Bratislava

1. DPB dostane od mesta viac o 1,5 milióna EUR

(06.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

Dopravný podnik Bratislava, a.s., dostane z rozpočtu mesta vyšší finančný príspevok o 1,5 milióna eur a hospodáriť tak bude s celkovo 53,2 miliónmi eur. Rozhodli o tom mestskí poslanci.

Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý) očakáva, že DPB by mal mať nulový hospodársky výsledok. Dopravný podnik na objednané výkony vo verejnom záujme žiadal 55,8 milióna eur.

DPB hodnotí zvýšenie príspevku mesta pozitívne, zároveň však upozorňuje, že ani pri tomto zvýšení nebude môcť dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. "Ide len o čiastočnú kompenzáciu pôvodnej požiadavky," povedal generálny riaditeľ DPB Ľubomír Belfi.

Ak by poslanci nezvýšili finančný príspevok pre DPB, vytvoril by stratu vo výške 2,38 milióna eur. Tá sa teraz zníži o 1,5 milióna, no zvyšné financie na dosiahnutie vyrovnaného hospodárskeho výsledku si bude musieť dopravný podnik riešiť ďalšími úsporami vlastných nákladov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Riešením problému PKO môže byť zámena pozemkov

(06.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý) začne rokovať s vládou , ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb , o možnosti získania pozemkov štátu nachádzajúcich sa pod budovami Výskumného ústavu vodného hospodárstva do vlastníctva mesta a o náhradnom umiestnení ústavu.

Primátora k tomu zaviazalo pred mesiacom mestské zastupiteľstvo s tým, že pokiaľ mesto získa pozemky pod výskumným ústavom, bude ich môcť zameniť so spoločnosťou Henbury Development, s.r.o., za pozemky pod PKO. Podľa primátora, ktorý rokoval s Henbury Development začiatkom februára, prípadná dohoda so štátom o dotknutých pozemkoch je pre vlastníka pozemkov pod PKO prijateľná alternatíva riešenia vzniknutej situácie.

Vyplýva to z informácie o rokovaniach so spoločnosťou Henbury Development, ktorú zobrali mestskí poslanci minulý týždeň na vedomie. Ako pri tejto príležitosti uviedol bratislavský primátor, pre ministerstvo životného prostredia je Výskumného ústavu vodného hospodárstva síce dôležitá budova, ale môže stáť aj na inom mieste .

Pozemky pod PKO vlastní spoločnosť Henbury Development, ktorá ich od mesta kupovala s tým, že budovu PKO zbúra a bude tu stavať. Predchádzajúce vedenie mesta investorovi odovzdalo PKO a dalo súhlas na zbúranie. Po komunálnych voľbách v decembri 2010 nové vedenie mesta s búraním už nesúhlasilo a požiadalo investora, aby vrátil PKO do správy mesta. Od novembra 2011 je PKO opäť v správe hlavného mesta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Zomrel mestský a petržalský poslanec Tomáš Ágošton

(06.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

V sobotu 25. marca 2012 zomrel vo veku 58 rokov bratislavský mestský a petržalský miestny poslanec Tomáš Ágošton (Most-Híd). V mestskom zastupiteľstve ho nahradil 22-ročný Ján Hrčka (SaS), v petržalskom zastupiteľstve 23-ročná Kristína Hájková (SaS).

Tomáš Ágošton bol mestským poslancom po voľbách v roku 2002 a v roku 2010, petržalským poslancom sa prvý raz stal v roku 2010.

Sústrasť rodine zosnulého poslanca vyjadrili primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, starosta mestskej časti Petržalka Vladimír Bajan, starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová, predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS a Most-Híd v mestskom zastupiteľstve Ivo Nesrovnal a ďalší predstavitelia mestskej samosprávy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Bratislavskému magistrátu prišlo sedem návrhov na ocenenie

(06.03.2012; www.pluska.sk; 10.55, s. -; ep)

Už len štyri dni máte na to, aby ste bratislavskému magistrátu doručili návrhy na ocenenie. Doteraz prišlo samospráve sedem návrhov. Ak poznáte niekoho, kto si cenu od primátora Milana Ftáčnika zaslúži, napíšte mu svoj tip.

"Neziskové organizácie, vzdelávacie inštitúcie i samotní obyvatelia slovenskej metropoly doposiaľ nahlásili samospráve sedem osobností spoločenského, kultúrneho či športového života na ocenenie," povedal Ftáčnikov hovorca Ľubomír Andrassy. Ide o Cenu primátora 2012 a laureáti dostanú bronzovú sošku ochrancu bratislavským mestských výsad - Rytiera Rolanda.

Uzávierka je 9. marca

Návrhy na ocenenia môžete posielať poštou alebo mailom do 9. marca. "Každá predložená nominácia musí obsahovať krátku charakteristiku navrhovanej osobnosti, ktorej životná cesta je spájaná s hlavným mestom, základné kontaktné údaje na navrhovateľa i navrhovaného," dodal Andrassy.Primátor každoročne ocení 4 až 6 laureátov, ktorých mu odporučí odborná komisia. V minulosti cenu dostali napríklad lekár, matrikárka, knihovník, hasič, ošetrovateľ, učiteľka či vinohradník.

Minuloroční laureáti

V roku 2011 si cenu odniesol vysokoškolský pedagóg Libor Ebringer, predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Kamil Vajnorský, kinematografka Daniela Hýrošová a historik Jozef Klačka.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. REGULOVANÉ NÁJOMNÉ SA KONČÍ

(06.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 20/28; NOVOTŇÁKOVÁ Jana)

Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:

"Do konca marca musia poslať majitelia reštituovaných bytov nájomníkom výpoveď. Urobiť tak môžu bez uvedenia dôvodu s 12-mesačnou výpovednou lehotou. To sa však nepáči nájomníkom. Na Európsky súd pre ľudské práva už podali hromadnú žalobu. Pred časom ju poslali aj majitelia bytov."

Jana NOVOTŇÁKOVÁ, redaktorka:

"Za byt s výmerou 100 štvorcových metrov v centre Bratislavy sa dnes platí regulované mesačné nájomné 100 eur. Trhové nájomné je pritom okolo 800 eur. V roku 2016 sa regulované nájomné definitívne končí."

Karol SPIŠÁK, OZ vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným:

"Nájomca sa musí pripraviť na skutočnosť, že lacné bývanie v centre mesta bude minulosťou."

J. NOVOTŇÁKOVÁ:

"Medzi nájomníkmi vládne strach a neistota. Sťahovať sa budú najmä seniori. Tí, ktorí nie sú sociálne odkázaní, budú musieť vypratať byty do roka a do dňa, prípadne uzatvoria s vlastníkom bytu novú zmluvu. Ceny však budú podľa trhových podmienok."

Nájomníci v reštituovaných bytoch:

"Nemáme kde ísť. My sa radi vysťahujeme, keď budeme mať kde sa vysťahovať."

"Žijem v neistote, pretože ako od majiteľky domu mám prisľúbené, že tam môžem bývať, ale keby sa niekto z jej rodiny oženil, vydal, tým pádom ja musím ten byt uvoľniť."

Kristián STRAKA, predseda OZ právo na bývanie:

"Tí ľudia sú odkázaní na svojvôľu tých vlastníkov. Príde rok 2016 a urobia s nimi čo chcú."

J. NOVOTŇÁKOVÁ:

"Najviac - 1200 rodín v reštituovaných bytoch žije v Bratislave. Tí, ktorí nevlastnia iný byt alebo si nemôžu dovoliť vlastné bývanie smú obec požiadať o pridelenie náhradného bývania. Termín majú do 30. septembra."

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Do dnešného dňa požiadalo o náhradný byt 160 nájomcov reštituovaných domov s tým, že zatiaľ iba dvaja dostali rozhodnutie, že majú na neho nárok."

J. NOVOTŇÁKOVÁ:

"Samosprávy však náhradné byty nemajú. Štát na ich výstavbu prispeje sumou tisíc eur na štvorcový meter."

M. FTÁČNIK:

"Budeme sa snažiť vytipovať jednu veľkú lokalitu, kde by tie nájomné byty mohli byť postavené spoločne."

J. NOVOTŇÁKOVÁ:

"Do pridelenia obecného bytu môžu nájomníci ostať v terajšom. Nájomné sa im však každoročne až do roku 2015 zvýši o pätinu. Jana NOVOTŇÁKOVÁ, Slovenská televízia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. DOSTANE BRATISLAVA PENIAZE Z BRUSELU NA NOSNÝ DOPRAVNÝ SYSTÉM?

(05.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 3,5 min.; ILIEV Rasťo)

Rasťo ILIEV, redaktor:

"Bratislavský parlament sa oboznámil s megaprojektom posledných rokov Nosný dopravný systém. Primátor nedávno predstavil projekt rekonštrukcie Starého Mosta, no tá sa nie všetkým pozdáva. Problémom je podľa niektorých vzhľad i budúci názov.

Mesto sa v boji o získanie peňazí na Nosný dopravný systém nevzdáva. V marci podá predbežnú žiadosť a v auguste by malo byť jasné, či Bratislava dostane nenávratný finančný príspevok na obnovu Starého mosta a budovanie koľajovej trate Šafárikovo námestie - Bosákova, alebo nedostane."

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Za dlhé obdobie sa prakticky tento koľajový systém nerozširoval, teraz sme blízko tomu, aby sme získali finančné prostriedky z Európskej únie na to, aby sme mohli rozšíriť koľajový systém, čo považujeme za veľmi dôležitú správu pre rozširovanie nosného dopravného systému."

R. ILIEV:

"Tridsať rokov sa hovorí o tom, či mesto potrebuje metro, no situácia je taká, že dostať dopravu pod zem je pre mestský rozpočet nemožné."

M. FTÁČNIK:

"Čo sa stane potom? Bude nasledovať odborná oponentúra na úrovni ministerstva dopravy a odborná oponentúra na úrovni odborného poradcu Európskej komisie. A táto odborná oponentúra nám pomôže to, aby sme dopracovali tú žiadosť do finálnej podoby."

R. ILIEV:

Tie majú mestu podľa FTÁČNIKA pomôcť dopracovať žiadosť do finálnej podoby. V júni ju plánujú podať a už v auguste očakávajú kladné stanovisko od ministerstva dopravy."

Jozef UHLER, predseda dopravnej komisie pri MsZ a mestský poslanec:

"Treba zvážiť výhody aj nevýhody. Ja si myslím, že ak nám to zvýši nosnosť mosta, tak je to dobrá investícia do budúcnosti. Je reálne, že ho nemusí získať, ako..."

R. ILIEV:

"No to by bolo asi škoda."

J. UHLER:

"Bola by to veľká škoda, nikto nám nič nezaručuje v dnešnej dobe, takže počkáme si."

R. ILIEV:

"Koľajová trať Šafárikovo námestie - Bosákova je prvá etapa. Mesto chce ale v projekte pokračovať. Primátor očakáva z Bruselu kladné stanovisko, no celý projekt sa môže poľahky zosypať ako domček z karát."

M. FTÁČNIK:

"V prípade, že dostaneme takú odpoveď ako som povedal, lebo tá odpoveď môže byť aj taká, že nespĺňa parametre, nespĺňa požiadavky operačného programu Doprava a integrovanej dopravy, v tom momente, samozrejme, to pokračovanie by nebolo."

R. ILIEV:

"V opačnom prípade sa Starý most na nejaký čas stratí z dohľadu, aby sa podrobil komplexnej prestavbe. Potvrdil, že na moste sa robia každý mesiac kontrolné dni."

M. FTÁČNIK:

"To je veľmi dôležité, že tie kontrolné dni ukazujú, že veci sa plnia, bežia príslušné stavebné konania, máme ich na troch stavebných úradoch, pretože je to zložitá stavba. Špeciálny stavebný úrad rieši most, dráhový úrad rieši položenie samotnej koľajovej dráhy a všetky ostatné objekty povoľuje všeobecný stavebný úrad, a to je Petržalka."

R. ILIEV:

"Čo ale v prípade, ak by k rekonštrukcii nedošlo?"

Tibor SCHLOSSER, hlavný dopravný inžinier Bratislavy:

"V súčasnosti Starý most nefunguje, To znamená, že dynamická doprava si našla svoju cestu. Mestská hromadná doprava má tak isto prelinkovanie, ktoré funguje tiež viac rokov, čiže nič viac, nič menej. Akonáhle by sme spustili električkovú dráhu už z Bosákovej na druhú stranu Bratislavy, predpokladá sa, že z Bosákovej budú chodiť štyri linky. Do každej radiály mesta."

R. ILIEV:

"Rekonštrukciu Starého mosta chce mesto pripraviť čo najlepšie. V rámci projektových prác pripravilo aj alternatívu. Malo by ísť o zásadnejšiu rekonštrukciu mosta. Lávky, s ktorými projekt počíta na oboch stranách mosta by boli široké štyri metre namiesto dvoch."

M. FTÁČNIK:

"Čo by bolo pohodlnejšie pre pohyb peších a pre nekonfliktný kontakt s cyklistami, či jedným smerom alebo druhým smerom. Očakávame, a to je tiež dôležitá poznámka, s ktorou pracujeme, od vlády, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, že podporí tento projekt."

R. ILIEV:

"Poslanci sa návrhom o projekte budú zaoberať na zasadnutí mestského parlamentu 1. marca. Primátor očakáva, že rozhodnutie bude prijaté 29. marca. Rasťo ILIEV, Televízia Bratislava."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. MESTO POSKYTNE POMOC NÁJOMNÍKOM BYTOV

(06.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)

Redaktor:

"Hlavné mesto nechce znevýhodniť nájomníkov v reštituovaných a privatizovaných bytoch a preto pracuje na legislatívnej úprave. Tá by umožnila v domoch, ktoré sčasti vlastní mesto, predať nájomcovi časť za zostatkovú hodnotu.

Občianske združenie právo na bývanie sa stretlo s vedením magistrátu, aby riešilo problémy nájomníkov reštituovaných bytov. Podľa zákona totiž majú nájomcovia bytov s regulovanou výškou nájomného uvoľniť byty do konca roku 2016, no mestá a obce im musia poskytnúť náhradu. Vlastníci budú môcť tieto byty prenajímať za trhové nájomné, alebo ich využívať podľa vlastných predstáv."

Nájomník reštituovaného bytu:

"Všetci sme sa zhodli na tom, že ten zákon je skutočne veľmi zlý, je zmätočný a veľmi nespravodlivý."

Redaktorka:

"Legislatívna úprava, ktorú plánuje primátor umožní v domoch, ktoré sčasti vlastní mesto, predať nájomcovi práve tú časť za cenu podľa zákona číslo 182. Mesto by tak podľa primátora ani nezískalo ani neprerobilo. Na magistráte je nájomníkom k dispozícii oddelenie správy majetku, kde nájdu všetky informácie."

Tatiana ROSOVÁ, starostka Starého Mesta:

"(...) funguje poradňa. Napriek tomu, že sa snažíme komunikovať, stále sa teraz v týchto dňoch stretávam s veľkou, ale naozaj veľkou, až dramatickou neznalosťou toho, čo vás ako nájomníkov reštituovaných bytov a domov čaká."

Redaktorka:

"Do konca marca môžu dať vlastníci bytov nájomníkovi jednostrannú výpoveď. Tí, ktorí ju nedostanú, nebudú mať možnosť žiadať mesto o náhradné bývanie. Nájomníkom, ktorí výpoveď dostali, môže vlastník zvyšovať nájomné raz ročne o 20 percent."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. ZOSTANE KINO MLADOSŤ KINOM?

(06.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktor:

"Jediným doteraz funkčným tradičným kinom v hlavnom meste je kino Mladosť na Hviezdoslavovom námestí. O dom, v ktorom sídli, sa dlhé roky viedli spory a hrozilo, že kino zrušia. Mestský parlament na svojom ostatnom rokovaní prenajal priestory firme, ktorá sa oňho doteraz starala.

Kino prevádzkuje spoločnosť Bioskop v budove, ktorá patrí mestu. V roku 2007 ju magistrát pod vedením Andreja ĎURKOVSKÉHO chcel predať spoločnosti Terra Trade. Po proteste občianskych aktivistov však predaj stopli."

Ján HRČKA, poslanec MsZ za Most-Híd:

"Prečo sa zvolila tá forma, že sa na 15 rokov prenajmú tie priestory im, oni si to budú prenajímať a financovať. Prečo sa nezvolila tá druhá forma, ktorú ste spomínali, že tie priestory prenajme mesto a z toho prímu to bude financovať?"

Viktor STROMČEK, riaditeľ Magistrátu Bratislavy:

"Keďže chceme Bioskopu pomôcť a považujeme za dôležitejšie aby fungoval, a samozrejme, za podmienok, chceme ich aj spätne kontrolovať, ktoré si vieme pozrieť počas... alebo po súhlasoch s podnájmami a s cenami s akými to prenajímajú. Neviem presne ten rozdiel v tej cene, za koľko to vlastne od nás má a za koľko ďalej predá... prenajíma tieto komerčné priestory."

Redaktor:

"Spoločnosť Bioskop mala pôvodne prenajaté od mesta tri kiná. Okrem mladosti to bolo aj kino Hviezda a kino Zora. Spoločnosť podľa dôvodovej správy k 15-ročnému prenájmu kina Mladosť zostala mestu Bratislava dlžná za prenájom kina Hviezda. Mesto sa so spoločnosťou súdilo. Súd však žalobu zamietol."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. BRATISLAVA: Na projekty pre ľudí bez domova mesto vyčlenilo 40.000 eur

(05.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 5. marca (TASR) - Na projekty, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova, vyčlenilo tento rok mesto Bratislava 40.000 eur. O tieto peniaze sa podelia nezisková organizácia Depaul, ktorá prevádzkuje nocľaháreň a pomáha bezdomovcom, zvyšok využije magistrát na riešenie krízových situácií. TASR informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy.

Mesto tiež prevádzkuje vo vlastnej réžii nocľaháreň MEA CUPLA a ubytovňu FORTUNA v Petržalke. Ako ďalej uviedol Andrassy, samospráva vo februári vyčerpala 90 percent rozpočtovaných zdrojov na prevádzku stanového mestečka vo Vrakuni. "Najväčšia položka - 7000 eur sa použila na nákup dreva, koksu," dodal hovorca. Za štyri týždne prevádzky mestečka bolo zaznamenaných 2883 prenocovaní a vydaných takmer 1400 litrov teplej polievky a čaju za 3000 eur. Mesto v tohtoročnom rozpočte bude znášať i náklady na mzdy štyroch pracovníkov v krízovom tábore.

Stanové mestečko pre bezdomovcov prevádzkoval magistrát s rezortom vnútra, v spolupráci s mestskými lesmi a spoločnosťou OLO. Na bezpečnosť dohliadala mestská a štátna polícia. Podľa predpovede počasia už ďalšie mimoriadne opatrenie nebudú potrebné.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. Spolupráca nás obohacuje

(07.03.2012; Slovenka; č. 10, s. 14; -)

Občianske združenia Slovenka a Lamačania sa chystajú na pokračovanie tradície, ktorú založili vlani zorganizovaním prvej medzinárodnej konferencie Po stopách Chorvátov na Slovensku. Konferencia pod záštitou podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a Chorvátskeho veľvyslanectva na Slovensku si okrem zmapovania histórie osídľovania niektorých území Slovenska Chorvátmi stanovila aj úlohu načrtnúť ďalšie aktivity v rámci rozvíjania regionálnej spolupráce medzi slovenskými a chorvátskymi obcami. Jedným zo spoluorganizátorov druhého ročníka medzinárodnej konferencie je aj bývalý starosta mestskej časti Bratislava - Lamač a súčasný podpredseda OZ Lamačania Ľubomír Plai. V tomto smere má bohaté skúsenosti, v otázkach rozvíjania cezhraničnej a regionálnej spolupráce v rokoch 1995 až 1998 zastupoval Slovenskú republiku na pôde Rady Európy.

"V tom čase sa Slovensko pripravovalo na pristúpenie k európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci, ktorý upravoval právne možnosti a formy spolupráce medzi samosprávnymi obcami a regiónmi v Európe. Slovensko ratifikovalo tento dohovor a aj dodatky, čím sa zaradilo medzi krajiny, ktoré v rámci Rady Európy iniciatívne a rýchlo odstraňovali všetky prekážky brániace rozvíjaniu takejto spolupráce najmä medzi prihraničnými obcami. Odtiaľ bol už len krôčik k intenzívnejšiemu rozvíjaniu regionálnej spolupráce priamo nesusediacich komunít alebo regiónov."

A ako súvisí bratislavská mestská časť Lamač s Chorvátmi? "Lamač sa hrdo hlási k svojim chorvátskym koreňom. Len máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť takými dejinami, aké o Lamači napísal jeho rodák, významný slovenský historik profesor Alexander Húščava. Podľa neho prvé obydlia v dnešnom Lamači vznikli okolo roku 1506 a založil ich chorvátsky lamač kameňa Ján Lukáš Skerlič. Prvá vlna ich prisťahovalectva na Slovensko sa datuje do obdobia rokov 1540 až 1548. Prezentácia a propagácia tradičných hodnôt charakterizujúcich Lamač nie je možná bez zmapovania koreňov, ktorú tu zasadili Chorváti," objasňuje Ľubomír Plai. "A v čom spočíva hlavný zmysel regionálnej spolupráce a konkrétne v tomto prípade spolupráce s Chorvátskom? Jedným z princípov, na ktorých dnes stojí Európska únia, je rozmanitosť. Vždy je dobré mať možnosť niečo nové sa od druhých naučiť. A pre nás sú chorvátske korene v Lamači aj návodom na to, ako žiť v takejto európskej rozmanitosti a nediskriminovať iných ľudí," uzatvára Ľubomír Plai.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. V Petržalke chcú intenzívnejšie kontrolovať psičkárov

(06.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; pet)

Petržalská samospráva od marca zintenzívnila kontrolu dodržiavania nariadenia o čistote na verejných priestranstvách, zákaz voľného pohybu psov, platnú evidenčnú známku psa a zaplatenia dane za psa.

"V mestskej časti je evidovaných spolu 5316 psov, no reálne s neevidovanými je ich oveľa viac . Petržalke to robí značné problémy v súvislosti s čistotou. Odpad vytvára totiž aj ďalších 5- až 8- tisíc psov, ktorých majitelia na petržalskom miestom úrade neprihlásili," tvrdí hovorkyňa mestskej časti Mária Grebeňová-Laczová. Mestskú časť údržba a vyprázdňovanie smetných košov určených na psie exkrementy a dopĺňanie papierových vrecúšok na exkrementy ročne stojí takmer 100-tisíc eur.

"Potvrdilo sa nám, že starší obyvatelia bývajú zodpovednejší a povinnosti majiteľov psov si plnia najsvedomitejšie. Keď nás uvidela dievčina s voľne pustenými psíkmi, ušla pred nami do vchodu bytovky. Iný majiteľ voľne pusteného psa odmietol upratať po psovi a chcel polícii utiecť," uviedla hovorkyňa.

V kontrolách chce mestská časť pokračovať. Zámerom mestskej časti je poukázať aj na nepoctivých psičkárov. V krátkom čase pristúpi k zverejňovaniu registrovaných psov, čím chce upozorniť Petržalčanov na tých susedov, ktorí nemajú psov prihlásených.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. BRATISLAVA: V Novom Meste dnes otvorili prvú čínsku triedu na Slovensku

(06.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 6. marca (TASR) - Základná škola na Sibírskej 39 v bratislavskom Novom Meste dnes otvorila prvú čínsku triedu na Slovensku. Čínštinu sa tu budú učiť prevažne slovenskí žiaci vo forme voľnočasových kurzov.

Keďže sa deti v tejto škole učia v rámci vyučovania angličtinu aj nemčinu, čínština pre nich bude tretím cudzím jazykom. "Momentálne máme za sebou prvé hodiny, deti celkom dobre reagujú na tento cudzí jazyk. Celá škola sa zdravíme v čínskom jazyku," uviedla riaditeľka školy Milena Partelová. Záujem o kurzy prejavilo doteraz asi 40 žiakov zo všetkých ročníkov. Škola pripravuje aj kurzy čínštiny pre rodičov, na hodiny môžu chodiť aj spolu so svojím dieťaťom. "Tieto hodiny sa začínajú od budúceho týždňa," pokračovala riaditeľka. Rodičia a ďalší dospelí si však za hodiny budú platiť.

"Podľa mňa je to veľmi zaujímavý jazyk. Tá pani, ktorá to vyučuje, vie iba po čínsky a anglicky, takže sa naučím niečo aj po anglicky," povedala žiačka Laura, ktorá sa na kurz čínštiny prihlásila sama. "Máme jedného ôsmaka, ktorý povedal, že sa naučí po čínsky a keď bude dospelý bude podnikateľ a jeho spolužiaci nebudú vedieť tak dobre obchodovať ako on. Oni sa na to pozerajú takto prakticky," povedala Partelová o žiakoch.

Lektorka čínskej triedy Xu Yang prišla pred vyše mesiacom priamo z Číny. Tvrdí, že o Slovensku vedela, keďže sa o ňom učili na geografii. Na Slovensku sa jej zatiaľ páči. "Všetci ľudia sú veľmi priateľskí. Je tu tichšie a páči sa mi atmosféra mesta," zhodnotila.

Podľa starostu mestskej časti Nové Mesto Rudolfa Kusého sa prvotná myšlienka zriadiť čínsku triedu zrodila na oslave dňa detí, na ktorom boli zástupcovia čínskej, vietnamskej či francúzskej komunity. "Od septembra intenzívne rokujeme s cieľom od začiatku roka otvoriť prvú čínsku triedu na Slovensku. A tak sme tu dnes," opísal Kusý, ktorý plánuje sám sa do kurzu prihlásiť. Trieda bola otvorená v spolupráci s Konfuciovým inštitútom, ktorý prispel na zakúpenie projektora, počítača a ďalších pomôcok. "Darovali sme základnej škole všetky učebnice a učebné pomôcky a poskytli sme učiteľa čínskeho jazyka," informoval dnes riaditeľ inštitútu Peter Paulén. Na Slovensku podľa neho žije asi 4000 Číňanov. Konfuciov inštitút vyučuje v súčasnosti čínštinu na viacerých slovenských vysokých školách. "Na jeseň by sme chceli otvoriť prvú triedu aj na gymnáziu. Rokujeme s riaditeľom Gymnázia na Ul. Ladislava Sáru," doplnil.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. ČÍNŠTINA JE V KURZE

(06.03.2012; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 11/14; ŠUŠKA Viliam)

Adriana KMOTRÍKOVÁ, moderátorka:

"Základná škola na Sibírskej ulici v Bratislave je jediná svojho druhu na Slovensku. Práve tam totiž oficiálne dnes rozbehli výuku čínštiny. Prihlásilo sa na ňu približne 40 detí, avšak už teraz je jasné, že o tento jazyk bude veľký záujem aj u dospelých."

Viliam ŠUŠKA, reportér:

"Zabudnite na angličtinu, v kurze začína byť čínština. Kým v roku 2009 pristálo na bratislavskom letisku čínske prezidentské lietadlo, bola návšteva hlavy tejto veľmoci predmetom ostrých diskusií. V roku 2012 už Čínu spájajú so záchranou eurozóny, na Slovensku dokonca vychádzajú Slovensko-čínske noviny a na školách sa začína s výukou čínštiny."

Anketa, žiaci:

"Otvoria sa nám nové možnosti."

"Keď si budeme hľadať prácu, tak nám to dosť pomôže."

V. ŠUŠKA:

"Prvou lastovičkou je v tomto prípade škola na Sibírskej ulici v Bratislave, kde naše deti čínštinu učí táto mladá 25-ročná učiteľka z Pekingu."

XU YANG, učiteľka čínštiny:

"Začiatočníkom sa môže zdať čínština jednoduchá. Ďalšie štúdium je ale náročnejšie, chce to tvrdú prácu."

V. ŠUŠKA:

"Projekt výuky čínštiny, ktorá má vraj veľkú budúcnosť najmä v biznise, rozbehli v spolupráci s Konfuciovým inštitútom. Zatiaľ ide o štyridsiatku detí, ktoré sa ju učia bezplatne formou kurzu."

Milena PARTELOVÁ, riaditeľka ZŠ:

"Vlastne okrem vyučovania budeme robiť aj rôzne kultúrne akcie."

V. ŠUŠKA:

"Niečo podobné rozbehli v bratislavskom Novom Meste, kde sa škola nachádza, predčasom aj v prípade vietnamčiny. Čínska a vietnamská komunita je totiž v tejto mestskej časti jednou z najväčších na Slovensku."

Rudolf KUSÝ, starosta MČ Nové Mesto:

"Pochopiteľne tie vzťahy a kontakty tu sú."

Peter PAULEN, Čínsko-slovenská obchodná komora:

"Slovensko má čo ponúknuť čínskym firmám."

V. ŠUŠKA:

"Bezplatné kurzy čínštiny sú zatiaľ určené deťom, už teraz sa však škole hlási množstvo záujemcov z radov dospelých."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. BRATISLAVA: Volebné rozhodnutie v obálke už poslalo do Petržalky 537 krajanov

(05.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 5. marca (TASR) - Na Miestny úrad do Petržalky prišlo doteraz celkovo 537 volebných obálok s hlasmi slovenských voličov, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí a v januári požiadali o voľbu poštou. Podľa tlačovej tajomníčky Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka Márie Grebeňovej - Laczovej prichádzajú na úrad obálky od voličov denne.

"Dnes prišlo poštou viac ako 100 obálok od krajanov," podotkla Grebeňová - Laczová. Celkovo doteraz na úrade zaevidovali 537 spätných obálok od voličov zo zahraničia, čo predstavuje takmer 74-% návratnosť obálok. "Najviac obálok je z Európy, zásielky však už prišli aj zo zámoria ako napríklad z USA, Mexika či Kanady alebo Argentíny," vymenovala Grebeňová - Laczová.

Voliči zo zahraničia majú už len niekoľko dní na to, aby obálka s ich voľbou prišla včas. "Petržalský miestny úrad môže akceptovať len tie vratné obálky, ktoré prídu najneskôr v deň pred dňom volieb, teda najneskôr v piatok 9. marca," priblížila Grebeňová - Laczová. Obálky s hlasmi od krajanov otvoria v deň volieb 10. marca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. Nebudete šliapať po Chuckovi Norrisovi!

(07.03.2012; Nový Čas; s. 12, 13; pia)

Z návrhu na názov cyklomosta si robil žarty moderátor americkej šou

BRATISLAVA - V Amerike si z nás robia žarty! Cyklomost, ktorý chcú Bratislavčania pomenovať po populárnom akčnom hrdinovi Chuckovi Norrisovi, spustil ďalšiu vlnu posmešných reakcií. Tentoraz si z názvu vystrelil moderátor americkej nočnej zábavnej šou. Podľa neho je úplne neprípustné a nemožné, aby Slováci šliapali po nesmrteľnom hrdinovi Chuckovi Norrisovi.

Keď Bratislavský samosprávny kraj spustil na sociálnej sieti hlasovanie za názov nového cyklomosta, ktorý v lete spojí Devínsku Novú Ves s rakúskou obcou Schlosshof, nikto netušil, aké bujaré reakcie to vyvolá. Jeden z užívateľov facebooku navrhol, aby sa most volal po akčnom hrdinovi Chuckovi Norrisovi, ktorý dokáže všetko na svete a odvtedy je aj táto téma nesmrteľná. A dokonca aj na ostatných kontinentoch. Nedávno si z "cyklomosta Chucka Norrisa" robili žarty v americkej nočnej zábavnej šou. "Občania Slovenska si môžu v online hlasovaní vybrať názov nového mosta. Na prvom mieste s obrovským náskokom vedie Chuck Norris," spustil vysmiaty moderátor a v pozadí sa objavila slovenská vlajka. "Hej, ľudia,

veď vy nemôžete pomenovať most po Chuckovi Norrisovi. Nikto predsa nemôže šliapať po Chuckovi Norrisovi," smial sa na plné ústa.

"Teší nás takýto záujem aj zo strany zahraničných médií. Hlasovanie ešte stále prebieha, bude trvať až do konca apríla. Tým pádom ešte nič nie je rozhodnuté," povedala hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová. Na konto nesmrteľného hrdinu však denne pribúdajú ďalšie a ďalšie stovky hlasov, takže sa aj tu ukazuje, že Chuck Noris je naozaj neporaziteľný.

----

NESMRTEĽNÝ HRDINA

Podľa zákona o územnom a správnom usporiadam SR sú u nás názvy ulíc po žijúcich osobách neprípustné. Vzhľadom na to, že Chuck Norris je nesmrteľný, by sa možno mohla urobiť výnimka...

(pia, foto anc, saturday night live, nbc)

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. SNAŽÍM SA ľudí počúvať

(07.03.2012; Slovenka; č. 10, s. 72-73; ČISÁRIKOVÁ HORVÁTHOVÁ Alena)

Väčšiu rodinku s manželkou plánovali. Život to zariadil tak, že tretie dieťa prišlo do ich štvorčlennej rodiny na sklonku minulého roka, krátko pred voľbami. Jeho otec PAVOL FREŠO, predseda Bratislavského samosprávneho kraja, kandiduje za poslanca do parlamentu a jeho manželka mu tento krok schválila...

* Nájde si aj župan čas prebaliť malého synčeka?

To si nenechám, samozrejme, ujsť. Mám v tom prax z obdobia, keď boli moje dve staršie deti malé, ale aj z čias, keď sa narodil môj o deväť rokov mladší brat. Je pravda, že ako župan mám podstatne menej času ako možno muži v iných profesiách, ale keď ho už mám, snažím sa ho naplno využiť s rodinou a venovať sa aj nášmu drobcovi. Dcérka má už dvanásť rokov, syn deväť a pol, čo je, myslím si, aj dobre, lebo sú svojmu mladšiemu súrodencovi oporou.

* Kam chodievate s deťmi najčastejšie - ktoré sú vaše obľúbené miesta v Bratislave, ktoré v Bratislavskej župe?

Vyrastal som pred hlavnou stanicou a tieto miesta mám rád Sú pre mňa silné. So svojimi deťmi prežívam veľa času v Petržalke. Je to na Staromešťanov prirodzený región na šport, sú tam cyklotrasy, trasy pre korčuliarov, a na rekreáciu. Zájdeme aj do Rusoviec, Čunova. Bol by som rád, keby takúto atraktivitu získali aj ďalšie mestské časti nášho hlavného mesta, ako napríklad Lamač, Karlova Ves, Devínska Nová Ves. Desať rokov sme s manželkou žili vo Svätom Jure pri Bratislave, kde sme si to tiež obľúbili, ako aj Malé Karpaty. Rád mám tiež poslednú obec Bratislavskej župy -Doľany. Je tam vodná veža, ideálny kandidát na pamiatku UNESCO.

* Vo funkcii župana pôsobíte ako ryba vo vode, akoby ste sa pre politiku narodili. Neprenášate vodcovstvo aj do rodiny?

Tam je vodcom manželka, rešpektujem ju a som rád, že mám v nej veľkú oporu Spoznali sme sa ešte na matematicko-fyzikálnom gymnáziu, potom sme išli každý na inú vysokú školu - ona študovala psychológiu. Vzájomne sa však dopĺňame.

* Predpokladám, že ste sa s ňou radili, či vstúpiť, alebo nie do politických vôd, do verejného života?

Moja cesta sa začínala takými ľahšími schodmi. Neboli strmé, stále to bolo tak na polovicu - podarí sa, nepodarí. Keď som sa však stal poslancom a boli sme v opozícii, dávalo mi to zabrať. Zorka však vtedy ocenila, že robím poctivú robotu. Keď som kandidoval teraz do parlamentu, hovoril som, že by som chcel ešte dotiahnuť niektoré veci, ktoré sú dobre naštartované. Viedli sme asi týždňovú debatu či áno, alebo nie, a prevážil pocit zodpovednosti. Manželka mi napokon povedala: "Asi by si si vyčítal, keby si tú zodpovednosť nechal tak..." V takýchto prípadoch je dôležité, čo si myslí rodina a manželka zvlášť. Nie ako psychológ, ale ako človek, ktorý je vám najbližší.

* Čo ľudia oceňujú počas vášho pôsobenia vo funkcii župana najviac, čo vám, naopak, vyčítajú?

Oceňovali rýchly zásah po povodni, dopravu a stavbu cyklotrás v rámci Bratislavy. Viem, že starosta každej obce by chcel mať dobrú cestu, po ktorej by nechodili tridsaťtonové autá. Robíme, čo môžeme, toto má však svoje finančné mantinely. Okrem toho cítim silnú obavu ľudí z krízy, od starostov viem, že pribúdajú exekúcie na rodiny. Mrzí ma, že tých ľudí sa nemá kto zastať, a nie je jednoduché riešiť tieto problémy. Ak však išlo o vážny prípad v sociálnej oblasti, využil som svoje kompetencie a snažili sme sa pomôcť.

* Uviedli ste, že v doprave ste dosiahli najväčší pokrok, ale mnohí ľudia ju stále cítia ako boľavé miesto. Veď zápchy v Bratislave sú na príjazdoch vari zo všetkých strán a za priam kritické miesto považujem výjazd na Dunajskú Stredu z miestnej časti Podunajské Biskupice a opačne...

V doprave sme vylepšili zjazdy na diaľniciach, rozšírila sa Ulica svornosti, otvorila sa križovatka Stupava juh v rámci bratislavského obchvatu D4, chystáme vlakový koridor. Ak sa nám podarí presvedčiť Radí, aby používali vlakovú dopravu viac ako autobusovú alebo automobilovú, bez obrovských zmien, ako je rozširovanie ciest, by sme dokázali pomôcť doprave. Vlaky by išli priamo z daného miesta do Bratislavy, bolo by to pohodlné a rýchle. Ak k tomu pridáme obchvat D4, bolo by po probléme a nikto by nemusel chodiť cez stred mesta Už na jar očakávam v tomto smere ďalšie zlepšenia a verím, že to bude v doprave cítiť.

* Vo svojom životopise uvádzate, že relaxujete športom - plávate, venovali ste sa tai-či, bicyklujete. Priznám sa však, že ma zarazilo, keď som sa dočítala, že chcete pre cyklistov sprístupniť chránený ostrov Sihoť, ktorý sa nachádza medzi Riviérou a obcou Devín. Je tam vodný zdroj pre Karlovu Ves a Staré Mesta Ak tam pustite turistov, je riziko, že ohrozíte pitnú vodu pre Bratislavčanov.

Je to vec názoru. Cesta od Riviéry do Devína je pre cyklistov nebezpečná, najmä pre deti, preto sme ju chceli takto sprístupniť a ostrov Sihoť je prirodzeným spojením. Inak sa cyklisti k rieke Morave nedostanú bezpečne. Aj pri Rusovciach, aj pri Čunove je niekoľko vodných zdrojov, sú ohradené a okolo chodia cyklisti. Je to vec manažmentu. Keď to funguje v Petržalke, tak to bude fungovať aj na Sihoti a pitná voda sa neohrozí. Variantov, ako to spraviť je niekoľká Je to na odbornú debatu, nie je to politické rozhodnutie. Okrem toho v rámci združenia prihraničných regiónov Centrope prepájame cyklotrasy so susednými krajinami

* Zamrzelo ma tiež, že zrekonštruovaná Stará tržnica v centre mesta nadobudla po dlhom čase svoje využitie len na veľmi krátky čas. Aj Budapešť má svoju tržnicu Navštevujú ju nielen domáci, ale aj zahraniční turisti.

Stará tržnica je priestor, ktorý patrí mestu. Mesto navrhlo tento priestor využívať na kultúrne akcie. Treba počkať, aký konkrétny model to bude. Ja zo svojej pozície podporím akýkoľvek model, ktorý bude mať hlavu a pätu a bude otvorený ľuďom.

* Viete, že vás prirovnávajú k nášmu špičkovému hokejistovi Zdenovi Chárovi?

(smiech) Počul som to, je to sympatické, no azda nás nespája len výška a mohutná postava... Zdeno Chára je pán športovec. Obdivujem ho, je obrovským vzorom pre našu mládež. Je skromný a má v sebe kus pokory, ktorá politikom u nás obvykle chýba V tomto je Zdeno Chára aj pre mňa inšpiráciou

* Ak by ste sa nestali poslancom, kde by ste si vedeli predstaviť svoje ďalšie pôsobenie po vypršaní funkčného obdobia v Bratislavskej župe?

Začínal som v oblasti informačných technológií. Je to oblasť, ktorá sa stále rozvíja Dokázal by som sa tam vrátiť. Funkcia bratislavského župana mi veľa dala, poznal som tu skvelých ľudí. V tomto regióne je s čím sa zoznamovať, je to unikátny svet - miesto, kde sa stretali kultúry, kde bola križovatka východu a západu, miesto, ktoré susedí s dvoma štátmi. Je to priestor, ktorý má obrovskú budúcnosť. Túto prácu robím rád a snažím sa ju robiť poctivo. Keď však zistím, že tá radosť sa stráca, alebo že to nejde, jednoducho od nej odídem.

***

"Snažím sa veľa počúvať. A keď už prijmeme nejaké spoločné rozhodnutie, neviem pochopiť, keď z toho niekto vybočuje."

Texty k obr.:

S najmladším Alanom Alexandrom.

S manželkou a dvoma staršími deťmi.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. ŠÚ SR: Priemerná reálna mzda v minulom roku klesla o 1,6 %

(06.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 6. marca (TASR) - Priemerná mesačná reálna mzda na Slovensku v minulom roku klesla medziročne o 1,6 %. Pre vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy sa reálna mzda znížila aj v poslednom štvrťroku 2011, a to medziročne o 3,8 %. Informuje o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Pri nominálnom porovnaní mesačná mzda za minulý rok stúpla, a to o 2,2 % na 786 eur. Vo 4. štvrťroku sa tiež zvýšila, avšak iba o 0,5 % na 848 eur. Najvýraznejšie vzrástla v Trenčianskom kraji (3,9 %). V ostatných krajoch bol medziročný prírastok mzdy v intervale od 0,8 % do 2,9 %, pričom zníženie bolo zaznamenané iba v Bratislavskom kraji.

Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach (1692 eur), vo finančných a poisťovacích činnostiach (1468 eur) a v dodávke elektriny a plynu (1431 eur). "Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, a to 563 eur)," informuje ŠÚ SR.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. ALARMUJÚCE ZDRAVIE DETÍ

(06.03.2012; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 15/15; KARDOŠOVÁ Monika)

Jozef DÚBRAVSKÝ, moderátor:

"Viac ako tri štvrtiny stredoškolákov fajčí. 20 percent má nadváhu alebo sú obézni a málo športujú. Toto sú predbežné výsledky prieskumu, ktorý robil Bratislavský kraj. Od novembra župa zisťovala zdravotný stav takmer 1 800 detí na 13 školách."

Monika KARDOŠOVÁ, redaktorka:

"Podľa predbežných výsledkov projektu je stav zdravia stredoškolákov alarmujúci. Na niektorých školách fajčí až 80 percent študentov. Takmer štvrtina má problém s nadváhou a obezitou. Mínusom je aj nedostatočný pohyb detí."

Pavol FREŠO (SDKÚ-DS), predseda Bratislavského samosprávneho kraja:

"Mnohé z týchto výsledkov sú skorej charakteristické pre ľudí 30 a viac rokov."

Norbert KYNDL, riaditeľ gymnázia:

"Študenti športujú rozhodne menej ako pred 5, 10 rokmi."

Monika KARDOŠOVÁ:

"Podľa odborníka nesprávna životospráva, fajčenie, či málo pohybu môže v budúcnosti spôsobiť nemalé zdravotné komplikácie."

Valerián POTIČNÝ, riaditeľ odboru zdravotníctva BSK:

"80 percent takýchto abonentov pri nadváhe a pri fajčení sú potenciálni zákazníci kardiovaskulárnych ústavov."

študenti gymnázia:

"Hrám futbal."

"Nie, nie, nešportujem."

"Hrávala som kedysi volejbal."

"Športujem, ale príležitostne."

Monika KARDOŠOVÁ:

"Bratislavský samosprávny kraj chce preto podporiť rôzne druhy športových aktivít a organizuje súťaže."

Pavol FREŠO:

"Platíme v súčasnosti 50 eur mesačne na školu (...), aby sme mohli podporiť krúžky športové, ktoré sú v rámci škôl urobené."

Monika KARDOŠOVÁ:

"Projekt, ktorý mapuje zdravotný stav stredoškolákov bude trvať do konca tohto roka. Bratislavský samosprávny kraj plánuje vyšetriť ešte 4 000 študentov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. ŠTUDENTI NEŽIJÚ ZDRAVO

(06.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 23/26; KRAFKA Jaroslav)

Moderátorka:

"Stredoškoláci majú nadváhu, zle sa stravujú, nechce sa im športovať a ešte k tomu aj fajčia. To sú len niektoré z priebežných výsledkov zisťovania zdravotného stavu študentov v Bratislavskom kraji. Mala by sa preto meniť strava v jedálňach a odmeňovanie učiteľov telesnej výchovy."

J. KRAFKA, redaktor:

"Doteraz absolvovalo lekársku previerku s dovolením rodičov necelých 2-tisíc študentov v kraji. Výsledky sú alarmujúce. Kilá navyše robia problémy najmä chlapcom stredoškolákom."

V. POTIČNÝ, lekár samosprávneho kraja:

"Zhruba 10 percent s nadváhou a 10 percent s obezitou. To znamená zvýšenú telesnú hmotnosť má 20 percent týchto študentov."

J. KRAFKA:

"U dievčat má rovnaký problém polovica. V porovnaní s chlapcami sú na tom ale dievčatá horšie s vysokým tepom."

V. POTIČNÝ:

"Nebudem teraz špecifikovať či fajčí denne 20 cigariet alebo koľko, ale fajčí alebo stretáva sa denne s fajčením 80 percent týchto študentov."

J. KRAFKA:

"Zdravé nie je ani to, že študenti spia menej ako 8 hodín denne. Jednou z možných príčin prečo tomu tak je, je aj fakt, že mnoho mladých ľudí vymieňa pohyb na čerstvom vzduchu za sedenie pred počítačom. Aby boli tínedžeri zdravší, mala by sa zmeniť strava v školských jedálňach a samosprávny kraj chce podporovať tých, ktorí presvedčia študentov športovať."

P. FREŠO, predseda Bratislavského samosprávneho kraja:

"Ďaleko viac budeme debatovať o jednotlivých položkách v rozpočte či už tým, že rekonštrukcia a oprava ihrísk, až po to akým spôsobom odmeňovať trebárs tých trénerov a učiteľov."

N. KYNDL, riaditeľ Gymnázia Tomášikova, Bratislava:

"Rodičia vlastne podporujú záujem tých detí uliať sa z tej telesnej výchovy alebo vyhnúť sa tomu a buď im zoženú lekárske potvrdenie, alebo hľadajú oni sami nejaké výhovorky. Študenti športujú rozhodne menej ako pred piatimi či desiatimi rokmi, ale drvivá väčšina u nás záujem o telesnú výchovu má. Je pravda, že treba im spraviť hodiny veľmi atraktívne."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. V rámci Operačného programu Bratislavský kraj bolo zrealizovaných 38 projektov

(05.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 5. marca (TASR) - V rámci Operačného programu Bratislavský kraj (OPBK) bolo úspešne zrealizovaných už 38 projektov v celkovej sume 16,5 milióna eur. "Sú to projekty zamerané predovšetkým na regeneráciu námestí, opravu chodníkov, výstavbu detských ihrísk, parkov a verejného osvetlenia. Operačný program podporuje investície do zlepšenia kvality a úrovne sídel a dopravy v našej župe," priblížil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

OPBK sa zameriava aj na podporu inovácií a prístupu k informačno-komunikačným technológiám pre súkromný sektor. Frešo zároveň uviedol, že počas realizácie projektov často komunikujú so starostami a primátormi. Ako tiež zdôraznil, je prioritou kraja poskytovať vždy presné informácie o aktuálnych aj plánovaných výzvach na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. "Chceme, aby prijímatelia boli včas a správne informovaní, či už prostredníctvom našej internetovej stránky, alebo počas osobných konzultácií a pracovných stretnutí, ktoré krajská samospráva často organizuje," dodal Frešo.

Projektoví a finanční manažéri pravidelne kontrolujú a monitorujú schválené projekty počas ich realizácie, a to aj päť rokov po ich ukončení. V uplynulom roku vykonali spolu 83 kontrol, prijali a administratívne spracovali 136 žiadostí o platbu od prijímateľov v celkovej sume 10,2 milióna eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. Počet dokončených bytov vlani klesol

(07.03.2012; Pravda; s. 10; sita)

V minulom roku bolo na Slovensku dokončených 14 608 bytov a ich počet medziročne klesol o 14,5 %. Vlani sa zároveň začala výstavba 12 740 bytov, čo bolo menej o 21,4 % a ku koncu vlaňajška zostávalo rozostavaných 64 734 bytov, keď sa ich množstvo znížilo o 2,8 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. VZNIKÁ NOVÉ MESTO

(06.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 22/26; VELECKÝ Tomáš)

Moderátor:

"Na Slovensku existuje dedina, ktorá rastie rýchlejšie ako tie najväčšie mestá. Pre obec to ale nie je dobrá správa. Chorvátsky Grob pri Senci nezvláda nápor developerov a jeho pokladnica sa rýchlo vyprázdňuje. Každým dňom hrozí, že v obci zlyhá kanalizácia a elektrické rozvody."

T. VELECKÝ, redaktor:

"Som v obci Chorvátsky Grob. Aj keď oficiálne ide o dedinu, v skutočnosti je väčšia ako mesto Kremnica a to spôsobuje nemalé problémy. Obecný úrad tvrdí, že stoja pred bankrotom, nemá na financovanie kanalizácie, elektriny, ani škôl. Kým pred desiatimi rokmi tu žilo 1 200 ľudí, ako vidieť mohutná radový zástavba tento počet prudko zvýšila a momentálne tu žije okolo 7 000 obyvateľov."

M. MARYNČÁK, starosta Chorvátskeho Grobu:

"Aby sme zlepšili čističky odpadových vôd, čerpadlá a niektoré úseky technickej infraštruktúry, čo rádovo sa možno pohybujeme okolo 5 až 10 miliónov eur, avšak cestnú sieť bohužiaľ na to absolútne nie sme schopní zabezpečiť."

T. VELECKÝ:

"Cesty medzi domami tak zostávajú v zime neodhrnuté, nikto ich ani neopravuje. Starosta z obecnej kasy platí aj bratislavskej hromadnej doprave, aby zachádzala do dediny mimo hlavného mesta. Problémy sa tým len začali. Ako vidieť, stavať sa zďaleka neprestalo. Len tu za mnou je ďalších 400 parciel pripravených na rodinnú zástavbu. Ak na každej z nich vznikne jeden dom, počet obyvateľov sa zvýši o ďalších 1 200. Aj to však bude len špička ľadovca. V skutočnosti má byť takýchto štvrtí niekoľko a Chorvátsky Grob by mohol mať už o niekoľko rokov až 50-tisíc ľudí."

M. MARYNČÁK:

"Škola od 1. do 9. ročníka pre naše deti by stála okolo 3 miliónov eur a to proste v rozpočte nemáme."

T. VELECKÝ:

"Školy a inžinierske siete nie sú jediné čo nezvláda premenu dediny na mesto. Čo v Chorvátskom Grobe chýba sme sa pýtali jeho obyvateľov."

Anketa:

"Ihrisko detské."

"Športový areál by som privítal."

"Nejaký obchod, ktorý tu nikdy nefungoval. Bola len taká večierka, ktorá vždy bola zatvorená."

T. VELECKÝ:

"Chorvátsky Grob si obľúbili Bratislavčania. Mnohí si ale bydlisko neprehlásili a dane platia ďalej v hlavnému mestu. Obecná pokladnica tak zostáva prázdna a ľudia nemajú šanci dostať to, čo k životu v meste patrí."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Míting SDKÚ nebude

(07.03.2012; Sme; s. 2; Burčík Matúš)

Smer privezie do Bratislavy tisícky ľudí. Most bude v Komárne.

BRATISLAVA. SDKÚ zrušila tradičný záverečný míting kampane, ktorý mal byť v piatok v Bratislave. Dôvod nezverejnila.

Strana usporiada tlačovú besedu lídrov, kandidátov a aktivistov. "Po nej prebehne na rôznych miestach naša akcia pod názvom Modrá vlna, ktorá bude zameraná na stretnutia s voličmi," povedal hovorca Michal Lukáč.

Poslanec Tomáš Galbavý o zrušení mítingu nevedel. "Počujem to prvý raz od vás." Miroslav Beblavý mal informáciu, že "je nejaká zmena", ale nič viac.

Smeru zahrá Dávid

Koncertom Michala Davida vyvrcholí vo štvrtok kampaň Smeru v NTC. Vystúpi aj skupina Lojzo a spevák Marián Bango.

"Predseda strany privíta predsedu ČSSD Bohuslava Sobotku a rakúskeho predsedu frakcie sociálnych demokratov Hannesa Swobodu," povedala Ľubica Končálová z tlačového odboru strany.

Do NTC sa dostanú ľudia so vstupenkami. Zvážať ich budú autobusmi. Kapacita je okolo šesťtisíc miest. "Lístky sme rozdávali priaznovcom počas kampane," hovorí okresný predseda Smeru v Senci Boris Susko. Ich organizácia dostala 500 vstupeniek.

Štáb počas kampane zájde do všetkých obci v okrese "okrem desiatich maďarských dedín, kde sme v posledných voľbách nezískali viac ako 10 percent hlasov".

V "Tour de Gulas" navštívia aj krčmy nižšej cenovej kategórie, píše sa v pokynoch.

Každý svoje

Most-Híd bude mať posledný míting v športovej hale v Komárne. Vystúpia viacerí maďarskí speváci a Štefan Skrúcaný, ktorý účinkoval aj v kampani SDKÚ.

KDH kampaň v piatok zavŕši krížovou cestou za našich politikov na Hlinickej kalvárii.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. Výhodnosť zmluvy nebola istá

(07.03.2012; Sme; s. 8; Valček Adam, Krajanová Daniela)

Penta tvrdí, že už v podmienkach tendra o PPC bola povinnosť dohodnúť nové ceny

Zisky paroplynu zo zmluvy s elektrárňami neboli automatické, ako tvrdí minister.

BRATISLAVA. Či Slovensko naozaj prišlo privatizáciou bratislavského Paroplynového cyklu (PPC) o 15 miliárd korún, ako vyhlásil v pondelok minister vnútra Daniel Lipšic z KDH, nie je isté.

Minister argumentuje zmluvou, podľa ktorej musia Slovenské elektrárne odoberať od paroplynu elektrinu až do roku 2013 za ceny vyššie ako trhové. Zmluva podľa Lipšica zaručovala Peňte ako kupcovi PPC zisky na roky dopredu.

Minister vnútra sa opiera o analýzu audítorskej spoločnosti PwC, ktorú v roku 2004 predložil na rokovanie vlády vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko. Z rokovania ju v poslednej chvíli stiahol.

Skutočnosť bola iná

Osem rokov stará analýza audítorov, ktorí štátu radili pri predaji Slovenských elektrární, odhadla možné škody vtedy štátneho podniku na 7 až 15 miliárd korún. Vychádzali zo zmluvy s PPC a z odhadov vývoja cien.

"V roku 2004 nikto nedokázal odhadnúť, či v roku 2007 budú ceny elektriny na úrovni 80 až 85 eur a nikto by nepovedal, že v roku 2008 bude kríza," komentuje Peter Marčan z Inštitútu energetickej bezpečnosti. Napokon sa situácia zvrtla tak, že elektrina v roku 2008 zdražela tak, že elektrárne mohli na kontrakte s paroplynom krátkodobo aj zarábať, hoci by predávali megawatthodinu za 70 eur, ako odhadla analýza PwC.

Celkovo je cenový vzorec, s ktorým ráta zmluva pre paroplyn, skôr výhodou, hovorí partner audítorskej firmy KPMG Ľuboš Vančo.

"Naprojektovaná cena je skutočne štedrejšia smerom k paroplynovému cyklu ako k Slovenským elektrárňam," zhodnotil aj Michal Hudec z portálu Energia.sk ceny elektriny v exkluzívnej zmluve s elektrárňami. "Navyše, je v záujme Slovenských elektrární nakupovať drahšiu elektrinu z plynu, keď si ju dokáže firma sama vyrobiť lacnejšie?" pýta sa Hudec.

Povinnosť meniť zmluvy

Záujemcovia o paroplyn však vedeli, že kúpou podniku nezískajú príjmy od elektrární automaticky, ako to tvrdí minister Lipšic. Už v podmienkach privatizačného tendra o paroplyn sa píše, že Slovenské elektrárne považujú zmluvnú cenu za privysokú a s novým majiteľom PPC chcú o zmluve rokovať.

Táto podmienka sa dostala nakoniec aj do zmluvy, ktorou Penta prebrala podiel v paroplyne. "Kupujúci sa zaväzuje vyvinúť všetko potrebné, rozumne možné a právne dovolené úsilie na úpravu vzťahu tak, aby boli odstránené netrhové zvýhodnenia PPC na úkor obchodného partnera," píše sa v úryvku zmluvy, ktorý SME poskytla Penta.

Partner KPMG Vančo pripúšťa, že takto nastavené privatizačné podmienky mohli ovplyvniť výšku ponúk jednotlivých uchádzačov.

Nové kontrakty

Či to tak naozaj bolo, nemožno overiť. Záujemcovia o paroplyn sa už k privatizácii vyjadrovať zväčša nechcú. "Kúpnu cenu sme stanovili na základe našich vtedajších skúseností, poznatkov a rizík trhu s teplom a elektrickou energiou," reagoval člen predstavenstva Dalkie Vojtech Červenka. Dalkia ponúkla za paroplyn najmenej, a to 1,2 miliardy korún.

Penta vyrokovala novú zmluvu s elektrárňami až dva roky po kúpe paroplynu, čo podľa hovorcu Penty Martina Danka malo dosah na hospodárenie PPC rádovo v stovkách miliónov korún. "Nová zmluva pre nás stanovuje menej nevýhodné podmienky, ale celkové náklady sú stále vyššie ako z nej plynúci ekonomický úžitok," píše sa o novej zmluve v účtovnej závierke elektrární z roku 2009.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. Štát predal budovu. Lacno a pár dní pred voľbami

(07.03.2012; Hospodárske noviny; s. 1, 2; Kostelanský Ľuboš)

Bratislava - Tesne pred parlamentnými voľbami si štátni štatistici našli čas na predaj svojho sídla. Riaditeľ Infostatu (ten spadá pod Štatistický úrad SR - pozn. red.) Tibor Papp vymenil v posledný februárový deň 12-podlažnú administratívnu budovu na Patrónke v Bratislave za oveľa menší dom v širšom centre hlavného mesta. Hodnota sídla Infostatu bola stanovená na 2,32 milióna eur. "Vzhľadom na úžitkovú plochu a umiestnenie stavby mohla byť suma dvoj- až trojnásobná," povedal HN konateľ realitnej spoločnosti Negotiant Peter Balogh. Štát mal podľa jeho odhadu dostať za budovu s pozemkami vyše päť miliónov eur. Podľa Pappa bola budova prebytočná - spájanie predaja s voľbami odmietol.

Budovu kúpila eseročka právničky Stanislavy Horňákovej, ktorá spolupracuje s podnikateľom Borisom Kollárom. Firma Horňákovej na revanš kúpila pre Infostat budovu, kam sa presťahujú. "Moje prevádzkové náklady klesnú na 20-tisíc eur ročne a ja budem môcť robiť vedu," vysvetľuje Papp.

Horňákovej sme nechali odkaz, no neozvala sa. V tesnej blízkosti Infostatu na Patrónke vlastní rozsiahle administratívne centrum finančná skupina J&T. Hovorkyňa jej realitnej odnože Real Estate Katarína Krajňáková odmietla, že by boli za obchodom.

Takú vyrokovali cenu

"To je ich parketa, akú vyrokovali cenu. Majú vlastnú právnu subjektivitu," odpovedala riaditeľka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová na otázku, či je cena, ktorú dohodol jej podriadený, adekvátna. Pappovi prikázala, aby vyriešil problém červených čísiel jeho organizácie, ktoré spôsobuje drahá prevádzka budovy.

Ročné náklady podľa riaditeľa predstavujú 400-tisíc eur. Tvrdí, že sa ich nedarilo vykryť ani pomocou nájomníkov. "Veľmi ťažko nájdete niekoho, kto sa chce nasťahovať do staršej budovy, keď sme viazaní trhovým nájomným. To je holá nemožnosť," vysvetlil.

Nezáujem trhu

Za nízkou predajnou cenou je podľa neho nezáujem trhu. Budova si nenašla záujemcu za cenu stanovenú znalcom, ktorú v druhom kole ponukového konania znížili na polovicu. V treťom kole preto klesla pôvodná cena opäť dolu. Realitný analytik Peter Balogh uznáva, že majetok tohto typu sa predáva ťažšie. "Klienti však existujú," tvrdí.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko konštatuje, že aj striedanie vlády Ivety Radičovej sprevádza nárast verejného obstarávania. "Nie je až taký dramatický, ako bol pri striedaní vlády Roberta Fica," vraví analytička Ľuba Riapošová. TIS porovnala dáta dvoch posledných vlád a zistila, že lúčiaca sa ústredná štátna správa sa s približujúcim termínom parlamentných volieb snaží minúť zvýšené množstvá financií.

V prípade Radičovej vlády objem verejného obstarávania vyskočil už po jej páde v novembri. Vo februári dosiahol rekordnú úroveň 120 miliónov eur. Ficova vláda minula cez verejné obstarávanie mesiac pred voľbami (v máji 2010) viac - 189 miliónov eur. "Pri voľbách do miestnej samosprávy sme podobný trend nezaznamenali," hovorí Riapošová.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. SDKÚ ľuďom zasiela listy - aj mŕtvym

(07.03.2012; Pravda; s. 4; Krčmárik Radovan)

Osobný kontakt s voličom alebo zásah do súkromia? Tak ako v minulosti, aj teraz mnohí ľudia našli v schránke list od SDKÚ, ktorý strana adresovala priamo na ich meno. Bratislavčanom sa v nich napríklad prihovára ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Adresátov vyzýva, aby jej vo voľbách dali svoj hlas. SDKÚ tvrdí, že si databázu adries vytvorila sama na základe petičných a straníckych akcií. V skutočnosti sú v nej však i ľudia, ktorí stranu nikdy nepodporovali, dokonca aj takí, čo už zomreli.

Bratislavčanke Soni chodia osobné listy od lídrov SDKÚ už roky, a to pred každými voľbami - parlamentnými, župnými, komunálnymi, prezidentskými aj európskymi. Vždy s podpisom toho, koho chce SDKÚ spropagovať. "Problém je, že sú všetky adresované môjmu manželovi, ktorý zomrel už v roku 2003," sťažuje sa. Stranu na to už viackrát upozornila a poprosila, aby ho vyškrtli z databázy, keďže v nej sugestívne slová adresované mŕtvemu vyvolávajú smutné spomienky. SDKÚ jej to prisľúbila, ale nič sa nezmenilo. V piatok dostala ďalší list, tentoraz podpísaný Žitňanskou. "Pravdaže, ani nie osobne, iba cez xerox. Asi tak im na nás záleží," dodala Bratislavčanka.

Hovorca SDKÚ Michal Lukáč tvrdí, že adresy do databázy získali dlhodobou politickou činnosťou od vzniku SDKÚ, napríklad z petičných alebo straníckych akcií. "SDKÚ disponuje databázami na rôznych stupňoch strany. Máme centrálnu, krajské, regionálne či miestne databázy. Rovnako databázy telefónnych čísel. Aktualizujeme ich v rámci možností," uviedol Lukáč.

Jeho vysvetlenie, ako SDKÚ získala adresy do databázy, však spochybňujú viacerí ľudia, ktorí dostávajú "predvolebné" listy. Sú totiž medzi nimi aj takí, ktorí sa nikdy nezúčastnili na politickom mítingu ani nepodpisovali výzvy či petície. Všetko skôr nasvedčuje tomu, že si strana adresy vybrala náhodne. Podobne ako to urobila na jeseň 2010, keď si zostavila databázu telefónnych čísel. Na tie potom telefonoval automat s nahrávkou Magdy Vášáryovej, ktorá kandidovala za bratislavskú primátorku. Lukáč vtedy Pravde priznal, že si 12-tisíc telefónnych kontaktov v hlavnom meste vybrali náhodne.

Okrem SDKÚ využíva tento typ kampane aj SMK. Ako informovala hovorkyňa strany Helena Fialová, jeden list pred voľbami zasiela predseda SMK József Berényi. V databáze majú asi 20-tisíc adries. "Je to naša vlastná databáza členov strany, doplnená o niekoľko adries rodinných príslušníkov a blízkych známych členov strany," uviedla Fialová. Priznala, že to, či sú adresy aktuálne, nesledujú.

Zoznamy adries sa dajú získať aj od rôznych agentúr, ktoré s nimi obchodujú. Niektoré ich predávajú mimovládnym organizáciám, iné firmám. Obchodovanie s kontaktnými údajmi sa označuje ako "listbroking". V USA sú takých agentúr tisíce, na Slovensku ich zatiaľ nie je veľa. Väčšina z nich s politikmi nespolupracuje. Ako vysvetlil Martin Šeliga z agentúry Direct Marketing, adresy buď jednorazovo prenajímajú, alebo predávajú.

"Pri prenájme to celé zabezpečíme my, vyberieme adresy aj zašleme listy. Pri predaji databázu adries poskytneme kupujúcemu," priblížil Šeliga.

Sociológ Pavel Haulík hovorí, že veľa závisí od toho, ako databáza vznikla. Ak sú v nej sympatizanti tej-ktorej strany, je to v poriadku. No ak sú to ľudia, ktorí neinklinujú k jej hodnotám, potom je také zasielanie listov skôr kontraproduktívne. "Mohlo by to fungovať, keby sa to robilo cielene, ale ak sú tie adresy náhodné, pozbierané kade-tade, bude to skôr pôsobiť ako narušenie súkromia, čo ľudí znepokojuje. Pýtajú sa, odkiaľ politická strana zobrala ich adresu," upozornil Haulík.

***

Text k obr.:

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská oslovuje Bratislavčanov cez bilbordy i listami.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. Šamorínčania majú smolu, vlak už u nich stáť nebude!

(07.03.2012; Nový Čas; s. 13; jt)

Na stanicu v Kvetoslavove pôjde kyvadlová doprava

ŠAMORÍN - Zavedením nového vlakového spojenia na trase Komárno - Dunajská Streda - Bratislava železničná doprava na juhu Slovenska ožila. Šamorínčania sa však napriek tomu vlaku v meste nedočkajú. Bývalú stanicu totiž už dávno prerobili na rodinný dom, koľaje neexistujú a mnohé pozemky už železnice predali. Pokiaľ teda chcú Šamorínčania do Bratislavy cestovať vlakom, nezostáva im nič iné, len sa autobusom či autom dopraviť na stanicu do približne 4 kilometre vzdialeného Kvetoslavova.

Mesto Šamorín nebolo železničným uzlom ani v minulosti. "Viedla tu jediná trať do obce Kvetoslavov, kde ľudia presadali na ďalšie vlaky," hovorí viceprimátor Šamorína Tibor Pogány. Postupne s rozvojom cestnej siete ľudia radšej začali využívať pohodlnejšiu prepravu autobusmi a autami. "Posledný nákladný vlak tu prešiel v roku 1999, osobné prestali premávať ešte predtým," dopĺňa viceprimátor. Prípadná obnova trate tak podľa neho neprichádza do úvahy. "Bolo by to veľmi nákladné a pravdepodobne zbytočné," vraví. Radnica v meste hľadá iné riešenia, ako obyvateľom sprístupniť železničnú dopravu. V čase špičky totiž premávka na južnom vjazde do Bratislavy kolabuje a vodiči čakajú aj v niekoľko kilometrových kolónach. "Rokujeme s prepravcami o kyvadlovej doprave do Kvetoslavova a plánujeme k stanici vybudovať aj cyklistický chodník. Navyše, už o pár týždňov by tu mohlo stáť záchytné parkovisko pre autá," uzavrel viceprimátor.

Súkromný prepravca začal premávať na trase Bratislava - Dunajská Streda - Komárno a späť v nedeľu. Cestujúci majú vo vlaku k dispozícii internetové pripojenie, pribudnúť majú aj denná tlač a automaty na nápoje. Do konca marca platí na lístok akciová cena, cestujúci z okolitých obcí nový spoj zapĺňajú najmä v rannej a popoludňajšej špičke.

Text k obr.:

Takto vyzerala vlaková stanica v Šamoríne v polovici minulého storočia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Kino Mladosť poslanci prenajali Bioscopu na 15 rokov

(06.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

Bratislavské mestské zastupiteľstvo minulý týždeň rozhodlo, že spoločnosti Bioscop Bratislava, s.r.o., predĺži prenájom budovy kina Mladosť o 15 rokov . Ročný nájom poslanci určili na 18 039 eur.

Kino Mladosť je posledné jednosálové kino v Bratislave a je zaradené do siete Európskych kín v rámci Rady Európy - Europa Cinemas.

Spoločnosť Bioscop mala pôvodne prenajaté od mesta tri kiná - okrem Mladosti to bolo aj kino Hviezda a kino Zora. Budovu kina Hviezda spoločnosť Bioscop v roku 2007 odkúpila od mesta za 60,1 milióna korún s tým, že ho do roku 2010 zrekonštruuje. Napokon ho však zbúrala a na pozemku chcela spoločnosť Lighthouse Bratislava City Towers, s.r.o., stavať Polyfunkčný objekt Metropolitan Star. Doteraz sa zámer nerealizoval a v preluke, ktorá vznikla medzi Námestím 1. mája a Banskobystrickou ulicou je dnes dočasné parkovisko.

Spoločnosť Bioscop Bratislava pritom podľa dôvodovej správy k 15-ročnému prenájmu kina Mladosť, zostala mestu Bratislava dlžná za prenájom kina Hviezda. Mesto sa so spoločnosťou súdilo, súd však žalobu zamietol.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. Mestská galéria a múzeu dostali pridané

(06.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

Mestské zastupiteľstvo zmenilo rozpočet mesta na tento rok a dotáciu 50-tisíc eur určenú pre galériu moderného umenia Danubiana, rozdelilo medzi Galériu mesta Bratislava a Múzeum mesta Bratislava.

O zmenu požiadali riaditelia mestskej galérie a múzea s tým, že s pôvodne nastaveným rozpočtom si už len ťažko možno predstaviť ďalšie fungovanie oboch inštitúcií napriek tomu, že urobili maximálne úsporné opatrenia, aby zabezpečili aspoň základný chod ich inštitúcií. Keďže Danubiane schválil dotáciu sedem miliónov eur minister kultúry a na tento rok jej pridelil na chod 300-tisíc eur, obe mestské inštitúcie dostali nakoniec pridané.

Múzeum mesta Bratislavy bude môcť podľa riaditeľa Petra Hyrossa vďaka prideleným peniazom opäť otvoriť expozíciu v zrekonštruovanom Apponyiho paláci.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. New York Times chutí pivo z Bratislavy

(06.03.2012; www.sme.sk; 11.00, s. -; Durdovanský Michal)

Malé pivovary, málo turistov a stredoveká atmosféra malého mesta očarili amerického reportéra.

BRATISLAVA. Únik z Viedne, mesto bez davov je podľa reportéra New York Times vystihujúci opis Bratislavy.

Hlavné mesto Slovenska sa dostalo do nedeľného vydania jedného z najväčších amerických denníkov. V prílohe o cestovaní si reportér Evan Rail pochvaľuje stredovekú atmosféru, pivo a jedlo.

Pivná pena

Nadchlo ho, že za posledných pár rokov v meste vznikli až štyri malé pivovary, ktoré často spájajú vlastné pivo s dobrou kuchyňou.

"Aspoň, čo sa vzdušnej atmosféry a kozmopolitnej klientely týka, má mestská pivno­pubová scéna svoj vrchol v Bratislavskom meštianskom pivovare," píše.

Chutilo mu však najmä konkurenčné pivo u Richtára Jakuba na Moskovskej a rezeň so zemiakovým šalátom v Patrónskom pivovare.

Nezakopával o turistov

"Ramenatý Bratislavský hrad sa týči na kopci predo mnou, kostolné zvony sa ozývajú stredovekými uličkami," popisuje Rail výhľad z Michalskej veže. "Panoráma mi vzala dych. Najprekvapivejšie však bolo, že mi netienili žiadni turisti."

Bratislava je v New York Times malým mestom, kam nechodí veľa turistov.

"Ako som sa blížil k Hradu, mladá dvojica cvičila parkour na stenách a schodoch, utekajúc stredom chodníka. V inom hlavnom meste v okolí by to bolo nemožné kvôli davom ľudí. Tu však neprekážal nikto," čuduje sa Rail.

Evan Rail z New York Times cestuje po Európe a píše do prílohy Travel. Už vyše desať rokov žije v Prahe, napísal niekoľko kníh o cestovaní a pive, napríklad knihu s názvom Prečo na pive záleží.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. VYSOKOŠKOLÁCI UPRATOVALI

(06.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 27/28; KOPANIČÁKOVÁ Eva)

Moderátor:

"Smutný pohľad na Slovensko znečistené odpadkami a nelegálnymi skládkami trápi mnohých ľudí. Študenti v bratislavskej Mlynskej doline sa dnes pustili do veľkého upratovania. Zapojili sa do akcie Vyčistime si Slovensko. Tú pripravil envirorezortu pri príležitosti Dňa Zeme."

Eva KOPANIČÁKOVÁ, redaktorka:

"Akcia má jasné poslanie. Upracte si životné prostredie. Do projektu sa môžu organizácie zapájať do polovice marca."

Beatrice HUDÁKOVÁ, hovorkyňa Ministerstva životného prostredia SR:

"Ministerstvo životného prostredia im potom prostredníctvom obvodného úradu životného prostredia pošle symbolické množstvo pomôcok, aby sme vlastne pripravili pre nich takúto malú motiváciu."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Projekt dnes zaujal aj bratislavských študentov, ktorí sa s elánom pustili do práce."

študenti:

"Lebo je to naše životné prostredie a my tu žijeme a nechceme tu mať taký neporiadok, to keby naše mamky videli, tak sa za nás hanbia."

"Sme sa obzreli okolo seba, je tu dosť tých neporiadkov."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Našli ste v prírode skládku a neviete, komu ju nahlásiť? Stačí nová aplikácia v mobile a o čiernej skládke informujete priamo ministerstvo. Práve dnes totiž rezort predstavil novú aplikáciu do Smart phonov, s ktorou bude nahlasovanie smetísk hračkou."

Jozef VODIČKA, autor aplikácia:

"Vo veľa krajinách je ten spôsob, ako sa nahlasujú tieto čierne skládky veľmi zdĺhavý. Treba ísť na nejaký úrad, nejaký formulár, nikto nevie čo. Len malé percento ľudí to vie a takto sa vlastne dostane aj ľuďom, ktorí nie sú až tak aktívni environmentálne."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Eva KOPANIČÁKOVÁ, Slovenská televízia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]