Bratislava

1. Developeri vs. úradníci: kto z koho

(08.03.2012; Trend; č. 9, s. 48, 49; Mistrík Ľuboš)

Vyvolané investície sú predmetom sporov, jasné pravidlá obom stranám chýbajú

Východný Londýn mal problém. Časť štvrte známej ako Bow zloženej z vysokých vežiakov plných anonymných obyvateľov priťahovala kriminalitu. Keď sme sem prišli prvýkrát, niekto na nás kričal a jeden z bytov horel, spomína architekt Boris Schultz. Mesto, vedomé si tohto problému, sa preto spojilo s miestnym developerom. V najbližších rokoch vyrástla priamo pod oknami problémových bytoviek nová štvrť zložená z domov komornejších rozmerov.

Do novostavieb potom mesto presťahovalo pôvodných obyvateľov vežiakov, ktoré následne developer kompletne zrekonštruoval. A na predaji vynovených bytov novým majiteľom napokon aj zarobil. Mesto vyriešilo dlhoročný problém, zatraktívnilo lokalitu a pritiahlo nových ľudí a nové dane. Podnikateľ získal istý, i keď dlhodobý biznis. Ideálny prípad spolupráce, kde mesto pomenovalo problém a spolu s developerom ho vyriešili.

Kto vyvoláva

Na Slovensku sa developer so samosprávou často bavia v menej konštruktívnom tóne. Zjednodušená predstava, keď komunál od investora vyžaduje všetko a investor nechce urobiť nič, môže byť podľa ľudí z brandže pravdivá. No spravidla napokon sa na nejakom kompromise v podobe vyvolaných investícií predsa len dohodnú. "Vyžadujú ich zástupcovia samosprávy, developer sa do toho sám nehrnie," priznáva Gustáv Laca zo spoločnosti Koruna Invest, ktorá pripravuje územia a potrebné povolenia pre budúcich investorov.

Okrem nárokov samospráv v podobe rekonštrukcie priľahlých križovatiek, vybudovania odbočovacích pruhov či výstavby nových ihrísk vidí predseda predstavenstva HB Reavis Group Slavomír Jankovič aj ďalšie vyvolané investície. Podnety prichádzajú od správcov sietí, ktoré často nepostačujú pre novú výstavbu. Developera zaviažu napríklad k rekonštrukcii potrubia či čistiarne odpadových vôd v lokalite.

Debata o tom, aké náklady musí developer ešte k základnému projektu pripočítať, zväčša prebieha v prípravnej fáze projektu. Do konkrétnej podoby vstupuje pri žiadosti o územné rozhodnutie, keď samospráva vydáva aj záväzné stanoviská. Obe strany sa tak musia v tejto fáze dohodnúť na riešeniach a vyvolaných investíciách. Najmä v dnešnej dobe oslabeného záujmu o byty či kancelárie a väčšej citlivosti klientov na ceny sa však debata zostrila. Developeri tlačia na ešte nižšie náklady.

Nemajú predstavu

"Samospráva nemá predstavu o tom, čo všetko pýtať," kritizuje S. Jankovič. Podľa neho sa stretávajú s nereálnymi požiadavkami predražujúcimi projekt, ktoré môžu vyústiť v to, že sa stavať nebude. Hoci napríklad megalomanský projekt spoločnosti pomenovaný Twin City v širšom centre Bratislavy dlhé roky stojí najmä na povoleniach a ekonomickej situácii, ani požiadavky na vyvolané investície rozbehu nepomáhajú. Od obyvateľov dostali 27 pripomienok týkajúcich sa napríklad vytvorenia peších zón v celej lokalite, vzniku parkov či výmeny okien na starších blokoch. S niektorými navrhovanými riešeniami, najmä dopravnými, pritom nesúhlasilo ani mesto.

Dnes od starostov dostávame najčastejšiu jedinú požiadavku - nestavajte, spomína ďalší extrém G. Laca. Podľa neho ide o politický postoj, ktorý samotným mestám škodí. Veď nová výstavba priťahuje nových ľudí, dane a ďalší rozvoj lokality. Hoci niekedy je brzdou aj nedostatočná infraštruktúra. V satelitnej obci na severovýchod od hlavného mesta vyrástlo niekoľko pozemkových projektov, no až neskôr sa zistilo, že kapacita miestnej čistiarne odpadových vôd je nedostatočná. Dnešní developeri sa tak zložili na pripojenie budúcich. Realizáciu projektov zdržala dodatočná požiadavka o rok.

"Developer často nerešpektuje potreby obyvateľov a prináša do lokality nové problémy, najmä do infraštruktúry," odôvodňuje potrebu vyvolaných investícií Rudolf Kusý, starosta bratislavského Nového Mesta. S novými projektmi podľa neho prichádzajú aj nové nápady a väčšia ochota investorov komunikovať. Tí však svoj návrh na zlepšenie okolia sami nepredložia, musí s ním prísť samospráva.

Živelnosť

"Komunál vie byť veľmi kreatívny, ak ide o podojenie investora," hovorí S. Jankovič. HB Reavis sa aj pri košickom Auparku s mestom dlho "naťahoval" o riešenie dopravy. Napokon zvíťazil jednosmerný okruh, ktorý zaplatí developer, pôvodne presadzovaný variant tunela by totiž stál niekoľko desiatok miliónov eur. Investícia do projektu by tak stratila na príťažlivosti.

"Predpokladanými nákladmi na projekt sa nezaoberáme, skôr hľadíme na konkrétnu lokalitu," hovorí R. Kusý. V okrajovej štvrti mimo dostupnosti obytných zón nepožaduje napríklad detské ihrisko. Iné je to v prípade komplexnej novej výstavby. Na Bielom kríži dohodlo bratislavské Nové Mesto s developerom zníženie podlažnosti, vybudovanie nového dopravného prístupu a záväzok preinvestovať 100-tisíc eur v okolitom prostredí na obnovu parku či detského ihriska.

Pri veľkých projektoch je aj v záujme investora, aby ich zatraktívnili. V Záhorskej Bystrici rastie komplex Pod vŕškami, ktorý má v budúcnosti priniesť 1 500 bytov, rodinné domy, obchodné centrum, školy a parky. Do vyvolaných investícií tak idú státisíce eur. "Doteraz sme do rozvoja mestskej časti investovali približne 750-tisíc eur, čo tvorí zhruba pätinu z celkových nákladov," hovorí Dan Brenner, šéf developerskej Opera SL Group. Pripravuje sa aj výstavba kruhového objazdu za približne milión eur.

Spormi o ekonomickej výhodnosti projektu sa zaoberali aj architekti z kancelárie AM Architects v londýnskej časti Luton. Developer, ktorý podniká aj na Slovensku, chcel stavať menšie bytovky, kde mesto požadovalo 30 percent sociálnych bytov z celkovej kapacity. Po prepočte sa to ukázalo ako nerentabilné. Do debát zasiahol nezávislý finančný poradca, ktorý projekt podľa tabuliek nacenil. K vypočítaným nákladom pridal 20-percentný profit pre podnikateľa a z toho vychádza suma, koľko vyvolaných investícií môže samospráva požadovať.

Podľa B. Schultza v Anglicku medzi samosprávou a investorom prebiehajú tvrdé obchodné rokovania. Mesto potrebuje, aby sa stavalo, no chce z toho vyťažiť čo najviac. Častou požiadavkou je tvorba sociálneho bývania v projekte, ktoré po dokončení developer odovzdá mestu. Vybuduje ho s príspevkom štátu, umožňujúcim priniesť šesťpercentný profit na sociálnych bytoch. Štát opatrením dbá na sociálny mix obyvateľstva i na ekonomickú výhodnosť pre developera.

Sprehľadniť systém vyvolaných investícií na Slovensku chcel aj bývalý primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Začiatkom roka v parlamente však jeho návrh na zavedenie štandardných poplatkov pri budovaní projektu neprešiel. Problém bol vo výpočte nákladov, odvodil ich totiž od parkovacieho miesta. Za jedno mal developer zaplatiť približne 500 eur. Výpočet potrebného množstva parkovacích miest dnes vychádza z komplikovaných prepočtov, kde sa parametre prispôsobujú. Norma je síce od vlaňajška sprísnená, no stále má len odporúčací charakter a konkrétny počet stojísk je na dohode medzi samosprávou a developerom. Jedným z dôsledkov návrhu A. Ďurkovského by tak mohlo byť cielené poddimenzovanie parkovísk.

----

Vízia nových pravidiel

Ako to upratať

Vzťah samospráva - developer by mal dostať nové pravidlá. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) združujúci viaceré strany realitného biznisu pracuje na návrhu zavedenia systému jednotných príspevkov na budovanie infraštruktúry. Inšpiráciou sú príklady z Kanady, USA, Veľkej Británie a Nemecka.

Podľa Drahana Petroviča z IUR v severoamerických systémoch napríklad vkladá developer vopred známu tabuľkovo odvodenú sumu na viazaný účet mesta, respektíve mestskej časti. Z neho sa financujú všetky potrebné investície súvisiace s projektom, a to v mestskej časti, v ktorej sa projekt realizuje. Mestská časť tak získava vlastné zdroje na budovanie nových parkov, materských škôl, komunitných centier, sociálneho bývania, dopravnej infraštruktúry a podobne. Napríklad v kanadskom Vancouveri bolo od roku 1993 vyzbieraných na developerských príspevkoch vyše 250 miliónov dolárov. Výška príspevkov sa v tomto meste stanovuje na základe koeficientu zahŕňajúceho dôležitosť lokality a typ developmentu. Ten sa potom násobí hrubou nadzemnou podlažnou plochou projektu.

Tvorba a priechodnosť tohto návrhu na Slovensku je zatiaľ v rovine rokovaní. "Súčasný systém nám nevyhovuje, privítali by sme vyjasnenie pravidiel," pripúšťa aj Rudolf Kusý, starosta bratislavského Nového Mesta. Úlohou samosprávy je podľa neho plánovať - a to sa dá ľahšie, pokiaľ sú dané jasné pravidlá, čo možno od developera očakávať. (lm)

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. BRATISLAVA: Mesto bude predávať pozemky aj bez verejnej súťaže

(07.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 7. marca (TASR) - Viaceré bratislavské mestské časti sa už roky snažia nadobudnúť do vlastníctva pozemky hlavného mesta, ktoré nejakým spôsobom presahujú do ich katastrálneho priestoru. Takých pozemkových plôch, ktoré užívajú súkromné osoby, no z nejakého dôvodu sa stali majetkom mesta, je množstvo na celom území Bratislavy.

Sú to nezastavané i zastavané plochy priľahlé k parcelám rodinných domov, dvorov, záhrad, ba aj plochy priamo uprostred inak ucelených parciel. "Každý za nás si dnes uvedomuje hodnotu nehnuteľnosti v danej mestskej časti. Akékoľvek majetkovoprávne nezrovnalosti však uberajú z hodnoty nehnuteľnosti a preto trápia viacerých občanov, ktorí chcú mať istotu vlastníctva ucelenej parcely. Týka sa to aj mestskej časti Vajnory. Vieme svoje o legislatíve a ťažkých zápasoch s nepružnou administratívou, cez ktorú sa treba prehrýzť, ak sa chceme dostať k vlastníctvu niečoho, čo patrí úradu. Nejedného užívateľa nevysporiadaných pozemkov odrádza neprimeraná náročnosť procesov od toho, aby sa pustil do vybavovania záležitostí spojených s nadobudnutím mestských pozemkov do súkromného vlastníctva," uviedol pre TASR mestský poslanec za MČ Vajnory Ján Panák (Smer-SD).

Existujú však už isté precedensy, o ktoré by sa dalo oprieť. "Napríklad v poslednom čase sa nám podarilo presadiť na mestskom zastupiteľstve schválenie niekoľkých žiadostí o predaj pozemkov, kde vlastníkom je hlavné mesto a užívateľmi občania Vajnôr. Odpredaj na základe žiadosti občana, ktorý dlhodobo využíva pozemok a stará sa oň, sa stal reálny a magistrát už v takých prípadoch neuplatňuje verejnú obchodnú súťaž, ani keď by hodnota pozemku prevyšovala 40.000 eur. To znamená, že magistrát je teraz pripravený predať pozemok priamo, na základe schválenia žiadosti mestským zastupiteľstvom," dodal Ján Panák. Predaj sa uskutoční podľa príslušných platných zákonov, pričom cenu stanoví súdnoznalecký odhad, ktorý zohľadňuje trhovú cenu pozemku. Poradenstvo pri príprave takejto žiadosti poskytujú kompetentné útvary miestnych úradov jednotlivých mestských častí.

Otázkou však zostáva, ako bude magistrát postupovať v prípade žiadostí o odpredaj pozemkov, ktoré papierovo hlavné mesto vlastní, zasahujú do mestských častí, no v katastrálnych knihách sú uvedení iní, pôvodní majitelia, prípadne ich dedičia. Mesto ich vyvlastnilo v 50. rokoch. V mnohých prípadoch ich odmietlo vrátiť pôvodným vlastníkom aj kvôli zložitým sporom. Napríklad práve v mestskej časti Vajnory sú v okolí vajnorského jazera desiatky pôvodných majiteľov, dnes už aj ich zákonných zástupcov. Mesto ich vyvlastnilo a dalo do užívania svojej organizácii ZARES (Záhradnícke a rekreačné služby). Na týchto pozemkoch vyrástli desiatky chát. Legálne, lebo majiteľom chatiek ich mesto dalo do prenájmu na 30 rokov ešte skôr, než si oni stačili uplatniť reštitučné nároky. Prenájom sa pomaly končí. Pri priamom predaji takzvaných mestských pozemkov hrozí, že majitelia budov sa stanú aj majiteľmi pozemkov bez toho, aby sa o tom vlastníci vôbec dozvedeli.

Ako bude mestský magistrát postupovať v týchto prípadoch primátor Bratislavy Milan Ftáčnik pre TASR uviedol: "Mesto má záujem vysporiadať tieto vzťahy, aby mal vlastník nehnuteľnosti vysporiadaný vzťah aj k danému pozemku. Mesto chce týmto spôsobom získať aj finančné prostriedky. Konečné riešenie a tým aj rozhodnutie o vlastníckych vzťahoch je však v rukách poslancov mestského zastupiteľstva. Najväčším kameňom úrazu je však dosiaľ dohoda o cene pozemku."

Podľa starostu Jána Mrvu (SDKÚ-DS), ktorý v mestskom zastupiteľstve reprezentuje mestskú časť Vajnory, sa "mestské časti riadia zákonom o Bratislave, zákonom o správe majetku obcí a štatútom hlavného mesta Bratislavy. V prípadoch, že ide o dovysporiadanie záhradok či predzáhradok alebo pozemkov súvisiacich s hlavnou nehnuteľnosťou, som za to, aby sa odpredali priamo žiadateľovi, teda vlastníkovi záhradnej chatky formou osobitného zreteľa za znaleckú cenu. V lokalite vajnorských jazier sú však dve legálne a jedna ilegálna záhradkárska osada, kde sú chatky postavené nie na pozemkoch mesta, ani mestskej časti, ale na pozemkoch Vajnorčanov. Stále však platí, že vlastnícke právo sa nepremlčuje."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. KAUZA VÝBERU FIRMY, KTORÁ BUDE ROBIŤ POSTREKY NA BRATISLAVSKÝCH KOMÁROV, POKRAČUJE

(07.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 10.00; 1,5 min.; MARTINKOVÁ Kata)

Kata MARTINKOVÁ:

"Kauza výberu firmy, ktorá bude robiť postreky na bratislavských Komárov, pokračuje. Bratislavským mestským poslancom stále nie je jasné, kto a prečo doplnil do podmienok verejnej súťaže klauzulu o tom, že víťazná firma musí mať bezpečnostný certifikát. Poslanci preto žiadali o prešetrenie výberového konania. Správa z neho ale bola pre nich nedostatočná. Poslanec Jozef UHLER."

Jozef UHLER:

"Neboli prítomní pri tom prieskume poslanci a nedostali sme relevantnú odpoveď na to prečo sa tá diskriminačná podmienka dostala do tejto súťaže."

K. MARTINKOVÁ:

"Toto vyjadrenie ostro pobúrilo riaditeľa Magistrátu Bratislavy Viktora STROMČEKA."

Viktor STROMČEK:

"Ste neskutočný pokrytec. Ste len človek, ktorý účelovo vystupuje. Nejde vám o nič iné, len vytvárať dojem, že niečo nie je v poriadku, čo je absolútne krištáľovo čisté."

K. MARTINKOVÁ:

"Pripomeňme, že magistrát pred niekoľkými mesiacmi zorganizoval súťaž na firmu, ktorá bude toto leto robiť v hlavnom meste postreky proti komárom. Certifikát bezpečnosti, ktorý musel uchádzač vlastniť, hovorí o tom, že firma má dostatočne zabezpečené počítače pred zneužitím citlivých materiálov, ako napríklad koľko jedovatých a škodlivých látok vlastní. Primátor Milan FTÁČNIK povedal, že túto podmienku doplnili magistrátni úradníci, ktorí boli presvedčení, že je potrebná na to, aby hlavné mesto našlo kvalitného uchádzača."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. HAVLOVO NÁBREŽIE PRI DUNAJI NEBUDE

(07.03.2012; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; por. 8/14; MAŠÁTOVÁ Mariana)

Aneta SEDLMAIR PARIŠKOVÁ, moderátorka:

"Most Chucka NORRISA sa stal pomaly svetovou atrakciou a to ešte ani nestojí. Recesisti, ktorí hlasujú za tento názov, však budú napokon sklamaní. Aj keby bratislavský župan veľmi chcel, zákon nepustí. Môže za to Chuckova najsilnejšia zbraň, a to je jeho údajná nesmrteľnosť. Kým bude Chuck živý a nesmrteľný chodiť po tomto svete, na Slovensku po ňom nikdy nič nenazvú. Nové ulice či námestia však pribúdajú a tak je tvorivosť nutná."

Mariana MAŠÁTOVÁ, reportérka:

"Jedno z najmladších námestí v Bratislave je toto, pomenované po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Prednedávnom sa rozprúdila diskusia o tom, po kom bude niesť meno toto nábrežie. Ešte koncom roka sa začalo nahlas hovoriť o návrhu pomenovať toto nábrežie po zosnulom Václavovi HAVLOVI. S nápadom prišli bývalí lídri novembrovej revolúcie. No rovnako rýchlo sa objavili odporcovia tejto myšlienky. Podľa našej ankety by to skončilo rozpačito."

Anketa:

"Nech mu spravia námestie pri Vltave."

"Ja som za."

"No nech má, keď mu to spraví radosť."

M. MAŠÁTOVÁ:

"Radosť mu to však nespraví, lebo poslanci mestského zastupiteľstva už rozhodli, že nielen námestie, ale aj dunajské nábrežie pri nákupnom centre bude pomenované po ŠTEFÁNIKOVI."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Tento priestor je tak významný, že má niesť názov po významnom slovenskom dejateľovi."

M. MAŠÁTOVÁ:

"Názvy ulíc a ostatných verejných priestranstiev majú v rukách obecní poslanci. No návrh môže dať ktokoľvek, treba však dodržať isté pravidlá. Tieto návrhy by len ťažko prešli."

Anketa:

"Po Vladimírovi MEČIAROVI."

"Ten matematik, čo nás učí."

"Podľa mňa."

Lucia GARAJOVÁ, MV SR:

"Neprípustné sú názvy dlhé, urážajúce alebo napríklad po žijúcich osobách."

M. MAŠÁTOVÁ:

"Preto sa ani Chuck NORRIS u nás mostu nedočká. Ani nám bližší Jozef KRONER by nedostal takúto poctu počas života. V januári sa vo veľkom pomenúvalo v Leviciach, názvy dostalo 19 nových ulíc. Pribudla napríklad aj Zeppelinova podľa konštruktéra vzducholodí."

Anketa:

"Niektoré sú tam divné."

"Sú aj zaujímavé, aj také nezvyklé."

M. MAŠÁTOVÁ:

"Premenovanie existujúcich názvov sa masovo dialo po zmene režimu začiatkom deväťdesiatych rokov. Dnes je to už neobvyklé, pre obyvateľov takejto ulice by to znamenalo kompletnú výmenu dokladov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. V Bratislave hľadajú stánkarov na Letné trhy

(07.03.2012; www.pluska.sk; 17.59, s. -; ep)

Hlavné mesto vyhlásilo výberové konanie na prevádzkovateľov stánkov, ktoré budú počas leta na Františkánskom námestí. Víťazov určí elektronická aukcia so zmenenými pravidlami. Novinkou je zloženie opcie 2500 eur.

Letné trhy 2012 štartujú 11. apríla a potrvajú do konca októbra. Postavia tu 16 stánkov, pričom len 3 budú vyčlenené na predaj komerčného sortimentu. "V ostatných stánkoch budú Bratislavčanom i návštevníkom hlavného mesta SR ponúkané tradičné, ľudovo-umelecké výrobky z prírodného materiálu, keramiky, textilu či kovu," povedal hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy.

Zmenili pravidlá

Prihlášky do výberového konania treba poslať na adresu magistrátu do 12. marca. "Účastníci musia splniť podmienky ako napríklad úradne overený doklad oprávňujúci k podnikaniu, referencie či zloženie opcie vo výške 2.500 eur. Pristúpili sme k tomu kvôli výsledkom elektronickej aukcie pri minuloročných Vianočných trhoch, kedy viacerí víťazi nečakane odstúpili zo súťaže," dodal Andrassy.

Minimálna požadovaná sadzba nájomného na jeden deň je 25 eur, pri komerčnom sortimente, komerčných stánkoch je to 30 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. Každého obyvateľa sa snažím zastupovať najlepšie ako viem

(07.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; Števčík Radoslav)

Súčasné vedenie Bratislavskej župy je v polovici volebného obdobia . O uplynulých dvoch rokoch krajskej samosprávy a o plánoch na ďalšie dva roky sme sa pozhovárali s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Pavlom FREŠOM (SDKÚ-DS).

Začnime aktuálne - krajská samospráva vyzvala verejnosť, aby pomohla nájsť pomenovanie cyklomosta z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu. Vypočujete hlas ľudu a bude to Most Chucka Norrisa?

- Tento most je prvý, ktorý spája to, čo zostalo po železnej opone na rieke Morave. Ide presne v línii mosta, ktorý tu postavili pred 300 rokmi, dôkazom čoho sú odkryté mostné oblúky. Viac pozornosti ako názvu treba podľa mňa venovať jeho histórii a symbolike, ktorý cyklomost predstavuje. Postavám pop-kultúry treba dať iný priestor, ako je takáto vážna vec, akou je spojenie ponad rieku Moravu po šesťdesiatich siedmich rokoch. O novom názve rozhodneme spoločne so samosprávou Dolného Rakúska a mojím cieľom je, aby nový názov vyjadroval vzdialenejšiu či nedávnu históriu, aby ten názov mali ľudia radi, a aby sa aspoň dve generácie nemenil. Vyzvali sme verejnosť, aby sa vyjadrila, aké názvy sa jej páčia, niektorí to však pochopili ako recesiu. Na druhej strane sa vďaka tomu o cyklomoste písalo na štyroch kontinentoch.

Most síce ešte nie je dokončený, ale už sa objavuje otázka, či nebude krajská samospráva budovať ďalšie?

- Na rieke Morave bolo podľa mojich informácií až 24 mostov a dnes nemáme v našej župe ani jeden. Ďalší most v hre je medzi Záhorskou Vsou a Angernom, kde už bol základný kameň poklepaný a už je aj zarastený trávou. Chceme pokračovať v budovaní mostov nielen ponad Moravu. Po povodniach sme, mimochodom, postavili most medzi Dubovou a Častou. To je most, ktorý denne používa okolo 10-tisíc ľudí a bol najstarší v rámci župnej cestnej siete.

.....

JEDEN CESTOVNÝ LÍSTOK BUDE PLATIŤ V CELOM KRAJI

Krajská samospráva má ambíciu pomôcť riešiť dopravu v Bratislave. Čo z tohto hľadiska považujete za najdôležitejšie?

- Kľúčové sú dve veci - jedna je integrovaný dopravný systém v rámci TEN-T, kde nám ide o to, aby ľudia, ktorí dochádzajú do Bratislavy, presadli z áut a viac využívali koľajovú infraštruktúru. Druhá vec je zlepšenie priepustnosti a zvýšenie komfortu pri tranzite cez Bratislavu, a to je nultý obchvat D4. V oboch prípadoch sme vlani položili veľmi slušný základ. Pokiaľ ide o integrovanú dopravu, je to v rukách mesta a železničnej spoločnosti, pripravuje sa TEN-T aj vybudovanie záchytných parkovísk a zahusťovanie železničných zastávok, takisto nultý obchvat aj južné pripojenie R7 sú v národnom diaľničnom programe, to znamená sú prioritou vlády .

Na jednej strane chcete, aby ľudia presadli z áut do vlakov , na druhej strane mesto zrušilo električkovú obsluhu Hlavnej železničnej stanice. Je to v poriadku?

- Tu sa musím zastať bratislavskej samosprávy, pretože tam ide o riešenie celého Predstaničného námestia. Nechcem hovoriť za primátora, ale vnímam to tak, že mesto sa rozhoduje, či investovať do opravy trate, ktorá neskôr padne za obeť výstavbe Predstaničného námestia, alebo to nechať na developera a dohodnúť sa s ním. Je to plne v rukách mesta a primátora. Mrzí ma to, lebo to je štvrť, kde som sa narodil a vyrastal a chápem problémy, ktoré výluka električky ľuďom spôsobila.

V akom stave je Bratislavská integrovaná doprava? V prímestských autobusoch už sú nové označovače, zatiaľ chýbajú vo vlakoch a vo vozidlách MHD. Kedy sa rozbehne naplno?

- Na to, aby sme mohli dopravu integrovať, potrebujeme integrovať tri zložky, ktoré tu máme - mestskú hromadnú dopravu, železnice a prímestskú autobusovú dopravu, ktorú má na starosti župa. V prímestskej doprave označovače sú, pre železnice aj pre MHD súťaž na ich dodanie trvá. Keď ich budú naši partneri mať dohodnuté, urobíme pilotnú integráciu, aby jeden cestovný lístok platil v celom kraji. Celý problém je v tom, že pri výbere označovačov je ostrý konkurenčný boj a administratívne sa to predlžuje. Počítame s tým, že v polovici roka budú obe súťaže ukončené.

Nevyužitý potenciál má Bratislava v oblasti lodnej dopravy. Ako vidíte možnosti rozvoja najmä osobnej lodnej dopravy v kraji?

- My vo verejnom záujme spolufinancujeme prímestskú dopravu, mesto spolufinancuje MHD a štát železničnú dopravu, nie je problém, aby sa do tohto systému zapojila aj lodná doprava. Chýba tu však seriózny návrh zo strany súkromných prepravcov. Župa určite nie je v stave budovať lodnú flotilu, pokiaľ by však prišiel ekonomicky zrozumiteľný návrh, budeme sa ním zaoberať. Čakáme možno na prvú lastovičku, ktorou by mohla byť víkendová osobná lodná doprava pre obyvateľov Bratislavy a župy. Ak to bude ekonomicky udržateľné cez víkendy , môžeme hovoriť aj o podpore zo strany samosprávy.

.....

STRANÍCKE TRIČKÁ MUSIA ÍSŤ BOKOM

V minulosti samosprávy v kraji nie vždy spolupracovali. V posledných rokoch sa to však mení a župa úzko spolupracuje s mestom a mestskými časťami napríklad pri budovaní cyklotrás. Čo sa zmenilo?

- Máme jednu generálnu líniu a považujem sa trochu za jej autora - pri infraštruktúra, školstve a pri sociálnej starostlivosti musia ísť stranícke tričká bokom. Skončili sme volebný súboj po zatvorení volebných miestností a ja sa považujem za župana všetkých 620-tisíc ľudí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji a každého sa snažím zastupovať najlepšie ako viem. Pevne verím, že takto to robia aj starostovia a primátori ostatných miest a obcí v kraji. Preto máme viacero infraštruktúrnych projektov, kde ťaháme za jeden povraz. To platí aj pre cyklotrasy. Som presvedčený, že k zlomu dochádza vtedy, keď celé rodiny s deťmi dokážu využívať cyklotrasy. Preto ich prednostne budujeme popri riekach, aby deti cez víkendy nemuseli šľapať do kopca. Aby mohla cyklodoprava fungovať aj na dennej báze, musíme sieť cyklotrás v meste zahustiť a urobiť ju hlavne bezpečnou. Kým však nie je pre deti bezpečné jazdiť na bicykli po mestských komunikáciách, bude to problém.

.....

NAŠIM UČITEĽOM CHCEME PRIDAŤ VIAC

Pred rokom ste si predsavzali stabilizovať učiteľov stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj. Ako sa to podarilo ?

- Aj sme to urobili. V prvom kroku sme motivovali riaditeľov, aby hľadali rezervy, ktoré poskytnú učiteľom. V sumáre išlo o motivačnú zložku vo výške 14 percent platu. V apríli to budeme vyhodnocovať, našou ambíciou je vyvinúť maximálne úsilie a podporiť učiteľský stav v stredných školách, aby deti mali kvalitné vzdelanie. Naše možnosti sú však obmedzené a očakávame, že aj štát a parlament pri zmene legislatívy zohľadnia životné náklady učiteľov v Bratislave.

Veľa sa hovorí o tom, že slovenské školstvo posiela absolventov na úrady práce. Ako to vidíte z hľadiska stredných škôl v Bratislave a v kraji?

- V učňovskom školstve úzko spolupracujeme s veľkými priemyselnými zväzmi. Tam nevidím problémy. Väčší problém je v celkovom úpadku školstva. Nemáme žiadny systém, ktorý by objektívne dokázal ohodnotiť kvalitu stredných škôl. Na jednej strane chceme, aby boli kvalitne ohodnotení učitelia, na druhej strane chceme, aby aj vo vzdelaní bola istá súťaž a dokázali sme povedať, ktorá škola je podľa stanovených kritérií lepšia a ktorá horšia. Navrhovali sme, aby boli školy hodnotené a rodičia mali spätnú väzbu, ako kvalitne je ich dieťa vzdelávané. Žiaľ, pre pád vlády sa to zastavilo.

V minulých rokoch krajská samospráva investovala značné množstvo peňazí do rekonštrukcie gymnázia na Grosslingovej ulici. Ostali peniaze aj na obnovu ďalších stredných škôl?

- Riešime havárie a menšie opravy školských zariadení v menšom rozsahu, ale rovnomerne na území celého kraja. Škola na Grosslingovej ulici je síce pekne zrekonštruovaná, ale ak máte ostatné školy v havarijnom stave, nie je to správne. Treba radšej pomôcť všetkým školám možno v menšom rozsahu ako len jednej škole. Podľa mňa bola rekonštrukcia jedného gymnázia zlé manažérske rozhodnutie.

Zdravotnícke zariadenia, ktoré župa dostala do správy, neprevádzkuje sama, ale prenajíma ich lekárom. Ako sa tento model osvedčil? Nemá kraj ambíciu byť aj prevádzkovateľom zdravotníckych zariadení?

- Napriek tomu, že nemocnicu a polikliniky, ktoré máme, neprevádzkujeme, dbáme o to, aby v nich bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v rozsahu, ktorý máme dohodnutý, a ktorý pacienti potrebujú. Tento model sme zdedili a ukazuje sa, že je efektívny. Nemáme žiadny vážny dôvod, aby sme to menili. V rámci debaty o reforme zdravotníctva sme sa zaoberali aj možnosťou, či niektoré zdravotnícke služby neposkytovať vlastnými silami, ale vôbec nám to nevychádzalo. Napokon aj samotná reforma zdravotníctva sa uberala iným smerom, a tak je to bezpredmetné.

Obyvateľstvo Bratislavského kraja starne a pribúda záujemcov o sociálnu starostlivosť, ktorú poskytuje krajská samospráva. Ako sa s tým chcete vyrovnať, keď kapacity domovov sociálnych služieb sú už teraz plné?

- Len za minulý rok sme o 2,5 milióna eur zvýšili rozpočet na prevádzku sociálnych služieb. Do budúcnosti je potrebné legislatívne zrovnoprávniť súkromných a štátnych poskytovateľov sociálnej starostlivosti. Ak sa v súkromnom zariadení platí dva- aj trikrát viac, nie je možné v štátnom zariadení umelo udržiavať nízke ceny. Na druhej strane však pravidlá treba meniť za chodu veľmi opatrne, pretože najmä starí ľudia znášajú zmeny veľmi ťažko, ak niečo meniť, tak smerom do budúcnosti. Otázka rozšírenia kapacít je otázkou zdrojov, ktoré máme. Súkromný sektor má dostatok kapacít na rozširovanie sociálnej starostlivosti, rozhodujúce však je, či dokáže zaplatiť prevádzku. Dôležité je, ako vie štát nastaviť dotačný systém pre starostlivosť a ľudí starých a postihnutých.

.....

BRATISLAVA A ŽUPA POTREBUJÚ TIEŽ ČERPAŤ EUROFONDY

Bratislava a Bratislavský kraj majú obmedzené možnosti čerpania eurofondov, keďže patria k bohatším regiónom. Dôsledkom toho je, že v meste sú najhoršie cesty na Slovensku a mesto nemá peniaze na ich komplexnú opravu. Čo sa s tým dá robiť?

- Bratislavská župa podporuje maximálne čerpanie eurofondov v kraji, či už ide o mestá, obce, hlavné mesto. Vždy sa môžu spoľahnúť na podporu krajskej samosprávy. Aj keď máme obmedzené možnosti, chceme dokázať, že ich vieme čerpať profesionálne. V novom programovom období budú pre eurofondy dve kľúčové kritériá - podpora hospodárského rastu a rast pracovných miest. Pokiaľ budú len tieto dve kritériá, nemám o mesto Bratislavu a Bratislavský kraj obavu. Obrazne povedané, tam, kde postavíte novú cestu, tam podporíte hospodársky rast a nové pracovné miesta. Bratislava svojou polohou, infraštruktúrou a kvalitnou pracovnou silou je na to predurčená. Bohužiaľ, je pravda, že sa to opäť delí na bohatšie a chudobnejšie regióny a patríme medzi tých bohatších. Je však pravda, že spoločne s Dolným Rakúskom sme vyvinuli tlak, aby aj bohatšie regióny mohli čerpať európske zdroje. Verím, že sa to zmení, pretože Bratislava potrebuje čerpať eurofondy minimálne v infraštruktúre, školstve, zdravotníctve a v sociálnych službách. Aby aj my mohli mať poriadne cesty a železnice, vedecké parky a univerzity. Na to máme nárok a nebudeme ich premiestňovať mimo župy len preto, že existuje nejaká administratívna prekážka na čerpanie eurofondov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. Staré Mesto začína s jarným upratovaním

(07.03.2012; www.pluska.sk; 12.44, s. -; rm)

Mestská časť Bratislava-Staré Mesto ukončila v piatok 2. marca 2012 zimnú pohotovosť, ktorá trvala 91 dní. Zmluvný partner Starého Mesta vytiahne od tohto týždňa do ulíc techniku, ktorá ich vyčistí od posypového materiálu a neporiadku.

"Počas tohtoročnej zimy sme na zimnú údržbu a pohotovosť minuli 230-tisíc eur, čo predstavuje takmer polovicu nákladov v porovnaní s minuloročnou zimou. Lepšími manažérskymi rozhodnutiami chceme využívať takto ušetrené peniaze najmä na čistotu a verejný poriadok a úpravu a zveľadenie zelene v Starom Meste" povedala starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová. Na cestách a chodníkoch minulo Staré Mesto počas zimy 300 ton posypového materiálu.

V prípade, že Staromešťania nie sú spokojní s čistotou, môžu zavolať na staromestskú linku čistoty, ktorá funguje už rok. Podnety z linky prevezmú zodpovední pracovníci a zabezpečia nápravu. Podnety je možné zasielať aj elektronicky cez webovú stránku mestskej časti.

Čistote a poriadku môžu napomôcť aj zberný dvor. Staré Mesto je v rokovaniach so súkromným investorom a v blízkosti centra Bottova vznikne nový dvor.

"Investor nám umožní vybudovať v tejto lokalite zberný dvor na päť rokov. Staromešťania by tak nemuseli odnášať odpad až na Ivánsku cestu," povedala Rosová.

Staré Mesto vyčistí všetky komunikácie a chodníky, ktoré má vo svojej správe. V mestskej časti je však veľa frekventovaných námestí a ulíc, ako napríklad Hodžovo námestie, Námestie SNP alebo Obchodná ulica, ktoré má v správe Magistrát hlavného mesta alebo Dopravný podnik. Zabezpečiť čistotu a poriadok na tomto území je ich úlohou.

Zahryzli sa aj do špiny v Petržalke

Zamestnanci miestneho podniku Verejnoprospešných služieb v Petržalke sa tento týždeň najviac sústredia na trávniky, kríky, terasy, podterasové priestory, verejné detské ihriská či školské areály.

Skontrolovali aj protihlukovú stenu na Rusovskej ulici, kde je nedoriešený vzťah k protihlukovej stene a k súkromnému pozemku. Rovnako čistia aj brehy Chorvátskeho ramena. Denne do Zberného dvora dovezú od Chorvátskeho ramena za vlečku odpadu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. V Starom Meste začali s jarným upratovaním

(07.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Pri jarnom upratovaní sa Staromešťanom môže zísť nový zberný dvor, ktorý budú mať k dispozícii v blízkosti Centra Bottova.

BRATISLAVA 7. marca (WEBNOVINY) - V bratislavskom Starom Meste začali s jarným upratovaním, pre túto zimu je zimná údržba oficiálne ukončená.

Ako agentúru SITA informovala starostka mestskej časti Táňa Rosová, zimnú údržbu, ktorá mala pôvodne trvať do konca marca, ukončili vďaka priaznivému počasiu. Staré Mesto tak oproti plánu ušetrilo 45 percent finančných prostriedkov, teda takmer 200-tisíc eur, uviedla Rosová. Ušetrené peniaze mestskej časti podľa starostky chýbali tak či tak.

"Tých možností, ako tie prostriedky využiť, je ďaleko viac než samotných prostriedkov," dodala. Pri jarnom upratovaní sa Staromešťanom môže zísť nový zberný dvor, ktorý budú mať k dispozícii v blízkosti Centra Bottova. Rosová uviedla, že investor HB Reavis dal priestor mestskej časti do užívania na najbližších päť až šesť rokov.

Staré Mesto pôvodne na zimnú údržbu vyčlenilo 430-tisíc eur. Ušetriť sa mestskej časti podarilo vďaka počasiu, ale podľa Rosovej je na zimnej službe najdrahšia pohotovosť pracovníkov, ktorá od vývoja počasia nezávisí. Mestská časť preto plánuje budúcu zimu zmeny.

"Na budúci rok pripravujeme trošku inú logistiku, aby sme znížili aj tieto náklady," uviedla starostka.

Mestská časť začala upratovať cesty od posypového materiálu, vyhrabávať lístie či upratovať detské ihriská. Starostka uviedla, že na linku čistoty Starého Mesta volajú občania, ktorí sa sťažujú na znečistené verejné priestranstvá, ktoré však nie sú v správe mestskej časti, ale magistrátu hlavného mesta - Župné námestie, Hodžovo námestie či Obchodná ulica. Staré Mesto chce podľa Rosovej situáciu riešiť.

"Opakovane rokujem s pánom primátorom o tom, ako to vyriešiť, ako by sme mohli dostať toto upratovanie do našej vlastnej správy alebo zlepšiť koordináciu s mestom," informovala starostka.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. Sčítané a dopočítané

(08.03.2012; Trend; č. 9, s. 18, 20; Lehuta Michal)

Trend starnutia obyvateľstva vlaňajšie sčítanie potvrdilo, na Slovensku je dokonca ešte menej ľudí, ako sa čakalo

Zhruba 17,5 tisíca osôb pribudlo na Slovensku za ostatných desať rokov. Je to však o 42-tisíc menej, ako sa predpokladalo. Údaj Štatistického úradu, vychádzajúci z výsledkov minuloročného májového sčítania obyvateľstva, domov a bytov hovorí o celkovom čísle 5,397 milióna.

Postupné znižovanie

V najbližšej dekáde by sa mohol počet ľudí na Slovensku ešte mierne zvyšovať. Podľa prognózy Výskumného demografického centra by malo dôjsť k populačnému maximu v roku 2024, potom sa má počet obyvateľov krajiny dlhodobo znižovať. Situáciu ešte môže ovplyvniť cezhraničná migrácia.

Prirodzený prírastok sa však po roku 2019 dostane takmer určite do dlhodobého mínusu. Do vysokého veku sa totiž dostávajú silné povojnové ročníky a detí sa už dlhé obdobie rodí oveľa menej ako dve na jednu ženu.

V najbližšej dekáde by mohlo odísť do dôchodku teoreticky až 760-tisíc osôb. To je v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi o štvrtinu viac. Tento trend vo forme zvýšených nárokov na dôchodky vytvorí výrazný tlak na verejné financie.

Slováci sa vzdelávajú

Okrem starnutia obyvateľstva potvrdil vlaňajší cenzus i niektoré ďalšie trendy. Vzrástol počet ľudí s vyšším vzdelaním (stredným s maturitou alebo vysokoškolským), naopak poklesol podiel obyvateľov bez vzdelania alebo len so základnou školou. Kým pred desiatimi rokmi malo vysokoškolské vzdelanie 7,8 percenta obyvateľstva, vlani to bolo o šesť percentných bodov viac.

Pomohol tomu aj značný podiel študentov vysokých škôl z príslušných populačných ročníkov. Ten podľa niektorých ukazovateľov dosahuje dokonca vyššie hodnoty ako vo Veľkej Británii. Zvyšujúca sa úroveň vzdelania by pritom mohla pomôcť riešiť vysokú nezamestnanosť, ale aj prilákať na Slovensko investície s vysokou pridanou hodnotou.

Z miest do dedín

Obyvateľstvo odchádza viac z miest do dedín ako naopak. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vplyv sťahovania do menších prímestských obcí, ktoré ponúkajú vidiecky pokoj, no zároveň sú dostatočne blízko na prácu v meste. Vlani bývalo v mestách 54,4 percenta obyvateľstva, v roku 2001 to bolo o dva percentné body viac. A to aj napriek tomu, že dnes na Slovensku oproti predchádzajúcej dekáde dve mestá pribudli.

"Chýbajúce cenovo dostupné nájomné či iné bývanie vedie novozaložené rodiny k vyhľadávaniu bývania v menších obciach, ktoré majú prímestský charakter, alebo aspoň rozumnú dopravnú dostupnosť k miestu pracoviska," vysvetľuje miernu dezurbanizáciu Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Sťahovanie ľudí do vidieckych sídiel uľahčilo aj bežnejšie vlastníctvo automobilov, ktoré zjednodušilo denné dochádzanie do práce na krátke vzdialenosti. Podľa Eurostatu pripadalo v roku 2001 na tisíc obyvateľov Slovenska 240 vozidiel, o osem rokov neskôr to bolo už 294.

Nezodpovedané otázky

Národnostná štruktúra obyvateľstva nepriniesla žiadne veľké prekvapenia. Okrem toho, že ľudia v pomerne veľkej miere na túto otázku neodpovedali. Nevyjadrilo sa až sedem percent. To spôsobilo, že podiel obyvateľov slovenskej národnosti sa znížil z takmer 86 percent v roku 2001 na menej ako 81 vlani. Podiel obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti zasa z 9,7 na 8,5 percenta.

Mierne vzrástol iba počet Rómov, ku ktorým sa hlásia dve percentá populácie, čo vedie k zreálneniu počtu tohto etnika na území Slovenska. V minulosti si mnohí Rómovia zapisovali maďarskú či slovenskú národnosť.

V náboženskej štruktúre došlo k poklesu počtu obyvateľov hlásiacich sa k hlavným kresťanských cirkvám - katolíckej, evanjelickej i gréckokatolíckej. Avšak podiel populácie bez vyznania sa zvýšil iba minimálne, čo má na svedomí znova vyššia miera nezodpovedania otázky. Svoje vierovyznanie nezaškrtol v sčítacom hárku každý desiaty obyvateľ. Na porovnanie, v Česku to bol takmer každý druhý.

Vyššia miera nezodpovedaných otázok môže znamenať, že náboženstvo či národnosť už pre ľudí nezohrávajú takú silnú identifikačnú rolu ako v minulosti. Na druhej strane to môže indikovať nedôveru ľudí v štátne inštitúcie, pretože najmä náboženstvo považujú za výsostne osobnú záležitosť.

Slovensko recesiu typu náboženskej viery Jedi z filmov Hviezdnych vojen nezaznamenalo. V Česku sa k nej prihlásilo viac ako 15-tisíc osôb.

Dopočítavanie nesčítaných

Počas vlaňajšieho sčítania neodovzdalo alebo ani nedostalo sčítacie hárky takmer 95-tisíc obyvateľov. Nižšiu účasť na sčítaní spôsobilo podľa Z. Kusej "spochybňovanie dôveryhodnosti sčítania niektorými verejnými autoritami a médiami, ktoré ho vykresľovali ako zbytočnú administráciu a samoúčelné obťažovanie".

Nesčítaní sú však vo výsledkoch cenzu započítaní tiež. Štatistici na to použili metódu takzvanej imputácie. Počet osôb sa doplnil z iných verejných zdrojov - registra obyvateľstva, demografickej štatistiky a bilancie pohybu obyvateľstva.

K imputácii došlo v tých obciach, kde počet nesčítaných presiahol tri percentá obyvateľstva. Ľudia vo väčšom počte bojkotovali sčítanie najmä vo veľkých mestských častiach Bratislavy - v Starom Meste, Ružinove, Karlovej Vsi, Novom Meste a Petržalke. Mnohí sa obávali toho, že cenzus nie je anonymný, pretože spolu so sčítacím hárkom museli odovzdať aj čiarový identifikátor, ktorý bol zaslaný na ich meno a adresu.

Štatistický úrad neanonymitu odmieta s tým, že prístup k párovacej databáze bol prísne strážený. Pri spracovaní údajov však štatistikom pomáhala aj súkromná spoločnosť IBM.

Nižšia účasť na sčítaní nie je žiadnou raritou. Možno skôr hovoriť o trende. V USA síce v roku 2010 imputovali iba 0,4 percenta obyvateľov, kým na Slovensku išlo takmer o dve percentá. V Litve to bolo ešte viac.

Sčítanie obyvateľstva je na Slovensku povinné, no nesčítaným ľuďom žiadne sankcie zo strany štátnych inštitúcií nehrozia. Príslušný zákon č. 263/2008 žiadne postihy nestanovuje. Navyše, štatistici tvrdia, že "vzhľadom na to, že sčítacie formuláre neobsahovali meno, priezvisko, rodné číslo, ani presnú adresu bydliska obyvateľa, nie je možné zistiť, kto konkrétne sa nesčítal".

Okrem chýbajúcich formulárov riešili štatistici najmä rôzne chyby. Od klasických logických ako napríklad to, že dieťa do šestnásť rokov nemôže mať dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, až po nešťastné čiarové identifikátory.

Mnohí si ich medzi sebou vymieňali či dokonca nalepovali čiarové kódy z rôznych tovarov. Takéto čistenie a párovanie dát trvalo tri mesiace a pracovalo na ňom osemsto ľudí, tvrdí predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.

Na porovnanie, vo Veľkej Británii v roku 2001 obsahovalo chyby až 28 percent sčítacích hárkov.

Michal Lehuta, TREND Analyses

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. Doplatia na cenzus obce a cirkvi?

(08.03.2012; Trend; č. 9, s. 20; lehu)

Vlaňajšie sčítanie obyvateľstva by nemalo priniesť zásadný prievan do financovania obcí. Aj napriek tomu, že obavy boli pre veľký počet nesčítaných ľudí obrovské. Už v júni minulého roku požiadalo Regionálne združenie mestských častí Bratislavy ministerstvo financií, aby sa výsledky sčítania nepoužili ako podklad na financovanie miest a obcí. Práve mestským častiam hlavného mesta najviac hrozilo, že pre vysoký počet "ignorantov sčítania" dostanú od roku 2013 oveľa menej peňazí. Veľké zmeny však nehrozia, pretože do počtu obyvateľov sa započítali aj nesčítaní.

Príslušné nariadenie vlády o financovaní obcí presne nestanovuje, z akého zdroja pošle Štatistický úrad SR ministerstvu financií podklady na výpočet obecných príjmov. Štatistici však použijú buď údaje zo sčítania - doplnené o nesčítaných, alebo dáta z obecných registrov obyvateľov, ktoré si spravujú samy obce. Za druhý zdroj lobovali vlani práve mestské časti Bratislavy.

Aj keby sa však použili údaje zo sčítania, vďaka dopočítaniu nesčítaných (takzvanej imputácii) by obce nemali zaregistrovať veľkú zmenu v príjmoch. Keďže imputácia sa robila v obciach, kde podiel nesčítaných presiahol tri percentá populácie, najväčší možný skok v príjmoch podľa trvalého obyvateľstva bude práve táto hranica.

Samosprávy na Slovensku získavajú veľkú väčšinu daní z príjmov fyzických osôb, ktorej sa ročne vyberie zhruba 1,9 miliardy eur. Vzorec na výpočet príjmov obcí okrem počtu obyvateľov zahŕňa aj takzvaný veľkostný koeficient, koeficient nadmorskej výšky, ako aj počet detí a obyvateľov v dôchodkovom veku. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska môže sčítanie v budúcnosti negatívne ovplyvniť veľkostný koeficient obce, ktorý má počítať aj s prechodným obyvateľstvom. Jeho úlohou je finančne ošetriť to, že väčšie obce často poskytujú mnohé služby občanom, ktorí v nej nemajú trvalý pobyt. Ich počet malo sčítanie zistiť.

Okrem obcí sa diskutuje aj o vplyve sčítania na rozpočty cirkví. Pokles počtu "ovečiek" hlásiacich sa k tej či onej cirkvi však pre ich financovanie zatiaľ nebude znamenať nič. Registrované cirkvi sú totiž na Slovensku platené podľa počtu duchovných. O zmene ich financovania sa však diskutovalo, a keďže nové čísla zo sčítania budú oficiálnymi na najbližších desať rokov, do prideľovaných peňazí môžu zasiahnuť spolu s potenciálne novou legislatívou.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. Letí čínština

(08.03.2012; Plus jeden deň; s. 18; Pristašová Eva)

Aká je ponuka cudzích jazykov v bratislavských školách

BRATISLAVA - Už to nie je len o angličtine a nemčine. V základnej škole v bratislavskom Novom Meste otvorili prvú čínsku triedu na Slovensku. V tejto mestskej časti učia deti aj vietnamčinu. Zmapovali sme pre vás ponuku jazykov v bratislavských základných školách.

Čínsky kurz s lektorkou priamo z Pekingu otvorili v Základnej škole na Sibírskej ulici. Prihlásilo sa naň asi 40 školákov. Čínština sa tu vyučuje popoludní dvakrát do týždňa. Pre deti zo školy je kurz bezplatný, ostatní si zaň zaplatia 40 eur na tri mesiace.

Pred rokom otvorili v Novom Meste v Základnej škole Odborárska vietnamskú triedu. "Chodí sem 40 detí z tejto komunity, ale aj Slováci. Pre všetkých je kurz bezplatný," povedal hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.

Zaujímavá je aj ponuka Súkromnej školy na Záporožskej ulici v Petržalke. Všetky predmety tu vyučujú v bulharčine. "Navštevuje ju 75 žiakov, 80 percent tvoria Slováci," povedala tajomníčka školy Galina Kostová. Školné tu neplatia.

Ruský jazyk vyučujú v štátnych školách na Hurgašovej ulici v Záhorskej Bystrici, v Základnej škole Rajčianska vo Vrakuni, Základnej škole Dr. Milana Hodžu v Starom Meste. V Záhorskej Bystrici majú v ponuke aj taliančinu. Španielsky jazyk naučia v Základnej škole Riazanská a na Drieňovej ulici v Ružinove.

V Podunajských Biskupiciach a Starom Meste nájdete aj štátne školy s vyučovacím jazykom maďarským.

Okrem toho existuje v Bratislave viac súkromných škôl s vyučovacím jazykom nemeckým alebo anglickým. Mesačné školné v takýchto školách stojí od 398 do 530 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Petržalka má nový stroj na čistenie snehu (DNES, 09:01)

(07.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; mgl)

Mestská časť Petržalka v tohtoročnej zimnej sezóne nasadila do služby 3 nové multifunkčné malé zariadenia , vhodné na čistenie petržalských terás a chodníkov. Stroj Egholm zametá, odhŕňa, pluhuje.

"Ľudia, čo to videli, dvíhali palec nahor. Mal som naozaj dobrý pocit z dobre vykonanej práce," povedal František Guth z miestneho podniku Verejnoprospešných služieb Petržalky vo februári počas čistenia miestnych komunikácií od snehu na Holíčskej ulici.

Výhodou stroja je, že sa otočí na jednom mieste a rotáciou kefy oveľa kvalitnejšie vyčistí komunikáciu od napadaného snehu ako pluh. Stroj má celoročné využitie - v zime zametá sneh, v lete ho Petržalčania budú používať na kosenie a zametanie miestnych komunikácií. "Je to trend vo svete," povedal na margo štvorkolesového pomocníka František Guth.

"Potvrdilo sa, že rozhodnutie kúpiť takéto stroje bolo správne . Určite by sa v našej mestskej časti uživili aj ďalšie dva či tri také chytré mašiny," uviedol petržalský starosta Vladimír Bajan (nezávislý).

Petržalský miestny podnik Verejnoprospešných služieb má zatiaľ tri multifunkčné stroje, ktoré v uplynulých dňoch čistili chodníky a terasy v rôznych lokalitách najväčšej bratislavskej mestskej časti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. BRATISLAVA: Novou petržalskou poslankyňou sa stala Kristína Hájková

(07.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 7. marca (TASR) - V miestnom zastupiteľstve bratislavskej mestskej časti Petržalka nahradí zosnulého poslanca Tomáša Ágoštona Kristína Hájková. Miestni poslanci to dnes jednomyseľne skonštatovali. Hájková zároveň zložila poslanecký sľub, svojej funkcie sa ujme vo volebnom obvode číslo šesť.

Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nastupuje na uvoľnený mandát v miestnom zastupiteľstve ten náhradník, ktorý v príslušnom volebnom obvode získal najväčší počet hlasov, ale nebol zvolený za poslanca. V roku 2010 vo voľbách do orgánov samosprávy obcí Hájková získala vo volebnom obvode číslo šesť 919 hlasov, čo bolo najviac.

Nová poslankyňa má 23 rokov, pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a kandidovala za koalíciu SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd, OKS. Tomáš Ágošton, ktorý zomrel v sobotu 25. februára, bol členom najsilnejšieho mestského klubu Most-Híd a SDKÚ-DS a predsedom komisie pre cestovný ruch a medzinárodnú spoluprácu. V mestskom zastupiteľstve ho 1. marca nahradil Ján Hrčka.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. VOLIČSKÉ PREUKAZY

(07.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 4/13; GAJDOŠÍKOVÁ Zuzana)

Viliam HAUZER, moderátor:

"Už len do zajtra zostáva čas na to, aby si občania, ktorí nechcú alebo nemôžu voliť v mieste svojho trvalého bydliska, vybavili voličský preukaz. Ten ich oprávňuje voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na celom Slovensku. Vydáva sa bezplatne a na počkanie. Zisťovala Zuzana GAJDOŠÍKOVÁ."

Zuzana GAJDOŠÍKOVÁ:

"Voličský preukaz by si mal vybaviť ten volič, ktorý chce ísť v sobotu voliť, ale nemôže ísť do volebnej miestnosti, ktorú mu na základe trvalého bydliska určili.  Voličský preukaz vydávajú obce, mestské časti a mestá.  Vybavuje sa na počkanie a bez poplatku. Objasňuje zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie Lívia ŠKULTÉTYOVÁ."

Lívia ŠKULTÉTYOVÁ:

"Obec vydá voličský preukaz na základe osobnej predloženej žiadosti alebo môže ho vydať obec aj na základe žiadosti osoby splnomocnenej k tomu. Nevyhnutné sú však k tomu predložiť všetky údaje, ktoré sú nevyhnutné k zapísaniu do zoznamu voličov následne a k vyhotoveniu zoznamu voličov."

Zuzana GAJDOŠÍKOVÁ:

"Výhodou je, že splnomocnenie sa nemusí overovať u notára či na matrike. K údajom o voličoch patrí - meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. Keď volič splní všetky náležitosti, vyčiarknu ho zo zoznamu voličov v príslušnom volebnom okrsku v mieste bydliska a poznačia si, že daný občan má voličský preukaz.  Opäť Lívia ŠKULTÉTYOVÁ."

Lívia ŠKULTÉTYOVÁ:

"Na základe voličského preukazu potom môže volič hlasovať v ktorejkoľvek inej volebnej miestnosti, ktorá je zriadená na území Slovenskej republiky. Predloží ho okrskovej volebnej komisii aj spolu s občianskym preukazom, ktorým preukáže svoju totožnosť, a umožní sa mu hlasovať."

Zuzana GAJDOŠÍKOVÁ:

"Voličom, ktorí sa nachádzajú v zdravotníckom zariadení, v domove sociálnych služieb či vo väzení, zabezpečí možnosť voliť vedúci daného zariadenia v spolupráci s okrskovou komisiou. Ak občan nespadá do volebného okrsku na území zariadenia, v ktorom sa nachádza, tak volí na základe voličského preukazu, o ktorý môže požiadať. Podľa Lívie ŠKULTÉTYOVEJ v deň volieb volič."

Lívia ŠKULTÉTYOVÁ:

"Nesmie zabudnúť zobrať so sebou občiansky preukaz na preukázanie svojej totožnosti, nezabudnúť si všimnúť informáciu o kandidátoch, ktorí sa vzdali kandidatúry alebo boli odvolaní, a nezabudnúť so sebou zobrať okuliare."

Zuzana GAJDOŠÍKOVÁ:

"Voličské preukazy sa dajú vybaviť už len zajtra do konca úradných hodín na príslušnom úrade."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. V PODUNAJSKÝCH BISKUPICIACH STAGNUJE ROZŠIROVANIE CINTORÍNA

(07.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 2/5; KATUŠKA Michal)

Michal KATUŠKA, redaktor:

"V bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice stagnuje rozširovanie cintorína. Na jednej strane ostal len rozostavaný skelet múru. Mestská poslankyňa z Podunajských Biskupíc Gabriela JÉGH zdôrazňuje, že okrem toho sú základy nedokončených hrobových miest nekvalitné."

I. JÉGH:

"To je taká kvalita toho betónu, že sa to rozpadáva. Už to chátra. Samozrejme, že chátra a jeden poriadny kamenár na toto nepoloží ďalší kus toho mramoru."

M. KATUŠKA:

"Návštevníci cintorína upozornili aj na ďalší problém: Niet kde pochovávať."

Anketa:

"No, mohli už dávno urobiť. Tí, čo tu zomrú, ja neviem, kde majú ísť? Starí Biskupičania."

"Za tri roky niečo neurobili, tak to je také, že postavíme si barák a nebudem v tom bývať. To je to isté."

M. KATUŠKA:

"Dôvodom toho, že práce nepokračujú, je už takmer dva roky trvajúci spor medzi správcom cintorína, teda podnikom Marianum a dodávateľskou firmou."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. Upratuje aj Petržalka: Od Chorvátskeho ramena vyvážajú kopy odpadu

(07.03.2012; www.sme.sk; bratislava.sme.sk, s. -; SITA)

Minulý týždeň čistili v Petržalke nelegálnu skládku na nábreží Dunaja, vyviezli z nej 30 ton odpadu.

BRATISLAVA. Čistenie lokalít, ktoré má v správe bratislavská mestská časť Petržalka, pokračuje aj tento týždeň. Zamestnanci miestneho podniku Verejnoprospešných služieb (VPS) a dodávatelia prác pre mestskú časť sa tentoraz sústredia na trávniky, kríky, terasy, podterasové priestory, verejné detské ihriská či školské areály.

Čistia aj brehy Chorvátskeho ramena. Mestská časť komunikuje aj s Povodím Dunaja, ktorý je správcom vodného toku. V spolupráci s ním odstraňujú odpad a vyhrabávajú staré lístie, z ramena vytiahli aj veľký nákupný vozík na kolieskach. Ako uviedla petržalská hovorkyňa Mária Grebeňová-Laczová, denne do Zberného dvora dovezú od Chorvátskeho ramena za vlečku odpadu. Podľa správcu bude vhodné vodnú hladinu dočisťovať asi až v apríli.

V týchto dňoch čistili v Petržalke miesta na Strečnianskej, Lietavskej, Topoľčianskej, Wolkrovej, Farského, Rovniankovej ulici, na Námestí českého ľudu i Vlasteneckom námestí. Minulý týždeň zamestnala pracovníkov nelegálna skládka na nábreží Dunaja v lese, ktorý je v správe hlavného mesta, mestskej časti a podnikateľského subjektu.

"Pracovníci petržalskej VPS-ky a aktivační pracovníci z tohto lesa vyviezli 30 ton odpadu a zaplnili celkom 12 veľkokapacitných kontajnerov. Mestskú časť to stálo približne 4 500 eur za odvoz a uskladnenie odpadu. Je až nepochopiteľné, že toto dokážu urobiť ľudia sami sebe," povedal v súvislosti so skládkou starosta Petržalky Vladimír Bajan.

Petržalská samospráva upozorňuje ostatných správcov nehnuteľností v mestskej časti, aby si skontrolovali poriadok na svojich pozemkoch. Môžu sa tak vyhnúť pokute až do 6 638 eur. "Pokutujeme tak súkromníka, ako aj hlavné mesto alebo jeho spoločnosti. Petržalčan nemôže doplácať na to, komu pozemok patrí a nemôže platiť upratanie za tých, čo na to kašlú," dodal starosta Bajan.

V prípade, že sa správcovia nemôžu o poriadok postarať vlastnými silami, mestská časť môže tieto práce zabezpečiť za úhradu prostredníctvom miestneho podniku VPS. K lepšej čistote v Petržalke má prispieť aj osadenie nových odpadkových košov, ktorých bude na celom území mestskej časti dvojnásobne viac.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. Na dobré nápady pre Ružinov poskytne samospráva dvakrát viac peňazí

(07.03.2012; www.aktualne.sk; Regióny, 10.52, s. -; TASR)

BRATISLAVA - Bratislavská mestská časť Ružinov vyčlenila z rozpočtu na rok 2012 dvakrát viac financií na granty pre občanov. Zamerané sú na oblasti životného prostredia, vzdelávania a športu. Celkovo na ne Ružinov vyčlenil 135-tisíc eur a podporiť by mal desiatky projektov.

V grantovom programe za minulý rok si 21 úspešných žiadateľov rozdelilo 65-tisíc eur. V Ružinove pribudlo nové osvetlenie, chodník v materskom centre či pomôcky pre deti zo základnej umeleckej školy.

"Granty sú dlhodobo skvelým nástrojom občianskej participácie v Ružinove. Ružinovčania môžu pripraviť projekty na skvalitnenie prostredia v našej mestskej časti," uviedol zástupca starostu Ján Buocik. Tento rok pôjde na zaujímavé projekty 135-tisíc eur, pričom na jeden možno získať maximálne 5000 eur.

O finančné prostriedky z rozpočtu MsČ Ružinov formou grantu sa môžu uchádzať právnické a fyzické osoby. Podmienkou je vypracovanie projektu, ktorého uskutočnenie prinesie istú formu rozvoja Ružinova. Právnická osoba ako žiadateľ o grant musí sídliť v Bratislave a činnosť vykonávať na území mestskej časti. Fyzická osoba, podnikateľ ako žiadateľ musí mať v Bratislave trvalý pobyt.

"Nie je pritom dôležité, či žiadateľ dostal od mestskej časti Ružinov dotáciu už v minulosti. Podstatný je nápad a prínos projektu pre Ružinovčanov. Dokonca si môže podať viac žiadostí, pokiaľ sa týkajú rozličných projektov," dodal starosta Ružinova Dušan Pekár.

Do 30. marca 2012 treba na ružinovský miestny úrad odovzdať vypracované projekty z oblasti životného prostredia a do 15. mája z oblasti vzdelávania a športu. Môže ísť napríklad o zveľadenie zelene na sídlisku či rozvoj športových aktivít. Finančné prostriedky musia byť použité v roku, v ktorom boli pridelené, realizácia projektu nesmie prekročiť 15. november 2012.

O pridelení grantov rozhoduje sedemčlenná grantová komisia.

-----

Text k obr.:

V Ružinove pribudlo nové osvetlenie, chodník v materskom centre či pomôcky pre deti zo základnej umeleckej školy.

Autor: TASR

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. Za práva bezprávnych

(07.03.2012; Slovenka; č. 10, s. 16; Vrzgulová Beata, Horváthová-Čisáriková Alena, Grodovská Ľudmila, Hanzelová Katarína)

Pochod za práva zvierat, ktorý sa uskutočnil koncom februára v Bratislave, oslovil mnohých ľudí. Pod petíciu za prijatie zákona na ochranu zvierat sa počas jedného týždňa podpísalo 38 000 ľudí. Iniciátorka tohto zákona poslankyňa NR SR a starostka bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Tatiana Rosová sa ochrane nemých tvárí venuje už celé roky a na tieto aktivity prispieva aj finančne. Potrebu prijatia takéhoto zákona netreba hádam zvlášť zdôvodňovať. Denne sa stretávame s hrôzostrašnými správami o mučení bezbranných tvorov, či už ide o týranie, zanedbávanie starostlivosti. Ďalšou z noviniek, ktorú chystá bratislavská mestská časť Staré Mesto v spolupráci s organizáciami Slobody zvierat a Mačky SOS v súvislosti s ochranou zvierat je kastračný program. Formou pomoci je aj oslovovanie sponzorov z radov celebrít v prospech jednotlivých útulkov. A dôkazom toho, že mediálne známe tváre majú nielen cit, ale aj súcit pre nemé tváre, bol aj pochod za práva zvierat, ktorý svojou účasťou podporili aj modelka Ivica Sláviková, herečka Kristína Farkašová, spevák Jakub Petraník a ďalší.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. Vo voľbách hlasujú aj Slováci z Barbadosu či Dubaja

(07.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Zo 728 zahraničných Slovákov, ktorí požiadali o hlasovanie poštou a splnili všetky podmienky, už svoje hlasy späť na Slovensko poslali viac ako tri štvrtiny.

BRATISLAVA 7. marca (WEBNOVINY) - Zahraniční Slováci už vo veľkom posielajú späť na Slovensko svoje hlasy do predčasných parlamentných volieb, ktoré budú už v sobotu.

Ako agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Petržalka Mária Grebeňová-Laczová, spolu dodnes prišlo na petržalský miestny úrad 561 spätných obálok, čo predstavuje 77-percentnú návratnosť. Hlasovať poštou sa v parlamentných voľbách dá po tretíkrát.

Najviac obálok je podľa petržalskej hovorkyne z Európy. Prišli však už aj zásielky zo zámoria, napríklad z USA, Mexika, Kanady, Argentíny, Barbadosu, Austrálie, Nového Zélandu, Japonska, Spojených arabských emirátov či z Dubaja. "Voliči zo zahraničia majú už len niekoľko dní na to, aby obálka s ich voľbou prišla včas. Petržalský miestny úrad môže akceptovať len tie obálky, ktoré prídu najneskôr v deň pred dňom volieb, teda v piatok 9. marca," dodala Grebeňová-Laczová.

Okrsok v Petržalke pracuje v špeciálnom režime

V rámci miestneho úradu na Kutlíkovej 17 v bratislavskej Petržalke je zriadený volebný okrsok len pre voličov - občanov SR s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí hlasujú poštou. Tento okrsok pracuje v špeciálnom režime, voliči totiž do neho nechodia. Volebná komisia v ňom začne vo volebnú sobotu 10. marca okolo 19:00 otvárať vratné obálky. V nich vložené obálky s hlasovacími lístkami sa vhodia do urny. Z urny sa vysypú a začnú sa otvárať po 22:00 rovnako ako v ostatných približne šiestich tisíckach volebných miestností po celom Slovensku.

O voľbu poštou v parlamentných voľbách v stanovenom termíne požiadalo a podmienky splnilo 728 voličov dlhodobo žijúcich v zahraničí, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku. Ak zahraniční Slováci chceli hlasovať vo voľbách, museli najneskôr do piatka 20. januára požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov, ktorý vedie miestny úrad v bratislavskej Petržalke.

Žiadosti od zahraničných Slovákov museli obsahovať čestné vyhlásenie voliča o tom, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, fotokópiu cestovného dokladu (osobné údaje) alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve. Najviac žiadostí prišlo tradične z Českej republiky, USA, Kanady a rôznych európskych krajín. Záujem prejavili aj voliči zo vzdialenejších krajín - z Austrálie, Mexika, Spojených arabských emirátov, Juhoafrickej republiky, Libanonu, Maroka a dokonca z exotického Barbadosu.

Hlasovať zo zahraničia sa dá už tretí raz

V roku 2006 zaevidoval úrad v Petržalke 641 žiadostí na voľbu poštou a v roku 2010 to bolo 570 žiadostí. Celkový počet voličov, čo chcú hlasovať poštou zo zahraničia, je však vždy vyšší. Hlasovať totiž môžu aj tí, ktorí žijú na Slovensku, ale vopred vedeli, že v deň volieb sú v zahraničí a požiadali o to obec, kde majú trvalý pobyt.

Svoje hlasy posielajú obciam, kde majú trvalý pobyt a tie ich odovzdajú príslušným okrskovým volebným komisiám. Hlasovať aj zo zahraničia sa dá vo voľbách do Národnej rady SR po tretí raz. Po prvý raz to bolo v roku 2006, keď túto možnosť využilo 3 427 občanov, a druhýkrát v roku 2010, vtedy z cudziny poslalo obálku so svojím hlasom 5 861 občanov.

Využiť právo hlasovať poštou môžu všetci občania SR s volebným právom, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí a tiež tí, ktorí trvalo bývajú na Slovensku, no v deň volieb budú v inom štáte. Trvalo žijúci v zahraničí sa museli obrátiť na Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Petržalka, ktorý vedie osobitný zoznam voličov. Voliči s trvalým pobytom v SR žiadajú o voľbu poštou obec, v ktorej majú trvalý pobyt.

Aj pre voličov s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí budú 10. marca v zahraničí, platil pre doručenie žiadosti rovnaký termín - 20. január. Tým, ktorí požiadali o hlasovanie poštou a doručili všetky potrebné dokumenty, pošlú najneskôr do 4. februára obálku, ktorá bude obsahovať poučenie o spôsobe hlasovania, hlasovacie lístky a návratnú obálku. Do výsledku hlasovania sa započítajú hlasovacie lístky doručené najneskôr deň pred voľbami, teda v piatok 9. marca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. Nová ambsádorka opustených zvierat

(06.03.2012; www.bratislava24.sk; s. -; -)

Herečka a moderátorka Kristína Farkašová bude ambasádorkou! Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ju vyhlásila za patróna projektu "Nájdite sa ... so zvieratkom z útulku", ktorý organizuje trikrát ročne v Horárni Horský park.

Zvieratko si tam priamo na mieste možno adoptovať, čo sa už aj osvedčilo. Z Horárne si v minulom roku rovno do svojej obývačky odnieslo psíka alebo mačičku už 27 ľudí!

"Keď som namiesto hodín klavíra kedysi chodievala venčiť svojho imaginárneho psa, netušila som, že sa mi dostane takej pocty od zvieratiek. Je to moja prvá funkcia," priznala sympatická herečka. "Je pre mňa cťou a verím, že keď sa mi podarilo dostať viacerých psíkov do dobrých rúk aj bez tejto funkcie, táto schopnosť ma neopustí."

Majiteľka fenky Pompi, ktorá bola týraná a zachránená zo smetiska, si dnes život bez psa nevie ani predstaviť a adopciu odporúča. "Nielen, že zachránite život nejakej bytosti, získate niekoho, kto sa stane vašou súčasťou. Výhod je ale viacero - psovi ani mačke netreba meniť vodu v akváriu, zistíte, že granule nechutia až tak zle a ste príjemne donútení chodiť na čerstvý vzduch. A kamaráti hovorili, že na psy sa dajú perfektne baliť baby!" Absolútnym bonusom podľa nej je, že v sebe objavíte doteraz nepoznanú schopnosť - baviť sa desiatky minút len o zvieratku. "Ale neklamme si - má to aj nevýhody, bude treba viac vysávať," dodáva.

Popmi je dnes rovnako slávna ako jej majiteľka, má svoj vlastný profil na sociálnej sieti a údajne sa vyjadrila, že akcia v Horárničke je veľmi dôležitá, preto by sa všetky psy a mačky na nej mali snažiť a nehanbiť sa a ukázať, čo v nich je - prípadne, zapojiť aj citové vydieranie psím pohľadom. "Nebojťe sa nového domova, keť si vás adoptujú, slovné spojeňie "žyvot pot psa" buďeťe môcť definitývne vyškrtnúť zo svojho žyvota," poradila slávna fenka. Jej majiteľka dodáva: "Vlastne vám sprostredkujeme prvé rande naslepo s vaším budúcim parťákom. Môžete si teda zistiť priamo na mieste, či si vzájomne voniate, môžete sa spolu poprechádzať a budete vedieť, či sa budete mať o čom v budúcnosti rozprávať. Sama som bola v Horárničke svedkom fatálnych ľudsko-zvieracích stretnutí."

"Veľmi sa tešíme, že Kristína Farkašová bude ambasádorkou projektu, je pre to ako stvorená. Okrem toho, že už roky sa v pomoci útulkom angažuje, na projekte sa zúčastňuje už od našej prvej akcie v Horárni," povedala starostka Starého Mesta Táňa Rosová.

Celoročný projekt trikrát ročne vrcholí akciou pod holým nebom. Zúčastňujú sa jej útulky a združenia na pomoc zvieratám. V minulosti sa napríklad zúčastnili Lucia Hablovičová, Hanka Gallová, Erika Judínyová, Juraj Slezáček, premiérka Iveta Radičová či Eňa Vacvalová. Najbližšie sa akcia bude konať v Bratislave v nedeľu 1. apríla v Horárni Horský park, zúčastní sa jej až 20 združení - od Košíc, cez Fiľakovo, Žilinu až po Šaštín. Projekt sa koná pod záštitou starostky Starého Mesta Táne Rosovej.

Zdroj: MČ Bratislava - Staré Mesto, Tomáš Halán

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. Sú šoféri autobusov slepí?!

(08.03.2012; Nový Čas; s. 12; ači)

BRATISLAVA - Naďalej ich prehliadajú! Podľa nového nariadenia, ktoré platí od začiatku roka, majú byť vodiči MHD k nevidiacim a hendikepovaným ústretoví. Ak na zastávke stojí takto postihnutý, musí vodič druhého vozidla počkať, kým spoj pred ním odíde, posunie sa na jeho miesto a opätovne otvorí dvere, aby cestujúci mohol nastúpiť. Nový Čas testoval, či šoféri nariadenie rešpektujú.

Od začiatku roka je vodič MHD povinný zastaviť pri označení zastávky, keď pri nej stojí človek so slepeckou palicou, alebo s vodiacim psom. Mnohí to aj naďalej nerešpektujú a ľudí s hendikepom obchádzajú. Nový Čas nariadenie testoval spolu s nevidiacim Pavlom Kérim z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Výsledky sú prekvapujúce. Traja z piatich šoférov Pavla aj napriek slepeckej palici odignorovali! "Dopravný podnik prísne trestá všetky pochybenia vodičov a netoleruje porušovanie predpisov," vyjadrila sa hovorkyňa DPB Agáta Staneková. Šoférom hrozí finančný postih až do výšky 25 % hrubej mzdy. "Školíme ich, je to však dlhodobý proces, v rámci ktorého sme už zaznamenali aj pozitívne reakcie," dodala hovorkyňa. Počas testu dobre obstáli dvaja šoféri, ktorí zastavili a snažili sa Pavlovi pomôcť aj tým, že mu zakričali číslo spoja. Troch, ktorí nariadenie porušili, si predvolá riaditeľ DPB a z ich správania vyvodí dôsledky.

Text k obr.:

Nevidiaci Pavol Kéri je prinútený spoliehať sa na zhovievavosť vodičov.

***

Zochova ulica, smer z Petržalky do centra mesta

Vodič nezastavil 3

Podľa prieskumu Nového Času v troch prípadoch vodič autobusu nevidiacemu nezastavil. Namiesto toho, aby počkal, keď vozidlo pred ním odíde, zaradil sa na jeho miesto a dal postihnutému šancu nastúpiť, zapol smerovku a vyrazil zo zastávky.

Vodič zastavil 2

Dvakrát šofér autobusu nariadenie dodržal. Zaradil sa na miesto predchádzajúceho vozidla. V jednom prípade zakričal nevidiacemu číslo spoja a v druhom o to požiadal cestujúceho.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Električka môže jazdiť po Starom moste už teraz

(07.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; Chvalovský Zdeno)

Najjednoduchším a najlacnejším riešením prejazdu električiek ponad Dunaj, pritom najrýchlejšie realizovateľným, je využitie jestvujúceho železničného mosta, ktorý je osadený na rozšírených pilieroch Starého mosta.

Podľa údajov Bratislavských novín zo 4. 2. 2010, pôvodné piliere pod cestný Most Františka Jozefa vybudovali v roku 1891. Po zničení mosta v 2. svetovej vojne ich zrekonštruovali a neskôr rozšírili pre osadenie železničného mosta v roku 1951. Jeden pilier bol navyše zrekonštruovaný pred pár rokmi po náraze vlečného člna. Preto je veľmi diskutabilné stanovisko pamiatkarov o zachovaní pôvodných pilierov. Mnoho podstatne starších a historicky skutočne cenných objektov bolo v Bratislave odstránených alebo zmodernizovaných a´la Palác Motešických alebo budova vedľa Kernovho domu. Navyše, jestvujúce piliere nie sú v súlade s najnovšími plavebnými podmienkami , stanovenými na základe rozširujúcej sa lodnej dopravy a používaním väčších lodí.

Tieto skutočnosti uvádzam preto, lebo nie je dôvod ochraňovať tieto piliere a Most Červenej armády, ktorý bol narýchlo zoskrutkovaný ako PROVIZÓRIUM.

Kým sa vybuduje nový Starý most pre cestnú a električkovú dopravu, navrhujem využiť železničný most, ktorý hravo znesie zaťaženie električkou. Ten je riešený ako jednokoľajový, preto bude treba zabezpečiť prejazd elektrickou signalizáciou, aby nedošlo ku kolízii.

Most je dlhý asi 330 metrov a pri vzdialenosti návestidiel 85 m z každej strany mosta bude dĺžka jednokoľajovej trate 500 metrov. Pri rýchlosti 50 km/h prejde električka túto trať za 3600/100 = 36 sekúnd. Ak tento čas upravíme o rozbiehanie a prejazd cez výhybky, tak prejazd električky týmto úsekom bude trvať cca 1 minútu . To je dostatočne krátky čas, aby za jednu hodinu prešiel po moste v oboch smeroch dostatočný počet električiek. Potrebné je len overiť, či pražce, použité pre vlakovú súpravu s rozchodom 1435 mm vyhovujú zaťaženiu električky s rozchodom 1000 mm.

Ing. Zdeno Chvalovský, Bratislava

LIST ČITATEĽA

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. BRATISLAVA: MDPOH je tu už 2 a pol roka pre mladého diváka

(07.03.2012; www.prservis.sk; s. -; SITA)

BRATISLAVA 7. marca - Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava (MDPOH), ako umelecká scéna Bratislavského kultúrneho a informačného strediska, sa medzi bratislavské divadlá začlenilo 17. októbra 2009. Hlavnou ambíciou divadla bola a je ponuka kvalitných inscenácií českých a slovenských divadiel, za ktorými by inak bratislavský divák musel cestovať do vzdialených miest. Divadlo však má aj výchovný charakter. Popri detských predstaveniach pravidelne spolupracuje s bratislavskými školami, ktorým ponúka organizované predstavenia prispôsobené ich časovým potrebám.Počas 2 rokov existencie Mestského divadla P. O. Hviezdoslava sme na organizovaných predstaveniach privítali 895 detí z materských škôl a 8 344 študentov základných, stredných a vysokých škôl.

Pri voľbe divadelnej ponuky pre mládež zohľadňujeme nielen výchovný charakter predstavení, ale vyberáme predovšetkým inscenácie, ktoré sú mladým ľuďom blízke. Jedným z nich bolo predstavenie LAVV nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, ktoré bolo určené pre mladých od 15 rokov a hovorilo o témach im blízkych - o viere, sexe, vzťahu s rodičmi... Po predstavení bola pre študentov pripravená aj beseda so psychológom týkajúca sa témy predstavenia.

V MDPOH ponúkame tiež dramatické spracovanie povinnej školskej literatúry. Študenti stredných a vysokých škôl boli pozvaní na moderné variácie Shakespeara (39 hier zhrnutých do inscenácie Kompletný Shakespeare zhltnutý za 120 minút a Verónski šľachtici), Dostojevského Idiota, či Palárikove Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a Chalupkovu frašku Stará láska nehrdzavie. Študenti mali možnosť pozrieť si aj náročnejšie a pomerne kontroverzné Goldbergovské variácie z pera maďarského autora George Taboriho či romantickú komédiu Bosé nohy v parku s Luciou Rózsa Hurajovou a Marekom Majeským v hlavnej úlohe.

Každomesačná divadelná ponuka nezabúda ani na detských divákov. Detskí návštevníci MDPOH mohli vidieť moderné verzie klasických ľudových rozprávok ako Červená čiapočka a Ako išlo vajce na vandrovku, nechýbali Ezopove bájky v predstavení Ezop a Andersenova rozprávka Snehová kráľovná. Ponúkli sme im však aj úplne nové originálne príbehy. Stanislav Štepka zdramatizoval svoju knihu Lastovičie rozprávky, SĽUK oslovil malých divákov predstavenímGašparko, v ktorom skĺbil bábkové divadlo, ľudový tanec a hudbu. Prvým vlastným projektom pre detských divákov bolo interaktívne predstavenie s Danielom Hevierom -Divadlo nie je zívadlo alebo Hevi Foter prichádza. Druhým vlastným projektom MDPOH, určeným pre deti, bude marcová premiéra pesničkovej rozprávky Tri prasiatka v réžii Róberta Mankoveckého, Rastislava Balleka a Toma Cillera.

Súčasťou divadelnej ponuky Mestského divadla pre deti sú nedeľné popoludnia pre deti a ich rodičov. Tie spájajú rozprávku s kreatívnymi dielňami. Zaujímavé a netradičné bolo i popoludnie s názvom Divadelná bábka, počas ktorého sa deti v netradičnom prostredí divadelného bufetu, ležiac na vankúšikoch, oboznámili so spôsobom výroby bábky, práce s ňou a vyskúšali si tiež animáciu s bábkou pod odborným vedením. Deti a študenti mali tiež možnosť prezrieť si divadelné zákulisie s fantómom divadla a pred Vianocami ich v divadle privítal aj Mikuláš so svojou družinou.

Organizované predstavenia pre deti a mládež budú naďalej súčasťou programovej ponuky Mestského divadla P. O. Hviezdoslava. Viac informácií o programovej ponuke na http://www.mdpoh.sk

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. NEZNÁMA KALVÁRIA V BRATISLAVE

(07.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Mozaika regiónu; 15.20; 5 min.; HARGAŠOVÁ Ľubica)

Hana MICHALČÍKOVÁ, moderátorka:

"V hlavnom meste sú dve krížové cesty. Jedna sa končí na Kalvárii - tú poznajú mnohí, nielen veriaci, ale aj mladé zaľúbené páriky a vyznávači turistiky. Je tam akási magická atmosféra. A navyše je odtiaľ nádherný výhľad nielen na celú Bratislavu, ale aj na široké okolie. Druhá krížová cesta, o tej vie málokto. Tá je v podhradí. A práve tam sa spolu so sprievodcom cestovného ruchu Pavlom ŠIMOVE vybrala Ľubica HARGAŠOVÁ."

Ľ. HARGAŠOVÁ:

"Po pravej strane máme Dóm sv. Martina, tu, hneď vedľa Múzeum hodín. Priznám sa vám, že na rohu BEBLAVÉHO a Mikulášskej ulice je stĺp, ktorý som si nikdy nevšimla."

P. ŠIMOVE:

"Áno. Na stĺpe je Kristus, ktorý sa modlí na hore Olivovej. Je to začiatok ďalšieho unikátu a dôkazu kultúrnej bohatosti hlavného mesta. Máme tu totiž dve krížové cesty, z ktorých jedna stojí nielen v samom srdci Starého mesta, ale dokonca bola postavená v srdci miestneho židovského geta, čo je unikát, o akom hádam nikto, nikdy, nikde nepočul."

Ľ. HARGAŠOVÁ:

"Takže teraz tu, kde stojíme, bolo židovské geto?"

P. ŠIMOVE:

"Áno. Tu na podhradí povolili koncom 16. storočia PÁLFFYOVCI usadiť sa hlavne židovským obchodníkom, ale aj Židom ako takým. Oni mohli na uzučkých parcelách medzi hradbami, ktoré vidíme dole a zhruba úrovňou, kde sme my, stavať domy a vlastniť nehnuteľnosti. Samozrejme, nie zdarma. Platili dvojnásobné dane. V každom prípade, asi o jeden a pol storočia neskôr vznikla práve tu druhá krížová cesta v Bratislave, ktorá je omnoho intímnejšia a tým, že vznikla priamo na ulici, je dosť nenápadná, ale napriek tomu známa. Na podhradí vtedy žilo asi 6-násobne viac židovského obyvateľstva ako kresťanských mešťanov, ktorí boli občania poddanského mestečka, ktoré patrilo ako podhradie pod PÁLFFYOVCOV a oni, aby mali čo najbližšie, vtedy veľmi módnu a požadovanú záležitosť, krížovú cestu, sa zrejme rozhodli, takúto im tu postaviť napriek veľmi hustej zástavbe, napriek tomu, že keď pôjdeme teraz ďalej, sa museli technicky veľmi vynájsť a umiestňovať zastavenia vyslovene do múrov domov na zábradlie schodiska, ktoré uvidíme za chvíľu a tak ďalej."

Ľ. HARGAŠOVÁ:

"Ja som vždy vedela, že miesta zastavenia krížovej cesty sú na kopcoch. A toto celkom taký kopček nie je. Toto je akoby pod kopčekom."

P. ŠIMOVE:

"V podstate tu vznikol svätý vrch, ktorého vrchol je Kostol sv. Mikuláša, ktorý je tu, za rohom. Tiež stavebné dielo podnietené rodinou PÁLFFYOVCOV. A aj keď to neni vrch, tak predsa len, idete sčasti do kopca a až po schodoch a k tomu ešte treba povedať, nie všetky krížové cesty museli byť nevyhnutne na nejakom vysokom, viditeľnom vrchu."

Ľ. HARGAŠOVÁ:

"Takže tu, pri tomto stĺpe je začiatok."

P. ŠIMOVE:

"Áno, aj keď vlastne existuje viacero teórií, aká rozsiahla táto krížová cesta bola. Pretože okolo hradu sa potom dá nájsť ešte najmenej jedna veľmi podobná socha na stĺpe a na samotnom hrade ešte ďalšia. Takže sa predpokladá, jedna z verzií je tá, že tá krížová cesta mohla byť nejako predĺžená až na hrad, kde potom, o niekoľko desaťročí neskôr, bol založený kňazský seminár. Ale najpravdepodobnejšie je, že začínala tu, mala päť zastavení a končila Kostolom sv. Mikuláša, kde bola Kalvária."

Ľ. HARGAŠOVÁ:

"No a pred nami už vidíme mikulášsky kostol."

P. ŠIMOVE:

"Vidíme dokonca schody, ktoré vedú k nemu a na bývalom meštianskom dome výklenok, v ktorom bolo ďalšie zastavenie. Ešte ďalšie potom bolo na samotných schodoch. Je prázdne. Táto krížová cesta mala šťastie, že prežila najväčší požiar židovského geta v roku 1913 neporušená. Čiže všetko tu naokolo zhorelo. Bohužiaľ, neprežila búranie židovského geta koncom 60. rokov a vtedy, bohužiaľ, aj zmizla časť zastavení. Niektoré sa našťastie dostali do Galérie mesta Bratislavy."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. Ján Slota v predvolebnom spote: Hrdý šofér autobusu

(07.03.2012; www.pluska.sk; 8.27, s. -; las)

Líder národniarov ako šofér autobusu či linka MHD s názvom Parlament. Aj toto je možné vidieť v predvolebnom spote SNS. Ide však o čistú utópiu. Nielenže takáto linka v hlavnom meste vôbec nepremáva, ale šéf SNS ani nemôže byť vodič autobusu. Nemá na to totiž vodičák.

Kto teda vyvážal straníckych kolegov hore-dole po Bratislave? "Autobus som neriadil ja, ale dablér," potvrdil nám Slota. Preto sa v záberoch objavuje iba vtedy, keď vozidlo stojí. Zdá sa však, že Slota o dráhe vodiča autobusu neuvažuje ani v prípade, že by im to vo voľbách nevyšlo. Takýto vodičák si totiž ani neplánuje zadovážiť. Hlavne, že si trúfa na tank.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. Smer robí kampaň z električky

(07.03.2012; www.sme.sk; bratislava.sme.sk, s. -; Durdovanský Michal)

Skupina Lojzo tvrdí, že zahrajú tomu, kto im dá peniaze.

BRATISLAVA. "Kam ťa zvezieme?" pýta sa slečna s cukrovou vatou v ruke okoloidúceho na Kamennom námestí v Bratislave. Hlavným mestom premáva červená električka ponúkajúca ružovú cukrovú vatu, sadeničky s logom strany a hudbu kapely Lojzo. Na námestí si dáva niekoľkominútovú pauzu.

"Kontaktovali nás, tak sme prišli," vraví Tomáš Fabor zo skupiny Lojzo. "Je jedno, koho budeme voliť, zaplatili nám, tak sme prišli. Viete, aká je situácia v hudbe."

V jedinom vozni je voličov z ľudu málo. Takmer polovicu zapĺňajú len členovia Lojza a zbytok predvolebný štáb strany, ktorý si pripíja tvrdým alkoholom z plastového kelímka.

Bežných ľudí zastupuje len mladá trojčlenná rodinka. Malé dievčatko podľa výrazu tváre najviac zaujala obrovská cukrová vata.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. LETISKO BRATISLAVA MALO ÚSPEŠNÝ ROK

(07.03.2012; Televízna stanica STV 2; Tempo; 15.40; 2,5 min.; R)

V. STANKAY, moderátor:

"Odborníci sa zhodujú, že Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave má obrovský potenciál, svedčí o tom jeho modernizácia, ktorá z neho urobila modernú vstupnú bránu do našej republiky. Pozrime sa na bilanciu roku 2011 nášho najväčšieho letiska.

Rok 2011 bol pre letisko Bratislava rokom konsolidácie, pozitívnym signálom bol medziročný rast záujmu o charterové lety, ktorý všetky štyri letné mesiace prekračoval hranicu desať percent. Historický úspech dosiahlo letisko aj v objeme vybaveného leteckého nákladu, ktorý kontinuálne rástol počas celého roka a dosiahol úroveň 20 530 ton. Voči leteckým dopravcom zaviedlo letisko podporný program, ktorý priniesol ovocie v podobe spoločností Norwegian, Czech Airlines a UTair Aviation."

T. KIKA, Letisko M. R. Štefánika v Bratislave:

"Štyri letné mesiace dovolenkové najsilnejšie zaznamenali 10-percentný nárast každý jeden mesiac. Prepravili sme opäť omnoho viac dovolenkárov než po minulé roky a je to dobrý signál - Slováci lietajú, naučili sa lietať a naučili sa lietať z Bratislavy. Veľmi sa tešíme. Narástla nám siedmimi percentami aj medzinárodná nepravidelná doprava a tým najsilnejším mesiacom bol mesiac júl, prepravili sme vtedy 251 024 cestujúcich, to je počet, ktorý prešiel naším terminálom. A najsilnejším dňom minulého roka bol 4. august 2011, kedy naším terminálom prešlo 10 209 cestujúcich."

V. STANKAY:

"Prioritou letiskovej spoločnosti pre rok 2012 je dokončenie dostavby terminálu v zmysle harmonogramu prác, aby už počas tohtoročnej hlavnej letnej sezóny mohli aj prilietavajúci cestujúci na Slovensko využívať nové reprezentačné priestory letiska. Vychádzajúc z údajov Medzinárodnej asociácie leteckej dopravy za rok 2011, ktorá zbiera informácie o predaných letenkách od predajcov a leteckých dopravcov a ktorá deklarovala 15-percentný rast záujmu o leteckú dopravu na Slovenskom trhu, predpokladá letisková spoločnosť nárast počtu cestujúcich na letisku Bratislava o päť percent."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Z BRATISLAVY DO KOŠÍC RÝCHLEJŠIE

(07.03.2012; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 9/16; ZAVŘEL Adam)

Adriana KMOTRÍKOVÁ, moderátorka:

"Z Bratislavy do Košíc sa bude cestovať rýchlejšie, ak teda pôjdete vlakom. Medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom sa totiž začína s poslednou etapou modernizácie koľají. Vďaka tomu sa asi na 60-kilomterovom úseku bude môcť jazdiť až 160-kou. Ľudia by mali túto rýchlosť na vlastnej koži pocítiť už o pár rokov."

Adam ZAVŘEL, reportér:

"Železničná trať medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom by mala byť hotová do leta 2015. Jej celkové náklady sa vyšplhajú na viac ako 660 miliónov eur, pričom asi 60 percent z tejto sumy zaplatí Európska únia."

Martina PAVLÍKOVÁ, hovorkyňa ŽSR:

"Pocítia to, samozrejme, cestujúci na tom, že budeme mať nové modernejšie, takzvané bezstykové koľaje, budeme mať nové modernejšie zabezpečovacie zariadenia, a samozrejme, pocitovo bude najdôležitejšie pre cestujúcich, že sa bude jazdiť rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu."

A. ZAVŘEL:

"Ide tak o poslednú zo šiestich etáp 60-kilometrového úseku. Práve dnes podpísalo ministerstvo zmluvu na jej výstavbu za takmer 92 miliónov eur bez DPH. Cestu z Bratislavy do Košíc by mala skrátiť o 20 minút."

M. PAVLÍKOVÁ:

"Samozrejme, výsledný efekt a úspora času bude po dokončení celého úseku Nové Mesto nad Váhom - Púchov."

A. ZAVŘEL:

"Okrem toho sa v rámci európskej dopravnej siete vybuduje aj nový terminál pri Tepličke nad Váhom. Práve tam sa budú prekladať kontajnery s tovarom z vlakov na kamióny."

Vladimír ĽUPTÁK, generálny riaditeľ ŽSR:

"Toto je prvý vlastne terminál, máme v pláne postaviť 4. Ten prvý sa už vlastne podpísala zmluva a ďalší by mal byť v Košiciach, v Bratislave a Leopoldove."

A. ZAVŘEL:

"60-kilometrový úsek by tak mal byť hotový približne o 3 roky. Tým sa však modernizácia koľají nekončí. Vypíše sa nová súťaž a trať sa bude obnovovať ďalej v smere do Žiliny."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. Prieskum: Najviac škodí SDKÚ

(08.03.2012; Hospodárske noviny; s. 1, 3; Janásik Milan)

Voľby 2012. Niekdajší líder pravice je podľa ľudí najmenej dôveryhodný.

Bratislava - Stranu, ktorá dostala krajinu do Európskej únie a zaviedla rovnú daň, dnes ľudia považujú za najviac škodlivú pre Slovensko. Za takú označila SDKÚ-DS krátko pred voľbami takmer štvrtina opýtaných v exkluzívnom prieskume agentúry Focus pre Hospodárske noviny. Podľa odborníkov za to môže kauza Gorila, ale aj neschopnosť lídra Mikuláša Dzurindu odísť v pravej chvíli.

Synonymum korupcie

"Gorila zasiahla ľudí na takom citlivom mieste, že SDKÚ sa stala synonymom korupcie. Akoby ukázala prstom len na SDKÚ," myslí si

Ivan Dianiška z agentúry Focus. Politológ Pavol Marchevský hovorí, že negatívne vnímanie strany je spojené s osobou Dzurindu. "Obsadzuje v rebríčkoch nepopularity prvé miesta, takže je to prirodzené," tvrdí. Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý hovorí, že všetky strany robia chyby. "Nevidím dôvod ich rozoberať 48 hodín pred voľbami," reagoval Beblavý.

V top trojke aj Fico

Strana podľa Beblavého krajinu zanechala vždy v lepšom stave, ako ju prebrala. "Voličov môžeme len požiadať a poprosiť, aby prišli voliť," povedal bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ-DS).

Respondenti v prieskume odpovedali na otázku, ktorá strana najviac škodí a je najmenej dôveryhodná. Za SDKÚ-DS skončil na druhom mieste Smer-SD a na treťom SNS.

Odborníci sa zhodujú, že politická nechuť voličov voči vedeniu SDKÚ prekryla aj ekonomické reformy, ktoré strana za sebou má.

Podľa Gabriela Šípoša z Transparency International Slovensko je práve SDKÚ stranou, čo stála za väčšinou opatrení, ktoré Slovensku pomohli. Na druhej strane môže SDKÚ-DS podľa Šípoša doplácať aj na niekoré nepopulárne opatrenia.

Dzurinda ako prekážka

Zásluhy Dzurindu sú podľa Marchevského nepopierateľné. "Ubehlo však už veľa rokov, politická scéna sa vyvíja a verejná mienka vníma politikov, ako je Dzurinda, ako prekážku," hodnotí politológ Marchevský.

Stranu v roku 2010 volilo viac ako pätnásť percent voličov. Podľa posledného prieskumu agentúry Focus si SDKÚ s 5,1 percenta udržala len tretinu voličov a lavíruje na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. SDKÚ označila ako najškodlivejšiu a najnedôveryhodnejšiu až takmer polovica voličov opozičného Smeru-SD. Ten v prieskume za SDKÚ-DS s 12, 6 percenta je nasledovaný SNS s 12,4 percenta. "Istá časť verejnosti nezabudla, v akých kauzách je strana namočená," komentoval národniarov Dianiška. Z väčších strán prieskum dopadol najlepšie pre Most-Híd a Obyčajných ľudí Igora Matoviča.

Lebo Bugár

Odborníci vidia za úspechom Mosta-Híd osobu jeho predsedu Bélu Bugára a nekonfrontačnú politiku. "Strana navyše nemala rezorty, ktoré by mali dosah na životnú úroveň politikov," myslí si Šípoš. Pri Matovičových Obyčajných ľuďoch zasa zohráva úlohu, že strana nie je na politickej scéne dlho. "Aj keď boli čiastočne pri moci, nevládli. Štylizovali sa do úlohy kontrolóra moci," zhodnotil Šípoš.

----

23,7

percenta ľudí považuje SDKÚ za najviac škodlivú stranu pre Slovensko

----

Ktorá strana najviac škodí Slovensku

SDKÚ

Mikuláša Dzurindu

27,3%

Smer

Roberta Fica

12,6%

SNS

Jána Slotu

12,4%

----

Ostatné strany

SaS

7,8%

Strana slobodné slovo - Nory Mojsejovej

6,2%

SMK

6,0%

KDH

5,0%

HZDS

4,2%

Strana rómskej únie na Slovensku

3,2%

Most-Híd

2,7%

OĽaNO

2,0%

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. Cyklomost má spojiť slovensky a rakúsky breh Moravy

(07.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

Práce na výstavbe cyklomosta medzi Devínskou Novou Vsou a obcou Schlosshof pokročili natoľko, že oceľová konštrukcia cyklomosta už takmer spája slovenskú a rakúsku stranu . V týchto dňoch by malo dôjsť aj k faktickému spojeniu mostného telesa.

"Podľa harmonogramu prác výstavby by v najbližších dňoch mal realizátor pristúpiť ku kompletnému premosteniu oboch brehov, čím by sa mali ukončiť základné konštrukčné práce," povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (SDKÚ-DS)

Výstavba cyklomosta sa začala vlani v septembri, cyklisti by po ňom mali jazdiť v lete. Bude slúžiť pre dopravu cyklistov, peších turistov a vozidlá záchrannej služby. Z celkovej dĺžky lávky 955 metrov tvorí oceľová mostná konštrukcia 525 metrov, šírka lávky je štyri metre. Výška mosta nad hladinou Moravy umožní v budúcnosti bezpečnú plavbu po rieke.

Krajská samospráva koncom februára vyhlásil anketu o názve cyklomosta, aby spoznala aj názor verejnosti. Župa navrhla tri pomenovania - Most Márie Terézie, Most slobody, Most železnej opony, pričom ľudia mohli navrhnúť aj vlastný názov. V internetovom hlasovaní vyhral názov Most Chucka Norrisa. O názve cyklomosta rozhodnú krajskí poslanci i predstavitelia Dolného Rakúska.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. P. FREŠO: Súťaž podporila čitateľskú gramotnosť stredoškolákov

(07.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 7. marca (TASR) - Vráťme knihy do škôl je názov prvého ročníka čitateľskej súťaže pre študentov stredných škôl, ktorú pripravil Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v spolupráci s čitateľským internetovým portálom ABC shop a knižným vydavateľstvom Ikar. Projekt dnes vyhodnotili na Gymnáziu na Vazovovej ul. v Bratislave.

Do súťaže s leitmotívom Čítaj a vyhraj sa zapojilo takmer 700 študentov stredných škôl z celého Slovenska. Len v Bratislavskom kraji to bolo 21 škôl, z ktorých prišlo do súťaže 212 príspevkov. Súťažné pravidlá boli jednoduché. Stačilo si prečítať ľubovoľne zvolenú knihu, urobiť z nej opis a zaslať prostredníctvom internetu na súťažnú adresu. Vecnými cenami odmenili 20 najlepších prác.

Podľa predsedu BSK Pavla Freša mala súťaž veľmi široký ohlas a prispela k rozvoju čitateľskej gramotnosti medzi stredoškolskou mládežou. "Svojím spôsobom ide o spojenie klasického čítania kníh s komunikáciou na sociálnych sieťach. Spoločnosť sa nachádza na pol ceste medzi štandardným čítaním knižiek a komunikáciou prostredníctvom webových portálov. Súťaž prispela aj k tomu, aby si obe komunikačné médiá navzájom nekonkurovali, ale naopak, spolupracovali," uviedol okrem iného Frešo.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. VLÁDA: Eurofondy sa ku konci januára 2012 čerpali na 25,18 %

(07.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 7. marca (TASR) - Čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci Národného strategického referenčného rámca (NSRR) k 31. januáru 2012 dosiahlo 2,894 miliardy eur, čo predstavuje 25,18 % z alokácie na programové obdobie 2007 až 2013.

"Kontrahovanie finančných prostriedkov dosiahlo 7,746 miliardy eur, čo predstavovalo 67,37 % alokácie. Od januára 2011 nárast v kontrahovaní zaznamenal Operačný program (OP) Technická pomoc o 23,82 percentuálneho bodu (p. b.) a OP Bratislavský kraj s nárastom o 18,78 p. b.," uvádza sa v Informácii o stave realizovania NSRR k 31. januáru 2012, ktorú dnes prerokovala a vzala na vedomie vláda SR.

Celkovo bolo za obdobie od 1. januára 2007 do konca januára 2012 v rámci NSRR vyhlásených 402 výziev v celkovej sume 9,52 miliardy eur. Ku koncu januára tohto roka sa v rámci OP Doprava predložilo na schválenie Európskej komisii 11 veľkých projektov, z toho 6 projektov bolo schválených. Riadiaci orgán pre OP Životné prostredie predložil na schválenie 7 veľkých projektov, pričom žiadny projekt nebol zatiaľ schválený.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. J. ČINČALA - NEZAMESTNANOSŤ JE PROBLÉM

(07.03.2012; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 10.00; 11 min.; FÓNOD BABINCOVÁ Natália)

N. FÓNOD BABINCOVÁ, moderátorka:

"Počas vlaňajška sa armáda Slovákov bez práce zmenšila, výnimkou bol iba koniec roka, kedy nezamestnanosť po dlhšej dobe opäť vzrástla, situácia sa bude podľa odborníkov tento rok ďalej zhoršovať."

M. MAŠURA, reportér TA 3:

"Takmer 370-tisíc, toľko Slovákov vlani nemalo prácu, najlepšie bol na tom tradične Bratislavský a najhoršie Košický kraj."

Košičania:

"Keby som bola mladá, určite idem preč."

"Všetko sa centralizuje do Bratislavy. Nie sú tu žiadne diaľnice na východ."

"Veľa ľudí nemá robotu a jak žijú, z rúk do úst, kradnú."

M. MAŠURA

"Aj keď sa situácia oproti roku 2010 zlepšila, koncom vlaňajška nezamestnanosť opäť vzrástla, napriek tomu, že niektoré odvetvia prijímali ľudí vo veľkom."

M. VALACHYOVÁ, analytička Slovenskej poisťovne:

"Sektory, ktoré generujú nové pracovné miesta, to sú najmä v priemysle, v automobilkách, v elektrotechnickom priemysle, už nestačia generovať toľko pracovných miest, aby vykryli pracovné miesta, ktoré zanikajú v iných odvetviach."

M. MAŠURA

"Situácia by sa mala ďalej zhoršovať aj v tomto roku, počet nezamestnaných podľa odhadov prekročí 380-tisíc a bude siahať tak na úrovne spred vlaňajška."

M. VALACHYOVÁ:

"Očakávame, že ten ekonomický rast nebude natoľko silný, aby nezamestnanosť klesla."

M. MAŠURA

"V čase, keď vyšli čísla o situácii na trhu práce, sa minister financií chválil úspechmi odchádzajúcej vlády v boji s nezamestnanosťou."

I. MIKLOŠ:

"Počas vlády Ivety RADIČOVEJ, ale to len za rok a pol, pribudlo 50-tisíc pracovných miest."

M. MAŠURA

"Kabinet Ivety RADIČOVEJ síce spružnil Zákonník práce a tým pripravil pôdu na vytváranie nových pracovných miest, odborník však hovorí, že mohol urobiť viac."

Ľ. SIROTA, generálny riaditeľ spoločnosti Trenkwalder:

"Mnoho ďalších veľmi rýchlych opatrení, ktoré bolo možné urobiť, sa neurobili. Chýbala podpora príležitostnej práce, chýbal tu toľko diskutovaný medzitrh práce."

M. MAŠURA

"Nezamestnanosť je jedným z hlavných problémov Slovenska, v únii patrí k najvyšším."

---

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"O tejto situácii sa teraz budeme rozprávať s naším hosťom, členom predstavenstva Slovenskej informačnej a marketingovej spoločnosti Júliusom ČINČALOM, dobrý deň, vitajte. Tak nezamestnanosť nie je príjemná téma na rozhovor a myslím, že ani pre mnohých Slovákov na riešenie situácie. Z hľadiska únie je údajne Slovensko na tom najhoršie, prečo?"

J. ČINČALA:

"Ja by som možno sa viacej venoval tomu, čo vlastne zapríčinilo, alebo čo sú vlastne dôsledky vysokej nezamestnanosti na Slovensku. Na jednej strane je to určite globálny pokles alebo dopyt po službách, tovaroch a produktoch jednotlivých spoločností, čo samozrejme je tým najväčším škodcom toho samotného podnikateľského prostredia. Určite je to samozrejme tým pádom ale aj aktivácia konkurencie, kde spoločnosti medzi sebou zvádzajú väčší konkurenčný boj, ako v prípade, keď je, nazvem to, ten dopyt toho trhu väčší. Tým pádom veľakrát idú pod výrobné náklady, tým pádom sa dostávajú do platobnej neschopnosti a z platobnej neschopnosti je už naozaj len krôčik k samotnej exekúcii alebo likvidácii danej spoločnosti a tým pádom opäť straty zamestnanosti. Určite je to neželaný import, ktorý vlastne do dnešného dňa nesleduje žiadna inštitúcia alebo žiaden rezort a ten vplýva vlastne na samotné národné hospodárstvo. To znamená, že v prípade, že je do Slovenskej republiky import aj surovín, ktoré majú vplyv samozrejme na udržateľnosť jednotlivého národného, jednotlivej časti národného hospodárstva, ktorý je vlastne zdecimovaný, tak je pochopiteľné, že dochádza opätovne k prepúšťaniu a tým pádom k navyšovaniu nezamestnanosti. A spomínaná platobná neschopnosť, čiže to znamená dostávame sa do nejakého kolesa, začarovaného kruhu, kde neplatím svojim dodávateľom, neplatím svojim subdodávateľom, tí zase samozrejme nie sú schopní plniť svoje záväzky voči svojim zamestnancov, minimálne, pretože sa bavíme o zamestnanosti a tým pádom opätovne dochádza k nárastu nezamestnanosti.

No a veľmi dôležitá vec je školstvo, školstvo a jej vlastne korelácia vo vzťahu k regionálnemu podnikateľskému prostrediu, kde školstvo ako také chrlí každoročne tisíce nezamestnaných, preto lebo nenachádzajú uplatnenie v tom svojom danom regióne, v tom svojom danom odbore. Čiže to znamená, ak si povieme, že v regióne povedzme Kysúc je päť až desať odborných učilíšť, ktoré produkujú strojárov, ale v tom danom regióne je potreba odborníka v tom danom odbore naozaj minimálna, sú to nezamestnaní."

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"Keď sme už pri tom školstve, tak o aké odbory alebo profesie je najväčší záujem na Slovensku?"

J. ČINČALA:

"Určite máme niekoľko odborov, ktoré sú žiadané, určite je to elektrotechnický priemysel, určite je to automobilový priemysel a na druhej strane je nutné sa pozrieť na to, že spoločnosti hľadajú momentálne v období krízy iné riešenia, ktoré by mali napomôcť zvyšovaniu efektivity, produktivity práce a to je vytváranie nejakých technologických centier, nových vývojových centier, čiže hľadajú odborníkov, či už sú to odborníci v IT, alebo sú to odborníci naozaj v krízovom manažmente a tak ďalej. Toto bude hrať asi prím, určite. Čiže aj vo vzťahu k nejakému miernemu nárastu HDP v tomto roku, ktorý by ale podľa nášho názoru nemal prekročiť jedno percento navýšenia oproti predchádzajúcemu roku, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Čiže to znamená, že všetci sa budú uberať skôr investíciami do technológií, investícií do znižovania nákladovosti samotnej výroby a produkcie."

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"Tí, čo ešte študujú alebo sa rozhodujú, na akú školu pôjdu, tí ešte môžu mať na výber, aj podľa toho, keď sledujú presne tie požiadavky trhu a vedia si vybrať ten správny odbor. Ale čo s tými, ktorí sú momentálne vyučení v odbore, ktorý jednoducho nejde na dopyt. Čiže čo im navrhujete, možno akým spôsobom by sa mohli uberať, ako ďalej, aby si našli prácu."

J. ČINČALA:

"Je to samozrejme, je to všetko o vzdelávaní toho daného človeka, je to o ochote cestovať, je to o ochote meniť svoje návyky, je to o ochote presťahovať sa, je to v prvom rade o komunikácii s prípadnými požiadavkami, ktoré trh má, samozrejme. Existuje tu od centra vzdelávania cez úrady, cez rôzne inštitúcie, ktoré vlastne napomáhajú týmto v úvodzovkách znevýhodneným skupinám, ktoré tvoria tú najväčšiu časť nezamestnanosti alebo percento nezamestnaných na Slovensku, čiže sú to ľudia bez vzdelania."

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"Hovorili sme aj v reportáži, sme spomínali Košice, tam je v podstate najviac nezamestnaných, keď zoberieme Košický kraj a naopak, najmenej v Bratislavskom kraji. Prečo takéto veľké rozdiely medzi regiónmi? Teda tušíme asi prečo, ale povedzme si to tak nejak špecificky."

J. ČINČALA:

"Určite súhlasím s tým, že infraštruktúra ako taká má obrovský vplyv na vytváranie nových pracovných miest, čiže aj na vytváranie nových podnikateľských subjektov. Na druhej strane v spolupráci s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania a ministerstvom hospodárstva sme robili štúdiu, kde Košický kraj vyšiel aj ako kraj, kde dochádza k najviac spoločnostiam, ktoré prichádzajú do likvidácie a exekúcie a vlastne do prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti. Z toho nášho prieskumu to vyšlo až zhruba 67 percent vlastne opýtaných spoločností sa dostáva do platobnej neschopnosti tým, že vošli do vzťahu so spoločnosťou, ktorá už v nej bola. Čiže to znamená, že tým pádom musia hľadať riešenia, ktoré im prinavrátia finančnú silu a stabilitu na trhu, hľadať nové riešenia a nové možnosti. Na druhej strane Košický kraj je jeden z mála krajov, kde bola veľmi veľká diverzifikácia medzi jednotlivými segmentmi spoločnosti, kde samozrejme tak ako vo väčšine regiónov Slovenska, mikro je najcitlivejšie na tieto zmeny a spoločnosti stredné alebo SMI spoločnosti vnímali všetky tieto zmeny na trhu veľmi flexibilne a vedeli sa prispôsobiť, ale najväčšie problémy mali veľké spoločnosti. Hlavne v Košickom kraji."

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"Ja by som sa možno na chvíľu ešte vrátila k tomu školstvu, lebo predsa ide nám o to, aby tie budúce roky boli pozitívnejšie a tá nezamestnanosť naozaj skôr klesala a nie úmerne rástla, úmerne myslím s tým počtom ľudí, ktorí vyšli z vysokých škôl. Tá komunikácia s vysokými školami, neviem, asi nie je teda veľmi efektívna, ale čo pre to urobiť, aby sa zefektívnila, pretože stále je to taký začarovaný kruh a zrejme, keď sa tie miesta nevytvoria v tých ktorých odboroch, tak zrejme naozaj bude dochádzať k tomu, že tí uchádzači nebudú mať miesta."

J. ČINČALA:

"Je to všetko o potrebách, o potrebách trhu, čiže to znamená, že v prípade, že trh potrebuje desať obuvníkov a my ich vyprodukujeme dvadsať, tých desať nám je absolútne zbytočných. Čiže to znamená, že musí tu veľkú úlohu zohrávať aj štát. Bude nutné nastaviť možno nejaké plánovanie, ktoré bude hovoriť o reálnej potrebe trhu, o reálnych analýzach a prognózach, čo vlastne trh reálne potrebuje, ako na tom je slovenské podnikateľské prostredie, nielen z pohľadu celej Slovenskej republiky, ale hlavne regionálne, aby ľudia nemigrovali až do takej miery, kde zistíme, že máme hladové doliny, máme mŕtve doliny, kde jednoducho ľudia už nie sú a predtým tam jednoducho ten život bol, existoval tam. Čiže to znamená, v prípade, že to podnikateľské prostredie v danom regióne má nejaké zameranie, je nutné k tomu smerovať aj potreby školstva a produkcie nových odborníkov v danom odbore."

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"Áno, chcem vlastne k tomu aj touto otázkou a tou vašou odpoveďou smerovať k tomu, že teraz nás vlastne čakajú predčasné voľby, vznikne nová vláda a jednou z priorít by mala byť táto otázka, toto riešenie. Myslíte si, že tam vznikne nejaký posun, dá sa to nejak odhadnúť?"

J. ČINČALA:

"Všetko bude záležať na tom, ako bude k tomu ten ktorý víťaz parlamentných volieb pristupovať samozrejme a ktoré priority si zadajú naozaj za tie, ktoré by mali byť riešené prioritne, alebo ktoré on považuje za tie hlavné a od sa toho samozrejme bude odzrkadľovať aj celkový vývoj či už zamestnanosti alebo stavu podnikateľského prostredia na Slovensku."

N. FÓNOD BABINCOVÁ:

"Takže verme, že to číslo naozaj klesne, lebo je naozaj vysoké, čo si možno len zaželať, že sa budeme stretávať možno aj pri iných témach. Všetko dobré, veľmi pekne ďakujem. Naším hosťom bol pán Július ČINČALA zo Slovenskej informačnej a marketingovej spoločnosti, dovidenia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. ZDRAVOTNÝ STAV BRATISLAVSKÝCH STREDOŠKOLÁKOV JE ALARMUJÚCI

(07.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17.00; por. 7/10; JANČUŠKOVÁ Elena)

Boris URBANČÍK, moderátor:

"Fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak a málo fyzickej aktivity. Aj tieto faktory sa podpisujú pod alarmujúco zlý zdravotný stav bratislavských stredoškolákov. Vyplýva to z predbežných výsledkov prieskumu Bratislavského samosprávneho kraja v spolupráci s regionálnym Úradom verejného zdravotníctva. Nahrávala Elena JANČUŠKOVÁ."

E. JANČUŠKOVÁ, redaktorka:

"Do prvej časti prieskumu sa zapojilo 1 775 žiakov vo veku od 15 do 21 rokov z 13 stredných škôl v Bratislavskom kraji. Výsledky ukázali, že obezitu má asi 10% chlapcov a viac ako 4% dievčat. Pokračuje Valerián POTIČNÝ, riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja."

V. POTIČNÝ:

"Vyšší tlak krvi má až 40% chlapcov a skoro 25% dievčat. Skoro 80% študentov fajčí."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Upozorňuje, že veľa študentov spí menej ako 8 hodín denne. Veľký počet chlapcov užíva potravinové doplnky na zvýšenie svalovej hmoty."

V. POTIČNÝ:

"Potravinové doplnky majú rôznu kvalitu. Otázka je, do akej miery títo študenti vedia o zdravotnom dosahu týchto potravinových doplnkov. Čo sa týka dievčat, tam významná časť vo veku od 14 do 19 používa antikoncepciu."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Ďalšie školy v pôsobnosti bratislavskej župy sa na prieskume zúčastnia do konca roka. Jednou z nich je aj Gymnázium na Vazovovej ulici v Bratislave. Riaditeľka Gabriela DORŇÁKOVÁ."

G. DORŇÁKOVÁ:

"Sú žiaci, ktorí trpia na také choroby, čo by som v živote nepovedala. V poslednom čase nám zomreli aj žiaci už na rakovinu. Aj minule sme mali pohreb žiačky. Čiže toto kedysi neexistovalo. Ale to je teda naakumulované. Asi sa niečo zanedbáva. Tie decká žijú veľmi stresovo."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Opýtali sme sa aj my študentov v hlavnom meste, čo robia pre svoje zdravie."

Anketa:

"To ste sa spýtali nesprávneho človeka, lebo sa veľmi nehýbem."

"Chodím cvičiť, no teraz nie už, lebo mám problémy a beriem doplnky výživy. Vitamíny."

"Hlavne veľa športujem, robím cyklistiku, snažím sa zdravo stravovať."

E. JANČUŠKOVÁ:

"A ty ako sa stravuješ?"

Anketa:

"Nedávam si na to nejaký pozor."

E. JANČUŠKOVÁ:

"Ak budú výsledky prieskumu na konci roka rovnako alarmujúce ako v jeho prvej časti, bratislavské školy možno budú čakať zmeny, napríklad v jedálničkoch v školských jedálňach. Podľa riaditeľa odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja Valeriána POTIČNÉHO, podobné výsledky ako sú v Bratislavskom kraji, by sa dali očakávať aj u stredoškolákov v iných častiach Slovenska."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. VLANI PRI POŽIAROCH ZOMRELO 56 ĽUDÍ. HASIČI ZVEREJNILI SMUTNÉ ČÍSLA

(07.03.2012; Televízna stanica JOJ; KRIMI; 19.00; por. 9/19; KRUPOVÁ Iveta)

Pavol MICHALKA, moderátor

"Pri téme oheň ešte zostaneme. Pri takmer 14-tisíc požiaroch zasahovali vlani hasiči na celom Slovensku. Zomierali pri nich aj ľudia. Vyše dve stoky ďalších plamene zranili. Podľa štatistík najdlhší zásah trval viac ako 163 hodín."

Iveta KRUPOVÁ, redaktorka:

"Najviac požiarov vzniklo v minulom roku v Košickom kraji, takmer 2800. Najmenej s počtom požiarov 1134 v Trenčianskom kraji. Smutné prvenstvo tragických požiarov drží západné Slovensko, presnejšie Bratislavský kraj s 15-timi usmrtenými. Najväčšie škody spôsobil požiar výrobnej haly v Trenčíne a to viac ako 3,5 milióna eur."

Redaktor (vysielané 26.8.2011):

"Takto to v jednom z najväčších podnikov na Považí vyzeralo pár minút po vypuknutí požiaru. Plamene najskôr pohltili úplne novú výrobnú halu. Do pol hodiny bolo na mieste 30 mužov a desať cisterien. Podľa našich informácií požiar zničil polovicu výrobných hál a skladov."

Dana ŠEBESTOVÁ, hovorkyňa Prezídia HaZZ:

"Celkovo spôsobili požiare na Slovensku škody za viac ako 33,5 milióna eur."

I. KRUPOVÁ:

"Nedbalosť a neopatrnosť bola najčastejšou príčinou vzniku požiarov. Pri vypaľovaní trávy a suchých porastov vzniklo viac ako štyritisíc požiarov. Najhorúcejšie boli v tomto prípade soboty a to najmä marcové. Naopak najpokojnejšími, čo sa požiarov týka, boli utorky."

D. ŠEBESTOVÁ:

"Najväčší počet osôb zasahujúcich na jednom mieste bol pri požiari lesného porastu v katastri Staré Hory."

Redaktorka (vysielané 10.4.2011):

"Viditeľnosť bola na niektorých miestach takmer nulová. Oheň sa šíril najmä po vrchole hrebeňov. Pomáha mu suchá tráva a najmä neutíchajúci vietor."

I. KRUPOVÁ:

"Od 10. do 12. apríla pri požiari v Starých Horách zasahovalo dokopy 636 ľudí. Nasadených bolo 20 cisterien a približne 70 kusov inej techniky. Najdlhšie trvajúcim zásahom pre hasičov bol požiar skládky odpadov Pastuchov - Vlčie hory v okrese Hlohovec. Desiatky hasičov pri ňom strávili od 29. novembra do 6. decembra celkovo 163 hodín a tri minúty. Skládka odpadov pritom v roku 2011 horela osemkrát."

D. ŠEBESTOVÁ:

"Na celkovú likvidáciu požiaru bolo použitých 3 833 200 litrov vody."

I. KRUPOVÁ:

"V roku 2011 sa hasiči nevyhli ani evakuácii. Tá najväčšia bola 8. novembra v Banskej Bystrici, kedy museli evakuovať stovky maloletých. Pri poškodení vysokotlakového plynového potrubia museli hasiči evakuovať 530 osôb z toho 376 maloletých. Iveta KRUPOVÁ, Televízia JOJ."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. Vlani bolo na Slovensku viacej konkurzov

(07.03.2012; www.webnoviny.sk; Ekonomika, s. -; SITA)

Najviac konkurzov bolo vyhlásených v bratislavskom kraji. Celkovo ich počet stúpol o 4,5 %

BRATISLAVA 7. marca (WEBNOVINY) - Počet vyhlásených konkurzov na Slovensku v minulom roku mierne vzrástol. Na druhej strane počet povolených reštrukturalizácií v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 mierne poklesol.

Vyplýva to z analýzy spoločnosti Slovak Credit Bureau, ktorá vychádza z rozhodnutí súdov.

"V roku 2011 sme zaznamenali 392 vyhlásených konkurzov, čo predstavuje oproti roku 2010 iba ich mierny nárast o 17 vyhlásených konkurzov, t. j. o 4,53 %," informuje spoločnosť. Počet povolených reštrukturalizácií poklesol vlani o dve, resp. o 1,98 % na 99.

Za hlavný dôvod nízkeho medziročného nárastu počtu vyhlásených konkurzov považuje Slovak Credit Bureau ekonomické podmienky pre podnikanie, ktoré boli v minulom roku porovnateľné s rokom 2010. "V porovnaní s počtom vyhlásených konkurzov je dlhodobo zrejmé, že sa reštrukturalizácie ako alternatíva konkurzov využívajú v relatívne malej miere," uvádza spoločnosť v zverejnenej analýze.

Poradie krajov z hľadiska počtu vyhlásených konkurzov v minulom roku bolo pritom podľa záverov analýzy odlišné od roku 2010 s výnimkou bratislavského kraja, v ktorom bol v obidvoch rokoch vyhlásený výrazne najväčší počet konkurzov. Najmenší počet konkurzov bol vyhlásený v roku 2010 v nitrianskom kraji a v roku 2011 v trenčianskom kraji.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. Stredoškoláci v Bratislave si nevážia svoje zdravie

(07.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Výsledky projektu Rešpekt pre zdravie sú alarmujúce. Až 80 percent opýtaných študentov fajčí, mnohí berú výživové doplnky a 20 percent chlapcov má nadváhu, alebo obezitu.

BRATISLAVA 7. marca (WEBNOVINY) - Výsledky projektu Rešpekt pre zdravie, v rámci ktorého Bratislavský kraj už štyri mesiace mapuje zdravotný stav stredoškolákov, sú alarmujúce.

Z prvých výsledkov projektu podľa lekára samosprávneho kraja Valeriána Potičného vyplýva, že 20 percent chlapcov má nadváhu alebo je obéznych, študenti majú v pomerne nízkom veku problém s tlakom.

Zdravotný stav stredoškolákov zatiaľ zisťovali v 13 školách v pôsobnosti kraja, vyšetrených bolo 1 775 detí vo veku 15 až 21 rokov, a to po dohode s rodičmi a so školami. Agentúru SITA informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová.

80 percent žiakov fajčí

"Informácie, ktoré nás prekvapili, sa týkajú najmä fajčenia - skoro 80 percent študentov v tejto vekovej kategórii fajčí. Ďalším zaujímavým prvkom je veľké užívanie potravinových doplnkov," priblížil Valerián Potičný.

Tie majú podľa neho rôznu kvalitu, rôznu cenu, rôznu hodnotu, otázkou je, do akej miery študenti vedia o zdravotnom dosahu týchto doplnkov na organizmus. V tomto prípade ide najmä o chlapcov.

U dievčat podľa neho významná časť vo veku od 14 do 19 rokov používa antikoncepciu. Z priebežných výsledkov tiež vyplýva, že veľké percento detí spáva denne menej ako osem hodín.

So zdravím detí treba pohnúť

Bratislavský samosprávny kraj chce podporovať u žiakov pohybové aktivity a po skončení projektu chcú zlepšenie stravovacích návykov u mládeže. "Snažíme sa vytiahnuť mládež von z pasívneho prostredia," povedal predseda BSK Pavol Frešo na margo toho, že mladí majú veľmi silný vzťah k počítačom a málo sa pohybujú.

"Už tieto predbežné výsledky hovoria o tom, že je dobrý dôvod, hlavne pre rodičov, aby sme pohli so zdravotným stavom našej mládeže, lebo mnohé z týchto výsledkov sú skôr charakteristické pre ľudí 30 a viacročných ako pre stredoškolákov," doplnil Frešo.

Projekt Rešpekt pre zdravie zahŕňa preventívne vyšetrenia žiakov, ktoré sa sústredia najmä na civilizačné ochorenia, ako je aj obezita a cukrovka. BSK rozbehol projekt ako prvý spomedzi krajov, potrvá do konca roka.

Kraj sa pre realizáciu projektu rozhodol na základe údajov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý takúto akciu rozbehol v základných školách v bratislavskej Petržalke. S úradom v tomto projekte kraj spolupracuje.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. Za mostom - Behind the Bridge

(06.03.2012; www.bratislava24.sk; s. -; -)

Zintenzívniť ponuku pre turistov na slovenskej strane by mal projekt Za mostom, ktorého cieľom je vybudovať cyklotrasy pozdĺž bývalej železnej opony a zrevitalizovať pohraničné bunkre pozdĺž rieky Morava.

Projekt je spoločnou iniciatívou Bratislavského kraja a spolkovej krajiny Dolné Rakúsko. Predstavili ho na včerajšej konferencii realizovanej v rámci projektu "Za mostom - Behind the Bridge", na ktorej sa okrem bratislavského župana Pavla Freša zúčastnili aj veľvyslanec Rakúskej republiky Markus Wuketich a poslankyňa NR SR a krajská poslankyňa Magda Vášáryoává, ktorá je garantom projektu. Rozpočet projektu je 475.000 eur, ktoré z 95 percent poskytne Európsky fond regionálneho rozvoja.

"V projekte Za mostom ide o revitalizáciu bunkrov, ktoré boli pozdĺž bývalej železnej opony, aby sa táto trasa nielen pre cyklistov ale aj pre korčuliarov a peších turistov stala stále viac atraktívna, či už zo slovenskej alebo rakúskej strany," povedal bratislavský župan Pavol Frešo. Obrovský záujem je podľa neho aj zo strany starostov, ktorí spravujú obce a mestské časti pod Malými Karpatmi, aby sa celá tá sieť cyklotrás rozšírila do všetkých obcí na Záhorí a po západnej časti hlavného mesta. "Chceme, aby tá atrakcia, ktorú budujeme na bývalej železnej opone, sa z jednej jazvy, cez ktorú ľudia nemohli chodiť, zmenila na turisticky príťažlivé miesto, kde budú návštevníci tráviť svoj voľný čas," doplnil župan Pavol Frešo.

Významnú úlohu zohrala aj poslankyňa NR SR a zastupiteľstva BSK Magda Vášáryová, ktorá je garantom projektu. "Potrebovali sme novelou zákona previesť majetok, ktorý nevyužíva ministerstvo obrany, a to sú vojenské zruby, teda bunkre, do majetku Bratislavského samosprávneho kraja, aby sa mohol BSK o ne starať, aby aj ta signálna bývala cesta pohraničníkov mala svojho pána, aby sa to využívalo a aby to bolo právne čisté," priblížila. Zároveň verí, že táto hranica už nikdy nebude deliaca, ale bude spájať.

Revitalizácia bunkrov nadväzuje na dobudovanie základnej turistickej infraštruktúry pre kvalitný rozvoj cykloturizmu a turizmu v regiónoch susediacich s cyklomostom, ktorý sa stavia medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskou obcou Schlosshof. Renovované bunkre majú zatraktívniť cyklotrasy v danom území a prispieť tak k rozvoju cezhraničného turistického ruchu. Podľa župana Pavla Freša budú zároveň slúžiť aj ako spomienka na obete totalitného režimu, ktoré zahynuli pri pokuse o prekonanie "železnej opony" na ceste do demokratického sveta.

Projekt "Za mostom - Behind the Bridge" bude realizovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúska republika 2007 - 2013. Vedúcim partnerom projektu je Bratislavský kraj. V rámci projektu bude, okrem iného, vybudované záchytné parkovisko v Devínskej Novej Vsi, zrekonštruované obranné bunkre pozdĺž rieky Morava, osadené cyklostojany a infostojany popri vytipovaných gastronomických zariadeniach a zároveň prebehne masívna infokampaň pod vedením Bratislavského kraja.

Zdroj + foto: BSK, Iveta Tyšlerová

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. VOĽBY12: ZMOS: Odvody za členov volebných komisií by mal zaplatiť štát

(07.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 7. marca (TASR) - Štát by mal v plnej miere samosprávam uhradiť peniaze, za ktoré obce zaplatia povinné odvody členom volebných komisií a zapisovateľom. Vyhlásil to výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány.

ZMOS argumentuje tým, že voľby sú preneseným výkonom štátnej správy, pričom mestá a obce ho zabezpečujú organizačne a technicky, ale nie finančne. Podľa Turčányho je momentálny stav nejasný a preto aj z časti chaotický. "Je dôsledkom nejednotného výkladu a aplikácie zákonov," skonštatoval. Situácia by sa preto mala vyjasniť ešte pred voľbami.

Členovia okrskových volebných komisií dostanú za prácu počas sobotňajších (10.3.) parlamentných volieb honorár, ktorý musí byť podľa ZMOS riadne zdanený. "Problém však vidíme vo vnímaní výkonu práce vo všeobecnom záujme ako závislej práce. Nepovažujeme okrskové volebné komisie za orgány územnej samosprávy, ale za volebné orgány. To v praxi znamená, že mestá a obce by za členov komisií mali platiť aj zdravotné odvody," povedal podpredseda združenia. ZMOS sa domnieva, že výkon členov volebných komisií nemá povahu zmluvného vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale je výkonom vo verejnom záujme ľudí, ktorých do komisií nominovali kandidujúce politické strany.

ZMOS očakáva, že po volebnom víkende sa štát prihlási k financovaniu úhrad do poisťovní tak, aby v konečnom dôsledku neboli ukrátení ani členovia komisií, ale ani samosprávy.

TASR dnes informoval hovorca ZMOSu Michal Kaliňák.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. Prokuratúra referendum o starostovi asi nestihne

(07.03.2012; www.tvnoviny.sk; Regióny, 13:17, s. -; sita)

Neuznanie petície starostom nie je podľa ZMOS prekážkou v hlasovaní obyvateľov.

Prokuratúra pre krátkosť času s najväčšou pravdepodobnosťou nestihne zaujať stanovisko k zákonnosti referenda za odvolanie starostu obce Šoporňa Milana Vlčeka z funkcie do termínu jeho konania.

Informoval o tom hovorca Krajskej prokuratúry v Trnave Marek Marcinkech. Prokuratúra nemá zatiaľ všetky potrebné podklady, ktoré potrebuje. Ak však boli splnené zákonom určené podmienky, konaniu referenda podľa Marcinkecha nič nebráni.

Obecné zastupiteľstvo vyhlásilo ľudové hlasovanie na sobotu 10. marca. Podnet na prokuratúru podal starosta Šoporne Milan Vlček zastúpený advokátskou kanceláriou. Vlček referendum spochybňuje, všetky kroky poslancov spojené s jeho vyhlásením považuje za protizákonné.

Petíciu podpísalo viac ako 1 000 voličov

Obecný úrad sa podľa jeho vyjadrenia na organizovaní referenda nepodieľa. Ujali sa ho poslanci obecného zastupiteľstva a zabezpečujú ho na vlastné náklady. Výsledky miestneho referenda budú platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov.

Petíciu za referendum o odvolaní starostu podpísalo vyše tisíc voličov. Poslanci starostovi Vlčekovi vyčítajú nehospodárne nakladanie s majetkom obce, vinia ho aj zo svojvoľného používania obecných peňazí bez schválenia zastupiteľstvom či nerešpektovania uznesení poslaneckého zboru.

Vlček všetky tieto obvinenia odmieta. Na februárovom rokovaní obecného zastupiteľstva mu poslanci znížili plat na zákonom stanovené minimum, čo je v jeho prípade 1 670 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. Penta má na paroplyne zarobiť vyše sto miliónov

(08.03.2012; Sme; s. 8; Valček Adam)

Investičná skupina odmieta, že by kúpou Paroplynového cyklu zarobila pol miliardy eur, ako tvrdí minister Lipšic.

BRATISLAVA. Na desaťročnej investícii do bratislavského Paroplynového cyklu (PPC) by mala skupina Penta zarobiť asi 113 miliónov eur. Keď sa k dividendám pripočítajú aj ďalšie výnosy paroplynu a jeho zostatková hodnota, malo by ísť o 263 miliónov eur, čiže asi 7,9 miliardy korún.

Výhodnosť nebola istá

Skupina to vyčíslila v analýze, ktorú zverejnila v reakcii na vyhlásenie ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH). Ten v pondelok povedal, že skupina Penta zarobí na paroplyne 15 miliárd korún za dekádu.

Zdrojom zisku má byť podľa Lipšica zmluva, ktorou sa v roku 1999 Slovenské elektrárne zaviazali od paroplynu odoberať elektrickú energiu za ceny vyššie ako trhové.

"Jej výhodnosť či nevýhodnosť sa od začiatku odvíja hlavne od vývoja cien plynu a elektrickej energie na svetových trhoch," píše sa v analýze Penty.

Skupina argumentuje napríklad tým, že v rokoch 1999 a 2002 elektrárne zarobili asi 1,5 miliardy korún a nevýhodnosť zmluvy začali namietať až v roku 2003.

O zmluve vraj vedeli všetci

PPC získala v roku 2004 skupina Penta, no o podnik sa uchádzalo ďalších päť firiem. Penta zaň dala dve miliardy korún, hoci podľa Lipšica mal podnik niekoľkonásobne vyššiu hodnotu.

"Ostatní uchádzači nemuseli vedieť, že privatizér získava zmluvu, ktorá mu garantuje obrovský zisk," reagoval Lipšic na otázku, prečo ostatní investori nedali lepšiu ponuku ako skupina Penta.

Skupina toto tvrdenie spochybňuje, poukazuje pritom na neúspešný pokus predať PPC v roku 2002, keď sa oň uchádzalo viac ako osem uchádzačov. Americké energetické koncerny El Paso a AES za paroplyn ponúkli zhodne asi 1,2 miliardy korún. Všetci záujemcovia v tom čase získali informačné memorandum, kde sa o zmluve s elektrárňami písalo.

"Už v roku 1999 tak mal prakticky celý energetický trh uvedené zmluvy k dispozícii v rámci informačného memoranda," tvrdí Penta.

Kontrakt závislý od súdu

Privatizačný poradca, ktorým bola Bank of America, vtedy odhadol, že štát by mohol za paroplyn získať jednu až 3,3 miliardy korún. Analýza pritom počítala so zmluvou, ktorá je podľa Lipšica výhodná pre privatizéra.

Zmluva s elektrárňami bola podľa Penty riziko aj preto, že jej účinnosť je nadviazaná na kontrakt s Bratislavskou teplárenskou. O ňom napríklad doteraz rozhoduje súd.

"Ak by bola zmluva s teplárňou vyhlásená za neplatnú, malo by to priamy dosah aj na účinnosť kontraktu s elektrárňami," dodal hovorca Penty Martin Danko.

***

Text k obr.:

Bratislavský paroplyn získala finančná skupina Penta v roku 2004.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. Centrálny príjem bratislavskej ružinovskej nemocnice čaká rekonštrukcia

(07.03.2012; www.zzz.sk; s. -; TASR)

Centrálny príjem bratislavskej ružinovskej nemocnice má dostať novú tvár. Rekonštrukcia má stáť vyše 290.000 eur. "Ide o opravu interiérov oddelenia s cieľom posilniť na oddelení prevenciu infekcií a skultúrniť kvalitu prostredia pre personál i pacientov," píše sa v zmluve. Tú Miroslav Bucha, riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorej je zariadenie súčasťou, podpísal koncom februára s bánovskou spoločnosťou Hydros.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. SNS chce verejnoprávne noviny, Smer a SaS komplex

(06.03.2012; www.medialne.sk; s. -; Czwitkovics Tomáš)

Pozrite si prehľad programov politických strán v oblasti kultúry a médií.

Relevantné politické subjekty, ktoré sa podľa politických prieskumov pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti, veľkú revolúciu v oblasti kultúry a médií nechystajú. K spoločným bodom viacerých strán patrí napríklad "definícia verejnoprávnosti" (KDH, SDKÚ-DS, SaS), vybudovanie mediálneho komplexu pre RTVS (Smer-SD, SaS), začlenenie TASR pod RTVS (SaS, SNS), rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie (Smer-SD, KDH) či zrušenie povinných dvojpercentných odvodov pre umelcov a autorov (KDH, SaS).

Najexcentrickejšie nápady má (samozrejme) SNS, ktorá chce v roku 2013 oslavovať výročie príchodu Cyrila a Metoda, vytvoriť verejnoprávny denník či vrátiť právo na odpoveď a opravu do pôvodného stavu. Regulačné chúťky má okrem SNS aj KDH, ktorá si už tradične robí starosti, čo pozerajú deti večer v televízii. KDH by tiež sprísnila reguláciu internetu a zrovnoprávnila ju s kontrolou printov a elektronických médií.

Smer-SD

Strana chce po TASR a Audiovizuálnom fonde SR novú verejnoprávnu inštitúciu - Slovenský kultúrny fond. Ten by mal mať na starosti súčasný grantový systém ministerstva kultúry

na rezorte má vzniknúť nová organizácia - Slovenské centrum vizuálnych umení spolu s Galériou súčasného umenia. Obe sa majú venovať prezentácii súčasných umeleckých diel

rekonštrukcia Slovenskej národnej Galérie

"vytvorenie vhodného organizačného, legislatívneho a finančného rámca fungovania verejnoprávneho vysielateľa", pod ktorým si Smer predstavuje najmä výstavbu mediálneho komplexu

rekodifikácia autorského práva

vrátenie agendy kultúry národnostných menšín na ministerstvo kultúry

KDH

zmena povinných dvojpercentných odvodov do umeleckých fondov na dobrovoľné

"v rámci historického a kultúrneho dedičstva akcentovať v legislatívnej a exekutívnej forme kresťanské tradície"

"posilňovať pramene kultúry a vzdelanosti Slovenska na základoch dedičstva sv. Cyrila a Metoda"

pre deti do 18 rokov, študentov VŠ a seniorov zavedenie "bezplatných dní" vo všetkých štátnych múzeách, galériách a kultúrnych ustanovizniach

podpora mobilných expozícií

rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, podpora vzniku Domu umenia - "Kunsthalle" - priamo v hlavnom meste

zmena v regulácii internetových médií, ktoré majú podliehať takej kontrole ako printové a elektronické médiá

opätovné zavedenie časovej opony (od 6.00 do 20.00) pre programy označené ako nevhodné do 15 rokov

definovanie úlohy a poslania verejnoprávnych médií, adekvátne financovanie tohto poslania

zavedenie mediálnej výchovy do škôl tak, "aby táto prispela k vnímaniu úlohy médií a najmä k posudzovaniu ich obsahu na základe vlastného úsudku s cieľom podnietiť hľadanie pravdy"

Most-Híd

Zákonom zabezpečiť ochranu, podporu zachovania a rozvoj kultúry národnostných menšín adekvátne ich podielu na počte obyvateľstva

financovanie menšinových kultúr dostať na úroveň ich financovania v ostatných štátoch

podporovať projekty domácej i cezhraničnej spolupráce v kultúrnej, umeleckej a vedeckej oblasti

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

Zavedenie princípu konkurencie do činnosti kultúrnych zariadení - súťaženie o príspevky z verejných zdrojov

meranie kvality a porovnávanie hospodárenia verejných kultúrnych inštitúcií

zefektívnenie financovania športových zväzov s dôrazom na deti a mládež

zvýšenie podpory budovania športovej a kultúrnej infraštruktúry na školách, ktorá by mala byť otvorená aj pre verejnosť

zlepšené financovanie kultúrnej pamäti národa, archeologického výskumu, výskumu dejín a umenia

motivovanie privátneho sektora na podporu kultúry - výnosmi z lotérií a hazardných hier, ako aj nepriamym systémom podpory prostredníctvom asignácie z daní...

99 percent

"Kvalitná a dostupná kultúra nepatrí len Bratislave a jej okoliu. Pre nekultúrnych a skorumpovaných politikov nebola kultúra nikdy prioritou. Kvalita našich životov a budúcnosť Slovenska v zjednotenej Európe je však závislá aj od toho, akú pozornosť štát venuje podpore a financovaniu kultúry. Aj preto je kultúra pre všetky regióny významnou prioritou"

SDKÚ-DS

Rozdeľovanie financií na kultúrne projekty prostredníctvom odborných rád, "ktoré budú nezávislé od politických vplyvov"

premena Audiovizuálneho fondu na "efektívny finančný fond"

nové pravidlá obsadzovania top manažérskych pozícií v kultúrnych inštitúciách, "aby nedochádzalo k svojvoľným nahradzovaním odborníkov politickými a nekvalitnými nominantmi"

financovanie najväčších festivalov na trojročnom princípe

transformácia knižníc na vzdelávacie a komunitné centrá

"Ozdravenie vzťahu RTVS a slovenskej verejnosti" definovaním, čo je verejná služba

plánovaná a koordinovaná prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí a podpora marketingu diel umelcov

prísna kontrola a stransparentnenie financovania Košíc: Hlavného mesta kultúry 2013

Sloboda a solidarita

vytvorenie samostatného operačného programu pre oblasť kultúry financovaného z viacročného finančného rámca EÚ pre roky 2014 až 2020 (obnova kultúrneho dedičstva a súvisiaceho turizmu, budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry...)

zmena dvojpercentnej dodatočnej dane pre umelcov na príspevok vyberaný na dobrovoľnej báze

transformácia umeleckých fondov na nadácie. Tie by mali fungovať z výnosov zo svojho majetku, príjmov z dlhodobých vkladov a finančných investícií a prostredníctvom darov a sponzorských príspevkov

vyriešenie problematiky spoločnej budovy a spoločnej technickej bázy RTVS

Definícia termínu služba verejnosti

začlenenie TASR do štruktúry RTVS

novelizácia autorského zákona ("v súvislosti s aktuálnymi výzvami on-line prostredia"), zákona o vysielaní a retransmisii, tlačového zákona, príprava nového zákona o Audiovizuálnom fonde

Slovenská národná strana

Zriadenie samostatnej sekcie národnej kultúry a ochrany štátneho jazyka na ministerstve kultúry

prehĺbenie ochrany štátneho jazyka a zabezpečenie výkonu "jeho prednostného a výnimočného postavenia v praxi a všade bez výnimky"

novelizácia Ústavy SR doplnením novej hlavy o Národné práva Slovákov, prijatie Charty práv slovenského národa

zabezpečenie celoštátnych osláv 1150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda na Slovensko, vyhlásenie roka 2013 za "Rok sv. Cyrila a Metoda"

"posilnenie práva verejnosti na pravdivé, pluralitné a vyvážené informácie so zamedzením praktík mediálnej manipulácie"

zriadenie verejnoprávneho informačného denníka

vrátenie do pôvodného stavu práva verejnosti na opravu a odpoveď

zvýšenie ochrany súkromia občanov a zodpovednosti novinárov za pravdivé informovanie verejnosti

ochrana maloletých cez prísnejší dohľad nad televíznym obsahom ohrozujúcim mravný vývoj detí a mládeže cez zvýšené kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu

ďalšia integrácia verejnoprávnych médií, vrátane tlačovej agentúry, prijatie generálneho zákona o verejnoprávnych inštitúciách

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. Persefona v Redute

(08.03.2012; Pravda; s. 38; kul)

Na dnešnom a zajtrajšom koncerte v bratislavskej Redute uvedie Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor a Bratislavský chlapčenský zbor scénickú melodrámu Persefona od Igora Stravinského. Dielo odznie v slovenskej premiére. Sólistom večerov bude tenorista Philippe Do, ale aj americký klavirista Andrew von Oeyen, ktorý zahrá Mozartov Koncert pre klavír a orchester Es dur KV 482. Koncerty sa začínajú o 19. h.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. Stretnutie s Dušekom a jeho Kufrom na sny

(08.03.2012; Pravda; s. 38; kul)

V bratislavskom kníhkupectve Artforum na Kozej ulici sa dnes uskutoční prezentácia knihy Dušana Dušeka Kufor na sny. Stretnutie s autorom je naplánované na 19. Hodinu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. Aspekt a MDŽ rimejk predstaví aj knihu Politiky a političky

(08.03.2012; Pravda; s. 40; oj)

Hoci po nežnej upadol Medzinárodný deň žien do zabudnutia ako komunistický sviatok, feministický, vzdelávací a publikačný projekt Aspekt ho ďalej oslavuje. Každý rok inak. Tentoraz pripravil celovečerné podujatie MDŽ rimejk v bratislavskom KC Dunaj, na ktorom dnes predstaví svoje najnovšie publikácie.

Knihu Terézia Vansová - Slovenka doma i na cestách, ktorá prináša výber zo spisovateľkiných textov ako dobové svedectvo sociokultúrnej situácie žien. Ale aj životnej a autorskej situácie konkrétne tejto ženy a autorky v "lone" konštituujúceho sa národa. Druhou je publikácia Politiky a političky s podtitulom Aspekty politickej subjektivity žien, ktorá prináša štyri štúdie a rezonuje s aktuálnou politickou situáciou.

"Analýzy vybraných situácií z politickej scény na Slovensku spájajú rôzne časové horizonty, spoločenské situácie, ale aj rôzne formy a chápania politiky. Venujú pozornosť menám vrcholových političiek i aktuálnym situáciám politického vyjednávania a politickej (re)prezentácie. Zasadzujú ich pritom do širšieho kontextu, kde sa vracajú k počiatkom a východiskám aktuálnej účasti žien v politike," povedala editorka publikácie Jana Cviková.

"Publikácia ponúka rozmanité sondy do rôznych empirických oblastí vytvárania politickej subjektivity žien, a preto má všetky predpoklady, aby zaujala rôznorodú cieľovú skupinu potenciálnych čitateliek a čitateľov," dodal jeden z odborných recenzentov knihy Andrej Findor z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK.

Podujatie Aspektu MDŽ rimejk sa začne v bratislavskom KC Dunaj o 18. hodine

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. Bratislava má štvrté najlepšie hotely na svete!

(08.03.2012; Nový Čas; s. 10; vv, pia)

Turisti hodnotili ubytovanie, Slovensko zabodovalo:

BRATISLAVA - Predbehli sme Prahu, Budapešť aj Berlín! Turisti, ktorí využili služby bratislavských hotelov, ich označili za štvrté najlepšie na svete. Ukázal to prieskum stránky hotel.info, kde je zaregistrovaných viac ako 200 000 hotelových zariadení po celom svete. Návštevníci prostredníctvom nej vyjadrujú spokojnosť či sklamanie s ubytovaním.

Do celkového hodnotenia sa premietajú kritériá ako kvalita izieb, ústretovosť personálu, čistota, hluk, pomer cena/výkon, ako aj gastronómia. Bratislava v tomto bodovaní získala od turistov 7,56 bodu, vďaka čomu skončila v rebríčku na štvrtom mieste. V hodnotení dopadla najlepšie poľská metropola Varšava s priemernou hodnotou bodov 7,90, za ňou sa umiestnilo Tokio a prvú trojicu uzatvárajú Helsinki, ktoré hostí tiež príjemne prekvapili. Podľa prieskumu sú v slovenskej metropole lepšie hotely ako v Prahe a v Budapešti. Najväčšiu radosť z pekného umiestnenia Bratislavy majú určite hotelieri. "Som nadšený! Je pravda, že sme nároční sami na seba, kladieme dôraz najmä na personál," vyhlásil Peter Jakušík, prezident Bratislavskej hotelovej asociácie.

***

Najlepšie hotely

Mesto Body

1. Varšava 7,90

2. Tokio 7,67

3. Helsinki 7,65

4. Bratislava 7,56

5.Tallinn 7,55

6, Berlín 7,54

7. Praha 7,52

8. Budapešť 7,51

9. Sofia 7,49

10. Bangkok 7,49

***

Texty k obr.:

Hotely v metropole Slovenska sa v celosvetovom prieskume umiestnili na peknom štvrtom mieste.

Zahraničným turistom sa v hoteloch hlavného mesta páči.

***

Sú v našom meste kvalitné hotely?

Áno. July (27), Čína:

- V mojom hoteli je milá obsluha, dobré jedlo a primerané ceny. Prekvapilo ma, že personál vie po anglicky, takže sa s nimi bez problémov dohovorím.

Áno. Eva (23), Rakúsko:

- Ako študentka veľa cestujem a radšej prespávam v hosteloch. Tu však dostanem za dobrú cenu peknú izbu v hoteli. Nie všetky recepčné však hovoria po anglicky.

Áno. Bruce (18), USA:

- Ale tak trocha mi prekážajú malé izby. Keď to porovnám s hotelmi v Amerike, tak je to veľký rozdiel. Personál je však milý a vo všetkom turistom vyhovie.

Áno. Lidia (30), Taliansko:

- Cestujem sem často a vždy som spokojná. Vyskúšala som už viacero hotelov a vždy ma v Bratislave poteší veľký výber jedál a pekných izieb.

Áno. Ivonne (45) a Magnus (42), Švédsko:

- Za cenu, ktorú u vás zaplatíme, máme krásnu veľkú izbu a chutné raňajky, zatiaľ čo v Londýne dostaneme za rovnakú cenu len malú izbičku bez jedla.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. Turistom sa u nás páči

(08.03.2012; Plus jeden deň; s. 23; tasr)

V rebríčku obľúbenosti hotelov Bratislava obstála

Zahraniční turisti si ubytovanie v bratislavských hoteloch pochvaľujú. Vyplýva to aspoň z prieskumu portálu hotel.info, kde sa Bratislava umiestnila na štvrtom mieste v rebríčku kvality hotelových služieb.

Najviac sú turisti spokojní s hotelovými službami v poľskej Varšave. Návštevníci, ktorí hodnotili hotely vo svetových metropolách, označili hotely v Bratislave za štvrté najlepšie. Informoval o tom portál hotel.info, ktorý ponúka rezervácie vo vyše 210 000 hoteloch na celom svete.

Hostia udeľovali hotelom body a vznikol tak medzinárodný rebríček podľa ich spokojnosti so službami. Do prvej trojky sa okrem Varšavy, ktorej udelili 7,90 bodu, dostalo japonské Tokio (7,67 bodu) a fínske Helsinki (7,65 bodu). Internetová stránka hotel.info poskytuje informácie o hoteloch po celom svete a umožňuje tiež výhodnejšie rezervácie hotelov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. BRATISLAVA: V Bibiane otvoria výstavu o vzdelanej a aktívnej rómskej rodine

(07.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 7. marca (TASR) - Život a aktivity veľkopočetnej viacgeneračnej rómskej rodiny je ústrednou témou výstavy Roma Sam - Sme Rómovia, ktorú vo štvrtok (8.3.) sprístupnia v bratislavskej Bibiane. Táto rodina je pozitívnym príkladom so základnými hodnotami, kde deti chodia do školy, všetci dospelí pracujú, ba aj sa spoločensky angažujú. Expozícia je príspevkom do diskusie pri riešení aktuálnej celospoločenskej etnickej problematiky.

"Interaktívnou výstavou chceme dokázať, že netreba všetkých Rómov hádzať do jedného vreca. Títo nežijú v osadách a aj keď sú chudobní a bez elektriky, snažia sa niečo dokázať. Deti vyštudovali stredné i vysokú školu, sú umelecky i remeselne aktívni, venujú sa rôznej dobrovoľnej činnosti. Búrajú stereotypy a predsudky verejnosti," hodnotí ich autorka scenára výstavy Katarína Poláková, ktorá desať rokov sleduje veľkú rodinu bratov a sestier, ich deti a vnúčatá aj ich priateľov.

V jednotlivých miestnostiach Bibiany môžu nielen malí návštevníci spoznávať rómsky domov, príbehy jednotlivých členov, ich maľby, hudbu či piesne v podaní občianskeho združenia (OZ) Žubro, ktoré vedie etnografka Jana Belišová. Edita Rihariová, ktorá napísala dve knihy, im povie o svojej rodinnej výchove aj o rozprávkach. Jej dcéra Martina je choreografkou hip-hopového muzikálu, rómske deti z OZ Pramienok zahrajú bábkové a iné divadelné predstavenia. Okrem výtvarných diel detských a dospelých rómskych autorov nechýba fotografická dokumentácia, staré rómske symboly a citácie prísloví ani filmové dokumenty. V sprievodnom programe budú výtvarné, divadelné a tanečné workshopy, rozprávanie o kováčskom umení a nedeľné popoludňajšie predstavenia.

Výstava potrvá do 2. septembra. Koná sa pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov i na počesť desiateho výročia činnosti OZ Pramienok, ktoré vyhľadáva talenty a pomáha im k vlastnej realizácii.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. CELOSLOVENSKÝ PROTEST DEŇ PRED PARLAMENTNÝMI VOĽBAMI

(07.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 3/13; ÁBELOVÁ Miroslava)

Viliam HAUZER, moderátor:

"Protesty proti kauze Gorila vyvrcholia deň pred voľbami celoslovenským protestom vo viacerých mestách. Na pódiu v Bratislave by sa mali objaviť aj zástupcovia všetkých politických strán. Organizátori zároveň spúšťajú zber podpisov pod petíciu, ktorou chcú docieliť vypísanie referenda. Informuje Miroslava ÁBELOVÁ."

Miroslava ÁBELOVÁ:

"9. marca, teda deň pred predčasnými parlamentnými voľbami, vyjdú nespokojní občania na Slovensku opäť do ulíc. Podporu prisľúbili okrem hlavného mesta aj Košice, Banská Bystrica, Žilina, Prievidza, Trenčín, Spišská Nová Ves, Prešov, Trnava a Nitra. V Bratislave sa protestujúcimi opäť o 16. hodine zaplní Námestie SNP. Na pódiu by mal vystúpiť aj predstaviteľ islandskej revolúcie Hordur TORFASON. Organizátor protestov Peter PČOLINSKÝ."

Peter PČOLINSKÝ:

"Vyzývame všetky politické strany, ktoré chcú využiť deň pred voľbami na svoju predvolebnú kampaň. Dáme im určite priestor na pódiu na Námestí slobody. Pokiaľ majú odvahu vyjsť pred svojich voličov svojich, vyjsť pred ľudí, my im ten priestor dáme a umožníme a veľmi radi ich tam privítame."   M. ÁBELOVÁ:

"Organizátori zároveň chcú zvolať referendum, a tak začínajú zbierať podpisy občanov pod petíciu, ktorá to má umožniť. Miroslav HRIVÍK."

Miroslav HRIVÍK:

"Prvou otázkou by malo byť zúženie trestnoprávnej imunity poslancov SR okrem výrokov a hlasovania v Národnej rade SR. Druhou otázkou je prijatie balíku protikorupčných opatrení na základe dokumentu Transparency International Protikorupčné minimum 2012. Tretia otázka by mala byť sfunkčnenie inštitútu referenda."

M. ÁBELOVÁ:

"Politológ však upozorňuje, že referendá na Slovensku, s výnimkou toho o vstupe Slovenska do Európskej únie, veľký úspech doteraz nemali. Grigorij MESEŽNIKOV."

Grigorij MESEŽNIKOV:

"Tie požiadavky sú celkom rozumné, opodstatnené. Schodnejšou cestou by bolo usilovať sa o ovplyvnenie politických aktérov, aby tieto zmeny zabezpečili na legislatívnej úrovni. Samozrejme, organizátori majú plné právo rozbehnúť túto petičnú akciu, ale zatiaľ skúsenosti na Slovensku sú také, že aj pri zbere podpisov pod petíciu je potrebné spojené úsilie viacerých politických subjektov."

M. ÁBELOVÁ:

"Petíciu na zvolanie referenda by muselo podpísať 350 tisíc občanov. Organizátori zároveň pokračujú vo verejných diskusiách, dnes večer si tiež chcú ísť uctiť pamiatku demokracie pred Národnú radu SR, ktorá tam podľa nich umrela 29. februára, keď zamestnanci parlamentu nechceli pustiť občanov na balkón počas zasadnutia snemu."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

51. We Have Band v Bratislave predstavili novinku Ternion

(07.03.2012; www.webnoviny.sk; Kultúra, s. -; SITA)

Okrem nich v KC Dunaj vystúpila rakúska dvojica My Name Is Music.

WEBNOVINY 7. marca (SITA) - V pondelok večer sa na Slovensku po tretí raz predstavila britská formácia We Have Band. Po júlovom koncerte na trenčianskom festivale Pohoda a novembrovom vystúpení na podujatí Refresh +89 v Košiciach sa tentoraz ukázala v Bratislave, konkrétne v Kultúrnom centre Dunaj. Do hlavného mesta Slovenska prišla predstaviť svoju druhú štúdiovku s názvom Ternion (2012), ktorú vydala koncom januára.

Úvod v podaní My Name Is Music

Podujatie odštartovala po ôsmej hodine večer reprodukovaná hudba v podaní nemeckej electro-funkovej formácie Marbert Rocel. Tá sa už v piatok 16. marca predstaví naživo v bratislavskom v Nu Spirit Clube. Po nej na pódium nastúpila rakúska dvojica Phoebe Hall a Niki Altmann alias My Name Is Music. Duo, ktoré svoju tvorbu označuje ako porno rock 'n' roll, zahralo najmä kúsky z albumov Revolution (2010) a We Are Terrorists (2011). Popri známych skladbách ako Smooth Revolution či Black Summer predstavilo aj jednu úplne novú pieseň, ktorá v Bratislave zažila svoju premiéru. Skladby charakteristické pomerne jednotvárnou rytmikou a priemerným spevom, no zaujímavými gitarovými partmi, mali v KC Dunaj úspech. Svedčí o tom aj fakt, že na nich publikum živo reagovalo a pod pódiom sa zišlo v podstate toľko ľudí ako na hlavnú hviezdu večera. Dvojica z Viedne svoje vystúpenie ukončila skladbou Straight and Simple, ktorou podľa vlastných slov odštartovala svoju kariéru.

We Have Band vo štvorici

We Have Band sa k slovu dostali o 22:30. Aj keď je skupina trojčlennou formáciou, v slovenskej metropole sa na pódium postavili štyria hudobníci. Okrem Thomasa WP, Dede WP a Darrena Bancrofta im vypomáhal aj bubeník. Od začiatku koncertu fanúšikom servírovali skladby s typicky silnou basou, ktorá skupinu odlišuje a zároveň charakterizuje. Londýnska formácia svojimi groovmi doslova roztancovala priestor na štvrtom poschodí obchodného domu Dunaj, čím potvrdila svoje označenie indie kapely, ktorej je blízke disco, ale i funk. "Sme v tejto krajine po tretí raz a vždy to bolo vynikajúce," povedal približne v polovici koncertu Darren Bancroft, s tým, že pochválil festival Pohoda. Viac ako 250 návštevníkov prevažne do 30 rokov si mohlo vychutnať skladby z prvého albumu WHB (2010), ktorý magazín Pitchfork označil za najlepší disco-punkový album celej dekády, ako aj piesne z novinky Ternion (2012), ktorá kvalitatívne za debutom nezaostáva. Skupina v Bratislave nezabudla na staršie skladby Divisive, You Came Out či Oh!, no ponúkla aj novinky ako Where Are Your People? alebo After All. Svoje vystúpenie ukončila po 23:30.

Skupina We Have Band, ktorá na slávnom festivale Glastonbury zvíťazila v súťaži Emerging Talent Contest, odštartovala európske turné 15. februára vystúpením v Londýne a ukončí ho 14. apríla koncertom v talianskej Brescii. V rámci šnúry ešte stihne zahrať aj vo Viedni (6. marca) a Prahe (28. marca). Vzhľadom na nadšené reakcie je pravdepodobné, že sa v budúcnosti opäť vráti aj na Slovensko.

Text k obr.:

We Have Band @ KC Dunaj

[na začiatok informácie] [späť na obsah]