Bratislava

1. Nové divadlo sľubujú len na schodisku

(02.05.2012; Sme; s. 5; Tkáčiková Lucia)

V budove bývalej Astorky v centre Bratislavy hniezdia holuby. Súkromná firma hrozí, že ju zbúra

Z dohody o novom divadle zostal iba spor o to, či súkromná firma pustí mesto iba na schody, alebo zbúra celú budovu.

BRATISLAVA. Špina, vyďobané diery do stropu, súvislá vrstva trusu a mŕtve holuby na zemi. Vtáky sú už niekoľko rokov jedinými živými tvormi v budove v centre Bratislavy. Dom, kde kedysi sídlilo divadlo Astorka, slúži dnes len ako reklamná plocha. Na fasáde visia bilbordy, pribúdajú aj plagáty, nápisy či pozoruhodné grafity.

Vlastník budovy, firma IPR Slovakia, budovu bývalej Astorky priamo oproti prezidentskému palácu nevyužíva, tvrdí, že ju ide prestavovať. Svoj záväzok sprístupniť časť budovy mestskému divadlu chce pre spory s bývalým vedením mesta splniť iba uvoľnením schodiska.

Divadlo Astorka sa z týchto priestorov na Suchom mýte muselo vysťahovať ešte v roku 2003, keď bratislavskí poslanci budovu predali. Astorka sa vtedy presunula na Námestie SNP do zrekonštruovanej budovy bývalého kina Pohraničník. Na tejto adrese sídli aj ministerstvo kultúry. Dom zostal IPR Slovakia aj so záväzkom, že objekt opravia a dvadsať percent z neho odovzdajú mestu na divadlo.

IPR: Biznis padol

Investor tak mal urobiť do januára 2010. Dodnes sa však s budovou nerobí nič.

Igor Ballo, konateľ firmy IPR Slovakia, hovorí, že s budovou nič nerobia, pretože bývalé vedenie mesta na čele s primátorom Andrejom Ďurkovským (vtedy KDH) porušilo ich spoločnú džentlmenskú dohodu.

"Napriek dohode predali tú budovu vedľa," hovorí Ballo, ktorý je tiež konateľom firmy Transprojekt, a tá už roky plánuje prestavbu Hlavnej stanice. Vysvetľuje, že podľa dohody s bývalým vedením mesta mali budovu divadla spojiť s vedľajšou a objekt natiahnuť do výšky. Dom by tak mal okolo 3000 štvorcových metrov, pričom šesťsto by z toho dostalo mesto na divadlo.

Po predaji susedného domu už podľa Balia vyššiu budovu postaviť nemôžu. "Nedalo sa postaviť 3000 štvorcových metrov. Bola dohoda, mesto dostane väčšie divadlo a my sa tak dostaneme k 2400 štvorcovým metrom na prenájom, teraz celý tento biznis padá."

Hrozia schodiskom

Vlani zaplatila firma IPR Slovakia asi pol milióna eur za nedodržanie zmluvy. "Zmluvu uzatvorilo bývalé vedenie s cieľom, že spoločnosť IPR Slovakia postaví na Suchom mýte mestské divadlo a umožní Bratislave priestory bezplatne a trvalo užívať," povedal hovorca magistrátu Michal Stuška.

IPR zaplatilo pokutu aj s penále po dlhom meškaní a súdnom vymáhaní. S budovou sa však stále nedeje nič.

Ballo sa cíti oklamaný a ďalší postup si predstavuje tak, že urobí divadlo na schodisku a také odovzdá mestu.

Zrazu búranie

Hovorca primátora Ľubomír Andrassy vraví, že o pláne postaviť divadlo na schodoch mesto zatiaľ nevie. Ak by v budove dostali priestory, využívali by ich podľa hovorcu na kultúru. Nemuselo byť ísť vraj len o divadlo, keďže jedno mestské už medzitým začalo fungovať v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava.

Vlastník budovy hovorí síce o prestavbe Astorky, no zároveň tvrdí, že budovu budú musieť zbúrať.

"Myslím, že sa musí zbúrať. Keď sa tam kedysi robilo divadlo, pôvodný majiteľ vyrezal stĺpy z dôvodu rozširovania a statika je porušená. Budova je neopraviteľná a nedá sa na tom postaviť nič iné," dodáva Ballo.

***

Stará Astorka

2003-Mesto predalo budovu bývalej Astorky firme IPR;

2010-do januára mala firma odovzdať opravené priestory divadla mestu;

2011-firma IPR po meškaní zaplatila pokutu za nedodržanie zmluvy;

2012-budova je stále prázdna, hovorí sa o búraní.

Text k obr.:

Budova je podľa vlastníka neopraviteľná.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Električky už nečakajú na zelenú

(02.05.2012; Sme; s. 5; him)

Semafory na križovatkách v centre vypli na najbližšie tri mesiace. Problémy vraj zatiaľ neboli.

BRATISLAVA. Tri križovatky v centre mesta sú od pondelka bez semaforov. Mesto ich vyplo, pretože podľa neho bude premávka plynulejšia. Električky zároveň nemusia čakať na zelenú.

"Nová situácia má prispieť k zlepšeniu dopravnej priepustnosti územia a zároveň nezníži bezpečnosť chodcov," povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy.

V pondelok, keď s novým režimom začali, bola v meste víkendová atmosféra a v uliciach málo áut. Väčšinou dávali prednosť chodcom, tí zase električkám. Ľudia si myslia, že ide o dočasnú výluku.

"Aha, bliká oranžová," hovorí otec synovi. Vozičkár je opatrný, čaká, až kým mu vodič kývne. Ďalšia žena zase ukazuje manželovi, že by radšej prešla na druhú stranu na inej križovatke. Dúfa, že tam semafory fungujú. Tie sú však vypnuté od Kamenného až po Šafárikovo námestie.

"Zamedzí sa zbytočným prestojom a zvýši sa komfort cestovania," myslí si Agáta Staneková, hovorkyňa Dopravného podniku, ktorý zmenu inicioval. Má mu priniesť aj úspory. Podľa servera Imhd.sk električky usporia za jednu jazdu od 13 do 51 sekúnd, čo je takmer 13 hodín za deň.

Ivan Bútora z iniciatívy Lepšia doprava vidí prínos v tom, že ľudia už neprechádzajú na červenú a nemusia zbytočne dlho čakať: "Chodci pri zapnutej signalizácii často vstupovali nelegálne na vozovku, najmä keď videli, že nič nejde. Ak medzitým dostala voľno čakajúca električka, vznikali nepríjemné situácie. Teraz musia účastníci premávky medzi sebou komunikovať a rešpektovať sa." Magistrát bol pôvodne proti vypnutiu signalizácie. Odborná komisia však usúdila, že počas aprílových testovaní sa nevyskytli žiadne nebezpečné situácie. Ak by sa niečo stalo, semafory zapnú.

***

Text k obr.:

Autá a električky musia dodržať 30-tku.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Kamenné námestie bude bez semaforov

(02.05.2012; Pravda; s. 8; sita)

Dopravu na bratislavskom Kamennom námestí nebude v nadchádzajúcich troch mesiacoch regulovať svetelná signalizácia. Na základe takmer mesačných odborných meraní o tom rozhodla pracovná skupina. Monitorovali správanie chodcov, vodičov osobných áut i prostriedkov MHD pri zapnutej a vypnutej cestnej svetelnej signalizácii. "Počas meraní neboli zistené žiadne nebezpečné mimoriadne situácie, ktoré by mohli vyústiť do kolízie chodcov s vozidlom či električkou," uviedol hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Na Kamennom vypnú semafory

(02.05.2012; Plus jeden deň; s. 21; sita)

BRATISLAVA - Dopravu na bratislavskom Kamennom námestí nebude v nadchádzajúcich troch mesiacoch regulovať svetelná signalizácia. Na základe takmer mesačných odborných meraní o tom rozhodla pracovná skupina, v ktorej pôsobili zástupcovia magistrátu, dopravného podniku a dopravnej polície. "V prípade, že by došlo k nebezpečnému ohrozovaniu chodcov, magistrát okamžite tento režim zruší a vráti sa k modelu, keď správanie sa účastníkov dopravy regulujú semafory," uviedol hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy. Vodiči týmto úsekom po novom môžu ísť rýchlosťou maximálne 30 kilometrov za hodinu a chodci by nemali zabúdať, že prednosť má električka.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. BRATISLAVA: Petržalčania budú v stredu diskutovať o parkovaní

(01.05.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 1. mája (TASR) - Najmä o rezidenčnom parkovaní či výstavbe parkovacích domov budú môcť v stredu 2. mája diskutovať obyvatelia najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Verejná diskusia je ďalšou z cyklu, ktorý samospráva organizuje pod názvom Riešme veci spoločne.

"Cieľom týchto verejných prerokovaní je oboznamovať občanov s  postupom prác samosprávy v oblasti riešenia parkovania a zapojiť ich do celého procesu, pretože sa ich táto problematika bezprostredne dotýka," informovala TASR petržalská hovorkyňa Mária Grebeňová-Laczová s tým, že pre samosprávu je riešenie statickej dopravy na jej území kľúčovou prioritou a intenzívne na nej pracuje. "Viaceré kroky chceme realizovať už tento rok," dodala. Verejná diskusia sa začne o 17.00 h v Cik Cak Centre na Jiráskovej ulici.

Aj bratislavský magistrát 11. apríla spustil na svojej oficiálnej stránke www.bratislava.sk i na Facebooku verejnú diskusiu k novej parkovacej stratégii mesta. Bratislavčania v nej od mesta žiadajú najmä nové parkovacie domy či vybudovanie záchytných parkovísk na okraji Bratislavy. Najväčšiu polemiku podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho medzi diskutujúcimi vyvoláva návrh na spoplatnenie parkovania počas dňa v širšom centre metropoly.

Na území mesta majú dnes vodiči k dispozícii asi 150.000 miest, z ktorých takmer polovica má charakter uličného parkovania, teda státia, ktoré nie je oficiálnym parkovacím miestom. V Bratislave je evidovaných viac ako 210.000 áut a ďalších takmer 100.000 každý pracovný deň do mesta prichádza z okolitých obcí, miest či regiónov Slovenska. 

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. Na Kamennom námestí sa zelenej na semafore nedočkáte

(01.05.2012; www.pluska.sk; 10.34, s. -; ep)

Najbližšie tri mesiace na bratislavskom Kamennom námestí nebudú regulovať dopravu semafory. Rozhodli o tom na základe mesačných meraní úradníci z magistrátu, dopravného podniku a dopravnej polície.

Správanie sa chodcov, vodičov osobných áut i prostriedkov hromadnej dopravy monitorovali pri zapnutej a vypnutej cestnej svetelnej signalizácii.

"Počas meraní neboli zistené žiadne nebezpečné, mimoriadne situácie, ktoré by mohli vyústiť do kolízie chodcov s vozidlom či električkou. Záverečná analýza preto odporučila organizovať dopravu v okolí Kamenného námestia bez svetelnej signalizácie. Nová situácia má prispieť k zlepšeniu dopravnej priepustnosti územia, a zároveň nezníži bezpečnosť chodcov," povedal hovorca mesta Ľubomír Andrassy.

Táto zmena má trvať tri mesiace a odborníci ju budú pravidelne monitorovať. "V prípade, že by došlo k nebezpečnému ohrozovaniu chodcov, magistrát okamžite tento režim zruší a vráti sa k modelu, kedy správanie sa účastníkov dopravy regulujú semafory," dodal Andrassy.

Okrem toho tu upravili maximálnu povolenú rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. Bratislava chce verejnú prezentáciu Predstaničného námestia

(01.05.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Mesto Bratislava požaduje od investora, aby predstavil projekt Predstaničného námestia ešte v máji.

BRATISLAVA 1. mája (WEBNOVINY) - Mesto Bratislava chce, aby spoločnosť I.P.R. Slovakia, investor projektu Predstaničného námestia, začiatkom tohto mesiaca projekt verejne odprezentovala.

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy, chcú verejnú diskusiu predtým, ako sa k projektu vyjadria poslanci.

"Je to rozhodujúci dopravný uzol, ktorý si vyžaduje zásadnú revitalizáciu, preto nemáme problém s projektom, ale chceme, aby investor zohľadnil aj požiadavky samosprávy," tvrdí Andrassy.

Podľa mediálnej zástupkyne projektu Márie Adamovej sú však verejné prerokovania dôležité pri projektoch v ich začiatočnej fáze. "V čase, keď je vydané právoplatné územné rozhodnutie, ktoré presne stanovuje maximálny možný rozsah projektu, je to vracanie sa na začiatok, v našom prípade minimálne päť až sedem rokov dozadu," myslí si Adamová.

Spoločnosť I.P.R. Slovakia nemôže začať s projektom Predstaničného námestia, hlavné mesto mu totiž ešte neodovzdalo pozemky, na ktorých má stavba vzniknúť. Ako Adamová uviedla, o projekte mestské zastupiteľstvo rokovalo už dvakrát, po oba razy to projekt na zhruba dva roky zabrzdilo. Podľa Adamovej by primátor mohol odovzdať pozemky aj bez hlasovania poslancov.

"Išlo by o štandardný postup, aký mesto použilo už desiatkykrát v rámci iných developerských projektov, v prípade investora Predstaničného námestia napríklad pri odovzdaní pozemkov v rámci projektu Astoria Palace I," tvrdí Adamová, podľa ktorej by išlo tzv. zmluvu o dočasnom užívaní hmotného investičného majetku.

Ako však tvrdí Andrassy, primátor chce o vlastníckych vzťahoch k pozemkom rokovať s poslancami, nie robiť to, čo jeho predchodca.

"Otázka pozemkov je tak citlivá záležitosť, že sa o nej nemôže rozhodovať tak, ako sa to robilo v minulosti, teda takpovediac o nás bez nás," uviedol Andrassy, ktorý dodal, že "nie kvôli súčasnému primátorovi nie sú vysporiadané niektoré vzťahy k pozemkom a investor nemôže začať s realizáciou projektu." Hovorca dodal, že mesto s investorom komunikuje a uvedomuje si dôležitosť realizácie projektu aj preto, že sa viaže s tým spája rekonštrukcia odstavenej električkovej trate, verejnú prezentáciu však považujú za potrebnú.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. Na Kamennom námestí v Bratislave nebude svetelná signalizácia

(30.04.2012; www.aktualne.sk; 11.32, Regióny, s. -; SITA)

BRATISLAVA - Dopravu na bratislavskom Kamennom námestí nebude v nadchádzajúcich troch mesiacoch regulovať svetelná signalizácia. Na základe takmer mesačných odborných meraní o tom rozhodla pracovná skupina, v ktorej pôsobili zástupcovia magistrátu, dopravného podniku a dopravnej polície.

Monitorovali správanie chodcov, vodičov osobných áut i prostriedkov hromadnej dopravy pri zapnutej a vypnutej cestnej svetelnej signalizácii.

"Počas meraní neboli zistené žiadne nebezpečné mimoriadne situácie, ktoré by mohli vyústiť do kolízie chodcov s vozidlom či električkou," uviedol hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy.

Záverečná analýza správania sa účastníkov cestnej premávky obsahuje odporúčanie kompetentným inštitúciám pristúpiť k organizácii dopravy v okolí Kamenného námestia bez použitia svetelnej signalizácie.

Nová situácia má podľa Andrassyho prispieť k zlepšeniu dopravnej priepustnosti územia a zároveň neznížiť bezpečnosť chodcov. Svetelnú signalizáciu na námestí v Starom Meste vypnú na tri mesiace. Počas nich budú odborní zamestnanci samosprávy a policajti monitorovať správanie sa chodcov a vodičov.

"V prípade, že by došlo k nebezpečnému ohrozovaniu chodcov, magistrát okamžite tento režim zruší a vráti sa k modelu, keď správanie sa účastníkov dopravy regulujú semafory," uviedol Andrassy.

Bratislavský magistrát v tejto súvislosti upozorňuje vodičov, že maximálna povolená rýchlosť je dopravným značením upravená na 30 kilometrov na hodinu. Chodcov nabádajú k väčšej opatrnosti a upozorňujú na dodržiavanie povinnosti dať prednosť prichádzajúcej električke.

Vodičov električiek poučili, aby Kamenným námestím prechádzali s opatrnosťou a maximálnou ohľaduplnosťou voči rodičom s deťmi, starším občanom a zdravotne hendikepovaným občanom (slepcom, vozičkárom).

-----

Text k obr.:

Prechod na Kamennom námestí.

Autor: TASR - Martin Baumann

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. V ČUNOVE FUNGUJE NELEGÁLNE ŠPORTOVISKO

(30.04.2012; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12.00; por. 3/11; JANČUŠKOVÁ Elena)

Petra HLADKÁ, moderátorka:

"V bratislavskej mestskej časti Čunovo už rok funguje nelegálne športovisko Action Park. Je tam lanové centrum či motokrosová dráha. Je to však v rozpore s územným plánom. Napriek tomu, že jeho riaditeľ o tom vie, areál prevádzkuje a otvorene priznáva, že sa snaží o dodatočnú legalizáciu. Magistrát hovorí o flagrantnom porušení zákona. Viac zisťovala Elena JANČUŠKOVÁ."

E. JANČUŠKOVÁ, redaktorka:

"Action Park stojí na pozemku, ktorý je v územnom pláne zadefinovaný ako orná pôda. Stavba je teda nelegálna a majiteľ nemal ani stavebné povolenie. Starostka Gabriela FERENČÁKOVÁ."

G. FERENČÁKOVÁ:

"Štátny stavebný dozor nariadil ukončiť stavebné práce, on teda v nich pokračoval a následne teda sprevádzkoval park napriek ďalšej výzve znovu pokračoval."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Majiteľ areálu Andrej MÁS vysvetľuje, prečo pred začiatkom výstavby nepožiadal o stavebné povolenie."

A. MÁS, telefonát:

"Nakoľko sa jednalo o stĺpy k lanovému centru a prístrešok, som to považoval za drobnú stavbu."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Ako uviedol, stavebný zámer oznámil na miestny úrad. Odpoveď mu vraj neprišla."

A. MÁS:

"Cca. o 4 mesiace neskôr došiel stavebný dozor a neskôr rozhodnutie k pozastaveniu stavby. Nakoľko stavba podľa stavebného zákona presahuje výšku 5,5 metra, už to nie je drobná stavba, ale treba to stavebné povolenie. V tom čase som, žiaľ, to nevedel. Keď mi prišlo to rozhodnutie zo stavebného dozoru na zastavenie stavebných prác, bola stavba už na 95% hotová."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Teraz sa snaží o dodatočnú legalizáciu. Podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie a na magistrát o zmenu územného plánu. Hovorca bratislavského primátora Ľubomír ANDRASSY to však odmieta."

Ľ. ANDRASSY, telefonát:

"V žiadnom prípade nemôže bratislavský magistrát konať v rozpore s platným územným plánom mesta a keď pre danú lokalitu nie je povolená investičná výstavba, tak bratislavský magistrát záväzné stanovisko k takejto investícii nemôže vydať a musí jednoznačne trvať na tom, aby konal príslušný stavebný úrad, pretože ide o flagrantné porušenie zákona."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Rozhodnúť má teda príslušný stavebný úrad, ktorý buď nariadi stavbu zlikvidovať alebo dodatočne povolí jej legalizáciu. Pritom štátny stavebný dozor zlikvidovanie stavby už nariadil, no nič sa nestalo. Majiteľ dostal pokutu, zatiaľ ju nezaplatil. Starostka Gabriela FERENČÁKOVÁ určite dodatočné stavebné povolenie neudelí. Obáva sa neželaného precedensu."

G. FERENČÁKOVÁ:

"My si nemôžeme dovoliť niekomu povedať áno, niekomu nie. Ten meter musí byť rovnaký."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Starostka to rieši zatiaľ v správnom konaní ako priestupok. To je zatiaľ pozastavené, lebo majiteľ čaká na dodatočné dokumenty, ktoré ale podľa starostky, ani hovorcu primátora, nedostane. Medzitým však svoj areál, čiernu stavbu, naďalej prevádzkuje."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. Beblavý: Byť ministrom aj mestským poslancom nie je ústavné

(30.04.2012; www.sme.sk; 13.26, s. -; SITA)

Výbor pre nezlučiteľnosť funkcii podľa Miroslava Beblavého do dnešného dňa nedostal avizovanú žiadosť ministra vnútra Roberta Kaliňáka, či je možné súčasne vykonávať funkciu ministra a mestského poslanca.

BRATISLAVA. Predseda Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ) si myslí, že zotrvanie na postoch ministra aj poslanca miestneho zastupiteľstva je nielen v rozopre s ústavou, ale aj nezodpovedné voči občanom.

Naráža tak na situáciu ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer), ktorého do exekutívnej funkcie vymenoval prezident a okrem toho je aj poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva.

"Veľmi výkonný človek môže zlúčiť výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva s iným povolaním, aj s funkciou poslanca Národnej rady, ale funkcia ministra je z hľadiska času aj obsahu natoľko náročná, že ju podľa môjho názoru nie je možné kumulovať s inými verejnými funkciami," uviedol Beblavý.

Zároveň konštatoval, že výbor do dnešného dňa nedostal avizovanú Kaliňákovu žiadosť o stanovisko k tejto otázke. "Keď ju dostane, bude sa ňou v zmysle ústavného zákona zaoberať," dodal Beblavý.

Minister Kaliňák vo štvrtok naznačil, že sa zatiaľ nevzdá samosprávnej zastupiteľskej funkcie a chce stanovisko od parlamentného výboru.

Hovorí, že v prípade vykonávania dvoch funkcií jedným človekom nemá problém poslanec mestského zastupiteľstva, lebo nie je uvedené, že by nemohol byť členom vlády.

Problém má podľa neho minister. Ústava o poslancoch mestského zastupiteľstva totiž podľa jeho slov nehovorí vôbec.

Podľa neho upravuje v dvoch článkoch nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena vlády a výkonu poslaneckého mandátu.

"Poslanec, ak sa stane členom vlády, jeho mandát nezaniká ale iba spočíva," povedal Kaliňák, podľa ktorého nie je ústava dostatočne presná.

Preto by chcel k veci jasné stanovisko, a to nie s ohľadom na jeho osobný prípad, ale aby sa problém všeobecne vyriešil.

Na margo otázky, či stihne robiť obe funkcie, poznamenal, že "to nie je o stíhaní, to je o tom, ako tú prácu vykonávate".

Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik na mestskom zastupiteľstve uviedol, že Kaliňák má čas ešte do 4. mája.

Na odstránenie konfliktu záujmov má 30 dní od vymenovania do funkcie, ministrom sa stal 4. apríla. Funkcia člena vlády nie je zlučiteľná s funkciou poslanca.

"Podľa stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska nie je zlučiteľná ani s funkciou v inom orgáne verejnej správy," informoval 26. apríla primátor.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. Na Novom moste sa vyníma nápis - Most Róberta Fica

(30.04.2012; www.aktualne.sk; 14.13, Slovensko, s. -; SITA)

BRATISLAVA - Na bratislavskom Novom Moste sa objavil nápis "Most Róberta Fica". Napriek tomu, že nie je hanlivý, hlavné mesto ho čím skôr odstráni.

Ako pre agentúru uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy, ide najskôr len o prejav akejsi recesie. "Môžeme ubezpečiť, že most sa nevolá "Most Róberta Fica". Ešte štyri mesiace bude Novým mostom, potom bude premenovaný na Most SNP," povedal hovorca.

-----

Text k obr.:

Bratislavský Nový most.

Autor: SITA - Marián Peiger

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Bratislava má predsa len most hrdinu: Chucka Norrisa predbehol Robert Fico!

(30.04.2012; www.topky.sk; 14.50, s. -; SITA)

BRATISLAVA - Na bratislavskom Novom Moste sa objavil nápis "Most Róberta Fica". Napriek tomu, že nie je hanlivý, hlavné mesto ho čím skôr odstráni. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy, ide najskôr len o prejav akejsi recesie.

"Môžeme ubezpečiť, že most sa nevolá "Most Róberta Fica". Ešte štyri mesiace bude Novým mostom, potom bude premenovaný na Most SNP," povedal hovorca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. NA NOVOM MOSTE SA OBJAVIL NÁPIS MOST ROBERTA FICA

(30.04.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 3/5; HELDES Branislav)

Branislav HELDES, redaktor:

"Na bratislavskom Novom moste sa objavil nápis Most Roberta FICA. Napriek tomu, že nie je hanlivý, hlavné mesto ho čím skôr odstráni. Ako uviedol hovorca primátora Ľubomír ANDRASSY, ide najskôr len o prejav akejsi recesie. Magistrát dementuje, že by sa most volal po Robertovi FICOVI. Ešte 4 mesiace bude Novým mostom, potom ho premenujú na Most SNP."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. Na brehu Dunaja vyrástol Most Roberta Fica

(30.04.2012; www.pluska.sk; 16.46, s. -; SITA)

Na bratislavskom Novom Moste sa objavil nápis "Most Róberta Fica". Napriek tomu, že nie je hanlivý, hlavné mesto ho čím skôr odstráni.

Ako uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy, ide najskôr len o prejav akejsi recesie.

"Môžeme ubezpečiť, že most sa nevolá "Most Róberta Fica". Ešte štyri mesiace bude Novým mostom, potom bude premenovaný na Most SNP," povedal hovorca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. BRATISLAVČANIA CHCÚ ZÁCHYTNÉ PARKOVISKÁ A EXPRESNÉ LINKY

(30.04.2012; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 9/12; GAZDÍKOVÁ Katarína)

Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:

"Diskusia o parkovaní v Bratislave priniesla prvé výsledky. Za tri týždne sa do internetovej ankety zapojilo takmer 2-tisíc ľudí, z ktorých väčšina si žiada okamžité vytvorenie záchytných parkovísk a zavedenie takzvaných expresných liniek."

Katarína GAZDÍKOVÁ, redaktorka:

"Záchytné parkoviská sa v hlavnom meste osvedčili už počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, kde si vodiči pohodlne odstavili auto a do centra sa dostali kyvadlovou dopravou. Dnes si záchytné parkoviská ľudia žiadajú naspäť."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Na ktorých budú môcť zaparkovať vodiči, ktorí bývajú v okolitých obciach a mestách."

K. GAZDÍKOVÁ:

"V praxi to bude fungovať tak, že platobný lístok zo záchytného parkoviska bude zároveň vodičovi slúžiť aj ako cestovný lístok na mestskú hromadnú dopravu."

Anketa:

"Že to konečne niekomu napadlo."

"Bežná prax v zahraničí, len Slovensko je 100 rokov za opicami, tak preto v Sedlákove ešte nič také nefunguje."

"Bolo načase. Je to dosť potrebné."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Nie všetci to ale vnímajú tak optimisticky. Na facebookovej stránke Televíznych novín ste nám napísali aj veľa negatívnych názorov."

Anketa:

"Keď máš auto, načo budeš chodiť MHD do práce? To je blbosť."

"Raj pre zlodejov. Budú mať na výber z tisícok áut."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Mesto sa toho ale nebojí. Práve naopak. Od januára by chcelo záchytné parkoviská naplno prevádzkovať. Zároveň však uvažuje aj o zavedení takzvaných automobilových požičovní, v zahraničí známych ako carsharing."

Ľ. ANDRASSY:

"Podobne, ako to je napríklad pri požičovniach bicyklov. Dnes musíme však priznať, že sú to vízie."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Váš názor na riešenie parkovania môžete stále napísať na stránke bratislava.sk. Katarína GAZDÍKOVÁ, Televízia Markíza."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. DOPRAVU NA BRATISLAVSKOM KAMENNOM NÁMESTÍ NEBUDÚ RIADIŤ SEMAFORY

(30.04.2012; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 18.00; por. 3/4; ŠKRHA Miroslav)

M. ŠKRHA, moderátor:

"Bratislavčania, aj návštevníci sa musia pohybovať v centre hlavného mesta o niečo opatrnejšie. Dopravu na Kamennom námestí nebudú v nasledujúcich mesiacoch riadiť semafory. Má to prispieť k zlepšeniu dopravnej priepustnosti centra. Viac už hovorca bratislavského primátora Ľubomír ANDRASSY."

Ľ. ANDRASSY:

"Svetelná signalizácia na Kamennom námestí v Starom Meste bude vypnutá najbližšie tri mesiace, počas ktorých budú odborní zamestnanci mesta spoločne s policajtami monitorovať správanie sa chodcov a vodičov, a v prípade, že by došlo k nebezpečnému ohrozovaniu chodcov zo strany vodičov osobných áut alebo električiek, okamžite bude tento režim zrušený a vrátime sa k modelu, kedy správanie sa účastníkov dopravy budú regulovať semafory."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. MOST ROBERTA FICA

(30.04.2012; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 16/16; HARAKSIN Dárius)

Dana STRCULOVÁ, moderátorka:

"Most Chucka Norrisa v Bratislave definitívne nebude, ale dnes dostal originálne meno ďalší most v hlavnom meste. Tento raz ho ale nepomenovali po akčnom hrdinovi, ktorého sa bojí aj smrť, je však oveľa známy."

D. HARAKSIN, reportér:

"Most Róberta Fica - takýto názov sa dnes týčil na moste v centre Bratislavy. Niektorí si to ani nevšimli, no domáci sa nestačili čudovať."

Anketa:

"No recesia jedine."

"On bude na to hrdý, on bude z toho unesený podľa mňa, on je taký egoista a narcis."

"Neviem, ale to nie je vtipné myslím si."

D. HARAKSIN:

"Nápisov je na moste niekoľko, no tento je jednoznačne najväčší. Podľa slov hovorcu mesta ide o recesiu, s ktorou sa plánujú čo najskôr popasovať, nápis pôjde okamžite dole."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"O päť mesiacov, priamo na výročie Slovenského národného povstania sa zmení názov z Nového mosta na Most Slovenského národného povstania a vrátime sa k jeho zaužívanému názvu."

D. HARAKSIN:

"Niektorí možno už čoskoro autora odhalia, minimálne jeho politické zmýšľanie."

Anketa:

"Predtým tam boli také, že Európska únia nás zabíja."

D. HARAKSIN:

"Recesisti urobili chybu hneď dvakrát. Most sa po premiérovi nepremenuje a Robert FICO sa píše s krátkym o."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. Bratislavu pobavil Most Roberta Fica

(30.04.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Napriek tomu, že nápis nie je hanlivý, hlavné mesto ho čím skôr odstráni.

BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) - Na bratislavskom Novom Moste sa objavil nápis "Most Róberta Fica".

Napriek tomu, že nie je hanlivý, hlavné mesto ho čím skôr odstráni. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy, ide najskôr len o prejav akejsi recesie.

"Môžeme ubezpečiť, že most sa nevolá "Most Róberta Fica". Ešte štyri mesiace bude Novým mostom, potom bude premenovaný na Most SNP," povedal hovorca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. Konateľ: Mesto nás pritlačilo

(02.05.2012; Sme; s. 5; lut)

Konateľ firmy IPR Slovakia IGOR BALLO tvrdí, že vedenie Bratislavy porušilo džentlmenskú dohodu a podmienky si teraz môže určovať on.

Do roku 2010 ste neodovzdali divadlo mestu tak, ako ste mali. S platením pokuty ste dlho meškali. Prečo?

"Chceli sme sa dohodnúť s mestom, že 500-tisíc eur pokuty použijeme na kúpu vedľajšej budovy, divadlo by tak mohlo mať asi tisíc štvorcových metrov."

Proti pokute ste sa dokonca odvolali. Prečo ste ju potom zrazu zaplatili?

"Pritlačili nás k tomu (súčasné vedenie mesta, pozn. red.). Nemalo zmysel sa súdiť, aj keď magistrát nám nepredal všetko, čo na základe džentlmenskej dohody mal."

Ako vás pritlačili?

"Hrozila nám exekúcia. To, že som zaplatil, mi dáva morálne právo, aby som do litery zákona splnil všetko zo zmluvy, ktorú mám s magistrátom."

Čo to znamená?

"Podľa zmluvy má magistrát právo na 20 percent budovy. To vychádza 280 štvorcových metrov na troch podlažiach, 90 na každom."

Čo bude s budovou?

"Využívali sme ju predtým rôzne. Teraz to chcem najskôr rozdýchať. Neviem, ako sa ľudia k tomu postavia, že budú mať divadlo na schodisku."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. Kedy odstránia Fica z mosta?

(02.05.2012; Plus jeden deň; s. 3; ep)

Bratislavský Nový most premenoval po premiérovi

V bratislavskom mestskom parlamente sa viedli dlhé polemiky, či prinavrátiť Novému mostu jeho pôvodný názov Most SNP. Neznámy recesista v tom mal jasno. Na most napísal obrovský nápis Most Roberta Fica.

A to ešte s gramatickou chybou, pretože náš premiér má v mene krátke o. Zdá sa, že Fico sa na moste dlho neohreje. Magistrát sa ho chystá odstrániť. Kedy k tomu dôjde, neupresnili.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. Diskutujte o parkovaní

(02.05.2012; Plus jeden deň; s. 21; tasr)

BRATISLAVA - Najmä o rezidenčnom parkovaní či výstavbe parkovacích domov budú môcť dnes diskutovať obyvatelia najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Verejná diskusia sa začne o 17.00 h v Cik Cak Centre na Jiráskovej ulici. Aj bratislavský magistrát 11. apríla spustil na stránke www.bratislava.sk i na Facebooku verejnú diskusiu k novej parkovacej stratégii mesta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. KAMPAŇ PROTI VANDALOM

(01.05.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 7/26; KRAFKA Jaroslav)

Moderátorka:

"Vandali sa nezastavia pred ničím. Zlosť si často vybíjajú v autobusoch či električkách. Rozrezané sedadlá, posprejované okná či vystriekané hasiace prístroje. To všetko je takmer každodennou realitou v bratislavskom dopravnom podniku."

J. KRAFKA, redaktor:

"Toto vedia mechanici v depách skoro každý deň. Rozrezané čalúnenie sedačiek je najčastejší prejav vandalizmu. Hneď za ním sú postriekané či vykopnuté steny. Autobusy dostávajú zabrať najviac počas víkendov, špeciálne v piatok večer."

A. STANEKOVÁ, bratislavský dopravný podnik:

"Kradnú napríklad označovače lístkov, rozbíjajú okná na spojoch MHD, ničia sedadlá, kradnú hasiace prístroje."

J. KRAFKA:

"Aj pri veľkej snahe idú grafity zo stien veľmi ťažko. Čo sa zmazať nedá sú poškrabané okná. Vandali ich zrejme ničia s pomocou bezpečnostných kladivok, ktoré dopraváci nestíhajú doobjednávať."

A. STANEKOVÁ:

"Len za január sme zaznamenali až 42 prípadov vandalizmu, pričom škody sa vyšplhali na asi 7 000 eur."

J. KRAFKA:

"V dopravnom podniku toho majú dosť, a preto spúšťajú informačnú kampaň. Na zastávkach a v spojoch chcú žiadať ľudí aby sa správali slušne."

A. STANEKOVÁ:

"Aby neničili prostriedky MHD a zastávky, ktoré patria všetkým a jednak na to, aby keď si niečo také všimnú, aby to nahlásili buď polícii alebo dopravnému podniku."

J. KRAFKA:

"Mesačná kampaň nabádajúca k slušnosti by mala vyjsť dopravný podnik aj magistrát do 4 000 eur."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Proti vandalom chcú ísť kampaňou

(01.05.2012; www.pluska.sk; 19.02, s. -; ep)

Porozbíjané zastávky, vytrhnuté označovače lístkov, zničené automaty, dotrhané sedačky a posprejované vozidlá. Toto všetko denno-denne páchajú vandali vo vozidlách bratislavskej verejnej dopravy. Dopravný podnik chce proti tomu bojovať informačnou kampaňou.

"Len v januári sme zaznamenali až 42 prípadov vandalizmu v prostriedkoch MHD. Celkovo sa škody od začiatku roka pohybujú vo výške okolo 14-tisíc eur. Len za mesiac január sa škody vyšplhali na takmer 7-tisíc eur," povedala hovorkyňa dopravného podniku Agáta Staneková.

Okrem devastovania verejného majetku sa priestupkov dopúšťajú aj tí, čo vylepujú na zastávky rôzne propagačné materiály či inzeráty, ktoré musí dopravný podnik na vlastné náklady odstraňovať.

"Chceme apelovať na cestujúcich, aby nepoškodzovali prostriedky verejnej dopravy. Kampaňou chceme eliminovať aj nelegálny výlep a zároveň vyzývame všetkých, ktorí sa stanú svedkami vandalizmu, aby to oznámili polícii alebo dispečingu dopravného podniku," hovorí Staneková.

Kampaň spúšťajú v spolupráci s magistrátom už tento mesiac inštalovaním vizuálov na zastávky. V ďalšej fáze budú výzvy v sieti zastávkových rádií a na plochách poskytnutých mestom.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. (NE)CHRÁNENÝ PEČNIANSKY LES

(01.05.2012; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 20.00; por. 10/17; MACKOVÁ Martina)

Natália FÓNOD BABINCOVÁ, moderátorka:

"A Žurnál na TA3 pokračuje avizovanou správou. Protesty a súdy nepomohli. Štát prišiel o lukratívne pozemky na petržalskej strane Dunaja v Bratislave. Pečniansky les má po rozhodnutí Najvyššieho súdu pripadnúť občianskemu združeniu Človek a strom. Podľa aktivistov to neveští nič dobré."

Martina MACKOVÁ, redaktorka:

"Pozemky v Pečnianskom lese získalo neznáme občianske združenie od štátnych lesov výmenou za pozemky v Šiatorskej Bukovinke pri Lučenci koncom roka 2009, za ministrovania Vladimíra CHOVANA. Po nástupe vlády Ivety RADIČOVEJ tomu rezort pôdohospodárstva chcel zabrániť a kataster výmenu nezapísal. Združenie sa však odvolalo a po súdnych ťahaniciach mu dal Najvyšší súd za pravdu."

Vlastimil REZEK, hovorca Lesy Slovenskej republiky (telefonát):

"Lesy Slovenskej republiky akceptujú rozhodnutie Najvyššieho súdu a vedenie urobilo všetko pre to, aby tej zámene zabránili."

Martina MACKOVÁ:

"Pečniansky les je jednou zo záplavových oblastí potrebných pri ochrane pred povodňami. Podľa ochranárov ide o územie európskeho významu."

Tomáš KUŠÍK, Bratislavské regionálne ochranárske združenie:

"Žijú tu prakticky všetky lesné zvieratá, takmer na strede Bratislavy sa tu vyskytujú srny, jelene, diviaky. Z takých zaujímavejších živočíchov tu má svoj trvalý výskyt bobor."

Martina MACKOVÁ:

"Pred rokom proti zámene protestovali aktivisti, podľa ktorých bola výmena podozrivá. Niektorí sa obávajú, že za tým môže stáť snaha o výstavbu na lukratívnych pozemkoch. Les aj preto vyhlásili za chránené územie."

Ján CIBUĽA, Štátna ochrana prírody:

"V Bratislave je ten urbanizačný tlak dosť veľký, tak sa snažíme zachovať aspoň tieto posledné fragmenty týchto lužných lesov."

Ingrid KONRÁDOVÁ, hlavná architektka Bratislavy:

"Má to nejaké možnosti, ale iste nie možnosti zástavby a tak ďalej."

Martina MACKOVÁ:

"Predseda občianskeho združenia opakovane tvrdí, že z lesa chce vybudovať oddychovú zónu."

stanovisko OZ človek a strom (číta redaktor):

"Nikdy sme nemali zámer stavať na týchto pozemkoch."

Martina MACKOVÁ:

"Či združenie slovo dodrží, ukáže budúcnosť."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. HAZZ: Požiar luxusného hotela v Bratislave je uhasený, vyčísľujú sa škody

(30.04.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Požiar v luxusnom hoteli Arcadia v centre Bratislavy je uhasený. Na mieste zasahovalo približne 20 hasičov a evakuovali 40 ľudí. Príčina požiaru sa zisťuje, škodu zatiaľ nevyčíslili. TASR to potvrdil zástupca riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave Jaroslav Kašička.

"Požiar bol komplikovaný tým, že bolo treba rozoberať časť strešnej konštrukcie a časť medzipriestoru v streche, nájsť ohnisko a následne ho likvidovať," povedal Kašička. Hasičov zavolali na zásah v nedeľu (29.4.) o 18.35 h. Začalo horieť v apartmáne a požiar sa rozšíril aj na časť strechy. Hasiči ukončili zásah o 22.55 h.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. BRATISLAVA: Dopravný podnik ide bojovať voči vandalom v MHD

(30.04.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Dopravný podnik Bratislava (DPB) začne máji inštalovať na zastávky mestskej hromadnej dopravy (MHD) vizuály cielené na vandalizmus. Ako TASR informovala hovorkyňa DPB Agáta Staneková, každý rok sa počet prípadov vandalizmu zvyšuje. V spolupráci s magistrátom sa preto začína kampaň, ktorá by mala vplývať na správanie verejnosti. V januári zaznamenal podnik podľa Stanekovej 42 prípadov vandalizmu v prostriedkoch MHD a celkovo od začiatku roka do konca apríla takto DPB prišiel o asi 14.000 eur. "Len za mesiac január škody dosiahli takmer 7000 eur," dodala. Vandali podľa jej slov pravidelne ničia označovače lístkov, poškodzujú sklá a dvere vozidiel, spätné zrkadlá, rozrezávajú a špinia sedadlá, ničia interiér aj zastávky MHD. "Nepochopiteľné, až absurdné sú prípady krádeží zo spojov, či už označovačov alebo hasiacich prístrojov," poznamenala s tým, že vandali pravidelne devastujú aj zastávky, ktorých poškodenie ročne predstavuje niekoľko desiatok tisíc eur. Tie by sa mohli využiť efektívnejšie, napríklad na skvalitnenie služieb. Okrem devastovania verejného majetku sa však dopúšťajú priestupkov aj tí, ktorí nelegálne vylepujú na zastávky rôzne propagačné materiály či inzeráty. "DPB na vlastné náklady odstraňuje načierno vylepené plagáty na zastávkach, čo stojí nemalé úsilie, ale aj financie," poznamenala Staneková s tým, že zamestnanci každodenne čistia verejné priestranstvá aj nad rámec svojich povinností. V ďalšej fáze chce podnik pokračovať aj výzvou na zastavenie vandalizmu, ktorá bude vysielaná v sieti zastávkových rádií a tiež prezentovaním kampane na plochách poskytnutých mestom. Bratislavský dopravca vyzýva všetkých, ktorí sa stanú svedkami vandalizmu, aby to oznámili na polícii alebo dispečingu DPB.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. Dopravný podnik ide bojovať proti vandalizmu v MHD (DNES, 10:00)

(30.04.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; banoviny)

Dopravný podnik Bratislava, a.s. každoročne zaznamenáva rastúci počet prípadov vandalizmu v prostriedkoch MHD, ale aj na zastávkach. V spolupráci s mestom Bratislava sa preto rozhodol spustiť kampaň, ktorou chce vplývať na správanie verejnosti.

Ako Bratislavské noviny informovala hovorkyňa DPB Agáta Staneková, mestský dopravca chce apelovať na cestujúcich, aby neboli ľahostajní voči devastovaniu verejného majetku, ktorý slúži všetkým.

Len v januári 2012 zaznamenal DPB až 42 prípadov vandalizmu v prostriedkoch MHD. Celkovo sa škody od začiatku roka do konca apríla pohybujú vo výške okolo 14-tisíc eur. Len za mesiac január škody dosiahli takmer 7-tisíc eur.

Vandali pravidelne ničia označovače lístkov, poškodzujú sklá a dvere vozidiel, spätné zrkadlá, rozrezávajú a špinia sedadlá, ničia interiér aj zastávky MHD. Nepochopiteľné, až absurdné sú prípady krádeží zo spojov MHD, či už označovačov alebo hasiacich prístrojov. Vandali pravidelne devastujú zastávky, čím vznikajú Dopravnému podniku Bratislava ďalšie škody. Tie možno ročne vyčísliť niekoľko desiatok tisíc eur.

Okrem devastovania verejného majetku sa však dopúšťajú priestupkov aj tí, ktorí nelegálne vylepujú na zastávky MHD rôzne propagačné materiály či inzeráty. DPB na vlastné náklady odstraňuje načierno vylepené plagáty na zastávkach, čo stojí nemalé úsilie, ale aj financie. Zamestnanci prevádzky údržby koľajových tratí a zastávok MHD každodenne čistia verejné priestranstvá aj nad rámec svojich povinností. Tí, ktorí nelegálne vylepujú propagačné materiály porušujú zákon, za čo im hrozí pokuta.

DPB apeluje na cestujúcich, aby nepoškodzovali prostriedky verejnej dopravy, ktoré slúžia všetkým. Kampaňou chce tiež dosiahnuť, aby eliminovala nelegálny výlep, pre ktorý sa zastávky MHD stávajú nekultivovaným prostredím. Bratislavský dopravca vyzýva všetkých, ktorí sa stanú svedkami vandalizmu, aby to oznámili na polícii alebo dispečingu DPB.

Dopravný podnik Bratislava stoja škody spôsobené vandalizmom a nelegálnym výlepom veľké finančné prostriedky, ktoré by mohli byť využité efektívnejšie, napríklad na skvalitnenie služieb.

Kampaň v spolupráci s Magistrátom hlavného mesta SR sa začína už v máji inštalovaním vizuálov na zastávky MHD. V ďalšej fáze bude pokračovať vizuálmi cielenými na samotný vandalizmus, výzvou na jeho zastavenie, ktorá bude vysielaná v sieti zastávkových rádií a tiež prezentovaním kampane na plochách poskytnutých mestom.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. M. BEBLAVÝ: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Kaliňákovu žiadosť zatiaľ nedostal

(30.04.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zatiaľ nedostal žiadosť ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) o stanovisko ohľadom možnosti zastávať súčasne funkciu mestského poslanca a člena vlády. Šéf rezortu vnútra túto žiadosť avizoval 26. apríla po rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), v ktorom pôsobí ako poslanec. "Do dnešného dňa výbor takúto žiadosť nedostal. Keď ju bude mať, bude sa ňou v zmysle ústavného zákona zaoberať," reagoval dnes pre TASR predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS).

"Z môjho pohľadu poslanec mestského zastupiteľstva nie je orgánom moci. Požiadal som o výklad výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, v prípade, že to bude nevyhnutné, požiadame aj o výklad ústavy. Chcel som, aby sme si vyriešili túto vec všeobecne ako právnu otázku nezlučiteľnosti medzi jednotlivými funkciami v štáte a na to nám môžu dať odpoveď iba odborné orgány. Ja si myslím, že to zlučiteľné je," povedal Kaliňák pre TASR 26. apríla.

"Ako predseda výboru mám svoj osobný názor. Podľa môjho názoru byť zároveň ministrom aj poslancom mestského zastupiteľstva je nielen v rozpore s Ústavou SR, ako to uviedli viacerí renomovaní ústavní právnici, ale zároveň je to nezodpovedné voči občanom," reagoval dnes Beblavý. "Veľmi výkonný človek môže zlúčiť výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva s iným povolaním, aj s funkciou poslanca NR SR, ale funkcia ministra je z hľadiska času aj obsahu natoľko náročná, že ju podľa môjho názoru nie je možné kumulovať s inými verejnými funkciami," zdôraznil.

Kaliňák sa neobáva, že by ho obe funkcie mohli nejako nadmerne časovo obmedzovať. Poukázal pritom na to, že mestskí poslanci zvyčajne prerokovávajú najdôležitejšie veci už na začiatku svojich schôdzí. "Takzvané povinné prevody majiteľov bytov, reštitúcie a podobné - tie klasické prevody majetku, ktoré sú vždy prerokované v jednotlivých komisiách, tie som si dovolil vynechávať v uplynulom období a naozaj by som na nich nebol prítomný ani teraz," pripustil absencie Kaliňák.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. NA BRATISLAVSKOM KAMENNOM NÁMESTÍ NEBUDE SVETELNÁ SIGNALIZÁCIA

(30.04.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 2/5; HELDES Branislav)

Branislav HELDES, redaktor:

"Dopravu na bratislavskom Kamennom námestí nebude regulovať svetelná signalizácia ani v nadchádzajúcich troch mesiacoch. Pracovná skupina monitorovala správanie chodcov, vodičov osobných áut, ako aj prostriedkov MHD, a to pri zapnutej aj vypnutej cestnej signalizácii. Nová situácia má podľa magistrátu zlepšiť plynulosť dopravy na tomto uzle."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. V BRATISLAVSKOM HOTELI HOREL PODKROVNÝ APARTMÁN

(30.04.2012; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 3/12; KRAFKA Jaroslav)

Jaroslav ZÁPALA, moderátor:

"No a do tretice oheň vyčíňal aj v Bratislave. Včera večer začal horieť apartmán č. 29 v prvom 5-hviezdičkovom hoteli v centre hlavného mesta. Hasiči museli ubytovaných hostí evakuovať."

Anketa:

"Videli sme z diaľky veľký dym, samé hasičské autá sem išli. Tak sme išli sem a potom prídeme a strašný dym išiel zo strechy."

"Začalo to iba dymiacim plameňom a neskôr už šľahali aj plamene."

Jaroslav KRAFKA, redaktor:

"Oheň zachvátil podkrovný apartmán 5-hviezdičkového hotela. Hasiči sa museli s technikou dostať úzkymi uličkami až priamo do historického centra Bratislavy. Na mieste bolo 30 hasičov."

Dana KAPUSTOVÁ, hovorkyňa bratislavských hasičov:

"Celkovo bolo evakuovaných 40 osôb bez patologických nálezov."

J. KRAFKA:

"Hasiči s policajtmi príčiny požiaru zisťujú. Neoficiálne informácie hovoria o pokazenej klimatizácii. Oslovili sme aj samotný hotel. Viac sa dozviete vo večernom spravodajstve. Jaroslav KRAFKA, Televízia Markíza."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. UBYTOVANÍ POSTÁVALI PRED HOTELOM V ŽUPANOCH. PRI HASENÍ SA PORANIL AJ HASIČ

(30.04.2012; Televízna stanica JOJ; KRIMI; 19.00; por. 4/18; MIMRA David)

Monika BRUTENIČOVÁ, moderátorka:

"Pohodový pobyt v Bratislave sa pre niekoľko turistov včera zmenil na adrenalínový zážitok. Z jedného z najluxusnejších hotelov v centre museli evakuovať desiatky hostí, to všetko pre požiar v podkroví."

David MIMRA, redaktor (preklad z češtiny):

"Z hotela museli evakuovať zhruba 30 hostí. V priebehu noci im potom personál zaisťoval náhradné ubytovanie. Z budovy muselo vybehnúť na ulicu celkom 40 ľudí, hostia aj personál. Požiar niektorých hostí zastihol, keď sa práve kúpali. Na ulici tak postávali len v županoch."

Marta TEPLÁ, generálna riaditeľka:

"Veľmi priateľsky sa k nám zachoval hotel Sheraton, ktorý sa o nich postará."

D. MIMRA (preklad z češtiny):

"Dym vychádzal z podkrovného apartmánu. Aby sa hasiči k ohnisku požiaru dostali, museli rozobrať strechu."

Daniela KAPUSTOVÁ, hovorkyňa HZS Bratislava:

"Na mieste zasahovalo 20 hasičských jednotiek z Bratislavy."

Petra HRÁŠKOVÁ, hovorkyňa KR PZ Bratislava:

"Materiálna škoda, ktorá vznikla v dôsledku požiaru bola predbežne vyčíslená na 100-tisíc eur."

D. MIMRA (preklad z češtiny):

"Požiar sa podarilo hasičom úplne zlikvidovať hodinu pred polnocou. Behom zásahu sa jeden hasič ľahšie zranil. Dnes sa na miesto vrátili aj vyšetrovatelia, aby určili presnú príčinu vzniku požiaru. Pravdepodobne ale za všetko môže klimatizácia."

P. HRÁŠKOVÁ:

"V súčasnosti vykonávame všetky kroky potrebné pre rozhodnutie o ďalšom postupe vo veci."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. HOREL LUXUSNÝ HOTEL

(30.04.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 14/26; ČIERNY Michal, KRAFKA Jaroslav)

Moderátorka:

"Luxusný hotel v centre Bratislavy, v ktorom býval Andre AGASSI, Pamela ANDERSON alebo Pete SAMPRAS včera večer horel. Hasiči museli dokonca rozobrať časť strechy a evakuovať hostí."

J. KRAFKA, redaktor:

"Hasiči sa museli s technikou dostať úzkymi uličkami do historického centra Bratislavy."

D. KAPUSTOVÁ, hovorkyňa bratislavských hasičov:

"Z hotela bolo evakuovaných 40 osôb bez patologických nálezov."

J. KRAFKA:

"Neoficiálne informácie hovoria, že požiar spôsobila pokazená klimatizácia. Hasiči s policajtmi však ešte vyšetrovanie neukončili. Požiar zničil luxusný apartmán číslo 29 aj so starožitným nábytkom."

M. TEPLÁ, manažérka hotela Arkádia:

"Hostí sme evakuovali do iného 5-hviezdičkového hotela a dnes sa nám všetci vracajú naspäť."

J. KRAFKA:

"Keďže ide o prvý 5-hviezdičkový hotel v meste, bývali v ňom aj také hviezdy ako Pamela ANDERSON či tenisti Andre AGASSI či Pete SAMPRAS. Apartmán musia úplne opraviť."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. Warcraft si v škôlke nezahrajú

(02.05.2012; Sme; s. 3; Durdovanský Michal)

Záujem škôlok o výučbu detí s počítačmi je veľký. Deti sa s nimi stretnú už doma

Vyše dvetisíc škôlok sa zapojilo do projektu financovaného Európskou úniou. Názory odborníkov sa rôznia.

BRATISLAVA. Päťročný chlapec sedí za počítačom a ukladá geometrické tvary podľa vzoru na obrázku, vedľa skupinka detí programuje lienku, aby prešla trasu po podložke, na druhom konci triedy dievčatko na dotykovom monitore maľuje krajinku.

Keď učiteľka zmenší okno s hrou, deti zhíknu. Len čo sa klaun z hry na obrazovku vráti, opäť sa upokoja.

V škôlke na Iľjušinovej ulici v bratislavskej Petržalke funguje projekt Digitálne technológie v materskej škole financovaný z Európskeho sociálneho fondu štvrtý rok. Začali ako prví na Slovensku.

Do celonárodného projektu sa odvtedy zapojilo dobrovoľne približne 2000 škôlok. "Záujem je veľký," vraví Jarmila Tóthová z Metodicko-pedagogického centra.

Poznajú to z domu

Väčšina detí už počítače pozná z domu. "Hrám sa hry. Najradšej mám Need For Speed." Malý Martin má teda najradšej preteky áut. Jeho spolužiak sa ho snaží prekričať, že doma na počítači pozeráva Iron Mana a hrá Warcraft.

Psychologička Ľudmila Pokorná hovorí, že v škôlke je čas strávený za počítačom pod dozorom. Učiteľky deti nechávajú pri počítači päť až desať minút, k drsnej naháňačke áut sa škôlkari nedostanú.

"Chceme, aby každá škôlka vyzerala ako táto," vraví vedúci projektu o integrácii informačných technológií do predškolskej výchovy pre UNESCO Ivan Kalaš. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pedagógov.

Učiteľka a špeciálna pedagogička Jarmila Tihláriková je pri téme deti a technológie skeptickejšia. "Myslím si, že to takto skoro deti nepotrebujú."

Deťom podľa nej dnes chýbajú sociálne zručnosti. Nevedia riešiť spory medzi sebou, čo sa samy na počítači nenaučia. "Tiež si neuvedomujú zlé veci, ktoré môžu počítačom spôsobiť," vraví.

Na základných školách s informatikou začínajú v prvej alebo druhej triede.

Prirodzený vývoj

Oficiálne ministerstvo školstva prácu s počítačom podporuje a to, že sa deti už od troch rokov učia s ním pracovať, považuje za prirodzený vývoj.

"Štátna školská inšpekcia nezistila, že by sa tieto kompetencie rozvíjali na úkor psychomotorických kompetencií, čiže aj na úkor pohybového rozvoja detí," vraví hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.

"Nie je cieľom, aby sa deti naučili robiť s technológiami, ale technológie sa využívajú na ich fyzický i duševný rozvoj," vysvetľuje Ivan Kalaš.

Škôlkarov rozvíjajú v takzvanej predgramotnosti.

"Neučia sa čítať a písať. Učia sa, že písmo má funkciu, čo sa učilo už aj predtým, len teraz na to využívame modernú techniku, ktorá je súčasťou života."

Riaditeľka škôlky Mária Králiková je s prácou s počítačmi spokojná. "Naučia sa matematiku, priestorovú predstavivosť alebo prácu v kolektíve." Jednoduché operácie sa učia už trojročné deti, väčší zvládnu aj zložitejšie veci. Učiteľka v triede hovorí, že asi v dvadsaťčlennom kolektíve sa nájdu dve, tri deti, ktoré sú šikovnejšie. Presne tak vyzerá záujem detí o počítače počas návštevy v triede -zatiaľ čo chlapec vo futbalovom drese sa váľa po koberci, jeho spolužiak sústredene rieši logické zadania.

***

Text k obr.:

Počítač v škôlke je pre deti prirodzená vec. Psychologička tvrdí, že tu sú pod kontrolou, čo doma nie vždy platí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. Už do základnej školy by mali žiaci chodiť s tabletmi

(02.05.2012; Sme; s. 3; Mihaliková Mária)

Štát naplánoval, že do vyučovania zavedie prenosné počítače. Deti z chudobných rodín však prvýkrát sedia za počítačom až v škole.

BRATISLAVA. K učebniciam by mali v školských ruksakoch už o pár rokov pribudnúť notebooky či tablety.

Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej ešte vlani schválila správu o plnení Infoveku, ktorá očakáva, že po roku 2014 bude "veľká väčšina školopovinných detí" vlastniť jednu z technických vymožeností. Štát si preto predsavzal, že technické novinky žiakom na hodinách nezakáže.

"Učitelia by mali vedieť do bežného vyučovania integrovať mobilné počítače prinesené žiakmi a využiť digitálne technológie vo svoj prospech na skvalitnenie vyučovacieho procesu," píše sa v prijatom vládnom materiáli.

Pedagógovia sa tomu nebránia, no upozorňujú na deti z chudobných rodín, ktoré sa k tabletom nedostanú.

Základná škola na Hollého ulici v Žiline má 124 žiakov, vyše polovica pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Drvivá väčšina rómskych žiakov prvýkrát pracuje s počítačom, až keď nastúpi do školy," vraví riaditeľ školy Miroslav Chupáň.

Informatika je povinná

Pre deti z chudobných rodín má byť podľa vládneho materiálu určený špeciálny podporný program, ktorý "zamedzí vytváraniu digitálnych priepastí v triedach".

Informatika je povinným predmetom už od prvého stupňa základnej školy, zaviedla to reforma z čias ministra Jána Mikolaja z SNS.

Od škody závisí, od ktorej triedy ju zavedie. Štát iba určil, koľko hodín informatiky musí odučiť na prvom a druhom stupni. Mnohé školy ju majú od prvého ročníka.

"U nás je od druhej až po deviatu triedu po jednej hodine týždenne," vraví učiteľka informatiky Dušana Bartoneková zo Základnej školy na Škarniclovej v bratislavskom Starom Meste.

Rozvíja myslenie

Podľa štátneho vzdelávacieho programu deti vďaka informatike dokážu vyhľadávať informácie a spracúvať rôznorodé údaje.

"Podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať, zovšeobecňovať," uvádza štátny program.

Skepticky sa o počítačoch vyjadril minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru. V nedeľnej diskusii v STV pripísal slabú čitateľskú gramotnosť žiakov IT technológiám. "Čitateľská gramotnosť je slabá. Deti neberú knihy do rúk a robia len s počítačmi. To je najväčší problém," vyhlásil Čaplovič. Či by tablety v školách uvítal, sa nepodarilo v pondelok zistiť.

Bojové hry blokujú

Oslovení učitelia sa zhodli, že už klasické stolné počítače výučbu zlepšujú. "Využívame rôzne internetové stránky, ktoré hravou formou ukazujú deťom, čo je zdravé jesť. Obľúbené sú aj envirootázniky o ochrane životného prostredia. Bojové hry sme zablokovali," vraví Marta Bošeľová, riaditeľka Základnej školy v Šumiaci.

"Vo vyšších ročníkoch sa osvedčilo písanie blogov či prezentácie v Power Pointe," pridáva Bartoneková.

***

Školy a IT

na 2200 základných školách je vyše 88-tisíc počítačov,

okolo 800 stredných škôl má 70-tisíc počítačov,

päť žiakov pripadá na jeden počítač na základnej škole,

štyria študenti v prípade strednej školy,

školy využívajú 4700 interaktívnych tabúľ.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. BRATISLAVA: V Karlovej Vsi chcú zvýšiť informovanosť obyvateľov

(01.05.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 1. mája (TASR) - Poslanci bratislavskej Karlovej Vsi na pondelkovom (30. 4.) mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva schválili zámer obnoviť vydávanie lokálneho periodika.

"Absencia lokálneho média ochudobňuje 33.000 obyvateľov o informácie zo spoločenského a kultúrneho diania. Ich poskytovanie informačnými tabuľami a internetovou stránkou sa ukazuje ako nedostatočné s ohľadom na charakter a štruktúru obyvateľov, o čom svedčia aj ich ohlasy," zdôvodnil predkladateľ návrhu prednosta Miestneho úradu Rastislav Velček.

Nedostatočnú informovanosť pre TASR potvrdila bývalá šéfredaktorka mesačníka a terajšia miestna poslankyňa Daniela Schultzová: "Posledné číslo mesačníka vyšlo v decembri 2010 a už neexistuje ani Karloveská televízia."

V návrhu uznesenia bolo skúšobné vydávanie apolitického lokálneho periodika na obdobie máj až júl 2012 s dotáciou 9000 eur. Viacerí poslanci mali výhrady k výberu vydavateľskej spoločnosti aj k zloženiu redakčnej rady. Po dlhšej diskusii a prestávke na poradu politických klubov schválili, že na najbližšie zastupiteľstvo bude navrhnutý rozpočet na periodikum a zloženie redakčnej rady so zástupcami všetkých politických klubov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. Developer na školu nemyslel. Teraz prosia štát

(01.05.2012; www.aktualne.sk; 00.00, Slovensko, s. -; Harkotová Stanislava)

BRATISLAVA - V lokalite Čierna Voda pri Bratislave síce developeri mysleli na byty pre mladé rodiny, pozabudli však na infraštruktúru. Prímestskej lokalite, v ktorej žije takmer 2 400 obyvateľov, dnes chýba najmä základná škola. Obec Chorvátsky Grob, pod ktorú lokalita spadá, však na školu peniaze nemá. O pomoc preto prosí aj štát.

V Čiernej Vode v súčasnosti spolu s rodičmi býva vyše 800 školopovinných detí, 730 z nich navštevuje školy v blízkom okolí, a síce v mestských častiach Bratislavy, ako sú Rača či Vajnory, ďalšie skupinky dochádzajú do Bernolákova, Ivanky pri Dunaji a Slovenského Grobu.

Asi päť kilometrov blízka škola v Chorvátskom Grobe nepostačuje. Zriadený má len prvý stupeň. "Nie je na ceste do Bratislavy, kde rodičia detí pracujú," vysvetľuje Dana Michálková, ktorá má v obci na starosti školstvo, kultúru a šport. Za celý školský rok urobí rodina podľa jej prepočtov pri rozvoze detí do školy 4000 kilometrov tam a späť. "Keď ich už odveziete, musíte sa zaradiť do kolóny na jej koniec," hovorí.

Pomoc žiadajú od štátu

Rodičia aj preto v prevažnej miere školákov vozia priamo do hlavného mesta. Spádová oblasť lokality kumuluje žiakov druhého stupňa najmä v mestskej časti Vajnory. Tie majú s prírastkom detí podľa Michálkovej problém a hľadajú riešenia v podobe prístavieb. "Nemajú financie, aby zväčšovali školu. Už sú v situácii, že nebudú môcť prijímať naše deti. Respektíve nech sa podieľame na stavbe. Lenže to nerieši situáciu systémovo," tvrdí.

Chorvátsky Grob teraz žiada o spolufinancovanie školy štát. Keďže sa nachádza v Bratislavskom kraji, žiadať nemôže o eurofondy. VÚC-ka vie zasa obci pomôcť len zo strednou školou. Na školu potrebuje obec okolo šesť miliónov eur. Ak by ju chcela financovať zo svojho, musela by podľa prepočtov samosprávy šetriť 32 rokov.

Rezort školstva na našu otázku, či je oboznámený so situáciou a či pripadá do úvahy zafinancovanie základnej školy, do času publikovania správy neodpovedal.

Developer staval bez infraštrukúry

Čierna Voda sa síce rozrastá geometrickým radom čo do bytov, ale služby by ste tam hľadali márne.

"Nasťahovalo sa tam kvantum ľudí, ale vôbec sa nemyslelo na infraštruktúru. Žiadne služby, žiadne školy, škôlky. Aj keď to developer do projektu nakreslil, tak s tým, že sa v zmluve nezaviazal, že musí postaviť infraštruktúru. Rozpredal pozemky, postavili sa domy a viac ho nezaujímalo," hovorí Michálková.

Život bez infraštruktúry odradzuje

Práve táto skutočnosť, že satelitným mestečkám chýba infraštruktúra, potiera podľa sociologičky Sylvie Porubänovej trend sťahovať mimo centra veľkomesta do pokojnejších lokalít.

"Prečo už nie sú pre mladých ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu alebo už majú deti v predškolskom veku, atraktívne? Domnievam sa, že hoci je to finančne dostupnejšie ako novostavba v meste, odrádza ich to, že neexistuje infraštruktúra," hovorí. Podľa nej rodine nestačí mať supermarket pár kilometrov od domu. "Večer treba kúpiť aj zabudnutý chlieb alebo mlieko," ilustruje. Porubänová pripomína, že výstavba tohto typu lokalít vyžaduje podmienku základnej štruktúry.

"Ukazuje sa, že investori na to nemyslia. Domnievam sa ale, že na to budú musieť myslieť do budúcna. Chybou bolo, že na to nikto zrejme netlačil. Čierna Voda je exemplárny príklad. Jednak je rozľahlá, no v podstate aj polomŕtva a vybudovaná bez toho, aby tam bolo to, čo robí mesto mestom," dodala.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. Tisíce malých i veľkých dobrovoľníkov ozdravovali Zem

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 10-11; žo)

Slovenská príroda si trochu a na nejaký čas oddýchla od množstva odpadkov. Tisíce malých i veľkých robili pre to na Deň Zeme 22. apríla čo len mohli v mestách, dedinách a na ich okolí. Z roka na rok je takýchto dobrovoľníkov čoraz viac. Svedčí to o zvyšovaní ekologického povedomia ľudí. Aj teraz k tomu prispela iniciatíva ministerstva životného prostredia "Vyčistime si Slovensko", do ktorej sa zapojilo veľa organizácií a škôl.

Celkové výsledky ešte nie sú známe, no o tom, že akcia "chytila" množstvo ľudí a priniesla výsledky, svedčia aj príspevky, ktoré prišli do našej redakcie.

Traktor a vlečka v rukách 4-ročného

"V našej obci sa do zbierania odpadkov zapojilo 20 detí zo ZŠ. Zbierali ich pri miestnom potoku aj v ňom, na cintoríne, exteriérovej galérii a detskom ihrisku. Najmenší účastník Števko so svojím traktorom a vlečkou pomáhal deťom spolu so svojou mamkou už druhý raz, hoci má ešte iba 4 roky," píše nám starostka obce Miklušovce Mária Čuchtová a pokračuje: "V okolitých obciach Klenov, Sedlice, Suchá Dolina a Ľubovec sa tiež zapojili deti zo ZŠ Sedlice. Takto dávajú príklad okoliu, aby si každý uvedomil, že pekné prostredie si vytvárame sami a pokiaľ nezmeníme svoje myslenie, nenaučíme sa, že čisto máme mať všade, nielen vo svojej obývačke', nepohneme sa ďalej. Naša krajina je krásna, a preto by bolo najlepšie, keby Deň Zeme bol každý deň."

V Turovej sa na akcii zúčastnilo do tridsať dobrovoľníkov - od mládeže až po starších obyvateľov. "Vyčistili sme intravilán obce -priestor pri cintoríne, pri prírodnej pamiatke Turovský sopúch, kde sme odstránili divú skládku a vyviezli drevnú hmotu. Nevynechali sme ani priestor v extraviláne smerom na Tŕnie, kam ľudia ešte stále vyvážajú odpad, napríklad plasty, matrace, plechovice, stavebný materiál a iné. Zapojili sa aj škôlkari. Vyzbierali drobný odpad pri škole a učiteľky im popri tom vysvetľovali, ako chrániť životné prostredie. Rodičia vyčistili priestor v areáli školy a natreli farbou preliezky a hojdačky," napísala nám starostka Turovej Jana Jarotová.

Eko mesto budúcnosti

Vytvorili ho z odpadových materiálov žiaci základných škôl v Prievidzi v rámci tradičného projektu Ekorok s Nestlé Slovensko, s. r. o. Predstavili sa tak už deviaty raz. Každá z ôsmich zúčastnených škôl postavila z papierových obalov, PET fliaš, tetrapakov či iných materiálov časť mesta, ktorú si vyžrebovala. Víťazom sa stala ZŠ Rastislavova. Netradičné diela z odpadu si mohli pozrieť obyvatelia Prievidze počas gala programu ku Dňu Zeme na Námestí slobody. Do Ekoroku sa zapojilo asi 3500 detí, ktoré spolu vyzbierali 128 707 kg papiera. Najviac žiaci ZŠ Energetikov - takmer 70 kg na žiaka. Informovala nás o tom organizátorka podujatia Božena Gatialová, riaditeľka CVČ Spektrum v Prievidzi.

Primátorka Prievidze Katarína Macháčková k Ekoroku povedala: "V našom meste i regióne vnímame Nestlé ako príklad eticky podnikajúcej spoločnosti. Jej prievidzský závod poskytuje nielen pracovné príležitosti, ale aktivity firmy dlhodobo podporujú environmentálnu výchovu mladej generácie. Dúfame, že aj ďalšie generácie detí budú pokračovať v environmentálnych aktivitách a tešiť sa z čoraz krajšieho a čistejšieho mesta, ku ktorému sami prispievajú."

Aj túto jar sa mesto Liptovský Mikuláš zapojilo do pravidelnej ekologickej aktivity a podporilo ju. Vlani sa konala 9. apríla pod heslom "Čistá voda, čistý breh, nikde ani smeť. Zapojme sa všetci hneď". Teraz sa uskutočnila v sobotu 21. apríla. Žiaci zo škôl sa navyše mohli zapojiť do súťaže o jednorazový voľný vstup do mestskej plavárne. Spoluorganizátorom podujatia bol Cech združení cestovného ruchu v Liptove. Veľkú podporu našla táto aktivita aj v obciach okolo Liptovskej Mary. Skalní dobrovoľníci i noví záujemcovia o skvalitnenie životného prostredia zbierali odpad v najviac znečistených lokalitách mesta na brehoch Liptovskej Mary.

Celodenný program pre deti i dospelých vo Veľkom Krtíši sa začal hrami pre mladých nadšencov Európskeho ekológu. Žiaci základných škôl si vyskúšali ekologické demonštrácie a rôzne pokusy. Ruku k dielu pridal aj primátor mesta Dalibor Surkoš, ktorý s pomocou škôlkarov a Veľkokrtíšanov sadil na námestí kvety, trvalky a stromčeky. Pomáhal aj člen zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. Spoločne vysadili 6 tuji, 54 trvaliek, 2 višne, 2 smreky a 1 jarabinu.

Zeleň na námestí je teda opäť bohatšia. Tí, ktorí pomáhali s výsadbou, urobili niečo nielen pre životné prostredie, ale aj sami pre seba.

Mestskí policajti išli príkladom

V sobotu 21. apríla sa Žilinčania stretli v Lesoparku Chrasť už ôsmy raz, aby spoločnými silami vyčistili a upratali tento jedinečný zelený priestor mesta. Medzi dvomi stovkami dobrovoľníkov nechýbal primátor Žiliny Igor Choma. Súbežne s lesoparkom vyčistili aj spoločné priestory v Považskom Chlmci, na Vlčincoch aj sídlisku Hájik. Súťaže pre deti organizovalo CVČ Žirafa. "Som rád, že sa upratovania zúčastnilo toľko Žilinčanov, ktorým stav životného prostredia a jeho čistota nie sú ľahostajné. Priložili sme ruku k dielu, aby toto miesto oddychu a relaxu slúžilo nám všetkým čisté a upravené," povedal Igor Choma. Minulý rok sa počas jarného a jesenného čistenia lesoparku vyzbieralo asi 1,4 tony odpadu. Bokom teraz neostali ani mestskí policajti. V predstihu, už 4. apríla vyčistili park na Bôriku, pochopiteľne, mimo v čase pracovného voľna. Nielen teda upozorňujú a postihujú občanov za znečisťovanie mesta a zelene, ale sami sa chopili možnosti zveľadiť ju. Príkladne tak motivovali a inšpirovali Žilinčanov, aby upratali pred svojimi panelákmi, domami či kanceláriami.

Deti spolu so seniormi

Na rozdiel od predošlých rokov tohtoročné ekopodujatia v petržalských základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti Bratislava- Petržalka mali prvý raz nových účastníkov. V rámci projektu Reťaz skúseností - most generácií, ktorého cieľom je prepojiť deti a seniorov zmysluplnými zážitkovými aktivitami užitočnými pre obe generácie, sa na nich zúčastnili aj skôr narodení Petržalčania.

Vo štvrtok 19. apríla deti ZŠ a MŠ Gessayova pod vedením seniorov z Denného centra na Osuského ul. vyrábali dekoračné predmety z druhotných surovín. Vznikli tak napríklad pestré kvety z PET fliaš. O deň neskôr, v piatok, sa pri spoločných ekologických, pohybových, vzdelávacích i zábavných aktivitách stretli žiaci ZŠ Turnianska so škôlkarmi z Turnianskej, Bzovíckej a Lietavskej ulice, seniormi z Denného centra na Vyšehradskej ul. a klientmi chránenej dielne Impulz. Skleníkový efekt, maľovanie tričiek, tvorivé dielne a predaj výrobkov, galéria malých umelcov na plote, dramatizácia na tému šetrenie energie, separácia odpadu, živočíchy našich lesov a tokov, hranie petangu - to sú len niektoré z aktivít, ktoré si spolu seniori a deti vyskúšali. Nechýbala ani dobrá nálada, sadenie stromčekov, spoločné súťaže, gitara a spev... a, samozrejme, petržalská hymna seniorských spevákov zo súboru Melódia, ktorých sprevádzali malí perkusionisti zo škôlky.

Inšpirujte sa Zelenými školami - urobte niečo pre Zem

Viac ako 10 000 žiakov a učiteľov zo 73 škôl z celého Slovenska sa 20. apríla zapojili do Dňa Zelených škôl. Deň bez počítača, pitie vody z vodovodu, minimalizácia odpadu, sadenie stromov, info- kampane, či monitorovanie a čistenie čiernych skládok - to je len časť záväzkov a aktivít, ktorými chcú školy inšpirovať svoje okolie k ochrane životného prostredia.

Školy zapojené do programu Zelená škola oslávili Deň Zeme množstvom praktických aktivít. Osobným príkladom tak priblížili verejnosti možnosti ochrany životného prostredia a prírody, ktoré si môžeme zvoliť každý deň, nielen jeden deň v roku. Okrem toho chceli rodičom, zástupcom samosprávy a komunity predstaviť výsledky svojej práce v environmentálnej výchove a podporiť vzájomnú spoluprácu.

Zelená škola je najväčší certifikačno-vzdelávací ekoprogram na svete. Zapojených je doň viac ako 40 000 škôl z 53 krajín sveta. Od roku 2004 pomáha aj slovenským školám pri prepojení environmentálnej výchovy s praktickými krokmi. Tie vedú žiakov a celú školu k šetrnejšiemu prístupu voči životnému prostrediu. Na Slovensku je v programe aktuálne zapojených 216 škôl. Ďalšie, ktoré by sa chceli do programu prihlásiť, tak môžu urobiť do 30. júna na www. zelenaskola.sk.

*****

Ak vychádzame zo skúseností, musíme, žiaľ, konštatovať, že väčšina obyvateľov Slovenska sa ešte nenaučila, že odpad nepatrí do lesov, parkov, riek, k menej frekventovaným cestám, ale menší do určených nádob a objemnejší do zberných dvorov. Ak si aspoň niekoľkí z nich všimli, čo robili a urobili tisícky dobrovoľníkov počas Dňa Zeme, možno ich to pohne k inému správaniu. A to už bude dlhodobejší efekt tejto akcie. Lebo Deň Zeme v takej podobe, ako počas týchto aprílových dní, naozaj nemôže byť každý deň. Môžeme si ho však urobiť každý sám.

*****

Texty k obr.:

Ekorok v Prievidzi.

Čistenie Turovského sopúcha.

Toľko odpadu vyzbierali v Miklušovciach.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. BRATISLAVA: Od mája pokračuje projekt Poznaj Staré Mesto

(30.04.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Kde je najužší dom v strednej Európe, či v ktorom bratislavskom kostole je múmia, sa dozvedia všetci, ktorí využijú projekt bezplatných prehliadok centrom Bratislavy so sprievodkyňou. K ich organizácii sa po zime vracia bratislavská mestská časť Staré Mesto v rámci projektu Poznaj Staré Mesto. TASR o tom informoval hovorca mestskej časti Tomáš Halán. "Hoci bežne prehliadky absolvujú turisti, tie pod patronátom Starého Mesta sú určené najmä Bratislavčanom, pretože tí často o meste, v ktorom žijú, vedia len veľmi málo," povedala staromestská starostka Táňa Rosová. Prvá prehliadka so sprievodkyňou Helenou Navrátilovou sa začína v nedeľu 13. mája o 14.00 h pod názvom Hlavné námestie - Dvere, erby a zaujímavosti Bratislavy. Ďalšia bude v nedeľu 27. mája. Na prehliadke Pisztoryho paláca sa môžu Bratislavčania zúčastniť v stredu 23. mája o 17.00 h. Staré Mesto projektom nadväzuje na podujatie, ktoré Bratislavčania roky poznali pod názvom Poznaj svoje mesto. Okrem prehliadok pre verejnosť je projekt určený aj pre staromestských žiakov. "Počas tohto školského roka sa do projektu zapojili všetky 4. a 5. ročníky staromestských základných škôl. Deti absolvovali bezplatnú prehliadku mesta a čaká ich aj vyhliadková jazda vláčikom po historickom centre," uviedol Halán. Okrem toho tiež súťažili v slohových a výtvarných prácach na základe starých fotografií. Štvrtáci dostali fotografiu Hviezdoslavovho námestia zo začiatku minulého storočia a piataci fotografiu ruiny Bratislavského hradu. Na ich základe mali vytvoriť prácu o objektoch na snímke, vysvetlil Halán.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. Pečniansky les je chráneným areálom

(30.04.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; pol)

Pečniansky les na pravom brehu Dunaja od hranice s Rakúskom zhruba po Nový most je od februára chráneným areálom. Táto lokalita je súčasťou Územia európskeho významu Bratislavské luhy a nachádza sa v katastri Petržalky a čiastočne aj Karlovej Vsi.

"Dôvodom vyhlásenia bolo zachovanie prírodného bohatstva územia, ako aj typického rázu lužnej krajiny," informovala Miroslava Rudá z Bratislavského regionálne ochranárskeho združenia. Nachádzajú sa tu biotopy európskeho významu tvorené najmä lužnými lesmi, ako aj viaceré vzácne druhy živočíchov. Žije tu napríklad ďateľ čierny, bobor vodný a tiež viaceré druhy netopierov. Na chránenom území je tiež zdroj pitnej vody.

Chránený areál Pečniansky les s rozlohou takmer 300 hektárov sa podľa povahy prírodných hodnôt člení na tri zóny so 2., 3. a 4. stupňom ochrany. Najnižším druhým stupňom je chránené územie ohraničené z východu nedokončenou stavbou na začiatku hrádze pri reštaurácii Aušpic, zo severu riekou Dunaj, z juhu Viedenskou cestou a diaľnicou a zo západu Mostom Lafranconi. Tretím stupňom je chránené územie z východu ohraničené Mostom Lafranconi, zo severu asfaltovou cestou k vodnému zdroju a z juhozápadu zarastenou lesnou cestou, ktorá ústí opri diaľnici. Zvyšná časť Pečnianskeho lesa smerom k rakúskej hranici a k Dunaju je chránená štvrtým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

Východnú časť Pečnianskeho lesa vlastní občianske združenie Človek a strom, ktoré pozemky získalo v roku 2007 od štát zámenou za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Predchádzajúci minister pôdohospodárstva napadol zámenu na súde. V marci 2012 však Najvyšší súd SR zámenu potvrdil a časť Pečnianskeho lesa by tak malo získať neznáme občianske združenie, ktoré tu chcelo vybudovať park. Vyhlásenie lesa za chránený areál to však neumožňuje.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. BRATISLAVA: Karlova Ves výhodne poskytne priestory svojmu divadelnému súboru

(30.04.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Poslanci bratislavskej Karlovej Vsi na dnešnom mimoriadnom zastupiteľstve schválili nájom nebytových priestorov v Karloveskom centre kultúry občianskemu združeniu (OZ) Divadlo na zastávke.

Ide o tri kancelárie v zadnej časti objektu za pódiom s podlahovou plochou 55,20 m2, ktoré v minulosti využívala Karloveská televízia. Po generálnej údržbe priestorov ich bude OZ využívať päť rokov s nájomným jedno euro za rok vrátane energií. Platba za energie sa po roku prehodnotí.

OZ vytvorila skupina mladých profesionálnych umelcov, absolventov Vysokej školy múzických umení a iných umeleckých škôl v Bratislave, ktorí už spolupracovali na viacerých divadelných projektoch. Vytvorením stálej divadelnej scény ponúkajú obohatenie kultúrneho života v mestskej časti formou predstavení štyrikrát mesačne. Tiež budú viesť dramatický krúžok pre deti a mládež.

.....

http://www.prestavka.sk/2-26893/BRATISLAVA:-Karlova-Ves-vyhodne-poskyt ne-priestory-svojmu-divadelnemu-suboru.xml

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. Dali zelenú plavárni, nepovedali však, kde by mala stáť

(30.04.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; mgl)

Petržalskí poslanci jednomyseľne schválili zámer výstavby verejnej krytej plavárne na území mestskej časti, nepovedali však, kde ju chcú postaviť. Rozhodli však, že to nebude na pozemku, ktorý mestskej časti ponúkali na prenájom Incheba, a.s., ale má to byť na pozemku, ktorý je vo vlastníctve mesta Bratislavy.

Na výstavbu plavárne petržalskí poslanci odklepli 500-tisíc eur, ktoré získala mestská časť predajom akcií bývalej Dexia banky, dnes Prima Banky. Okrem toho si mestská časť zoberie na výstavbu úveru do výšky 1 milióna eur. Prednostovi miestneho úradu uložili požiadať Bratislavský samosprávny kraj o spoluprácu pri financovaní, prípadne realizácii tejto verejnoprospešnej investície.

Schválením zámeru plavárne chceli poslanci naštartovať celý proces, aby už prestali o plavárni len diskutovať. Otvorenou zostáva tak len otázka, kde bude plaváreň stáť! Voči Inchebe, ktorá vyšla spomedzi vytypovaných lokalít ako najprijateľnejšia, mali totiž poslanci námietky.

Poslanci si mohli vybrať len spomedzi vlastných pozemkov alebo súkromných, ktoré by si mestská časť prenajala. Na kúpu približne 10-árovej plochy totiž nemá peniaze. Do úvahy pripadajú aj pozemky na Macharovej, Tupolevovej, Pajštúnskej či Holíčskej ulici alebo priestor za budovou Technopolu.

"Moja podmienka bola, aby to bolo čo najviac využívané," povedal starosta Vladimír Bajan (nezávislý). Poslankyňa Elena Pätoprstá (Zmena zdola DÚ) nerozumie, prečo chce samospráva stavať bazén na súkromnom pozemku. Poslanec Roman Masár (Smer-SD) pripomenul, že miesto je síce podstatná vec, ale dôležité je najmä to, aby plaváreň slúžila verejnosti. Petržalskí miestni poslanci sa nakoniec vyslovili za to, aby verejná krytá plaváreň stála na pozemku, ktorý je vo vlastníctve mesta Bratislavy.

Pre výstavbu je v súčasnosti vypracovaný prvý návrh objektu, kde by zastavaná plocha bola približne 950 štvorcových metrov. Bazén má mať dĺžku 25 metrov a šírku 12 metrov, pričom zmestiť by sa sem malo päť až šesť plaveckých dráh. Celkový objem bazéna je projektovaný na 857 kubických metrov. Mestská časť plánuje v objekte okrem bazéna, spŕch a šatní vybudovať aj reštauráciu, wellness či posilňovňu. Pre objekt je navrhnutých aj 27 parkovacích miest.

Podľa navrhovaného harmonogramu by sa plaváreň mala začať stavať v júni tohto roka a skončiť v decembri, najneskôr však v prvej polovici budúceho roka 2013.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. BRATISLAVA: Karlova Ves chce regenerovať Školské námestie na Dlhých Dieloch

(30.04.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Na dnešnom mimoriadnom zasadnutí Miestneho zastupiteľstva bratislavskej Karlovej Vsi poslanci schválili predloženie žiadosti na realizáciu projektu regenerácie Školského námestia na sídlisku Dlhé Diely. Mestská časť chce získať financie z eurofondov a projekt treba tento týždeň predložiť na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. "Je to projekt v hodnote pol milióna eur a mestská časť sa bude podieľať spolufinancovaním vo výške päť percent," informoval predkladateľ návrhu prednosta Miestneho úradu Rastislav Velček. Starostka Iveta Hanulíková pripomenula, že ministerstvo v projekte neschválilo stavebný objekt Skatepark a s ním súvisiacu prekládku kanalizácie vo výške 37.000 eur a že táto časť môže byť vybudovaná na náklady mestskej časti. Poslanci o možnom zvýšení počtu hracích prvkov pre staršiu mládež, rozšírení zelene, zavlažovaní priestoru a ďalším možných zmenách diskutovali vyše hodiny. Na návrh poslankyne Aleny Schinglerovej odsúhlasili päťpercentné zvýšenie financovania mestskej časti z 25.000 eur na 25.500. Zároveň schválili celkový návrh uznesenia a tým aj predloženie projektu na spomínané ministerstvo.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. V ČUNOVE STOJÍ NELEGÁLNA STAVBA - ŠPORTOVISKO ACTION PARK

(30.04.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 10.00; 1 min.; MARTINKOVÁ Kata)

Kata MARTINKOVÁ:

"V Bratislavskej mestskej časti Čunovo stojí nelegálna stavba - športovisko Action Park. Starostka Čunova Gabriela FERENČÁKOVÁ."

Gabriela FERENČÁKOVÁ:

"Štatista čo vedie(?) dozor, nariadil ukončiť stavebné práce. On teda v nich pokračoval a následne teraz sprevádzkoval park, napriek ďalšej výzve znovu pokračoval."

K. MARTINKOVÁ:

"Majiteľ stavby Andrej MÁS(?) nám poskytol písomnú odpoveď, v ktorej uviedol, že už podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie a aj o zmenu územného plánu. Problém s Action Parkom začala starostka riešiť v správnom konaní ako priestupok. Majiteľ dostal pokutu, ktorú ešte nezaplatil. Stavebný dozor nariadil aj zlikvidovanie stavby, čo sa však zatiaľ nestalo."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. REPORTÁŽ KATARÍNY ZAČKOVEJ CVERNOVKA V OHROZENÍ V RELÁCII REPORTÉRI

(30.04.2012; Televízna stanica STV 1; Reportéri; 21.40; 20 min.; ZAČKOVÁ Katarína)

Katarína ZAČKOVÁ, reportérka:

"Mala by sa vlastne asanovať aj táto kaviareň?"

Patrik GULDAN, poslanec MZ mestskej časti Ružinov:

"Samozrejme, to je jeden z objektov, ktoré majú byť asanované, pretože búracie povolenie hovorí o desiatich objektoch, ktoré musia byť zbúrané naraz."

K. ZAČKOVÁ:

"Tento obchod s knihami, galéria Cvernovka či kaviareň, miesta s nezabudnuteľnou atmosférou, je zrejme pre majiteľa areálu Cvernovky či úrady prežitok. No nijakým prežitkom nie sú hodnoty uhorskej cvernovej továrne, ktorých dejiny sa písali od roku od roku 1895 až do prvej svetovej vojny. Historici oceňujú obdivuhodnú štýlovú jednotu vo viacerých objektoch na nádvorí. Cvernovka je zaujímavá ako celý areál, samozrejme bez prístavby z druhej polovice 20. storočia. Je to posledný zo zachovaných areálov nielen budov, a ten najhodnotnejší. Prečo teda rozhodujúce orgány ešte stále presviedčať?"

Veronika KVARDOVÁ, doktorandka fakulty architektúry:

"Častokrát mestská časť vznikala práve z podnetu toho, že ten závod tam prišiel. Takže je to vlastne história nášho mesta, je to kultúrna vrstva, ktorú by sme si mali chrániť a zachovať."

Katarína ŠIMONČIČOVÁ, doktorandka fakulty architektúry:

"A je to už jeden z posledných areálov, ktorý sa v tom okolí nachádza."

Branislav REZNÍK, Ministerstvo kultúry SR:

"Celá problematika ochrany industriálneho dedičstva na Slovensku je teda veľmi mladá a na druhej strane v tomto období sa podarilo zachrániť teda nielen cvernovku, zachrániť, podarilo sa zapísať do pamiatkového fondu ten najvýznamnejší."

K. ZAČKOVÁ:

"Hodnotu areálu vzal do úvahy v roku 2007 aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. O rok neskôr navrhol chrániť ako národné kultúrne pamiatky štyri objekty. Najväčšiu budovu pradiareň, takzvanú úpravovňu, štvorloďovú halu s vrchným denným osvetlením, pravdepodobne prvým technickým dielom svojho druhu v priemysle Bratislavy, kde inak dnes sídlia obchody a kaviarne. Ďalej farbiareň s neopakovateľnou autentickou históriou s radom sedlových striech. A takzvaná strojovňa alebo silocentrála. Ministerstvo kultúry dalo punc národnej kultúrnej pamiatky len jednej, pradiarni, ktorú už dnes majiteľ prenajíma na spoločenské udalosti či ateliéry."

B. REZNÍK:

"Ministerstvo kultúry podľa môjho názoru absolútne správne vtedajšie reagovalo a vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku jeden objekt. Tie pamiatkové hodnoty, ktoré tam boli posudzované a boli určené ešte ďalším objektom, tak boli jednoducho vyhodnotené nie natoľko závažné."

Peter ŠKULAVÍK, Pamiatkový úrad SR:

"Oni vlastne posudzovali nielen ten odborný podklad, ale aj všetky ďalšie súvislosti, ktoré boli zviazané so všetkými účastníkmi konania."

B. REZNÍK:

"Na jednej strane ústava vraví o ochrane kultúrneho dedičstva, povinnosťou ho zveľaďovať a chrániť, na druhej strane o nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva."

Jakub ĎURINDA, Klub ochranárov technických pamiatok:

"No, keď to bude takto ministerstvo zohľadňovať aj naďalej, tak na Slovensku nezostane žiadna pamiatka, navyše zachovanie tých historických objektov absolútne nevylučuje ďalšie podnikanie v nich, je ich možné prispôsobiť novým funkciám a opätovne využiť."

K. ŠIMONČIČOVÁ:

"Možno stačí, keby prišiel investor, ktorý by ocenil tú architektúru, keby spoločnosť sa tvárila a zasadila za to, že vlastne chce si to zachovať, tak nemuselo by to byť vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku."

K. ZAČKOVÁ:

"Prax je však oveľa zložitejšia a drsnejšia. Iba vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky má záväznú ochranu. Teda majiteľ musí takú pamiatku chrániť a zveľaďovať. Tak to napokon chápe aj súčasný investor, ktorý kúpil cvernovku od českej firmy Sekyra Group. Investor má pochopiteľne svoje zásady v obchodných plánoch. Zvyšných zhruba desať objektov chce jednoducho zbúrať. Ako opakuje, chránená je zo zákona len jedna budova. -Čiže investor nie je ochotný akceptovať tie ďalšie tri objekty."

Karol WOLF, mediálny zástupca Hamilton Group:

"To nie je otázka ochoty alebo neochoty investora, to je otázka možného, my sme aj verejne komunikovali, že areál cvernovky najmä vo vzťahu k starej pradiarni si zaslúži citlivý prístup a toho sa chceme aj držať, na druhej strane ako skĺbovanie starého s novým vyžaduje aj isté miery kompromisov."

K. ZAČKOVÁ:

"Ako na vás pôsobil investor, keď bol na rokovaní, bol ochotný nejakých ústupkov?"

Dušan PEKÁR, starosta mestskej časti Bratislava - Ružinov:

"On bral len tie zákonné limity, ktorými je limitovaný, nebol ochotný na ústupky, skôr hovoril o tom, že tá investícia prinesie pozitíva pre Ružinov ohľadom sociálneho bývania a bývania pre seniorov."

K. ZAČKOVÁ:

"Sľuby, plány, sľuby, plány. Pamiatkový úrad je odborná organizácia. Je tu celkom logická otázka, prečo ju ministerskí referenti nerešpektovali? Načo potom taký úrad je, navyše finančne krytý z rozpočtu ministerstva kultúry. Ak nám majú takéto organizácie slúžiť iba pre také či onaké alibi, je to zneužívanie odborníkov. Naviac ministerstvo vo svojom rozhodnutí vôbec nespochybnilo historický význam ostatných objektov."

J. ĎURINDA:

"Čudné až podozrivé je, že to rozhodnutie ministerstva z marca 2008, v ktorom vyhlásilo namiesto štyroch navrhovaných objektov len ten jediný pozdĺž Svätoplukovej ulice, je to, že toto rozhodnutie absolútne nezahŕňa žiadnu správnu úvahu, prečo ministerstvo k takémuto záveru dospelo."

B. REZNÍK:

"Nie sú to individuálne rozhodnutia niekoho, ale sú to kolektívne rozhodnutia. A pokiaľ sa niekomu nevyhovie, no tak potom nastáva aj ku stretom. Vždycky máme na pamäti, pamiatkový zákon a vôbec zápis do pamiatkového fondu znamená vlastnícke obmedzenie."

K. WOLF:

"Spoločnosť Hamilton Group chce v areáli cvernovky vybudovať novú obytnú zónu s veľkým parkom, bytmi rôznych kategórií, v žiadnom prípade by nemalo ísť o žiadne železo-betónovo-sklenené centrum, naopak, má to byť výstavba, ktorá zapadne do rázu tejto lokality."

K. ZAČKOVÁ:

"Minimálne niekoľko zúčastnených strán mohlo na rozhodnutie ministerstva podať rozklad. Mestská časť Ružinov, hlavné mesto Slovenska, pamiatkový úrad. Nikto tak nespravil. Ale verbálne chcú všetci pamiatky chrániť. A začiatkom tohto roka ministerstvo kultúry upozornilo pamiatkový úrad, že ak nájde nové skutočnosti, môže eventuálne tie ďalšie objekty vyhlásiť za chránené. No tomuto riešeniu ani jeden ani druhý úrad neveria."

B. REZNÍK:

"To je otázka na pamiatkový úrad, ktorý v tejto chvíli, pokiaľ viem, tak vyhodnocuje všetky možnosti, takže do niekoľkých týždňov, možno mesiacov, pokiaľ urobí všetky výskumy ďalšie, pretože je tuná samozrejme objektívna snaha dokázať, že teda či sa tam naozaj nachádzajú nejaké nové skutočnosti, alebo ktoré nemohli byť vtedy známe."

P. ŠKULAVÍK:

"Ešte doteraz prebieha archívny výskum, v ktorom sa snažíme nájsť niektoré iné okolnosti, ktoré by mohli prípadne nastoliť istú právnu možnosť pre ochranu tých objektov, ktoré sme pôvodne navrhovali, bohužiaľ, zatiaľ sa nám to nepodarilo."

K. ZAČKOVÁ:

"Kto má vlastne v rukách čierneho Petra? Ak by existoval úrad logiky, možno ten. V Bratislave od čias, keď úrady chceli dať cvernovke pečať kultúrnej pamiatky, boli takmer všetky stopy priemyselnej činnosti, kvôli ktorej sa mesto rozvíjalo, zbúrané. Má teda areál cvernovky ešte šancu?" -Pamiatkový úrad hovorí, že pravdepodobne už ani nezačne nové konanie, pretože nenašiel nové skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vyhlásiť tie ďalšie objekty za pamiatky."

J. ĎURINDA:

"Pozrite, keď v roku 2007 pamiatkový úrad vyhodnotil pamiatkové hodnoty cvernovky natoľko dôležité, že ju navrhol vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, a bolo to v čase, keď obdobné pamiatky v Bratislave ešte existovali,..."

K. ŠIMONČIČOVÁ:

"Ktoré napríklad?"

J. ĎURINDA:

"...no napríklad Gumon, tabaková továreň, Kablo a tak ďalej, takže v roku 2012, keď sú všetky obdobné industriálne pamiatky zrovnané so zemou, nemá prečo otáľať nevyhlásiť cvernovku za národnú kultúrnu pamiatku, pretože tým, že ostatné boli zničené, jej pamiatkové hodnoty exponenciálne vzrástli."

K. ŠIMONČIČOVÁ:

"Tu stála bývalá továreň Siemens - Schuckert, boli to elektrotechnické závody, ktoré boli neskôr premenované na Danubius Elektrik, v roku 1893 boli navrhnuté, teda tá hlavná výrobná budova, ktorá stála tuto na severe pozemku, bola navrhnutá na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, nestalo sa však tak a v roku 2008 podľahla plánovanej výstavbe. Doteraz tu však nič nestojí a máme tu túto prázdnu lúku."

J. ĎURINDA:

"Na tomto mieste za mnou stála kedysi takzvaná lisovňa bakelitu historického závodu Gumon z roku 1911, bohužiaľ cez predĺžený víkend ju investor zrovnal so zemou, nemal na to ani búracie povolenie a navyše bola v konaní na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Takže absolútne nelegálne."

D. PEKÁR:

"Títo investori mali už rozhodnutia o ohrození obyvateľov."

K. ZAČKOVÁ:

"V čase nakrúcania reportáže sme zažili v priamom prenose búranie torza bývalej tabakovej továrne v Bratislave."

J. ĎURINDA:

"Cisársko-uhorská tabaková továreň bolo to najstaršie a najrozsiahlejšie industriálne dielo v centre Bratislavy. Tie objekty pochádzali z roku 1853, toto bolo niečo v origináli veľmi malebné, malo to obrovský potenciál využitia, pretože ten priemysel, ktorý tu prebiehal, bol ľahký, bola to tabaková továreň, tvorilo to taký malebný vnútorný dvor, čiže mohlo vzniknúť niečo omnoho zaujímavejšie a omnoho hodnotnejšie ako takéto jednoduché moderné kocky. Areál závodu Danubius bol považovaný za najkrajší industriálny súbor v celom Uhorsku, bolo to niečo špeciálne, niečo úplne originálne."

K. ZAČKOVÁ:

"Ale v podstate tá hlavná časť sa zachovala."

J. ĎURINDA:

"Áno, ale ministerstvo tu v rozpore s návrhom pamiatkového úradu vyhlásilo z piatich navrhovaných objektov len jeden. A tie ostatné mali rovnaké historické a pamiatkové hodnoty ako tento."

K. ZAČKOVÁ:

"Danubius bol možno obdobou cvernovky. Pamiatkari upozorňujú, že dôležité je chrániť areál, nie iba jednu budovu. Je to nepoznaná minulosť, ktorá by nám v prítomnosti mohla priniesť množstvo nových informácií. Iste, ak o ne stojíme. Cvernovka so svojimi 50-tisíc spriadacími vretenami od výrobcu anglickej firmy Coats dokázali vytvoriť v Európe povedomie o Bratislave ako o uhorskom Manchestri. Zamestnávala vtedy okolo 800 ľudí. Márna sláva, investor mieni objekty asanovať.

Štefan VIGĽAŠ, nájomník:

"My už končíme, tu bola dielňa predtým."

K. ZAČKOVÁ:

"Aká dielňa, stolárska?"

Š. VIGĽAŠ:

"Nie, nie, nie, to nechajte tak, môžem vám ukázať zmluvu, ak chcete."

K. ZAČKOVÁ:

"Čiže v zmluve vlastne je, že najneskôr do 14. mája by ste to mali vypratať, áno? Je to pre vás reálne?"

Š. VIGĽAŠ:

"My sme malí páni na to, aby sme rozhodovali. To všetko padá, už neni. Stará Bratislava nemá centrum, Otvorene. Nemá centrum. Nemá už nič z toho, čo mala. Je to smutné, ale nemáme nič už."

K. ZAČKOVÁ:

"Čo viete, že už sa zbúralo?"

Š. VIGĽAŠ:

"Gumonka, káblovka, čo nám tam padlo ďalej? Figaro padlo okolo, parketáreň padla stará z Bratislavy, čo tu máme, kefky, kde sa robili, to padlo, všetko padlo, už nemáme nič. Viedeň to má, my to nemáme. To je smutné na tom."

K. WOLF:

"Ak sa dneska pýtate na to, že či máme konkrétny plán, ako bude cvernovka vypadať o päť, desať, pätnásť rokov, tak my hovoríme, že ho nemáme, ale vzniká, a chceme, aby vznikal aj dialóg s municipalitami, aj dialóg s okolitými občanmi, aj dialóg s mestom, ale samozrejme, ten dialóg musí byť dialóg naozaj, to znamená, že musí počítať s tým, čo je možné, čo je dostupné, čo je akceptovateľné a čo nie."

P. GULDAN:

"Len on nechce počuť o tom, že by sa mu tu malo zasahovať do jeho majetku, čo teda akceptujem, ale myslím, že regulárne je aj to, že my si chránime kultúrne dedičstvo."

K. ZAČKOVÁ:

"Vy hovoríte, že možno sa rozhodne o desať, pätnásť rokov a podobne, pritom tu bolo vydané už jedno búracie povolenie, predĺžené, čo s tým budete robiť, ako každé dva roky budete predlžovať to búracie povolenie, alebo to zbúrate a,..."

K. WOLF:

"Budeme postupovať, budeme postupovať podľa zákona, ja keď hovorím o tom, že tie konkrétne plány ešte neexistujú, tak hovorím o tom, že keď sa ma dneska spýtate, či máme k dispozícii vizualizáciu, ako si predstavujeme, že bude areál cvernovky vypadať po dokončení, tak hovorím, že nemáme ju k dispozícii, vzniká."

K. ZAČKOVÁ:

"Mestská časť Ružinov vydala búracie povolenie v roku 2008. Nikto nezisťoval, či má investor, vtedy Sekyra Group, dnes Hamilton Group, nejaké konkrétne plány. Búracie povolenie ani nepoužil, ale požiadal o jeho predĺženie. Aj ho dostal. Prostredníctvom obyčajného listu. -Bolo to predĺženie takzvaného búracieho povolenia v súlade so zákonom?"

Vladimír DULLA, expert na stavebné právo:

"Určite nebolo. To v žiadnom prípade. Rozhodnutie možno meniť len rozhodnutím. To, čo sa tu deje, je bežná korešpondencia, ktorú možno využiť na opravu zrejmej chyby pri písaní, počítaní a podobne. Na to zákon pamätá. Ale opraviť ktorúkoľvek podmienku vrátane platnosti rozhodnutia možno iba legálne iným rozhodnutím."

K. ZAČKOVÁ:

"Na generálnu prokuratúru v týchto dňoch putovala aj žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ministerstva kultúry. Zdá sa, že niektorí historici, pamiatkári, poslanci či ochranári sa cvernovky nevzdávajú. Poslanci mestskej časti Ružinov navrhli zapísať cvernovku do pamätihodností mesta a vypracovať územný plán zóny, ktorý by stanovoval isté pravidlá pre investora."

P. GULDAN:

"Ide o to, aby sa objekty zapísali do zoznamu pamätihodností Mestskej časti Bratislava - Ružinov."

K. ZAČKOVÁ:

"Vidíte v tom nejakú šancu záchrany?"

D. PEKÁR:

"Moc veľkú nie. To, čo som povedal, že tá najvyššia záchrana je národná kultúrna pamiatka. A to je teda otázka pamiatkového úradu a v minulosti ministerstva kultúry."

B. REZNÍK:

"Predovšetkým mestá a obce môžu všeobecnými záväznými nariadeniami, respektíve územnými plánmi zóny, regulovať výstavbu v danom území."

K. ZAČKOVÁ:

"Každý úrad nám hovoril niečo iné a takpovediac ukazovali na seba prstom, kto má zodpovednosť. Zatiaľ si je vo svojom postoji istý iba investor."

V. KVARDOVÁ:

"My sme si vyhlásili iba jednu budovu, tak on nemá dôvod, prečo by tie ostatné vlastne zachovával a dával do nich nejakú novú funkciu, a pre neho je to samozrejme ekonomicky veľmi výhodné. Keď to zbúra, tak tam môže postaviť niečo väčšieho objemu, niečo, do čoho si dá tú svoju funkciu, akú chce, je to ideálne."

P. GULDAN:

"Tam investor veľmi jasne deklaroval, o čo mu ide, a okrem toho, že sa teda nám povyhrážal, aj tým ochrancom technických pamiatok, aj všetkým, ktorí sa zasadzujú o ochranu kultúrneho dedičstva, to všetci boli z toho vyľakaní, že,..."

K. ZAČKOVÁ:

"A čím sa vyhrážal?"

P. GULDAN:

"...že dá veci, že týchto ľudí dá na súd a že budú platiť za to jemu proste ušlý zisk."

K. ZAČKOVÁ:

"Ak by prišlo k vyhláseniu ďalších objektov za pamiatkové, myslíte si, že ten investor môže od niekoho vymáhať ušlý zisk?"

Peter WILFLING, právnik Via Iuris:

"Ak príde k vyhláseniu kultúrnych pamiatok v súlade so zákonom, tak nie je možné vymáhať ušlý zisk, pretože podmienkou vymáhania ušlého zisku by muselo byť porušenie zákona."

K. ZAČKOVÁ:

"Ministerstvo a iné úrady hovoria, že musia predsa akceptovať aj záujmy toho investora."

J. ĎURINDA:

"A ministerstvo a ostatné úrady nemusia akceptovať verejný záujem, ktorý ochrana kultúrneho dedičstva bezpochyby je?"

P. WILFLING:

"Nehnuteľnosť, ktorú kúpite, tak sa vlastne môže ukázať ako národná kultúrna pamiatka. A z dôvodu ochrany verejného záujmu a vlastne záujmu na zachovaní kultúrneho dedičstva musí vlastník nehnuteľnosti podstúpiť toto riziko."

K. ŠIMONČIČOVÁ:

"Slovo pamiatka berieme ako negatívny pojem, ako niečo, čo brzdí výstavbe, vývoju a nevieme si to možno doceniť. Ešte stále možno nenastal ten čas, kedy by sme si povedali, áno, toto je naša história, chceme si ju chrániť."

V. KVARDOVÁ:

"Zo zahraničia poznáme príklady konverzie rôznych druhov stavieb. Tuto keď sa pozrieme, máme tu pradiareň, farbiareň, strojovňu, potom tu máme kotolňu, všetky tieto príklady vieme nájsť v zahraničí, že boli adaptované na nové využitie. Takže adaptovať sa to dá, samozrejme, investor z toho nemá také výhody, ako keď to teraz asanuje a postaví si nové komplexy, lenže stále môže narábať s históriou toho miesta, čo je dneska, si myslím, v dnešnej dobe, keď vznikajú samé sklenené komplexy, veľmi veľká výhoda, ktorú má."

K. ZAČKOVÁ:

"O tom, že treba chrániť kostoly, kaštiele či kaplnky, už vieme. Väčšinou za štátne peniaze alebo peniaze veriacich. Aj priemyselné historické stopy majú svoje nedocenené hodnoty. Navyše sa v dnešnom modernom svete dajú perfektne využiť. Ako sa to robí už vo svete. Na Slovensku ešte stále ťaháme za kratší koniec."

V. KVARDOVÁ:

"V Poľsku známe mesto Lodž malo tiež takýto problém s textilnou fabrikou a normálne investor francúzsky z vlastnej iniciatívy sa rozhodol, že to obnoví a dal tam rôzne funkcie a prilákal tam ľudí a stalo sa to akýmsi nejakým novým centrom toho mesta. Vytvoril tam atmosféru, ktorá vlastne ako keby kontinuálne prechádzala z histórie, a tým ľuďom sa to zapáčilo a teraz tam chodievajú veľmi radi a je to obľúbené miesto pre nich."

P. GULDAN:

"My sme nezjedli múdrosť sveta. Nech si naše generácie, ktoré prídu po nás, nech sa tým vysporiadajú, či to budú chcieť zachovať, alebo to zbúrajú, ale ja som toho názoru, že tento areál, jeho zbúranie sa prieči aj zdravému rozumu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. Aktivisti napadli prokuratúru. Vyčítali jej nečinnosť

(02.05.2012; Hospodárske noviny; s. 2; Kostelanský Ľuboš)

Protest. Na chodník protestujúci napísali kriedami kauzy, ktorých došetrenie žiadajú. Okrem Gorily aj Tipos či nástenku.

Bratislava - Prokurátori Generálnej prokuratúry si budú musieť zvyknúť na transparenty pod oknami. Aspoň na niekoľko dní. Pred ich sídlo na Štúrovej ulici v Bratislave sa včera nasťahovali aktivisti, ktorí tvrdia, že sú odhodlaní na protestný maratón.

Akciu organizuje v zahraničí žijúci Jozef Oravec. Slováka, ktorý sa v britskom Coventry živí ako kuchár, zaujala séria protestov Gorila. Potom, ako sa zoznámil s jej organizátormi, dospel k presvedčeniu, že na vec treba ísť inak. Myslí si, že dvadsať odhodlaných ľudí dokáže zmeniť viac ako tisíce "krikľúňov", ktorí si niekde idú vybiť zlosť.

Kriedou na chodník

Druhý organizátor Filip Rázga vysvetľuje, že formou pasívnej reklamy chcú na chodníku pred Generálnou prokuratúrou každodenne od šiestej rána do desiatej večer upozorňovať na nedostatky v jej fungovaní. Štafetu si má odovzdávať vždy niekoľko dobrovoľníkov. Akcia je povolená do konca mája. "Tichým protestom som prišla dať najavo, že som na strane tých, ktorí žiadajú došetrenie najzávažnejších káuz," zdôvodnila svoju účasť Dana Čahojová. Nezávislá poslankyňa bratislavskej Karlovej Vsi spolu s ďalšími zhruba dvadsiatimi dobrovoľníkmi hneď aj dala najavo, ktoré kauzy majú na mysli. Ich názvy napísali farebnými kriedami priamo na chodník - napríklad Tipos, emisie, nástenkový tender či hlas podobný Ficovi.

Vzápätí vec začala riešiť mestská polícia. Policajti aktivistov vyzvali, aby chodník očistili. "Domnievam sa, že žiadne naše záväzné mestské nariadenie nezakazuje písať kriedou na chodník," vraví naopak starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ-DS), ktorá šla okolo. Polícia podľa nej riešila podnet obyvateľov, ktorým sa takáto forma protestu nepáčila.

Prokuratúra sa bráni

Požiadavky aktivistov sa zameriavajú najmä na kauzu Gorila, chcú však, aby boli doriešené aj ďalšie veľké kauzy. Samotná prokuratúra má dojem, že protestujúci stoja pred nesprávnymi dverami. Píše to vo vyhlásení, ktoré nalepila na hlavný vchod, priamo pred ich zrak. Napríklad Gorilu totiž rieši nezávislý Úrad špeciálnej prokuratúry.

----

Text k obr.: Polícia žiadala očistenie chodníka. Protestujúcich sa však zastala starostka Starého Mesta Rosová.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. Policajtov bude viac

(02.05.2012; Pravda; s. 1; -)

Dvaja mestskí policajti na viac ako štvortisícové mesto. Tak to vyzerá v mnohých mestách. Nová vláda sľubuje, že počet policajtov sa zvýši.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. Policajtov bude viac

(02.05.2012; Pravda; s. 4; pk, ri)

Dvaja mestskí policajti na viac ako štvortisícové mesto. Tak to vyzerá nielen v Tisovci, ale aj v mnohých iných menších mestách. V mestečku v okrese Rimavská Sobota si miestni preto vytvorili susedskú ochranu a pred domami hliadkujú sami. "Ak niečo podozrivé zistia, informujú hneď políciu," hovorí náčelník mestskej polície v Tisovci Ján Martiniak s tým, že s nápadom prišla samotná polícia podľa vzoru Čadce. Výzvy na zapojenie sa do hliadok zverejnila na svojej webovej stránke, ale aj v tisovskom mesačníku.

Podobnými projektmi si pomáha viacero miest. Núti ich k tomu nedostatok policajtov, ktorých v súčasnosti chýbajú po celom Slovensku stovky. "K 31. marcu bolo v rámci Policajného zboru neobsadených 1633 tabuľkových miest," pripúšťa hovorkyňa ministerstva vnútra Natália Hattalová.

Nedostatok hliadok sa začal prejavovať od minulého roku, keď polícia prestala nanovo obsadzovať uvoľnené miesta po odchádzajúcich policajtoch. Blokovaním prijímania nových ľudí vznikol podstav a výsledkom je, že napríklad v Bratislavskom kraji je takmer o 300 policajtov menej a v Košickom kraji sa to blíži k dvesto.

"Situácia dospela do terajšieho štádia po rozhodnutí bývalej vlády, ktorá nám uznesením znížila mzdový rozpočet o 5,8 percenta. Ak sme nechceli policajtom znížiť o 5,8 percenta platy, čo by v reáli bolo viac, lebo by sa k tomu prirátala aj inflácia, museli sme zastaviť prijímanie nových ľudí," vysvetľuje policajný odborár Marián Magdoško. Pripúšťa, že pri znižovaní stavov sa okresávali najmä počty policajtov na obvodných oddeleniach, kde to ľudia pociťujú najviac. "Ak chýba vyše 1 400 policajtov, nepochybne to ľudia pocítia," hovorí.

Aj keď na oficiálnych štatistikách kriminality sa nedostatok policajtov v uliciach zatiaľ neodrazil, nový minister vnútra aj vláda si problémy v regiónoch už všimli a sľubujú, že počty policajtov zvýšia. Má sa zvýšiť počet policajtov v základných útvaroch - najmä v dopravnej a poriadkovej polícii. Zatiaľ však vláda nepovedala, kedy sa tak stane a či na to nájde peniaze.

Kým podľa hovorkyne rezortu vnútra budú konkrétne úlohy vyplývajúce z vládneho programu stanovené až "v najbližšom období", odborári sú skeptickí.

"Nemôžete zvýšiť počet miest, pokiaľ na to nemáte peniaze. V súčasnej dobe je však okolo rozpočtu dosť nejasno, pretože rozpočet na rok 2012 je znovu poddimenzovaný a nerátal s doplnením týchto počtov," hovorí policajný odborár Miroslav Litva.

Bývalý šéf ochrankárov a dlhoročný policajt Juraj Zábojník hovorí, že väčší počet policajtov, najmä v uliciach, sa prejaví nielen v bezpečnosti, ale aj dôveryhodnosti polície. "Každá zmena, ktorá sleduje cieľ, je nielen vítaná, ale doslova nutná. Inštitúcie silového rezortu sú mimoriadne prebujnené a doslova by som to vyhnal do ulíc posilniť priamy výkon služby," hovorí.

Podľa oficiálnych štatistík kriminality dochádza na Slovensku denne k 277 trestným činom, ktorých objasnenosť sa pohybuje približne na úrovni 46 percent. Kým v Košiciach ľuďom najčastejšie hrozí, že ich olúpia, prídu o auto alebo im vykradnú byt, v Bratislave sú viac vystavení nebezpečenstvu, že ich zavraždia.

***

Text k obr.:

Mestskí aj štátni policajti chýbajú vo všetkých krajoch.

Koľko policajtov v krajoch chýba

Banská Bystrica 147

Bratislava 285

Košice 181

Nitra 135

Prešov 142

Trenčín 101

Trnava 130

Žilina 123

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. Vandali v MHD robia škody za tisíce

(02.05.2012; Sme; s. 5; him)

Len za mesiac január škody dosiahli takmer sedemtisíc eur.

BRATISLAVA. Škody za 14-tisíc eur spôsobili Dopravnému podniku od začiatku roka do konca apríla vandali. Len v januári 2012 to bolo podľa hovorkyne DPB Agáty Stanekovej 42 prípadov vandalizmu v prostriedkoch MHD.

Vandali rozbíjajú okná a dvere či spätné zrkadlá, rozrezávajú sedadlá. Označovače lístkov nielen kazia, ale aj kradnú spolu s hasiacimi prístrojmi.

Podnik preto spúšťa kampaň proti vandalom, ale aj proti nelegálne vylepeným reklamám na zastávkach. Peniaze na odstránenie škôd by totiž vraj využil lepšie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. Maliari vymenili ateliér za prírodu

(02.05.2012; Pravda; s. 41; Opoldusová Jena)

Keď začal byť pre francúzskych maliarov Paríž priveľmi rušným mestom, začali sa v prvej tretine 19. storočia sťahovať do dediniek vo Fontainebleauskom lese. Najznámejšou sa stal Barbizon, v ktorom sa usadil Théodore Rousseau, Narcisse Diaz de la Peňa, Jean-Francois Millet a ďalší, ktorých zaujímala krajina a život na vidieku. A dedinka sa stala kolískou nového výtvarného smerovania - barbizonskej školy, ktorá zohrala vo vývoji maliarstva 19. storočia významnú úlohu. Pohľad na tvorbu maliarov, ktorí sa vybrali maľovať do prírody, prináša výstava Nebo nad hlavou - umelci Barbizonu v Galérii mesta Bratislavy.

"Možno aj myšlienky Jeana-Jacqua Rousseaua, ktorý hlásal návrat k prírode, boli podnetom, aby maliari opustili ateliéry. Na druhej strane chceli ujsť pred ruchom Paríža, aj keď sa nám to zdá čudné, že y roku 1835 bol rušným mestom. V prírode hľadali harmóniu a začali podľa nej maľovať, čo videli. Vznikli rôzne efekty, o ktorých by ateliéroví maliari povedali, že niečo také v skutočnosti ani neexistuje," povedala kurátorka výstavy Zsófia Kiss-Szemán.

Nebo nad hlavou

V očiach barbizonských maliarov sa krajina mení z romantickej kulisy na živú bytosť s vlastnou tvárou a dušou. Zaujímala ich jedinečnosť a neopakovateľnosť nálady a dojmu, ktoré zaznamenávali na rozmermi neveľkých obrazoch. Maľovali vlastne portréty krajiny, ako už v roku 1833 poznamenal Théodore Rousseau. Dávali prednosť individuálnym pocitom a rozjímaniu nad krajinou a jej premenami.

"Z formálneho hľadiska je najdôležitejším prínosom barbizonskej školy maľba vytvorená pod šírym nebom, ktorá vyžadovala nielen veľkú dávku nadšenia, ale aj celý rad technických pomôcok," uviedla kurátorka. Pri maľovaní v prírode potrebovali výtvarníci skladací stojan, stoličku, slnečník, farby v tubách, drevenú dosku či plátno.

Spočiatku komorné obrazy dokončovali v ateliéri, netrvalo však dlho a namiesto skíc tvorili v prírode celé diela. "Barbizonskí umelci začali maľovať prvýkrát v histórii maliarstva pod šírym nebom, v plenéri, s nebom nad hlavou, keď sledovali atmosférické javy priamo v prírode a snažili sa ich bezprostredne zachytiť na plátne," pokračovala Zsófia Kiss-Szemán.

Kolekcia vystavených obrazov pochádza zo zbierok Hein-richa von Liebiega a Ferdinanda Blocha, ktoré vlasmi Oblastná galéria v Liberci. "Diela zbierali ešte koncom 19. storočia, priamo v Paríži, celá kolekcia sa utvárala na základe vysokej kvality. Nemáme tu dielo Julesa Duprého, ktorý tiež patril medzi zakladateľov barbizonskej školy, ide však o reprezentatívnu kolekciu," spomenula kurátorka.

Aj Mednyánszkeho očaril Barbizon

Najväčšia miestnosť patrí Ladislavovi Mednyánszkemu. Pod názvom Mednyánszky, Barbizon a viedenský "Stimmungsimpresionismus" predstavuje jeho 25 malieb. Dopĺňa hlavnú expozíciu a predstavuje umelcovú krajinársku tvorbu, ktorá sa nesie v duchu lyrického realizmu, pri čom kládol dôraz na svet umelcových zážitkov, pocitov a nálad.

"V 70. rokoch 19. storočia už všetci vedeli o barbizonskej škole, jej reprezentanti vystavovali v Paríži. Na základe toho šiel Mednyánszky do Barbizonu, kde sa utvrdil vo svojom umeleckom smerovaní. Do Barbizonu prišiel prvýkrát v roku 1875, vrátil sa tam ešte dva razy," dodala Zsófia Kiss-Szemán.

Podľa nej k najväčším lahôdkam patrí Rousseauov obraz Vodný tok v Sologne pri Romorantin a Krajina v búrke od Narsicca Virgilia Diaza de la Peňu. Výstava Nebo nad hlavou - umelci Barbizonu bude v Galérii mesta Bratislavy do 17. júna.

***

Text k obr.:

Théodore Rousseau: Vodný tok v Sologne pri Romorantin. 1857.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. Vandali v MHD

(02.05.2012; Nový Čas; s. 10; r, tasr)

BRATISLAVA - Dopravný podnik začne v máji inštalovať na zastávky MHD vizuály cielené na vandalizmus. Každý rok sa počet prípadov vandalizmu zvyšuje. V januári zaznamenal podnik až 42 prípadov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

51. Bratislava spúšťa kampaň proti vandalizmu vo vozidlách hromadnej dopravy

(30.04.2012; www.aktualne.sk; Doprava, 11:24, s. -; sita)

BRATISLAVA - Dopravný podnik Bratislava (DPB) v spolupráci s mestom Bratislava spúšťa v máji kampaň, ktorou chce apelovať na verejnosť a na cestujúcich, aby neboli ľahostajní voči devastovaniu a nepoškodzovali prostriedky verejnej dopravy, ktoré slúžia všetkým.

Informovala o tom hovorkyňa Dopravného podniku Agáta Staneková. Ako objasnila, dopravný podnik každoročne zaznamenáva rastúci počet prípadov vandalizmu v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, ale aj na zastávkach.

"Len v januári tohto roka sme zaznamenali 42 prípadov vandalizmu v prostriedkoch MHD. Celkovo sa škody od začiatku roka do konca apríla pohybujú okolo 14-tisíc eur," ilustrovala Staneková.

Pripomenula, že kampaň sa začína v máji inštalovaním vizuálov na zastávkach MHD, v ďalšej fáze bude pokračovať vizuálmi cielenými na samotný vandalizmus, výzvou na jeho zastavenie, ktorá bude vysielaná v sieti zastávkových rádií a tiež prezentovaním kampane na plochách poskytnutých mestom.

Hovorkyňa poznamenala, že vandali pravidelne ničia označovače lístkov, poškodzujú sklá a dvere vozidiel, spätné zrkadlá, rozrezávajú a špinia sedadlá, ničia interiér vozidiel, ale útokom sa nevyhnú ani zastávky hromadnej dopravy. "Nepochopiteľné, až absurdné sú prípady krádeží zo spojov MHD, či už označovačov alebo hasiacich prístrojov," čuduje sa Staneková.

Ozrejmila, že priestupkom je aj nelegálne vylepovanie rôznych propagačných materiálov či inzerátov na zastávky MHD, za ktoré hrozí pokuta. "Zamestnanci prevádzky údržby koľajových tratí a zastávok MHD každodenne čistia verejné priestranstvá aj nad rámec svojich povinností," uviedla.

Dodala, že škody spôsobené vandalizmom a nelegálnym vylepovaním stoja značné finančné prostriedky, ktoré by mohli byť využité efektívnejšie, napríklad na skvalitnenie služieb.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

52. Beh pre život v Bratislave odštartuje Jozef Vajda

(27.04.2012; www.medialne.sk; s. -; Agentúra Like)

Do populárneho projektu sa doteraz zapojilo vyše 27 700 ľudí

V prvú májovú sobotu 5. mája 2012 o 11.00 hod. odštartuje herec Jozef Vajda už piaty ročník populárneho charitatívneho projektu Tesco Beh pre život na Partizánskej lúke v Bratislave. Okrem neho prídu tisícky bežcov a všetkých, ktorí chcú pomôcť každoročnej zbierke na výskum rakoviny a urobiť niečo dobré pre svoje zdravie. Podporiť bežcov prídu aj ďalší patróni projektu - olympionička Katka Berešová, medzinárodná prezentérka aerobiku Lucia Medeková a operný spevák Martin Babjak. Vlani sa behu v Bratislave zúčastnilo neuveriteľných 3 543 ľudí! Beh pre život bude prebiehať počas mája a júna postupne každú sobotu v šiestich mestách Slovenska - okrem Bratislavy aj v Prešove, Žiline, Nitre, Trenčíne a v Banskej Bystrici.

"Cieľom tohtoročného Behu pre život je vyzbierať 85 000 eur na nákup prístroja Incucyte(TM) /vyslov inkjusait/, ktorý sa stane prvým svojho druhu na Slovensku. Veríme, že sa nám to spoločne podarí a pomôžeme onkologickým pacientom," uviedol Michal Dyttert z Nadácie Tesco, ktorá beh organizuje. Incucyte(TM) je unikátny prístroj a ako prvý na Slovensku umožní sledovať vplyv rôznych typov buniek na vývoj nádorových buniek v laboratórnom prostredí, a to aj on-line. Získané detailné informácie budú slúžiť pre vývoj nových postupov v liečbe onkologických ochorení. "Vďaka podpore verejnosti a Nadácie Tesco tak môžeme obohacovať slovenskú vedu a výskum a šetriť zdroje v našom zdravotníctve," uviedla Margita Klobušická, prezidentka Nadácie Výskum rakoviny.

Na štarte Tesco Behu pre život tento rok privítame tiež novú patrónku behu pre celú SR - úspešnú slovenskú maratónsku bežkyňu Katarínu Berešovú, ktorá bude Slovensko reprezentovať aj na olympiáde v Londýne. "Beh je môj život. Som veľmi rada, že prostredníctvom podujatia Tesco Beh pre život môžem podporiť výskum rakoviny. Teším sa na stretnutie s vami na štarte," odkazuje všetkým priaznivcom projektu Katka Berešová. Na účasť v tomto charitatívnom behu však nikto nemusí byť maratónsky bežec. Výhodou podujatia je, že sa ho môže zúčastniť každý bez rozdielu veku či fyzickej kondície vrátane rodičov s celkom malými deťmi. Trasu, ktorá je dlhá približne štyri kilometre, môžu účastníci prebehnúť alebo prejsť aj s deťmi v kočíku či so štvornohým miláčikom. Účastníci dostanú na štarte tyrkysové tričko a štartovné číslo, v cieli zas medailu a malé občerstvenie - ovocie, nápoj a tašku s darčekmi od partnerov projektu.

Doprava na Beh pre život v Bratislave zadarmo!

Bežci môžu pri presune na trať použiť kyvadlovú dopravu na Partizánsku lúku (zastávka pri Vojenskej nemocnici - Nemocnica min. obrany SR). Kyvadlová doprava bude fungovať zdarma od 9.00 do 13.00 hod. Bežci, ktorí prídu autom, môžu parkovať na parkoviskách na začiatku Partizánskej lúky alebo môžu využiť parkovanie pred hypermarketom Tesco Lamač Extra.

Ako môžeme prispieť na Tesco Beh pre život 2012?

* zaplatiť štartovné:

* deti do 6 rokov: zadarmo

* deti od 6 do 18 rokov, dôchodcovia nad 62 rokov: 3 ú

* dospelí: 6 ú

* rodina (2 dospelí, 2-3 deti): 12 ú

* skupiny/školy: 2 ú/osoba

* poslať akýkoľvek dobrovoľný príspevok na účet VÚB 2434842458/0200

* prispieť do zbierkových pokladničiek v obchodoch Tesco a v uliciach miest

* kúpou reklamných predmetov s logom podujatia

* usporiadať zbierku na pracovisku, v škole alebo záujmovom krúžku

Všetky informácie o behu a aktualizovaný stav zbierky nájdete kedykoľvek na internetovej stránke www.behprezivot.sk a na Facebooku Tesco Beh pre život.

http://medialne.etrend.sk/marketing-tlacove-spravy/beh-pre-zivot-v-bra tislave-odstartuje-jozef-vajda.html

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

53. Frešo si nezískal ani jeden kraj SDKÚ

(02.05.2012; Hospodárske noviny; s. 2; Maťašovská Petra)

Košické predsedníctvo navrhlo na post lídra Viliama Novotného. Žitňanská má pod palcom Bratislavu.

Bratislava - Regionálne organizácie SDKÚ-DS sa nehrnú do odporúčaní, koho voliť za predsedu strany. Väčšina si meno svojho favorita nechala radšej pre seba, ako by ho mala zverejniť. Do poslednej chvíle tak nebude v opozičnej strane jasné, kto má najväčšie šance nahradiť odchádzajúceho Mikuláša Dzurindu. Na mlčanlivosť krajov najviac dopláca Pavol Frešo, ktorého nenavrhlo žiadne predsedníctvo.

Frešo bez bodu

Bratislavský župan je najvážnejším súperom Lucie Žitňanskej, napriek tomu ho na post lídra nenavrhol žiaden kraj, kde predstavil svoj program. Frešo to berie s nadhľadom. "Vyslovili mi podporu tri desiatky miestnych zväzov naprieč Slovenskom a ony nominujú delegátov na kongres, na ktorom v tajnom hlasovaní rozhodnú o novom predsedovi," reagoval Frešo pre HN.

Jeho súperi sú na tom lepšie. Viliama Novotného podporil v pondelok jeho košický región. "Očakával som to, získal som v Košickom kraji dôveru miestnych konferencií, odporúčanie kraja bolo preto logické," uviedol. Za Žitňanskú sa zas týždeň predtým vyslovil Bratislavský kraj, ktorý na rozhodujúci kongres vyšle najviac delegátov. V pondelok sa skončila séria verejných vypočutí trojice kandidátov vo všetkých regiónoch s výnimkou žilinského, ktorý nemá úplné predsedníctvo.

Taktika krajov?

Až päť krajov sa rozhodlo, že delegátom nepovedia, koho si želajú za predsedu. Neprijali preto žiadne uznesenie. "Myslíme si, že rozhodovať o personálnych otázkach by mali delegáti, nie jednotlivé predsedníctva," vysvetlil nejasný postoj Prešovského kraja jeho stranícky šéf Ondrej Matej. Koho bude voliť 19. mája vraj ešte nevie.

Jeho trenčiansky kolega Martin Fedor si už síce vybral, ale nemieni o tom hovoriť. Jeho krajská organizácia mlčí tiež. Podobne je na tom aj Trnava, ktorá skôr favorizuje Freša, avšak nahlas o tom nehovorí. "Aby sme neboli, ako sa u nás hovorí, mimo misy," vysvetlil postoj tamojších straníkov ich predseda Milan Roman.

"Odporučiť nejakého kandidáta je podľa mňa obyčajné divadielko," dodal banskobystrický šéf Martin Baník. Podľa zistení HN sú jednotlivé kraje opatrné, aby si príklonom k nejakému z kandidátov nepoškodili stranícku pozíciu v prípade, že uspeje súper.

Hľadanie podpory

Kandidáti majú na presviedčanie delegátov ešte vyše dvoch týždňov. Žitňanská tvrdí, že už nemieni vstupovať do hry. "Nerobím to, že by som teraz celý deň obvolávala jednotlivých predsedov miestnych zväzov a pýtala sa, koho podporia. To nie. Počkám si na kongres," povedala pre HN. Novotný avizuje najväčšie aktivity. Potrebuje totiž osloviť aj iné regióny, nielen košický. "Tento týždeň chcem členom poslať mailom svoju víziu a ponuku pre SDKÚ a rád by som s nimi ešte komunikoval," spresnil.

Iniciatívu berie do svojich rúk aj Frešo. "Do kongresu budem, samozrejme, s členmi aktívne komunikovať." Kto z trojice adeptov napokon povedie SDKÚ, ukáže tajné hlasovanie delegátov, ktorí sa nemusia riadiť odporúčaniami miestnych či krajských zväzov. SDKÚ prišla v parlamentných voľbách o dve tretiny voličov a podľa posledného interného prieskumu strany padli jej preferencie pod 4 percentá.

----

Odporúčania krajov SDKÚ-DS

Bratislavský

odporučil Luciu Žitňanskú

Nitriansky

"Dohodli sme sa, že nepovieme žiadne meno," uviedol predseda Tomáš Galbavý

Trnavský

neodporučil nikoho. "Dohodli sme sa tak," hovorí šéf Milan Roman

Trenčiansky

neodporučil nikoho. "Nechali sme to na členov," reagoval predseda Martin Fedor

Žilinský

nerozhodoval, nemá úplne skompletizované vedenie

Banskobystrický

"Považujem za divadielko povedať meno," uviedol predseda Martin Baník

Prešovský

neodporučil nikoho. "Sme presvedčení, že je to vecou delegátov," vysvetlil predseda Ondrej Matej

Košický

odporučil hlasovať za Viliama Novotného

----

Text k obr.: Frešo tentoraz dôvod na radosť nemá. Nie je totiž vôbec isté, či sa mu podarí nahradiť Dzurindu na poste lídra SDKÚ-DS.

----

Dotazník

1. Prečo väčšina regiónov neodporučila žiadneho z kandidátov na predsedu SDKÚ-DS?

2. Nie je to zo strany štruktúr SDKÚ taktika? Nedohodnú sa na žiadnom mene, aby si neskomplikovali svoje pôsobenie v strane, keď nevyhrá ich favorit?

3. Predstavili ste sa všetkým regiónom. Ako vidíte svoje šance, kde ste cítili najväčšiu podporu?

4. Predpokladáte, že niekto z kandidátov sa vzdá v prospech iného?

5. Prečo potrebuje SDKÚ vo vedení práve vás?

Lucia Žitňanská:

1. Nie je to dôležité. V konečnom dôsledku budú rozhodovať delegáti na kongrese v tajných voľbách.

2. Robia si názor. To, že sa mi podarilo dohodnúť sa s predsedami regionálnych zväzov na otvorených híringoch, naozaj všetkým umožňuje utvoriť si vlastný názor. Viem, že ho aj po tých debatách s kandidátmi menia. Vidia nás inak.

3. Ohlásila som kandidatúru ešte pred voľbami a už odvtedy podporu cítim. Tie názory a pohľady sú rôzne. Diskusia sa vyvíja. O šanciach sa mi nezdá vhodné rozprávať.

4. Považovala by som za normálne, že sa budeme uchádzať traja, ostatné by bola hra, ktorá nie je adekvátna.

5. Som presvedčená, že potrebujeme silnú stranu, ktorá dokáže pritiahnuť aj opozičných partnerov, aby sme vedeli zohrať rovnocennú partiu so Smerom. Uvedomovala som si to pred voľbami, preto som sa rozhodla vtedy. Myslím si, že budeme potrebovať veľa trpezlivosti, vytrvalosti a tímovej práce. Budem musieť robiť vážne rozhodnutia dovnútra aj urobiť dobrú ponuku pre voličov. Som na to odhodlaná.

Viliam Novotný:

1. Čakajú. Je to ich právo. Očakávam však, že sa budú vyjadrovať ďalej. Viaceré majú ešte krajské predsedníctva, tam sa bude asi lámať chlieb, a možno to nechávajú na delegátov.

2. Áno, to nemôžeme vylúčiť. Myslím si však, že mojím príchodom do tejto súťaže sme zamedzili polarizácii názorov typickej pri dvoch súperoch.

3. Cítim podporu Košíc, je to aj čierne na bielom. Veľa diskusií mám najmä zo Žilinského, Prešovského a Banskobystrického kraja. V týchto regiónoch vidím silnejšiu podporu ako v Trenčianskom či Bratislavskom kraji. Je to otvorené.

4. Netajím, že Žitňanská aj Frešo mi v prípade ich úspechu prisľúbili pozíciu podpredsedu, ale ja kandidujem, lebo chcem byť predsedom. Nevylučujem dokonca, že bude štvrtý kandidát.

5. Na rozdiel od ostatných kandidátov som zakladajúcim členom SDKÚ-DS. Cítim sa byť pripravený a môžem byť prínosom. Rád by som zmenil spôsob robenia politiky strany, aby bola zrozumiteľná pre regióny a ľudí.

Pavol Frešo

1. Členovia strany si utvárajú názor na kandidátov, rovnako ako funkcionári. Treba si uvedomiť, že predseda SDKÚ je volený na kongrese v tajnom hlasovaní a delegáti sú volení miestnymi zväzmi, nie jednotlivými regionálnymi predsedníctvami.

2. Vnímam to skôr tak, že členovia, ako aj stranícke orgány a predsedníctva si robia názor na vízie kandidátov.

3. Ešte máme stretnutie v Žiline. Až do kongresu budem s členmi komunikovať aj v súvislosti s pripomienkami, ktoré mi členovia posielajú ako reakciu na moje návrhy k smerovaniu strany v rámci téz generálnej línie.

4. Svoju kandidatúru myslím od začiatku vážne a ostatných nekomentujem.

5. SDKÚ-DS potrebuje zmenu a, samozrejme, nové tváre, ktoré budú reprezentovať náš program, dôveryhodným a zrozumiteľným spôsobom. Vo svojej vízii sa opieram o svoje skúsenosti, ktoré ponúkam členom SDKÚ-DS. Tí v máji rozhodnú.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

54. ŠÚ SR: Počet nezamestnaných v Bratislavskom kraji sa vlani zvýšil o 12,9 %

(01.05.2012; www.orangeportal.sk; 15.00, s. -; TASR)

Bratislava (TASR) - V Bratislavskom kraji bolo ku koncu minulého roka evidovaných 19.417 uchádzačov o zamestnanie, z toho 51,7 % žien. V porovnaní s rokom 2010 sa ich počet zvýšil o 12,9 % a podiel žien vzrástol o 2,3 %. Na celkovej nezamestnanosti SR sa tento kraj podieľal 4,9 %.

Podľa pracoviska Štatistického úradu (ŠÚ) SR v Bratislave z okresov kraja bol najväčší počet záujemcov o zamestnanie v okresoch Bratislava V (4109) a Bratislava II (3436). Naopak, najmenej uchádzačov evidoval okres Bratislava I (844).

V štruktúre nezamestnaných podľa doby evidencie prevládala krátkodobá nezamestnanosť, keď podiel uchádzačov do troch mesiacov dosiahol 26,7 %. Podiel dlhodobo evidovaných bez práce viac ako rok bol 25 % a medziročne sa zvýšil o 1,1 %. Najviac dlhodobo nezamestnaných evidovali v okresoch Bratislava V (950), Malacky (925) a Bratislava II (899).

Z hľadiska dosiahnutého stupňa vzdelania najväčšiu skupinu nezamestnaných tvorili vyučení uchádzači (23,6 %), ľudia s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (21,1 %) a vysokoškolsky vzdelaní (20 %).

Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 5,41 % a bola o 0,78 % vyššia ako v roku 2010.

V Bratislavskom kraji najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti vykázali okresy Malacky 7,43 %, Pezinok 7,10 % a Senec 6,27 %. Najnižšia miera 3,53 % bola v okrese Bratislava I. V porovnaní s rokom 2010 táto miera vzrástla vo všetkých okresoch kraja okrem okresu Malacky, kde poklesla o 0,03 %. Najvyšší rast zaznamenal okres Pezinok o 1,14 %.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

55. Záujem v bratislavskej župe o nenávratný finančný príspevok je veľký

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 6; tyš)

Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) vyhlásil riadiaci orgán - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 25. januára 2012. Ukončenie výzvy je naplánované na 15. mája 2012, tento deň je aj posledným dňom registrácie žiadostí. Bratislavská župa, odbor SO/RO pre operačný program Bratislavský kraj (OPBK), začala 16. apríla ďalšie kolo registrácie projektov. Registrácia prebieha po elektronickom rezervovaní termínu žiadateľom. Záujem zo strany mestských častí a obcí bratislavskej župy je nečakane vysoký. Do uvedeného termínu registrovala 89 žiadostí. Väčšina žiadateľov - až 72 - sa zameriava na projekty regenerácie sídiel. Sedem žiadostí rieši zachovanie a obnovu prírodného dedičstva vrátane podpory cyklistických trás. Na podporu regionálnej a mestskej hromadnej dopravy sa očakáva 5 projektov a na informatizáciu verejnej správy tiež 5 projektov. "Žiadateľom odporúčame, aby zvýšili pozornosť predovšetkým na právoplatnosť stavebných povolení a vysporiadanie pozemkov, na ktorých chcú projekty realizovať. To býva najčastejším dôvodom odmietnutia žiadostí pre nesplnenie formálnych náležitostí," zdôraznil župan Pavol Frešo. Po ukončení registrácie, ktorej súčasťou je formálna kontrola úplnosti a správnosti žiadostí, bude odbor SO/RO pre OPBK odborne hodnotiť prijaté žiadosti. Výstupom odborného hodnotenia bude zoradenie žiadostí podľa počtu pridelených bodov. Najlepšie pripravené projekty riadiaci orgán posunie na schválenie. Projekty sa začnú realizovať po vypracovaní a podpísaní zmluvy o poskytnutí NFP. SO/RO pre OPBK bude počas realizácie pravidelne monitorovať implementované projekty a fyzicky kontrolovať stavebné práce. Prijímatelia musia dodržiavať schválené aktivity vrátane jednotlivých položiek rozpočtu. Akékoľvek odchýlky sa musia riešiť zmenovou procedúrou, teda schválením zmien riadiacim orgánom ešte pred ich realizáciou.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

56. Župný pohár Na bicykli deťom opäť pomôže malým onkologickým pacientom

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 13; ts-bsk)

Bratislavská župa organizuje 2. ročník charitatívneho športového podujatia - Župný pohár "Na bicykli deťom", z ktorého výťažok bude opäť venovaný na pomoc onkologický chorým deťom.

Po minuloročnej úspešnej premiére je tak pre milovníkov cyklistiky aj tento rok pripravená bohatá cyklistická sezóna. Oproti minulému roku je podujatie rozšírené o jedny preteky. BIKE JAM Kuchyňa síce tento rok nebude, ale pribudla Svätojurská cykločasovka a preteky Okolo Bratislavy.

Záštitu nad celou sériou pretekov prevzal bratislavský župan Pavol Frešo. Pretekov sa zúčastnia i známe osobnosti, napr. tenista Dominik Hrbatý, operný spevák Martin Babjak a olympionik a dráhový cyklista Jozef Žabka. Účasť a podporu prisľúbili aj bratia Peter a Martin Velitsovci aj bratia Pavol a Peter Hochschornerovci ako aj Ivan Túli Vojtek. Svoje meno prepožičia tejto charitatívnej akcii profesionálny cyklista Peter Sagan, ktorý v súčasnosti preteká za tím Liquigas-Cannondale. "Akcii prepožičiam svoje meno, ak bude možné, priamo sa zúčastním jednej z etáp," povedal.

Sériu odštartoval 28. apríla už známy Kaktus Svätojurský MTB maratón. Župný pohár vyvrcholí 18. augusta už tradične jedným z najobľúbenejších slovenských cyklistických maratónov Kellys Green Bike Tour, ktorý minulý rok prekonal hranicu 800 pretekárov. Séria pretekov má tak ako minulý ročník celkové hodnotenie a poradie. Pretekári budú dostávať body podľa špeciálneho kľúča - dosiahnutého času vzhľadom na víťaza. Na tých najlepších čakajú zaujímavé a hodnotné ceny a v neposlednom rade skvelý pocit zo športovania. Samozrejmosťou všetkých pretekov Župného pohára "Na bicykli deťom" je, že organizátori pripravia aj preteky pre deti a mládež.

Účastník, ktorý sa zúčastní minimálne štyroch podujatí Župného pohára, bude zaradený do žrebovania o osobný automobil. Žrebovanie sa uskutoční na konci seriálu, na podujatí Kellys Green bike Tour 2012. Viac informácií aj na web stránke www.nabicyklidetom.sk.

Termíny jednotlivých pretekov Župného pohára "Na bicykli deťom":

28. 4. 2012 - Kaktus bike Svätojurský MTB maratón, štart na námestí vo Svätom Jure.

1. 5. 2012 - Račianska časovka, intervalový štart - amfiteáter Knižkova dolina, Bratislava - Rača.

30. 6. 2012 - Okolo Bratislavy - Bratislava - Devínska Kobyla, štart v Líščom údolí v Karlovej Vsi, Bratislava

5. 7. 2012 - Kaktus bike Svätojurský blesk - cykločasovka do vrchu, štart vo Svätom Jure

18. 8. 2012 - Kellys Green bike Tour 2012, finále Župného pohára "Na bicykli deťom", štart Partizánska lúka, Bratislava.

Ďalšie podujatie, ktoré podporuje pomoc detským pacientom, je medzinárodná charitatívna Cyklotour "Na bicykli deťom", ktorej cieľom je zozbieranie finančných prostriedkov na zorganizovanie regeneračno-rekondičných pobytov detských onkologických pacientov po náročnej liečbe. Trasa Cyklotouru povedie z najvýchodnejšej slovenskej obce - Novej Sedlice do najzápadnejšej obce Čiech - do Ašu. "Teší nás veľký záujem ľudí, ktorí svojou účasťou na týchto podujatiach chcú podporiť myšlienku vzájomnej pomoci a pomôcť pacientom onkologických nemocníc nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Tento rok sa k našej akcii pridávajú aj Rakúšania, ktorých tiež oslovila myšlienka pomoci deťom," doplnil Miroslav Bílik, predseda OZ Deťom pre život, ktorý je hlavným organizátorom podujatia. Organizátormi podujatia sú OZ Deťom pre život (SR) a OZ HIG BIC (ČR). Minulý rok sa podarilo vyzbierať vyše 4000 eur. Táto suma sa použila na rekondično-regeneračné pobyty v Tatrách pre malých onkologických pacientov.

*****

Medzitext:

CHARITATÍVNA CYKLOTÚRA MÁ ZA CIEL SPROPAGOVAŤ CYKLOTURISTIKU A CYKLODOPRAVU VÔBEC AKO AJ POMÔCŤ TÝM, KTORÍ TO NAJVIAC POTREBUJÚ

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

57. V. NOVOTNÝ: V súťaži o post predsedu SDKÚ som trošku takým čiernym koňom

(30.04.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Košice 30. apríla (TASR) - Viliam Novotný z SDKÚ-DS dnes potvrdil, že bude kandidovať na predsedu strany a bude sa tak uchádzať o podporu delegátov na májovom kongrese. Podporu mu dnes vyjadrilo aj dnešné rokovanie predsedníctva regionálneho zväzu v Košiciach.

"Cítim sa po 12 rokoch mojej politickej kariéry v SDKÚ pripravený," vyhlásil dnes na tlačovej konferencii k svojej kandidatúre. Podporu miestnych zväzov si veľmi váži. Telefonicky ho podľa neho oslovili aj jeho členskí kolegovia zo Žilinského či Banskobystrického kraja.

Novotný má víziu, že SDKÚ bude otvorenou, modernou, stredopravou politickou stranou. "Strana, ktorá pôjde do regiónov k ľuďom a bude hájiť ľudí, ktorí pracujú a platia dane," zdôraznil. Na otázku TASR, ako vidí svoje šance, zhodnotil, že ďalší dvaja kandidáti na post nového šéfa strany, Lucia Žitňanská a Pavol Frešo, sú silnejšími. Uvedomuje si ich veľkú podporu. "Som trošku takým čiernym koňom v tejto súťaži," dodal.

Tento týždeň chce rozoslať elektronicky všetkým členom SDKÚ-DS svoju víziu strany do budúcnosti, očakáva diskusiu. Stranu sa pokúsil zhodnotiť aj ako lekár. "Odišli sme od ľudí, prestali sme sa s ľuďmi rozprávať. Potrebujeme jeden nový, aktuálny a hlavne zrozumiteľný program," dodal.

Novotný si váži, že SDKÚ-DS podržala v predčasných voľbách hlavne mestská inteligencia. "Ale to pre SDKÚ nemôže byť dostačujúce, potrebujeme osloviť všetkých ľudí, ktorí pracujú a platia dane," zdôraznil.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

58. Vlani navštívilo Bratislavský kraj o takmer 15% viac návštevníkov

(30.04.2012; www.teraz.sk; s. -; TASR)

Najviac zahraničných hostí prišlo z Českej republiky (18,5 %) a Nemecka (10,3 %).

Bratislava 30. apríla (TASR) - V minulom roku prišlo do Bratislavského kraja 879.878 návštevníkov, z toho 559.264 (63,6 %) zo zahraničia. V porovnaní s rokom 2010 ich celkový počet vzrástol o 14,6 %. Kým množstvo domácich hostí sa zvýšilo o 9,9 %, zahraničných o 17,4 %. Na celkovej návštevnosti SR sa tento kraj podieľal 24,6 % a na zahraničnej 38,3 %.

Podľa pracoviska Štatistického úrad (ŠÚ) SR v Bratislave priemerný počet prenocovaní návštevníkov dosiahol v spomínanom kraji dve noci, z toho zahraničných 1,8 noci. To je najmenej v medzikrajskom porovnaní a tento počet zostal nezmenený v porovnaní s rokom 2010, čo potvrdzuje pretrvávajúci krátkodobý, resp. tranzitný charakter cestovného ruchu. V rámci SR dosiahol priemerný počet prenocovaní 2,9 noci, z toho zahraničných 2,8 noci.

Najviac zahraničných hostí prišlo z Českej republiky (18,5 %) a Nemecka (10,3 %). Ďalej nasledovali návštevníci z Poľska 7,2 %, Talianska 6,2 %, Rakúska 5,8 %, Spojeného kráľovstva 5 %, Francúzska 3,7 % a Spojených štátov 3,1 %.

Ubytovacie služby poskytlo 203 zariadení s 20.642 lôžkami, z nich 94,8 % boli stále lôžka. V porovnaní s rokom 2010 sa počet ubytovacích zariadení zvýšil o šesť a počet lôžok o 2758.

Tržby za ubytovanie vrátane DPH dosiahli 65,3 milióna eur, z toho 72,3 % bol príjem od zahraničných návštevníkov, ktorí využívali najmä služby hotelov vyšších cenových kategórií. V porovnaní s rokom 2010 vzrástli tržby za ubytovanie o 18,1 %.

Priemerná cena za ubytovanie dosiahla 37,46 eura, domáci návštevník zaplatil v priemere za jednu noc 24,58 eura, zahraničný 46,87 eura.

Čisté využitie lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení dosiahlo 22,2 %. Najvyššie 45,2 % a 30,8 % vykázali päťhviezdičkové a štvorhviezdičkové hotely.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

59. SÚ NAŠE JAZERÁ ČISTÉ?

(30.04.2012; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 20.00; por. 10/11; KARDOŠOVÁ Monika)

Katarína LENGYELOVÁ, moderátorka:

"Podľa predpovede má byť zajtra až 31 stupňov. Voľný deň a priaznivé počasie určite mnohých z vás vytiahne von na jazera. Kúpanie by ste ale nemali podceňovať, pretože nebezpečenstvo na vás môže číhať aj vo vode."

Monika KARDOŠOVÁ, redaktorka:

"Vo vode sa najčastejšie nachádzajú baktérie, parazity a plesne. Tie môžu spôsobiť človeku komplikácie."

Valér HUSAROVIČ, lekár:

"Baktérie môžu spôsobiť, že sa budú špatne hojiť rany, nejaké drobné ranky, alebo nejaké hnisanie, vírusové zase pri požití tej vody môže spôsobiť hnačky, vracanie."

Monika KARDOŠOVÁ:

"Monitorovaním čistoty vôd sa zaoberá Úrad verejného zdravotníctva. Z približne 80 prírodných kúpalísk, ktoré na Slovensku máme, vybrali odborníci pre tohtoročnú kúpaciu sezónu 33 lokalít, ktoré sú na kúpanie vhodné. V Bratislavskom kraji sú to Zlaté Piesky, Ivanka pri Dunaji, Vajnorské jazero a Slnečné jazerá. v Banskobystrickom regióne je vhodných 9 lokalít a v Košickom 8."

Jindra HOLÍKOVÁ, zástupkyňa regionálneho hygienika RÚVZ:

"Pokiaľ sú to prírodné jazerá, tak sú tam aj požiadavky trebárs na hydrogeologický, alebo hydrobiologický prieskum, ktorý preukáže, že tá kvalita vody je stabilná."

Lenka ŠRÁMKOVÁ, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva:

"Každý rok sa snažíme monitorovať vodu na kúpanie na prírodných kúpaliskách, ktoré sú najčastejšie využívané kúpajúcimi."

Monika KARDOŠOVÁ:

"Pokiaľ máte podozrenie, že voda je v nevyhovujúcom stave, svoje pripomienky môžete adresovať na Úrad verejného zdravotníctva a to do 11. mája."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

60. Národná púť na Devíne: Kým duch je v národe, národ žije

(30.04.2012; www.topky.sk; Regióny, s. -; poprad24/ihr)

Poprad - 29. apríla 2012 Matica slovenská organizovala na Devíne národnú slávnosť ako predprípravy na veľkolepé oslavy 1150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie našich predkov. Zúčastnili sa na nej aj matičiari z Liptovskej Tepličky, Štrby, Svitu a Popradu.

Mladí matičiari so slovenskými a matičnými vlajkami vytvorili špalier pred Kostolom sv. Kríža, kde sa konala gréckokatolícka liturgia. Hlavným celebrantom bol gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak.

Počas liturgie spieval Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou. V kázni zaznelo, že my Slováci máme Sväté písmo, ktoré má 1150 rokov, čo nás oprávňuje na hrdosť a vďaku za tento veľký dar hlásať Slovo Božie v rodnom zrozumiteľnom jazyku.

"A preto čujte, čujte toto Sloveni:

dar tento drahý vám je daný od Boha,

dar Boží z čiastky spravodlivej pochádza,

dar dušiam vašim, čo sa nikdy nezhubí,

dušiam tých ľudí, ktorí vďačne príjmu ho.

Lebo sú bez kníh nahé všetky jazyky,

bo nemôžu sa boriť v boji bez zbroje

s protivníkom a duší našich záhubcom,

odsúdené sú večnej muke za korisť."

Proglas

Tieto myšlienky z Proglasu v podaní Evy Kristínovej umocnili duchovnú silu liturgickej slávnosti.

Predseda Matice slovenskej spolu s hosťami a matičiarmi v národných krojoch položili k súsošiu sv. Cyrila a Metoda pri kostole vence s trikolórami.

M.Tkáč poďakoval pútnikom z celého Slovenska, v príhovore označil dátum 29.4. ako začiatok kultúrnej tradície národných pútí na Devín, jedinečnom mieste slovenskej histórie. Potom sa k účastníkom prihovoril najstarší hosť Imrich Kružliak, ktorý bedlí nad našou históriou a srdcom ju uchováva s apelom na našich najvyšších štátnych činiteľov, ktorí sa obrátili k slávnosti na Devíne chrbtom.

Po krátkom občerstvení a vystúpení folklórnych skupín z rôznych kútov nášho krásneho Slovenska sa účastníci púte zoradili za vlajkonosičmi, krojovanými skupinami a kráčali sme k starodávnemu Devínu za spevu národných hymnických piesní "Hej Slováci", "Slovensko moje", "Bože čos ráčil", "Aká si mi krásna", a pútnických piesní k patrónke Slovenska. Cestou na hrad predseda Matice položil veniec pri soche kniežaťa Rastislava.

Na hrade, kolíske slovenskej a slovanskej vzdelanosti, účastníkov privítal kráľ Rastislav - Jozef Šimonovič a pútnici pokračovali v ceste k staroslovenskej bazilike, k jej základom, v krátkom čase má byť vybudovaná, k čomu sa zaviazal župan Pavol Frešo.

Nasledoval liturgický gréckokatolícky obrad - Moleben, poďakovanie za Dar sv. Cyrila a Metoda. Poďakoval Mons. Ján Babjak a spieval gréckokatolícky zbor z Vranova nad Topľou.

Počas tohto obradu odovzdal zástupca veľvyslanectva Macedónskej republiky predsedovi MS prsť zeme z Ochridu, ktorá bude uložená do základov budúceho pomníka sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.

V horúčave sa pútnici odobrali na nádvorie stredného hradu, kde sme zažívali historické sprítomnenie Štúrovho výstupu na Devín v roku 1836.

Takáto kumulácia kultúrnych, duchovných a historických udalostí nášho národa dávajú Devínu pečať jedinečného génia locci, to zažil každý pútnik, ako o tom píšu mnohí mladí účastníci na internete.

Zaznela štátna hymna a po nej báseň o slovenčine - bielej húske od Jána Bottu Báj na Dunaji, ktorú predniesla naša drahá a jedinečná Eva Kristínová. Matičiari sa poklonili a darovali veniec aj velikánovi Ľudovítovi Štúrovi na hradbách Devína.

Mladí matičiari z Liptovského Mikuláša oduševnene a verne sprítomnili dobový pamätný výstup Štúrovej družiny na Devín. Pri tejto príležitosti prijali slovanské mená, Velislav, Pravoslav, Krasoslav a ďalšie. Predseda Matice vyzval mladé rodiny, aby svoje deti krstili slovenskými menami. Slávnosť na Devíne sme ukončili hymnou "Kto za pravdu horí."

Na Devíne sa stretli starí známi, pozdravovali sme sa a utvrdzovali v dobrej a správnej veci. Povzbudení, aj keď unavení z horúceho, ale aj krásneho požehnaného dňa sme sa odobrali plní dojmov domov. Tie nám nikto nevezme. Ďakoval predseda MS, najmä mladým matičiarom z Liptovského Mijkuláša a Petržalky, ktorí v úpeku na temene Devína s cťou držali vlajky. Eva Kristínová ďakovala staršej generácii s postriebrenými vlasmi, že vydržali namáhavosť púte, ktorá je vždy spojená s osobnou obetavosťou.

Veľká vďaka patrí Bc. Renáte Mezovskej, predsedníčke z MO MS v Liptovskej Tepličke, ktorá s veľkým nasadením pre vec oslovila sponzorov z obce a podarilo sa jej usporiadať pútnický zájazd aj pre matičiarov z Popradu, Svitu a Štrby.

Mladý pár v krojoch z Liptovskej Tepličky - Miroslava a Števo položili veniec z horských kvetov k pomníku sv. Cyrila a Metoda a stali sa príkladom spolu s Bibianou, Peťom, Palkom aj pre svojich vrstovníkov.

Národnú púť obohatili aj Tepličanky v krojoch so svojimi piesňami. Pútnikov z Liptovskej Tepličky duchovne podporil aj miestny pán farár, ktorý sv. omšu venoval sv. Cyrilovi a Metodovi. Tak sa rozšíril rádius národnej púte po celej našej vlasti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

61. Mažoretky Maršálky súťažili v Sobotišti

(30.04.2012; Sninské noviny; č. 18, s. 5; sd)

Dňa 14. apríla t.r. sa v Bratislavskom kraji uskutočnila súťaž v mažoretkovom športe. Na tejto súťaži nechýbali ani sninské mažoretky Maršálky. Dievčatá predviedli doterajšie znalosti v dvoch kategóriách. V Duo baton kadet, kde vystúpili Viktória Melničáková a Sofia Mikulášková, si naše kadetky vykrútili krásne a zaslúžené 3. miesto po choreografii. V kategórii Mini formácia baton senior súťažili naše mažoretky: Diana Sidorová, Andrea Britanová, Diana Bubancová, Vladimíra Macanová, Michaela Mergová, Barbora Ridošová, Natália Gábrišová a Mária Treščáková. Naše seniorky podali perfektný výkon, aj keď mali "silnú" kategóriu, v ktorej nechýbali aj obhajkyne titulu majstra Európy a v tejto kategórii obsadili krásne 5. miesto. Trénerka súboru verí, že je to výborný štart do súťažnej kariéry našich mažoretiek, keďže to bola ich prvá súťaž v rámci Asociácie mažoretkového športu na Slovensku. Veľká vďaka patrí L. Mihokovi (CVČ v Snine), J. Sidorovi, T. Potockému a p. Mikuláškovej za finančnú pomoc s dopravou a veľkú podporu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

62. Nemocnica ani mesto nie sú schopné problém nedostatku zdrojov vyriešiť

(30.04.2012; Týždenník pre Záhorie; č. 17, s. 2; SITA, TASR, IS)

MALACKY BOLI V UPLYNULÝCH dňoch svedkom dohadov medzi nemocnicou a radnicou ohľadom zavedenia poplatkov za vyšetrenie a zákonného navýšenia platov sestier. Inštitúcie napokon dospeli ku konsenzu.

MALACKY. Po štvrtkovom (26.4.) rokovaní za zatvorenými dvermi sa obe strany zhodli na tom, že po skúšobnej lehote od zavedenia poplatku v rámci ambulantného oddelenia vo výške jedno euro, akcionári zvážia možnosť úľavy od tohto poplatku pre sociálne slabších pacientov.

Vedenie nemocnice podľa tlačovej správy z rokovania tiež ubezpečilo, že zdravotné sestry sú a budú s dodatkami zmlúv pred podpisom vopred oboznámené a môžu ich pripomienkovať.

Výzva mesta nemocnici a kraju

Spúšťačom kauzy medzi nemocnicou a radnicou bolo zákonom stanovené navýšenie platov sestier, na ktoré zdravotnícke zariadenie nemá podľa vlastných vyjadrení finančné prostriedky, a zavedenie poplatku za vyšetrenie. Nemocnica aj samospráva prostredníctvom svojich internetových stránok informovali tiež o zavedení klientských kariet, ktoré podľa uvedených informácií, treba od 2. apríla predkladať pred vstupom do akejkoľvek ambulancie alebo oddelenia. Následne bolo radnici adresovaných niekoľko sťažností sestričiek a viacerých klientov nemocnice v Malackách.

Na túto skutočnosť zareagovala samospráva na zasadnutí mestského zastupiteľstva (19. 4.), kde jedným z bodov programu bolo zavedenie poplatkov a problémy so mzdami zdravotných sestier v malackej nemocnici.

Na zasadnutie bol pozvaný aj riaditeľ Nemocničnej a.s. Peter Kalenčík, z účasti sa ospravedlnil. Zastupiteľstvo prijalo uznesenie, v ktorom požiadalo primátora mesta ako zástupcu akcionára mesta Malacky v predstavenstve Nemocničnej a.s., aby inicioval zvolanie zasadnutia s predložením návrhu o zastavení procesu podpisovania dodatkov pracovných zmlúv zdravotných sestier.

Zastupiteľstvo zároveň vyzvalo riaditeľa k bezodkladnému obnoveniu pokojného pracovného prostredia v spoločnosti a k vytvoreniu nezmenených pracovných podmienok všetkých zdravotných sestier, pričom dôrazne odmietlo akúkoľvek formu eventuálneho nátlaku na zamestnancov spoločnosti.

Zároveň vyzvalo výkonného riaditeľa k účasti na verejnom stretnutí s občanmi mesta o zámeroch a činnosti Nemocničnej a.s., informovala hovorkyňa Mestského úradu v Malackách Michaela Janotová.

Výzvu poslanci adresovali aj predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavlovi Frešovi, nakoľko BSK dal, krátko po vzniku vyšších územných celkov, malackú nemocnicu do dlhodobého prenájmu Nemocničnej, a.s.

Nemocničná: Musíme si pomôcť

Reakcia Nemocničnej, a.s. na uznesenie zastupiteľstva na seba nenechala dlho čakať. "Nemocnici v Malackách hrozí zavretie pohotovosti aj lôžkového oddelenia, k obmedzeniu služieb môžu viesť posledné kroky mestského zastupiteľstva," zaznelo na následnej tlačovej besede z úst majoritného akcionára spoločnosti Nemocničná Radoslava Bardúna.

"Poslanci zaviazali primátora, aby na predstavenstve Nemocničná, a. s. žiadal zastaviť podpisovanie dodatkov k pracovným zmluvám zdravotných sestier a preskúmal dôvody zavedenia poplatku jedno euro za odbornú ambulantnú starostlivosť," pripomenul s tým, že obe opatrenia dnes udržiavajú malackú nemocnicu, slúžiacu vyše 80 tisícom ľudí zo Záhoria, plne funkčnú. Riaditeľ nemocnice Peter Kalenčík sa ohradil voči tvrdeniam, že sestry dodatky podpisovať nútia. Ak by sestrám zvýšili platy tak, ako to od l. apríla stanovil zákon, nemocnica by mala čistú mesačnú stratu 60-tisíc eur. "To by nemocnicu doviedlo do konkurzu," upozornil Bardún na tlačovej besede. Poplatok jedno euro by mal podľa neho nemocnici priniesť 10-tisíc eur mesačne. Zástupcovia Nemocničnej podotkli, že od roku 2004 trikrát zvyšovali základné imanie nemocnice, pretože bolo treba sanovať prevádzkovú stratu. Podľa Bardúna im mesto v tomto ani raz nepomohlo.

Radnica: Nechceme vyhrotenie situácie

Po uvedenej tlačovej besede sa vyjadrila opäť radnica. Ako následne informovala tlačová hovorkyňa mesta Malacky Michaela Janotová, cieľom mestského zastupiteľstva v žiadnom prípade nebolo ďalšie vyhrotenie situácie a vyvíjanie nátlaku na vedenie Nemocničnej a.s., ale iniciovanie rokovaní v snahe vyriešiť vzniknutú situáciu. "Poslanci ako volení zástupcovia občanov mesta Malacky takto konali najmä na podnet občanov, a to jednak na podnet zdravotných sestier, sťažujúcich sa na situáciu okolo zo zákona vyplývajúceho zvyšovania miezd, a jednak na podnet dôchodcov mesta Malacky, sťažujúcich sa na neúnosnosť zavedených poplatkov za vyšetrenia," povedala. Dodala, že zasadnutie predstavenstva Nemocničnej a.s. a rokovanie o vzniknutej situácii je naplánované na štvrtok, 26. apríla.

Medzitým začal Bratislavský samosprávny kraj rokovať s Nemocničnou o spolufinancovaní pohotovosti v nemocnici. "Práve pohotovostná služba je v nemocnici najviac stratová. BSK intenzívne rokuje so zástupcami nemocnice, aby boli zachované všetky funkcie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tak ako doteraz," informovala hovorkyňa kraja -zriaďovateľa nemocnice, Iveta Tyšlerová.

Keďže nemocnica nie je zaradená v minimálnej sieti nemocníc, môže podľa hovorkyne kraja robiť určité zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. "Zásadné zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti však musia byť konzultované s BSK tak, aby zdravotná starostlivosť pre región bola zachovaná," dodala Tyšlerová.

Záver Situáciu musí riešiť štát

Vo štvrtok 26. apríla sa uskutočnilo očakávané stretnutie vedenia malackej nemocnice s primátorom a poslancami mestského zastupiteľstva. Prebiehalo za zatvorenými dvermi.

Podľa tlačovej správy z rokovania sa predstavitelia radnice priamo na mieste oboznámili s kritickou situáciou a riešeniami, ktoré vedenie nemocnice ponúka svojim zdravotným sestrám. Dodatky k zmluvám doteraz podpísala približne polovica malackých sestier. Zúčastnené strany zhodne konštatovali, že nemocnica vyvinula maximálne úsilie na vyriešenie problémov, ktoré spôsobil prijatý zákon a za daný stav nenesie zodpovednosť. Nemocnica ani mesto Malacky nie sú schopné problémy s nedostatkom zdrojov vyriešiť a musí to urobiť štát, uvádza sa ďalej. Vedenie nemocnice na rokovaní ubezpečilo, že zdravotné sestry sú a budú s dodatkami pred podpisom vopred oboznámené a budú mať možnosť dodatky pripomienkovať. V budúcnosti, ak to riešenia situácie zo strany štátu umožnia, nemocnica prehodnotí v súčasnosti zavádzané dodatky k zmluvám zdravotných sestier. Zúčastnené strany sa tiež zhodli na tom, že po skúšobnej 2-3 mesačnej lehote od zavedenia poplatku za nadštandardné služby v rámci ambulantného oddelenia vo výške jedno euro, akcionári zvážia možnosť zavedenia úľavy od tohto poplatku pre sociálne slabšie skupiny pacientov.

Text k obr.:

Zatiaľ žiadne zmeny

Poplatok 1 € zostáva, sestry čakajú dodatky k zmluvám.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

63. V cestovnom ruchu zatiaľ bez spolupráce

(02.05.2012; www.podtatranske-noviny.sk; č. 18, s. -; plk)

POPRAD - Primátori a starostovia Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí si uplynulú stredu v hoteli Poprad vypočuli informáciu zo stretnutia vlády a ZMOS-u, ktorý sa na ňom zúčastnil ako jeden zo sociálnych partnerov.

Podľa slov predsedu združenia Štefana Bieľaka ZMOS na tomto stretnutí doplnilo svojich 13 priorít pre programové vyhlásenie vlády o oblasť športu, zonáciu Tatier a cestovný ruch. Zatiaľ sa vie, že vládnou prioritou bude usporiadanie verejnej správy, a pokiaľ ide o samosprávu, hovorí sa len o prehodnotení jej kompetencií. Ďalej informoval o eurofondoch. Zastavenie šiestich operačných programov v Bruseli spôsobilo v niektorých samosprávach zložitú situáciu. Štát im prestal preplácať faktúry za vykonané práce, respektíve za banálne chyby v projektoch dochádza k sankčnému kráteniu financií. Táto situácia môže trvať dovtedy, dokiaľ sa na ministerstvách neodstránia nedostatky. Najhoršie sú na tom programy z oblasti životného prostredia. Štefan Bieľak odporučil, aby v obciach, kde sa stavebné práce z týchto programov ešte nezačali, svoju aktivitu zmiernili, lebo zmluvy nie sú finančne kryté. Kde ich začali, bude potrebné urýchlene rokovať s dodávateľmi. Vrátil sa aj k zákonu o sociálnych službách. Ten podľa neho nie je zlý, len je finančne neproporčne nastavený. Dotkol sa tiež nájomných bytov, pri ktorých obce a mestá žiadajú, aby ich mohli odpredať skôr než po 30 rokoch, pretože pre samosprávy predstavujú záťaž. Informoval tiež, že 23. snem ZMOS-u sa uskutoční 17. mája v hoteli Hilton v Bratislave. Tentoraz bude jednodňový a náš región na ňom bude zastupovať 10 delegátov. Starostom tiež pripomenul problém železničnej trate Poprad - Plaveč, ktorej perspektíva je stále otázna. Hoci samospráva s týmto druhom dopravy nemá veľa spoločné, opatrenia ŽSR by pocítil celý región. Samosprávny kraj sa zatiaľ v tomto probléme neangažuje a vyzerá to tak, že sa s ním cez presadenie integrovanej dopravy bude musieť naša samospráva popasovať sama. Na záver Š. Bieľak pripomenul, že k 15. aprílu boli na Ministerstve dopravy a regionálneho rozvoja SR zaregistrované tri oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré podali tri projekty, pričom každá žiadala vlastný informačný portál. Nasledovala nesúhlasná reakcia ministerstva a nedôstojné handrkovanie OO CR o tom, ako budú na internete umiestnené, pričom ide o propagovanie jediného produktu V. Tatier. Podľa Š. Bieľaka OO CR medzi sebou nekomunikujú a ich doterajší postup má ďaleko od proklamovanej spolupráce. Cez projekt Tatry Card chcela napríklad tatranská OO CR zapájať členov podtatranskej OO CR do svojich aktivít, a to bez konzultácií s jej vedením. Informoval, že k tomuto problému teraz plánuje iniciovať spoločné rokovanie, na ktorom by si organizácie dohodli stratégiu tak, aby sa v cestovnom ruchu prestali opakovať chyby uplynulých rokov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

64. Vláda žiada od obcí spoločné úrady. Sľubuje im pomoc

(02.05.2012; Hospodárske noviny; s. 4; Janásik Milan)

Samospráva. Štát ponúka elektroniku či počítače tým obciam, ktoré sa budú navzájom "deliť" o účtovníčky či mzdárky. Cieľom je šetriť peniaze.

Bratislava - Obec Sveržov na východe Slovenska má len 580 obyvateľov. A pritom riadi administratívu obcí takmer celého Bardejovského okresu. Všetko vďaka tomu, že sa stala "centrálnou" obcou. "U nás napríklad tri pracovníčky robia mzdy pre celý okres - starostov a pracovníkov samosprávy. Robíme mzdy aj pre niektoré školy," opisuje fungovanie takejto spolupráce na úrovni samosprávy starosta Sveržova Pavol Ceľuch. Nachádza sa tam aj obecný školský úrad, ktorý združuje 54 vidieckych škôl z okresu.

Sľúbená podpora od štátu

Vláda by takýchto centrálnych obcí rada videla viac. V jej programovom vyhlásení sa píše, že podporí vybudovanie siete "Spoločných obecných úradovni". Sľubuje si od toho "racionalizáciu a skvalitnenie činnosti miestnej samosprávy".

Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí, že štát podporí obce, ktoré by sa pre tento krok rozhodli. Mohol by im pomôcť dovybavením elektronikou či počítačmi. "Nejde ani tak o ušetrenie ako o efektivitu," uviedol Kaliňák.

"Zámer vybudovania siete spoločných obecných úradov je v súlade s našou koncepciou," potvrdil výkonný podpredseda ZMOS-u Milan Muška. Súhlasí s tým, že vytváranie spoločných úradovni je krokom, ktorý prispeje k efektívnosti fungovania samospráv a ušetrí peniaze.

"Účtovníčku či mzdárku nemusí mať každá obec, ale môžeme mať jednu spoločnú pre viacero obecných úradov. Viacero obcí má už dnes napríklad spoločného hlavného kontrolóra," vysvetľuje princíp Muška.

Návrat ku komunizmu vraj nehrozí

Obce potom prispievajú do spoločného úradu na zaplatenie pracovníčok, ktoré by inak musela každá z nich platiť sama. Suma sa odvíja od počtu obyvateľov tej-ktorej obce. "Určite to prinesie úsporu. Malo by sa to robiť hlavne s cieľom ušetriť peniaze a znížiť kritiku toho, že výkon samosprávy v malých obciach je pre Slovensko príliš drahý a neefektívny," myslí si Muška. Upozorňuje, že zámerom koncepcie nie je vytváranie strediskových obcí tak, ako to chcel minulý režim: "Toto nie je fyzické spájanie obcí, ale spájanie ich síl a prostriedkov."

----

Čo by mohli mať obce spoločné

stavebný úrad

výpočet miezd a účtovníctvo

školské úrady

obecnú políciu

hlavných kontrolórov

----

Text k obr.: Minister Kaliňák sľubuje počítače obciam, ktoré budú mať spoločnú administratívu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

65. SLOVÁCI MÁLO RECYKLUJÚ

(01.05.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 12/26; TEHLÁROVÁ Katarína)

Jana NOVOTŇÁKOVÁ, moderátorka:

"Obyvatelia Slovenska vyprodukujú oveľa menej odpadu, ako vyspelejšie štáty únie. Na druhej strane smeti nevieme efektívne využiť. Málo triedime a niektorí ich hádžu na nelegálne skládky. Slovensko má ešte tri roky na to, aby v separovaní odpadu splnilo limity únie a nedostalo pokutu."

Katarína TEHLÁROVÁ, redaktorka:

"Takúto skládku by ste v Belgicku, Dánsku či Nemecku hľadali iba veľmi ťažko. Tieto krajiny totiž až 70 percent svojho odpadu recyklujú, na rozdiel od Slovenska."

Andrej KRÁLIK, zastúpenie Európskej komisie na Slovensku:

"Že až 80 percent odpadu na Slovensku končí na skládkach. 10 percent odpadu končí v spaľovniach a len 4 percentá sa darí zrecyklovať a využiť na ďalší výrobný proces."

K. TEHLÁROVÁ:

"Podľa legislatívy únie musí každý členský štát do roku 2015 zaviesť systém triedeného odpadu. Ak Európska komisia uvidí, že Slovensko nekoná, hrozí nám žaloba pred Európskym súdnym dvorom. V týchto dňoch ministerstvo životného prostredia teda finišuje nový zákon o odpadoch."

Peter ŽIGA (Smer-SD), minister životného prostredia SR:

"Ja budem iniciovať buď budúci týždeň alebo ten týždeň na to stretnutie aj s recyklačným fondom, aby sme sa dohodli na tom, akým smerom sa vydáme."

K. TEHLÁROVÁ:

"Združenie miest a obcí Slovenska však tvrdí, že na recykláciu chýbajú peniaze. Špeciálne kontajnery na separáciu odpadu stále absentujú v mnohých častiach Slovenska. ZMOS vidí problém v komunikácii štátu so samosprávami."

Milan MUŠKA, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska:

"Chýba motivácia pre občanov, pretože veľmi často sľubované zníženie cien a poplatkov za ukladanie odpadu sa akosi nedostavuje. A tým, že zlyháva systém, dochádza k tomu, že čím viac sa separuje, paradoxne tým viac to stojí."

K. TEHLÁROVÁ:

"Odpadové hospodárstvo pritom v únii vytvára až 2 milióny pracovných miest. V priebehu ďalších troch rokov vytvorí ďalších 400-tisíc nových."

A. KRÁLIK:

"Obrat v tejto oblasti v rámci EÚ tvorí vyše 140 miliárd eur ročne."

K. TEHLÁROVÁ:

"Najviac odpadu v únii vyprodukujú Cyperčania. Luxemburčania, Íri a Dáni. Najmenej odpadu vyrobia obyvatelia Poľska, Česka, Estónska, Litvy a Slovenska. V rámci recyklácie a efektívneho využívania odpadov je však naša krajina na chvoste únie. Katarína TEHLÁROVÁ, Slovenská televízia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

66. Samospráve nepatrí Čierny Peter za prípadné neplnenie záväzkov Slovenska voči EÚ v životnom prostredí

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 1; -)

Nikto nepochybuje o tom, že každé mesto či dedina a ich samospráva má záujem o čo najlepšie životné prostredie. Dokazujú to vo viacerých oblastiach - počnúc zberom a separáciou odpadov, cez budovanie infraštruktúry podmieňujúcej čisté životné prostredie, napr. kanalizácie, čistiarní odpadových vôd, až po zabezpečovanie čistoty komunikácií a starostlivosť o verejnú zeleň. Možnosti samospráv sú však limitované finančnými prostriedkami, ktoré majú k dispozícií. Od vstupu Slovenska do Európskej únie musíme plniť aj záväzky v oblasti životného prostredia, ktoré sa týkajú aj samosprávy, s presne určenými termínmi. V samospráve tieto úlohy berú vážne, o čom svedčí aj ich pomerne časté prerokúvanie na pôde ZMOS, počnúc výročnými snemami, cez zasadania Rady ZMOS a jej predsedníctva, až po regionálne združenia miest a obcí a mikroregióny. Lenže Slovensko pri plnení niektorých úloh mešká a hrozí, že za nedodržanie termínov ho postihnú aj finančné sankcie. A keďže finálnu etapu niekde (napr. pri budovaní kanalizácie) zabezpečuje samospráva, a objavili sa už návrhy, aby sa zákonmi presunula zodpovednosť za nedodržanie termínov na samosprávu, vrátane jej prípadného sankcionovania, pripravila Kancelária ZMOS súhrn záväzkov Slovenskej republiky v oblasti životného prostredia, ktorý Rada ZMOS vzala na svojom nedávnom zasadaní v Bratislave na vedomie a uložila predsedovi ZMOS predložiť ho vláde SR s požiadavkou zosúladiť termíny všetkých záväzkov SR voči EÚ s ich finančným zabezpečením. Informáciu predseda a podpredsedovia ZMOS odovzdali priamo premiéroví R. Ficovi, s ktorým rokovali na úrade vlády 18. apríla - viď ON č. 17/2012)

ZMOS zároveň žiada vládu uskutočniť audit kompetencií týkajúcich sa vody, kanalizácie a odpadov, aby neostala na samospráve vina za neplnenie úloh, za ktoré nemôže zodpovedať. Okrem toho ZMOS priebežne niekoľko rokov často upozorňuje na meškanie prípravy potrebných dokumentov zo strany celoštátnych inštitúcií a orgánov. Napr. mešká zákon o odpadoch, no Program odpadového hospodárstva, ktorý má z neho vychádzať, je po rokoch absentovania schválený! A bez týchto dokumentov samospráva nemohla konať.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

67. Finančné prostriedky miest a obcí musia zostať na ich vlastných účtoch

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 2; mgl)

ZMOS zásadne odmieta návrhy a stanoviská mesta Turčianske Teplice a jeho primátora o tom, že je výhodnejšie prostriedky miest a obcí presunúť do systému Štátnej pokladnice. Tento návrh ZMOS považuje za primátorov osobný názor, ktorý je v príkrom rozpore so základnými princípmi samosprávneho rozhodovania.

Pod systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností zabezpečujúca centrálne, nie samosprávne riadenie verejných financií.

Podľa podpredsedu ZMOS Vladimíra Bajana presun finančných prostriedkov do štátnej pokladnice by mal - vzhľadom na zníženie výnosov - negatívny ekonomický dopad na rozpočty miest a obcí. Ďalšie významné negatívum vidí podpredseda ZMOS v tom, že by sa takouto formou predstavitelia samospráv zbavili zodpovednosti manažovať vlastné zdroje, potvrdzovať schopnosť riadiť vlastné finančné prostriedky mesta a súčasne by to znepružnilo operatívnu prácu samosprávy. "Výrazne by to obmedzilo možnosť priebežne a rýchlo financovať úlohy a potreby miest a obcí. Vyberanie peňazí zo štátnej pokladnice je proces náročnejší a zdĺhavejší. Štátna pokladnica nie je utvorená na čerpanie finančných prostriedkov tak povediac zo dňa na deň. Skomplikovalo by to riešenie akútnych prípadov akými je napr. jednorazová sociálna dávka pre obyvateľa v hmotnej núdzi," uvádza príklad Vladimír Bajan a pokračuje: "Štát negarantuje svoje povinnosti pri platbách v súvislosti s eurofondami, je dôležité spolupracovať s bankami, ktoré pomôžu preklenúť tento problém. Niektoré slovenské mestá avizujú napríklad záujem stavať nájomné byty alebo byty mladej rodiny. Treba si uvedomiť aj to, či alebo za akých podmienok vám dá banka na to úver, ak v nej nemáte prostriedky. Nezanedbateľný príjem pre obce a mestá je donorstvo bankových inštitúcií, ktoré pomáhajú samospráve uskutočňovať napríklad sociálny program či kultúrne alebo športové akcie miest a obcí."

ZMOS odmieta zároveň vytváranie atmosféry katastrofických scenárov krachu bankových inštitúcií, vytváranie prostredia na špekulatívne, nie zodpovedné rozhodovanie v tých samosprávach, kde hrozí alebo môže hroziť exekúcia účtov. "Ak by takéto riziko vzniklo, exekučný poriadok pozná aj iné formy exekúcie, napr. exekúciu majetku. Tejto by žiadna Štátna pokladnica nezabránila," dodal podpredseda ZMOS Vladimír Bajan.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

68. Ťažký rok za nami, ťažký pred nami

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 4,5; bo)

Valné zhromaždenie Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia sa kritike nevyhýbalo

Regionálne združenie miest a obcí stredného Považia, ktoré má vyše 170 členských miest a obcí, sa stretlo na svojom výročnom valnom zhromaždení 2. apríla v Trenčianskych Stankovciach. Jeho predseda Jozef Trstenský, primátor Nového Mesta nad Váhom mal tú česť privítať poslancov NR SR - Jaroslava Bašku, ex starostu obce Dohňany a bývalého ministra obrany a Dušana Bublavého, ktorý je aj starostom obce Častkovce. ZMOS reprezentoval jeho výkonný podpredseda Milan Muška. Všetci spomínaní spolu so starostkou Trenč. Stankoviec Evou Beňovičovou, primátorom Dubnice n/V Jozefom Gašparíkom a primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom tvorili pracovné predsedníctvo valného zhromaždenia. Na zhromaždení sa zúčastnil aj starosta Dohnian Milan Panáček, ktorý je zároveň zástupcom župana TSK, a starosta Košeckého Podhradia Rastislav Čepák, obaja sú novozvolenými poslancami NR SR. Dohňany, Častkovce aj Košecké Podhradie sú členmi RZMOSP. Prvé slovo patrilo hosťom.

Opäť model s jedným prednostom?

J. Baška, poslanec vládnej strany Smer-SD ubezpečil, že im na komunikácií so samosprávou miest a obcí veľmi záleží. Nová vláda chce komunikovať so všetkými - s odbormi, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), zvlášť so ZMOS a ďalšími. Dokazujú to aj posledné týždne, keď nová vláda vytvorila proti krízovú radu solidarity, v ktorej má zastúpenie aj ZMOS. Zámerom novej vlády, uviedol J. Baška, je zefektívniť činnosť štátnych orgánov a správy, šetriť prostriedkami, ale bez negatívnych dopadov na občanov. Vo vláde uvažujú o návrate k modelu jedného prednostu pre všetky špecializované úrady štátnej správy. MV SR napr. eviduje 1700 budov, v ktorých sú štátne úrady, mali by sa vrátiť "pod jednu strechu". Zaoberajú sa tiež možnosťou zrušiť krajské školské úrady a presunúť ich pod VÚC. Samospráva má veľa problémov, pokračoval J. Baška, teraz ich bude môcť operatívne tlmočiť cez radu solidarity. Vláda chce urobiť aj audit verejnej správy, do ktorého by mala prispieť aj samospráva, veď má veľa kompetencií, i nedotiahnutých, napr. v sociálnej oblasti, v odpadoch a pod. Všetky tieto zámery by sa mali dostať aj do Programového vyhlásenia vlády, uzavrel svoje vystúpenie poslanec NR SR J. Baška.

D. Bublavý, tiež poslanec strany Smer-SD, sa poďakoval za dôveru, ktorú ich strane prejavili voliči vo voľbách, teší ho, že poslancami sa stali aj Milan Panáček a Rasťo Čepák, lebo ich je teraz v parlamente z regiónu viac. Verí, že ustrážia, aby sa neprijímali zákony a ich zmeny "o nás, bez nás", teda bez súhlasu samosprávy. "Dva roky sme stratili, preto si želám vládu, ktorá bude ďalšie štyri roky vládnuť bez škandálov a napätia tak, aby sme sa dostali medzi vyspelé krajiny Európy," dodal.

Zuzana Mokrášová, riaditeľka Oblastného riaditeľstva pôšt Trenčín, ktoré spravuje 190 pôšt, (vrátane pôšt v okresoch Prievidza, Topoľčany, Považská Bystrica, Púchov) sa poďakovala starostom za spoluprácu. Uviedla, že iba 25 pôšt je ziskových, ostatné sú v strate, z celkovým finančným prepadom mínus 36 mil. eur v oblasti. Preto pripravili tzv. moderný balík služieb (s doručovaním zásielok medzi 18. a 20. hodinou), ďalej integrované obslužné miesta (IOM), kde by mali napr. poskytovať služby aj živnostníkom (výpisy z obchodného registra a pod.). Mali by tak odľahčiť čakanie ľudí, čo by malo prispieť aj k zníženiu hospodárskeho prepadu pôšt. Zatiaľ tento moderný balík služieb pilotne skúšajú na Pošte Trenčín 1 a v Bratislave.

Vladimír Masaryk, zástupca Komunálnej poisťovne, pobočka Trenčín, sa poďakoval starostom za ich spoluprácu so štvrtou najväčšou poisťovňou na Slovensku.

Priority ZMOS: infraštruktúra, ľudské zdroje a životné prostredie

Milan Muška, tak ako všetci zástupcovia ZMOS vyslaní na výročné rokovania regionálnych združení, priblížil účastníkom priority samosprávy, ktoré ZMOS navrhuje vláde R. Fica zapracovať do jej programového vyhlásenia a schváliť by ich mal aj májový 23. snem ZMOS. Patrí medzi ne aj dôkladné prehodnotenie využívania eurofondov, najmä administratívnej stránky ich implementácie a prijatie takých zmien, aj v prospech samosprávy, aby v budúcom programovom období 2014 - 2020 predpokladaných 13 miliárd eur Slovensko využívalo na tri zásadné priority:

- infraštruktúru (veľkú i malú, čo sa týka aj regionálneho operačného programu pre obce),

- ľudské zdroje (veda, výskum vzdelávanie...),

- životné prostredie a všetko čo v mestách a obciach súvisí so životným prostredím.

"Chceme to preto, aby eurofondy neboli ako trest pre úspešných, aby neboli veľkou palicou štátnych úradníkov na samosprávu, aby mestá a obce nemuseli dávať vlastné peniaze za to, na čo mohli dostať z eurofondov, aby si nemuseli brať preklenovacie úvery pre meškajúce platby," zdôraznil M. Muška. Upozornil na potrebu zjednodušenia zákona o verejnom obstarávaní (aby cena nebola jediným kritériom výberu a cez výber dodávateľa bolo možné podporiť aj miestnu a regionálnu zamestnanosť), ako aj zmeny v personálnom obsadení Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý často vydá rozhodnutie, o nejaký čas ho zmení a vydá iné, a potom to ide kontrolovať. Tento úrad nemôže byť strašiakom, zdôraznil M. Muška. Potom zrekapituloval činnosť ZMOS v druhej polovici r. 2011, keď bolo treba pri obrane doterajšieho spôsobu financovania samosprávy zvolať mimoriadny snem, o predvolebných stretnutiach ZMOS s parlamentnými politickými stranami, z nich niektoré si "sypali popol na hlavu", hovoril aj o prvej komunikácií s novou vládou, ktorá prejavila snahu prijímať rozhodnutia o tom, čo sa týka samosprávy iba po dohode so ZMOS.

Daň z nehnuteľností patrí samospráve

M. Muška sa vrátil k prioritám, ktoré Rada ZMOS schválila s tým, aby ich poskytli vláde na prípravu jej programového vyhlásenia (PV). Pôvodne ich bolo desať, ale rozšírili ich na trinásť. ZMOS chce, aby sa v PV konštatovalo, že samospráva je pilierom štátu a partnerom vlády. Ďalej navrhuje audit kompetencií a ich financovania, vrátane prijatia zákona ó prenesenom výkone štátnej správy a jej financovaní. ZMOS súhlasí, aby sa vzhľadom na krízu aj samospráva podieľala na dosiahnutí fiškálnej stability, ale tak, aby fiškálnu stabilitu mala aj samospráva. Preto nesúhlasí, aby sa naplnili niektoré úvahy o odobratí dane z nehnuteľností samospráve. Odporuje to európskym smerniciam, táto daň je aj nástrojom na udržanie sociálneho zmieru a jednoznačne patrí samospráve. Okrem toho úspešnosť výberu tejto dane samosprávou je 98 %, kým štát dosahuje pri výbere daní iba 80 %. Podľa ZMOS je možné uvažovať o zmene zdaňovania nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty, u nás však neexistujú cenové mapy a je to úvaha na dlhodobú diskusiu a prípravu. ZMOS podporil aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti, lebo ak by štát neplnil záväzok voči EÚ dostať deficit pod 3 %, musel by robiť reštrikciu aj proti samospráve. Samospráva má záujem na dobrom hospodárení štátu, zdôraznil M. Muška.

Vláda chce spoluprácu so ZMOS

V legislatíve ZMOS navrhuje viacero potrebných zmien, okrem spomenutých zákonných noriem o verejnom obstarávaní a využívaní eurofondov sa to týka zákona o sociálnych službách, zákona o odpadoch (čím viac obce separujú, tým je to pre ne drahšie), zákonných noriem o základných školách, o volebnom systéme atď. Na záver svojho vystúpenia povedal M. Muška starostom a primátorom stredného Považia dobrú správu o tom, že na vzájomnom stretnutí premiér Fico prijal ponuku ZMOS na spoluprácu pri príprave programového vyhlásenia vlády. "Chceme byť všade, opäť v Legislatívnej rade vlády, aj v komisii o rozpočtovej zodpovednosti, predseda ZMOS bude v Rade solidarity, jednoty a spolupráce na riešenie problémov krízy" povedal na záver svojho vystúpenia M. Muška a dodal: "Očakávame ústretovosť voči samospráve, a azda aj to, že sa jej niekto na sneme za to, čo bolo v nedávnej minulosti, ospravedlní."

Predseda RZ kritický voči bývalej vláde

Po hosťoch sa ujal slova predseda RZMOSP Jozef Trstenský, primátor Nového Mesta nad Váhom, aby podal správu o činnosti združenia od predchádzajúceho valného zhromaždenia, ktoré bolo v Nemšovej 25. februára 2012. Vtedy si, tak ako po každých komunálnych voľbách, zvolili nové orgány združenia a zástupcov v orgánoch ZMOS. J. Trstenský sa stal novým predsedom.

Uplynulý rok označil z pohľadu samosprávy za veľmi náročný, pretože nasledoval bezprostredne po roku 2010, v ktorom prišlo k veľkému výpadku podielových daní v miestnej územnej samospráve. Bol náročný aj preto, že po voľbách do NR SR v r. 2010 sa sformovala nová koalícia, ktorá si len veľmi ťažko hľadala cestu spolupráce s obcami, mestami a VÚC. "Často sme mali pocit, že nie sme ich partnermi, ale skôr nepriateľmi, ktorých názory a skúsenosti nerešpektovali, a niekedy sme mali pocit, že sa nám smejú priamo do tváre. To sa prejavilo aj pri novele zákona o odmeňovaní starostov a primátorov, keď napriek dohodám medzi politickými stranami a zástupcami ZMOS a verejnému prísľubu pani premiérky Radičovej deň pred hlasovaním, bola schválená novela zákona v úplne inom znení ako bolo dohodnuté. V médiách nás vtedy prezentovali ako nejakých zlodejov, darmožráčov, ľudí, ktorí dostávajú peniaze zadarmo. Vrcholom arogancie bola účasť poslanca Somogyiho zo strany Sloboda a Solidarita na 21. sneme ZMOS v nepriestrelnej veste," povedal J. Trstenský.

Ratovali aj štátnu správu

V takých podmienkach sa samospráve pracovalo veľmi ťažko, pokračoval predseda RZMOSP, ale neostávalo nám nič, len bojovať. Napriek tomu sa, samospráva ukázala ako najstabilnejší a kvalitný prvok verejnej správy plne zodpovedný za zverené úlohy, čo sa prejavilo aj spolupatričnosťou so štátnou správou pri sčítaní obyvateľov, keď celý proces nebol zo strany štátnej správy zodpovedne pripravený a samosprávu stálo nesmierne úsilie, aby sa akcia neskončila totálnym fiaskom. "Doteraz sa nenašiel žiadny politik, ktorý by sa miestnej samospráve za túto nadprácu poďakoval," pripomenul J. Trstenský a dodal, že podobne ratovali aj poskytnutie potravinovej pomoci pre sociálne odkázaných občanov, ktorú tiež poskytovatelia spackali.

Aj takými "cudzími" problémami sa zaoberala Rada RZMOSP, lebo starostka - starosta, primátorka - primátor sú tí, od ktorých občania očakávajú pomoc 24 hodín denne, aj keď nejde o problémy v kompetencii samosprávy a RZ sa snaží pomáhať ich riešiť.

Najťažšie sú finančné problémy

Značným nedostatkom finančných prostriedkov, ktorý trápil všetky obce a mestá a tým limitoval ich ďalší rozvoj, sa rada ich RZ (celkom v r. 2011 zasadala osemkrát) zaoberala najčastejšie. Podľa J. Trstenského prijala NR SR počas roka niekoľko zákonov, ktoré mali zásadný vplyv na rozpočty miest a obcí. Jedným z nich bola Miklošova novela zákona o dani z príjmu, ktorou zrušil oslobodenie miest, obcí a VÚC od platenia dane z príjmu z predaja a prenájmu majetku. Trápil ich problém nevyriešeného financovania služieb a financovania originálnych kompetencií v oblasti školstva. Pri prijímaní týchto zákonov bolo citeľné, že ZMOS niektoré ministerstvá, vláda a časť poslancov NR nepovažujú za partnera. Často ich pripomienky neboli zo strany navrhovateľa akceptované.

V nasledujúcej časti správy J. Trstenský zrekapituloval dianie v samospráve po zverejnení návrhu zákona MF SR na zásadnú zmenu systému financovania miest, obcí a VÚC, keď tzv. mix daní - priame, nepriame, DPH... - mali nahradiť financovanie z daní z príjmov zo závislej časti a z príjmov FO. Zápas proti tejto zmene vyvrcholil zvolaním 22., mimoriadneho snemu ZMOS, ktorý ju jednomyseľne odmietol a MF SR svoj návrh stiahlo.

"Trestu" i tak neušli

Aj tak však samospráva prišla skrátka, pretože sa znížil jej podiel na výnose dane z príjmu FO a závislej činnosti zo 70,3 % na 65,4 %, čím im podľa J. Trstenského podielové dane za 1. až 3. mesiac tohto roku v medziročnom porovnaní klesli asi o 4,5 - 5 %, a to on považuje za neprípustný a jednostranný akt zo strany MF SR. Ďalej uviedol, že na podporu konsolidácie verejných financií ZMOS súhlasil s podielovými daňami pre samosprávu vo výške 1,263 miliardy eur, čo mali mať obce a mestá garantované bez ohľadu na vývoj ekonomiky. Doteraz však žiadnu garanciu nedostali. Pozitívne je, že po opätovnej novele zákona o dani z príjmu nebudú obce a mestá platiť daň z prenájmu.

V legislatíve podľa J. Trstenského a Rady RZMOSP ostala nedoriešená novela stavebného zákona, kde len veľmi ťažko presadzujú svoje praktické pripomienky, ako aj navrhované zmeny volebného kódexu, ktoré hrozili skrátením volebného obdobia či dvojkolovou voľbou starostov a primátorov. Zatiaľ legislatíva neprijali ani časté požiadavky na ustanovenie minimálneho vzdelania kandidátov na voľbe starostu. Na diskusnom stole ostali aj ich úvahy o presune kompetencie evidencie obyvateľstva a hlásenia pobytu z obce na obvodné úrady a mnoho iných návrhov zákonov.

MŽP SR sa im otočilo chrbtom

Rada RZ sa za účasti dvoch pracovníčok MŽP SR - Eriky Beňákovej a Viery Matovej - zaoberala aj rozhodnutím, ktoré vydalo ministerstvo vo veci predĺženia lehoty na určenie prieskumného územia Hôrka nad Váhom - Kálnica - U rudy. Jej členovia boli nemilo prekvapení ich postojom ako aj vystupovaním. "Potom som dvoma listami žiadal ministra ŽP Jozefa Nagya o osobné stretnutie, ale dodnes som nedostal žiadnu odpoveď. Aj to je však odpoveď," povedal J. Trstenský.

Predseda RZMOSP nezabudol pripomenúť ani minuloročný snem ZMOS, kde sa volil aj nový predseda ZMOS. Jeho zvoleniu predchádzalo podľa neho zbytočné napätie medzi starostami a primátormi, pretože niektorí z nich nerešpektovali platné stanovy a chceli ich na poslednú chvíľu zmeniť. Z pätice kandidátov (J. Hlinka, M. Rejda, P. Halabrín, P. Mináč a J. Dvonč) snem zvolil za predsedu Jozefa Dvonča, primátora Nitry.

Veľká pozornosť vzdelávaniu

Z ďalších aktivít ich združenia J. Trstenský vyzdvihol vzdelávanie, ktoré má stabilné miesto, lebo patrí medzi základné formy podpory odborného rastu volených predstaviteľov samosprávy a zamestnancov ich úradov. Zvlášť významné sú odborné semináre šité podľa potrieb členov združenia, reagujúce na časté zmeny v zákonoch týkajúcich sa samosprávy, ktoré sa odzrkadľujú v odbornosti a v kvalifikovanej zdatnosti zástupcov samosprávy. Nasledoval výpočet vzdelávacích podujatí aj s počtom účastníkov, napr. na 43 jednodňových legislatívno-konzultačných seminároch sa zúčastnilo 3 654 volených predstaviteľov a zamestnancov miestnej samosprávy... Podľa slov predsedu J. Trstenského sa osvedčuje aj spoločný externý právnik, ktorý v uplynulom roku poskytol voleným predstaviteľom a zamestnancom pôsobiacim na obecných a mestských úradoch členských obcí a miest 171 právnych stanovísk. K najčastejším témam tu patrili: miestne dane, poplatok za komunálny odpad, zásady nakladania s majetkom obce, sociálne služby obce, zákonník práce a jeho aplikácia v podmienkach samosprávy, odmeňovanie zamestnancov, zákon o obecnom zriadení, ochrana verejného záujmu, riešenie susedských vzťahov, zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sociálny fond, školský zákon... "Tu by som chcel poďakovať za prácu externej právnej poradkyni JUDr. Ivete Orgoníkovej, dodal J. Trstenský. Ocenil aj prácu kancelária ich združenia, ktorá zabezpečovala pravidelný kontakt s členmi združenia (distribúciu materiálov), prípravu materiálov na rokovanie rady, valného zhromaždenia, kontrolnej komisie združenia, ako aj aktualizáciu informačnej databázy a spracovanie zamestnaneckej a ekonomickej agendy.

Na záver sa predseda RZMOSP poďakoval členom rady združenia a kontrolnej komisie za ich aktívnu prácu v uplynulom období, ako aj všetkým starostom, primátorom za spoluprácu a zaželal im pevné zdravie a veľa síl do ďalšej náročnej práce. Podobne poďakoval aj predstaviteľom štátnej správy, riaditeľovi Prima banka Slovensko, pobočka Trenčín a riaditeľovi Komunálnej poisťovne Trenčín.

"Prítomných poslancov NR SR si dovoľujem požiadať, aby viac načúvali nášmu hlasu a zaujímali sa o danie na miestnej úrovni. Rok 2012 je náročný, preto je veľmi dôležité, aby sme boli jednotní a spoločne so ZMOS vedeli preukázať, že objem finančných prostriedkov na výkon základných samosprávnych funkcií je nepostačujúci," dodal.

Toho sa v združení držali aj pri formulovaní programového zamerania združenia na r. 2012, ktoré J. Trstenský plénu valného zhromaždenia prečítal, pričom niektoré jeho body osvetľoval alebo komentoval.

Samospráva zabezpečuje už 4 a pol tisíc kompetencií

K úlohám v bode 4. programového zamerania uviedol J. Trstenský negatívnu skúsenosť z čerpania eurofondov v Novom Meste n/V, kde je primátorom. Už 12 mesiacov od žiadosti o refundáciu nákladov na rekonštrukciu školy, na čo im boli pridelené eurofondy, nedostalo mesto nič. Upozornil pri tom na skutočnosť, že kým v rokoch 2009 až 2011 stúpli bežné výdavky štátu o 31 %, samospráve iba o 8 - 9 %.

K bodu 8 progr. zamerania upozornil, že na Slovensku sa porušuje Európska charta miestnej samosprávy, konkrétne jej § 9 o finančnej sebestačnosti samosprávy. "Nebudeme už poklonkovať štátnym úradníkom, len aby sme čosi zabezpečili. Čím sme sa previnili? Má byť taký systém, aby mohla každá obec pracovať slobodne," povedal.

K bodu 9 - aj pravidelné čistenie vodných tokov je úloha štátu, ani to sa však nerobí.

K bodu 10 sa J. Trstenský opýtal - prečo ľudia, ktorí chránia životné prostredie (ŽP) v Kanade, chcú na Slovensku ťažiť urán a kaziť nám ŽP. Legislatíva musí byť taká, že akúkoľvek ťažbu možno robiť len so súhlasom obcí! A keď už sa má ťažiť, nech tu ťaží Slovenská republika!

K bodu 11 - Nechceme robiť len údržbárov škôl, ale o nich aj rozhodovať!

K bodu 13 - Musíme si zachovať daň z nehnuteľností aj preto, že vyjadruje spolupatričnosť k mestu/obcí. Na túto daň nik nesmie siahať!

Nasledovala diskusia, schvaľovanie uznesenia z valného zhromaždenia a v ňom aj programového zamerania na r. 2012. K diskusii sa ešte v budúcich ON vrátime.

Z uznesenia valného zhromaždenia

RZMOSP žiada:

1. Ministerstvo financií SR o spracovanie novely zákona o dani z príjmov v rozsahu oslobodenia miest, obcí a VÚC od platenia dane z príjmov z predaja majetku.

2. Ministerstvo životného prostredia SR o zrušenie rozhodnutia o predĺžení platnosti určenia prieskumného územia Hôrka nad Váhom - Kálnica - U Rudy.

vyjadruje:

1. Nesúhlas so zámerom ťažobných spoločností týkajúcich sa povolenia rozšírenia prieskumného územia v lokalite Považského Inovca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

69. Programové zameranie

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 5; -)

Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia na rok 2012

Regionálne združenie miest a obcí stredného Považia so sídlom v Trenčíne bude prostredníctvom svojich zástupcov aktívne presadzovať záujmy členských miest a obcí združenia, spolupracovať s orgánmi štátnej správy, Združením miest a obcí Slovenska, Trenčianskym samosprávnym krajom, mimovládnymi organizáciami, regionálnymi a záujmovými združeniami za účelom splnenia nasledovných cieľov:

1. Obhajovať záujmy členských miest a obcí pri rešpektovaní ich autonómneho postavenia, aktívne ovplyvňovať rozvoj ich samosprávnych funkcií, zosúlaďovať postup miest a obcí pri vykonávaní im zverených kompetencií a navrhovať vecne príslušným orgánom riešenie problémov miestnej samosprávy v súlade s Ústavou a zákonmi SR.

2. Iniciovať rokovanie ZMOS a vlády SR, s cieľom nepresúvať na orgány samosprávy miest a obcí, vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky hospodárskej krízy, ďalšie kompetencie bez zodpovedajúceho finančného krytia a garancie minimálnej výšky podielových daní na rok 2012.

3. Požadovať od vlády SR zachovanie financovania aktivít Programu obnovy dediny.

4. Podporovať informovanosť o podmienkach získavania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie a presadzovať:

a) presné stanovenie kritérií na hodnotenie a posudzovanie projektov, aby sa zvýšila transparentnosť hodnotiacich procesov, najmä zamedziť neustálym zmenám formou nových verzii, dodatkov a usmernení k jednotlivým výzvam na podávanie žiadosti o nenávratné finančné prostriedky (NFP),

b) zjednodušenie systému predkladania projektov a zníženie počtu požadovaných príloh,

c) definitívne doriešenie otázky DPH pre Program rozvoja vidieka a prijatie legislatívnych opatrení, ktoré budú v ďalšom programovom období garantovať samospráve pri zúčtovaní projektov zo štrukturálnych fondov Európskej únie vrátenie DPH,

d) zefektívnenie úhrad platieb v systéme štrukturálnych fondov, zlepšenie systému zálohových platieb, zachovanie systému pred financovania projektov a garantovanie refundácií oprávnených výdavkov do 30 dní od podania žiadosti o NFP,

e) zabezpečenie rýchlejšieho, účinnejšieho a efektívnejšieho čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, nepripustiť realokáciu finančných prostriedkov v rámci priorít programového doplnku operačných programov Národného strategického referenčného rámca SR na úkor samosprávy.

5. Doriešiť systém financovania sociálnych služieb z verejných zdrojov, pri súčasnom komplexnom prehodnotení kompetencií v sociálnych službách medzi mestami, VÚC a štátom.

6. Prehĺbiť spoluprácu s Trenčianskym samosprávnym krajom pri presadzovaní spoločných cieľov územnej samosprávy.

7. Podporovať profesijný rast zamestnancov miest a obcí prostredníctvom vlastného vzdelávacieho centra.

8. Presadzovať komplexný audit výkonu originálnych i prenesených kompetencií a zabezpečiť ich financovanie zo strany štátu v súlade s Európskou chartou miestnych samospráv.

9. Dôsledne dbať, aby vodohospodárske podniky v rámci protipovodňových opatrení pravidelne zabezpečovali čistenie vodných tokov.

10. Dôsledne dbať, aby legislatívne bola zabezpečená účasť miest, obcí a VÚC už pri určovaní prieskumného územia na ťažbu uránu v lokalite Kálnica - U Rudy - Hôrka nad Váhom tak, aby nemohlo byť vydané právoplatné rozhodnutie bez súhlasu dotknutých obcí.

11. V oblasti školstva zabezpečiť financovanie súkromných a cirkevných škôl priamo zo zdrojov štátneho rozpočtu. Obnoviť postavenie, význam a zodpovednosť verejných škôl, školských zariadení a ich zriaďovateľov pri súčasnom posilnení kompetencií obecných školských úradov a ich zriaďovateľov v oblasti regionálneho školstva.

12. V novom programovom období rokov 2014 - 2020 zabezpečiť vytvorenie takých operačných programov, ktoré budú rešpektovať priority miest, obcí a VÚC v oblasti cestnej infraštruktúry, školstva a kultúry a tieto zapracovať do národných strategických dokumentov.

13. Dôsledne strážiť základné princípy fiškálnej decentralizácie a nedovoliť posilňovanie úlohy štátu vo fiškálnej oblasti, napr. avizovaným presunom príjmov dane z nehnuteľností z rozpočtov miest a obcí do štátneho rozpočtu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

70. Témami boli najmä legislatíva v školstve, verejnom obstarávaní a eurofondoch

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 6; tl)

Snem Regionálneho združenia miest a obcí horného Považia sa 6. marca konal v obci Dolný Hričov. Združenie miest a obcí Slovenska na ňom zastupovala jeho podpredsedníčka Viera Krakovská.

Po procedurálnych otázkach - voľbe návrhovej komisie, overovateľov zápisnice a schválení programu snemu si účastníci vypočuli správu kontrolnej a revíznej komisie Regionálneho združenia miest a obcí HP o hospodárení s finančnými prostriedkami za rok 2011 a oboznámili sa s návrhom rozpočtu regionálneho združenia na rok 2012. Schválili členský príspevok na rok 2012 v sume 0,04 ú pre mesto Žilina, pre ostatných členov v sume 0,10 ú. Členský príspevok sa uhrádza podľa počtu obyvateľov k 31. 12. 2011 na základe štatistických údajov do 30.4.2012 v zmysle stanov združenia. Následne účastníci snemu prerokovali plán činnosti združenia na rok 2012.

Účastníci snemu vzali na vedomie informáciu Mgr. Ivety Medveďovej, vedúcej odboru sociálnych veci Mestského úradu v Žiline o novele zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, informáciu Viery Krakovskej, podpredsedníčky ZMOS, starostky obce Brusno o aktuálnych otázkach v oblasti samosprávy, sociálnych služieb a komunálneho odpadu, informáciu Mariana Sliviaka, podpredsedu regionálneho združenia, starostu obce Lietavská Lúčka z rokovania Rady RZMOHP a informáciu Igora Chomu, predsedu regionálneho združenia, primátora mesta Žilina z rokovania predsedníctva ZMOS.

V ďalšej časti Miroslav Minárčík, primátor Bytče, prítomných informoval o súčasnom stave a investíciách SEVAK-u. Na záver odznela prezentáciu Ing. Miloša Ďurajku o projekte "Intenzifikácia zhodnocovania a energetického využitia komunálneho odpadu" (triediaca linka) v areáli spoločnosti T+T, a. s.

Účastníci snemu uložili Rade Regionálneho združenia listom požiadať ZMOS o prerokovanie:

- zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne § 50i o poskytnutí príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti,

- systémového riešenia centier voľného času na základe prepočtu žiakov v školách v obci,

- zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní,

- financovaní projektov v operačných programoch ROP a Životné prostredie,

- situácie v oblasti financovania obcí.

Na záver účastníci snemu Regionálneho združenia miesta a obcí horného Považia zvolili delegátov na 23. snem ZMOS, ktorý sa uskutoční 17. mája v Bratislave: Igor Choma, primátor mesta Žilina, Marián Sliviak, starosta obce Lietavská Lúčka, Jaroslav Bušfy, starosta obce Súľov- Hradná, Vladimír Sadloň, starosta obce Dolný Hričov, Miroslav Kašuba, starosta obce Hôrky, Jozef Trizuljak, starosta obce Horný Hričov, Anton Štefko, starosta obce Lutiše, Peter Vajda, starosta obce Nededza, Peter Mozolík, starosta obce Kotešová, Jozef Mičieta, starosta obce Veľké Rovné.

List predsedníctvu ZMOS

Regionálne združenie miest a obcí horného Považia v zmysle uznesenia snemu č. 2/2012 vyzýva predsedníctvo ZMOS, aby svojou váhou pristúpilo v rámci legislatívneho procesu k prerokovaniu a riešeniu financovania centier voľného času. Členovia RZ na zasadnutí snemu navrhli, aby finančné prostriedky boli pridelené školám podľa počtu žiakov a aby bolo zabezpečené čerpanie finančných prostriedkov účelovo, efektívne a hospodárne.

Dôležité je riešiť rozdielny úväzok originálnych a prenesených kompetencií pedagogických zamestnancov školy a školských klubov detí, uvádza sa v liste, keďže u pedagogických zamestnancov školských klubov (výchovná činnosť) sa počíta hodina 60 minút a pedagogickým zamestnancom (vzdelávacia činnosť) sa hodina počíta 45 minút. Tento stav je diskriminačný, obidve skupiny majú jedného zamestnávateľa.

V liste ďalej vyzývajú predsedníctvo ZMOS o prehodnotenie a riešenie § 50i o poskytnutí príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom podpory znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Prípadne je potrebné, píše sa v ňom, hľadať adekvátnu náhradu s možnosťou vytvoriť podmienky na vykonávanie praxe pre absolventov škôl, ktorí nemajú možnosť uplatniť sa na trhu práce bez získanej praxe a tiež podporiť znevýhodnených uchádzačov o prácu za účelom vykonávania prác pri zveľaďovaní obce.

Členovia regionálneho združenia v liste upozorňujú na neodôvodnený postup príslušných ministerstiev pri čerpaní prostriedkov z OP Životné prostredie a ROP, pri ktorých dochádza k neodôvodnenému kráteniu finančných prostriedkov, ktoré majú byť uhradené, resp. refundované mestám a obciam na základe oprávnene zrealizovaných aktivít (prác) v zmysle podaných žiadostí o platbu.

Regionálne združenie ďalej žiada iniciovať zmenu zákona o verejnom obstarávaní, pretože sa v obciach a mestách hromadia problémy so stavebnými firmami, ktoré v procese verejného obstarávania vyhrajú verejnú obchodnú súťaž s neprimerane nízkou cenou a nedokážu stavby v zmysle projektovej dokumentácie zrealizovať. Stavby zostávajú nedokončené a vo viacerých prípadoch vedú obce z tohto dôvodu súdne spory.

Uvedená situácia je pre samosprávu zaťažujúca, ale veríme, že riešiteľná, uvádza sa v závere listu, ktorý podpísal predseda regionálneho združenia miest a obcí horného Považia, primátor Žiliny Igor Choma.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

71. Zaoberali sa aj problémami Rómov

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 6; žo)

Členovia RZ ZMOS horná Torysa sa na svojom sneme stretli 23. marca v Sabinove. Schválili správu o činnosti za rok 2011, ktorú predniesol predseda regionálneho združenia Eduard Vokál, primátor Lipian. Konštatuje v nej, že všetkých 43 obcí okresu Sabinov sú členmi združenia.

Predchádzajúci snem bol taktiež v Sabinove (28. 2. 2011) za účasti (ako aj tentoraz) výkonného riaditeľa Kancelárie ZMOS Milana Mušku. Tri pracovné stretnutia mali členovia združenia v Lipanoch. Tam zariadili pre svojich členov aj priamy prenos z mimoriadneho snemu ZMOS 24. 10. 2011, na ktorom malo združenie štyroch delegátov. Okrem toho boli na pracovnej ceste v juhomoravskom Hostětíne (v máji). Stretli sa aj (v septembri) s vtedajšou štátnou tajomníčkou MPSVR SR L. Nicholsonovou a poslancami NR SR na tému marginalizované rómske komunity (MRK).

O kontakte s Kanceláriou ZMOS: pravidelné informovanie členov združenia o činnosti Kancelárie i Rady ZMOS, spracovávanie požadovaných materiálov pre Kanceláriu ZMOS, pravidelná aktualizácia databázy RZ ZMOS horná Torysa a pripomienkovanie materiálov z Kancelárie ZMOS.

Z uznesenia RZ ZMOS Horná Torysa 23. marca 2012:

Berie na vedomie informácie o činnosti členov RZ ZMOS horná Torysa v Rade ZMOS a informácie o 23. sneme ZMOS.

Na sneme zvolili delegátov na 23. snem ZMOS: Eduard Vokál -Lipany, Peter Molčan - Sabinov, Michal Sekerák - Bajerovce, Jozef Stedina - Torysa, Bystrík Hudák -Dubovica, Daniela Mikolaj, PhD. - Šarišské Sokolovce, Katarína Škvarlová - Hubošovce, Florián Giňa - Jarovnice. Náhradníci: Jozef Hodoši - Brezovica, František Jusko - Bodovce.

RZ ZMOS horná Torysa žiada Kanceláriu ZMOS zaoberať sa nasledujúcimi okruhmi problémov: zákonom o sociálnych službách, zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí, § 64 - 65, pozastavením financovania schválených projektov v OPŽP, problematikou MRK, verejným obstarávaním, eurofondmi, Programom rozvoja vidieka - návrhom na zmenu čerpania prostriedkov, pokračovaním inventarizácie vodných zdrojov - so zapojením poľnohospodárov a urbariátov, prevedením drobných tokov do správy obcí a miest s finančným zabezpečením, prehodnotením zákona o zamestnanosti, zjednotením a zjednodušením systému výkazníctva, podporným stanoviskom ZMOS k problematike vrátenia lesov známym vlastníkom a návrhom dať do správy obcí poľnohospodársku pôdu neznámych vlastníkov v katastri obce.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

72. Informácia o predvstupových záväzkoch SR v oblasti životného prostredia

(01.05.2012; Obecné noviny; č. 18, s. 8-9; Muška Milan, Jašová Karin)

Právo Európskej únie v oblasti životného prostredia pozostáva z vyše 300 právnych dokumentov. Vzhľadom na šírku problémov a mieru záväznosti na úrovni členských krajín EÚ je environmentálna legislatíva jedna z najrozsiahlejších v rámci právneho systému Európskej únie. Právo životného prostredia patrí do prvého piliera EÚ, ktorý je v právnej rovine nazývaný komunitárnym právom. Komunitárne právo je ako jediné z troch pilierov postavené na princípe nadštátnosti a členské krajiny sú mu podriadené v rámci prenesených právomocí. Prenesenie právomocí znamená, že orgány EÚ sú oprávnené vydávať normy, ktoré majú prednosť pred normami členských štátov.

Medzi základné pramene primárneho komunitárneho práva patria zakladajúce zmluvy, pozmeňujúce zmluvy, prístupové zmluvy a ostatné zmluvy a protokoly, (napr. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Zmluva o Európskej únii, Lisabonská zmluva...). Medzi pramene sekundárneho práva patria nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská príslušných orgánov únie.

Medzi hlavné priority únie v oblasti životného prostredia v súčasnosti patrí ochrana klímy, ochrana vôd, zachovanie biodiverzity, obmedzenie rizika vzniku zdravotných problémov súvisiacich so znečistením životného prostredia, racionálnejšie využívanie prírodných zdrojov...

Jedným z dôsledkov rastúceho významu politiky ochrany klímy v rámci Európskej únie a rastúcej agendy v tejto oblasti je vznik nového direktoriátu Európskej komisie - Directorate - General for Climate Action vo februári 2010, ktorý sa vyčlenil z direktoriátu životného prostredia (DG Environment). V rámci Slovenskej republiky vykonáva kompetencie v tejto oblasti (DG ENVIRONMENT a DG CLIMA) Ministerstvo životného prostredia SR a čiastočne Ministerstvo hospodárstva SR.

Slovenská republika ako členský štát EÚ je povinná zabezpečiť plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy vo všetkých oblastiach jej pôsobnosti vrátane životného prostredia. SR má povinnosť zabezpečiť legislatívny súlad vnútroštátneho právneho poriadku so smernicami v tejto oblasti. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") smernice predstavujú záväzné právne akty vo vzťahu k tým členským štátom, ktorým sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má úpravou obsiahnutou v smernici dosiahnuť. Voľba foriem a metód zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku, prijatia implementačných opatrení potrebných na zabezpečenie vynútiteľnosti a riadnej aplikácie predmetnej smernice je ponechaná na výber členským štátom. Gestor ako predkladateľ právneho predpisu musí pri príprave legislatívnych prác brať do úvahy aj dĺžku vnútroštátneho legislatívneho procesu, keďže termín prebratia smernice znamená konečný termín, dokedy musí byť slovenský právny predpis prijatý, platný a účinný a prebratie smernice musí byť riadne notifikované.

Nedodržanie povinnosti prebrať smernicu riadne a včas neznamená zánik povinnosti členského štátu splniť túto povinnosť bezodkladne. Naopak, predstavuje priame porušenie povinnosti podľa článku 288 ZFEÚ v spojitosti s článkom 4 Zmluvy o Európskej únii, čo znamená, že Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie pre nesplnenie povinností členského štátu podľa čl. 258 ZFEÚ (tzv. infringement process). V prípade, že Súdny dvor EÚ rozhodne o porušení povinnosti, je členský štát povinný prijať potrebné opatrenia (článok 260 ods. 1 ZFEÚ). Ak by Európska komisia nepovažovala tieto opatrenia za dostatočné, môže opätovne iniciovať konanie na Súdnom dvore EÚ podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ. V rámci tejto druhej fázy konania už reálne hrozí Slovenskej republike nebezpečenstvo uloženia paušálnej pokuty alebo penále. Jedným z kritérií pre ukladanie pokút je aj časový údaj o tom, ako dlho trvalo porušovanie zmluvy. Preto pri omeškaní s prebratím smernice je potrebné čo najskôr odstrániť vzniknutý transpozičný deficit.

Transpozičný deficit Slovenskej republiky v oblasti životného prostredia

Zo strany Európskej komisie je voči SR vedených aktuálne 12 konaní podľa článku 258 ZFEÚ. Jedno konanie je vedené na Súdnom dvore EÚ (Európska komisia verzus Slovensko). Z uvedených 12 konaní voči SR za porušenie ZFEÚ je až osem konaní v štádiu "Odôvodneného stanoviska"(Reasoned Opinion) a päť v štádiu "Formálneho oznámenia" (Letter of Formal notice).

Slovenská republika nezabezpečila v stanovenej transpozičnej lehote prebratie nasledujúcich smerníc:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva

- Konanie začaté v mesiaci 06/2007 formálnym oznámením Európskej komisie

- Súčasné štádium konania: odôvodnené stanovisko (od 06/2009)

- Slovensku hrozí podanie na Súdny dvor EÚ

Dôvod: čl. 4 ods. 1 a 2 smernice - vymedzenie osobitne chránených území (tzv. chránených vtáčích území, skr. CHVÚ) v SR

Pozn.: Na Slovensku je v súčasnosti vyhlásených 40 CHVÚ z celkového počtu 41 CHVÚ v národnom zozname. Je nevyhnutné, aby boli vyhlásené všetky chránené územia.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe

- Limitné hodnoty PM10 v ovzduší

- Štádium konania: Odôvodnené stanovisko 09/2010

- Európska komisia nevyhovela požiadavke príslušného ministerstva (MŽP SR) o predĺženie lehoty.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (nová Rámcová smernica o odpade)

- Štádium konania: Odôvodnené stanovisko z 05/2011

- Slovensku hrozí podanie na Súdny dvor EÚ

- Transpozičná lehota pre transpozíciu rámcovej smernice o odpade uplynula 12. decembra 2010

- Opatrenia potrebné na odstránenie deficitu: prijatie a notifikovanie nového zákona o odpadoch

- Stav legislatívneho procesu: legislatívny proces ohľadne zákona sa ešte nezačal.

Smernica Komisie 2011/37/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti

- Štádium konania: formálne oznámenie (10/2009) presunuté do štádia odôvodneného stanoviska (01/2011),

- Smernica bude transponovaná vykonávacou vyhláškou (po schválení nového zákona o odpadoch). Z uvedeného dôvodu hrozí reálne riziko podania žaloby voči SR na Súdnom dvore EÚ aj v tomto prípade.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES, ktorou sa dopĺňa smernica 2003/87 o začlenení leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov

- Štádium konania: odôvodnené stanovisko z novembra 2011.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 90/219/EHS o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov

- Štádium konania: Formálne oznámenie (10/2007), doplňujúce formálne oznámenia (03/2009, 05/2011) Dôvod: Nesprávne definovaný geneticky modifikovaný mikroorganizmus v novele zákona

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov

- Štádium konania: Formálne oznámenie z novembra 2010

- Niektoré opatrenia je potrebné prijať v novom zákone o odpadoch

Nariadenie komisie (EÚ) 1013/2006 o preprave odpadu

- Nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy v zákone o odpadoch s uvedeným nariadením

- Štádium konania: Formálne oznámenie (09/2010) presunuté do štádia odôvodneného stanoviska (09/2011) Dôvod: porušenie zákazu množstevných obmedzení pri zhodnocovaní odpadu v súvislosti s jeho vývozom v zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 23 ods. 4 platného a účinného zákona o odpadoch ustanovuje, že nebezpečný odpad vzniknutý v SR sa prednostne zhodnotí na území Slovenskej republiky, v súlade s programom odpadového hospodárstva Slovenska).

Skládka odpadu v Považskom Chlmci

- porušenie článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/31/ ES o skládkach odpadov

- Štádium: žaloba na súdny dvor EÚ (prípad EK vs. SR)

Dôvod: nepredloženie plánu úpravy skládky, chýbajúce rozhodnutie o tom, že skládka na základe plánu úpravy môže pokračovať v prevádzke...)

Niektoré konania EK doposiaľ neuzatvorila, avšak SR už vykonala potrebné opatrenia (prijatie zákonov, vyhlášok, nariadení, opatrení...), ktoré notifikovala Komisii. Tieto prípady môžu byť v nadchádzajúcom období zo strany EK uzavreté.

Z uvedeného prehľadu transpozičného deficitu Slovenskej republiky v oblasti životného prostredia (gestor MŽP SR) vyplýva, že najviac konaní o porušení ZFEÚ súvisí a je viazaných na prijatie nového zákona o odpadoch, ktorý ministerstvo doposiaľ nepripravilo ani do medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na zdĺhavý legislatívny proces prijímania noviel k zákonu o odpadoch z dôvodu náročnosti a rozsiahlosti právnej úpravy odpadového hospodárstva, na ktorú nadväzujú rôzne strategické dokumenty štátu, samospráv i pôvodcov odpadu, ako aj protichodných záujmov rôznych skupín aplikujúcich zákon o odpadoch pri svojej podnikateľskej alebo inej činnosti, je podanie žaloby na Súdny dvor Európskej únie v tejto veci reálne.

Prehľad záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z práva EU v oblasti životného prostredia, pri ktorých transpozičná lehota ešte neuplynula

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. 11. 2010 o priemyselných emisiách (IPKZ),

- Transpozičná lehota: 7. 1. 2013

- Bude potrebné prijať nový zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (zákon o IPKZ), novely zákonov o odpadoch, o ovzduší, o vodách, pretože európska smernica o priemyselných emisiách je prierezovou smernicou.

Smernica Komisie 2010/97/EÚ z 19. novembra 2010 o prispôsobení Prílohy III k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín technickému pokroku

- Transpozičná lehota: 10. 6. 2012

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach

- Transpozičná lehota: 2. 1. 2013

Ostatné záväzky Slovenskej republiky v oblasti životného prostredia vyplývajúce z práva EÚ

Záväzky Slovenskej republiky z hľadiska dohodnutých prechodných období v kapitole Životné prostredie prístupovej zmluvy

V kapitole Životné prostredie platilo pre Slovenskú republiku 7 prechodných období, premietnutých do Zmluvy o pristúpení k Európskej únii (prechodné obdobia boli stanovené na roky 2007, 2012 a 2015).

Prechodné obdobia v súčasnosti platia v nasledujúcich oblastiach:

Smernica Rady č. 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú zo stavu čistenia odpadových vôd a množstva biologicky odstrániteľného znečistenia produkovaného producentmi (napr. od obyvateľstva, priemyslu, služieb a pod.). Európska únia akceptovala požadované prechodné obdobie (do roku 2015) s nasledujúcimi sumárnymi prechodnými cieľmi:

- do 31. decembra 2004 bolo potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 83 % celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;

- do 31. decembra 2008 bolo potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 91 % celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;

- do 31. decembra 2010 bolo potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre aglomerácie s viac ako 10 000 ekvivalentných obyvateľov (zabezpečiť odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie vrátane odstraňovania nutrientov);

- do 31. decembra 2012 je potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 97 % celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;

- do konca roka 2015 zabezpečiť odvádzanie a biologické čistenie odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov;

- priebežne zabezpečovať primerané čistenia odpadových vôd vo všetkých aglomeráciách pod 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú vybudovanú stokovú sieť.

Uvedené záväzky Slovenská republika plní prostredníctvom Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd (ďalej len Národný program SR"), ktorý pripomienkovali a odsúhlasili zástupcovia Európskej komisie. Tento Národný program SR predstavuje vecné napĺňanie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Prvý Národný program SR bol vypracovaný z dostupnej údajovej základne "Implementačného plánu pre smernicu Rady 91/271/EHS o čistení mestských odpadových vôd v znení smernice 98/15/ES". Tento implementačný plán bol súčasťou "Integrovanej aproximačnej stratégie v kapitole životného prostredia", ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1138 zo 6. decembra 2001. Národný program bol predložený Európskej komisii v súlade so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii 2003 do 6 mesiacov od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únii. V tomto Národnom programe boli údaje spracované tak, ako boli prezentované Komisii počas prístupových rokovaní, to znamená, že zodpovedajú času a spôsobu hodnotenia stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd na základe dovtedy platných právnych predpisov na Slovensku.

V súlade s čl. 17 smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd majú členské štáty povinnosť každé dva roky predkladať jeho aktualizované znenie Európskej komisii. Na základe toho aktualizácia Národného programu SR bola vykonaná k 31. decembru 2006 a predložená Európskej komisii v júni 2008. Obsahovala popis stavu o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd za rok 2006. Národný program vychádzal z vymedzenia aktualizovaných aglomerácií s uplatnením vecného princípu, že na jednu čistiareň odpadových vôd môže byť napojených viac aglomerácií.

Ďalšia aktualizácia Národného programu SR bola vykonaná k 31. decembru 2008 a predložená Európskej komisii v júni 2010. Súčasťou aktualizácie bola i aktualizácia nákladov potrebných na zabezpečenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii stanovená na základe odborných odhadov.

Smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov z 20. decembra 1994

Prechodné obdobie bolo Slovensku udelené v požadovanej dĺžke, t. j. do konca roka 2007 na implementáciu celkovej úrovne zhodnotenia a úroveň recyklácie pre kovy podľa článku 6 smernice. V roku 2004 bola smernica 94/62/ ES novelizovaná smernicou 2004/12/ ES, ktorou boli schválené nové limity zhodnocovania a recyklácie a ktoré v plnej miere nahradili pôvodné. Povinnosť naplniť nové limity mali členské štáty najneskôr do 31.decembra 2008. Smernicou 2005/20/ES, ktorou bola doplnená pôvodná smernica o obaloch a odpadoch z obalov, bola novým členským štátom udelená dodatočná lehota na splnenie cieľov smernice o obaloch a odpadoch z obalov. Pre Slovenskú republiku platí podľa článku 1 tejto smernice prechodné obdobie na nové limity až do 31. decembra 2012.

Prechodné obdobie sa vzťahuje na ciele podľa článku 6 ods. 1 písm. b), d) a e) smernice o obaloch a odpadoch z obalov, t. j.:

- dosiahnuť, aby sa minimálne 60 % hmotnosti odpadov z obalov využívalo alebo spaľovalo v spaľovni odpadov s energetickým využitím,

- dosiahnuť minimálnu úroveň recyklácie 55 % a maximálnu úroveň 80 % hmotnosti odpadu z obalov,

- dosiahnuť ciele recyklácie materiálov obsiahnutých v odpade z obalov, a to minimálne 60 % hmotnosti odpadov pri skle, 60 % hmotnosti odpadov pri papieri a lepenke, 50 % hmotnosti odpadov pri kovoch, 22,5 % hmotnosti odpadov pri plastoch recyklovaných opätovne na plasty a 15 % hmotnosti odpadov pri dreve.

Biologicky rozložiteľný odpad (BRO)

Členské štáty sú podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1991/31/ ES o skládkach odpadu povinné:

- vypracovať národné stratégie, ktoré zabezpečia dosiahnutie obmedzenia množstva BRO ukladaného na skládky, a to prostriedkami ako je recyklácia, kompostovanie, výroba bioplynu alebo materiálové a energetické využitie, pričom táto stratégia musí zabezpečiť, aby sa od vstupu smernice do platnosti množstvo BRO ukladaného na skládky znižovalo takto:

- do 5 rokov na 75 %,

- do 8 rokov na 50 % a

- do 15 rokov na 35 % množstva vznikajúceho v roku 1995.

Táto smernica uprednostňuje materiálové využívanie odpadu pred energetickým využívaním a zneškodňovaním odpadu. Z toho vyplýva, že všetok bioodpad, ktorý nie je kontaminovaný cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými prímesami (podľa národných noriem) by mal byť prednostne využívaný na výrobu kompostov, alebo by mal byť najprv podrobený tzv. anaeróbnej digescii pre získanie bioplynu a následne kompostovaný.

Možnosť oddialenia plnenia daných cieľov o obdobie nepresahujúce 4 roky majú členské štáty, ktoré v roku 1995 ukladali na skládky viac ako 80 % komunálneho odpadu. Túto možnosť využila aj Slovenská republika, čím sa jej ciele posunuli na obdobia:

- do roku 2010 (množstvo BRO idúceho na skládky sa zníži na 75 %),

- do roku 2013 (množstvo BRO idúceho na skládky sa zníži na 50 %) a

- do roku 2020 (množstvo BRO idúceho na skládky sa zníži na 35 %).

V Európskej únii sa v súčasnosti pripravuje osobitná smernica o nakladaní s biologicky rozložiteľným odpadom.

V Slovenskej republike je potrebné prehodnotiť Stratégiu obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky, ktorú 15.decembra 2010 schválila vláda SR. Materiál nereflektuje na najmodernejšie technológie na materiálové a energetické zhodnocovanie BRO, ani na záväzky SR voči EÚ vyplývajúce hlavne z klimaticko-energetického balíčka a z politiky znižovania emisií skleníkových plynov. Neodôvodnene uprednostňuje kompostovanie, pričom kompostovanie je nákladný spôsob nakladania s BRO, ktorý bude neustále ekonomicky zaťažovať obce. Komposty by sa mali vyrábať len v takej miere, v akej sa dajú umiestniť na trhu. Environmentálne vhodnejším a ekonomicky efektívnejším spôsobom nakladania s BRO je jeho energetické zhodnotenie, čo je v súlade s hlavnou politikou EÚ v oblasti environmentu a energetiky, v ktorej prijala SR významné záväzky v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Zatiaľ čo kompostovanie je neustále vyrábanie straty pre obecné rozpočty, prevádzkovanie OZE prináša obciam finančné zhodnotenie BRO s plnením environmentálnych cieľov a rešpektovaním pravidiel trvalo udržateľného rozvoja. Preto aj z dôvodu plnenia záväzkov SR v oblasti výroby OZE v podiele 14 % na energetickom mixe SR v roku 2020 je nevyhnutné koncepčne a programovo podporovať len tie projekty nakladania s BRO, ktoré budú BRO energeticky alebo materiálovo-energeticky zhodnocovať - bioplyn, biometán, pyrolýza, plazma, spaľovanie BRO v zariadeniach KVET, výroba biopalív.

Je potrebné taktiež prehodnotiť Program odpadového hospodárstva SR na roky 2011 až 2015 v tejto oblasti a vytvoriť v zákone o odpadoch, v zákone o podpore OZE a ďalšej legislatíve podmienky na splnenie všetkých záväzkov s cieľom dosiahnutia multiplikačných efektov ekonomických a legislatívnych nástrojov na efektívne zhodnocovanie BRO.

Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie

Podľa uvedenej smernice každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v danom roku uvedený v treťom stĺpci tabuľky v časti A prílohy I, pričom Slovensko má za cieľ zvýšiť podiel energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov zo súčasných 6.7 % na 14 %. Tieto záväzné národné celkové ciele sú v súlade s cieľom aspoň 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe únie v roku 2020.

Každý členský štát podporuje a presadzuje energetickú efektívnosť a úspory energie.

(Informáciu o predvstupových záväzkoch SR v oblasti životného prostredia Rada ZMOS na svojom zasadaní 11. apríla 2012 v Bratislave vzala na vedomie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

73. Veže elektrární niektoré úrady nevidia

(30.04.2012; Trnavské noviny; č. 17, s. 4; sita)

Za stodvadsať metrov vysoké chladiace veže ich vlastníci platia daň len ako za pozemok.

VEĽKÉ KOSTOĽANY. Z diaľky viditeľné chladiace veže jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach niektoré slovenské úrady nevidia. Starosta Veľkých Kostolian Gilbert Liška sa už šesť rokov snaží Daňové riaditeľstvo presvedčiť o tom, že veže sú stavbami.

Daniari nariadili chladiace veže zdaňovať ako obyčajný pozemok, pretože z ich pohľadu to stavby nie sú. Veľké Kostoľany tak každý rok prichádzajú o približne 350-tisíc eur na daniach z nehnuteľností za päť veží. O ďalšie peniaze prichádza obec Pečeňady, ktorá má na svojom území tri jaslovskobohunické veže.

Veže ako pozemok

Daňové riaditeľstvo už pred piatimi rokmi v rozhodnutí námestníka generálneho riaditeľa Vasiľa Pánka uznalo, že chladiace veže sú stavbami v zmysle stavebného zákona. Aby však mohli byť zdaňované ako stavby, museli by mať podľa neho aj podlažie alebo strop.

Z odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva zo Žiliny vyplýva, že vo vnútri veží je "najmenej jedno technologické podlažie, ktorého podlaha je nad rozvodnými betónovými kanálmi chlade- nej vody".

Podľa Daňového riaditeľstva tam však nič také nie je. Liškovi sa napriek tomu nepozdáva, že veže, na ktoré sa denne pozerá, sú len obyčajný pozemok. Obrátil sa aj na prokuratúru, ktorá sa však priklonila k stanovisku daniarov.

Zmenili názor

Slovenské elektrárne ešte v roku 2005 podali daňové priznanie, v ktorom boli medzi energetickými stavbami zaradené aj chladiace veže. Veľké Kostoľany im zaslali platobný výmer, elektrárne celú daň z nehnuteľností zaplatili.

O rok neskôr energetici zmenili názor a požiadali o vrátenie dane za chladiace veže, ktoré podľa nich nepodliehajú dani zo stavieb, ale len z pozemkov. Veľké Kostoľany to odmietli, no Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici sa v spore postavilo na stranu Slovenských elektrární a daňový výmer zmenilo.

Slovenské elektrárne tak namiesto 19,3 milióna slovenských korún zaplatili obci len 8,8 milióna korún. Obec Veľké Kostoľany sa odvtedy márne snaží úradom dokázať, že chladiace veže sú stavby, nie pozemok.

Na stranu Daňového riaditeľstva sa postavila aj Krajská prokuratúra v Trnave a Generálna prokuratúra SR, na ktoré sa obrátil starosta Liška. Na sneme Združenia miest a obcí regiónu Jaslovské Bohunice navrhol zmeniť zákon o miestnych daniach a poplatkoch tak, aby nevznikali podobné pochybnosti. Zákon by mal byť podľa neho zosúladený napríklad so stavebným zákonom.

Text k obr.:

Chladiace veže. Elektrárne za ne platia daň ako za pozemok.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

74. Školskí odborári zostali v pohotovosti

(02.05.2012; Pravda; s. 3; pk)

Školských odborárov nahneval vo vládnom programe prísľub "zlepšovania odmeňovania v závislosti od možností štátneho rozpočtu". Skritizovali, že celý dokument je len súhrnom všeobecných nezáväzných formulácií. "Takýto program vlády pre školstvo nemôže naštartovať jeho dlho očakávaný rozvoj," konštatoval predseda školských odborárov Pavel Ondek s tým, že spolu s ďalšími členmi odborov zostávajú v štrajkovej pohotovostí.

Odborárov neupokojilo ani konštatovanie programového vyhlásenia, že vláda nastaví financovanie školstva nanovo. Univerzity budú dostávať peniaze aj podľa toho, ako sa ich absolventi uplatnia vo svojom odbore, ale tiež podľa kvality štúdia či výskumu. Zásadným zmenám sa nevyhnú ani základné či stredné školy. Tie sa už nebudú musieť biť o žiakov. Štát im prispeje na triedu, kvalitnejšia dostane viac.

Doteraz boli základné a stredné školy financované podľa počtu žiakov, preto najmä stredné školy naberajú aj slabších študentov. Tento trend je cítiť najmä na gymnáziách, ktorých časť upustila od kvality. Podľa riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála aj napriek nedostatkom súčasného systému vládou navrhnutý spôsob financovania nepovažuje za šťastný. "Financovanie na triedu nie je riešenie, pokiaľ nemáme definované nástroje na posudzovanie kvality tried, " hovorí s tým, že keby sa vyriešila aj táto otázka, mohol by to byť správny krok.

S problémom slabej úrovne gymnázií sa chce vláda vyrovnať aj "zreálnením" počtu žiakov. Či to urobí cez priemer známok do 1,5, ktorý by mal byť podmienkou prijatia, sa vládny program napokon nezmieňuje.

Do vládneho programu sa napokon nedostali ani viaceré zo zmien ohlásených ministrom školstva Dušanom Čaplovičom ako povinná maturita z matematiky pre gymnazistov či limity na vysokoškolské odbory. Namiesto nich však Smer oprášil napríklad myšlienku internátnych škôl pre deti zo znevýhodnených skupín či výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

75. Daň z luxusu trojizbové byty na perifériách zasiahne minimálne

(02.05.2012; Pravda; s. 12-13; Buchláková Lenka)

Väčšinu opatrení na znižovanie deficitu uskutoční vláda cez rast daní. Na ministerstve financií už pripravujú daň z luxusných nehnuteľností a zvažujú, ako oddeliť bežné byty od luxusných podľa trhovej hodnoty nehnuteľností. Ak by bola napríklad stotisícová odpočítateľná položka, budú ľudia platiť nulovú daň, hovorí nový šéf Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR Martin Filko.

Ak by ste potrebné zmeny a konsolidáciu verejných financií, ktoré nás čakajú, porovnali s rokmi 1999, 2003 a 2004, sú menšieho rozsahu?

Keby sme sa na to pozreli čisto z hľadiska nominálneho znižovania deficitu, tak ide síce o výraznú, ale v porovnaní s tými ostatnými nijako výnimočnú konsolidáciu. Znížiť deficit je potrebné o niečo menej, ako musela krajina v spomínaných rokoch. Musíme si však uvedomiť dve obmedzenia, ktoré terajšiu konsolidáciou robia komplikovanejšou. Jedným z nich je, že momentálne sa nachádzame v takej fáze globálneho ekonomického cyklu, ktorá neumožňuje počítať s dodatočnými impulzmi pre hospodársky rast zo zahraničia. Znamená to, že musíme škrtať a zvyšovať dane v situácii, keď je slovenská ekonomika pod dlhodobým potenciálom. Čo pri predošlých konsolidáciách nebola pravda. Tam vietor dul zozadu do plachiet, teraz máme silný protivietor. Druhá obmedzujúca podmienka je tá, že máme za sebou konsolidáciu v roku 2011. Znamená to, že väčšina plošných, ľahko realizovateľných opatrení už bola urobená, a nám zostávajú už len tie nepopulárnejšie a technicky ťažšie. Táto konsolidácia bude jedna z najťažších spomedzi tých, ktoré Slovensko zažilo v poslednom desaťročí.

Dokáže do konca roku 2013 Slovensko podľa vás ušetriť potrebnú vyše miliardu eur?

Myslím si, že sa to dá. Vláda príde s konsolidačným plánom približne v horizonte mesiaca, a práve ten bude mať taký rozsah, aby sme deficit stlačili pod tri percentá hrubého domáceho produktu do konca budúceho roka.

Je potrebné zvyšovať dane už tento rok?

Slovensko približne pred rokom predpokladalo, že deficit v roku 2012 bude vo výške 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Pre horší ekonomický vývoj a to, že padla vláda, bol rozpočet schválený s predpokladaným deficitom na tento rok 4,6 percenta HDP. V rozpočte sa okrem toho vyskytli niektoré typy výdavkov, ktoré sú takpovediac navyše. Napríklad v zdravotníctve, súvisiace so mzdovými požiadavkami lekárov a sestier. Bez korekčných opatrení by deficit rozpočtu v roku 2012 prekročil hranicu 4,6 percenta. Čo by nás dostalo do veľmi komplikovanej situácie vo vzťahu k Bruselu aj k finančným trhom. Minister financií jasne deklaroval, že zníži deficit aspoň na túto hranicu. Nejaké opatrenia musia byť urobené už v tomto roku.

Vláda chce zrušiť rovnú daň. Nedávno ste sa vyjadrili, že neexistujú štúdie o tom, prečo je práve rovná daň lepšia ako progresívna.

Výrazné sploštenie dane z príjmov, teda rovná daň, bolo zavádzané takmer výlučne v krajinách východnej Európy. Najmä preto, že u nás je veľmi ťažko vyberať dane, ľudia sa im vyhýbajú, nemajú pocit, že by mali štátu niečo platiť. Rovná daň napomohla úspešnosť výberu tejto, samozrejme, nižšej dane. V istom zmysle mohla byť pre istý typ krajín rozumnou politikou. Otázka je, či je ešte rozumnou politikou aj pre Slovensko v roku 2012. Máme zatiaľ veľmi málo údajov, aby sme dokázali odpovedať na vašu otázku z pohľadu ekonomickej efektívnosti. Z pohľadu akejsi základnej spravodlivosti celého daňového systému, teda vrátane odvodov, spotrebných daní, majetkových daní si nemyslím, že slovenský daňový systém je dizajnovaný spravodlivo. Napríklad preto, že niektoré typy príjmov sú zaťažované výrazne menej než iné, napríklad príjmy z dohôd alebo príjmy zo samostatnej zárobkovej činností, alebo príjmy malých jednoosobových právnických osôb, ktoré sú často malí podnikatelia alebo dokonca zamestnanci.

Myslíte si, že silnejší a bohatší majú dnes morálnu povinnosť prispieť viac?

Osobne si myslím, že by slovenský daňový systém mal byť solidárnejší. Áno, bohatí ľudia by mali prispievať viac. Čísla naznačujú, že bohatí ľudia, najmä tí, ktorí majú naakumulovaný majetok, platia oveľa menej, než je zvykom v západnej Európe. Toto sú politické, ideologické, normatívne otázky.

Vláda si viac peňazí do rozpočtu sľubuje aj od majetkovej dane. Pravdou je, že túto daň máme jednu z najnižších spomedzi európskych krajín...

O tejto téme som písal na blogu ešte ako súkromná osoba. Vychádzal som z toho, že výnos dane z majetku je omnoho nižší než vo vyspelých krajinách Európskej únie. Zdaňovanie nehnuteľností, kde veľkú časť z hodnoty tvorí tzv. polohová renta, teda to, kde je daná nehnuteľnosť umiestnená, je efektívnejšie a spôsobuje ekonomike menej škody ako zdaňovanie napríklad príjmu alebo spotreby. Je relatívne ťažké vyhnúť sa plateniu tejto dane, pretože nehnuteľnosť neviete zaparkovať do daňového raja, teda viete presne, kde sa nachádza, máte o nej presnú evidenciu. Na základe týchto troch vecí je celkom atraktívne v súčasnej situácii viac zdaniť nehnuteľnosti. Rozumným spôsobom dostanete viac peňazí do rozpočtu. Uvedomujem si, že je to kontroverzná téma. Táto zmena by výrazným spôsobom zmenila to, ako ľudia žijú, ako rozmýšľajú o bývaní, o vzťahu medzi generáciami, o sporení.

Na blogu ste tvrdili, že ak by bolo od dane oslobodených napríklad prvých 20-až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou, a sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty, nedotkla by sa možno ani celej strednej vrstvy. Teraz zase hovoríte, že odpočítateľná položka by mohla dosahovať výšku až 100-tisíc eur z trhovej ceny. Ako by to malo byť?

Určite by mala byť zavedená aj odpočítateľná položka. Otázka je, či má byť absolútna položka, alebo má byť nadviazaná na nejakú základnú obytnú plochu. Na východe je z pochopiteľných dôvodov hodnota nehnuteľnosti nižšia. Tým pádom by bola odpočítateľná položka v rôznych regiónoch rozdielna. Ale ak niekto vlastní haciendu pokojne aj v Prešovskom kraji, je celkom zdôvodniteľné, aby platil relatívne vyššiu daň. Obmedzenia a problémy existujú, ale sú skôr dátového charakteru. Ide o to, že momentálne nemáme k dispozícii cenové mapy na základe transakčných cien, napríklad v katastri, ale len na základe ponukových cien realitných kancelárií. Nemusel by to byť problém v prípade, ak je rozdiel ponukových cien oproti reálnym cenám relatívne konzistentný v čase a v rôznych regiónoch. Momentálne máme spoľahlivé údaje o cenách len na úrovni okresov. Je to relatívne hrubá kategória, ktorá nám neumožňuje presne zacieliť naozaj lukratívne nehnuteľnosti. Napríklad v okrese Žilina je aj centrum Žiliny, kde sú nehnuteľnosti veľmi lukratívne. Ale sú tam aj obce, ktoré sú relatívne chudobné, a ceny nehnuteľností sú výrazne nižšie. V úvodnej fáze by sme nemohli byť veľmi agresívni a museli by sme daň urobiť s relatívne vysokou odpočítateľnou položkou a relatívne nízkou sadzbou, aby sme nezaťažili výrazným spôsobom chudobné domácnosti. Keď sa zlepší dátová infraštruktúra, keď budeme mať údaje aj o jednotlivých štvrtiach a uliciach a transakčných cenách, potom môžeme ísť omnoho agresívnejšie aj s vyššími sadzbami.

Koľko môže trvať zavedenie dátovej infraštruktúry?

Bude trvať viac ako jeden rok a menej ako tri roky. Daň by mala byť zavedená čím skôr v nejakej rozumnej výške a potom by sa mohlo pokračovať práve v dátových prácach.

Neprevýšia administratívne náklady výpočtu odpočítateľnej položky celkový výnos dane?

Nie, pretože to je jedna tabuľka, ktorú pripravujeme na ministerstve. Napríklad ak by bolo 35 štvorcových metrov, a keď vieme, aká je cena štvorcového metra v každom zo slovenských okresov, tak to nie sú veľké prepočty a zložitá administratíva.

Navrhujete, aby daň z luxusných nehnuteľností neplatili seniori so slabými dôchodkami, ale aby im bola odložená. Ako by to fungovalo v praxi?

Tento mechanizmus funguje aj v iných krajinách, napríklad vo Veľkej Británii či v Holandsku. Nemuseli by túto daň zaplatiť, kým by nezomreli, pokiaľ by ju nepredali, alebo sa z nej nevysťahovali. Vznikla by teda pohľadávka finančnej správy voči majiteľovi nehnuteľnosti, ktorá by mohla byť poistená aj záložným právom. Táto pohľadávka by bola úročená štandardnou sadzbou a v situácii, keď by nastala jedna z tých udalostí, majiteľ alebo jeho dedičia by boli vyzvaní na splatenie pohľadávky. V prípade, ak by to neboli schopní urobiť, finančná správa by nehnuteľnosť predala a uhradila by nahromadené záväzky a zvyšok by majiteľovi alebo dedičom vyplatila.

Neschopnosť platiť novú daň podľa analytikov reálne hrozí najmä vo väčších mestách, keďže mnohí obyvatelia lukratívnych bytov napríklad v centre Bratislavy by si ju v súčasnosti nemohli zo svojich príjmov ani úspor dovoliť...

Aby sme si rozumeli, títo ľudia sú bohatí. V korunovom vyjadrení by boli multimilionári a vlastnia extrémne lukratívny majetok. Je pravda, že môžu byť z hľadiska príjmov strednou vrstvou, alebo aj chudobní. Ale sú bohatí, čo sa týka majetku. Asi by nebolo veľmi humánne ich vysťahovať z domu, kde žili celý život, ale takisto nepredstierajme, že sú to chudobní ľudia. Predsa všetci ľudia, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v hodnote niekoľko stotisíc eur, sú z definície skrátka bohatí. Títo ľudia by nemali byť vysťahovaní, ale v prípade, keď nehnuteľnosť predávajú, aký je problém, aby časť hodnoty nehnuteľnosti bola určitým spôsobom započítaná proti majetkovým daniam, ktoré mali zaplatiť v minulosti, ale nemohli to urobiť, lebo mali nízke alebo stredné príjmy? Časť kontroverzie vychádza z toho, že ide proti osobným záujmom niektorých ľudí. Aleje lepšie zdaniť polohovú rentu ako veľmi výrazne zdaniť príjmy.

A čo ľudia s hypotékami? Považujú sa za nadpriemerne bohatých aj oni?

V princípe otázka financovania nehnuteľnosti je druhoradá. Sú ľudia, ktorí majú relatívne drahšie nehnuteľnosti, no nízky čistý príjem. Dobre, ale toto má byť protiargument voči tejto dani? Podľa mňa nie. Ak si ľudia kúpili nehnuteľnosť nad pomery, a mnohí to urobili obzvlášť počas nedávneho realitného boomu, pretože si mysleli, že hodnota nehnuteľnosti bude rásť, tak si nemyslím, že sú sociálne slabšie skupiny. Vždy má človek možnosť nehnuteľnosť predať a následne si zaobstarať menšiu, kde bude platiť nižšiu daň. Ak sa bavíme o tom, že bude vysoká odpočítateľná položka, tak mnoho z dvoj-, trojizbových bytov v periférnych častiach miest, ktoré sú financované hypotékami, nebudú zasiahnutých skoro vôbec. Ak by bola napríklad stotisícová odpočítateľná položka, budú platiť nulovú daň.

A čo zdanenie bohatých firiem? Často sa hovorí v súvislosti s touto daňou aj o odlákaní zahraničného kapitálu z krajiny.

Firmy takisto odstraší, keď budeme mať zlé cesty, veľmi málo vzdelaných ľudí, alebo ak sa na súdoch nebudú môcť domáhať obchodných práv. Môžeme súťažiť nízkymi daňami a prilákať jednoduchší typ priemyslu, alebo sa môžeme pokúsiť mať lepšie cesty, vzdelanejších ľudí a fungujúce súdy, čo stojí nejaké peniaze, ktoré musia byť financované daňami. Je lepšie firmy prilákať takýmto spôsobom. Prvé riešenie nízkych daní a výhod pre zahraničných investorov už došlo na hranu.

Aký je ešte priestor na šetrenie pri výdavkoch?

Priestor na to, aby sa zefektívnila a zracionalizovala výdavková časť rozpočtu, nepochybne existuje. Otázka je, či to dokážeme urobiť za 18 mesiacov a či úspory kvôli zlepšeniu fungovania verejnej správy majú byť použité na znižovanie deficitu, alebo na to, aby sa skvalitnili služby štátu.

***

Martin Filko (31)

Za prvej Ficovej vlády pracoval ako poradca niekdajšieho ministra financií Jána Počiatka. Neskôr ako poradca premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ). aj ako poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) a ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ). Učí na vysokej škole a donedávna zastával funkciu riaditeľa pre stratégiu v zdravotnej poisťovni Union. Po zmene vlády šéfuje Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Text k obr.:

Podľa nového hlavného ekonóma ministerstva financií Martina Filka je lepšie zdaniť viac luxusné nehnuteľnosti než príjmy ľudí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

76. Zomrela maliarka Viera Kraicová

(02.05.2012; Pravda; s. 40; oj)

Popredná slovenská výtvarníčka Viera Kraicová zomrela v nedeľu vo veku nedožitých 92 rokov. Originálne maľby, kresby aj knižné ilustrácie, ktoré sú charakteristické bezprostrednosťou a radosťou z tvorby, sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie a ďalších. Za svoje dielo získala Cenu Cypriána Majerníka aj Cenu Ľudovíta Fullu. Pohreb Viery Kraicovej bude v pondelok 7. mája o 16.45 h v bratislavskom krematóriu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

77. Milan Čorba uvedie knihu Oproti času

(02.05.2012; Pravda; s. 40; oj)

Projekt Literárne stredy v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej dnes pozýva na stretnutie s Milanom Čorbom. Významný divadelný aj filmový kostýmový a scénický výtvarník predstaví knihu Oproti času. V spomienkach s láskavým humorom vyzliekol donaha dobu, v ktorej sme žili. Podujatie sa začína o 18 h., knihu vydalo vydavateľstvo Marenčin PT.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

78. Kolobeh Bernhardovho srdu majstrov Rodenovcov

(02.05.2012; Pravda; s. 41; Scherhaufer Peter)

Väčšina ľudí nemá záujem o umenie. Keď ide do galérie, tak len preto, lebo sa sluší postáť pred obrazom a potom o tom porozprávať známym. Hlavná postava inscenácie Starí majstri - zatrpknutý starší muž - chodí do Kunsthistorického múzea každý druhý deň už tridsať rokov. Dôvod? Pri kvalitnom svetle na lavici sa v ňom dobre leží a premýšľa. Navyše, plamenné reči o umení, ktorých vďačným poslucháčom je tunajší strážnik, odvracajú myšlienky na samovraždu.

Divadelná hra Starí majstri vznikla dramatizáciou románu Rakúšana Thomasa Bernharda. V bratislavskom SND s ňou v nedeľu hosťovalo pražské Divadlo Komedie, ktoré ju má na repertoári už osem sezón. Komornú inscenáciu pre dvoch hercov odohrali bratia Karel a Marián Rodenovci vo veľkej sály činohry, čím sa nemasová hra, kritizujúca povrchnú a nekultúrnu spoločnosť, paradoxne stala hrou masovou.

Svojich "päť minút slávy" si v Bernhardovom texte užijú nielen pseudokultúrni občania, ktorí čítajú všetko a nerozumejú ničomu, ale aj starí maliarski velikáni, úplatní svojim mecenášom rovnako ako kritici a učitelia, ktorí kazia vkus národa tým, že mu podstrkujú univerzálne pravdy o umení. Úsudok podľa Bernharda prináleží samotnému pozorovateľovi, pričom sa mení každým ďalším kontaktom s umeleckým dielom.

Hrací priestor javiska vymedzuje biely obdĺžnik, ktorý predstavuje sálu múzea, ale môže byť aj obrazom, na ktorého ploche maľujú postavy svoj vlastný obsah. Výprava je strohá, vystačí si s jednou stoličkou, lavicou a drobnými funkčnými dekoráciami. Režisér Dušan D. Pařízek rámcuje inscenáciu ako životný cyklus, ktorý sa začína prebudením hrdinu a končí jeho usínaním či smrťou, aby sa ďalší deň rovnaký kolobeh rozpráv o umení zopakoval, evokujúc okolnosťami psychoanalýzu.

Javisku dominuje Karel Roden, ktorý stvárňuje postavu zatrpknutého muža s jemným ironickým nadhľadom, čím ho robí ľudskejším a znesiteľnejším. Marián Roden v úlohe strážnika, ktorý za mlada chcel byť policajtom, s tichou fascináciou nasáva názory návštevníka múzea, aby ich neskoršie frenetický zopakoval, sprostredkujúc tak silný obraz človeka neschopného vlastného úsudku.

Bernhardov text starý dvadsaťsedem rokov tak ostáva aktuálny aj dnes. Jeho Starí majstri boli jednou zo štyroch inscenácií, ktoré od piatka do pondelka predstavilo prestížne české Divadlo Komedie v Bratislave.

***

Text k obr.:

Marián a Karel Rodenovci v Bernhardových Starých majstroch v podaní pražského Divadla Komedie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

79. Nablýskaní deduškovia

(02.05.2012; Plus jeden deň; s. 6; jb)

BRATISLAVA - Elegantné veterány zaplnili ulice hlavného mesta. Na Hviezdoslavovom námestí mala totiž štart Prvomájová veterán Tatra rely. Nechýbali tak staré limuzíny Tatra, nablýskané Jaguáre, americký džíp z druhej svetovej vojny, štýlové Mustangy či ruská papalášska Čajka.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

80. Najkrajšie kníhkupectvo sa sťahuje

(02.05.2012; Plus jeden deň; s. 21; Pristašová Eva)

Cvernovku chcú noví majitelia čiastočne zbúrať

BRATISLAVA - Osud bratislavského kníhkupectva, ktoré Slovensko preslávilo aj v zahraničí, je nejasný. Predajňa kníh, ktorú kultúrny server Flavorwire zaradil medzi 20 najkrajších na svete, sa bude musieť vysťahovať z areálu Cvernovky.

"V najbližších dňoch očakávame výpoveď z nájmu," prezradil nám majiteľ kníhkupectva Ivan Sládeček. Budovu Cvernovky, kde kníhkupectvo sídli od roku 2010, vlastní francúzska spoločnosť Hamilton Group.

Noví majitelia vypovedali zmluvu firme, ktorá budovy v areáli bývalej Cvernovky prenajímala kníhkupectvu a ďalším prevádzkam.

"Žiadali sme, aby informovali svojich podnájomníkov, že nájomná zmluva bola vypovedaná z bezpečnostných a hygienických dôvodov. Hlavnou príčinou však je, že majiteľ budovy nebol spokojný s výnosmi," povedal hovorca majiteľov Cvernovky Karol Wolf.

Idú do Mlynskej

Kníhkupectvu ponúkli riešenie. "Boli k nám ústretoví a navrhli nám, aby sme sa presťahovali do obchodného centra neďaleko internátov v Mlynskej doline," potvrdil Sládeček.

Či to je adekvátna náhrada, povedať nevedel. "Zatiaľ nevieme, kedy sa budeme sťahovať, neviem ani s akými architektmi budeme spolupracovať. Budeme sa snažiť, aby bolo pekné," dodal Sládeček.

Park a nové byty

S budovou Cvernovky majú jej majitelia veľké plány. Časť z nej by mali búrať. Wolf zatiaľ nevedel povedať, kedy to bude. Zatiaľ neexistuje ani grafický návrh, ako by mala vyzerať.

"S určitosťou vieme, že tu nebudeme stavať veľké železobetónové presklené centrum a nebude tu ani žiadny hypermarket. Skôr viac menších obchodíkov a v strede areálu veľký park. Mala by tu vzniknúť aj obytná zóna s bytmi rôznych cenových kategórií, takisto dom pre seniorov a internát," uviedol Wolf.

Potešiteľné je, že v revitalizovanej Cvernovke počítajú jej majitelia aj s kníhkupectvom a nevylučujú, že sa tam znova vráti to pôvodné.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

81. Solárna energia môže nabíjať mobil alebo poháňať dopravný prostriedok

(01.05.2012; www.teraz.sk; s. -; TASR)

Súčasťou solárnych dní budú vysokoškolské prednášky v Košiciach a dni otvorených dverí priamo v solárnych zariadeniach alebo u výrobcov solárnej techniky.

Bratislava 1. mája (TASR) - V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov od 1. do 15. mája sa ľudia budú môcť zoznámiť so spôsobmi, ako sa môže slnečná energia využívať na vykurovanie či chladenie, nabíjať mobil alebo poháňať dopravné prostriedky.

Ako uviedla riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) Veronika Galeková, počas nadchádzajúcich Európskych solárnych dní sa uskutoční množstvo prednášok a verejných podujatí so zámerom prezentovať Slnko ako ekologický a spoľahlivý zdroj energie.

Pripomenula, že zo Slnka dopadá na Zem deň čo deň 15- až 18-tisíckrát viac energie, než spotrebuje celé ľudstvo. Životnosť našej najbližšej hviezdy sa odhaduje na 4,5 až 5 miliárd rokov.

SAPI otvorí infostánok vo štvrtok 3. mája popoludní na bratislavskom Kamennom námestí. "Poskytne širokej verejnosti okrem informácií aj praktické ukážky solárnych technológií," povedala Galeková.

Súčasťou solárnych dní budú vysokoškolské prednášky v Košiciach a dni otvorených dverí priamo v solárnych zariadeniach alebo u výrobcov solárnej techniky.

"V minulých dňoch si svetová verejnosť zhodou okolností pripomenula 26. výročie od černobyľskej tragédie a rok od havárie v jadrovej elektrárni Fukušima. Na rozdiel od jadrovej energie využívanie Slnka nespôsobilo žiadne katastrofy ani zdravotné komplikácie. Neprodukuje rádioaktivitu, nebezpečný odpad ani kyslé dažde či skleníkové plyny. A na rozdiel od fosílnych palív alebo jadrových materiálov zásoba tejto energie vydrží nepomerne dlhšie a skôr či neskôr ju človek bude využívať v oveľa väčšej miere," zdôraznila Galeková. Dodala, že nad slnečnou energiou napriek tomu stále visí tieň zbytočných administratívnych a byrokratických prekážok, ktoré bránia jej širšiemu rozvoju.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

82. V BRATISLAVE ZAJTRA OTVORIA MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH OBRANNEJ TECHNIKY

(01.05.2012; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; por. 3/4; KAŠIAROVÁ Mária)

M. KAŠIAROVÁ, moderátorka:

"Bratislavčania, zajtra nám nad hlavami budú lietať stíhačky. Ich prelet bude súčasťou otvorenia Medzinárodného veľtrhu obrannej techniky. Za stíhačkami z vrtuľníka zoskočia štyria príslušníci špeciálnych síl z výšky 1 200 metrov na voľnú plochu výstaviska."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

83. OKUPÁCIA GENERÁLNEJ PROKURATÚRY

(01.05.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 6/26; KOVAČIČ Michal)

Moderátor:

"V Bratislave dnes okupovali Generálnu prokuratúru. Asi dvadsiatka ľudí pred jej budovou protestovala proti zametaniu káuz pod koberec. Generálna prokuratúra sa bráni, že kauzu Gorila nevyšetruje a ani do nej nemá ako zasiahnuť."

M. KOVAČIČ, redaktor:

"Ľudia sa pred prokuratúrou v centre Bratislavy začali trúsiť už o 8. hodine ráno s cieľom symbolicky ju okupovať a protestovať proti nevyšetrovaniu starých aj nových káuz."

A. LÚČNY, OZ Priama demokracia:

"Netreba si to predstavovať nejako dramaticky, ... tu bude stáť nejaká hliadka, ktorá tu stojí ako také tiché memento."

M. KOVAČIČ:

"Pred prokuratúrou sa opäť zbierali aj podpisy pod petíciou Za lepšie Slovensko. Organizátori tvrdia, že ich majú už 10 až 15-tisíc."

Anketa:

"Určite to niečo pohne, že si politici uvedomia, že teda ten hlas zdola, že musia niečo s tým robiť."

A. LÚČNY:

"Všetci sa tvária, že áno, na tom nie je nič podozrivé, to je vysvetlené, nech sa páči ... občan."

Anketa:

"Musí byť sústavne ten tlak."

M. KOVAČIČ:

"Okupácia má trvať až do 12. mája kedy vyvrcholí protestom Global Evolution Day na námestí SNP."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

84. BRATISLAVA: V centre Dunaj bude diskusia o postavení a úlohách žien

(30.04.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 30. apríla (TASR) - Voľne prístupná diskusia na tému Európske ženy potrebujú kvóty sa uskutoční dnes o 17.30 hodine v bratislavskom kultúrnom centre (KC) Dunaj. Bude sa hovoriť o úlohách žien v spoločnosti a rodine, o ich pozíciách, diskriminácii, postavení či väčšej potrebe vo vedúcich funkciách v štátnych podnikov. "Budú prezentované odborné argumenty, kde jeden diskutér túto iniciatívu obhajuje a druhý je proti. Do diskusie pri kávičke sa môžu zapojiť aj poslucháči," uviedla dnes pre TASR Ingrid Oravcová z KC. Café Európa je priestor na diskusiu o témach, ktoré sa týkajú jednotlivca, ale majú európsky rozmer. Formát diskusií vznikol pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v roku 2010. Debaty sú určené pre širokú verejnosť. Ich cieľom je zvýšiť povedomie a podporiť spoločenskú diskusiu na vybrané otázky týkajúce sa Európskej únie a jej členských štátov. Publikum má možnosť vypočuť si argumenty odborníkov, zapojiť sa do debaty, klásť otázky a nakoniec si na základe prezentovaných informácií vytvoriť na tému vlastný názor.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

85. Jaromír Nohavica si vo vypredanom SND vyslúžil ovácie

(30.04.2012; www.webnoviny.sk; Kultúra, s. -; SITA)

Český muzikant sa v Bratislave predstavil v sprievode poľského akordeonistu a klaviristu Roberta Kusmierského.

BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) - Český pesničkár Jaromír Nohavica dnes koncertom v Hant aréne (ŠH Pasienky) ukončí bratislavské miniturné, ktoré odštartoval v piatok večer v Ateliéri Babylon.

Cez víkend odohral v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) tri koncerty, ktoré boli beznádejne vypredané.

V nedeľu však dve miesta predsa len zostali prázdne, čo si všimol aj samotný hudobník.

"Povedzte tým dvom, ktorí neprišli, že to bol super koncert," povedal na záver vystúpenia, za čo si už po niekoľký raz vyslúžil obrovský potlesk.

Nedeľňajší koncert Nohavica odštartoval sám s gitarou skladbami Dokud se zpívá ješte se neumrelo a Prítel z jeho druhej štúdiovky Osmá barva duhy (1989). Pesničkár však na pódiu dlho nezostal sám, čoskoro sa k nemu pridal varšavský akordeonista a klavirista Robert Kusmierski. S poľským muzikantom sa Nohavica v Bratislave predstavil už na sklonku roka 2009 a krátko predtým sa zrodila aj ich spolupráca.

Zazneli aj nové piesne

Keďže sa spojenie osvedčilo, Kusmierski robí Nohavicovi spoločnosť na pódiu doteraz. Poliak sa počas celého večera staral o hudobný sprievod, no približne v polovici koncertu, keď Jarek opustil pódium, sa previedol aj ako sólista a dokonca si v rodnom jazyku aj zaspieval.

Jaromír Nohavica v SND striedal osvedčené skladby s menej známymi pesničkami, z ktorých mnohé patrili k tzv. virtuálkam. Ide o zhudobnené fejtóny, ktoré pesničkár vydáva zadarmo na svojej oficiálnej stránke.

V nedeľu z nich zazneli skladby ako Dežo, Malé české blues aneb Doprdelepráce či Pohlednice ze San Rema.

Prvé virtuálky vyšli v roku 2009, druhé o rok neskôr a tretie uzavrel tento rok v januári.

Milovník tvorby Bohumila Hrabala svojim fanúšikom v Bratislave zaspieval aj niekoľko úplne nových piesní, ktoré sa v lete objavia na jeho novom albume. Pôjde o prvú štúdiovú nahrávku od roku 2008, kedy vydal Ikarus.

Diváci v SND sa dočkali napríklad novinky s pracovným názvom Na severu, v ktorej Nohavica "Pražákom" vysvetľuje, ako žijú ľudia na severe Čiech. "V Bielskom lese toulají se mamuti, když je neosolíš tak jsou bez chuti. Nevěřil bys kolik to dá roboty, zavařovat na kyselo choboty," zneli prvé verše skladby.

Muzikanta odmenilo standing-ovation

Päťdesiatosemročný pesničkár si na doskách SND nenechal ujsť príležitosť zaspievať si kúsok Mozartovej opery Cosi fan tutte, ktorú pred pár rokmi sám preložil do češtiny. Aj keď svoj výkon by sám nenazval spevom, publiku sa to v nedeľu páčilo.

V hlavnom meste Slovenska nevynechal ani vtipnú skladbu Přívozská puť, ku ktorej text napísal Nohavicov otec a tiež pieseň Neodolatelná, ktorá sa nachádza na albume Strážce plamene (2006) Petra Hapku a Michala Horáčka.

Záver vystúpenia patril podobne ako úvod najmä najznámejším pesničkám Jaromíra Nohavicu. Ľudia v divadle na Hviezdoslavovom námestí si zborovo zaspievali pesničky Sarajevo, Zatanči, Až to se mnu sekne alebo Mám jizvu na rtu.

Pesničkár si vychutnal niekoľkonásobné standing ovation a s publikom, ktoré v tom čase už stálo, sa po takmer dvoch hodinách rozlúčil intímnou piesňou Anděl strážný.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

86. Na Uprising Reggae festivale zahrá aj Jamaičan Max Romeo

(30.04.2012; www.webnoviny.sk; Kultúra, s. -; SITA)

Ďalšími potvrdenými účinkujúcimi 5. ročníka festivalu sú Tarrus Riley, Delinquent Habits, Steppa Style, Ras Zacharri a Irie Révoltés.

BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) - Na piatom ročníku Uprising Reggae festivalu, ktorý sa uskutoční 24. a 25. augusta na bratislavských Zlatých pieskoch, vystúpi aj legenda roots reggae Max Romeo. Organizátori podujatia o tom v pondelok informovali na svojej oficiálnej webstránke.

Max Romeo sa tak pridal k zoznamu známych účinkujúcich, na ktorom sú zatiaľ jamajsko-americký spevák Tarrus Riley s The Blak Soil Band, americká hip-hopová skupina Delinquent Habits, jamajský spevák Ras Zacharri, nemecká skupina Irie Révoltés a ruský spevák Steppa Style.

Max Romeo, vlastným menom Maxie Smith, sa narodil v roku 1947 na Jamajke. Keď mal 18 rokov, presťahoval sa do hlavného mesta Kingston, kde sa hudbe začal naplno venovať. Má za sebou viac než 35 albumov a spolupráce s významnými producentmi ako Lee Scratch Perry, Bunny Lee, Winston Riley, Derick Morgan či Mad Professor.

Svoj prvý hit Wet Dream naspieval v 1968. Max Romeo si ale uvedomil, že nechce produkovať nemravné skladby a začal sa sústrediť na vážnejšie témy rastafariánskej spirituality i každodenného života na Jamajke plného chudoby a násilia.

Nasledovali hity ako The Coming of Jah, Babylon Burning a Press Along Joshua. Jeho pieseň Let the Power Fall on I bola dokonca použitá vo volebnej kampani premiéra Michaela Manleyho. V roku 1975 Max Romeo v spolupráci s Lee Scratch Perrym naspieval single ako Sipple out Deh, One Step Forward, Chase the Devil, Three Blind Mice a neskôr aj War in a Babylon.

Hity Max Romea pravidelne ožívajú aj v prevedení iných interpretov. Skladbu Chase the Devil prerobila skupina The Prodigy, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Sample tejto piesne si zapožičal aj rapper Jay-Z v skladbe Lucifer. Chase the Devil bola použitá aj v populárnej hre Grand Theft Auto San Andreas.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

87. Prezident SR navštívil 33. ročník veľtrhu Flóra Bratislava

(27.04.2012; www.prezident.sk; Aktuality, s. -; -)

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič zavítal na 33. ročník medzinárodného kvetinového veľtrhu Flóra Bratislava.

Hlavu štátu privítal hlavný organizátor a florista Andrej Kulla. Prezident navštívil v priestoroch bratislavského výstaviska Incheba jednotlivé expozície, ktoré predstavujú milovníkom kvetov široký sortiment kvetín, okrasných rastlín a drevín.

Návštevníci veľtrhu nájdu podľa oblasti svojho záujmu aj sortiment suchých a umelých kvetov, doplnkový, veľkonočný a vianočný dekoračný materiál, keramiku, ale aj stroje a zariadenia pre záhradníctvo, interiérové a exteriérové fontány, sadovnícke úpravy, záhradné stavby a nábytok a množstvo ďalších prvkov pre záhrady a sady.

Organizátori pripravili pre návštevníkov aj viaceré sprievodné akcie, medzi ktoré patrí napríklad súťaž v aranžovaní a viazaní kvetín, aranžérska showpredvádzanie nových trendov viazania a aranžovania kvetín slovenskými a zahraničnými aranžérmi, Seminár o zeleni "Zelená perspektíva" s medzinárodnou účasťou a odborné prednášky v areáli výstaviska.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]