebo nebude. Nemôže to nechávať iba tak, že umyje si ruky ako Pilát, však vlastne v tej dedine nie je škôlka, tak nebude tam škôlka. Tie decká nemôže vychovávať ulica. Keď ich bude vychovávať ulica, nikdy z toho nebude človek, ktorý bude schopný pracovať a zapojiť sa normálne do pracovného procesu."

P. BIELIK:

"Dúfam, že vás počujú teraz aj v rómskych osadách. Neviem, na koľko tam môžu prijímať televíziu TA 3 a jej signál. Pán RICHTER, pýtal som sa to už aj kolegov v diskusii, neobávate sa, že takéto dlhodobé neriešenie nám zarába na väčšie problémy, to znamená, že naozaj by mohol niekto prísť s radikálnymi takými tými ľúbivými, naozaj populistickými riešeniami, a získať aj relatívne veľkú podporu obyvateľstva? Vieme napríklad, že už o niekoľko dní sa pod zhoreným Hradom Krásna Hôrka môže niečo podobné udiať."

L. RICHTER:

"Ja si to nemyslím, pán redaktor, pretože už sme to raz zažili v 2004, ale, v takom menšom trošku, ale čo sa týka tej Krásnej Hôrky, no tak ja si myslím, že minister vnútra určite, a policajný prezident spravia opatrenia, aby tam nedošlo k stretu, pretože ja som s nimi v kontakte, z Krásnej Hôrky, aj s tým vajdom, a oni sú pripravení sa brániť. Jednoducho ja si myslím, že by nemalo dôjsť k stretu, lebo to by bolo potom veľmi zlé, a tá iskra by mohla preletieť, a bolo by to už tak, že by to nezastavil nikto v podstate."

P. BIELIK:

"No dobre, ale sami ste spomínali, že zákon by mal platiť pre každého. Tí ľudia sú na cudzom pozemku, vraj tam teda má dôjsť k nejakému upratovaniu komunálneho odpadu, atď., na to asi ten majiteľ pozemku právo má."

L. RICHTER:

"Má na to právo, áno, nebudem to meno spomínať, áno, ústavné právo má k svojmu vlastníckemu pozemku každý jeden človek, to je pravda, ale na druhej strane, keďže tam je umiestnená aj nejaká stavba, jednoducho nemôže dôjsť nikto, žiadny nejaký extrémista alebo niekto, a zbúrať to jednoducho. Na to potrebuje tiež súhlas stavebného úradu. A pokiaľ ho nemá, no tak jednoducho nemá čo búrať. Ani nemôže búrať."

P. BIELIK:

"Rozumiem. Takže musí sa obrátiť na stavebný úrad. Akým spôsobom sa tí obyvatelia mienia brániť? Viete aj to?"

L. RICHTER:

"Pozrite, pán BIELIK. Skúste sa vžiť do tých obyvateľov Rómov, áno. Sú to chudobní ľudia v hmotnej núdzi už niekoľko rokov. V podstate už dvadsať rokov sú v tom marazme. A nikto im nepodá pomocnú ruku a zrazu dôjde nejaký poloblázon, alebo polovyholený človek, a povie, ideme búrať tie stavby. No, čo by ste robili vy na ich mieste? Nemáte možnosť sa zamestnať, nie je perspektíva, a Rožňavský okres je veľmi zle na tom, čo sa týka nezamestnanosti, jeden z najväčších. Perspektíva žiadna. No povedzte, čo by ste robil na ich mieste, na tých ľudí? Pardon ešte, ja by som povedal jednu vec, samozrejme za tento stav sú aj samotní Rómovia zodpovední, ja sa nebránim tomu, že je to jedna strana, ale na druhej strane si myslím, že veľmi pochybili aj stavené úrady, aj starostovia, aj katastrálny úrad, jednoducho každý jeden si neplnil svoje povinnosti. Pán redaktor, v Bratislave, keby som ja zajtra postavil čiernu stavbu, teda nelegálnu stavu, tak za hodinu mi ju dôjdu zbúrať, a ja si nemôžem povedať pol slova. Lebo tá vymožiteľnosť zákona by mala byť pre každého. A zodpovednosť a pracovné povinnosti tiež. Napríklad, ešte jednu vetu, bol som na východe Slovenska, pýtal som sa sociálneho pracovníka, prečo nenavštevuje osadu. Viete, čo mi povedal? Že on sa tam bojí ísť. No a ja som mu na to povedal, a plat sa nebojíš brať? Však ty za to beriem peniaze, plat, mzdu. Viete, a tuto musíme hľadať odpoveď na veľa otázok na východnom Slovensku, prečo to nie je tak na západnom Slovensku, a prečo je to na východnom Slovensku, alebo na strednom, alebo na juhu. Je to o tom, ako sa k tomu stavajú zodpovední ľudia. Či sú to sociálne úrady, starostovia, katastrálny úrad. A samozrejme aj VÚC, teda vyššie územné celky, ale aj štát. A hlavne štát. Ja som začal tým, a tým aj končím, štát má najväčšiu zodpovednosť za tento stav, ktorý dopustil."

P. BIELIK:

"Ja ešte spomeniem jednu situáciu z neďalekých Malaciek, aby sme neboli v domnení, že tieto problémy existujú len na východnom Slovensku. Pán DOBROVODSKÝ sa nakoniec odsťahoval zo susedstva početnej rómskej rodiny. Jednu Tému dňa sme vysielali priamo odtiaľ. Páni, čo na to hovoríte? Tí ľudia, ktorí sa nachádzajú momentálne, je tam opäť konfliktná situácia pod Hradom Krásna Hôrka, ako sme počuli, nemienia svoje obydlia len tak ľahko opustiť. Na druhej strane je tu skupina ľudí, ktorá to tam mieni, ako oni hovoria, upratať. Na koho stranu sa postavíte vy? Ak si teda zoberieme čisto bez tvárí, bez osôb, bez mien, právo vlastníka a ľudské práva. Pán MATOVIČ."

I. MATOVIČ:

"Môžem povedať teda vlastne ten náš postoj. To, že sme sa snažili v podstate celé leto, tri mesiace sme so Smerom naozaj tvrdo vyjednávali na obsahu rómskej reformy, lebo Smer nám ponúkol post splnomocnenca. Sme povedali, že nám nejde o funkcie, nám ide naozaj o to ísť do hĺbky do tohto problému. To, že sme sa snažili naozaj prísť s komplexným riešením, ktoré teda chceme predstaviť 15. októbra, práve svedčí o tom, že sme sa nechceli spoliehať na to, že budú problém riešiť extrémisti. Vieme, že na Slovensku máme možno dva extrémne pohľady, že ako riešiť rómsky problém. Jedni ľudia hovoria, že riešenie je zobrať bager a zbúrať rómske osady, a problém je vyriešený. Ale títo ľudia si neuvedomujú už to, že tí ľudia by sa rozprskli po celom Slovensku, a odrazu v tých tisíckach dedín, v ktorých dnes Rómovia nežijú, lebo naozaj sú tisícky dedín, v ktorých nežijú, zrazu by žili všade, lebo jednoducho by nemali to bývanie v tých osadách, v ktorých dnes bývajú. Takže týmto by sme nevyriešili problém, iba by sme ho rozmnožili po celom Slovensku, mali by sme tým pádom desať razy väčší problém. Takže to asi riešenie nie je."

P. BIELIK:

"Máme tu vo väčších mestách stovky bezdomovcov, atď., a o nich sa..."

I. MATOVIČ:

"Jasné, keď chceme mať 140-tisíc bezdomovcov na uliciach, tak uvidíme, akože či by sme..."

P. BIELIK:

"Ale týmto ľuďom sa nikto nevenuje. Prečo by sme sa mali... dobre, je to otázka ad absurdum samozrejme, ale je to moja povinnosť sa opýtať, prečo by sme sa mali starať o to, čo s tými ľuďmi bude, ak im zbúrame ich nelegálne prístrešie...

I. MATOVIČ:

"Dobre, tak poviem trošku inak..."

P. BIELIK:

"... ak tu máme naozaj bezdomovcov, ktorí tiež prišli o strechu nad hlavou možno tým, že sa nejako rozviedli, možno tým, že začali piť alkohol, možno tým, že mali nejaké psychické problémy, atď., tiež prišli o strechu nad hlavou."

I. MATOVIČ:

"Poviem tak trošku inak. V roku 1760, ak sa nemýlim, Mária Terézia prvýkrát nariadila Rómom na Slovensku, aby sa usadili, a konkrétne sa mali usadiť v tej obci, v ktorej sa nachádzajú, a starosta alebo richtár im mal určiť miesto, kde sa majú usadiť. Čiže Rómovia sa 250 rokov v podstate usadzovali s požehnaním verejnej moci na konkrétnom mieste na cudzích pozemkoch. Štát dovolil a 250 rokov ignoroval, že tí ľudia sa usadzujú na cudzích pozemkoch, a neriešil to, aj keď to riešiť mohol. Aj problém v Malackách na Družstevnej ulici s pánom Oskarom DOBROVODSKÝM je veľmi podobný. Ak by štát zakročil v momente, ako sa tam tá čierna stavba budovala, tak by tam nebývalo 50 ľudí na tom dvore, ale bývalo by tam možno 15 v jednej budove, ktorá tam pôvodne normálne oficiálne postavená bola. Čiže štát tam tiež takisto zlyhal, alebo teda neupravil si zákon tak, aby tam zakročiť mohol."

P. BIELIK:

"Tam je zase zaujímavé to, že je to ich pozemok, ten tým Rómom patrí, oni si tam len postavili budovu. Tú ako štát, ako my, sme boli schopní zbúrať, ale budovy, ktoré tam stoja na cudzích pozemkoch, zbúrať je problém."

P. BIELIK:

"Pán NOVOTNÝ má ešte nárok na posledné slovo. Nech sa páči."

V. NOVOTNÝ:

"Určite buldozéry nie sú riešenie, ale zákon musí byť vymožiteľný a musíme chrániť aj súkromné vlastníctvo. Nie je predsa možné, aby na vašom súkromnom pozemku niekto postavil čiernu stavbu, aby ste sa dovolávali spravodlivosti roky niekde na súde, a nikto nevie, ako to dopadne."

P. BIELIK:

"Tak si to povedzme na tej situácii, ktorá nás očakáva. Na koho strane budete stáť?"

V. NOVOTNÝ:

"Určite to nie je pingpong v tejto chvíli. Viete veľmi dobre, že aj v roku 2004, keď boli veľké problémy hlavne na východnom Slovensku, vedeli aj silové zložky tohto štátu zasiahnuť a ochrániť majetok a zdravie ľudí, budú musieť ochrániť majetok aj v súčasnosti."

P. BIELIK:

"Zahynul tam človek vtedy."

V. NOVOTNÝ:

"Faktom ale je, že ak nebudeme riešiť vecnými riešeniami problémy, ktoré sa nám nahromadili predovšetkým tam, kde väčšinové obyvateľstvo žije v bezprostrednom kontakte s rómskou komunitou, bude to živná pôda pre takýchto extrémistov. Netreba dávať extrémne vyjadrenia, treba ponúkať reálne riešenia. Ja som rád, že pán splnomocnenec predstavil nejakých desať bodov a má nejakú komplexnú predstavu, len viete, keď komplexnú predstavu začnete rozmieňať, vždy to skončí konkrétnymi návrhmi zákonov v Národnej rade, kde musíte riešiť to, aby bol zákon vymožiteľný a platil pre všetkých rovnako, aby sa pracovať oplatilo viacej ako žiť zo sociálnych dávok, aby za každú sociálnu dávku ste museli niečo urobiť, aby ste ju nedostávali automaticky, ale aby sme aj vytvorili podmienky na to, aby nízko kvalifikované skupiny ľudí, napríklad na východnom Slovensku, aj našli prácu, aby sa mohli aktivovať prostredníctvom aktivačných prác na trhu práce, lebo ináč to nebude fungovať, keď im zoberieme sociálnu dávku, a nedáme im možnosť, aby uživili svoju vlastnú rodinu. Čiže ten problém je naozaj komplexný, ale zvlášť by som podčiarkol, že riešenie rómskej problematiky nie je len o tom, aby sme zlepšili ich životné podmienky, ale aj o tom, aby sme zlepšili spolužitie s väčšinovým obyvateľstvom, lebo tam to na východe začína už naozaj vybuchovať."

P. BIELIK:

"Páni, tak ako hovoríte, pán NOVOTNÝ, tá situácia nie je dobrá. Zatiaľ nej môžme diskutovať takto pokojne, v príjemnom prostredí nášho štúdia tu v TA 3. Horšie by bolo, ak by nás naozaj začali predháňať udalosti, ak by sme potom museli v ich víre riešiť problémy horúcou ihlou, ako sa hovorí. Takže, dúfam, že k tomu nedôjde. Ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA 3. Uvidíme v štvrtok, ako dopadne to hlasovanie, páni. Príjemný večer."

V. NOVOTNÝ:

"Dovidenia."

I. MATOVIČ:

"Dovidenia."

P. BIELIK:

"Príjemný večer aj pánovi RICHTEROVI, a samozrejme aj vám, dámy a páni, ďakujem za to, že ste si našli čas pre sledovanie televízie TA 3 a relácie Téma dňa. Dúfam, že sa stretneme opäť zajtra v rovnakom čase o 19.50. Dovidenia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

73. BHS v znamení skvelých dirigentov a jubileí

(26.09.2012; Pravda; s. 22-23; Marton Ivan)

Len päť dní po skončení festivalu komornej hudby Konvergencie sa v Bratislave začína ďalšia hudobná lahôdka - 48. ročník Bratislavských hudobných slávností. Tradičné podujatie, každoročne so záujmom očakávané kultúrnou verejnosťou našej metropoly, sa po skončení rekonštrukcie Reduty vracia nielen do svojho pôvodného sídla, ale aj k pôvodnému jesennému termínu konania.

Tento rok je festival venovaný aj niekoľkým dôležitým jubileám tvorcov, ktorých dielo si pripomenie výnimočnými koncertmi. Hudobný večer pri príležitosti nedožitých jubileí skladateľov Ílu Zeljenku a Ivana Hrušovského doplní tvorba žijúceho jubilanta, profesora Ladislava Burlasa, ktorý na jar, 3. apríla oslávil 85 rokov. Spoločný koncert zostavený z diel slovenských komponistov, ktorí na mape našej hudobnej kultúry zanechali významnú pečať, odznie prvú októbrovú nedeľu.

K jubilantom - skladateľom sa pripojil aj maestro Ondrej Lenárd, ktorý 9. septembra oslávil sedemdesiatku. Pred festivalovým publikom uvedie majestátnu Alpskú symfóniu Richarda Straussa a diela Ludwiga van Beethovena v interpretácii Symfonického orchestra Českého rozhlasu, v ktorom momentálne pôsobí ako šéfdirigent.

Celý festival sa nesie v znamení dôležitých dirigentských osobností.

Festivalový výbor na čele so skladateľom Vladimírom Godárom pripravil pre milovníkov vážnej hudby pestrú zostavu dvadsiatich šiestich symfonických a komorných podujatí.

Pod zahraničnou taktovkou

Z trojice koncertov Slovenskej filharmónie hneď úvodný pod taktovkou šéfdirigenta Emmanuela Villauma zaujme účasťou superhviezdy, mladej americkej huslistky Sarah Chang, ktorá prednesie sólový part husľového koncertu Johannesa Brahmsa. No zážitkom nepochybne bude aj Villaumova kreácia Straussovej symfonickej básne Tak vravel Zarathustra (tvorba Richarda Straussa je dirigentovou doménou).

Alexander Rahbari, Iránec s rakúskym domicilom, častý hosť za dirigentským pultom nášho prvého orchestra, už tradične zaradil do programu svojho koncertu dielo slovenského autora. Tentoraz to bude symfonický obraz Nordron od Pavla Šimaia. Zároveň v slovenskej premiére v spoluúčinkovaní sólistov a Slovenského filharmonického zboru uvedie scénickú fresku Trionfo di Afrodite Carla Orífa, autora obľúbenej stálice Carmina burana.

Výnimočné orchestre

Z atraktívnej ponuky ďalších orchestrálnych telies treba na prvom mieste spomenúť vystúpenie Viedenských filharmonikov, ktorí sa do Bratislavy vracajú po viac ako dvoch desaťročiach. Pod vedením Taliana Daniele Gattiho uvedú dve symfónie Johannesa Brahmsa. Nezabudnuteľný dojem v poslucháčoch dozaista zanechá aj koncert Českej filharmónie so svojím novým šéfdirigentom Jiřím Bělohlávkom.

Zážitkom nesporne bude aj vystúpenie Hamburských filharmonikov s dirigentkou Simone Youngovou a Brucknerovou Štvrtou symfóniou. Budapeštiansky festivalový orchester pod taktovkou svetoznámeho Ivána Fischera prednesie Mahlerovu Piatu symfóniu a Národný španielsky orchester k nám zavíta s populárnymi dielami impresionistov.

Na pódiu Reduty privítame aj dva špičkové britské orchestre: slávna Academy of St. Martin in the Fields k nám zavíta s novým umeleckým vedúcim Joshuom Bellom, dirigentom i sólistom koncertu v jednej osobe. Joshua Bell sa na náš festival vracia po druhýkrát - kým pred rokom oslnil podaním sólového partu Sibeliovho husľového koncertu, tentoraz zahrá obľúbený Prvý husľový koncert Maxa Brucha.

Legendárny Anglický komorný orchester s mladou bulharskou klaviristkou Plamenou Mangovou uvedie diela Elgara, Mozarta, Čajkovského a Haydna. V rámci BHS vystúpi aj Barokový orchester Savaria z maďarského Szombathelyu i naša, umelecky nepoľavujúca Cappella Istropolitana.

Koncert pre nový organ

Obísť nemožno ani hosťovanie Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu s dirigentom Máriom Košikom. Okrem iného uvedú premiéru nového orchestrálneho diela Petra Grolla, mladého, no cenami už ovenčeného slovenského autora.

Zvukovú krásu nového organu v Redute odhalí náš popredný interpret Ján Vladimír Michalko v sólovom programe zostavenom z diel skladateľov nemeckej a francúzskej oblasti.

Festivalový výbor nezabudol ani na operné predstavenie. Je ním Cikkerov Coriolanus, ktorý v superlatívne hodnotenej réžii Romana Poláka pohostinský uvedie súbor Štátnej opery z Banskej Bystrice.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

74. Bratislavský chlapčenský zbor

(26.09.2012; Pravda; s. 23; -)

v sobotu 29.9. o 17. h v Dóme sv. Martina

Trblietavým hláskom malých speváčikov už 30 rokov otvára dvere do sveta fantázie, hudby a poznania zbormajsterka Magdaléna Rovňáková, aby sa z mnohých stali v budúcnosti operní sólisti, dirigenti alebo aby im kultúra a umenie navždy spríjemnili život aj v iných profesiách.

"Počet rokov nie je podstatný," hovorí Magdaléna Rovňáková. "Podstatná je láska k hudbe, túžba správne formovať nielen chlapčenské hlasy, ale aj ich túžbu po kráse."

Slávnostnosť chvíle umocní prepojenie so súborom starej hudby Solamente naturali v majestátnom Dóme sv. Martina.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

75. Sviatočný čas hudby

(26.09.2012; Pravda; s. 23; -)

Podľa amerického psychiatra kanadského pôvodu Erica Berná predstavuje spoločenská štrukturácia času jeden z mála prostriedkov, ktorý môže človeku uchrániť jeho vlastné duševné zdravie. Len málokto sa vyhne duševným problémom, ak je výlučným pánom vlastného času a len on rozhoduje o tom, ako ho strávi.

Človek žije podľa času prírody, ktorý ho spája s vesmírom. Žije tiež podľa času spoločnosti, ktorý ho spája s ostatnými ľuďmi. Najstaršie relígie nerozlišovali len čas kalendára, ale aj čas naplnený významom. Rozdelili rok na dni práce a sémantizované dni, venované spoločným aktivitám.

V živote človeka sa strieda čas práce a čas sviatku. Bez tohto rytmu by bol život človeka neznesiteľný.

Kedysi veľmi dávno niekto múdry spojil čas sviatku s hudbou. Nestalo sa to len v Európe, ale vo všetkých ľudských kultúrach. Čas sviatku je výnimočným integrátorom spoločnosti a hudba patrí k jeho najvýznamnejším pomocníkom.

Naše Bratislavské hudobné slávnosti napĺňajú náš život sviatočným časom hudby už po piatu dekádu. Vnášajú do nášho života nevyhnutné pozastavenie, kontrast časovej kvality a umožňujú nám prijať hudobné diela, ktoré priťahujú a riadia našu pozornosť. Diela skladateľov hrané interpretmi vedú naše vedomie do známych i menej známych svetov. Mágia hudobného času je sviatočným časom a hudobníci nám umožňujú stať sa aspoň na chvíľu jeho neoddeliteľnou súčasťou.

***

Text k obr.:

Vladimír Godár, predseda Festivalového výboru BHS

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

76. Rahbari predstaví zvuk Triumfu Afrodity

(26.09.2012; Pravda; s. 24-25; Marton Ivan)

Pozoruhodný dirigent iránskeho pôvodu Alexander Rahbari pravidelne prichádza do Bratislavy, aby so Slovenskou filharmóniou vždy pripravil večer, na aký sa nezabúda. Do programu aktuálneho ročníka BHS prispeje svojou taktovkou za dirigentským pultom 4. októbra. So slovenskými filharmonikmi naštuduje skladbu Pavla Šímaia, slovenského autora, ktorý po roku 1968 emigroval do Švédska, populárnu Klasickú symfóniu Sergeja Prokofieva a dielo Trionfo di Afrodite, ktoré na tomto koncerte zaznie v slovenskej premiére. Ide o tretiu časť expresívnej trilógie nemeckého skladateľa Carla Orffa Trionfi, ktorej prvá skladba - Carmina burana - sa celosvetovo uvádza najčastejšie. "Triumf Afrodity je rovnako hodnotné dielo ako Carmina, ale je vokálne náročnejšie," vysvetľuje Alexander Rahbari.

Prichádzate za dirigentský pult v Slovenskej filharmónii už takmer tri desaťročia. Ako si spomínate na prvé hosťovania a s akými pocitmi prichádzate do Bratislavy tentoraz?

Po tom, čo som zvíťazil na medzinárodných dirigentských súťažiach vo Francúzsku a Švajčiarsku v rokoch 1977 a 1978, pozvali ma dvakrát hosťovať do Berlínskej filharmónie. Dirigoval som tam šesť koncertov a začal som pôsobiť na poste asistenta maestra Herberta von Karajana. Práve v tomto období som dostal pozvanie na záskok za Václava Neumanna v Dvořákovej Stabat mater počas koncertného turné Českej filharmónie v Taliansku. Odvtedy som nadviazal pravidelnú spoluprácu s Českou filharmóniou, ktorá ma hneď pozvala do Prahy, onedlho ma vymenovali za jej hlavného hosťujúceho dirigenta a dostal som tiež medailu Antonína Dvořáka. Spomínam to preto, že na jednom z týchto koncertov bol prítomný vtedajší riaditeľ Slovenskej filharmónie, muzikológ Ladislav Mokrý, ktorý ma s veľkým rešpektom pozval do Bratislavy.

Prijali ste túto ponuku bez zaváhania?

Prijal som ju veľmi rád, pretože Slovenská filharmónia sa mi od začiatku veľmi páčila. Skladateľ Dušan Martinček mi venoval dve svoje skladby a pre sympatie, ktoré som cítil k vášmu národu, som v Bruseli, kde som pôsobil 12 rokov, zorganizoval galakoncert venovaný Slovensku. Uviedli sme na ňom diela slovenských skladateľov v interpretácii slovenských umelcov. Po tom, čo v roku 1990 Ladislav Mokrý odišiel zo svojho postu, ma už nové vedenie filharmónie nepozývalo. No posledných sedem rokov som opäť nadviazal na pravidelnú spoluprácu s vašimi filharmonikmi. Teším sa z toho.

Takmer na každom koncerte v Bratislave uvádzate dielo slovenského skladateľa. Znamená to, že ste si vytvorili špecifický vzťah k našej hudbe?

Pred niekoľkými rokmi som si s pomocou priateľov vytvoril zoznam najlepších slovenských skladateľov a dúfam, že sa mi podarí všetkých uviesť.

Carmina burana je u nás pravdepodobne najčastejšie uvádzaným dielom Carla Orffa. Ak ho porovnáte s Triumfom Afrodity, v čom sa podobajú?

Triumf Afrodity je rovnako hodnotným dielom ako Carmina, ale vyžaduje si väčšie obsadenie orchestra, viac sólistov a je vokálne náročnejšie. Možno z týchto dôvodov nie je tak často uvádzané, a preto je menej známe.

Je o vás známe, že ste aj skladateľ. Budeme mať príležitosť vypočuť si na niektorom budúcom koncerte aj vaše dielo?

Venoval som sa kompozícii skôr ako dirigovaniu. Študoval som s Gottfriedom von Einem a môj Husľový koncert odznel vo viedenskom Konzerthause, keď som mal len 24 rokov. Skomponoval som ho ako 19-ročný. Študoval som na akadémii vo Viedni, kde som absolvoval s vyznamenaním. Ale po úspešnom začiatku dirigentskej kariéry som si sľúbil, že nebudem využívať tieto príležitosti na uvádzanie vlastných skladieb, budem sa venovať dielam iných skladateľov, ktorí roky čakajú na uvedenie svojich kompozícií. V súčasnosti sa situácia zmenila a som spokojný, že moji priatelia iniciovali uvedenie mojich skladieb na YouTube.

Monumentálne dielo Triumf Afrodity zaznie na BHS 4. októbra. Ste obľúbencom bratislavského publika - kedy sa k nám opäť vrátite?

V Redute budem 30. novembra opäť dirigovať orchester slovenských filharmonikov. Odohráme Zjasnenú noc Arnolda Schönberga a Petrušku Igora Stravinského vo verzii z roku 1947.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

77. Dielo na objednávku festivalu

(26.09.2012; Pravda; s. 25; -)

v pondelok 1. 10. o 19.30h Koncertná sieň SF

Festival nezabudol ani na tradíciu premiérového uvedenia diela, ktoré je skomponované priamo na túto príležitosť. Tentoraz oslovili organizátori bratislavského rodáka Petra Grolla. Mladý skladateľ je dvojnásobným držiteľom ocenenia Dosky (v roku 2005 za najlepšiu scénickú hudbu k inscenácii Tiso, v roku 2011 zasa za hudbu k tanečnému predstaveniu 4MEN), laureátom ceny Igric za hudbu k filmu Quartetto (2003) i ceny SOZA za Klavírne kvinteto (2004). Groll je typom hĺbavého autora so širokým spektrom záujmov v oblasti rôznych umeleckých žánrov (divadlo, tanec, film, multimediálne projekty). Prvú verziu diela, ktoré počujeme na festivale v premiére, skomponoval Groll už v roku 1997 pod dojmom fascinácie hudbou gruzínskeho skladateľa Giju Kančeliho, ktorá ho svojou poetikou oslovila už v období štúdií. Podobne ako Kančeli aj Groll kladie dôraz na spirituálne vyznenie hudobného diela pri použití úsporných výrazových prostriedkov. Skladba s názvom Adagio zaznie na koncerte Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu s dirigentom Máriom Košíkom v pondelok 1. októbra O 19.30.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

78. Novodobý Paganini opäť v Bratislave

(26.09.2012; Pravda; s. 27; -)

Po roku opäť na BHS - hviezda koncertných pódií sveta, husľový virtuóz, novodobý Paganini - Joshua Bell. Svoju prvú CD nahrávku realizoval s komorným orchestrom Academy of St. Martin in the Fields. Dnes, takmer po 25 rokoch, prichádza s týmto orchestrom ako jeho umelecký riaditeľ. Virtuóz, ktorého album Husľové romance predali v náklade vyše 5 miliónov kópií, zavíta do Bratislavy s excelentným komorným orchestrom, ktorý pred vyše 50 rokmi založil sir Neville Marriner. Toto umelecké partnerstvo zaručuje jeden z vrcholov tohtoročných BHS. Program večera by sme mohli označiť: B - B - B, čo v tomto prípade znamená Beethoven -Brúch - Bartholdy.

Nemecký novoromantik Max Brúch napísal tri husľové koncerty, v repertoári huslistov je najmä prvý, ktorý udivuje podmanivým melodickým bohatstvom, silou romantickej výpovede a v pomalých častiach hĺbavou kontempláciou.

Na majstrovskú interpretáciu tohto Bruchovho koncertu sa môžu návštevníci BHS tešiť v obnovenom priestore Slovenskej filharmónie vďaka mimoriadne očakávanému hosťovi - fenomenálnemu Joshuovi Bellovi v piatok 12.októbra o 19.30 h. v Koncertnej sieni SF.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

79. V Dome zdravia preklepnú vaše telo

(26.09.2012; Plus jeden deň; s. 18; os)

Príďte aj vy na bezplatné vyšetrenie do minipolikliniky v bratislavskej Inchebe

Trápia vás výčitky svedomia, že svoje zdravie zanedbávate? Uznávate, že je tým najcennejším, čo máte, ale na preventívne vyšetrenia vám akosi nevychádza čas? Práve teraz máte šancu zmeniť to!

Na výstavisku Incheba v hlavnom meste vám odborníci môžu pod jednou strechou urobiť naraz a bezplatne hneď niekoľko vyšetrení. Počas tohtoročnej zdravotníckej výstavy pre vás totiž pripravili viacero stánkov s názvom Dom zdravia, ktorého garantom je mesačník Zdravie.

Čakajú vás tu od zajtra až do soboty 29. septembra.

Od hlavy až po päty

Čo všetko nájdete v tejto malej poliklinike?

Jednak zubnú ambulanciu, ktorá je vybavená špeciálnym laserom na odhalenie skrytých kazov. Čakajú tu na vás takisto fyzioterapeuti a ortopédi, ktorí prezrú vašu chrbticu.

Očný lekár vám zase zmeria vaše dioptrie aj očný tlak a kožné lekárky popozerajú znamienka a poradia, čo robiť pri rôznych kožných problémoch.

Zistia, či ste rizikoví

V Dome zdravia vás odborníci otestujú aj na rizikové faktory civilizačných ochorení. Absolvujete meranie tlaku, cholesterolu, cukru a ďalších dôležitých ukazovateľov.

Dozviete sa tiež, aká je vaša odporúčaná ideálna hmotnosť a ako zmeniť stravovanie, aby ste ju dosiahli.

Ešte stále fajčíte?

Nikdy nie je neskoro prestať fajčiť. Neviete, ako na to? Aj to vám poradia odborníci. Nezabudnite: lekári v Inchebe budú ordinovať od 9. do 18. hodiny, teda v čase, v ktorom je otvorená výstava. V sobotu budú preventívne vyšetrenia robiť do 13. hodiny.

***

Texty k obr.:

SOM V PORIADKU?: Lekári skontrolujú aj to, či nemáte vysoký očný tlak, ktorý signalizuje problémy.

K ZUBÁROVI: Piatkový program sa zameria najmä na detské zúbky.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

80. Už o pár dní začína bratislavský festival umenia BLAF 2012

(25.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Nadácia - Centrum súčasného umenia a produkčná spoločnosť Clockwise Vás pozývajú na tretí ročník bratislavského festivalu umenia BLAF - BRATISLAVA ART FESTIVAL 2012.

BRATISLAVA 25. septembra (WBN/PR) - Nadácia - Centrum súčasného umenia a produkčná spoločnosť Clockwise v spolupráci so Slovenskou národnou galériou pripravili tretie pokračovanie Bratislavského festivalu umenia BLAF. BLAF 2012 sa bude niesť v podobnom duchu ako minulé dva ročníky festivalu. Okrem možnosti štvordňového "turné" po vyše dvadsiatich prihlásených galériách, ktoré si na tretí ročník BLAF-u opäť pripravili inšpiratívny a bohatý program, bude súčasťou obľúbeného jesenného podujatia aj zaujímavý sprievodný program, ktorí pripravili organizátori v partnerskej spolupráci s nezávislými iniciatívami. Cieľom festivalu naďalej ostáva priblížiť širokej verejnosti dianie na slovenskej umeleckej scéne nenútenou a atraktívnou formou a zároveň posilniť komunitný charakter bratislavskej umeleckej scény a jej vzájomný vzťah s laickým i odborným publikom.

Tohtoročný vizuál projektu komunikuje dielo známeho slovenského umelca Romana Ondáka (1966) s názvom Good Feelings in Good Times (2003). Jedná sa o fotografický záznam performance, ktorá sa medzičasom stala súčasťou zbierky londýnskej Tate Gallery (Tate Collection). Dielo predstavuje vo formálnom výstupe fiktívny rad reálnych ľudí, ktorý autor situoval väčšinou pred priestory galérií alebo múzeí, prípadne - ako na fotografii vizuálu - priamo do výstavných priestorov (výstava Ostalgia, v New Museum New York). Ondák sa v ňom zaoberá fenoménom čakania v rade - teda zjednotenia rôznorodých ľudí na jednom mieste, tvoriacich na určitú dobu istý druh spoločenstva, v ktorom sa ocitajú na základe očakávania niečoho, na čom sa chcú podieľať či zúčastniť. Good Feelings in Good Times dobre komunikuje posolstvo festivalu - vzbudiť v ľuďoch zvedavosť, záujem, spontánne pridávanie sa k ostatným, ústiace do spoločného navštevovania galérii, v prípade nutnosti aj státia v rade - pretože na kvalitu sa oplatí počkať.

Festival BLAF vizuálom navyše komunikuje dielo momentálne najúspešnejšieho slovenského vizuálneho umelca na svetovej úrovni, v roku 2010 finalistu prestížnej newyorskej Hugo Boss Prize, ktorého dielo Loop bolo v rovnakom roku vyhlásené americkým magazínom Artforum ako jedno z piatich najväčších umeleckých udalostí roka.

Prvý októbrový víkend sa ponesie v znamení bohatej programovej ponuky nezávislých galérií, participujúcich na programe, ktoré v rámci BLAF-u už tretím rokom dokážu, že sa prostredníctvom nich oplatí vstúpiť do sveta súčasného umenia. Kvalitou porovnateľná bude i ponuka sprievodných podujatí, medzi ktorými vynikne prednáška etablovanej rakúskej licitátorky Andrei Jungmann z viedenskej pobočky aukčného domu Sotheby´s, ktorá sa uskutoční v prvý večer festivalu a bude sa niesť v znamení úvah nad stavom umeleckého trhu v Európe.

Nezaostane ani legendárna Clubovka - neformálne stretnutie priateľov architektúry a dizajnu, s prezentáciou Rossany Orlandi, milánskej podporovateľky dizajnu, či projekt iniciatívy Slovak Fashion Council Móda: šanca na úspech, ktorého súčasťou budú prednášky a diskusie na tému módneho priemyslu s domácimi aj zahraničnými hosťami. Súčasťou eventu bude výstava odevných diel a návšteva Stefana Siegela z Británie, predstaviteľa úspešnej platformy Not Just A Label! V rámci sprievodných podujatí už tradične nemôže chýbať víkendovanie s umením, kedy vám priestor nádvoria Slovenskej národnej galérie ponúkne koncentráciu súčasného dizajnu, ručne vyrábaných produktov, knižnej kultúry a hudby, v sprievode množstva interaktívnych vzdelávacích aktivít a workshopov pre deti. BLAF Market pripraví pre zmenu nezisková organizácia Čerstvé ovocie (autori populárneho projektu Urban market), v Nu Spirit Club-e budú po celú dobu trvania festivalu každý večer vystupovať známi dj´s a skupiny.

Začiatok festivalu bude venovaný koncertnému úvodu na nádvorí Slovenskej národnej galérie. Na úvod zahrá kapela Business Leaders Rock'n'Roll Band, unikátny mix topmanažérov s profesionálnymi muzikantami- Luciou Lužinskou, Pecim Uherčíkom, Vratkom Rohoňom a Mariánom Greksom. Po nej vystúpia headlineri večera Billy Barman a formácia Chiki liki-tua. Do festivalu sa zapojilo vyše dvadsať bratislavských galérií, ktoré počas festivalových dní ponúknu obohatenú dramaturgiu v podobe workshopov, diskusií, stretnutí s vystavujúcimi umelcami, edukatívnych programov a mnoho iného. V galérii SPACE bude v dobe trvania festivalu možnosť zapožičať si v rámci projektu Crazycurators bike-ride bicykel, na ktorom budete môcť obchádzať jednotlivé galérie. Zároveň tu bude prebiehať štvrtý ročník bienále Crazycurators Biennale. V sobotu popoludní sa bude v rôznych galériách servírovať delikátne víno, spojené s prehliadkou výstavy, v rámci Gallery Wine Route, teda vínnej cesty galériami. V Galérii Slovenskej výtvarnej únie si budete môcť pozrieť výstavu aktuálnych finalistov a víťaza sedemnásteho ročníka Ceny Oskára Čepana, v Klube umelcov výstavu mladej úspešnej umelkyne - minuloročnej finalistky tejto súťaže - Kataríny Poliačikovej. V sobotu od 20:00 bude Cinemaat v Slovenskej výtvarnej únii premietať a hrať filmovo-hudobno-výtvarnú performance Good bye Cvernovka.

V tranzite na Zlatých pieskoch ako aj v galérii HIT na Hviezdoslavovom námestí prebehne v predvečer festivalu otvorenie výpravnej výstavy Objavenie pomalosti II. V Galérii Francúzskeho inštitútu bude počas BLAF-u inštalovaná výstava Papillon et Brasse (Motýľ a motýlik), mapujúca dvadsať rokov pôsobenia Gandy Gallery v Bratislave. V Galérii enter môžete v piatkový večer od 20:00 do 22:00 zažiť performance, zaoberajúcu sa "zakliatymi" otázkami "kto sú návštevníci galérií, ako vyzerajú, čo si všímajú a čo ich zaujíma, a či sa naozaj pozerajú - aspoň v rámci BLAF-u - na vystavené diela, alebo iba zbierajú pečiatky?". V Galérii Čin-Čin sa vo štvrtok uskutoční otvorenie výstavy významného slovenského výtvarníka Milana Bočkaya, jeho kresieb a malieb, v Galérii NOVA zas v sobotu autorský výklad dizajnérky Simony Janišovej k jej keramickému dielu, v rámci ktorého budete môcť nejaké dokonca získať. V neposlednom rade budete mať tiež možnosť zúčastniť sa prednášky Ivana Bútoru, spoluautora knihy Stratené mesto. Bratislava - Poszony - Pressburg, na tému historického vývoja a zásahov v mestskej časti Podhradie, ktorá prebehne v T-Gallery zároveň prezentáciou animácie Daniely Krajčovej Linka Podhradie.

V programe nebude chýbať ani programová náplň pred rodiny s deťmi, ktoré sú jednou z cieľových kategórií festivalu: tvorivé dielne pre deti budú prebiehať napríklad v galériách Čin-Čin Gallery či SPACE, pre školy základné a stredné v Krokus Galérii, Ateliéry pre rodiny s deťmi pripravuje aj Slovenská národná galéria. V tej budete mať okrem iného tiež možnosť zažiť Dizajnérske laboratórium, vypočuť si prednášku muzikológa Ľubomíra Chalúpku Socialistický realizmus v hudbe o hudobnej kultúre 50. rokov a v kinosále SNG vychutnať zber filmovej úrody budovateľských 50. rokov (pri príležitosti pretrvávajúcej výstavy Prerušená pieseň). Zároveň budete mať počas trvania festivalu poslednú možnosť vychutnať si príjemné chvíle v Letnom pavilóne, ktorého bude BLAF súčasťou.

Festival bude prístupný širokej verejnosti opäť za jednotné (ne)vstupné 0 eur.

Spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s., je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. Jej akcionármi sú spoločnosť Enel Produzione s podielom 66 % a Fond národného majetku SR s podielom 34%. Spoločnosť disponuje 5 737,24 MW inštalovaného výkonu, t.j. 5 401 MW čistého výkonu. V roku 2011 spoločnosť dodala do elektrickej siete 20,4 TWh elektrickej energie. Z podielu jednotlivých zdrojov na čistých dodávkach predstavovali jadrové elektrárne 70,2%, vodné elektrárne 18,7% a 11,1% tepelné elektrárne. Ku koncu roka 2011 mala spoločnosť Slovenské elektrárne 5 374 zamestnancov.

Energia pre krajinu.

Prostredníctvom rozsiahleho programu spoločenskej zodpovednosti Energia pre krajinu, ktorý rozvíja päť programov pre aktívnu podporu ochrany životného prostredia, vzdelávania, sociálne zameraných projektov, športu a kultúry, dôležité miesto patrí práve projektu Energia pre kultúru, ktorý má v svojom portfóliu podporu takých významných podujatí ako je folklórny festival Východná, osvetlenie Oravského hradu či festival talianskej kultúry na Slovensku Dolce Vitaj.

Slovenské elektrárne dlhodobo spolupracujú so Slovenskou národnou galériou. Spoločne zrealizovali niekoľko zaujímavých výstav, ktoré svojím obsahom pritiahli do galérie množstvo návštevníkov nielen zo Slovenska ale aj zahraničia. Umelecké skosty z obdobia renesancie, nevšedné výtvarné počiny v stvárnení insitných diel, artefakty modernej histórie na výstave Nové Slovensko, a napokon jedna z najzaujímavejších výstav z obdobia sorely Prerušená pieseň, svedčia o úspešnej vzájomnej partnerskej spolupráci a úsilí spoločnosti " byť dobrým občanom tejto krajiny."

V snahe podporiť umelecké talenty a priniesť divákom aj komplexnejší prehľad rozmanitých foriem moderného súčasného umenia, sa spoločnosť rozhodla vstúpiť do partnerstva s Bratislavským art festivalom BLAF, ktorý svojím žánrovým výberom naplní očakávania všetkých návštevníkov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

81. Bažant Pohoda Párty sa ruší, organizátori nenašli podporu

(25.09.2012; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)

Bažant Pohoda Párty naplánovaná ako náhrada za zrušený dvojdňový Pohoda Indoor Camping Festival sa mala uskutočniť v bratislavskej Starej tržnici.

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - Bažant Pohoda Párty, ktorá sa mala uskutočniť 27. októbra v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, sa napokon neuskutoční.

"Je nám to ľúto, ale vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo získať dostatočnú podporu od partnerov a podujatie by bolo aj pri vypredaní v strate niekoľko desaťtisíc eur, sme sa rozhodli akciu zrušiť. Na jeseň nás ešte čaká koncert skvelého Marka Lanegana a sústredíme sa na prípravu letného festivalu Bažant Pohoda 2013," uviedli na oficiálnej webovej stránke www.pohodafestival.sk organizátori.

Štyridsaťsedemročný alternatívno-rockový muzikant by mal vystúpiť v utorok 20. novembra v Starej tržnici. Bažant Pohoda Párty mala byť náhradou za zrušený dvojdňový Pohoda Indoor Camping Festival, ktorý sa mal konať 26. a 27. októbra na trenčianskom výstavisku Expo Center. Aj v tomto prípade boli na vine ekonomické problémy.

Vrátenie vstupného za lístky na Bažant Pohoda Párty vol. I aj na Pohoda Indoor Camping Festival 2012, zakúpené v sieti Ticketportal, si môžu ich majitelia nárokovať v predajných miestach Ticketportalu, kde si ich zakúpili. Tí, čo si kúpili vstupenky v online Pohoda shope alebo priamo na trenčianskom letisku, môžu napísať žiadosť na e-mailovú adresu shop@pohodafestival.sk.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

82. TA3 oslavuje 11 rokov

(25.09.2012; www.prservis.sk; s. -; SITA)

BRATISLAVA, 25. septembra - "Máme za sebou opätovne rok bohatý na množstvo kľúčových udalostí - ako doma, tak aj vo svete. Televízia TA3 nechýbala ani pri jednej z nich. Boli sme pri nich tak, ako žiadna iná televízia na Slovensku nemôže byť. My dávame divákom to, čo iní nemajú - a tým je vysielanie naživo. Divákom prinášame udalosti v reálnom čase, ako sa dejú," hovorí Martin Ilavský, generálny riaditeľ TA3. Samotný začiatok vysielania televízie - v deň jednej z najkľúčovejších udalostí v novodobých dejinách, ktorou bol 11. september - predurčil to, že spravodajská televízia má zmysel aj na slovenskom trhu.

Televízia TA3 je televíziou pre všetkých hneď niekoľkokrát. Začínala s pokrytím územia Slovenska na úrovni 45 %. Dnes sa považuje za celoplošnú televíziu, čo je veľkým úspechom. Formát televízie istým spôsobom stanovuje cieľovú skupinu divákov. "My sa však naše hranice snažíme posúvať. Každú sezónu vylepšujeme programovú štruktúru tak, aby si v širokom spektre programov mohol nájsť každý divák informácie zo svojej profesionálnej oblasti, ale aj praktické rady ako bežný občan," vysvetľuje Igor Čekirda, výkonný riaditeľ TA3. Martin Ilavský dopĺňa: "Navyše, značka TA3 má na Slovensku veľmi dobrý goodwill. Dá sa povedať, že by bolo komplikované nájsť na Slovensku diváka, ktorý by nepoznal televíziu TA3."

Tak, ako TA3 postupne rastie na obrazovke, rovnako tak rastie interne - pracuje sa na jej identite, vylepšuje sa jej biznis model, technické zázemie, či samotný vizuál televízie. "Zdôraznil by som, že naša televízia bola od začiatku svojho vysielania v technologickom meradle medzi svetovou špičkou. To sa jej podarilo udržať po celých 11 rokov. Aktuálne patríme medzi tie najmodernejšie spravodajské televízie, čo je dôležité aj pre náš obsah. Technika nám totiž umožňuje vysielať naživo v reálnom čase každú kľúčovú udalosť," vysvetľuje Igor Čekirda.

11. výročie televízie podporuje aj prebiehajúca reklamná kampaň. TA3 vybrala ako najvhodnejší koncept so sloganom Nebezpečne blízko, v anglickej alternatíve Breaking News. Martin Ilavský komentuje: "Koncept "Nebezpečne blízko" symbolizuje to, čím TA3 žije. Spravodajská televízia TA3, ako jediná svojho druhu na Slovensku, je prítomná na pulze najhorúcejších aktualít dňa. Slogan súčasne nápadito poukazuje na špecifiká novinárskeho povolania, keď sa reportér a televízia stávajú akousi prirodzenou hranicou medzi reálnym dianím v teréne a prostredím, v ktorom divák správy sleduje. Podčiarkuje teda spravodajský charakter TA3, ktorý bude televízia naďalej rozvíjať."

"Pokiaľ ide o naše ambície do budúcnosti, tie sú jednoduché - stavať na dobrých a silných základoch, ktoré televízia TA3 má. Ísť ďalej a rozvíjať televíziu tak, aby jej obsah bol pre divákov ešte zaujímavejší. Naším cieľom je, aby profesionalita a dôležitosť značky TA3 spolu dynamicky "rástli". Ako v odborných kruhoch, tak aj v rámci širokého diváckeho spektra. Jednoducho, aby sme boli voľbou číslo jeden, pokiaľ ide o top udalosti z domova i zo sveta," uzatvára Martin Ilavský.

O televízii TA3

Televízia TA3 je prvá spravodajská televízia, ktorá na slovenskom trhu pôsobí od septembra roku 2001. Denne prináša aktuálne spravodajstvo, pričom základom jej vysielania sú hodinové spravodajské bloky. Programovú štruktúru dopĺňajú publicistické relácie a špeciálne projekty, ktoré pokrývajú všetky oblasti spoločenského života. Primárnymi cieľovými skupinami televízie sú obyvatelia Bratislavy starší ako 18 rokov, obyvatelia miest s viac ako 50-tisícmi obyvateľov, ako aj profesionáli s vysokoškolským vzdelaním a vysokým socioekonomickým štatútom. Prevádzkovateľom televízie je spoločnosť C.E.N., s.r.o.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

83. KULTÚRA: Bratislava sa presvedčí, ako sa robí móda Made in Košice

(25.09.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. septembra (TASR) - Ako sa robí móda na východe Slovenska, presvedčí Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta prehliadka Fashion Pop-Up Made in Košice, ktorá sa uskutoční 9. októbra. Módnu udalosť, ktorá predstaví tvorbu deviatich Košičaniek, do Bratislavy prinesie nezisková organizácia Košice 2013 - Európske hlavné mesto kultúry a Creative Industry Toolkit 2012 v spolupráci so Slovak Fashion Council. "Nebude to celkom iba prehliadka, ale bude to Fashion Pop-Up, ktorý bude prebiehať v Sklade č. 7 Eurovea. Predstaví deväť návrhárov z Košíc, budú tam aj výrobcovia a dizajnéri doplnkov," predstavila dnes na stretnutí s médiami podujatie jeho kurátorka Miloslava Hriadelová s tým, že pripravovaný Pop-Up bude už v poradí treťou akciou, ktorú tento rok organizuje projekt Creative Industry Toolkit. "Je určený na to, aby podporoval kreativitu a rozvoj malých kreatívnych firiem. Je zameraný špeciálne na módu, na odevný priemysel a na dizajnérov, ktorí sa začínajú etablovať," vysvetlila.

Súčasťou podujatia by mala byť aj pracovná časť, na ktorú chcú organizátori pozvať aj bratislavských návrhárov. "Chceli by sme hovoriť o tom, prečo nemôžeme konkurovať, aké sú možnosti expandovania smerom aj na veľké dizajnové podujatia, o tom bude hovoriť Dana Kleinert," priblížila kurátorka podujatie, na ktorom si módne kreácie a doplnky budú môcť záujemcovia aj zakúpiť.

Prehliadková časť rozdelená do troch blokov sa začne o 19. hodine, ponúkne najnovšie kolekcie deviatich talentovaných návrhárok z východného Slovenska. Prezentovať sa budú značky We Are Not Sisters, Sewologylab, Ľubica Humeníková s Lenkou Tatárovou, absolventky ateliéru odevného dizajnu VŠVU, uvedú spoločnú kolekciu. Svoje práce predstaví debutujúca návrhárka Ľudmila Žoldáková alias LU:KA, čerstvú kolekciu Goldies predvedie Izabela Komjati. Made in Košice odprezentuje aj projekt Štýlozofia podnietený prieskumom v depozite Východoslovenského múzea a historických odevov zo súkromných zbierok. Na projekte sa zúčastnili návrhárky Júlia Zelená, Odette Fedorová Kmeť a Jana Polak. "Máme tu obrovské kreatívne talenty, ktoré možno že nemajú také možnosti ako na západe, ale je tu obrovský potenciál. My ten potenciál chceme ukázať ľuďom a chceme vyvolať aj diskusiu," podčiarkla zámer Fashion Pop-Up Made in Košice kurátorka. "Je načase o móde na Slovensku diskutovať trošku na inej úrovni," dodala Miloslava Hriadelová na margo projektu, ktorý chce "pomáhať návrhárom v rozvoji".

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

84. TOHTOROČNÝM NOSITEĽOM CENY FONDU VÝTVARNÝCH UMENÍ JE J. JANKOVIČ

(25.09.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 11/12; GÖRNER Oto, OTTOVÁ Katarína)

O. GÖRNER, moderátor:

"Tohtoročným nositeľom Ceny Fondu výtvarných umení je akademický sochár Jozef JANKOVIČ. Venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, sochárskym inštaláciám, maľbe, koláži, grafike i šperku. Vystavoval na mnohých výstavách doma i v zahraničí, a získal veľa prestížnych cien. S Jozefom JANKOVIČOM sa rozprávala Katarína OTTOVÁ."

K. OTTOVÁ, redaktorka:

"Základom vašej tvorby je ľudská figúra, deformované končatiny. O čom vypovedajú?"

J. JANKOVIČ:

"Je to pokus vyjadriť pocity súčasníka v dobe, v ktorej musí či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne žiť, kde je vystavený rôznym politickým, spoločenským a v dnešnej dobe ekonomických tlakom, ktoré ho gniavia."

K. OTTOVÁ:

"O tom zrejme vypovedajú obrazy končatín, ktoré sú stiesnené, v úzkych priestoroch. Je to aj úzkosť, neistota, alebo je to deformácia charakteru človeka?"

J. JANKOVIČ:

"Ja by som to hľadal skôr vo všeobecnejšej rovine, i keď samozrejme niektoré prvky sa dajú interpretovať aj osobne, že teda človek starne, podlieha nejakým chorobám, a vlastne sa aj fyzicky deformuje."

K. OTTOVÁ:

"V časoch minulého režimu vám demontovali súsošie v Banskej Bystrici v areáli Múzea Slovenského národného povstania. Rovnaký osud stihol vaše sochy aj v súčasnosti. Aké je to, keď človeku demontujú sochu?"

J. JANKOVIČ:

"Keby som si tento problém nebol vyriešil na začiatku, tak samozrejme nemôžem tvoriť. Mám takú tézu, že sochár alebo umelec, ktorý chce umelecky prežiť, musí urobiť viac sôch a umeleckých diel ako je nepriaznivá alebo nepriateľská spoločnosť schopná zničiť. No a to sa mi zatiaľ darilo, takže ma to nejak zvlášť psychicky nedeptalo, že sem-tam nejaká socha padne v mene pokroku a vývoja alebo developerského projektu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

85. Živý zvuk Zelenej pošty môže byť udalosťou roka

(25.09.2012; www.pravda.sk; Kultúra, s. -; PROCHÁC Eugen)

Pôsobivú bodku za úspešným 13. ročníkom medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie dalo nedeľňajšie dvojnásobné uvedenie legendárnej Zelenej pošty velikánov slovenského bigbítu Mariána Vargu a Pavla Hammela v bratislavskej Design Factory.

Dvojnásobné pre veľký záujem zo strany publika, keďže hudba tohto albumu nikdy vcelku na koncertnom pódiu, alebo aby sme hovorili adekvátnym jazykom - live - zatiaľ nezaznela. Dôvodom bola najmä technická, prípadne finančná náročnosť, lebo na nahrávke sa objavuje symfonický orchester i dychové kvinteto. V ére samplov nie sú tieto skutočnosti priveľkým problémom, takže sme po štyridsiatich rokoch počuli takmer celú Zelenú poštu, okrem skladby Domáca úloha.

Hudba tejto nadčasovej platne je medzi slovenským publikom dokonale známa, ľudia si ju naplno vychutnávali, bolo cítiť nadšenie i radosť z počúvania tejto hudby naživo. Skutočne, pestrosť a originalita tohto diela sú obdivuhodné. Možno len súhlasiť s vetou publicistu Mariána Jaslovského, že album je "veľmi vážnym kandidátom na slovenského Seržanta Peppera".

Nadšenie bolo cítiť i na pódiu, rytmika Frešo-Valihora bola hutná a presná, klávesový maestro Varga bol viditeľne vo forme, dokonca sa dal prehovoriť a zahral skladbu s podľa jeho slov "nezmyselne dlhými sólami" - Krajina bielych dievčat. Fero Griglák dostal asi najväčší priestor pre sóla a adekvátne ho využil - podmanivým zvukom i strhujúcim nasadením. O Hammelovom speve sa vždy hovorí ako o civilnom, faktom ostáva, že iný si k tejto hudbe ťažko predstaviť, neprekážali ani niektoré neisté spevákove "výšky" - to patrí k veku. Nedá sa zabudnúť ani na druhého klávesistu Petra Preložníka, bez jeho služieb by nebol text hudby kompletný.

Drobné neistoty v súhre či miestami akoby chýbajúca "iskra" na prvom koncerte neboli podstatné, svoje určite zohrala aj tréma. Predsa len, nejde o jednoduchý projekt. Dôležité je, že títo špičkoví hudobníci spolu hrali živú a skvelú hudbu, na ktorú ľudia chodia s nadšením. Ktorá iná kapela môže vyjsť po takmer polstoročí na scénu a jej koncert sa bude označovať ako udalosť roka?

Text k obr.:

Pavol Hammel v nedeľu odpieval dva koncerty, na ktorých ožil legendárny album Zelená pošta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

86. Večer splnených túžob

(25.09.2012; Slovenka; č. 39, s. 66; Bočková Anna)

Ružová noc býva len raz ročne, ale vždy je jedinečná a výnimočná. Tá posledná, v poradí deviata, sa konala minulý týždeň, aby znova pomohla malým onkologickým pacientom. Hostiteľkou charitatívneho večera bola prezidentka združenia Orin Panacea Ivana Christová.

V bratislavskej Redute sa opäť zišli všetci tí, ktorí sa rozhodli podporiť detských onkologických pacientov prostredníctvom benefičného koncertu, ktorý organizuje občianske združenie Orin Panacea Ivany Christovej. Slovenka dlhodobo podporuje rôznorodé aktivity nadácie, ktoré pripravuje Ivana pre onkologický choré deti. Nedávno sme navštívili onkotábor vo Vysokých Tatrách, kde sme deti potešili darčekmi. Večer bol plný prekvapení pre choré deti, darov, ale aj speváckych vystúpení s módnou prehliadkou. Dražili sa šperky, aby ich výťažok mohol pomôcť deťom na detských onkologických oddeleniach v Bratislave a v Košiciach.

ČAROVNÁ ZÁHRADA

Záštitu nad podujatím prevzala pod predsedníčka Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová. "Sama som matkou a keď sa pozerám na svoje dieťa a nemôžem mu pomôcť, keď trpí, je to pre mňa hrozný pocit Preto som rada, že sú tu ľudia a združenie, ktoré ťažko chorým deťom pomáhajú," hovorí podpredsedníčka NR SR. Koncertný večer otvorila prezidentka združenia Ivana Christová, ktorá sa venuje charite už sedemnásť rokov a od roku 2003 Orin Panacea pomáha vytvárať dôstojné životné podmienky na detských onkologických oddeleniach a získavať finančné prostriedky na kúpu dôležitých medicínskych prístrojov pre zdravotnícke zariadenia. A Ružová noc je večerom, vďaka ktorému každoročne putuje výťažok z akcie na detské onkotábory či na Happy terapiu, ktorá sa uskutočňuje v nemocniciach na onkologických oddeleniach. Nad týmto ročníkom Ružovej noci sa však niesol aj tieň smútku za riaditeľkou Ivaninej nadácie Lindou Salvovou, ktorá v lete podľahla zákernej chorobe. "Bola mojím anjelom," povedala Ivana Christová a dodala, že v súčasnosti prebiehajú práce v Detskej fakultnej nemocnici Bratislava na projekte Lindina čarovná záhrada, ktorá bude nielen spomienkou na riaditeľku nadácie, ale i miestom relaxu a oddychu pre rodičov a deti, ktoré musia byť zatvorené za múrmi nemocnice. Ivana Christová, prvýkrát zaspievala na svojej akcii, pre Lindu aj pre blízkeho kamaráta Marcela Grečmala, podporovateľa nadácie, ktorý počas tohto leta zahynul.

VOZÍK PRE ERIKU

Večer moderovala Adriana Poláková, spievali Patrícia Vitteková či Tomi Popovič. Vďaka podpore ľudí sa mohol počas Ružovej noci splniť aj sen pre štrnásťročnú Eriku Švecovú, ktorej slávnostne odovzdali nový invalidný vozík. "Som šťastná, pretože starý vozík už máme takmer nefunkčný. Erika trpí vážnou diagnózou, v ktorej sa spája onkologické, neurologické aj imunologické ochorenie a v desiatich rokoch úplne prestala chodiť," povedala dojatá Erikina mama Charitatívna Ružová noc zmení život Erike i ďalším malým pacientom.

Text k obr.:

Onkologické deti prišli podporiť aj (zľava) šéfredaktorka týždenníka Slovenka Mária Miková, konateľ spoločnosti Tescoma Miroslav Palát a riaditeľka vydáva Starproduction Mária Reháková

Záštitu nad podujatím prevzala podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová a večer Ivany Christovej moderovala Adriana Poláková

Na benefičnom koncerte aj podnikateľovi Imrichovi Veszprémimu zaspievala Sisa Lelkes Sklovska

Štrnásťročná Erika dostala nový vozík

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

87. V piatok a sobotu vám vo vlakoch zmerajú tlak aj cholesterol

(25.09.2012; www.cas.sk; Správy, s. -; SITA)

V 4 vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko budú 28. a 29. septembra zdravotníci bezplatne merať cestujúcim krvný tlak a hladinu cholesterolu.

Spoločnosť sa touto cestou rozhodla zapojiť do projektu Deň srdca. Agentúru SITA dnes o tom informoval riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Tomáš Šarluška.

"Hliadky zdravia budú umiestnené vo vyhradenom, označenom priestore a zdravotníci budú pripravení odpovedať na všetky otázky týkajúce sa zdravia a zdravého životného štýlu," uvádza Šarluška. Projekt organizuje Slovenská nadácia srdca.

Piatok

V piatok 28. septembra bude jedna hliadka zdravia k dispozícii v rýchliku R 607 Liptov, ktorý odchádza z Bratislavy o 11:57 a cez Žilinu smeruje do Košíc s plánovaným príchodom o 17:53. Hliadka bude merať vo vozni číslo päť na miestach 51 až 56.

Druhá bude pomáhať cestujúcim v rýchliku R 833 Urpín/ 933 Domica, ktorý o 12:35 začína cestu v Bratislave a cez Lučenec a Zvolen pokračuje do Košíc s príchodom o 19:25. Táto hliadka sa bude nachádzať vo vozni číslo štyri na miestach 71 až 76.

Sobota

V druhý deň v sobotu 29. septembra si tlak a cholesterol budú môcť odmerať cestujúci v rýchliku R 607 na trati Košice - Bratislava, ktorý z východu Slovenska odchádza o 10:07 a do hlavného mesta príde o 16:03. Hliadka sa bude nachádzať vo vozni číslo päť na miestach 51 až 56.

Druhá hliadka poskytne svoje služby v rýchliku R 932 Domica/ 832 Urpín, s odchodom z Košíc o 10:02 a príchodom do Bratislavy o 16:31. Merať sa bude na miestach 71 až 76.

Text k obr.:

Vo vybraných vlakoch si môžete dať odmerať tlak (ilustračné foto).

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

88. Finančníci z J&T kupujú sieť obchodov Terno

(25.09.2012; www.cas.sk; Správy, s. -; TASR)

Obchodnú sieť s potravinami Terno, ktorá má 28 predajní prevažne na západnom Slovensku, môže kúpiť finančná skupina J&T.

Informuje o tom dnešné vydanie denníka Sme, podľa ktorého hľadalo Terno investora cez neverejný tender a vyhrať ho mala práve skupina J&T.

V tendri nesúťažila COOP Jednota Slovensko, od ktorej sa Terno vlani odtrhlo. "Vieme, že prebehlo výberové konanie. Nemohli sme sa na ňom zúčastniť, lebo jeho podmienky neboli verejne komunikované," povedal podpredseda predstavenstva siete COOP Martin Katriak.

O Terno sa podľa denníka nezaujímala ani skupina Penta. Tá vlani za asi 400 miliónov eur predala sieť obchodov Žabka v Česku a Poľsku britskému Tescu.

Koľko peňazí J&T družstevníkom Terna zaplatí, zatiaľ podľa Sme nie je známe. Ročné tržby Terna sú asi 110 miliónov eur. Maloobchodné aktivity skupina J&T sústredila do spoločnosti Diversified Retail Company (DRC), ktorú spoluvlastní aj jedenásť manažérov finančnej skupiny.

Či bude Terno jej súčasťou, nevedno. Podľa hovorkyne J&T Nikol Kubaskej je predčasné sa vyjadrovať k plánom a obchodným štruktúram. "Aktuálne prebiehajú vzájomné rozhovory zúčastnených strán a po ich ukončení budeme verejnosť informovať," povedala o plánoch s reťazcom Terno Kubaská.

Text k obr.:

Supermarket Terno v bratislavskej Petržalke. Sieť predajní kupuje J&T

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

89. Prostredníctvom DMS možno podporiť ďalšie projekty

(24.09.2012; www.changenet.sk; s. -; Fórum donorov)

V súčasnosti je možné vďaka mechanizmu Donors Message Service (DMS) priebežne podporovať osem nových a zaujímavých verejnoprospešných projektov, ktoré pomáhajú tam, kde je to potrebné.

Od 20. augusta 2012 - 31. mája 2013 môžu darcovia podporiť organizáciu Depaul Slovensko, n.o., ktorej poslaním je pomáhať ľuďom bez domova, zabezpečiť naplnenie základných potrieb klientov a viesť ich k tomu, aby sa naučili pomáhať sami sebe. Cieľom projektu s názvom "Zbierka na pomoc ľuďom bez domova" je preto tiež podpora služieb pre ľudí bez domova. Podporiť túto zbierku je možné zaslaním SMS správy v tvare DMS UTULOK na číslo 877.

Do 31. októbra 2012 je možné prispieť aj Únii materských centier a tým podporiť jej projekt "Ďakujem, že si mama". Stačí odoslať SMS správu s textom DMS MAMA na číslo 877. Získané finančné prostriedky budú použité na preplatenie nákladov spojených s výrobou a distribúciou magnetiek na túto zbierku. Zaslaná darcovská sms tiež pomôže k podpore materských a rodinných centier na Slovensku.

SMS správa v tvare DMS SVETLO môže prispieť neinvestičnému fondu Svetielko pomoci a jeho projektu "Detský hospic SVETIELKO POMOCI". Ide o projekt, ktorého cieľom je finančná podpora vzniku prvého detského mobilného hospicu v Košickom a Prešovskom kraji, t.j. v regióne východného Slovenska.. Táto zbierka potrvá do 31. decembra 2012.

Prostredníctvom SMS správy je do 30. septembra 2012 možné podporiť aj Nadáciu Pomôže celé Slovensko a jej projekt "Pomôže celé Slovensko - II. ročník". Stačí odoslať SMS správu s textom DMS KRIDLO na číslo 877. Cieľom projektu je získať čo najviac finančných prostriedkov pre pomoc občianskym združeniam a dobrovoľným charitatívnym organizáciám, ktoré pomáhajú chorým deťom, starším občanom a deťom , ktorí sú odkázaní na pomoc nás ostatných, na zabezpečenie prístrojového vybavenia pre deti trpiace metabolickými poruchami v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave.

Do projektu DMS sa zapojila aj organizácia StarDOS so svojím projektom "Nákup zdravotníckych pomôcok pre seniorov/klientov", ktorého hlavným cieľom je skvalitnenie života seniorov poskytnutím zodpovedajúcej starostlivosti klientom pri sebaobsužných činnostiach osobnej hygieny. Pre podporu tohto projektu stačí zaslať SMS správu v tvare DMS STAR na číslo 877 v období od 1. septembra 2012 do 31. marca 2013.

SMS správa s textom DMS ZELEN poslaná na číslo 877 do 31. mája 2013 pomôže aj Bratislavskému okrášľovaciemu spolku a jeho zbierke k projektu "Jarné okrášľovanie mesta". Ide o zbierku na každoročné jarné systematické okrášľovanie zanedbaných častí Bratislavy, hlavne zelených plôch a iných verejných priestranstiev za účasti samosprávy, súkromných firiem a dobrovoľníkov.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť realizuje do 1. júna 2013 projekt s názvom "Odkaz pre starostu", ktorého cieľom je zvýšenie efektívnosti a transparentnosti komunikácie samosprávy s občanmi a posilňovanie aktívnej účasti občanov na verejnom živote. Podporiť tento projekt je možné SMS správou v tvare DMS ODKAZ poslanou na číslo 877.

Od 1. septembra 2012 do 31. mája 2013 je možné prispieť organizácii DeafStudio a jej projektu "Internetová televízia pre deti". Poslaním projektu je zvýšenie kvality vzdelávania pre nepočujúce a nedoslýchavé deti a deti s kochleárnym implantátom. Tento projekt je možné podporiť zaslaním SMS správy s heslom DMS DEAFDETI na číslo 877.

Od 1. októbra - 31. decembra 2012 môžu darcovia podporiť organizáciu Áno pre život, ktorej poslaním je chrániť ľudský život v každej jeho vývinovej fáze, od počatia po prirodzenú smrť, pomáhať zneužívanej žene a jej dieťaťu, vplývať na zmenu verejnej mienky voči násiliu páchanému na ženách, posilňovať úctu voči ženám, voči materstvu a rodine, zasadzovať sa proti osobnej, rodinnej a profesijnej diskriminácii žien. Cieľom projektu s názvom "Domáce násilie" je získať finančné prostriedky pre osamelé tehotné ženy v núdzi a matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho násilia a sú klientkami zariadenia núdzového bývania - Domov Gianny B. Molla. Podporiť túto zbierku je možné zaslaním SMS správy v tvare DMS NASILIE na číslo 877.

Od 1. novembra do 31. januára 2013 je možné prispieť aj organizácii eRKo - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí a tým podporiť jej projekt "Dobrá novina". Stačí odoslať SMS správu s textom DMS DOBRANOVINA na číslo 877. Získané finančné prostriedky budú použité na rozvojové projekty partnerských organizácií, ktoré sú vopred komunikované a spracované projektovým referentom Dobrej noviny. Zaslaná darcovská sms tiež pomôže k podpore rozvojových projektov v afrických krajinách.

Viac informácií o celom mechanizme a podrobnejšie informácie o každom projekte sú k dispozícii na webovej stránke www.darcovskasms.sk.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

90. Nadácia Orange podporí netradičné vzdelávanie pre mladých

(24.09.2012; www.medialne.sk; s. -; Relations Consulting)

Nadácia Orange sa aj počas školského roka 2012/2013 venuje podpore netradičného vzdelávania. Žiaci základných a stredných škôl, študenti vysokých škôl, ale aj tí, ktorí sa chcú stále učiť niečo nové, majú túto jeseň príležitosť zúčastniť sa niekoľkých zaujímavých projektov, ktoré vznikajú s finančnou podporou Nadácie Orange

Noc výskumníkov (28. 9. 2012)

Rozhliadnite sa okolo seba. Vidíte vedca, výskumníka, alebo výsledky ich práce? Nie? A predsa sú všade okolo nás. Presvedčiť sa o tom môžete na ďalšom ročníku najväčšej vedeckej šou na Slovensku, na FESTIVALE VEDY Noc výskumníkov 2012, ktorý sa uskutoční 28. septembra 2012. Noc výskumníkov má v Európe osemročnú tradíciu. Na Slovensku sa tento rok uskutoční už šiestykrát, a to v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a Tatranskej Lomnici. Na všetkých týchto miestach budete môcť od rána až do večera osobne spoznávať špičkových slovenských vedcov a byť súčasťou pripravených experimentov z rôznych oblastí vedy - od spoločenských až po technické a lekárske smery. Na svoje si prídu všetky vekové a záujmové skupiny. Viac na: www.sovva.sk/noc-vyskumnikov/2012.html

Unicamp (20.10.2012)

Neformálna a najrýchlejšie rastúca odborná konferencia o digitálnom svete, marketingu, médiách, umení, dizajne a architektúre. V tomto roku sa bude konať v netradičných priestoroch dvoch trnavských synagóg. Aj to svedčí o tom, že Unicamp je výnimočná konferencia. Už teraz sa môžu všetci nadšenci tešiť na Eddieho Johnsona, Marketing Communication Directora spoločnosti Eset či na kreatívca Matiasa Coreu zo spoločnosti Behance. Prvých dvesto registrovaných študentov dostane vstup zadarmo, miesta sa zaplnili za neuveriteľných 72 hodín. Celý program konferencie bude ale možné sledovať aj online na internete. Organizátorom Unicampu je občianske združenie Back-Space. Viac na: www.unicamp.sk/sk/

Jump 2012 (24.10.2012)

Aj neziskové organizácie, iniciatívy a všetci, ktorým Slovensko nie je ľahostajné, si túto jeseň prídu na svoje. S neformálnou konferenciou o nápadoch a skúsenostiach Jump 2012. Prezentuje inšpiratívne a poučné príbehy, vytvára priestor na otvorenú diskusiu a ponúka praktické workshopy vedené skúsenými lektormi. Konferencia sa bude odohrávať, ako vždy, v priateľskej atmosfére v priestoroch bratislavského Technopolu. Určený je nielen manažérom, koordinátorom a dobrovoľníkom občianskych združení a neziskových organizácií, ale aj vysokoškolským študentom, freelancerom a podnikateľom. "Chceme, aby Jump bol pre účastníkov podnetným priestorom na výmenu skúseností a získanie zručností. Martin Bútora, Jakub Ptačin, Marie Stracenská, Boris Strečanský, Miro Šifra,... V zozname spíkrov, diskutérov a lektorov sa nachádza spolu dvadsať zaujímavých ľudí, ktorí majú čo povedať," približuje ciele podujatia Ivan Ježík, riaditeľ Neziskovej organizácie Voices, ktorá konferenciu pripravuje. Registrácia sa začína už dnes 24. septembra. Viac na: www.jump2012.sk

Týždeň projektov o bezpečnosti na internete

Skvelá možnosť, ako zaujať netradičným spôsobom vzdelávania, do ktorej bude zapojených okolo 50 základných a stredných škôl. Zámerom projektu je priblížiť učiteľom i žiakom možnosti projektových aktivít. Počas jedného týždňa zruší škola pre vybranú triedu klasické vyučovanie a nahradí ho aktivitami zameranými na digitálnu gramotnosť a bezpečnosť na internete. Žiaci sa budú môcť naučiť rozvýjať svoje komunikačné zručnosti, spoluprácu a prácu v tíme. Projekt s Nadáciou Orange pripravuje Nezisková organizácia Indícia. Viac na: www.indicia.sk/2012/09/tyzden-projektov-o-bezpecnosti-na-internete/

[na začiatok informácie] [späť na obsah]