Cesta: Titulka
Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava
Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
1. VÝSTAVBA POD HRADOM [informácia]
(04.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 22/24; KAPONIČÁKOVÁ Eva)
2. VÝHRAD JE VIAC AKO DOSŤ [informácia]
(04.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 16/19; ČIERNY Michal)
3. PROBLEMATICKÉ TRVALÉ POBYTY [informácia]
(03.03.2012; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 7/12; KURILCOVÁ Ruslana)
4. Obyvateľov Petržalky v súčasnosti najviac trápi parkovanie [informácia]
(02.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; TASR)
5. BRATISLAVA: Petržalčanov najviac trápi parkovanie [informácia]
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
6. DPB dostane z rozpočtu mesta o 1,5 milióna eur viac [informácia]
(02.03.2012; www.transport.sk; s. -; r, TASR)
7. ZDRAŽOVANIE MHD V BRATISLAVE JE ZREJME NA TENTO ROK ZAŽEHNANÉ [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 08.00; 2 min.; TOMEŠ Rado)
8. HENBURY DEVELOPMENT SA CHCE DOHODNÚŤ [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)
9. DOPRAVNÝ PODNIK BRATISLAVY SA KONEČNE DOSTANE NA NULU [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 4,5 min.; ILIEV Rasťo)
10. NA ZASTUPITEĽSTVE AJ O ŠŤAVNATÝCH REZŇOCH [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 16/26; TOMEČKOVÁ Lucia)
11. Bratislavčania môžu hlásiť korupciu mailom [informácia]
(02.03.2012; www.orangeportal.sk; 23.28, s. -; TASR)
12. Policajti nemôže rozdávať pokuty, chýbajú im bloky [informácia]
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
13. Čo obsahujú špeciálne seniorské účty [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 18, 19; -)
14. Sčítanie na Slovensku skomplikovali Bratislavčania [informácia]
(04.03.2012; www.aktualne.sk; Spoločnosť, 00:00, s. -; Harkotová Stanislava)
15. Lucia Žitňanská - nová nádej SDKÚ alebo Dzurindov človek? [informácia]
(03.03.2012; Pravda; s. 4; RAK)
16. AGENTÚRNY SERVIS Z DOMOVA [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 4/11; red)
17. MESTSKÍ POLICAJTI UŽ BUDÚ ROZDÁVAŤ POKUTY [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)
18. V škôlkach je nával, rodičia chcú byť prví [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 4; vju)
19. Voličský preukaz sa dá vybaviť do štvrtka [informácia]
(05.03.2012; Hospodárske noviny; s. 2; mj)
20. Súkromne jazdí na služobnom aute. Tip čitateľa [informácia]
(05.03.2012; Plus jeden deň; s. 10, 11; Pristašová Eva)
21. SPOJIL ICH SPEV [informácia]
(04.03.2012; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 18/18; HYRIAKOVÁ Dominika)
22. SOCIÁLNA SLUŽBA AKO VÝPOMOC [informácia]
(03.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 20/24; KONDRLÍKOVÁ Henrieta)
23. Divadlo Ungelt v Bratislave a v Pezinku [informácia]
(03.03.2012; Pravda; s. 47; MAK)
24. BRATISLAVA: Na petržalskú Klokočovú ulicu vozia ľudia nelegálne fúry odpadu [informácia]
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
25. BRATISLAVA: Petržalka kontrolovala psíčkarov, niektorí chceli pred políciou ujsť [informácia]
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
26. ODBOR MLADEJ MATICE V PETRŽALKE [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Rádio Regina si Vás všíma; 09.20; 6 min.; BABINSKÁ Mária)
27. OBCE MAJÚ TONY VOLEBNÝCH TLAČOVÍN [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; por. 3/11; PETRUS Peter, BODOR Štefan)
28. MÁLO MIESTA V MATERSKÝCH ŠKOLÁCH [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 18/26; TIŇOVÁ Zuzana)
29. Staromestské invalidné vozíky [informácia]
(01.03.2012; www.bratislava24.sk; s. -; -)
30. PARKOVANIE PO POSLANECKY [informácia]
(04.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 11/19; IGAZ Rado)
31. KONTROLY MAJITEĽOV PSOV [informácia]
(04.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 18/19; GAZDÍKOVÁ Katarína)
32. Gorila zoslabla [informácia]
(03.03.2012; Plus jeden deň; s. 2; sita, ekč, fer)
33. Antigoriláci atakovali ťažkoodencov toaletným papierom [informácia]
(03.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
34. PROTESTY GORILA DNES V BRATISLAVE [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; por. 2/5; ZÁVODSKÝ Branislav)
35. Antigoriláci atakovali ťažkoodencov toaletným papierom [informácia]
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
36. Robert Fico 99% neverí, pri voľbách chce mať policajtov [informácia]
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
37. Fico žiada ešte do volieb stanovisko k platnosti registrácie 99 percent [informácia]
(02.03.2012; www.aktualne.sk; Spoločnosť, 17:53, s. -; sita)
38. Krátky SMS lístok Bratislava nedostane [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 4; Hilbertová Martina)
39. Uzavretý tunel Sitina aj výluka električiek v Ružinove! [informácia]
(03.03.2012; Nový Čas; s. 10; vv)
40. BRATISLAVA: V MMB je výstava výtvarného umenia väzňa A. Frankla i o holokauste [informácia]
(02.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
41. SPRÁVY RÁDIA BEST [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Best; Správy; 15.00; 1,5 min.; R)
42. DPMB má dostať od mesta 1,5 mil. eur navyše [informácia]
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
43. VLAKY REGIOJET ZAČALI JAZDIŤ MEDZI BRATISLAVOU A KOMÁRNOM [informácia]
(04.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 7/10; JANČUŠKOVÁ Elena)
44. NEMOCNICA SPOPLATŇUJE PARKOVISKÁ [informácia]
(03.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 11/22; TIŇOVÁ Zuzana)
45. Bez Sitiny [informácia]
(03.03.2012; Plus jeden deň; s. 8; tasr)
46. Z DÔVODU KONTROLY BUDE TUNEL SITINA UZATVORENÝ [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 8/12; MATTYAŠOVSKÝ Tibor)
47. Od vymierania chráni východ [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 4; Piško Michal)
48. S INTERNETOM PRACUJE 53,8% OBYVATEĽOV [informácia]
(03.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 13/24; TOMEČKOVÁ Lucia)
49. STOJÍM ZA VAMI [informácia]
(03.03.2012; Nový Čas; s. 11; -)
50. DSS Hestia poskytuje sociálne služby už 20 rokov [informácia]
(02.03.2012; www.changenet.sk; s. -; Bratislavský samosprávny kraj)
51. BSK: Revitalizácia bunkrov prispeje k rozvoju cezhraničného turistického ruchu [informácia]
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
52. SOCIÁLNE: Viac ako tretina nezamestnaných je bez práce dlhšie ako dva roky [informácia]
(02.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
53. Postavíme mu most? [informácia]
(02.03.2012; Plus jeden deň; s. 13; -)
54. Slováci starnú čoraz rýchlejšie, najviac v Nitrianskom kraji [informácia]
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
55. ZMOS VYČLENILO PRE OBCE POSTIHNUTÉ SNEHOVOU KALAMITOU 4 300 EUR [informácia]
(03.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 9/11; GAJDOŠÍKOVÁ Zuzana)
56. MALÉ OBCE NEMAJÚ PENIAZE NA SVOJE WEBOVÉ STRÁNKY [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12.00; por. 2/10; ČERNÝ Maroš)
57. ZMOS MÁ OBAVY Z NEFUNKČNÉHO DAŇOVÉHO SYSTÉMU [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 3/26; FLEISCHMANOVÁ Rita)
58. NEZAMESTNANÍ SI ZAROBIA 63 EUR ZA DVE HODINY [informácia]
(02.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 23/26; ZUBÁK Zdeno)
59. Prioritou strán je pokračovanie výstavby úsekov na diaľnici D1 [informácia]
(04.03.2012; www.aktualne.sk; Doprava, 09:50, s. -; tasr)
60. KULTÚRA: V Bratislave je výstava najpozoruhodnejších stavieb Dolného Rakúska [informácia]
(03.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
61. VOĽBY12: SaS sa dnes s Karlovešťanmi rozprávala aj o Kráľovej hore a korupcii [informácia]
(03.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
62. Ak niekto odmietne pracovať, nemá nárok na pomoc [informácia]
(03.03.2012; Nový Čas; s. 6, 7; vš)
63. Možno raz zo mňa bude Slovenka [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 16; Močková Jana)
64. dEUS sa vracia [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 17; her)
65. Smutný kabaret [informácia]
(05.03.2012; Sme; s. 17; Uličianska Zuzana)
66. Slováci prekvapili, tvrdí Duato [informácia]
(05.03.2012; Hospodárske noviny; s. 10; zs)
67. Do Hurbanových kasární prídu umelci! [informácia]
(05.03.2012; Nový Čas; s. 10; jt)
68. V nedeľu večer rozdajú Radio_Head Awards [informácia]
(04.03.2012; www.webnoviny.sk; Kultúra, s. -; SITA)
69. KULTÚRA: Umelci troch krajín obrazmi upozorňujú na dôležitosť krvi [informácia]
(03.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
70. Po Rockovej Bratislave uvažujem o ďalšej knihe [informácia]
(03.03.2012; Sme; s. 14, príl. Víkend; Balogh Alexander)
71. SND uvádza balety, čo patria k šperkom [informácia]
(03.03.2012; Pravda; s. 46; OPOLDUSOVÁ Jena)
72. Slovenskí odborníci zažili Nemeckú cyklistickú akadémiu [informácia]
(02.03.2012; www.changenet.sk; s. -; Výskumný ústav dopravný)
73. BRATISLAVA: Prezidentský palác obkľúčili kovovými zátarasami [informácia]
(02.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
74. MAĽOVANÁ KRAJINA - NOVÁ VÝSTAVA V BIBIANE [informácia]
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 5/5; JANČUŠKOVÁ Elena)
(04.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 22/24; KAPONIČÁKOVÁ Eva)
Viliam STANKAY, moderátor:
"Vyrastú v bratislavskom podhradí 8-poschodové moderné budovy? Investor tvrdí, že pod Hradom budú mať stavby maximálne 6-poschodí a výhľad z nábrežia ostane nezmenený. Aktivisti sú napriek tomu v strehu."
Eva KOPANIČÁKOVÁ, redaktorka:
"Z historickej lokality Vydrica zostali už len ruiny. Jej novú podobu pripravuje investor, spoločnosť Vydrica, ktorá už začiatkom februára predstavila verejnosti svoje stavebné zámery. Proti takýmto zámerom však protestujú aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene. Za súčasných podmienok podľa nich môže investor stavať príliš vysoké budovy, pretože mu to povoľuje územné rozhodnutie mestskej časti Staré Mesto."
Matej VAGAČ, z iniciatívy Bratislava otvorene:
"Developer alebo projektant naprojektovali a chystajú 7 až 8-podlažné budovy. To keď si predstavíte, tak to je do výšky 26,5 metra, čo sú dosť vysoké budovy, ktoré by mali zakryť ten tradičný pohľad na hradný kopec a hrad."
E. KOPANIČÁKOVÁ:
"Bratislavskí aktivisti sa voči vydanému územnému rozhodnutiu odvolali na Krajský stavebný úrad. Podobne zareagoval magistrát. Mesto zároveň žiada investora o doplnenie vizuálov."
Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:
"Investor prisľúbil, že nám dodá vizualizáciu v 3D priestore, aby sme videli, ako sa bude pozerať návštevník mesta alebo Bratislavčan na dominantu slovenskej metropoly, na Bratislavský hrad z nábrežia Dunaja, ak tam už bude zrealizovaná investičná aktivita Vydrica."
E. KOPANIČÁKOVÁ:
"Investor už na februárovej prezentácii projektu zaručoval, že výšky budov je určená len nadmorskou výškou. Od tej sa odvíja počet poschodí."
Peter STRUHÁR, spolumajiteľ Vydrice:
"Výška jednotlivých poschodí neumožní technicky čokoľvek vyššie, ako je nakreslené, čo bolo prezentované, maximálne v niektorých miestach 6 poschodí. Nie je možné tam postaviť 8-poschodové."
E. KOPANIČÁKOVÁ:
"Iniciatíva, ale aj mesto taktiež žiadajú investora o upresnenie budúcej dopravnej situácie. V lokalite sa má stavať až vyše 860 parkovacích miest."
STORIN
(04.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 16/19; ČIERNY Michal)
Moderátor:
"Ako deti, ktoré sa hádajú so svojím rodičom. Takto v týchto dňoch vyzerá v Bratislave. Magistrát nechce mať parkovanie zadarmo, no viaceré mestské časti s novým plánom nesúhlasia. Výhrad majú viac ako dosť."
M. ČIERNY, redaktor:
"Výčitky, výhrady, námietky. Tými zasypali bratislavské štvrte hlavné mesto, keď sa ich opýtalo na spoplatnenie parkovania. Výhrad bolo toľko, že sa z nich úradníkom na magistráte zatočila hlava."
I. HANULÍKOVÁ, MČ Karlova Ves:
"Táto nová parkovacia politika neprináša nové parkovacie miesta."
R. KUSÝ, MČ Nové Mesto:
"Vôbec sa nerieši otázka budovania odstavných parkovacích miest."
M. JAMBOR, MČ Devínska Nová Ves:
"My by sme potrebovali približne 2-tisíc parkovacích miest."
M. ČIERNY:
"Na tom, že je parkovanie v hlavnom meste katastrofa, sa zhodujú všetci. No ako to vyriešiť to je už iná káva. Štvrte by s tým, že občania budú platiť za parkovanie aj súhlasili, no nevedia si predstaviť ako by to v praxi fungovalo. Viacero vecí je totiž nedotiahnutých. V niektorých štvrtiach je už teraz tak málo miesta, že vodiči musia takto odtláčať cudzie autá, len aby dokázali vyjsť zo svojho miesta. Otázne je aj ako vyčarovať nové miesta na parkovanie. Sídliská sú často také plné, že tam už teraz nie je miesto a nové parkovacie miesta by stáli kopu peňazí. Napríklad v Devínskej Novej Vsi by ich to stálo milióny."
M. JAMBOR:
"Sa bavíme asi o sume 20 miliónov eur, čo je 5-násobok nášho ročného rozpočtu."
M. ČIERNY:
"No hlavné mesto trvá na tom, že za parkovanie sa bude platiť a problémy sa postupne vyriešia. Dodáva, že nič nie je konečné a diskusia sa ešte len začala."
Ľ. ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:
"Z hľadiska hlavného mesta je veľmi dôležité, aby základné pravidlá parkovania boli rovnaké pre celú slovenskú metropolu a zároveň aby sme pri parkovaní preferovali Bratislavčanov na úkor ostatných vodičov."
M. ČIERNY:
"Na názor sa teraz chce opýtať aj samotných ľudí a dá sa čakať, že búrlivá diskusia ešte len vypukne."
STORIN
(03.03.2012; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por. 7/12; KURILCOVÁ Ruslana)
Adriana KMOTRÍKOVÁ, moderátorka:
"Migrácia za prácou prinútila mnohých ľudí presťahovať sa do Bratislavy a okolia. Nemálo z nich si však nechce zmeniť trvalý pobyt a tak dochádza k takej paradoxnej situácii. Bývajú síce na západnom Slovensku, ale podielové dane idú do miesta ich trvalého bydliska. Bratislava a okolité obce tak prichádzajú ročne o 130 eur na jedného obyvateľa."
Ruslana KURILCOVÁ, reportérka:
"V Bratislave a v okolí Bratislavy ľudia sa nechcú prihlasovať na trvalý pobyt. Najviac to trápi obce v okolí hlavného mesta. Obyvatelia síce v dedine bývajú, ale obce na nich nedostávajú podielové dane. Tie idú tam, kde sú prihlásení na trvalý pobyt."
Milan BAĎANSKÝ, starosta obce Miloslavov:
"Trvalé pobyty majú po celom Slovensku, od východného Slovenska, cez stredné Slovensko."
Renáta BAČOVÁ, poslankyňa ObÚ Miloslavov:
"Z takmer tisíc neprihlásených občanov nám uniká z obecného rozpočtu ročne vyše 100-tisíc euro, čo by sme teda vedeli použiť na zavedenie ciest."
R. KURILCOVÁ:
"Ján KOVÁČ býva v Miloslavove už štvrtý rok, ale trvalý pobyt má stále v Bratislave."
Ján KOVÁČ, obyvateľ obce Miloslavov:
"Celá vec je taká, že všetky tie formality okolo toho, čísla na autách, potom, keď niečo vybavujete musíte ísť do Senca alebo do Pezinka."
R. KURILCOVÁ:
"V Bratislave má prechodný pobyt vyše 150-tisíc ľudí. Mesto tak ročne prichádza o niekoľko miliónov eur."
Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora mesta Bratislava:
"Nielen cez podielové dane, ale napríklad aj cez daň z nehnuteľností alebo iné poplatky, ktoré platia obyvatelia z titulu trvalého pobytu."
R. KURILCOVÁ:
"Niektorí ľudia nedajú dopustiť na miesto kde sa narodili."
"Anketa:
"Ja som z Prešova a tak isto by som nedávala tu si trvalý pobyt a radšej si nechala poistku doma. Keď sa niečo stane, stále sa mám kde vrátiť."
"To nie je správne, to by si mal dať bydlisko tam, kde pracuje, kde býva."
R. KURILCOVÁ:
"Dalo by sa to vyriešiť zmenou zákona."
M. BAĎANSKÝ:
"Miesto obvyklého pobytu keby sa zmenil zákon, kde väčšinou ľudia trávia svoj voľný čas a majú zamestnanie."
STORIN
(02.03.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; TASR)
Obyvateľov najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka najviac trápia problémy s parkovaním. Vyplynulo to z februárovej online komunikácie, ktorú mali Petržalčania so starostom mestskej časti Vladimírom Bajanom.
Ako TASR informovala hovorkyňa miestneho úradu Mária Grebeňová-Laczová, v diskusiách najviac rezonovali témy, ako napríklad záujem o parkovacie domy , nespokojnosť s výstavbou, ktorá dostala územné rozhodnutie v predošlom volebnom období , zabezpečenie benefitov pre obyvateľov týchto lokalít i susedské spolunažívanie. "Z charakteru otázok vyplýva, že Petržalčanov intenzívne zaujíma, čo sa v mestskej časti deje a sledujú našu prácu. Ich a naše priority sa zhodujú, to znamená, že sme ich zadefinovali správne ," poznamenal Bajan.
Starosta tiež dodal, že niektoré z otázok diskutujúcich má v právomoci riešiť hlavné mesto. Nasmeroval preto obyvateľov na bratislavský magistrát s tým, že o ich veci bude aj on hovoriť s primátorom Milanom Ftáčnikom. Tento raz išlo o protihlukovú stenu diaľnice na Panónskej ulici.
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - Obyvateľov najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka najviac trápia problémy s parkovaním. Vyplynulo to z februárovej online komunikácie, ktorú mali Petržalčania so starostom mestskej časti Vladimírom Bajanom.
Ako TASR informovala hovorkyňa miestneho úradu Mária Grebeňová-Laczová, v diskusiách najviac rezonovali témy, ako napríklad záujem o parkovacie domy, nespokojnosť s výstavbou, ktorá dostala územné rozhodnutie v predošlom volebnom období, zabezpečenie benefitov pre obyvateľov týchto lokalít i susedské spolunažívanie. "Z charakteru otázok vyplýva, že Petržalčanov intenzívne zaujíma, čo sa v mestskej časti deje a sledujú našu prácu. Ich a naše priority sa zhodujú, to znamená, že sme ich zadefinovali správne," poznamenal Bajan. Starosta tiež dodal, že niektoré z otázok diskutujúcich má v právomoci riešiť hlavné mesto. Nasmeroval preto obyvateľov na bratislavský magistrát s tým, že o ich veci bude aj on hovoriť s primátorom Milanom Ftáčnikom. Tento raz išlo o protihlukovú stenu diaľnice na Panónskej ulici.
Najbližšia online diskusia obyvateľov s petržalským starostom bude 5. marca medzi 13. a 14. h, a to prostredníctvom www.petrzalka.sk v sekcii ONLINE DISKUSIE, kde je aj archív doterajších diskusií.
(02.03.2012; www.transport.sk; s. -; r, TASR)
Dopravný podnik Bratislava (DPB) dostane z tohtoročného rozpočtu mesta vyšší finančný príspevok o 1,5 milióna eur a hospodáriť tak bude s celkovo 53,2 miliónmi eur.
Schválili to dnes mestskí poslanci spolu s plánom výkonov na rok 2012 v rozsahu 45.031.000 vozokilometrov. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) dnes pripomenul svoje očakávanie, že vďaka tomuto príspevku by mal mať DPB nulový hospodársky výsledok. Aj po navýšení sú podľa neho stále na stole riešenia strát za minulé roky. Predseda dopravnej komisie Jozef Uhler (SDKÚ-DS) v rozprave položil otázku, či je teraz vhodná doba na takéto zvyšovanie.
"Mesto ale musí zaplatiť to, čo si objedná," dodal. Ľudmila Farkašovská (SF) poznamenala, že ak teraz mesto pridá 1,5 milióna eur, možno niečo vyrieši. "Máme však predstavu, koľko budú stáť ďalšie veci?" pýtala sa na margo potrebnej rekonštrukcie trolejbusov. DPB na objednané výkony vo verejnom záujme žiadal 55,8 milióna eur, poslanci na poslednom minuloročnom zastupiteľstve však schválili o 4,1 milióna eur nižšiu sumu.
Po zvýšení cestovného od 1. augusta minulého roka a redukcii počtu pracovníkov a nákladov v druhom polroku 2011 mala táto suma stačiť na to, aby DPB vedel zabezpečiť aspoň taký rozsah a intenzitu dopravy ako koncom minulého roka. DPB hodnotí tento krok pozitívne, zároveň však upozorňuje, že ani pri tomto navýšení nebude môcť dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. "Ide len o čiastočnú kompenzáciu našej pôvodnej požiadavky," povedal generálny riaditeľ DPB Ľubomír Belfi.
Poslancom pripomenul, že podnik už vyradil 41 autobusov a pri trolejbusoch je situácia katastrofálna. "My si strážime nákladové položky..., ale na stole nám stále ležia zmluvy, ktoré podpísali pred nami," dodal. Pôvodná suma by podľa DPB nepokryla náklady na objednané výkony, čo by sa odrazilo aj na prípadnej redukcii vozokilometrov a kvalite cestovania. Ak by poslanci DPB nezvýšili finančný príspevok, vytvoril by stratu vo výške 2.380.470 eur. Táto suma sa teraz zníži o 1,5 milióna, no zvyšné financie na dosiahnutie vyrovnaného hospodárskeho výsledku si bude musieť DPB riešiť ďalšími úsporami vlastných nákladov.
Klub SDKÚ-DS a Most-Híd navrhol, aby mestský dopravca rokoval so spoločnosťou, ktorá zabezpečuje nákup cestovných lístkov cez sms správy, o výhodnejších podmienkach. "Spoločnosť si ponecháva 7,5 percenta z ceny lístka," vysvetlila hovorkyňa klubu Monika Voleková. Ak by si uplatňovala len dve percentná, ako si podľa Volekovej uplatňuje podobná spoločnosť v Košiciach, DPB by mohol získať ročne 200.000 eur. Belfi dnes podotkol, že so spoločnosťou DPB už rokuje.
Tento rok klesnú oproti roku 2010 dopravné výkony o 646.000 vozidlových kilometrov. Ako sa uvádza v materiáli pre poslancov, plán sa tak blíži k spodnej hranici poskytovania služieb MHD a už prakticky nie je priestor na ďalšie obmedzovanie jej výkonov. Aj preto je potrebné finančné prostriedky nájsť. Poslanci zároveň uložili riaditeľovi magistrátu povinnosť, aby predložil návrh na zmenu rozpočtu, ktorým sa zvýšenie príspevku zabezpečí.
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 08.00; 2 min.; TOMEŠ Rado)
Rado TOMEŠ:
"Zdražovanie Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave je zrejme na tento rok zažehnané, rovnako tak aj ďalšie škrtanie spojov. Bratislavskí poslanci totiž schválili magistrátom navrhované 1,5-miliónové navýšenie jeho rozpočtu. Proti bol starosta Ružinova, ktorého sklamal fakt, že primátor zmietol zo stola všetky požiadavky na zmeny v MHD. Zo strany magistrátu išlo síce o populárnu ponuku, no nič z nej nie je, myslí si starosta Dušan PEKÁR."
Dušan PEKÁR:
"Je to také prázdne gesto podľa mňa a dosť ma sklamalo to, že ani jedna pripomienka nebola akceptovaná."
R. TOMEŠ:
"Ružinov mal 74 požiadaviek. Reaguje primátor Milan FTÁČNIK."
Milan FTÁČNIK:
"Čo sa týka diskusie s mestskými časťami pre mňa to nebolo prázdne gesto. Ja som presvedčený, že máme vedieť o tom, čo ľudia očakávajú od hromadnej dopravy."
R. TOMEŠ:
"Požiadavky mestských častí by však stáli 8 miliónov eur na prevádzkových nákladoch a 23 miliónov na investíciách na ďalšie autobusy a vodičov. Napriek tomu, že bratislavskí poslanci navýšili tohtoročný rozpočet dopravného podniku o 1,5 milióna, podľa riaditeľa dopravného podniku Ľubomíra BELFIHO je aj toto dofinancovanie nedostatočné, pretože ide len o čiastočnú kompenzáciu ich požiadavky."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)
Redaktor:
"Vlastník pozemkov pod PKO, spoločnosť Henbury Development, víta dohodu so štátom o zámene pozemkov. Vyplýva to z informácie, ktorú včera vzali na vedomie bratislavskí poslanci. Za pozemky pod PKO by tak developer získal tie pod budovami Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Pozemky pod výskumným ústavom vlastní štát. Primátor Milan FTÁČNIK je ale presvedčený o tom, že pre rezort životného prostredia je výskumný ústav síce dôležitá budova, ale môže stáť aj na inom mieste.
V prípade PKO ako pokračujú rokovania s Henbury?
"Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:
"Rokovania s Henbury vlastne pokračujú tak, že Henbury povedalo, že to, čo schválilo mestské zastupiteľstvo 2. februára, teda aby sme sa v ďalšej diskusii orientovali aj na alternatívu možnej zámeny pozemkov priamo na nábreží, za pozemky, ktoré sú pod Výskumným ústavom vodného hospodárstva, považuje spoločnosť Henbury za reálnu a pre seba prijateľnú."
Redaktor:
"Keďže mesto chce získať štátne pozemky do svojho vlastníctva, na zastupiteľstve 2. februára poslanci poverili primátora, aby o tom začal rokovať s vládou Slovenskej republiky, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb."
M. FTÁČNIK:
"Z môjho pohľadu je to cesta k mimosúdnej dohode, to znamená, my budeme teraz rokovať o podmienkach, o výmerách, o konkrétnych technických riešeniach, aby sme mohli vláde Slovenskej republiky, bez ktorej sa toto riešenie nedá uviesť do praxe, aby sme im mohli predložiť konkrétny návrh."
Redaktor:
"Hlavné mesto zriadilo komisiu, ktorej úlohou bolo posúdiť, či záujemcovia o právne zastupovanie mesta splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ sa písomne obrátil na niektorých záujemcov a ich odpovede sa očakávajú v najbližšom období. Lehota na predkladanie žiadostí o účasť uplynula 9. januára."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 4,5 min.; ILIEV Rasťo)
Rasťo ILIEV, redaktor:
"DPB je zachránený. Rokovania mestského parlamentu o navýšení rozpočtu sa zúčastnili aj niektorí pracovníci dopravného podniku, ktorí po odsúhlasení príspevku odmenili poslancov potleskom. I vďaka peniazom je pravdepodobné že sa dopravca po rokoch dostane konečne na nulu.
Pokovanie o navýšení europeňazí pre Dopravný podnik nebolo jednoduché. Na poslancov, ktorí do poslednej chvíle neboli o navýšení presvedčení apeloval nielen primátor, ale i šéf Dopravného podniku."
Ľubomír BELFI, generálny riaditeľ DPB, a. s.:
"My sme ukázali, že vieme šetriť. A reálne sme redukovali náklady. Áno, bolo tam aj prepustenie pracovníkov, veď to som hovoril, 280, ale nielen prepustenie zabezpečilo tie znížené náklady. Proste zabezpečilo to riadenie, finančné riadenie celého podniku až po divízie, až po každú jednu nákladovú položku. Likvidujeme zlé hospodárenie z minulých rokov. Účtovníctvo je také, že jednoducho tam sa ani jedno euro nestratí."
R. ILIEV:
"Väčšinu z nich o nutnosti pridania sumy presvedčil, no niektorých nie."
Ignác KOLEK, poslanec MsZ za KDH:
"Nechcem, nechcem tu nejakým spôsobom poukazovať na to, čo to a akým dopadom sa to prejaví na fungovaní mesta, avšak je to nekoncepčná záležitosť jednoznačne, a najmä v tej súvislosti, že čo sa týka dopravy v meste, sú tu pred nami veľké otázniky, bolo to nakoniec aj hovorené. Je to tunel, je to trolejbusová doprava a my tu bez nejakých veľkých zákmitov v rozhodovaní, takou väčšinou poslancov, ako bola teraz prezentovaná, odsúhlasíme takmer jedno percento z celého rozpočtu mesta."
Marián GREKSA, poslanec MsZ za SaS:
"Chápem, že Dopravný podnik potrebuje prachy a potrebuje ich kvôli prepravovaniu ľudí, aby sa to - neobmedzovali vozokilometre a neobmedzovali sa nejaké linky, ale odrazu hneď takéto veľké peniaze sa idú dávať a mne neni úplne jasné, že odkiaľ."
Viktor STROMČEK, riaditeľ Magistrátu Bratislavy:
"Tá priorita je, aj tá naša úvaha, aby sme vychádzali z toho, že keďže sa jedná o veci súvisiace s dopravou, tak samozrejme tieto úspory budeme hľadať prioritne v úsporách z hľadiska dopravy a v žiadnom prípade sa nedotknú iných, napríklad ako kultúrnych činností, sociálnych vecí alebo školstva."
R. ILIEV:
"Ak by poslanci dali dotácii červenú, mesto by muselo obmedziť spoje."
Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:
"Tá otázka, čo by sa stalo, keby sme neschválili, znamenalo by to, že buď by sme išli starou cestou, že sme si objednali viac a počítame s tým, že bude strata, alebo by sme museli škrtať linky, ak by sme chceli dodržať to, že objednáme si toľko, koľko môžeme zaplatiť. Ja som veľmi rád, že poslanci pochopili ten princíp a podporili vlastne ten navrhovaný materiál, kde hovoríme - objednávame si toľko, koľko vieme zaplatiť a od manažmentu očakávame, že ďalšie úspory preberie na svoje plecia."
R. ILIEV:
"Dopravný podnik chcel aj tak viac. Je to definitívna injekcia finančná pre tento rok?"
M. FTÁČNIK:
"Z hľadiska prevádzkového áno."
R. ILIEV:
"Aj po navýšení sú podľa neho stále na stole riešenia strát za minulé roky. Ak by poslanci dopravcovi finančný príspevok nenavýšili, vytvoril by stratu vo výške takmer 2 400 000 eur. Mesto si na tento rok objednalo 45 031 000 vozokilometrov.
Tá zhoda sa nehľadala úplne ľahko."
Ivo NESROVNAL, poslanec MsZ, prededa poslaneckého klubu SDKÚ-DS, Most-Híd:
"Nehľadala sa, ale my si uvedomujeme, že mesto musí dostáť svojim záväzkom voči Dopravnému podniku, skôr či neskôr. Takže skôr či neskôr ten záväzok bude treba uhradiť, my sme si povedali - dajme im šancu teraz."
Jarmila TVRDÁ, poslankyňa MsZ, predsedníčka poslaneckého klubu KDH:
"Tak je to suma na to, aby sme tie výkony, ktoré sme si objednali, mohli byť aj sprevádzkované."
R. ILIEV:
"A váš osobný názor na to vyčlenenie ďalších peňazí?"
J. TVRDÁ:
"ja si myslím, že ďalšie peniaze budú, len v súvislosti nie s prevádzkou, ale obnovou trolejbusov, prípadne nákupu autobusov, ktoré sú zazmluvnené."
Katarína AUGUSTINIČ, poslankyňa MsZ, predsedníčka poslaneckého klubu SaS:
"Teraz mám prvýkrát šancu, aby Dopravný podnik možno sa pokúsil hospodáriť bez straty, a teda s nulou na konci. A tým, že požaduje tri milióny a my mu dáme jeden a pol, tak očakávame od neho aj nejaký výsledok, ale teda potrebovali sme mu pomôcť na to, aby teda mohol fungovať aspoň v takom režime, ako funguje dnes. Aj keď to neprinesie nejaké ďalšie spoje pre občanov, ale aspoň zachováme tie, ktoré máme dnes."
R. ILIEV:
"Dopravný podnik Bratislava teda na tento rok operuje so sumou 53 200 000 eur."
Ľ. BELFI:
"Ale my sme už 1,6 milióna zredukovali, tú stratu. Z toho teda, tých predpokladaných výkonov verzus nákladov na tento rok. Takže dá sa povedať, že šetríme naďalej a samozrejme, tú ambíciu máme a chceme sa k tej nule priblížiť, alebo ju rovno dosiahnuť."
R. ILIEV:
"Zároveň však upozorňuje, že ani pri tomto navýšení nebude môcť dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Generálny riaditeľ Dopravného podniku Ľubomír BELFI poslancom tiež pripomenul, že podnik už vyradil 41 autobusov a pri trolejbusoch je situácia katastrofálna. Rasťo ILIEV, Televízia Bratislava."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 16/26; TOMEČKOVÁ Lucia)
Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:
"Bratislavské mestské zastupiteľstvo stále neuzatvorilo kauzu drahej hokejovej arény. Na druhej strane poslancov zaujíma, ako môžu využívať skybox magistrátu na štadióne. Alebo riešia, prečo primátor zabudol zablahoželať poslancovi k 50-tke."
Lucia TOMEČKOVÁ, redaktorka:
"Na poslednom mestskom zastupiteľstve v bode rôzne riešili aj to, že im nechutil obed, lebo kuracie prsia boli suché."
Izabella JÉGH, poslankyňa MZ hl. mesta SR, Bratislavy:
"Použijem názov jedného filmu neberte nám v tomto prípade nie princeznú, ale rezne, čiže šnicle na obed, sú šťavnatejšie než tie kuracie prsia. Na tomto sme sa zhodli dneska pri obede, že keď by bolo možné, tak to zaužívané ponechať."
L. TOMEČKOVÁ:
"Šťavnaté rezne síce nevyvolali uznesenie. Primátor ich však musí riešiť."
Milan VTÁČNIK, primátor hl. mesta SR, Bratislavy:
"Rezne doriešime, budeme sa o tom rozprávať s predsedami klubov."
Ľubomír ANDRÁSSY, hovorca primátora Bratislavy:
"Určite to nie je bežná téma pre rokovanie mestského zastupiteľstva. Z hľadiska zákona však nemáme žiadnu možnosť obmedziť poslancovi v bode rôzne otvoriť akúkoľvek tému."
L. TOMEČKOVÁ:
"Poslankyňa reagovať na kameru nechcela."
I. JÉGH:
"Povedala som to iba na odľahčenie. Bol to fór v rámci normy, ktoré sú na zastupiteľstve bežné, aby sme sa odreagovali. Nemajú žiadnu vážnosť ani dôsledok."
L. TOMEČKOVÁ:
"Magistrát sa však chúťkami poslancov bude zaoberať."
Ľ. ANDRÁSSY:
"Ak poslanci uznajú, že je vhodné im k obedňajšiemu menu dať vyprážaný rezeň, tak ho budú mať."
L. TOMEČKOVÁ:
"Sociologička to za vtipné nepovažuje."
Zuzana KUSÁ, sociologička, Ústav štátu a práva SAV:
"Poslanci zrejme strácajú určitú sebakontrolu, ktorá je vlastne podstatná pre civilizované vystupovanie v každej oblasti a začínajú proste nekontrolovane rozpráva o témach, ktoré skutočne občan neočakáva od svojich zastupiteľov. Či niekomu chutil obed sa nevedie rozprava na tej ako najposvätnejšej mestskej pôde."
L. TOMEČKOVÁ:
"Dodala, že je to určite len zlomok ich práce, ktorý ale nerobí dobrý obraz lokálnej politike. Viacerí poslanci mestského zastupiteľstva nám povedali, že keď už idú po týchto schodoch hore na zastupiteľstvo, tak rozmýšľajú, ako ho celé oživia, pretože podľa nich je to jediný spôsob, ako to bez ujmy na zdraví celé prežiť. Lucia TOMEČKOVÁ, Slovenská televízia."
STORIN
(02.03.2012; www.orangeportal.sk; 23.28, s. -; TASR)
Bratislava (TASR) - Bratislavčania môžu sami poukázať na nekalé praktiky na pracoviskách magistrátu. Protikorupčné minimum, ktoré vo februári schválili mestskí poslanci, zavádza pre občianske podnety o korupcii mailovú adresu korupcia@bratislava.sk. K tej bude mať prístup len primátor a predsedovia poslaneckých klubov.
Protikorupčné minimum obsahuje 77 vecných opatrení. Definuje postup mesta v oblasti verejného obstarávania, pravidlá nakladania s mestskými bytmi, prideľovania dotácií či možnosti participácie verejnosti na rozhodovaní samosprávy. "Jedným z dôležitých princípov je tiež obsadzovanie vedúcich riadiacich funkcií na bratislavskom magistráte prostredníctvom výberových konaní," uviedol hovorca primátora Ľubomír Andrassy.
Primátor Milan Ftáčnik i mestskí poslanci sa prijatím minima zároveň zaviazali, že každý rok predložia rozšírené majetkové priznanie. "To bude obsahovať jasnú identifikáciu ich príjmov, pôžičiek, úspor či nehnuteľného majetku," vysvetlil hovorca.
Úplné znenie minima je zverejnené na stránke www.bratislava.sk a súčasťou podstránky je blok pre diskusiu o opatreniach, ktoré môžu pomôcť mestu v oblasti transparentnosti. "Kontrolu nad dodržiavaním minima bude mať aj verejnosť, pretože raz ročne bude správu o jeho realizácii predkladať primátor mestským poslancom," dodal Andrassy.
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
Hlavné mesto Slovenska už štvrtý mesiac márne čaká na dodanie pokutových blokov od daňovej správy. Bez nich nemôže sankcionovať tých, ktorí porušujú pravidlá.
BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - Bratislave hrozí, že nebude môcť ukladať blokové pokuty, mesačne tak môže prísť o 50- až 60-tisíc eur.
Ako agentúru SITA informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, mestu sa pokutové bloky už takmer minuli, na nové od daňovej správy mesto zatiaľ márne čaká.
Hlavné mesto požiadalo daňovú správu o pokutové bloky na začiatku novembra minulého roku, následne podľa Andrassyho poslali na daňovú správu urgenciu aj list na Ministerstvo financií SR.
Ani potom sa podľa hovorcu "nič nepohlo", preto v tomto roku urgovalo obe inštitúcie znova. Pokutové bloky využíva nielen mestská polícia, ale aj mestské časti na ukladanie blokových pokút.
Ak sa teda pokutové bloky minú, mesto nebude môcť prostredníctvom mestskej polície sankcionovať tých, ktorí porušujú pravidlá. "Do dnešného dňa nemá hlavné mesto reálnu odpoveď ani od ministerstva financií, ani od daňovej správy, kedy môžeme očakávať dodanie blokov," informoval Andrassy, podľa ktorého sa musí mesto na dodanie blokov spoliehať na Ministerstvo financií SR prostredníctvom daňovej správy, keďže bloky sú ceninou.
"Je to ich povinnosť. Dnes sme na hrane, využívame úplne posledné kapacity pokutových blokov," upozornil hovorca, podľa ktorého sa v najbližších dňoch pokutové bloky minú. "Dostávame odpoveď, že Ministerstvo financií SR pokutové bloky nemá a máme počkať. Štvrtý mesiac je za nami a stále nemáme k dispozícii nové pokutové bloky," dodal Andrassy.
(05.03.2012; Sme; s. 18, 19; -)
Poštová banka
Dôchodok Plus
Je určený predovšetkým pre dôchodcov, ktorí nemajú veľa skúseností s bankovým účtom a chcú aj po založení účtu v banke využívať najmä doručovanie dôchodku až domov prostredníctvom poštového doručovateľa.
Balík obsahuje: * založenie a vedenie účtu,
* zriadenie služby telefonického bankovníctva,
* službu Doručovanie dôchodku PLUS, teda bezplatné doručovanie dôchodku až domov prostredníctvom poštového doručovateľa,
* 1 x výber z účtu v hotovosti na obchodnom mieste banky,
* 1 x prijatú platbu, mesačný výpis preberaný osobne v pobočke banky,
* ročný výpis zasielaný poštou.
Cena: 0 eur
Dôchodok Aktív
Je určený pre aktívnejších dôchodcov, ktorí majú záujem využívať aktívnejšie bankové služby.
Balík obsahuje:
* založenie a vedenie účtu,
* možnosť ísť do mínusu,
* internetbanking alebo GSM banking,
* službu Doručovanie dôchodku PLUS, teda bezplatné doručovanie dôchodku až domov,
* zriadenie trvalej platby a povolenia na inkaso,
* 2 x uskutočnenie trvalej platby,
* 2 x uskutočnenie inkasá,
* 1 x mesačne výber hotovosti z bankomatu Poštovej banky,
* 1 x mesačne výber hotovosti cez Poštomat,
* všetky prijaté platby,
* vydanie a vedenie platobnej karty Maestro,
* ročný výpis zasielaný poštou.
Cena: 0,96 eura mesačne
Slovenská sporiteľňa
SPOROžíro senior
V cene účtu je:
* vedenie účtu,
* vydanie medzinárodnej elektronickej platobnej karty VISA Electron bez poplatku,
* platby kartou za tovar a služby na Slovensku i v zahraničí,
* pravidelné platby trvalým príkazom / inkasom (nájomné, telefón, sporenie, poistenie),
* elektronické bankovníctvo,
* možnosť ísť do mínusu,
* nulový minimálny vklad,
* pripisovanie úrokov mesačne.
Cena: 1 euro mesačne
VÚB BANKA
Senior konto
Balík služieb obsahuje:
* vedenie účtu v eurách s úročením podľa výšky zostatku,
* vydanie a obnova platobnej karty Maestro DOBRÝ ANJEL alebo VISA Inspire,
* internetbanking a telefonická služba Kontakt (zriadenie a vedenie obidvoch služieb),
* všetky bezhotovostné prijaté platby,
* zasielanie sumárneho výpisu z účtu poštou v rámci Slovenska ku koncu roka,
* zadanie a zmena trvalých príkazov a inkás,
* povolené prečerpanie na účte.
Cena: 0,30 eura mesačne
UniCredit Bank
senior Balík
Balík obsahuje:
* bezhotovostné kreditné prevody na účet,
* debetnú platobnú kartu Maestro alebo pre Bratislavčanov Bratislavskú mestskú kartu,
* neobmedzený počet výberov hotovosti z bankomatu UniCredit Bank vrátane výberov z bankomatov bánk patriacich do UniCredit v zahraničí,
* neobmedzený počet platieb v obchodoch doma i v zahraničí,
* zľavnený výber z účtu,
* služby internetového bankovníctva - bezplatný OnlineBanking a bezhotovostné elektronické debetné domáce platby i vrátane tzv. europlatieb.
Cena: 0,60 eura mesačne
OTP Banka
otp SENIOR Konto
Konto obsahuje:
* zriadenie a vedenie konta.
* žiadny povinný minimálny vklad ani zostatok,
* bezplatné pripisovanie bezhotovostných platieb,
* vyhotovovanie výpisov 1 x mesačne,
* medzinárodnú platobnú kartu Maestro
* alebo VISA Electron, - elektronické bankovníctvo.
Cena: 0 eur mesačne
Volksbank
Konto tretieho veku
Je to samostatný účet, ale ak má klient záujem, získa k nemu platobnú kartu a elektronické bankovníctvo zadarmo.
Poplatky:
* poplatok za vedenie účtu 0,99 eura mesačne,
* poplatky za transakcie maximálne 0,33 eura mesačne,
* výpis z účtuje spoplatnený (odporúčame využívať výpis zo zákona, na základe ktorého banky zadarmo generujú účty pre klientov fyzické osoby a jeden výpis ročne si klient samostatne zaplatí).
Cena: 0,99 eura mesačne
POZNÁMKA: OSTATNÉ BANKY ŠPECIÁLNE ÚCTY PRE DÔCHODCOV NEPONÚKAJÚ
(04.03.2012; www.aktualne.sk; Spoločnosť, 00:00, s. -; Harkotová Stanislava)
BRATISLAVA - Sčítanie štatistikom skomplikovali najmä Bratislavčania. Za niektoré mestské časti musel podľa šéfky Štatistického úradu Ľudmily Benkovičovej orodovať i magistrát hlavného mesta.
Text k obr.:
Úplné výsledky sčítania budú známe v apríli 2014. Autor: SITA
Prvé výsledky sčítania sú na svete. Verejnosť si na ne musela počkať dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo. Štatistici odkázali, museli sme vyriešiť problém s nesčítanými občanmi či manipuláciou s identifikátormi.
Niektorí občania sa aj po tom, čo Úrad na ochranu osobných údajov spochybnil, že je sčítanie anonymné, rozhodli pristúpiť k rôznym pokusom, ako štatistikom znemožniť adresnosť. Identifikátori si napríklad vymieňali susedia či rodiny, na sčítacie formuláre sa lepili aj rozstrihnuté čiarové kódy.
Problém mala najmä Bratislava
Na tom, aby sa výstrelky dali do poriadku, pracovalo tri mesiace podľa Benkovičovej viac ako 800 ľudí. To však nebol jediný problém. Ako zhodnotila Ľudmila Ivančíková zo ŠÚ SR, štatistici si museli poradiť aj s nižšou mierou návratnosti formulárov a neodpovedí, a to najmä v hlavnom meste.
"Ak by bol tento problém rozptýlený rovnomerne po Slovensku, tak by sme ho neriešili vôbec. Netýkal sa Košíc ani iných krajských miest, problém sa týkal výlučne niektorých mestských častí Bratislavy," podotkla Benkovičová. Za vinu to dáva tomu, že samosprávy nevenovali dostatočnú pozornosť sčítacím komisárom ako aj samotnej príprave.
Počas samotného sčítania hlásili problémy najmä mestské časti Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto či Karlová Ves Napríklad v Karlovej Vsi sa prihlásilo o 30 percent menej ľudí, ako má časť vo svojom registri. Pokles by pritom pre oblasti znamenal menej peňazí z prerozdeľovania podielových daní.
Do rozpočtu mali vrátiť viac
"Na požiadanie niektorých predstaviteľov mesta, predovšetkým na požiadanie pána primátora, sme sa rozhodli vyjsť v ústrety Bratislave a rozhodli sme sa, že problém budeme riešiť," povedala Benkovičová. Štatistici tak museli zvoliť potrebné metódy, aby zistili, ako sa veci reálne majú.
Dodatočné hasenie ťažkostí sa nakoniec odrazilo vo financiách investovaných do sčítania. Na šesť rokov mal Štatistický úrad pre sčítanie vyčlenených v rozpočte vyše 25 miliónov eur. "Vrátili sme 781 tisíc eur. Pokiaľ by neboli problémy, mohli sme do rozpočtu vrátiť viac," uzavrela šéfka ŠU SR. Náklady sa mali navýšiť o asi 400-tisíc eur.
Text k obr.:
Úplné výsledky sčítania budú známe v apríli 2014.
(03.03.2012; Pravda; s. 4; RAK)
Tvárou, ktorá má predstavovať nové smerovanie SDKÚ, sa nedávno stala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Ohlásila kandidatúru na post predsedníčky strany, SDKÚ podľa nej musí získať stratenú dôveru voličov. Strana ťaží z jej pôsobenia v rezorte, kde sa prezentuje ako bojovníčka proti korupcii. V minulosti sa však Žitňanská za rozhodujúce zmeny v strane nezasadzovala. Skôr naopak, vždy stála na strane Dzurindu a navrhla i vylúčenie "rebelujúcich" členov bratislavskej organizácie SDKÚ.
V spore, ktorý napokon viedol k vylúčeniu asi 800 členov Bratislavského regionálneho zväzu SDKÚ, zohrala Žitňanská podstatnú úlohu. Na súde SDKÚ v marci 2008 zastupovala prezídium strany a navrhla vylúčiť 14 signatárov výzvy Nastal čas na zmenu. Členovia bratislavského zväzu SDKÚ v nej žiadali otvorenú a kritickú diskusiu o akceptovateľnosti lídrov strany. "Potrebujeme predovšetkým zmeniť spôsob vnútorného riadenia strany, rozšíriť príležitosti na vnútrostranícky dialóg," vyzval stranu predseda regionálneho zväzu Valentín Mikuš a ďalší signatári ako Branislav Zahradník, Milan Cílek, Tomáš Korček či Martin Kuruc.
To, čo nasledovalo, podľa kritikov pripomínalo stranícke čistky za čias komunizmu. Prezídium SDKÚ už dva dni po výzve rozhodlo o vylúčení jej signatárov, za čo hlasovala i Žitňanská. Stranícky súd 17. marca 2008 rozhodnutie potvrdil, hoci bol zvolaný nelegitímne a jeho predseda sa ho preto na protest ani nezúčastnil. "Dodnes neviem, za čo ma vlastne vylúčili, asi za prejavenie názoru," hovorí Milan Cílek, ktorý bol v tom čase delegátom republikového snemu SDKÚ a bratislavským viceprimátorom.
Zámienkou na vylúčenie bola smernica vydaná prezídiom SDKÚ, podľa ktorej sa o podobných veciach malo najprv diskutovať v rámci strany. O tom však väčšina straníkov, ktorí výzvu podpísali, ani nevedela. Tým, že sa výzva dostala hneď do médií, údajne porušili stanovy SDKÚ. Niekdajší starosta bratislavského Starého Mesta Andrej Petrek tvrdí, že sa výzva naozaj nemala publikovať, preto svoje vylúčenie pokladá za korektné, ani sa proti nemu neodvolal. "To, čo sa potom dialo, však už považujem za čistky. Všetkým členom zrušili členstvo v strane a vyzvali ich, aby sa preregistrovali, no mnohým to už ani neumožnili," uviedol Petrek.
Bratislavský regionálny zväz SDKÚ pre vylúčenie takmer zanikol. Z jeho 1 100 členov zostalo iba 300. Tí vstúpili do novej organizácie, ktorej predsedníčkou sa po voľbách bez protikandidáta stala práve Žitňanská. Obvinenia z likvidovania oponentov v strane odmieta. "SDKÚ v Bratislave strácala svoje dobré meno. Potrebovala skoncovať s nedodržiavaním jasných pravidiel a ukázalo sa to ako správny postoj. Voliči to následne potvrdili," povedala Pravde.
Sporné sú i jej ďalšie hlasovania v rozhodujúcich otázkach. V roku 2010 v prezídiu SDKÚ podporila pokladníka strany Igora Kuceja, hoci bol podozrivý z vedenia fiktívnej firmy v Británii a netransparentného financovania strany. Keď v januári tohto roku členovia vlády hlasovali o odvolaní Anny Bubeníkovej z funkcie šéfky Fondu národného majetku, keďže jej meno sa spomína v spisoch Gorila, Žitňanská sa spolu s ostatnými členmi svojej strany vyslovila za jej zotrvanie. "Rozhodla som sa na základe informácií, ktoré som mala v ten deň k dispozícii," hovorí dnes.
Pokiaľ ide o Kuceja, pred voľbami v roku 2010 ho údajne podrobili až "krížovému výsluchu" k financovaniu strany. "Na prokuratúru sa nosili pravidelne mnohé dokumenty a nič sa nepreukázalo. Strana zverejňuje informácie o svojom financovaní nad rámec zákona. Toto je podstatné," zdôraznila ministerka.
Podľa politológa Tomáša Koziaka sa dá predpokladať, že ak Žitňanská prežila všetky turbulencie v strane a teraz je jej podpredsedníčkou, musela podporovať stranícku líniu aj predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu. "Keby sa pridala k nejakej rebelantskej skupine, asi by ju už vylúčili," skonštatoval. Podľa neho to však nemusí znamenať, že bude "Dzurindovou bábkou", ak by ju zvolili za predsedníčku strany. "Situácia je už iná. Štyri roky je dlhý čas. Viem si predstaviť, že sa mohla začať rozchádzať s Dzurindom. Ten si v strane určite zachová nejaký vplyv, ale nemyslím si, že by bola figúrkou v jeho rukách," zhrnul Koziak.
"Nie som ničí človek. Som Lucia Žitňanská a rozhodnutie, že chcem s podporou voličov ísť do súťaže o post predsedníčky strany, beriem vážne. Na to sa môžu všetci v strane aj mimo nej spoľahnúť. Veď Mikulášovi Dzurindovi som svoje rozhodnutie oznámila 15 minút pred vystúpením na ústrednej rade," zdôvodnila ministerka.
Text k obr.:
Lucia Žitňanská stála vždy na strane predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu.
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 4/11; red)
Oto GÖRNER, moderátor:
"Výstavba slovenskej časti plynovodu medzi Slovenskom a Maďarskom by sa mala začať vo februári budúceho roka. Takmer 19-kilometrový úsek si vyžiada približne 10 miliónov eur. Plynovod dlhý asi 115 kilometrov bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami a obcou Vecsés na predmestí Budapešti."
"Dvaja investori, ktorí v topoľčianskej priemyselnej zóne začínajú stavať svoje závody zamestnajú vyše 600 pracovníkov. Jedna z firiem by mohla v budúcnosti dať prácu ďalším 700 ľuďom. Výstavba oboch závodov sa má skončiť do konca tohto roka."
"Nemecký Volkswagen bude svoj prvý elektromobil vyrábať na Slovensku. Potvrdil českým Hospodárskym novinám riaditeľ slovenskej továrne Albrecht REIMOLD."
"Polícia v Bratislave je pripravená na tri dnešné ohlásené verejné zhromaždenie na námestí SNP a na Hodžovom námestí. V čase zhromaždenia nie sú plánované žiadne dopravné obmedzenia. Krajské riaditeľstvo vyčlenilo dostatočný počet policajtov a prostriedkov na zabezpečenie verejného poriadku, ochrany života, zdravia a majetku občanov."
"Bratislava môže čoskoro prísť mesačne až o 60-tisíc eur. Hlavnému mestu sa už takmer minuli pokutové bloky a podľa hovorcu na nové zatiaľ od daňovej správy stále čaká. Pokutové bloky využíva nielen polícia ale aj mestské časti."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)
Redaktor:
"Bratislava konečne obdržala blokové pokuty. Čakala na ne 4 mesiace. Počas toho však prišla o desaťtisíce eur. Bez nich totiž nemohla sankcionovať tých, ktorí porušovali pravidlá.
Dôvodom boli chýbajúce blokové pokuty. Keď sa mestu minuli, daňová správa ich nedodala v požadovanom termíne. Mestskí policajti tak mohli porušovateľov zákona maximálne napomenúť."
Peter PLEVA, hovorca Mestskej polície Bratislava:
"Situácia v tomto smere bola do 1. marca v Bratislave kritická, dnes je ale už 2. marca a mestská polícia má už nové pokutové bloky k dispozícii."
Redaktor:
"Bratislava mesačne prichádzala a desaťtisíce eur."
Michal STUŠKA, hovorca Magistrátu Bratislavy:
"V prípade, ak by celej mestskej polícii na území Bratislavy chýbali pokutové bločky v priebehu celého mesiaca, škoda by sa mohla vyšplhať až na úroveň 50-ich až 60-ich tisíc eur. Situácia už je napravená, po dlhšom čase, pravdepodobne vyzerá, že pomohla aj medializácia problému, pretože v týchto hodinách vlastne už tie bločky budú mestskej polícii dodané na území celej Bratislavy."
Redaktor:
"Pokutové bloky využíva nielen mestská polícia, ale aj mestské časti na ukladanie blokových pokút. Ak sa teda pokutové bloky minú, mesto nebude môcť prostredníctvom mestskej polície sankcionovať tých, ktorí porušujú pravidlá."
STORIN
(05.03.2012; Sme; s. 4; vju)
Pred materskými školami stoja rodičia na zápis od skorého rána. Pritom nerozhoduje, kto príde skôr.
BRATISLAVA. Na konci minulého týždňa stáli pred viacerými materskými školami dlhé rady ľudí. Začali sa zápisy. Viacerí rodičia prišli pred budovy škôlok veľmi skoro ráno, ešte pred ich otvorením, aby boli v deň zápisov medzi prvými.
"V prvý deň to býva vždy tak, pretože rodičia predpokladajú, že kto príde prvý, toho dieťa sa dostane do škôlky," hovorí Oľga Filáková, riaditeľka škôlky v bratislavskej Petržalke.
Termín podania žiadosti pritom nie je rozhodujúci a poradovníky detí škôlky nerobia. Rozhodujú iné kritériá.
Škôlky prednostne prijímajú päťročné deti a tie s odloženou školskou dochádzkou. Prednosť majú aj deti, ktoré majú v škôlke súrodenca a mali už tri roky. Ďalšie kritériá si určujú zriaďovatelia škôlok, teda mestá a mestské časti.
(05.03.2012; Hospodárske noviny; s. 2; mj)
Bratislava - Občania, ktorí sa chystajú voliť mimo svojho bydliska, si môžu voličský preukaz vybaviť do štvrtka 8. marca. Na počkanie a bez poplatku im ho vydajú obce, mestské časti a mestá. O preukaz je potrebné požiadať osobne, alebo prostredníctvom blízkeho príbuzného či inej splnomocnenej osoby.
Ich podpisy ani podpis voliča nie je potrebné overovať u notára či na matrike. Stačí, aby osoba predložila údaje o voličovi, teda meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. Do volebnej miestnosti je potrebné si priniesť okrem voličského preukazu aj doklad totožnosti.
(05.03.2012; Plus jeden deň; s. 10, 11; Pristašová Eva)
Prednostka račianskeho úradu využíva pridelené vozidlo aj na druhý kšeft
BRATISLAVA - Berie dva platy a na cestovanie sa jej skladajú daňoví poplatníci. Jana Pešková je totiž prednostkou miestneho úradu v bratislavskej Rači a zároveň aj kontrolórka v Slovenskom Grobe. Medzi oboma úradmi pendluje služobným autom, ktoré má z Rače. Náš denník má dôkaz o tom, že niektoré súkromné cesty v knihe jázd vôbec nevykazuje. Parkovať má dokonca povolené doma v Pezinku.
Minulý utorok sa v kultúrnom dome v Slovenskom Grobe konalo zasadnutie miestneho zastupiteľstva. Ako hlavná kontrolórka tam nechýbala ani Jana Pešková. Dorazila v služobnom aute Volkswagen Passat, ktoré jej 11. marca 2011 pridelila mestská časť Rača. Po vyše dvojhodinovom rokovaní sa Pešková odviezla do Pezinka, kde býva.
Denníku PLUS Jeden deň sa podarilo získať aj ďalšie fotografie Peškovej služobného auta spred kultúrneho domu v Slovenskom Grobe a aj kópiu knihy jázd.
Zaujímavosťou je, že cesty do Slovenského Grobu, ktoré potvrdzujú získané fotografie, v knihe zapísané nie sú.
Starosta jej to povolil
"Vo výnimočných prípadoch môžem starostu požiadať o povolenie použiť auto na súkromný účel za úhradu pohonných hmôt. To som si v utorok splnila a tých desať kilometrov medzi Pezinkom a Slovenským Grobom mi pri najbližšom vyúčtovaní strhnú," povedala nám prednostka Pešková.
Navyše dodala, že samotnú jazdu do Slovenského Grobu mala od starostu povolenú aj v ostatných prípadoch. Prečo však v knihe jázd tieto jazdy do Slovenského Grobu nefigurujú, nezdôvodnila a odkázala nás na hovorcu.
Na račianskom miestnom úrade sme sa teda spýtali, či už prednostka tieto jazdy zaplatila a ako ich vlastne vyúčtovali, keď nie sú uvedené v knihe jázd.
"Prednostka nedrží v hlave, kde presne uplynulý rok so služobným vozidlom parkovala. Úhrady za pohonné hmoty vyrovnala vo februári. Neviem povedať, ako sme to vyrátali. Nemám k dispozícii všetky doklady," reagoval na našu otázku hovorca Rače Jaroslav Hinšt.
Parkuje doma
Cesty domov platí prednostke Rača. "Parkovanie na adrese trvalého bydliska má povolené z titulu funkcie podpredsedu krízového štábu a ostatných samosprávnych funkcií," vysvetľoval nám Hinšt. Minulý rok stála mestskú časť prevádzka prednostkinho auta spolu s poistkami a opravami takmer 1 400 eur. Na račianskom úrade zarába 1660 eur, v Slovenskom Grobe jej plat nezverejnili.
Text k obr.: JANA PEŠKOVÁ: Prednostka a kontrolórka v jednej osobe.
(04.03.2012; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 18/18; HYRIAKOVÁ Dominika)
Katarína LENGYELOVÁ, moderátorka:
"Bratislavskú Petržalku dnes rozospievali spevokoly z celého regiónu. Koncertom tu vyvrcholil projekt, ktorý spojil veriacich zo všetkých častí Slovenska. Heslom Spevom k srdcu, srdcom k Bohu prišlo mladých spevákov podporiť asi 500 ľudí."
Dominika HYRIAKOVÁ, redaktorka:
"Hovorí sa, že kto v kostole spieva, dvakrát sa modlí."
Jozef DÚC, farár farnosti Svätej rodiny:
"Spev vždy bol vyjadrovacím prostriedkom, ktorý vyjadril aj to, čo prežívame v radostiach, v bolestiach. Niekedy si myslím, že aj srdcom viacej povieme ako tým, čo hovoríme."
D. HYRIAKOVÁ:
"Aj preto dostal projekt názov Spevom k srdcu, srdcom k bohu. Podporiť má detské a mládežnícke spevokoly, ktoré pôsobia pri jednotlivých farnostiach."
Ingrid VEISOVÁ, koordinátorka projektu:
"Prihlásilo sa nám do tohto projektu 447 spevokolov. Za každý vybraný kraj bolo usporiadané takéto vystúpenie. A dnes v Bratislave je vyvrcholením tohtoročného projektu."
D. HYRIAKOVÁ:
"V bratislavskej Petržalke vystúpilo osem zborov od najmenších škôlkarov až po profesionálov, lebo štýl hudby ani vek nehrajú v projekte žiadnu rolu."
Speváci:
"Ja som mala taký super pocit, keď som videla, že ľudia tu spievajú spolu s nami."
"Štyri roky vediem tento zbor, keď som ho začala viesť, tak som bola najmladšia členka. Nevedela by som si predstaviť moje sväté omše takto bez zboru."
D. HYRIAKOVÁ:
"Na Slovensku fungujú stovky cirkevných zborov a spevokolov. Udržať ich neraz nie je jednoduché a to nielen pre nedostatok peňazí, ale aj času."
Vedúci zboru:
"Vždy keď sa pripravujeme na tieto podujatia, tak zrazu je nás na tých skúškach viacej."
D. HYRIAKOVÁ:
"Na celý projekt sa poskladali Združenie kresťanských podnikateľov a manažérov a Nadácia Prameň. A hoci to bol len prvý ročník, všetci sa zhodli na tom, že odštartoval novú tradíciu."
STORIN
(03.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 20/24; KONDRLÍKOVÁ Henrieta)
Viliam STANKAY, moderátor:
"V bratislavskom Novom Meste spustili odľahčovaciu sociálnu službu. Ide o výpomoc tým, ktorí doma opatrujú zdravotne postihnutého člena rodiny. Samospráva im vie pomôcť na maximálne 30 dní v roku, keď chorého prijme do sociálneho zariadenia. Niekde to však robí problém. Nemajú dosť miesta."
Henrieta KONDRLÍKOVÁ, redaktorka:
"Domovy sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov poskytujú celoročné pobytové služby. Ak ste však opatrovateľom rodiča alebo starého rodiča a chcete si naplánovať na príklad dovolenku alebo operáciu, no nemáte kam umiestniť zverenú osobu, môžete sa obrátiť na zariadenie opatrovateľských služieb. Samospráva vám pomôže."
Gabriela VOJTECHOVÁ, Sociálny úrad, MČ Bratislava-Nové Mesto:
"Podmienkou je vydané rozhodnutie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že je zdravotne ťažko postihnutý a osoba, ktorá sa o neho stará vydaný posudok o tom, že dostáva príspevok z úradu práce."
H. KONDRLÍKOVÁ:
"Len v bratislavskom Novom Meste je 110 takýchto osôb. Ak by o odľahčovaciu sociálnu službu prejavila záujem polovica z nich, pre zariadenia by to bol problém. Kapacitne nestačia."
Anna HAZUCHOVÁ, riaditeľka, Archa Domov seniorov:
"Žiaľ, musím povedať, že kapacitne to nestačí. My sa veľmi snažíme."
Dôchodkyňa:
"Syn aj nevesta sú zamestnaní, tak boli radi, že som mohla ísť sem."
H. KONDRLÍKOVÁ:
"Dlhodobý pobyt v zariadení je problém, krátkodobý zväčša nie."
A. HAZUCHOVÁ:
"Do denného pobytu vieme prijať aj bez čakania."
H. KONDRLÍKOVÁ:
"Rozhodujúcim faktorom pre prijatie je sociálna núdza žiadateľa."
A. HAZUCHOVÁ:
"Keď naozaj nie je inej možnosti a nemá sa kto postarať."
Dôchodkyňa:
"Manžel zomrel náhle v nemocnici, tak bola som odkázaná, nakoľko nemáme deti, tak som bola veľmi odkázaná na túto pomoc."
H. KONDRLÍKOVÁ:
"Väčšina seniorov, i keď boli zvyknutí na domáce prostredie, pobyt v zariadení prijala."
Dôchodca:
"Sestričky počúvajú, poslúchajú, čo poviem, to mi urobia."
Dôchodkyňa:
"Musia nás aj prebaľovať, aj kúpať."
Anna VELIKÁ, masérka:
"Na každého sa dôjde raz týždenne, aj dvakrát ako do telocvične na tie vírivé kúpele a masáže."
H. KONDRLÍKOVÁ:
"Mesačný pobyt domove opatrovateľských služieb stojí 350 eur. Ešte v tomto roku sa však táto suma zvýši."
STORIN
(03.03.2012; Pravda; s. 47; MAK)
Predstavenie hry Richarda Alfieriho Šest tanečních hodín v šesti týdnech uvedie pražské divadlo Ungelt v pondelok S. marca v bratislavskom DK Ružinov a vo štvrtok 8. marca v Dome kultúry Pezinok. V hlavných úlohách sa predstavia Chantal Poullain a Pavel Kríž.
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - Použité okná, nerozbalené vianočné stromčeky, ozdoby či pneumatiky objavili zamestnanci podniku Verejnoprospešných služieb (VPS) pri jarnom čistení bratislavskej Petržalky pri Dunaji. "Veľmi nás zdržuje riešenie nelegálnych skládok, ako je priestor Kočánkova a Klokočová," povedal František Guth z VPS. Podnik to chce vyčistiť do konca týždňa.
Hoci sú zamestnanci dennodenne v teréne, neporiadok na Klokočovej ulici nemá konca kraja. "V stredu sme ukončili časť prác na Klokočovej a včera (1. marca) tam niekto naviezol ďalšiu fúru odpadu. Z nábrežia sme zatiaľ odviezli takmer desať kontajnerov," vysvetlil Guth. Odpad podľa neho pravdepodobne pochádza od ľudí, ktorí vypratávali pivnice a garáže, a zrejme aj od podnikateľov, ktorí namiesto do spaľovne alebo na skládku vyviezli materiál do lesa.
Ako TASR informovala hovorkyňa miestneho úradu Mária Grebeňová-Laczová, zamestnanci VPS vo štvrtok vyčistili aj terasu Rovniankova a pokračujú v podterasových priestoroch. "Na Rovniankovej naposledy veľké upratovanie vykonali v decembri a za necelé tri mesiace sa tam nazbieralo za plnú traktorovú vlečku odpadu," uviedla.
Intenzívne čistenie Petržalky sa začalo už minulý týždeň. Samospráva vtedy zvolala mimoriadne stretnutie s dodávateľmi prác, ktorí sa starajú o poriadok v mestskej časti. "Nepracujú však len zamestnanci petržalskej VPS," poznamenala hovorkyňa s tým, že finišuje aj výrub stromov, dočisťovanie kríkov a trávnikov a začalo sa s upratovaním Chorvátskeho ramena. "Keby neustále nebolo treba riešiť skládky a miesta po bezdomovcoch, mohli by pracovníci verejnoprospešných prác pozornosť sústrediť na zmysluplnejšiu prácu," dodala.
Nie všetky pozemky v Petržalke má v správe mestská časť. Samospráva preto vyzýva aj ostatných správcov, aby si pozemky čo najskôr vyčistili a zabránili tak pri veternom počasí šíreniu odpadu do širokého okolia. "Zodpovedným správaním k nehnuteľnosti sa zároveň vyhnú pokute, ktorá sa môže u právnických osôb vyšplhať až do výšky 6638 eur," podotkla Grebeňová-Laczová s tým, že samospráva s pokutami neváha.
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - Bratislavská Petržalka sa od marca rozhodla spolu s políciou kontrolovať svojich psíčkarov. "V mestskej časti je evidovaných celkom 5316 psov, no reálne ich je oveľa viac," informovala TASR hovorkyňa miestneho úradu Mária Grebeňová-Laczová.
Vo štvrtok 1. marca polícia s pracovníkmi miestneho úradu kontrolovala dodržiavanie všeobecne záväzného nariadenia o čistote na verejných priestranstvách, zákaz voľného pohybu psov, platnú evidenčnú známku psa i zaplatenie príslušnej dane. "Na akcii sa potvrdilo, že starší obyvatelia bývajú zodpovednejší a svoje povinnosti majiteľov psov si plnia najsvedomitejšie," poznamenala hovorkyňa. "Keď nás uvidela dievčina s voľne pustenými psíkmi, ušla pred nami do vchodu bytovky." Pes ďalšieho majiteľa nebol na vôdzke a nemal ani evidenčnú známku. "Preto sa obyvateľ vrátil domov po doklady, podľa ktorých hliadka mestskej polície zistila, že majiteľ si daňovú povinnosť splnil," uviedla Grebeňová-Laczová. Iný majiteľ voľne pusteného psa podľa jej slov odmietol upratať po svojom psovi a chcel polícii utiecť. Hliadka sa rozhodla riešiť situáciu v správnom konaní a jeho počínanie bude posudzovať pracovníčka oddelenia životného prostredia petržalského miestneho úradu. "Môže mu uložiť pokutu až do výšky 165 eur," dodala. V kontrolách bude mestská časť pokračovať a zároveň chce zverejňovať tých, ktorí si svoje povinnosti plnia. Sústredí sa tiež na väčšiu osvetu prostredníctvom médií, webovej stránky a vydaním informačných letákov o právach a povinnostiach majiteľov psov. "V jarných mesiacoch k tabuliam pri Veľkom Draždiaku a pri vstupoch do areálov základných škôl pribudnú piktogramy na chodníkoch k detským ihriskám a na miestach, kde je veľký pohyb ľudí," dodala Grebeňová-Laczová.
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Rádio Regina si Vás všíma; 09.20; 6 min.; BABINSKÁ Mária)
Moderátorka:
"Majú záujem o našu históriu, národné dejiny, kultúru a naše tradície. Ich poslaním je preniesť ideou vlastenectva a národnej spolupatričnosti aj na budúce generácie. Hovorím o mladých ľuďoch, ktorí sú hrdými Slovákmi a sú členmi Mladej Matice. Je to záujmový odbor pre mládežnícke hnutie s celoslovenskou pôsobnosťou. Aj v bratislavskej Petržalke polrok pôsobí odbor Mladej Matice ako súčasť Matice slovenskej. Mária BABINSKÁ najskôr oslovila Tamaru MICHAJLOVOVÚ, podpredsedníčku tejto organizácie."
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Veľa mladých ľudí vlastne nie že nemá čas, nemá hlavne záujem o nejaké mimo školy, alebo teda vo svojom voľnom čase sa nejak zaoberať nejakými aktuálnymi témami aj čo sa týka Slovenska, aj histórie Slovenska, slovenských zvykov. Nejaké to vôbec národovectvo už dnes mladí ľudia vôbec v sebe nepestujú. A to bol vlastne môj dôvod, prečo som sa aj dala k Mladej Matici, pretože som sa chcela stretávať s ľuďmi, ktorí majú rovnaké názory, rovnaké záujmy ako ja a takisto presviedčať aj ďalších a nejak šíriť tú osvetu medzi mladými."
M. BABINSKÁ, redaktorka:
"Vy ste, dá sa povedať veľmi mladý odbor, vznikli ste len v septembri minulého roka. Koľko máte teraz členov?"
T. MICHAJLOVOVÁ:
"V súčasnosti Mladá Matica v Petržalke má 16 členov, čo je myslím že super na to, že sme vlastne mladý odbor a my sme otvorení hocikomu, nie iba Petržalčanom, hocikto z Bratislavy a okolia sa k nám môže pridať, my budeme len radi."
M. BABINSKÁ:
"V akom veku mladí ľudia sa môžu k vám hlásiť? Je to členstvo limitované vekom?"
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Väčšina našich členov sú vysokoškoláci, ale samozrejme členom Mladej Matice sa môže stať ktokoľvek do 32 rokov."
M. BABINSKÁ:
"Ako často sa stretávate? Máte nejaké také pravidelné stretnutia?"
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Samozrejme, raz mesačne máme stretnutie v rámci nášho miestneho odboru."
M. BABINSKÁ:
"A čo vôbec robíte na týchto stretnutiach?"
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Jednak je to hodnotenie našej doterajšej činnosti, potom naša nejaká budúca činnosť, plánovanie budúcich akcií, aktivít a okrem toho aj debaty na nejaké súčasné témy, či už teda nejaké zo Slovenska, alebo aj zo sveta nejaké spoločenské témy."
M. BABINSKÁ:
"Samozrejme, okrem toho pravidelného stretávania sa, tak organizujete aj mnohé akcie pre mladých ľudí. V marci budete mať takú celoslovenskú akciu v Spišskej Novej Vsi."
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Tak konkrétne táto akcia v Spišskej Novej Vsi je uctenie si pamiatky hrdinov Malej vojny, ktorú vlastne Prvá slovenská republika v roku 1939 viedla, keď bola napadnutá Maďarskom krátko po svojom vzniku. Okrem tejto akcie v Spišskej Novej Vsi máme ešte aj iné celoslovenské akcie, ktoré organizujeme spoločne s Maticou slovenskou, napríklad oslavy cyrilo-metodské na Devíne, alebo výstup na Kriváň v auguste. A okrem toho máme aj vlastné aktivity nášho miestneho odboru."
M. BABINSKÁ:
"Povedzme aké."
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Takže tie sú prispôsobené vlastne záujmom tých našich členov, napríklad v marci by to mala byť protidrogová prednáška, ale okrem toho sú to aj rôzne športové súťaže, súťaž v plávaní, cyklistické preteky v máji a rôzne opekačky a podobne."
M. BABINSKÁ:
"Z tých takých celoslovenských akcií, ktoré by ste mohli vyzdvihnúť?"
T. MICHAJLOVOVÁ:
"Tak okrem tých klasických celoslovenských spomienkových akcií, alebo nejakých osláv, sú to Matičné dni v Martine, ktoré sú v auguste. Tam sa vlastne stretnú mladí z celého Slovenska, mladí Matičiari a vymieňame si kontakty, nejaké informácie, skúsenosti atď."
M. BABINSKÁ:
"Vysokoškolák Tomáš POKORNÝ je tiež členom odboru Mladej Matice v bratislavskej Petržalke. Len niekoľko dní ste členom tejto organizácie, takže čo vás k tomu viedlo."
T. POKORNÝ:
"V prvom rade asi samozrejme to národné cítenie vlastné a v druhom rade ma to naviedli, alebo namotivovali starí rodičia, ktorí sú patriotmi a zdraví nacionalisti úprimne povedané. No a keďže vždy som od nich počul o kadejakých akciách, ktoré práve táto Matica, keďže do nej patria aj oni, robila a kde všade boli a koľko zaujímavých zážitkov majú, tak som si povedal, že tým, že som sa vždy o nich dozvedel neskôr, alebo resp. vždy až po akcii, nie pred ňou, tak som si povedal, že sa budem musieť angažovať sám, aby som vedel vždy o týchto všetkých aktivitách, ktoré Matica slovenská, prípadne miestny odbor Mladej Matice slovenskej vyvíja."
M. BABINSKÁ:
"Je to skutočne pravda, že mladí ľudia nemajú až taký záujem o Maticu? Ako keby neexistovalo také nejaké národné cítenie, ten lokálpatriotizmus u mladých ľudí?"
T. POKORNÝ:
"Až tak si myslím, že toto pravda nie je, lebo je kopec mladých ľudí, ktorí proste majú to národné cítenie, ale bohužiaľ, či už médiá, alebo proste nejaké úžasné naše orgány, ich väčšinou označia dosť takým hanlivým slovom, nejakí ultrapravičiari, ultranacionalisti a pritom v podstate sú to len ľudia, ktorí takisto vnímajú to, že Slovensko ako aj jeho história alebo dejiny, dosť upadá a viacej sa tu každý zaujíma o to, čo je prinášané buď zo Západu, alebo prípadne z okolia ako to, čo tu máme, si pamätať tú históriu, tie historické udalosti."
M. BABINSKÁ:
"Čo si tak najviac vážite z histórie našej krajiny, nášho Slovenska?"
T. POKORNÝ:
"Či už sú to tie prvopočiatky, kedy sa začala riešiť otázka, že potrebujeme tu svoj jazyk, štúrovské záležitosti a samozrejme uzákonenie tej spisovnej slovenčiny alebo už len tie BERNOLÁKOVE pokusy. A samozrejme kopec tých historických osobností, ktoré pre Slovensko niečo znamenali, čiže či to je ŠTEFÁNIK, ŠTÚR, HODŽA, HURBAN, BERNOLÁK. Ale samozrejme že aj tie dávnejšie, čo sú sv. Cyril a Metod lebo Svätopluk atď."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; por. 3/11; PETRUS Peter, BODOR Štefan)
Hana GALLOVÁ, moderátorka:
"Už o týždeň v sobotu nás čakajú parlamentné voľby. Hoci ich ohrozuje veľa sfalšovaných podpisov na registračných hárkoch strany 99%, obce už pripravujú rôzne tlačoviny, ktorých sú tony. My sme sa pozreli do dedinky Novohradie a do veľkej mestskej časti Bratislavy."
Štefan BODOR, reportér:
"Obec Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec má 310 obyvateľov a 265 voličov. Na obecnom úrade už vidieť stopy po prípravách na budúcotýždňové voľby."
Marcela MATÚŠKOVÁ, pracovníčka OÚ Šiatorská Bukovinka:
"Pripravujeme sa na voľby ako na každé iné."
Š. BODOR:
"V rohu kancelárie sme videli aj najdôležitejšie pomôcky volieb a to volebné urny."
M. MATÚŠKOVÁ:
"Sú papierové urny, skladačky, ktoré sa poskladajú."
Š. BODOR:
"Šiatorská Bukovinka je obec malá, rozpočet na budúcu sobotu však malý nie je."
M. MATÚŠKOVÁ:
"695 eur sme dostali z obvodného úradu na výdavky spojené s konaním volieb."
Š. BODOR:
"Obvodný úrad bude dokonca ešte nejaké tie eurá priplácať."
Peter PETRUS, reportér:
"Nové Mesto patrí k najobývanejším mestským častiam Bratislavy. Volebné právo bude mať až 34-tisíc ľudí. Obrovské množstvo materiálov na úrad priviezol kamión."
Rudolf KUSÝ, starosta MČ Bratislava-Nové Mesto:
"Toto čo tu vidíte, je iba štvrtina všetkých hlasovacích lístkov a obálok. Ďalšie tri takéto plné miestností máme pripravené."
P. PETRUS:
"Kým malé obce majú jednu, dve hlasovacie miestností, bratislavské Nové Mesto ich má až 44 so 450-timi členmi okrskových komisií. Na rozvoz volebných materiálov si požičali vozíky z neďalekého nákupného centra."
R. KUSÝ:
"Všetko je pripravené."
P. PETRUS:
"Na záver jedna praktická rada, ak si chcete vybaviť voličský preukaz, máte na to už iba niekoľko pracovných dní. Posledný termín na ich vydávanie je budúci štvrtok."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 18/26; TIŇOVÁ Zuzana)
Moderátor:
"Zápis detí do materských škôl je v plnom prúde, no riaditelia už teraz vedia, že neprijmú všetkých. Minulý rok tak zamietli vyše 7-tisíc žiadostí. Rodičia sa preto spoliehajú na pravidlo kto skôr príde, ten skôr berie. Na zápis čakajú pred škôlkami od skorého rána."
Z. TIŇOVÁ, redaktorka:
"Je šesť hodín ráno a títo rodičia už hodinu stoja pre materskou školou na to, aby svoje dieťa mohli zapísať. Príčina je jasná. Detí je veľa a miesta málo. Pred touto škôlkou v bratislavskom Ružinove čaká najdlhšie tento muž. Stojí tu už od trištvrte na päť ráno."
Rodičia:
"Minulý rok sme sa sem snažili dostať a rodičia tu čakali už myslím ešte od skorších hodín."
K. MALOVCOVÁ, riaditeľka MŠ:
"Od tretej ráno tu vraj stáli.
Z. TIŇOVÁ:
"Vy tu odkedy čakáte?"
Rodičia:
"Od trištvrte na šesť."
"Pol šiestej aj päť minút."
Z. TIŇOVÁ:
"Staré známe kto skôr príde, ten skôr berie však pri zápise do materských škôl neplatí. Riaditelia musia najprv prijať tie deti, ktoré čaká posledný rok v škôlke."
M. ŽIAKOVÁ, hovorkyňa ministerstva školstva:
"To sú deti, ktoré už dosiahli piaty rok veku alebo deti, ktorým bola odložená povinná školská dochádzka."
Z. TIŇOVÁ:
"Na Slovensku dnes funguje viac ako 2 800 škôlok. Minulý rok spolu zamietli vyše 7-tisíc žiadostí."
K. MALOVCOVÁ:
"Hlásilo sa 110 detí, zobrala som asi 30."
Z. TIŇOVÁ:
"Situácia nahráva súkromných zariadeniam. Najlepšie sa im darí v Bratislavskom kraji. Iba v hlavnom meste dnes funguje 15 privátnych škôlok."
Rodičia:
"Momentálne máme deti v súkromnej škôlke."
"Iné východisko nie je."
M. ZUBOVÁ, zriaďovateľka súkromnej MŠ:
"Verejné materské školy uprednostňujú deti nad 5 rokov, takže ten zvýšený záujem rodičov tu je."
Z. TIŇOVÁ:
"Za takúto škôlku si však priplatíte. Ceny sa pohybujú v stovkách eur mesačne."
M. ZUBOVÁ:
"V našom prípade je ten pobyt celomesačný a celodenný 270 eur."
M. ŽIAKOVÁ:
"Štát nijakým spôsobom nevstupuje do vzniku, zániku alebo financovania týchto materských škôl. Musí si s týmto poradiť obec alebo mesto."
Z. TIŇOVÁ:
"Samosprávy sa snažia rekonštruovať staré pavilóny či vytvárať nové triedy pri základných školách. Na nové škôlky však väčšina z nich nemá peniaze."
STORIN
(01.03.2012; www.bratislava24.sk; s. -; -)
Staré Mesto práve v spolupráci s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím zriadila v centre aj požičovňu kompenzačných pomôcok.
Mestská časť Bratislava-Staré Mesto zriadila v decembri minulého roka Komunitné centrum na Heydukovej ulici. V centre sídlia tri neziskové organizácie, ktoré poskytujú pomoc skupinám znevýhodnených občanov, ktorí denno-denne musia zápasiť so životnými problémami a predsudkami. Svoje služby tu poskytujú Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR, Agentúra podporného zamestnávania a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR.
"Začiatkom roka sme dostali pre naše Komunitné centrum dar vo forme invalidných vozíkov. Od začiatku marca dávame k dispozícii 30 mechanických invalidných vozíčkov na zapožičanie. Nechceme robiť len to, čo nám prikazuje zákon, ale chceme robiť viac, pomáhať tým Staromešťanom, ktorí našu pomoc naozaj potrebujú," povedala starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová.
Mechanické invalidné vozíky je možné zapožičať si od 5. marca 2012 v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. vždy počas pracovných dní priamo v Komunitnom centre na Heydukovej ulici po predchádzajúcom dohovore s pracovníkmi centra.
Zdroj: MČ Bratislava-Staré Mesto, Tomáš Halán
(04.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 11/19; IGAZ Rado)
Moderátorka:
"Naši páni poslanci a ich príbuzní dokážu zneužiť asi naozaj všetko. Teraz vám ukážeme ako to robia s parkovacími povoleniami."
R. IGAZ, redaktor:
"Medzi viaceré poslanecké výhody patria aj parkovacie povolenia. Vydáva ich Národná rada. Kancelária Národnej rady nám poskytla vysvetlenie ako je to s parkovacími povoleniami pre poslancov. Tí môžu na základe nich parkovať iba v okolí parlamentu a to iba v aktuálnom volebnom období."
D. JAHELKOVÁ, Kancelária NR SR:
"Na konci volebného obdobia sú poslanci vyzvaní aby vrátili parkovacie povolenie."
R. IGAZ:
"Mnohí poslanci však parkovacie povolenie nevrátia. Presná evidencia koľkí, neexistuje."
D. JAHELKOVÁ:
"Tam sa evidencia nerobí, pretože po skončení volebného obdobia sú neplatné."
R. IGAZ:
"Keď sa však chce, využiť sa dá aj neplatné poslanecké parkovacie povolenie. Obyvatelia centra Bratislavy nás upozornili na túto striebornú Fabiu, ktorá parkuje bez parkovacích kariet v spoplatnenej zóne. Za predným sklom má vystavené neplatné poslanecké povolenie a mestskí policajti sa jej vraj preto dlhodobo vyhýbajú ako čert krížu. Zistili sme, že povolenie využíva dcéra bývalého poslanca László MIKLOSA."
L. MIKLOS, bývalý poslanec NR SR:
"Ja ani neviem, že som to nevrátil. Asi som zabudol na to tým, že som začal používať druhé auto. Ja sa jej musím spýtať, že prečo to tam je."
R. IGAZ:
"Potom ako sme sa začali o prípad zaujímať, Fabia zo spoplatnenej zóny zmizla. Každopádne mestskí policajti sa vraj o aute s neplatným poslaneckým preukazom dozvedeli až od nás. Nabudúce stačí aby ich na to občania upozornili."
P. PLEVA, hovorca MsP Bratislava:
"Hliadka by tam vyrazila a samozrejme tento motorista alebo majiteľ toho vozidla by bol riešený za spáchaný dopravný priestupok."
R. IGAZ:
"Keďže nie je vylúčené, že poslanecké parkovacie povolenia sú zneužívané aj inde na Slovensku, pripomíname, že sú platné iba v okolí parlamentu."
STORIN
(04.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 18/19; GAZDÍKOVÁ Katarína)
Moderátor:
"Pozor kam stúpate. Ak by existovali výstražné tabule s takýmto upozornením, možno by ste topánky od psích výkalov nemuseli tak často umývať. Žiaľ, kľučkovanie medzi exkrementmi je u nás už pomaly každodenným športom. Prezradíme vám ako nezodpovedných psičkárov zmeniť."
K. GAZDÍKOVÁ, redaktorka:
"Je šesť hodín ráno a my ideme s bratislavskými policajtmi kontrolovať psičkárov. Práve o takomto čase je ich vraj so svojimi miláčikmi na prechádzke najviac."
Mestský policajt:
"Dobré ráno prajem. Robíme kontrolu registračných známok. Psíka máte prihláseného?"
Obyvateľ sídliska:
"Ja nemám ani občianku, nič."
Mestský policajt:
"Nemusíte behať ani pre občianky, ani pre registračnú známku, stačí povedať na koho je pes prihlásený, pôjdeme do databázy a je to vybavené."
M. GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ, hovorkyňa MČ Bratislava-Petržalka:
"Od marca sme sa rozhodli intenzívne kontrolovať psičkárov, aby sme mali kontrolu nad tým či dodržiavajú všetky pravidlá."
K. GAZDÍKOVÁ:
"Takmer v každom meste sa nájdu ľudia, ktoré odmietajú za psa platiť. No hoci je za posledné roky takých menej, hlavný problém povaľujúce sa exkrementy v blízkosti bytoviek ostáva stále rovnaký. Na háku mal policajtov aj tento fešák a tomuto zas vôbec neboli sympatickí."
Mestský policajt:
"Nosíte so sebou sáčky?"
Obyvateľ sídliska:
"Nie."
Mestský policajt:
"Ako to potom riešite keď pes vykoná svoju potrebu?"
Obyvateľ sídliska:
"Mohli by ste ma nenahrávať, prosím?"
K. GAZDÍKOVÁ:
"Najčastejší argument psičkárov prečo výkaly nevyhadzujú do koša bol, že si predsa platia dane, a tak by to za nich mali robiť samosprávy."
P. PLEVA, hovorca Mestskej polície v Bratislave:
"Tým pádom je táto situácia neriešiteľná."
K. GAZDÍKOVÁ:
"Jedno riešenie okrem pokút však predsa len je. Pohodlného majiteľa jednoducho bonznúť."
M. GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ:
"Toto bude istým spôsobom tlak na tých majiteľov psov, ktorí nemajú evidovaného psa."
STORIN
(03.03.2012; Plus jeden deň; s. 2; sita, ekč, fer)
V Bratislave stovky ľudí, inde ešte menej
Protesty Gorila strácajú silu. Novinkou sú ľudia bojujúci proti strane 99 %.
Na bratislavskom Námestí SNP postávalo v čase plánovaného začiatku demonštrácie iba zopár bezdomovcov. Pred prezidentský palác ich neskôr prišli stovky.
Medzi protestujúcimi sa objavila aj skupina mladých ľudí s transparentmi Nechceme budúce Gorily 99%. Títo mladí ľudia mali aj letáčiky, na ktorých sa píše, že 99%je podvodný projekt miliardárov. Priamo na námestí stáli len niekoľkí mestskí policajti, v zázemí však boli aj ďalšie policajné sily a neďaleko Úradu vlády aj vodné delo. Včera sa dav protestujúcich presunul pešo cez mesto pred centrálu KDH. V Košiciach na námestie prišlo asi 50 ľudí a rovnako akcia dopadla aj v Banskej Bystrici.
Texty k obr.:
Pred prezidentský palácom: Prišli stovky ľudí.
NÁMESTIE SNP: Aj tu ohlasovali míting, nebolo však po ňom ani stopy.
(03.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
Na protest v Bratislave prišlo pár stoviek ľudí. Niektorí mali aj letáčiky, na ktorých sa píše, že 99% je podvodný projekt miliardárov.
BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - Na ďalšom proteste Gorila, ktorý časť aktivistov zvolala na Hodžovo námestie v Bratislave pred Prezidentský palác, sa medzi niekoľkými stovkami protestujúcich objavila aj skupina mladých ľudí s transparentmi Nechceme budúce Gorily 99%.
Na nich sú zobrazené tváre niektorých predstaviteľov strany 99% ako aj SDĽ. Títo mladí ľudia majú aj letáčiky, na ktorých sa píše, že 99 % je podvodný projekt miliardárov.
Organizátori dnešného protestu opakujú svoje tradičné požiadavky, chcú, aby boli zrušené predčasné parlamentné voľby a aby bola vytvorená úradnícka vláda.
Pred plotom Prezidentského paláca boli policajné zábrany. Priamo na námestí stáli len niekoľkí mestskí policajti, v zázemí však boli aj ďalšie policajné sily a neďaleko Úradu vlády SR stálo vodné delo.
Preriedená časť účastníkov piatkového protestného zhromaždenia Gorila v Bratislave dorazila po pochode mestom pred centrálu KDH na Bajkalskej ulici, ktorú strážili ťažkoodenci. Zhromaždení kričali heslá proti KDH a smerom na ťažkoodencov lietali namiesto vajíčok rolky toaletného papiera. Protestujúci pritom používali svoj hlas, píšťalky a rapkáče.
Ťažkoodencov posilnili ďalší policajti so štítmi. Polícia vyzývala cez megafón, aby sa účastníci protestu rozišli, pretože je to nezákonné, na čo účastníci reagovali pokrikmi nevôle. Jedného z aktivistov, ktorý mal v rukách megafón, vzali policajti z davu a zaviedli pred vestibul.
Poslední vytrvalci sa presunuli pred SaS
Posledná hŕstka protestujúcich v Bratislave sa presunula pred sídlo SaS, kde na nich čakali opäť ťažkoodenci a pred Liberálny dom priviezli aj vodné delo.
Vedenie strany SaS Richard Sulík, Ľubomír Galko, Martin Poliačik a Jozef Mihál vyšli von a diskutujú s protestujúcimi. Pred sídlo SaS sa presunuli spred centrály KDH.
Po tom, čo zvyšok účastníkov dnešného protestu Gorila, ktorí prišli pred sídlo KDH, neposlúchol výzvy polície, aby sa rozišli, hrozilo, že ich bude z parkoviska vytláčať polícia. Po oficiálnom ukončení podujatia organizátormi ostali pred centrálou KDH len tí najvytrvalejší protestujúci. Na zoraďovanie policajtov reagovali tak, že si sadli na zem.
Napokon sa však zvyšky účastníkov dnešného protestu Gorila zdvihli a presunuli sa spred centrály KDH pred sídlo strany SaS, ktoré je neďaleko. Pristúpili k tomu po tom, ako ich ťažkoodenci nepustili k budove KDH. Polícia ich viackrát vyzvala, aby sa rozišli, pretože ich zhromaždenie je nezákonné. Napokon však začali protestujúci odchádzať k Liberálnemu domu SaS.
Hovorca bratislavskej polície František Peczár potvrdil, že pred centrálou KDH polícia zadržala a predviedla dvoch protestujúcich za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa.
V rámci monitorovania situácie v hlavnom meste polícia zistila, že skupina občanov sa presunula aj pred budovu jednej z politických strán sídliacej na Súmračnej ulici v Bratislave. Odtiaľ policajti previedli na policajné oddelenie tri osoby za priestupok proti majetku, keďže hádzali na budovu strany vajíčka.
Texty k obr.:
Protest Gorila 4 v uliciach Bratislavy.
Účastníci protestu Gorila 5, ktorý zorganizovali nespokojní občania, na Hodžovom námestí v Bratislave. Bratislava, 2. marec 2012.
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; por. 2/5; ZÁVODSKÝ Branislav)
B. ZÁVODSKÝ, moderátor:
"Protesty Gorila dnes v Bratislave. Na ďalšom proteste Gorila sa protestujúci zišli na Hodžovom námestí v Bratislave. Pred plotom Policajného paláca sú policajné zábrany. Priamo na námestí však stoja len niekoľkí mestskí policajti. Protestujúci majú dnes v pláne pochod pred centrálu KDH."
STORIN
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
Na protest v Bratislave prišlo pár stoviek ľudí. Niektorí mali aj letáčiky, na ktorých sa píše, že 99% je podvodný projekt miliardárov.
BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - Na ďalšom proteste Gorila, ktorý časť aktivistov zvolala na Hodžovo námestie v Bratislave pred Prezidentský palác, sa medzi niekoľkými stovkami protestujúcich objavila aj skupina mladých ľudí s transparentmi Nechceme budúce Gorily 99%.
Na nich sú zobrazené tváre niektorých predstaviteľov strany 99% ako aj SDĽ. Títo mladí ľudia majú aj letáčiky, na ktorých sa píše, že 99 % je podvodný projekt miliardárov.
Organizátori dnešného protestu opakujú svoje tradičné požiadavky, chcú, aby boli zrušené predčasné parlamentné voľby a aby bola vytvorená úradnícka vláda.
Pred plotom Prezidentského paláca boli policajné zábrany. Priamo na námestí stáli len niekoľkí mestskí policajti, v zázemí však boli aj ďalšie policajné sily a neďaleko Úradu vlády SR stálo vodné delo.
Preriedená časť účastníkov dnešného protestného zhromaždenia Gorila v Bratislave dorazila po pochode mestom pred centrálu KDH na Bajkalskej ulici, ktorú strážia ťažkoodenci. Zhromaždení kričia heslá proti KDH a smerom na ťažkoodencov v piatok lietajú namiesto vajíčok rolky toaletného papiera.
Protestujúci pritom používajú svoj hlas, píšťalky a rapkáče. Ťažkoodencov posilnili ďalší policajti so štítmi. Polícia vyzýva cez megafón, aby sa účastníci protestu rozišli, pretože je to nezákonné, na čo účastníci reagovali pokrikmi nevôle. Jedného z aktivistov, ktorý mal v rukách megafón, vzali policajti z davu a zaviedli pred vestibul.
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
Predseda Smeru má informácie o tom, že organizátori protestov Gorila chystajú útoky a pokusy o odcudzenie volebných urien.
BANSKÁ BYSTRICA 2. marca (SITA) - Predseda strany Smer-SD Robert Fico vyzýva ministra vnútra aj Ústrednú volebnú komisiu, aby do parlamentných volieb vydali jasné stanovisko, čo bude znamenať, ak sa potvrdí, že strana 99 percent bola zaregistrovaná na základe falošných podpisov.
Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede, v priebehu budúceho týždňa by malo ministerstvo vnútra buď vydať stanovisko, že táto strana má dostatok preverených podpisov, aby sa mohla zúčastniť na voľbách.
Alebo, ak bola zaregistrovaná na základe falošných podpisov a nespĺňa kritériá na vstup do volebného súboja, tak o tom treba informovať dostatočne vopred, aby sa do volieb stihli urobiť potrebné rozhodnutia.
Sám si netrúfa zaujať postoj
"Nemôžeme nechať v neistote voličov ani politické strany. Slovensko si nemôže dovoliť takú nestabilitu, že po parlamentných voľbách budú neúspešné politické strany pre podozrenie z falšovania podpisov pri registrácii hnutia 99 percent atakovať ústavný súd a dožadovať sa opakovania parlamentných volieb," povedal Fico.
Obáva sa, že neistota, či budú voľby platné, odradí mnohých ľudí od účasti na nich. Hoci je právnik, sám si nedovolí zaujať ústavnoprávny postoj, ako by sa malo postupovať, ak bolo hnutie zaregistrované na základe falošných podpisov. Vyhlásil však, že je ohavné, že niekto sa odhodlá registrovať stranu na základe falošných podpisov a ohavné je podľa neho aj organizovanie takej "multimiliónovej" kampane, akú má hnutie 99 percent.
Vyjadreniam 99% neverí
Vyjadreniam predstaviteľov hnutia 99 percent o manipulácii s registračnými hárkami po ich odovzdaní na ministerstvo vnútra predseda Smeru-SD neverí.
Ministra vnútra Fico vyzval aj na to, aby počas volebného dňa zabezpečil vo vytypovaných rizikových volebných miestnostiach policajné hliadky.
Má totiž informácie o tom, že organizátori protestov Gorila chystajú útoky a pokusy o odcudzenie volebných urien, aby tak vytvárali zmätok a spochybnili voľby.
Mestá by podľa neho mali na stráženie volebných miestností a urien pred "samozvanými bláznami" využiť kapacity mestských polícií.
Texty k obr.:
Odraz vo vode predvolebného bilbordu strany Smer-SD.
Líder a hlavný sponzor hnutia 99% - občiansky hlas Ivan Weiss.
(02.03.2012; www.aktualne.sk; Spoločnosť, 17:53, s. -; sita)
BANSKÁ BYSTRICA - Predseda strany Smer-SD Robert Fico vyzýva ministra vnútra aj Ústrednú volebnú komisiu, aby do parlamentných volieb vydali jasné stanovisko, čo bude znamenať, ak sa potvrdí, že strana 99 percent bola zaregistrovaná na základe falošných podpisov.
Ako uviedol na piatkovej tlačovej besede, v priebehu budúceho týždňa by malo ministerstvo vnútra buď vydať stanovisko, že táto strana má dostatok preverených podpisov, aby sa mohla zúčastniť na voľbách alebo ak bola zaregistrovaná na základe falošných podpisov a nespĺňa kritériá na vstup do volebného súboja, tak o tom treba informovať dostatočne vopred, aby sa do volieb stihli urobiť potrebné rozhodnutia.
"Nemôžeme nechať v neistote voličov ani politické strany. Slovensko si nemôže dovoliť takú nestabilitu, že po parlamentných voľbách budú neúspešné politické strany pre podozrenie z falšovania podpisov pri registrácii hnutia 99 percent atakovať ústavný súd a dožadovať sa opakovania parlamentných volieb," povedal Fico.
Obáva sa, že neistota, či budú voľby platné, odradí mnohých ľudí od účasti na nich.
Hoci je právnik, sám si nedovolí zaujať ústavnoprávny postoj, ako by sa malo postupovať, ak bolo hnutie zaregistrované na základe falošných podpisov. Vyhlásil však, že je ohavné, že niekto sa odhodlá registrovať stranu na základe falošných podpisov a ohavné je podľa neho aj organizovanie takej "multimiliónovej" kampane, akú má hnutie 99 percent.
Vyjadreniam predstaviteľov hnutia 99 percent o manipulácii s registračnými hárkami po ich odovzdaní na ministerstvo vnútra predseda Smeru-SD neverí.
Ministra vnútra Fico vyzval aj na to, aby počas volebného dňa zabezpečil vo vytypovaných rizikových volebných miestnostiach policajné hliadky.
Má totiž informácie o tom, že organizátori protestov Gorila chystajú útoky a pokusy o odcudzenie volebných urien, aby tak vytvárali zmätok a spochybnili voľby. Mestá by podľa neho mali na stráženie volebných miestností a urien pred "samozvanými bláznami" využiť kapacity mestských polícií.
(05.03.2012; Sme; s. 4; Hilbertová Martina)
Súkromná firma mala z elektronického lístka výrazne väčší podiel ako v Košiciach. Ani jeho zníženie nový lístok neprinesie.
BRATISLAVA. Ľudí, ktorí si kupujú cestovné lístky na bratislavskú mestskú dopravu prostredníctvom esemesky, pribúda. V minulom roku ich dopravný podnik predal štyri milióny.
Lístok stojí jedno euro a platí deväťdesiat minút. Lacnejší elektronický lístok na kratšiu cestu nie je. "Mali by sme zaviesť SMS lístok, možno 20-minútový, možno 30-minútový a prestupný," myslí si aj šéf mestskej dopravnej komisie Jozef Uhler. SMS lístok na kratšiu trasu by pomohol aj v prípade, keď cestujúci natrafí na nefunkčný automat.
Dopravný podnik zmenu odmietol. "V snahe vyhnúť sa stratám, by sme boli nútení prispôsobiť aj výšku ceny za poskytovanú službu SMS cestovného lístka. Tá by mohla byť pre cestujúcich nevýhodná," povedala jeho hovorkyňa Agáta Staneková.
Dopravný podnik podľa Uhlera platí priveľa súkromnej službe, ktorá službu poskytuje - 7,5 percenta z ceny každého lístka. Dopravný podnik v Košiciach platí podľa neho za rovnakú službu len dve percentá.
"Zmluvu uzavrelo bývalé vedenie dopravného podniku. Nový manažment mal od začiatku snahu províziu znížiť," namietala Staneková s tým, že od 1. marca už platia len 2,5 percenta z každého lístka.
Aj tak kratší lístok nezavedú. "Tento variant by bol pre Dopravný podnik stále nerentabilný," tvrdí Staneková.
V Prahe majú dva druhy SMS lístkov. Kratší 30-minútový vyjde na 24 korún (0,96 eura), 90-minútový na 32 korún (1,29 eura).
1 euro stojí v Bratislave SMS lístok na 70 minút. V januári ich predali 328 443.
(03.03.2012; Nový Čas; s. 10; vv)
Dopravné obmedzenia potrápia Bratislavu.
BRATISLAVA - Vodiči sa počas víkendu musia obrniť trpezlivosťou! Bratislavu čaká niekoľko dopravných obmedzení. Šoféri sa nedostanú cez tunel Sitina, ktorý je už od včerajšieho večera uzavretý v dôsledku čistenia a prehliadky. Električky do Ružinova nebudú premávať vôbec, obmedzená bude aj trolejbusová doprava.
Od včerajšieho večera až do nedeľného popoludnia je uzavretý tunel Sitina. Dôvodom úplnej uzávery je jeho čistenie a prehliadka stavebných a technologických objektov pred skončením záručnej lehoty. Počas trvania uzávery bude premávka presmerovaná na náhradné mestské komunikácie. "Môžu sa vyskytnúť zdržania v Mlynskej doline alebo na Lamačskej ceste, podľa toho, ktorá časť tunela bude práve uzavretá. Žiadne veľké kolapsy však neočakávame keďže ide o víkendový režim, keď je menšia premávka," povedala Agáta Staneková, hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava.
V súvislosti so stavbou polyfunkčného objektu Centrál prebiehajú v jeho okolí rozsiahle montážne práce na trolejovom vedení. Z toho dôvodu bude cez víkend vylúčená premávka električiek do Ružinova. Výluka sa nevyhne ani trolejbusom. "Obojsmerne je vylúčená trolejbusová doprava na uliciach Šancová a Trnavská, od Račianskeho mýta po zimný štadión. Tiež na ulici Miletičova v úseku medzi Trnavskou a Záhradníckou," doplnila hovorkyňa. Dopravcovia sľúbili, že zabezpečia náhradnú dopravu.
Text k obr.: Tunel Sitina budú čistiť až do nedeľného popoludnia.
(02.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - V priestoroch Starej radnice Múzea mesta Bratislavy (MMB) je pre verejnosť sprístupnená ojedinelá výstava o maliarskom a kresliarskom umení Adolfa Frankla (1903-1983) i o útlaku židovskej komunity a nacistických zverstvách v koncentračných táboroch. Pod názvom Vízie - Visions - Visionen potrvá do 29. apríla.
Podoby holokaustu dokumentuje nariadenie komunistickej moci proti všetkým Židom, ktorí boli pozbavení akýchkoľvek ľudských práv a prakticky vyradení zo spoločnosti aj so stratou celého svojho majetku. Frankla s rodinou zatkli členovia Hlinkovej gardy a nemeckého gestapa 28. septembra 1944 v jeho dome na Ventúrskej ulici č. 16 v Bratislave. Po dočasnom pobyte v zbernom tábore v Seredi ho odvliekli do koncentračného tábora smrti v poľskom Osvienčime. Potvrdzujú to exponáty z tohto nedobrovoľného pobytu - väzenský odev s číslom 6191, žltá židovská hviezda, kus tehly a ostnatého drôtu, prepašované listy ba aj autentický kúsok väzenského chleba. Časť umeleckej výstavy tvoria kresby vytvorené v tábore: Dieťa umierajúce v Birkenau, Hlad, Zlomení ľudia, Holenie celého tela, Vyčerpaný, Abstraktné zobrazenie Hitlera či séria autoportrétov aj s jeho vytetovaným "občianskym preukazom" - číslom B14395.
Portréty Charlieho Chaplina, Salvadora Dalího, Borisa Pasternaka a iných svetoznámych osobností potvrdzujú, že Frankl bol zdatný výtvarný umelec. Dokazuje to tiež séria kaviarenských kresieb a malieb. Veľkú časť výstavy predstavuje vyše 30 olejomalieb, ktoré sa venujú jeho skúsenostiam i rodnému mestu. Pomenoval ich - Naše zatknutie v Bratislave, Blížiaci sa osud, Krvácajúca cesta, Chaos spomienok, Nárek za mŕtveho, Prenasledovatelia, V ostnatom drôte, Pochod smrti, Návrat domov, Spomienky na bratislavských rabínov či Dom U dobrého pastiera na Židovskej ulici.
Frankl sa narodil 12. februára 1903 a maľovaniu sa venoval od detstva. V rokoch 1909 - 1921 navštevoval v rodnom meste ľudovú školu, reálku a gymnázium. Ešte pred vojnou absolvoval štúdium umenia a maľby na Škole umeleckých remesiel. Popri tom bol karikaturistom a kresličom reklamných plagátov. Pracoval v otcovom obchode na zariaďovanie interiérov (1921-1941). Oženil sa a založil si vlastnú firmu. V období Slovenského štátu (1939-1945) sa šírilo prenasledovanie Židov a bol odvlečený do koncentračného tábora. Po oslobodení Červenou armádou sa vrátil do Bratislavy (1945) a obnovil obchod s interiérovými doplnkami, najmä textilnými dekoráciami. Jeho majetok bol arizovaný a on s rodinou emigroval do Viedne (1949), kde 18. augusta 1983 zomrel.
Výstava Vízie - Visions - Visionen sa už 15 rokov koná pod záštitou vysokého komisára OSN pre ľudské práva, teraz je v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Okrem MMB a Thomasa Frankla sa na nej podieľa Rakúske kultúrne fórum v Bratislave.
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Best; Správy; 15.00; 1,5 min.; R)
Redaktorka:
"V centre hlavného mesta sú na dnes nahlásené tri zhromaždenia vrátane piateho protestu Gorila. Bratislavský policajný krajský hovorca František PECZÁR sa vyjadril, že v čase zhromaždenia nie sú plánované žiadne dopravné obmedzenia. Pri presune protestujúcich je polícia pripravená prijať opatrenia k obmedzeniu dopravy. Dopravný podnik predpokladá, že zhromaždený dav vyradí niektoré linky MHD, prípadne môže spôsobiť meškania dotknutých liniek."
"Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav POLLÁK prišiel s výzvou, aby Rómovia volili slobodne podľa vlastného presvedčenia, a aby sa nenechali kúpiť politickými stranami. Apeluje aj na predstaviteľov politických strán, aby na všetkých svojich straníckych úrovniach ostro odsúdili volebné korumpovanie."
"Žilinský Aupark žaluje meste o ušlý zisk. Chce vyše 17 miliónov eur. Malo by ísť o prieťahy pri výstavbe obchodného centra. S výstavbou Auparku na bývalom žilinskom Námestí Ľudovíta Štúra začali v júli 2007 a otvorili ho v októbri 2010."
"Lídri 25 štátov Európskej únie v Bruseli podpísali zmluvu o fiškálnej zodpovednosti a užšej hospodárskej spolupráci členských krajín. Zmluvu teraz musia ratifikovať parlamenty jednotlivých členských štátov. Írsko ešte v utorok informovalo, že o novej zmluve EÚ vypíše referendum."
STORIN
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
Mestská rada odporúča zastupiteľstvu schváliť zvýšenie finančného príspevku na zabezpečenie celkového výkonu MHD 45 031 tis. vozidlových kilometrov na rok 2012 o 1,5 milióna eur.
BRATISLAVA 2. marca (WBN/PR) - Jedným z najviac očakávaných bodov programu štvrtkového Zasadnutia mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy bolo prerokovanie Návrhu organizácie a výkonov MHD a na zvýšenie finančného príspevku na MHD z rozpočtu mesta na rok 2012.
Dopravný podnik spracoval rozbor svojich nákladov a výnosov na rok 2012. Pri schválenom objeme finančného príspevku z rozpočtu mesta v objeme 51,7 mil. eur a pri kombinácii prínosov zvýšenia cestovného, úspor redukcie pracovníkov a zníženia osobných nákladov a nákladov na spotrebu materiálu vytvoril predpoklad hospodárskeho výsledku na úrovni straty -2 380 470 eur.
Mestská rada preto odporúča zastupiteľstvu schváliť zvýšenie finančného príspevku na zabezpečenie celkového výkonu MHD 45 031 tis. vozidlových kilometrov na rok 2012 o 1,5 milióna eur. Celkový príspevok tak bude predstavovať 53,2 mil. eur. Zostávajúcu časť chýbajúcich peňazí na dosiahnutie vyrovnaného hospodárskeho výsledku má dopravný podnik riešiť ďalšími úsporami vlastných nákladov prevádzky.
Členka mestskej rady Katarína Augustinič (SaS - OKS) konštatovala, že suma 1,5 mil. eur pre DPMB navyše je len na vykrytie prevádzkových nákladov a nie na potrebnú modernizáciu. Ide podľa nej o súčasť snahy dosiahnuť v tomto roku vyrovnaný rozpočet v DPMB, aby už nevygeneroval ďalšiu novú stratu. Augustinič poukázala na dlhoročné kumulovanie straty v DPMB - jeho aktuálne záväzky presahujú sumu 75 mil. eur.
Aj keď DPMB má podpísané zmluvy na obnovu a kúpu nových vozidiel, nemá na ne peniaze. Peniaze chýbajú aj na nevyhnutnú obnovu koľajovej trasy na Hlavnú stanicu, ako aj na opravu trate do Dúbravky, ktorá je rovnako v dezolátnom stave.
Augustinič pripomenula, že mesto pripravuje súťaž na plán dopravnej obslužnosti. Cieľom je maximálne zefektívniť hromadnú dopravu v meste s prihliadnutím na dosiahnuteľnosť občianskej vybavenosti pre všetkých. Takto ušetrené peniaze majú následne smerovať na nevyhnutnú opravu tratí a nákup vozového parku. Súčasne sa má rokovať s investorom, ktorý má rekonštruovať budovu Hlavnej železničnej stanice a Predstaničné námestie, aby prispel aj na obnovu električkovej trate.
(04.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 7/10; JANČUŠKOVÁ Elena)
J. BARBORÁK, moderátor:
"Vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko sa už z Bratislavy na Žitný ostrov nedostanete. Spoločnosť včera prevádzku osobnej dopravy na trati Bratislava - Dunajská Streda - Komárno skončila. Od dnešného dňa tam začala premávať česká súkromná železničná spoločnosť."
E. JANČUŠKOVÁ, redaktorka:
"Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Árpáda ÉRSEKA, vstup nového dopravcu má odľahčiť aj cestovanie bratislavskou mestskou hromadnou dopravou."
Á. ÉRSEK:
"Vlaky budú chodiť na novú stanicu, na Hlavnú stanicu v polhodinových a hodinových intervaloch, v špičkách a hlavne dôležité je to, že odbremení tú cestu 63, kde hodinu a pol sa čaká. Takže myslím si, že ak dobudujú parkoviská, rozbehnuté v Kvestoslavove a Dunajskej Strede, bude to mať ten osoh, že príde, odparkuje a cestujú ďalej vlakom."
E. JANČUŠKOVÁ:
"Železničná spoločnosť Slovensko včera definitívne skončila prevádzku osobnej dopravy na spomínanom úseku Bratislava - Dunajská Streda - Komárno. Minulý rok na tejto trase prepravila vyše 700-tisíc cestujúcich. Hovorkyňa spoločnosti Jana GREŠNEROVÁ."
J. GREŠNEROVÁ:
"Ministerstvo dopravy si objednalo na tejto trati prevádzku osobnej dopravy do 3. marca. Od 4. marca tu Železničná spoločnosť nebude prevádzkovať osobné vlaky, preto nevnímame súkromného dopravcu ako priamu konkurenciu."
E. JANČUŠKOVÁ:
"Cestovné lístky na vlak RegioJet si však budú môcť ľudia zakúpiť tak, ako boli zvyknutí do teraz. Opäť Jana GREŠNEROVÁ."
J. GREŠNEROVÁ:
"Cestovné lístky súkromného dopravcu si môžu cestujúci kúpiť na tradičných miestach v pokladniciach alebo u sprievodcu vo vlaku. Pre nich sa vlastne nič nemení."
E. JANČUŠKOVÁ:
"Cestujúci, ktorí cestujú odkiaľkoľvek zo Slovenska a prestupujú v Komárne či Bratislave na nadväzujúce spoje RegioJet, si takisto kúpia cestovný lístok priamo v pokladni Železničnej spoločnosti Slovensko. Nemusia si teda kupovať špeciálny cestovný lístok v Bratislave alebo Komárne."
STORIN
(03.03.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 11/22; TIŇOVÁ Zuzana)
Moderátorka:
"Parkoviská pred nemocnicami v bratislavskom Ružinove a Petržalke majú od jari spoplatniť. Univerzitná nemocnica podpísala zmluvu na 95 000 eur ročne. Presne toľko má ísť do rúk aj súkromnej firme, ktorá parkovisko sprevádzkuje. Podľa našich výpočtov ale parkoviská zarobia viac, no z peňazí navyše neuvidí nemocnica ani cent."
Z. TIŇOVÁ, redaktorka:
"Univerzitná nemocnica prenajal parkoviská pred nemocnicou v Ružinove a v Petržalke na desať rokov súkromnej firme. Tá ich má najprv zrekonštruovať a potom od jari spoplatniť na 24 hodín denne."
D. BLATTNER, konateľ spoločnosti ZIPP-S, s.r.o.:
"Predpokladáme prvých 15 minút že bude zdarma, potom bude polhodina 50 centov a hodina euro."
Z. TIŇOVÁ:
"Na každom parkovisku má vzniknúť 230 platených miest pre verejnosť."
D. LEHOCKÁ, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava:
"V rámci zmluvy by mal prenajímateľ uhradiť nemocnici 952 000 eur za desať rokov."
D. BLATTNER:
"Odhadom je pre jedno parkovisko asi 46 až 48 000 eur ročne."
Z. TIŇOVÁ:
"Iba pre porovnanie. Podobne platené parkovisko má aj Detská fakultná nemocnica na Kramároch. 94 parkovacích miest im za minulý rok zarobilo 63 000 eur. Univerzitná nemocnica si však svoj zisk určila sama ako polovicu z vybraného parkovného. Kalkuluje však len s tým, že každé parkovisko bude šesť hodín denne 20 dní v mesiaci obsadené na 70 percent. V prepočte to znamená len 84 hodín plateného parkovania na jednom parkovacom mieste."
D. LEHOCKÁ:
"Nepredpokladáme, že toto parkovisko bude skutočne využívané len tých šesť hodín, ale ide hlavne o tie ordinačné a návštevné hodiny, ktoré sme zohľadňovali."
Z. TIŇOVÁ:
"Každé parkovisko však bude v platenej prevádzke nonstop nielen počas ordinačných a návštevných hodín. Pri obsadení 70 percent to potom neznamená 84, ale 504 platených hodín na jedno státie. Nemocnica tak príde o tisíce eur mesačne."
D. LEHOCKÁ:
"Zdanlivo môže niektoré z parkovísk vyzerať vyťažené na sto percent, avšak tu parkujú aj obyvatelia domov a bytov."
Z. TIŇOVÁ:
"My sme sa na tieto parkoviská boli pozrieť dvakrát, doobeda o jedenástej a popoludní o tretej. Aj v čase, ktorý väčšina ľudí trávi v práci, boli obe parkoviská plné. Pomerné rozdelenie ziskov medzi investora a nemocnicu však končí pri sume 952,5-tisíc."
D. LEHOCKÁ:
"Je to konečná suma."
Z. TIŇOVÁ:
"Všetko čo parkovisko vynesie nad rámec zazmluvnenej sumy, pôjde teda do vrecka súkromnej firme."
STORIN
(03.03.2012; Plus jeden deň; s. 8; tasr)
BRATISLAVA - Tunel Sitina v Bratislave je od včerajšieho večera až do nedele 4. marca približne do 15.00 h uzavretý. Dôvodom uzatvorenia tunela je jeho prehliadka. Polícia preto upozorňuje vodičov, aby zvýšili svoju pozornosť.
(02.03.2012; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 8/12; MATTYAŠOVSKÝ Tibor)
Patrik ŠVAJDA, moderátor:
"Tunel Sitina bude opäť uzatvorený. Tentokrát v oboch smeroch. Vodiči, ktorí budú cez víkend prechádzať obchvatom cez Bratislavu, sa musia pripraviť na poriadnu dávku trpezlivosti. Dôvodom je kompletná kontrola tunela pred skončením záručnej doby."
Tibor MATTYAŠOVSKÝ, redaktor:
"Tunel Sitina oficiálne otvorili v júni 2007 ako prvý dvojrúrový tunel na Slovensku. Dopravná situácia pred jeho otvorením bola v Bratislave najmä smerom do Českej republiky neúnosná. V súčasnosti ním denne prejde približne 40-tisíc automobilov, čo si vyžaduje pravidelné opravy."
Marcel JÁNOŠÍK, Národná diaľničná spoločnosť:
"Trikrát dôjde k uzávierke v obidvoch tunelových rúrach vzhľadom na to, že nám postupne končia záručné lehoty a musí byť vykonaná mimoriadna prehliadka všetkých tunelových objektov."
T. MATTYAŠOVSKÝ:
"Kontrola tunela sa začne dnes večer o 22. hodine. Obe tunelové rúry by mali byť naraz uzatvorené asi 15 hodín, potom na striedačku. Potom na striedačku. Doprava bude odklonená cez križovatku Patrónka. Polícia verí, že vodiči sa vyhnú nehodám podobne ako v tuneli, v ktorom je naozaj zatiaľ veľmi nízka nehodovosť."
Tatiana KURUCOVÁ, hovorkyňa KR PZ Bratislava:
"Od spustenia tunela Sitina sme na tomto úseku zaznamenali celkom 36 dopravných nehôd."
T. MATTYAŠOVSKÝ:
"Nič to nemení na tom, že vodiči mali často skôr šťastie ako rozum. Kamery Národnej diaľničnej spoločnosti v tuneli už zachytili kadečo. Vodiči sa fotografovali, tankovali benzín, niekoľkokrát išli v protismere. Chodci cez tunel bez problémov prechádzali, dokonca aj stopovali. Tunel, ktorý meria 1 400 metrov, by mali opäť v plnej prevádzke otvoriť až v nedeľu okolo pätnástej hodiny. Tibor MATTYAŠOVSKÝ, Televízia Markíza."
STORIN
(05.03.2012; Sme; s. 4; Piško Michal)
Počet obyvateľov v Prešovskom a Košickom kraji stúpa, aj keď sa z nich ľudia sťahujú
Demografi upozorňujú, že Slovensko má pred Sebou už len desaťročie rastu. BRATISLAVA. Za to, Že Slovensko nevymiera, vďačíme najmä východniarom a cudzincom. Prvé výsledky sčítania obyvateľov potvrdili demografické trendy, ktoré dlhodobo ukazujú spomaľovanie prírastku obyvateľstva a jeho starnutie.
Od posledného sčítania pred desiatimi rokmi pribudlo Slovensku len 17 581 trvalo bývajúcich obyvateľov, čo je iba 0,33-percentný prírastok. Hoci sa na Slovensku stále rodí o niečo viac ľudí ako zomrie, prírastok stále viac zabezpečujú prisťahovalci.
V rokoch 2001 až 2003 to bolo len na nich, vtedy sa u nás prvýkrát narodilo menej ľudí ako umrelo. Situáciu načas opäť zvrátila vyššia pôrodnosť silných ročníkov, takzvaných Husákových detí.
"Prirodzený prírastok sa do roku 2020 zmení na úbytok a po pár rokoch ho už nedokáže kompenzovať ani migrácia a začne dochádzať k ubúdaniu obyvateľstva," upozorňuje demograf Boris Vaňo.
Ako rýchlo k tomu dôjde, bude záležať aj na schopnosti Slovenska lákať imigrantov. Podľa demografických odhadov by to mohlo byť už okolo roku 2025.
Nudu zaháňa aj rodina
Pôrodnosť na Slovensku stále ťahá najmä východ Slovenska. Najvyšší prírastok, nad tri percentá zaznamenali podľa sčítania Prešovský a Košický kraj. Počet ľudí v nich stúpa aj napriek výraznému vysťahovávaniu za prácou.
"Pôrodnosť v týchto krajoch stále ovplyvňujú najmä vysoká religiozita, väčší podiel rómskeho obyvateľstva a nižší stupeň urbanizácie a životnej úrovne," vraví Vaňo.
Menej možností znamená aj menej konkurencie a ľudia na východe si tak rodiny zakladajú skôr a sú aj početnejšie.
Prírastok zaznamenali aj Bratislavský a Trnavský kraj, ktoré však ľudí získavajú najmä sťahovaním.
Najväčší úbytok sčítanie potvrdilo v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Juh Slovenska je špecifický aj pre vysoký podiel maďarskej menšiny. "Prirodzený prírastok maďarského obyvateľstva je nižší než pri slovenskej populácii, stále viac sa prejavuje aj asimilácia a sťahovanie za prácou," hovorí sociológ László Gyurgyík.
Prímestský vidiek získava
Úbytkom obyvateľstva trpia aj najväčšie a najmenšie sídla. Z veľkých miest sa ľudia sťahujú navôkol, aby kombinovali výhody mestského a vidieckeho života.
"Extrémne je najmä sťahovanie z Bratislavy do okresu Senec, ktoré už naráža na infraštruktúrne limity," vraví Vaňo. Za posledných desať rokov sem prišlo žiť asi štrnásťtisíc ľudí.
Opačný trend sčítanie ukázalo pri najmenších obciach. "Z malých ťažko dostupných obcí obyvateľstvo odchádza a trend starnutia až vymierania pokračuje," upozorňuje Vaňo.
Ďalšie výsledky
Sčítanie ľudu
Počet rozvedených stúpol zo 4,3 percenta (2001)
na 7,6 (2011),
vydatých a ženatých je už len 41 percent namiesto 44,9, slobodných zostalo 42,3 percenta, počet vysokoškolsky vzdelaných stúpol zo 7,8 na 13,8 percenta, najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných má Bratislavský kraj (26),
najnižší Trnavský (11,5 percenta),
prácu s internetom ovláda 53,8 percenta obyvateľov.
Zdroj: Štatistický úrad
Zmena počtu obyvateľstva v krajoch SR v období 2001 - 2011
Bratislavský kraj 0,0% - 1,49% Trnavský kraj 0,0% - 1,49% Nitriansky kraj (-3,30)% - (-1,51)% Trenčiansky kraj (-3,30)% - (-1,51)% Banskobystrický kraj (-1,50)% - (-0,01)% Žilinský kraj (-1,50)% - (-0,01)% Prešovský kraj 1,50% - 3,36% Košický kraj 1,50% - 3,36%
SR 0,33% - prírastok obyvateľov za obdobie 2001 - 2001
Zdroj: Štatistický úrad
(03.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 13/24; TOMEČKOVÁ Lucia)
Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka:
"V počítačových zručnostiach na tom Slováci nie sú najhoršie. Prácu s internetom ovláda takmer 54 percent obyvateľov. Zistil to Štatistický úrad pri vlaňajšom sčítaní ľudu. Toto číslo nemá zatiaľ s čím porovnať. Otázky o počítačovej zručnosti boli do hárkov zaradené po prvý raz v histórii."
Lucia TOMEČKOVÁ, redaktorka:
"Nie sme na tom tak zle, ako sme si mysleli. Práca s počítačom je bežná pre takmer polovicu ľudí. O takmer 4 percentá viac obyvateľov pravidelne používa internet. Bez neho si život nevie predstaviť 47 percent Slovákov."
Beáta BRESTENSKÁ, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava:
"Žiaľ, musím povedať, že tá mladšia generácia, myslím si hlavne od tých 15 do tých 30, tak sú tých 54, čo si myslím, že už na dnešnú dobu je trošku málo."
L. TOMEČKOVÁ:
"Najhoršie nám ide práca s tabuľkami, ovláda ju iba 38,8 percenta ľudí."
Marián HORECKÝ, riaditeľ Odboru štatistiky ŠÚ SR:
"Najlepšia počítačová znalosť bola deklarovaná v Bratislavskom kraji, najnižšia v Košickom kraji."
L. TOMEČKOVÁ:
"Mestá a obce, ktoré prechádzajú eletronizáciou, sa z čísel tešia."
Milan MUŠKA, výkonný podpredseda ZMOS-u:
"Nad moje očakávanie sa 12 percent občanov spočítalo elektronicky."
L. TOMEČKOVÁ:
"Opačný názor má nezávislý konzultant."
Artur BOBOVNICKÝ, nezávislý konzultant:
"Internet používa oveľa väčší počet obyvateľov Slovenska a pokiaľ len 12 percent vyplní hlásenie pre Štatistický úrad on-line, tak je problém skôr v tom, či ľudia chcú a vedia využívať internet aj na iné účely ako len na preberanie."
L. TOMEČKOVÁ:
"Nad štatistikami však dvíhajú varovný prst aj experti. Tento rok má byť totiž rokom hackerských útokov na veľké datacentrá a systémy."
Zuzana HOŠALOVÁ, PR špecialistka, Eset:
"To môže byť od ničoho až po skazu celej firmy."
L. TOMEČKOVÁ:
"Pozeráte sa do centrálneho svetového laboratória antivírusovej firmy. Na obrazovkách sledujú svoje aplikácie umiestnené po celom svete. Červená bodka znamená problém. Ak nezmizne, nastupujú experti priamo z Bratislavy."
Z. HOŠALOVÁ:
"Slováci patria skôr do tej skúsenejšej časti sveta. Ale samozrejme, aj na Slovensku máme určité medzery a nie je to dokonalé."
L. TOMEČKOVÁ:
"Firmy majú ohroziť mladí zamestnanci. Až 7 z 10-tich totiž ignoruje firemné IT-pravidlá."
František BARANEC, obchodný riaditeľ Cisco Slovensko:
"Útoky v tom kybernetickom priestore sa posúvajú zo spamového alebo z oblasti nevyžiadanej pošty do agresívnych cielených útokov."
L. TOMEČKOVÁ:
"Z bezpečnostných správ firiem vyplýva, že až 22 percent zamestnancov porušuje pravidlá, a to tým, že vstúpia do nepovolených programov, aby mohli dokončiť svoju prácu."
STORIN
(03.03.2012; Nový Čas; s. 11; -)
Pavol Frešo, župan Bratislavského kraja
9
Situácia v zdravotníctve je dlhodobo napätá. Napriek tomu sa nám v našej nemocnici podarilo zrekonštruovať operačné sály a zabezpečiť novú magnetickú rezonanciu z vlastných prostriedkov. Aj v zdravotníctve existujú úspešné projekty, pokiaľ sú pre ľudí.
Aj preto v týchto voľbách kandidujem na poslanca parlamentu.
SDKÚ
22.
(02.03.2012; www.changenet.sk; s. -; Bratislavský samosprávny kraj)
Domov sociálnych služieb Hestia v Pezinku, ktorý je v pôsobnosti Bratislavskej župy, poskytuje sociálne služby ľuďom so zdravotným znevýhodnením už 20 rokov. Pri tejto príležitosti sa konala v Kultúrnom centre Pezinok slávnostná akcia, na ktorej vystúpili aj samotní klienti.
Kapacita zariadenia je 20 miest - 10 na ambulantný, resp. denný pobyt a 10 na týždenný pobyt. Podľa bratislavského župana Pavla Freša majú klienti práve vďaka nízkej kapacite zariadenia možnosť využívať sociálne služby v rodinnej atmosfére a so zameraním na individuálny prístup. "Naše zariadenie dáva ľuďom so zdravotným znevýhodnením príležitosť dostávať odbornú a profesionálnu podporu. Zároveň pritom nestratia kontakt s rodinou, čo považujem za najdôležitejšiu vec," poznamenal župan.
Zariadenie poskytuje klientom odbornú pomoc a starostlivosť, čas trávia v kolektíve a tiež dostávajú nové podnety na rozvoj, ktorý je síce oneskorený, ale neustále pomaly napreduje aj v dospelom veku. Jednou z prvoradých úloh DSS Hestia je snaha začleňovať ľudí s mentálnym postihnutím do bežného života. Samozrejmosťou sú vychádzky do mesta, návštevy cukrární, kaviarni, nakupovanie, pravidelne účasti na podujatiach v Malokarpatskej knižnici, Centre voľného času, ako aj zapájanie sa do mestských podujatí. DSS Hestia tiež spolupracuje so základnými a strednými školami v regióne. Vzhľadom na to, že z detí sa stali dospelí ľudia, v posledných rokoch kladie zariadenie väčšiu pozornosť na pracovnú terapiu. Služby klientom poskytuje 17 zamestnancov.
Zariadenie sociálnych služieb vzniklo v r. 1992. Prvým zriaďovateľom bol Okresný úrad Bratislava - vidiek, iniciátorom boli rodičia postihnutých detí, pretože v blízkom okolí neexistovali služby, ktoré by zabezpečili starostlivosť ich deťom počas ich pracovnej doby. Organizácia sa pôvodne volala Ústav pre mentálne postihnuté deti s týždenným a denným pobytom, po roku sa začal používať nový názov Hestia - zariadenie sociálnej starostlivosti. Názov je vypožičaný z antickej mytológie. Hestia bola grécka bohyňa, ochrankyňa domáceho kozubu, požehnania a útočišťa všetkým.
(02.03.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - Projekt Za mostom je spoločnou iniciatívou Bratislavského samosprávneho kraja a spolkovej krajiny Dolné Rakúsko. Je spolufinancovaný z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. Ide o revitalizáciu pohraničných bunkrov pozdĺž rieky Morava za 475.000 eur, ktoré z 95 percent poskytne Európsky fond regionálneho rozvoja.
Revitalizácia bunkrov nadväzuje na dobudovanie základnej turistickej infraštruktúry pre kvalitný rozvoj cykloturizmu a turizmu v regiónoch susediacich s cyklomostom, ktorý sa stavia medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskou obcou Schlosshof. Renovované bunkre majú zatraktívniť cyklotrasy v danom území a prispieť tak k rozvoju cezhraničného turistického ruchu. Ako uviedol predseda BSK Pavol Frešo na dnešnej konferencii k projektu Za mostom, renovované bunkre poslúžia nielen na zatraktívnenie turistického prostredia pri rieke Morava, no budú zároveň slúžiť aj ako spomienka na obete totalitného režimu, ktoré zahynuli pri pokuse o prekonanie "železnej opony" na ceste do demokratického sveta.
Projekt by sa mal realizovať v rokoch 2011 až 2013. Jeho hlavným partnerom je BSK a garantom poslankyňa NR SR Magda Vášáryová. Budovanie cyklomosta, rozvoj turistických a cykloturistických trás na Záhorí, vrátane revitalizácie siedmich bunkrov a vybudovania záchytného parkoviska v Devínskej Novej Vsi je súčasťou ďalších oveľa väčších investícií, ktoré majú nielen turistický rozmer, ale predovšetkým veľký hospodársky význam v rámci spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom, dodal Frešo. Ide predovšetkým o prepojenie nultého okruhu D4 s rakúskou rýchlostnou komunikáciou S8 a postavenie prvého pevného cestného mesta medzi obcami Záhorská Ves a Angern.
Na dnešnej konferencii k projektu Za mostom sa zúčastnil aj veľvyslanec Rakúska v Bratislave Josef Markus.
(02.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - Každý tretí Slovák bez práce si ju nevie opätovne nájsť dlhšie ako dva roky. Ako vyplýva z novembrových údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR, ide presne o skupinu 124.085 nezamestnaných.
Najviac, 30.386 takýchto ľudí je v Prešovskom kraji. Vysoké čísla vykazujú aj Košický a Banskobystrický kraj. V každom je viac ako 28.000 ľudí bez práce dlhšie ako 24 mesiacov. Naopak, najmenej ich je podľa októbrových údajov ústredia tradične v Bratislavskom kraji, a to 2032.
Podľa štatistík bolo v uplynulom mesiaci na úradoch práce evidovaných 408.874 uchádzačov o zamestnanie. Z nich mohlo okamžite do práce nastúpiť 369.948, čo za január znamená 13,69-% mieru evidovanej nezamestnanosti.
(02.03.2012; Plus jeden deň; s. 13; -)
Marián Slovák je tvrďas
Bratislavská župa zápasí s verejnou mienkou, ktorá si odhlasovala Most Chucka Norrisa. Aj na Slovensku pritom máme slušnú zásobu tvrďasov. Aspoň sa zdá.
Aktuálne sa ozval herec Marián Slovák, ktorý o sebe vyhlásil, že sa, prepytujem, ne... kašle. Skrátka, so slušnými ľuďmi sa baví slušne, ale keď niekto začne byť slizký, zasiahne ho stará drviaca päsť slovenského herca. Ktovie, či pán Slovák nechce touto informáciou zabojovať o most v Devínskej Novej Vsi. Tvrdá päsť a chlapská briadka... on sa na toho Chucka možno trochu aj podobá. A je to Slovák, menom i národnosťou. Mimochodom, teraz zabŕdnem trochu do politiky. Bratislavské hlasovanie o názve nového cyklomostu je peknou ukážkou toho, čo dokáže hlas ľudu. Názov mosta pritom nie je nejaká šialene strategická vec, ale dokážete si predstaviť, ako by ľudia hlasovali napríklad o voľbe generálneho prokurátora? Ako hovorí klasik, len blázon by dal na hlas ľudu.
(02.03.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)
Najvýraznejšie klesol počet osôb do 14 rokov. Najvyšší úbytok v počte obyvateľov dosiahol Nitriansky kraj.
BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - V Košickom kraji zaznamenali štatistici najvyšší prírastok počtu obyvateľov zo všetkých ôsmich krajov.
Pri vlaňajšom sčítaní obyvateľov v porovnaní s údajmi z predchádzajúceho sčítania spred desiatich rokov zistili, že sa tam počet trvalo bývajúcich zvýšil o 25 711 ľudí, teda o 3,4 percenta.
Podobne to bolo v Prešovskom kraji, kde pribudlo 24 559 trvalých obyvateľov, teda 3,1 percenta. Naopak najvyšší úbytok v počte obyvateľov, a to až o 23 555 ľudí (3,3 percenta) dosiahol v porovnaní s obdobím 2001-2011 Nitriansky kraj. Podobne je na tom Trenčiansky kraj.
"Úbytok obyvateľov môžeme sledovať tiež v Žilinskom a Banskobystrickom kraji," dodala generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Ľudmila Ivančíková. Najviac obyvateľov spomedzi ôsmich krajov má Prešovský, kde trvalo býva 814 527 obyvateľov (15,1 percenta) . Najmenej obyvateľov, konkrétne 554 741 (10,3 percenta), žije na území Trnavského kraja.
K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bolo na Slovensku 2 891 obcí, o osem viac ako v roku 2001. Na Slovensku je 138 mestských obcí a 2 753 vidieckych obcí. Viac obyvateľov býva v mestách (54,4 percent) ako na vidieku (45,6 percent).
"Sčítanie poukázalo na také trendy, že sa vyľudňujú najmenšie obce, zvyšuje sa podiel obyvateľov bývajúcich v obciach s menej ako 20 000 obyvateľmi. Podiel obyvateľov v najväčších mestách nad 20 000 obyvateľov je stabilný a býva v nich viac ako tretina obyvateľstva SR," dodala Ivančíková.
Detí a mladých do 14 rokov je menej
Slovenská populácia starne a tento trend sa zrýchľuje. Potvrdili to výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, ktoré zverejni Štatistický úrad SR.
"V porovnaní so situáciou spred desiatich rokov najvýraznejšie klesol podiel a počet osôb v predproduktívnom veku, teda do 14 rokov," uviedla generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Ľudmila Ivančíková.
V roku 2001 ich ešte bolo viac ako milión, teraz je to približne 826-tisíc. Vzrástlo však zastúpenie ľudí v produktívnom veku, ktorých je 3,89 milióna (3,7 mil. v roku 2001). V poproduktívnom veku (65+) narástol počet ľudí za desať rokov zo 611-tisíc na 683-tisíc.
"Produktívne obyvateľstvo síce tvorí 72 percent všetkých obyvateľov, ale pri detailnejšom pohľade na jeho členenie vidíme, že oproti sčítaniu 2001 výrazne narástol podiel jeho staršej zložky, to znamená 45- až 64-ročných," upozornila Ivančíková. V období medzi sčítaniami 2001 a 2011 zaznamenali najdynamickejší prírastok obyvateľov vekové skupiny obyvateľov starších ako 80 rokov a skupiny 55- až 59-ročných.
Najstarším je Nitriansky kraj, kde podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (65+) dosahuje 13,9 percenta. Najmladším je Prešovský kraj, kde podiel obyvateľov v predproduktívnom veku (do 14) predstavuje 18,4 percenta.
Najvyšší index starnutia má Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj, kde na 100 obyvateľov vo veku do 14 rokov pripadá viac ako 100 obyvateľov starších ako 65 rokov.
Podiel obyvateľov v predproduktívnom veku sa neustále znižuje. Najviac obyvateľov v skupine 0 až 14-ročných a najnižší index starnutia má Prešovský a Košický kraj. Aj v týchto dvoch krajoch však v porovnaní s výsledkami sčítania spred desiatich rokov dochádza k poklesu počtu obyvateľov v predproduktívnom veku.
Najviac cudzincov prišlo od susedov
Z celkového počtu obyvateľov, ktorí trvalo bývajú na Slovensku ( je ich takmer 5,4 milióna), má 92,2 percenta slovenskú štátnu príslušnosť.
"Viacnásobné občianstvo deklarovalo 8 203 obyvateľov, to je 0,2 percenta z celkového počtu obyvateľov s trvalým pobytom," konštatovala výsledok minuloročného sčítania obyvateľstva generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu SR Ľudmila Ivančíková.
Trvalý pobyt si na Slovensku uviedlo 26 752 cudzincov, čo je 0,5 percenta obyvateľov trvalo bývajúcich v SR. "Ide predovšetkým o ľudí zo susediacich krajín," dodala.
Najpočetnejšími skupinami cudzincov sú obyvatelia so štátnou príslušnosťou Českej republiky (25,9 percenta), Maďarska (16,7 percenta), Poľskej republiky (8,9 percenta), Ukrajiny (6,6 percenta) a patria sem aj ľudia z Rumunska (5,1 percenta). Ďalej nasledujú občania Srbska, Francúzska, Číny a Kórey. Najviac cudzincov s trvalým pobytom, takmer pätina, žije v Bratislavskom kraji, najmenej cudzincov s trvalým pobytom v SR je v Trenčianskom a Prešovskom kraji.
(03.03.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 9/11; GAJDOŠÍKOVÁ Zuzana)
J. BARBORÁK, moderátor:
"Združenie miest a obcí vyčlenilo pre obce postihnuté snehovou kalamitou 4 300 eur. Rozdelilo ich medzi 21 samospráv. Obce ich využili najmä na nákup vykurovacích telies, odstraňuje havárií, nákup techniky či spacích vakov. Fond solidarity podporil aj obce a mestá postihnuté záplavami."
Z. GAJDOŠÍKOVÁ, redaktorka:
"Snehová kalamita postihla väčšinu územia Slovenska. Združenie miest a obcí sa preto rozhodlo pomôcť finančnými príspevkami tým obciam, ktorých sa to najviac dotýka. Objasňuje hovorca ZMOS Michal KALIŇÁK."
M. KALIŇÁK:
"Združenie miest a obcí Slovenska vo vlastnej réžii prevádzkuje Fond solidarity, ktorý je práve určený tým mestám a obciam, ktoré sú vystavené rôznym výkyvom počasia."
Z. GAJDOŠÍKOVÁ:
"Združenie pre samosprávy vyčlenilo 4 300 eur."
M. KALIŇÁK:
"Rada ZMOS rozhodla o tom, že z Fondu solidarity budú môcť čerpať tie obce, ktoré boli postihnuté nedávnou snehovou kalamitou, ktoré majú ešte najväčšie problémy s tým, aby sa ich život dostal do takých štandardných koľají, ako bolo pred snehovou kalamitou."
Z. GAJDOŠÍKOVÁ:
"Obce v dôsledku snehovej kalamity najviac požadovali odstránenie havárií, vykurovacie telesá, nákup techniky či spacích vakov. Potvrdil to aj starosta Drieňovskej Novej Vsi Ján BROZMAN, ktorý chce príspevok využiť na ležadlá a deky."
J. BROZMAN:
"Pri týchto zimách sme si uvedomili, že môžu mať občania problém s tým, že im vypadne plyn, elektrika, pri tých mrazoch voda, nebudú môcť bývať doma, chceme nakúpiť lehátka a nejaké deky."
Z. GAJDOŠÍKOVÁ:
"Starosta Záhorskej Vsi Boris ŠIMKOVIČ plánuje kúpiť vykurovacie telesá."
B. ŠIMKOVIČ:
"To využijeme na zakúpenie elektrických ohrievačov, ktoré sú bezprostredne treba na agregát napojiť, keď chlapi sú v teréne, keď máme povodne, musíme chodiť po hrádzi a máme svoje stanovištia, ktoré by sme potom takýmto spôsobom zásobovali týmito ohrievačmi, sú presne tri, alebo štyri a chlapcom tam bude teplejšie."
STORIN
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12.00; por. 2/10; ČERNÝ Maroš)
Peter BÉREŠ, moderátor:
"Väčšina malých obcí na severovýchode Slovenska nemá vlastnú webovú stránku. Dôvod je jednoduchý: Chýbajú im peniaze. Nezverejňujú teda na internete objednávky, ani faktúry. Ľudia sa tak nedozvedia, na čo obec minula peniaze. Iné je to v prípade zmlúv. Tam zákon hovorí jasne. Viac povie Maroš ČERNÝ."
M. ČERNÝ, redaktor:
"Malé obce si podľa slov starostov nemôžu z finančných dôvodov dovoliť prevádzkovať internetovú stránku. Tým pádom nezverejňujú dokumenty týkajúce a hospodárenia s obecnými peniazmi. Tento problém sa týka aj viacerých obcí v okrese Svidník. Starostka Krajného Čierneho Miroslava HAMBORSKÁ."
M. HAMBORSKÁ:
"Momentálne máme takú situáciu na obci, že nie sú peniaze, neprevádzkujeme nijakú webovú stránku, takže keď, tak na požiadanie môžme dať k zverejneniu alebo na verejnej tabuli."
M. ČERNÝ:
"Rovnaký problém majú aj v Nižnom Komárniku. Starostka obce Daniela FERKANINOVÁ."
A. FERKANINOVÁ, telefonát:
"Zverejňujeme iba zmluvy o dielach, a to formou obchodného vestníka, vôbec nezverejňujeme drobné objednávočky, zmluvy do tisíc euro. Jednoducho nemám na to stránku, nemám na to peniaze. Keď robíme nejakú väčšiu zákazku, riešime cez obecné zstupiteľstvo a výveskami na nástennej tabuli."
M. ČERNÝ:
"Transparency International Slovensko tvrdí, že ak obce nemajú stránku, faktúry a objednávky zverejňovať nemusia. Matej KURIAN."
M. KURIAN, telefonát:
"Ak sú však naozaj obce maličké a nemajú kapacity na to, aby webstránku mali a udržiavali, chápeme, že sa rozhodnú ju nezriadiť."
M. ČERNÝ:
"Iné je to však v prípade zmlúv."
M. KURIAN:
"Zákon hovorí to, že v momente, ak povinná osoba alebo jej zriaďovateľ nemá webstránku alebo www-sídlo, je povinný posielať zmluvy do obchodného vestníka ministerstva. Občania majú sťažený prístup k týmto dokumentom, ale myslíme si, že stále sa k tým zmluvám dokážu pomerne jednoducho dostať, napríklad tým, že osobne navštívia obecný úrad."
M. ČERNÝ:
"Dopĺňa hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal KALIŇÁK."
M. KALIŇÁK:
"Oficiálna webstránka je v podstate povinnosť, ktorú musí mať každé mesto, avšak nemusia ich mať obce."
M. ČERNÝ:
"Podľa Mateja KURIANA sa už stretli s prípadom, že obec kvôli tomu, aby dokumenty nemusela zverejňovať, zrušila svoju stránku."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 3/26; FLEISCHMANOVÁ Rita)
Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:
"Mestá a obce sa obávajú, že zlyhanie daňového systému môže spôsobiť vážne problémy aj im. Minister financií samosprávam odkázal, že sa nemajú čoho báť. Štát nezaznamenal žiadne výpadky na daniach, z ktorých samosprávy žijú."
Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka:
"Samosprávy tvrdia, že nefungujúci daňový systém už začal spôsobovať problémy."
Milan MUŠKA, podpredseda ZMOSu:
"Zatiaľ sa to prejavilo v januári v tom, že sme dostali viac peňazí, ako sme mali dostať, pretože výpočet sa robil ručne. Čo je síce pozitívne, ale negatívne je to, že to budeme musieť vracať."
R. FLEISCHMANOVÁ:
"Poslanec finančného výboru považuje obavy ZMOSu za opodstatnené."
Anton MARCINČIN (KDH), poslanec NR SR:
"Len sa možno trošku čudujem, že sa nesťažovali aj skôr. A ešte viac sa ale čudujem, že sa nesťažujú živnostníci, podnikatelia, domácnosti, ktorých sa to rovnako dotýka."
R. FLEISCHMANOVÁ:
"Štát a samosprávy sú spojené nádoby. Ak má problém štát, musí sa to odraziť v mestách a obciach. Ich prepojenie ešte viac zvýrazní nový ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý platí od včera."
M. MUŠKA:
V prípade, ak bude zlý výber daní, napríklad alebo finančné problémy na strane štátu, aj obce, aj keby hospodárili neviem ako dobre, budú musieť prijímať adekvátne opatrenia len preto, že štát má problémy napríklad s deficitom verejných financií."
R. FLEISCHMANOVÁ:
"Minister financií však mestá a obce upokojuje. Výpadok daňového informačného systému ich o peniaze nepripraví."
Ivan MIKLOŠ (SDKÚ-DS), minister financií SR:
"Nie sú žiadne výpadky na príjmoch ani štátneho rozpočtu a ani teda ani príjmov samospráv, ktoré vlastne dostávajú peniaze z dani z príjmu fyzických osôb."
Peter KAŽIMÍR (Smer-SD), poslanec NR SR, člen finančného výboru:
"Verejnosť si môže urobiť obraz o tvrdeniach ministra Ivana MIKLOŠA, že situácia nie je úplne optimálna a zároveň obvinenia, že mi do toho vnášame politiku. Pán MIKLOŠ je úplne mimo reality."
R. FLEISCHMANOVÁ:
"ZMOS tvrdí, že netreba robiť paniku, ale veci preveriť a dať ich do poriadku. Preto vidí pozitívum v novom monitorovacom výbore, ktorý bude až do schválenia programového vyhlásenia vlády dohliadať na daniarov. Rita FLEISCHMANOVÁ, Slovenská televízia."
STORIN
(02.03.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 23/26; ZUBÁK Zdeno)
Viliam STANKAY, moderátor:
"Starostovia obcí môžu odmeňovať nezamestnaných za verejnoprospešné práce podľa dvoch zákonov. Jeden je prísnejší. Podľa neho musia nezamestnaní odpracovať niekoľko hodín týždenne. Druhá norma je miernejšia a mnohí starostovia ju uprednostňujú."
Zdeno ZUBÁK, redaktor:
"Zákon je platný od roku 2003, no neurčuje, koľko hodín má nezamestnaný odpracovať, aby mal nárok na odmenu. Sám starosta Ladomírovej navrhoval riešenie tohto problému na stretnutia Združenia miest a obcí, no nik ho doteraz nezmenil."
Ladislav BOJČÍK, starosta Ladomírovej:
"Chcel som tým nezamestnaným pomôcť. Zákon bol vždy a aj je na mojej strane, ale tým že každý prišiel aspoň tie dve hodinky si odpracoval, tak mal nárok na tých 63,07 eura. V prípade, keby som ho nezobral do práce alebo z rodiny troch -štyroch by som zobral, tam berme o 250 eura dostanem tam menej."
Viktor GUMAN, hovorca ÚPSVaR Bardejov:
"Tie práce prebiehajú, prebiehajú na základe zákona o obecnom zriadení. Teda zákona, za ktorý v plnej miere zodpovedá príslušný starosta príslušnej obce a my ako úrad práce nemáme dosah na tento zákon."
Z. ZUBÁK:
"Starostovia majú na výber z dvoch zákonov, ktoré uplatnia pri malých obecných prácach. Úrad práce navrhuje využívať hlavne zákon o službách zamestnanosti. Starosta ho odmieta."
V. GUMAN:
"Na základe ktorého my ako úrad práce uzatvárame dohodu s príslušnou obcou resp. s príslušnými uchádzačmi o zamestnanie, v ktorej jasne ale definujeme, že ten výkon prác musí byť minimálne 10 hodín týždenne."
L. BOJČÍK:
"Dve tretiny z týchto nezamestnaných by nemali financie a máme v okrese problém."
Z. ZUBÁK:
"Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže iba vyzývať starostov, aby využívali na podporu nezamestnaných zákon, ktorý určuje minimálny čas odpracovaný v obci. Ten vedia úrady práce aj skontrolovať."
Daniela ŠULCOVÁ, mediálny odbor Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny:
"Ministerstvo o tomto nedostatku v legislatíve vie a navrhovali sme ho odstrániť novým zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Ten už, bohužiaľ, nebol zaradený na rokovanie vlády."
Z. ZUBÁK:
"Naďalej tak ostáva na starostoch v obciach, ktorý zo zákonov budú využívať na pomoc nezamestnaným. Zdeno ZUBÁK, Slovenská televízia."
STORIN
(04.03.2012; www.aktualne.sk; Doprava, 09:50, s. -; tasr)
BRATISLAVA - Jednou z priorít strán pri diaľniciach je pokračovanie a začatie výstavby chýbajúcich úsekov D1 medzi Bratislavou a Košicami. Patrí k ním aj príprava výstavby nultého obchvatu Bratislavy na D4 a hlavné úseky rýchlostnej cesty R7 za Bratislavou. .
Strany sa zhodujú aj v tom, že diaľnice majú byť financované prednostne z eurofondov a štátneho rozpočtu, využívanie projektov verejno-súkromného partnerstva by malo byť len doplňujúce.
Opozičný Smer-SD napriek tomu považuje za potrebné prehodnotiť, aktualizovať a zreálniť plán výstavby diaľnic.
"NDS sa dostáva do zložitej situácie z dôvodu začatia tendrov, na ktoré nemá alokované zdroje v štátnom rozpočte, ako v prípade tunela Višňové. V minulosti to bolo jedným z dôvodov veľkého dodatkovania stavieb, pretože štát nevedel zabezpečiť plynulé financovanie, čím sa stavby z dôvodu valorizácie predražovali," uviedol poslanec Ľubomír Vážny zo Smeru jeden z dôvodov potreby prehodnotenia plánu výstavby diaľnic.
Predošlá vláda toto riziko podľa neho eliminovala tým, že tender nemohol začať skôr, kým verejný obstarávateľ nemal potvrdené financovanie počas celej výstavby.
Riziko je prepadnutie peňazí z eurofondov
Exminister dopravy označil ako hroziace riziko aj prepadnutie peňazí z eurofondov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
"V prehodnotenom zásobníku sú stavby, ktoré ešte v súčasnosti nemajú ukončenú majetkovoprávnu prípravu a nemajú hotové stavebné povolenia. Zabezpečiť prípravu bez citlivých ustanovení zákona o urýchlení výstavby v potrebnom čase nebude reálne," tvrdí Vážny a ako príklad uvádza pripravovanú stavbu úsekov R2 Zvolen, východ - Pstruša a Pstruša - Kriváň.
Spochybňuje pritom ubezpečenia ministra dopravy a predsedu KDH Jána Figeľa, že zdroje z Operačného programu Doprava budú vyčerpané.
"Teraz, keď sa podmienky získania stavebného povolenia výrazne zmenili, možno považovať všetky projekty v zásobníku OPD za vysoko rizikové, pokiaľ nemajú vydané právoplatné stavebné povolenia," dodal Vážny.
KDH pripomenulo, že pri súčasnom ministrovi dopravy boli úspešne uzavreté tri súťaže na stavbu úsekov D1 pri Levoči, Prešove a Martine v dĺžke 37 kilometrov.
Ďalšie tri tendre na úseky D1 ešte trvajú. "Menej o diaľniciach hovoríme, ale viac ich staviame, čo neplatilo o minulej vláde. Za jeden a pol roka pôsobenia ministra Figeľa vo funkcii sa rozostavalo 56 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, z toho 5,2 kilometra v polovičnom profile. Ficova vláda rozbehla za jeden a pol roka výstavbu 19,5 kilometra diaľnic a rýchlociest, aj to v polovičnom profile," uviedol hovorca KDH Matej Kováč.
Začne sa výstavba najpotrebnejších úsekov
Popri dostavaní spojenia Bratislavy a Košíc na D1 považuje KDH za ďalšiu významnú prioritu začatie výstavby väčšiny chýbajúcich úsekov D3. Už tento rok by mohol ísť do súťaže vyše 12-kilometrový úsek Svrčinovec - Skalité.
"Z ostatných plánovaných rýchlostných ciest sa v rokoch 2012 a 2013 plánuje začať najmä výstavba najpotrebnejších úsekov R2 medzi Zvolenom a Kriváňom v smere na Lučenec. Rezervnými projektmi s vysokým stupňom prípravy, ale menej výraznou tranzitnou záťažou sú plánované obchvaty Bánoviec nad Bebravou (R2 Ruskovce - Pravotice) a Žiaru nad Hronom," dodal Kováč.
Väčší počet ďalších úsekov bude podľa neho pripravený na využitie eurofondov na nasledujúce programové obdobie hneď od roku 2014.
"Výstavba by mala pokračovať kontinuálne tak, aby sa čo najskôr dokončila D1 z Bratislavy do Košíc vrátane obchvatu Prešova a čo najrýchlejšie sa vybudovala R4 spájajúca Poľsko s Maďarskom," informoval poslanec za SDKÚ-DS Ondrej Matej.
Financovanie najmä z fondov
Financovanie diaľnic by malo byť podľa neho prioritne z fondov Európskej únie, keďže v terajšom programovom období sme nevyčerpali ešte 2 miliardy eur a v ďalšom období by sme mali mať na tieto účely k dispozícii 4 miliardy eur.
"Pri súčasnej priemernej cene 12 miliónov eur na kilometer diaľnice by sme takto v pohode dokončili D1 a postavili R4 a D3," predpokladá Matej.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest by mala pokračovať podľa programu na roky 2011 až 2014, ktorý vláda schválila vlani v júli. Myslí si to zástupca strany Most-Híd a štátny tajomník na ministerstve dopravy Árpád Érsek.
"Najvyššou prioritou tohto programu je budovanie diaľničného spojenia Bratislavy a Košíc, teda chýbajúcich úsekov D1 od Žiliny po Prešov. Úsekov ciest, ktoré by mali byť prioritné, je dosť."
"Je však potrebné budovať infraštruktúru aj na južnom ťahu, kde program ako prioritu definuje R7 Bratislava - Dunajská Lužná - Holice a R2 Zvolen, východ - Pstruša - Kriváň," dodal Érsek.
(03.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Bratislava 3. marca (TASR) - Koncertné siene, javiská, múzeá, výstavné haly, multifunkčné sály a iné nové umelecké priestory v Dolnom Rakúsku sú obsahom fotografickej expozície Budova[ť] pre umenie. Vo výstavných priestoroch Design factory v Bratislave potrvá do 1. apríla.
"Výstava dokazuje, že architektúra vytvára priestor pre umenie a je sama umením," povedal v piatok (2.3.) na vernisáži veľvyslanec Rakúska na Slovensku Josef Markus Wuketich.
Podľa štátnej tajomníčky Ministerstva kultúry SR Natálie Cehlárikovej je to veľmi inšpiratívna výstava pre Slovensko, pretože potvrdzuje vzťah medzi architektúrou, umením, urbanizmom, kultúrou a prostredím.
Vo výbere je 53 novostavieb v rôznych mestách najväčšej rakúskej spolkovej krajiny, ktorá susedí so Slovenskom v tesnom prepojení Dunajom. Od roku 1918 ich ovplyvňovala spoločná história a po páde železnej opony opäť tvoria kompaktnú zónu. Práve otvorenie hraníc ovplyvnilo spomínanú kultúrnu výstavbu, ktorá za ostatné roky výrazne formuje obraz Dolného Rakúska.
"Silným impulzom kultúrneho rozvoja bolo vyhlásenie Sankt Pöltenu za krajinské hlavné mesto. V roku 1997 sa dolnorakúsky krajinský snem a celá administratíva presťahovala z Viedne do novovybudovanej vládnej štvrte. Odvtedy sa začala celoplošne intenzívne budovať kultúrna infraštruktúra," zdôvodnila kurátorka výstavy Theresia Hauenfels.
Fotograf architektúry Bruno Klomfar sa počas jedného roka venoval portrétovaniu týchto objektov. Jeho zámerom bolo zachytiť funkčnosť a každodenné využívanie objektov a ukázať, že stavby nie sú iba prázdnymi estetickými schránkami, ale výnimočnými objektmi, ktoré silne pôsobia na užívateľov. Okrem estetiky je v nich expresívna svetelná atmosféra aj abstraktné priestorové štruktúry. Mnohé z nich sú novostavby, niektoré vznikli rekonštrukciou a dostavbou historických objektov. Architekti pritom zohľadňovali aj okolité mestské či prírodné prostredie. Moderné Auditorium vyrástlo medzi domami v Grafeneggu, Mobilná tribúna v centre Haagu, Kino v Kremse je vedľa vysokého komína. V tomto meste je aj Kunsthalle, Múzeum karikatúry, Kultúrne centrum v chrámovom priestore a iné pozoruhodné domy kultúry. Prestavbou historického objektu vzniklo v Altenburgu Kláštorné múzeum. Ďalšie kultúrne stavby pribudli v mestách Kunst, Laxenburg, Mistelbach, Horn, Sommerein a iných. Niektoré aj pri jazerách či lesoch alebo na voľných poliach.
Celkový prehľad je v takmer 300-stranovej knihe vydanej k výstave, ktorá je prvýkrát prezentovaná mimo Rakúska. Podľa organizátorov je to výkladná skriňa toho najlepšieho, čo architektúra Dolného Rakúska ponúka. Vernisáži predchádzala niekoľkohodinová diskusia s odborníkmi, na ktorej sa hovorilo aj o úlohe architektúry v kultúrnom turizme. Výstavu dopĺňa 25-minútový film Georga Rihu: Architektonické skvosty Dolného Rakúska.
(03.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Bratislava 3. marca (TASR) - Aj o korupcii a probléme s Kráľovou horou sa dnes rozprávali kandidáti politickej strany Sloboda a Solidarita z Karlovej Vsi na svojom mítingu s občanmi. Pred obchodným domom od ôsmej hodiny ráno vysvetľovali svoj volebný program, rozdávali brožúry, suveníry a karafiáty. Lokálnych kandidátov prišiel podporiť aj exminister obrany Ľubomír Galko.
"Rozdiel medzi tým, keď idete na námestie, pred obchodný dom alebo na sídlisko a keď si zvážate svojich priaznivcov do kultúrneho domu, je obrovský. Práve na námestí sa totiž nevyhnete konfrontáciám s ľuďmi, ktorí majú úplne iný názor, lebo sú to buď voliči iných strán, nerozhodnutí alebo nevoliči," povedal Galko pre TASR s tým, že aj preto prišiel kandidátov podporiť. V najbližších dňoch ho čakajú ešte mítingy v Galante, Komárne či Malackách.
Podľa jeho slov až 30 percent voličov nevie, koho má voliť, lebo po škandáloch v poslednom období sú zmätení a znechutení. "Boli sme včera medzi demonštrantmi, ktorí prišli pred Liberálny dom. Išli sme do priamej konfrontácie, lebo nemáme za sebou žiadnu korupčnú kauzu, a bolo to zaujímavé," dodal a voličom odkázal, že človek, ktorý volí, má potom právo aj kritizovať.
Informatik z Karlovej Vsi, ktorý sa dnes tiež s kandidátmi rozprával, voliť pôjde. "Štyridsať rokov sme nemohli voliť podľa seba, preto to považujem za veľkú vec," povedal pre TASR s tým, že hoci podporuje pravicu ako takú, jeho priority sa od minulých volieb zmenili. "Ja by som si prial, aby na Slovensku bola taká politika, že si môžem vyberať medzi dobrými riešeniami. Jedna strana, ktorá ponúka dobré riešenie a druhá, ktorá by ponúkala iné, ale tiež dobré riešenie a ja by som vedel akceptovať obe. Nezávisle od toho, či by boli pravicové alebo ľavicové," vysvetlil.
Dvadsaťpäťročná mediálna analytička, ktorá sa na námestie prišla porozprávať s Galkom, pre TASR povedala, že voliť určite pôjde. "Netuším ale koho, rozmýšľam nad tým posledné tri mesiace. Moje rozhodnutie však bude iné, ako pred dvoma rokmi," dodala s tým, že ju ovplyvnili korupčné kauzy v poslednom období.
Práca pre každého, sebavedomé Slovensko v Európskej únii, zmenšovanie vplyvu štátu či boj proti korupcii dnes Karlovešťanom prezentovali kandidáti za SaS. "Máme aj svoj osobný program, ktorý súvisí napríklad s Kráľovou horou. Chceme v parlamente presadiť zmenu stavebného zákona. Ak by sa významná časť ľudí hlásila k nejakému názoru, mal by si ho niekto všimnúť. Vypísalo by sa referendum, ktoré by bolo záväzné," povedal na margo petície proti výstavbe na Kráľovej hore Igor Bendík z SaS. Okrem tohto problému ľudí podľa neho najviac trápi korupcia.
(03.03.2012; Nový Čas; s. 6, 7; vš)
Šéf Mostu-Híd Béla Bugár
BRATISLAVA - O sociálnu pomoc majú podľa Bélu Bugára prísť tí, ktorí odmietnu pracovať. Štát však najprv musí nezamestnaným ponúknuť pracovné miesta. Strana Most-Híd navrhuje pre mladých do 35 rokov výstavbu štartovacích bytov. Za podstatné považuje, že počas svojho vládnutia znížili napätie medzi Slovákmi a Maďarmi. Aj to prezradil šéf Mostu-Híd v rozhovore pre Nový Čas.
Keď sa vás váš volič spýta, čo ste preňho spravili za posledný rok a pol vo vláde, čo odpoviete?
- Na južnom Slovensku zaujíma ľudí: Čo ste spravili pre nás Maďarov? Vždy hovorím, že sme zmenili zákon o štátnom jazyku tak, aby neboli zbytočne "buzerovaní" ľudia. Prijali sme novelu zákona o používaní menšinových jazykov, kde prvýkrát v histórii funguje, že úradník nesmie brániť používaniu menšinového jazyka tam, kde to zákon povoľuje, a čo je podstatné, znížili sme slovensko-maďarské napätie.
Ale čo poviete vášmu voličovi na zvyšku Slovenska?
- Keď sme na strednom Slovensku, kde je najväčšia nezamestnanosť, tak spomeniem tých 1 400 pracovných miest, ktoré sa vytvorili. Ďalej výstavba rýchlostnej komunikácie na južnom Slovensku, rozšírenie cesty zo Šamorína do Bratislavy, rekonštrukcia železničnej trate. Vláda teraz rokuje o záchrane pracovných miest. Ľudia sa tiež pýtajú na dôchodky. Kedy nám ich zvýšite? Vždy musím hovoriť, že v januári o 3,3 % valorizácia dôchodkov bola, ale nie tak, ako sme chceli my. My sme mali aj máme v programe typ valorizácie pevnou sumou. Ako chcete riešiť nezamestnanosť po voľbách, ktorá už dosiahla rekordné čísla?
- Európska únia nám ponúka 2,3 miliardy eur na to, aby sme vytvárali pracovné miesta pre mladých ľudí. Nemáme inú možnosť, len prepojiť vzdelanie na trh práce.
Problémom sú však najmä dlhodobo nezamestnaní...
- Pre dlhodobo nezamestnaných vláda spustila napríklad protipovodňové programy. Boli však aj takí, ktorí nechceli pracovať. Ak vláda zabezpečí dostatok pracovných miest a tie nezamestnaní odmietnu, nedostanú sociálne dávky.
Chcete zreformovať sociálny systém a systém pomoci v hmotnej núdzi. Ako?
- Ak niekto odmietne pracovať, vypadne zo sociálnej siete. Ale nie tak, že povieme: nájdi si prácu a ak nenájdeš, tak vypadneš. Štát alebo firma musia ponúknuť prácu a ak odmietneš, tak bohužiaľ. Bol by som za to, aby štát začal aktívnejšie vstupovať do rodinnej politiky alebo demografickej politiky. Prečo by sme nemali podporiť hlavne dvoj- a trojčlenné rodiny? Slovensko vymiera. Za druhé a tretie dieťa by bolo viac peňazí. Potom by to už ale ďalej nerástlo.
Bude sa zvyšovať vek odchodu do dôchodku?
- Myslím, že na decembrovú schôdzu mal ísť aj zákon pána ministra Mihála, kde bol vzor, ako by sa zvyšoval rok odchodu do dôchodku. 62 rokov je pre človeka, ktorý predpokladá, že odíde do dôchodku v 60-ke, veľa. Ale treba vidieť aj to, že pokiaľ sa nám nepodarí zabezpečiť viac pracovných miest, ten sociálny systém to nezvládne. Priemerná dĺžka života ľudí sa predlžuje. My sa budeme snažiť najprv popracovať na tom, ako zvyšovať počet nových pracovných miest a tým by sme možno mohli túto otázku odignorovať. Ale keď sa nebude dať znižovať nezamestnanosť, nie o pár percent, ale o viac ako 30%, tak potom vyvstane otázka, či nemusíme predĺžiť aj rok odchodu do dôchodku. Momentálne hovorím, že vidíme možnosť, ako nezvýšiť rok odchodu do dôchodku. Otázne je, či sa nám to podarí.
Hovoríte o štartovacích bytoch pre mladých do 35 rokov. Má vôbec štát na to, aby staval také byty?
- Vo svete je známy systém podpory bývania mladých. Ide o to, že dotyčný býva v nájomnom byte, platí nižšie nájomné, to, čo šetrí, sa "ukladá" ako keby na šetrenie. Po povedzme desiatich rokoch sa môže rozhodnúť, či má toľko, že odkúpi časť bytu, alebo ide stavať povedzme dom, alebo ide do väčšieho bytu. Bolo by ideálne tento systém prepojiť na stavebné sporenie. Stále sa rozprávame o malometrážnych bytoch. Nie o dvoj-, trojizbových. Myslím, že v ďalšom období, keď chceme pomáhať mladým rodinám, tak určite aj bytová politika bude dôležitá.
Zvýšite dane?
- Tvrdíme, že to nie je nutné. Ak by to bolo nutné, môžeme možnože uvažovať o krízovej dani. Momentálne je problém, že 28 percent DPH nevie štát vybrať. Ako je to možné? My jednej tretine tých, ktorí by mali platiť DPH, akože odpúšťame? Zlúčili sme niektoré colné úrady a daňové úrady. Sú posilnené, tak nech popracujú na tom, aby sa dane vybrali. Myslel som si, že sme ministerstvá priškrtili na maximum, no koncom roku sme zistili, že na odmenách a iných štátnych inštitúciách sme vypustili skoro 20 miliónov eur. Takže určite sú ešte možnosti štátu šetriť.
Ľudí dlhodobo zaujíma téma diaľnic a stavba rýchlostnej cesty R7. Kedy by mohla byť dokončená a na akú výstavbu sa sústredíte?
- Prvý úsek R7 je v takom stave, že v roku 2013 by sa dalo začať stavať, ak na to budú financie. Medzitým sa robí na ďalšom úseku, ktorý obíde Slovnaft a napojí sa na Bajkalskú ulicu v Bratislave, ale to je ešte dlhší proces. Kedy by mohla byť R7 dokončená, o tom nešpekulujem.
Ako chcete ozdraviť zdravotníctvo?
- Stojí za úvahu to, čo sme začali tzv. transformáciou, či by sme nemali v tom pokračovať. Ale nie privatizovať. K tomu by som nikdy neprispel. Treba zaviesť manažérsky prístup vo vedení nemocníc k hospodáreniu. Boli prípady, že štátna nemocnica kúpila zariadenie za dvoj-, trojnásobok ceny v porovnaní s inou poliklinikou. Treba tiež dokončiť DRG - zoznam lekárskych úkonov, aby každá nemocnica vedela, že koľko toho urobí, toľko peňazí za to dostane. Budeme musieť aj rozmýšľať, ako dostať pre nemocnice viac peňazí z poisťovní.
S ktorými stranami si viete predstaviť povolebnú spoluprácu a s ktorými nie? Pôjdete aj sami alebo vo viackoalícii so Smerom?
- Ak sa Matovič dostane do parlamentu, stredopravá koalícia nevznikne. S Matovičom nie sme ochotní ísť do jednej vlády. SNS ani nebudem spomínať. Bol by som veľmi rád, keby sa dala zložiť stredopravá koalícia. Medzi Smerom a nami sú hodnotové a programové rozdiely. Napríklad pán Maďarič hovoril, že ak sa dostanú do vlády, zmenia zákon o používaní menšinových jazykov a zrušia zoznam dvojjazyčných obcí. To medzi nami vyvolá napätie a potom je koalícia s nimi nereálna.
V kauze Gorila sa pri províziách spomína aj SMK, v spise je uvedené aj vaše meno v súvislosti s Transpetrolom.
- Spomína sa tam akože účasť SMK a mojej strany pri späťkúpení akcií Transpetrolu od ruskej firmy Jukos. Nie privatizácia Transpetrolu. Pri späťkúpení akcií nerozhoduje ani generálny riaditeľ Transpetrolu, ktorý bol vtedy naším nominantom, ale rozhoduje vláda a poveruje ministra. Ministrom bol Malchárek. Ak je len desatina pravdy toho, čo sa tam píše. tak si myslíte, že by sme sa vedeli dohodnúť s Malchárkom, že by pustil túto vec? Nakoniec to zrealizovala Ficova vláda. Oni potom odkúpili naspäť tie akcie, 49 %.
Ste v politike viac ako 20 rokov. Naozaj v štáte fungujú provízie tak, ako to opisuje Gorila?
- Neviem vám povedať. To, že provízie existujú, určite je pravda. Či fungujú tak, ako sa tam píše a v takej miere, ja som sa s tým nestretol. Počas prvej Dzurindovej vlády aj za mnou prišiel starosta, že chcú od neho 3 alebo 4 percentá a potom podpíšu nejaký projekt. Tak som ho chytil, že pôjdeme za Spišiakom. No on nechcel.
(05.03.2012; Sme; s. 16; Močková Jana)
Mladá Holanďanka sa usadila u nás a fotografuje
Už sedem rokov rozpráva aj rozmýšľa v slovenčine, no tvrdí, že vždy zostane bludnou Holanďankou. ILLAH VAN OIJEN svoju výstavu v bratislavskom Dome fotografie nazvala Súkromný verejný priestor. To vraj najlepšie vystihuje, čo u nás fotí.
* Žijete u nás už sedem rokov, vydali ste tu dve knihy, no samostatnú výstavu máte prvýkrát. Prečo?
- "Som rada, že to prišlo až teraz. Pracovala som na tom päť rokov a mám čo ukázať. Svoju prácu nevnímam vyslovene ako umeleckú. Je viac o výskume sveta okolo nás. Moje fotografie môžu byť v galérii, v novinách, v knihách, kdekoľvek. Snažím sa ukázať, akí sú ľudia krásni, ako reagujú, ako žijú a ako svet vyzerá."
* Prečo ten názov Súkromný verejný priestor?
- "Vždy som fotila najmä verejný priestor. Keď som si však dávala dohromady fotografie na výstavu, zistila som, že to nie je dosť výstižné. Vždy mi ide o akúsi hranicu, ktorú v priestore hľadám - hranicu súkromného, verejného a osobného."
* Ako podľa vás Slováci vnímajú verejný priestor?
- "Ľudia nemajú pocit, že verejný priestor je niečo, čo môžu pozitívne ovplyvniť. Mňa napríklad prekvapuje, že všade sú tu bilbordy. Keď to poviem kamarátovi, ktorý sa tu narodil, tak povie, že to tak skrátka je. Že sa s tým predsa nedá nič robiť, že človek to nemôže nijak zmeniť, v Holandsku je to celkom iné. Tam platí, že ľudia sa viac zaujímajú o prostredie. Keď sa im niečo nepáči, tak sa sťažujú, alebo robia také kroky, aby došlo k zmene."
* Je náš nezáujem dôsledkom minulosti?
- "Áno, ale už je tu predsa nová generácia, ktorá si tie časy vôbec nepamätá. Napriek tomu isté stereotypy pretrvávajú."
* Pozeráte sa dnes na Bratislavu inak, ako keď ste sem prišli prvýkrát?
- "Je stále ťažšie nájsť niečo, čo odfotím. Ale je to aj preto, lebo chodím menej po uliciach s fotoaparátom. Fotím cielene, vytypujem si miesto a potom tam chodievam. Chcem však urobiť nové vydanie knihy o Bratislave. Už je vypredaná a za päť rokov sa tu veľa zmenilo."
* Po Bratislave ste urobili knihu o Košiciach. Sú to pre vás veľmi odlišné mestá?
- "Vo výzore sú si veľmi podobné, ale pocit z Košíc je celkom iný, ako pocit z Bratislavy. Je to v tom ako tam ľudia žijú, akú majú mentalitu. Žijem v Bratislave, ale nechodím tu často na sídliská. V Košiciach som na sídliskách strávila viac času - sú postavené na kopcoch a celé Košice vyzerajú ako Rím obklopený siedmimi vrchmi."
* Koľko času ste vlastne strávili v Košiciach?
- "Práca na knihe trvala dva a pol roka. Chcela som to stihnúť skôr, medzitým mi však zomrela mama aj babka, potom sa mi narodila dcéra Meda. Bolo to veľmi hektické -cesty do Holandska, Bratislavy, Košíc. No vždy, keď som tam mohla ísť, bola som veľmi rada."
* A aká je Žilina, o ktorej ste práve začali robiť knihu?
-"Zatiaľ som tam bola fotiť trikrát. Zásadný rozdiel je, že tam funguje kultúrne centrum Stanica. Vždy som do Žiliny chodila doň a hovorím, že je to zázračné miesto. Celý svet v malom. Mám pocit, že Stanica a jej ľudia vychovávajú celú generáciu v kultúre. Tým, ako ju sami vnímajú aj ako ju tvoria. Tam sa veci skrátka dajú - majú cyklotrasy, umenie vo verejnom priestore, bude tam kunsthalle. Už v roku 2006 ma volali, aby som prišla a fotila ich mesto. Vtedy som to ešte nechápala, dnes ľutujem, že som nešla."
* Bojíte sa niekedy, že prestanete vidieť Slovensko očami cudzinky?
- "Otázka skôr je, či sa náhodou nezmením na Slovenku (smiech). Myslím, že budem navždy tá bludná Holanďanka. To sa nedá zmeniť. Ale uvedomujem si, že keď človek začne rozprávať a rozmýšľať v inom jazyku, veľmi ho to ovplyvní."
(05.03.2012; Sme; s. 17; her)
Najznámejšia belgická skupina si dnes opäť zahrá na Slovensku. Vlani na Pohode ich koncert viacerí premeškali, teraz majú druhú šancu. Jedna z najlepších európskych rokenrolových skupín koncertuje dnes večer v bratislavskom MMC klube.
Velvet Underground, Tom Waits či Frank Zappa, to sú základné vplyvy tejto partie okolo speváka Toma Barmana, ktorá kombinuje zvuk gitár s husľami. Debutovala v roku 1994 silným albumom Worst Čase Scenario a že je stále vo forme, dokazuje aj vlaňajšia nahrávka Keep You Close.
(05.03.2012; Sme; s. 17; Uličianska Zuzana)
Dokumentárna hra Rabínka, ktorú uvádza SND, pripomína dejinné zlyhania, na ktoré by sme radšej zabudli.
Príbeh Oscara Schindlera je všeobecne známy. Gisi Fleischmannovú, šéfku skupiny, ktorá sa pokúšala pribrzdiť židovské transporty zo Slovenska, dosť dobre nepoznajú ani Bratislavčania. Pritom jej príbeh nie je o nič menej dramatický ako ten, ktorý ukázal oscarový film.
Rabínka prináša témy, ktoré sú stále tak živé, až sa čudujeme, prečo už o nich neexistuje dvadsať hier. Autorka Anna Grusková svoju hrdinku slepo neheroizuje. Necháva priestor aj pre pochybnosti tlmočené najmä cez postavu Gisinej matky Jetty, ktorú presvedčivo stvárnila Emília Vášáryová.
Nedá sa to, čo robila Ústredňa Židov, nazvať aj kolaboráciou s Nemcami? Mali úplatky slovenským aj nemeckým úradníkom zmysel? Neboli slovenskí Židia naivní, ak si mysleli, že dokážu zastaviť transporty v celej Európe? Nepodľahla sama Gisi predstave, že je dôležitá ako akási rabínka?
Gisi Fleischmanová musela byť výnimočnou osobnosťou, ak sa presadila v prostredí ortodoxnej židovskej obce aj medzi mocnými. Ak aj bola naivná, zaplatila to vlastným životom. Svojou obetavou aktivitou získala len poctu byť prvou na rade.
Česká režisérka Viktórie Čermáková pristúpila k rôznorodému materiálu neprvoplánovo a kreatívne, možno aj priveľmi. Tvorcovia rezignovali na vytvorenie veľkej dramatickej postavy, do ktorej by sme sa mohli vcítiť. Antiiluzívnosti tohto divadelného tvaru nahrávalo už obsadenie hlavnej hrdinky Ingrid Timkovou, ktorú sa len v jedinom momente tmavou parochňou pokúsili vonkajškovo priblížiť Gisi. Nepodaril sa však ani výraznejší pohľad do vnútra tejto osobnosti.
Parodované politické prejavy pôsobili zbytočne násilne, ani videodokrútky nevyužili naplno informačnú i emotívnu silu. Výstup s manželkou korumpovaného úradníka, kde Emília Vášáryová prejavila svoje herecké majstrovstvo, ukázal, že aj krikľavá karikatúra môže mať prvky vnútornej pravdivosti, čo však nebol prípad všetkých scén.
Bez predchádzajúcej znalosti sa divák môže v príbehu aj strácať. Čitateľnejší mohol byť aj príbeh o Ester, ktorý má symbolický význam. Ku kabaretnej nálade inscenácie najviac prispieva scéna a kostýmy Jany Prekopovej. Peter Kofroň ponúkol zaujímavú hudbu, no záverečný šansón nemal správny účinok. Snaha nadľahčiť ťaživosť témy, či priblížiť ju mladšej generácii je pochopiteľná, no silná téma mohla ponúknuť aj katarziu.
Že sa príbeh Gisi Fleischmannovej dostal na našu prvú scénu je záslužné nielen ako pripomienka 70. výročia prvých transportov. No aby inscenácia naplnila zmysel, malo by sa s ňou ďalej pracovať. Informačne nabitý a pútavý bulletin je veľmi dobrý začiatok.
(05.03.2012; Hospodárske noviny; s. 10; zs)
Premiéra. Svetoznámy španielsky choreograf uviedol svoje dielo v SND.
Bratislava - I keď má o dva týždne veľkú premiéru v Petrohrade, prišiel svetový choreograf Nacho Duato do Bratislavy, aby skontroloval prípravy na uvedenie jeho choreografie Duende. Tú spolu s choreografiou Uwe Scholza Druhá symfónia zatancovali sólisti Slovenského národného divadla pod jednotným názvom DUO po prvýkrát tento víkend.
Jedinečná kombinácia
"Cítim strach, keďže títo tanečníci niečo takéto tancujú prvýkrát," povedal pred premiérou Duato, no dodal, že mladý súbor ho príjemne prekvapil. "Môj prvý dojem bol vynikajúci. Sú dychtiví po nových veciach, čo je úžasné pre každého choreografa," pokračoval choreograf, ktorý je už viac ako rok umeleckým riaditeľom Michailovského divadla v Petrohrade.
Spojenie Duende a Druhej symfónie je významné, nikde na svete sa totiž táto kombinácia netancuje. "Myslím si, že Duende je dobré na začiatok, aby sa tanečníci zoznámili s mojím tanečným slovníkom," vysvetlil Duato, pre ktorého Duende bola inšpiráciou hlavne príroda.
Kontakt s choreografom
Tak ako slovenskí sólisti, aj tanečníci z Michailovského divadla vraj neskrývali radosť z práce so žijúcim choreografom a jeho dielom. "Tanečník sa nevyvíja ďalej, keď nemá priamy kontakt," doplnil.
Nacho Duato pôsobil v Holandsku či USA, kde má súčasný balet silné zázemie, no s jeho začiatkami sa spája rodné Španielsko, kde sa tancu venoval ako tanečník a choreograf dve desaťročia. "Nechcem sa chváliť, ale Spanish National Dance Company bolo naozaj jedno neznáme teleso a za tých 20 rokov som ho priviedol do svetového povedomia," dodal Duato, ktorý plánuje v Rusku ostať dovtedy, kým ho bude ráno baviť vstávať a ísť do práce.
(05.03.2012; Nový Čas; s. 10; jt)
BRATISLAVA - V priestoroch Hurbanových kasární vznikne centrum umenia. Ministerstvo kultúry plánuje budovy kompletne zrekonštruovať približne za 15 miliónov eur. Po skončení opráv si tu svoje miesto nájde výtvarné centrum, hudobná, tanečná aj divadelná scéna.
Lukratívny priestor v centre hlavného mesta, kde ešte pred dvoma rokmi prevládala zelená farba armády, sa zmení na sídlo umenia a kultúry.
"Vznikne tu jedinečné centrum na prezentáciu štátnej i nezávislej kultúry. Chceme podporiť umelcov a zamerať sa aj na mladé talenty, povedal minister kultúry Daniel Krajcer. V priestoroch rátajú aj s miestom na oddych. Okrem toho v podzemí pribudnú dve podlažia na parkovanie áut. Celková plocha, ktorej sa projekt týka, má rozlohu 16-tisíc m2. Potrebné financie chce ministerstvo získať predajom prebytočných nehnuteľností v jeho vlastníctve, časť budúcich zrekonštruovaných priestorov plánuje prenajať kaviarňam či parkoviskám. Do areálu by mal v budúcnosti pribudnúť aj ďalší vstup zo Špitálskej ulice.
Hurbanove kasárne v centre Bratislavy využívali vojaci už v 19. storočí. Ministerstvo kultúry získalo obrovské priestory pred dvoma rokmi. Predchádzajúcim vlastníkom bolo ministerstvo obrany. Objekt pozostáva z 10-tisíc m2 kancelárskych priestorov, 3 000 m2 skladovacích priestorov a z 3 000 m2 parkovacích plôch.
Text pod obr.:
V nových priestoroch by sa mali udomácniť umelci, slúžili by aj na oddych.
Hurbanove kasárne sa nachádzajú v centre mesta.
(04.03.2012; www.webnoviny.sk; Kultúra, s. -; SITA)
Najväčšie šance uspieť majú skupiny The Uniques, Gwerkova a Moustache.
BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - V nedeľu večer rozdajú v bratislavskom Majestic Music Clube (MMC) už po štvrtý raz hudobné Radio_Head Awards. Nominácie na ocenenia Rádia_FM ovládli skupiny The Uniques, Gwerkova a Moustache, ktoré sú nominované po trikrát. Po dve nominácie majú na svojom konte formácie A.M.O., Noisecut, Para, Puding pani Elvisovej a Pjoni & Ink Midget.
Gwerkova a Moustache budú so svojimi debutovými nahrávkami súperiť v kategórii Album roka - poslucháčska cena, v ktorej sú nominovaní aj A.M.O. (Positive), Noisecut (Háj a Lov) a This Is Kevin (Karma Free). Moustache so štúdiovkou Keep It Growing, Gwerkova s albumom Nada a Noisecut so štvrtou nahrávkou Háj a lov sa dostali aj medzi nominovaných v kategórii Album roka - cena kritikov. V nej môže triumfovať i Andrej Šeban (Časozber) a Korben Dallas (Pekné cesty). Skupiny Gwerkova a Moustache spolu súperia aj v kategórii Nováčik roka.
Radio_Head Award v tejto kategórii môžu získať aj Datasystem, Dynamo Team a Pjoni & Ink Midget. Singlom roka 2011 sa môže stať hit Spolu od skupín A.M.O. a Polemic, pieseň Koniec leta od kapely Para, Táne Pauhofovej a Roba Rotha, Astoria od Puding pani Elvisovej a skladby Melt alebo Shout Out od The Uniques.
V poslednej hlavnej kategórii Najlepšia koncertná kapela/interpret sa medzi päticu nominovaných dostali: Billy Barman, Le Payaco, Para, Puding pani Elvisovej a The Uniques.
Tohtoročnou novinkou sú žánrové ceny, v ktorých päť nominovaných vyberali odborné poroty. V rámci elektronickej hudby do ľudového hlasovania posunuli Asperger & Imbalanced (One Day I Will Die Tired), Blue Motion (Stay Forever), Pjoni & Ink Midget (Pjoni & Ink Midget EP), Smote (End Of Time) a Stroon (Smithereens EP).
V kategórii Hard & Heavy sú nominovaní: [sic] (Selfsketch), Brainscan (Breaking Down Your Mind), ČAD (Ťažký kov), Diftery (Trepa-Nation) a Rust2Dust (Daymare).
Do druhého kola hlasovania odborníci v kategórii Hip-Hop/Rap/R'n'B dostali nasledujúcich interpretov: Bene Peko & Roland Kánik (Spam Poetry), Komander a Reset (KomanderReset EP), Majk Spirit (Nový človek), Moja Reč (Dobrí chlapci 3) a Momo (Stratená rovnováha).
O cenu v poslednej žánrovej kategórii World Music/Folk zabojujú Balkansambel (Balkansambel), Banda (Banda Jedna), Družina (Neni dobre), Jednofázové kvasenie (Bezfázový stav) a Muzička (Pomo auťa, bo anťa ňeto kja!).
Hlasovať vo všetkých kategóriách s výnimkou Albumu roka - cena kritikov mohli ľudia prostredníctvom hlasovacieho formulára na webstránke radiohlavy.sk alebo SMS správou do 12. februára.
Okrem samotných víťazov sa 4. marca na pódiu vystrieda desiatka domácich kapiel, ktoré predvedú vystúpenia špeciálne pre tento večer. V MMC vystúpia kapela Billy Barman, ale aj projekt This Is Kevin, ktorý sa v minulom roku vrátil s novým albumom.
Výnimočné vystúpenie si pripravili The Lovely Pimps, ktorých na pódiu podporia Hugo Čaves Orchestra. Nečakané spojenia predvedú zástupcovia vydavateľstiev Slnko Records, Deadred a Hevhetia, ktoré si počas večer prevezmú ocenenie za prínos v hudbe.
Okrem ďalších vystúpení skupín Korben Dallas či Datasystem čaká divákov niekoľko prekvapení - to najväčšie na záver. Moderovania Radio_Head Awards sa po prvý raz zhostí Ego_FM a atmosféru zo zákulisia fanúšikom domácej hudby sprostredkuje známa dvojica Baláž a Hubinák. Priamy prenos z udeľovania Radio_Head Awards odvysielajú Dvojka aj Rádio_FM.
Radio_Head Awards premiérovo udeľovali 6. februára 2009 a to v dvoch kategóriách. Poslucháčsku cenu za album roka 2008 získala skupina Noisecut za štúdiovku Bliiizko a cenu kritikov za album roka si za nahrávku Rozhľadňa odniesol Ján Boleslav Kladivo. O rok sa pôvodné dve kategórie rozšírili na päť.
Počas slávnostného večera vo februári 2010 si ceny odniesli Billy Barman (Nováčik roka, Najlepšia koncertná kapela roka), Vetroplach (Singel roka), Diego (Album roka - poslucháčska cena) a The Autumnist (Album roka - cena kritikov). Zatiaľ naposledy Radio_Head Awards udeľovali 18. februára 2011 v bratislavskom MMC. V kategórii Album roka si cenu odniesli Billy Barman za štúdiovku Noční jazdci, Nováčikom roka sa stal B-Complex, Singel roka nahrali Noisecut a J. B. Kladivo (Mariena), Najlepšou koncertnou kapelou sa stali Puding pani Elvisovej a cenu za album roka podľa kritikov si odniesli The Uniques za ich From The Dust.
(03.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Bratislava 3. marca (TASR) - Krv nerastie na stromoch je názov výstavy v bratislavskej T-Gallery.
"Sú to diela, ktoré sprevádzali akciu Kvapka krvi tým, ktorí sa ocitli na hrane," pre TASR zdôvodnila netradičnú tematiku výtvarníčka Oľga Paštéková, ktorá zobrazila automobilovú haváriu.
Géza Németh namaľoval obrazy Spojené srdcia, Videnia, Myslím na Líviu či Mentálno-fyzické spojenie, Daniela Olejníková Dotyk, Miloš Kopták tri srdcové obrazy. Celkove vystavuje 15 umelcov z Fínska, Mexika a Slovenska na tému krv. Vytvorili ich kresbou, maľbou, grafikou a kombinovanou či digitálnou technikou.
(03.03.2012; Sme; s. 14, príl. Víkend; Balogh Alexander)
V momente, keď sme si mysleli, že kniha je hotová, čo bolo vlani na jeseň, vysvitlo, že to vôbec nie je pravda," hovorí Fedor Frešo, najstarší fungujúci slovenský rocker o knihe Rocková Bratislava. Spolu so svojím bývalým hudobným kolegom z Fermáty Tomášom Berkom zistili, že čím viac pátrali po histórii bratislavského rocku, takmer donekonečna objavovali nové a nové mená.
"Navyše sme chceli knihu symbolicky ukončiť prelomom tisícročia, no nešlo to, pretože veľmi veľa rockovej hudby presahuje aj do posledného desaťročia. Tak sme si termín posunuli, aby to bolo čo najkomplexnejšie." Verí, že kniha sa objaví na trhu začiatkom leta. "Určite do prázdnin, teraz už len doplňujeme obrazovú dokumentáciu, čo sa však ukázalo tiež oveľa náročnejšie, než sme predpokladali."
Frešo si pochvaľuje písanie vo dvojici, k čomu patrili aj mnohé nekonečné a neraz ohnivé debaty. "Niečo sme písali na striedačku, jeden začal a druhý tú pasáž dorobil, medzitým sme sa o nej dohadovali, navrhovali a ustupovali, takže niekde je už ťažké určiť, ktoré texty sú Tomášove a ktoré moje."
Kniha je rozdelená na tri časti, v prvej sú všeobecné kapitoly o nástupe rokenrolu, spoločenskej situácii, manažéroch, agentúrach a všetkých tých veciach, ktoré rockovú hudbu sprevádzajú. "Táto časť má takmer beletristický charakter, pôvodne sme tam chceli mať aj rozhovory, ale tie by už knihu posunuli trochu inde. Druhú časť tvorí zoznam všetkých kapiel po dekádach a hudobníkov so všetkými dostupnými údajmi, kde skúšali a hrali, čo nahrali, aké mali štýlové zameranie apod. Tieto fakty síce glosujeme, ale nerecenzujeme."
Treťou časťou knihy sú v tabuľkovej forme holé mená a fakty, zatiaľ je tam 1380 muzikantov a spevákov a okolo 240 kapiel.
Frešo, ktorý má za sebou úspešnú knihu Sideman, uvažuje aj nad ďalším písaním. "Keď som skončil Sidemana, zistil som, že okrem hudby som tam zo svojho života nedostal takmer nič. Rozmýšľam nad autobiografiou, kde by hudba bola len okrajovo, ale nie som si istý, či by si to našlo čitateľov." A láka ho napísať aj kuchársku knihu, pravda, netradičnú, s košatým rozprávaním o všetkom, čo sa okolo jeho varenia deje. "Akurát by som si musel zopakovať všetky jedlá, ktoré viem uvariť, a tých je naozaj dosť."
Text k obr.:
Hudobník Fedor Frešo
(03.03.2012; Pravda; s. 46; OPOLDUSOVÁ Jena)
Ešte nikdy sa v jeden večer a na jednom javisku nestretli baletné predstavenia dvoch veľkých choreografov Nacha Duata a Uwe Scholza. Nevšedné spojenie pripravil Balet Slovenského národného divadla v Bratislave. Neoklasické balety Duende a Druhá symfónia uvedie v premiére dnes a zajtra pod názvom Duo.
"Inšpiráciu pre predstavenie Duende som našiel v hudbe Clauda Debussyho. Fascinovala ma skladateľova schopnosť premeniť zvuky prírody na tóny. Predstavoval som si tajné miesta prírody. Tajomstvo ukrýva v tichom zákutí stromov, pod listami i v kvapkách vody. Premieňal som ich na tvary, vzťahy a udalosti. Čo sa týka druhu pohybového slovníka, neúmyselne ma to doviedlo až k Nižinskému," povedal Nacho Duato.
V predstavení Duende je pre neho najdôležitejšia krása pohybu a čisté línie tanečníkov, z tiel ktorých vytvára sochárske objekty. "V Balete SND sú mladí ambiciózni tanečníci, ktorí majú chuť sa niečo naučiť," skonštatoval renomovaný španielsky choreograf, ktorého tvorbe tlieska svet.
Poetický balet Duende vytvoril na objednávku Nederlands Dans Theater v Haagu začiatkom 90. rokov. Odvtedy prešlo predstavenie kus sveta. A Nacho Duato, o ktorého choreografickú tvorbu je veľký záujem, pracoval v Paríži, Berlíne, Londýne, Helsinkách, San Franciscu, Moskve, Kanade či Austrálii. Popritom pôsobil ako umelecký riaditeľ Compania national de danza Espana. Z neznámeho telesa urobil hviezdu na scéne moderného baletu.
"Po dvadsiatich rokoch ma neveľmi slušne prepustili. Lenže súbor financuje španielska vláda. Politika aj tanec sú veľmi zvláštne a nevyspytateľné záležitosti. S odstupom času to hodnotím ako pozitívum," spomenul Nacho Duato. V júli 2010 sa stal umeleckým riaditeľom Michajlovského divadla v Petrohrade. "Tanečníkov teší, že pracujú so žijúcim choreografom. Doteraz tancovali aj choreografie staré dvesto rokov," povedal 55-ročný Španiel. Na prvý jarný deň tam pripravuje premiéru vlastnej choreografie Multiplicity.
Aj Druhá symfónia na hudbu Roberta Schumanna vznikla začiatkom 90. rokov. Podpísal sa pod ňu Uwe Scholz, ktorý do svojej predčasnej smrti v roku 2004 vytvoril viac ako stovku choreografií. Cenou Ommagio alla Danza vyznamenala jeho tvorbu tanečná organizácia Espressione Europa už koncom 80. rokov. Posledných trinásť rokov pôsobil ako riaditeľ a hlavný choreograf súboru Leipziger Ballett.
V predstavení Druhá symfónia sa miešajú tragické tóny s veselosťou. Láska, ktorá tvorí jej jadro, eliminuje pocit beznádeje. "Len štyrom choreografom dovolil, aby mohli prebrať jeho predstavenia. Ja som jeden z nich," povedal bulharský rodák Ivaylo Iliev, ktorý bratislavské predstavenie naštudoval.
Dve veľké choreografie vynikajúcich tvorcov sú odo dneška aj v programe Baletu Slovenského národného divadla pod názvom Duo.
Text k obr.:
Choreografia Duende je súčasťou predstavenia Duo, ktoré má dnes a zajtra premiéru v Slovenskom národnom divadle.
(02.03.2012; www.changenet.sk; s. -; Výskumný ústav dopravný)
Minulý týždeň prebehol v Pardubiciach v rámci projektu Central MeetBike prvý zo série seminárov pre odborníkov a politikov zo slovenských a českých miest.
Experti z Nemeckého inštitútu pre urbanistiku (Deutches Institut für Urbanistik - DIFU) a z Technickej univerzity v Drážďanoch zoznamovali našich urbanistov, dopravných inžinierov, ale aj politikov s tým, ako začali východonemecké mestá meniť svoju dopravnú politiku v čase, keď sa po zjednotení Nemecka začali zahlcovať automobilmi.
Slovenskí a českí odborníci dostali v Pardubiciach "lekcie" a skúsenosti z Nemeckej cyklistickej akadémie (Frhrradakademie), ktorá vznikla v Nemecku pred 5 rokmi za účelom vzdelávania a školenia pracovníkov mestskej správy. Prednášky viedli jej iniciátor Tilman Bracher, a zároveň jeden z autorov Národnej cyklistickej stratégie Nemecka a jeho kolega Jörg Thiemann-Linden. "Nemecko sa stretávalo s rovnakými problémami. Vláda vo svojej správe Spolkovému snemu poukázala na to, že hlavnou prekážkou plnenia Národnej cyklistickej stratégie pre roky 2002-2012, je nízke povedomie miest o tom, ako správne začleniť cyklistickú dopravu do mesta a ako vyzerá kvalitné dopravné plánovanie", hovoril o dôvodoch vzniku Nemeckej cyklistickej akadémie Tilman Bracher, ktorý vedie odbor mobility a infraštruktúry Nemeckého inštitútu pre urbanistiku (DIFU).
Odborníci z Nemecka ukázali spôsoby a cesty ako zahrnúť do dopravnej politiky mesta aj bicykle a aké to má výhody pre všetkých obyvateľov, bez ohľadu na to, ktorý dopravný prostriedok používajú. "Ako ukazujú naše skúsenosti z nemeckých miest, vyšší podiel cyklistickej dopravy, spolu s verejnou dopravou a chôdzou, pomáha plynulosti cestnej premávky a zlepšuje tak podmienky aj pre automobilovú dopravu", povedal profesor Gerd-Axel Ahrens z katedry dopravy a dopravného plánovania Technickej univerzity v Drážďanoch. Aj napriek tomu, že samotné bicyklovanie neprináša na prvý pohľad výrazný zisk do národného hospodárstva, je potrebné ho vnímať skôr ako "stratégiu šetrenia nákladov". To poznamenal aj Peter Klučka, hlavný štátny radca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a zároveň jeden z účastníkov seminára: "Využívaním bicykla na prepravu sa šetria náklady na prevádzku automobilov, šetria sa náklady na odstraňovanie negatívnych dopadov automobilizmu na životné prostredie, upevňuje sa zdravie občanov, čím sa šetria náklady štátu vynaložené na zdravotnú starostlivosť".
Uvedený seminár slúžil ako akýsi prototyp pre celý rad ďalších obdobných seminárov, ktoré bude v roku 2012 organizovať Výskumný ústav dopravný, a.s., v spolupráci s ďalšími slovenskými ale aj zahraničnými odborníkmi z oblasti cyklistickej dopravy, územného plánovania a projektovania.
Cieľom seminárov je, aby sa cyklistická doprava začala na Slovensku skutočne považovať za rovnocenný druh dopravy v dopravnom systéme. Aj napriek veľkej popularite, je bicyklovanie na Slovensku stále považované len za príjemný spôsob trávenia voľného času či športovanie. "Toto vnímanie cyklistickej dopravy, zúžené často len na potrebu budovania nejakých cyklotrás, je potrebné zmeniť. Je nevyhnutné ísť cestou tvorby integrovaných dopravných systémov s cieľom vytvárania plánov trvalo udržateľnej mobility, ktoré sú založené na akceptovaní rovnocenného postavenia a adekvátneho priestoru pre všetky druhy dopravy, vrátane cyklistickej", poznamenala v rámci nespočetných diskusií, ktoré sprevádzali toto odborné podujatie, Anna Kollárová zo Slovenského zväzu stavebných inžinierov. "Žiaľ, naši politici, predstavitelia miest ale aj mnohí odborníci a dotknuté subjekty (napr. polícia) stále podporujú len opatrenia pre automobilovú dopravu. Sledujú falošnú vidinu, že širšie cesty zlepšia dopravnú situáciu. Budujú vredy na tvárach miest, ktoré tvoria pre nemotoristov neprekonateľné bariéry. Na cyklistické trasy nezostávajú nielen peniaze, ale ani priestor", doplnila Viera Štupáková, externá pracovníčka mesta Prešov pre otázky cyklistickej dopravy.
Zaujímavé bolo predstavenie nového nemeckého manuálu na projektovanie miestnych komunikácií. U nás bežný spôsob plánovania uličného priestoru na hlavných miestnych komunikáciách, ktorý je založený na poskytnutí optimálnej prevádzky motorových vozidiel, je nahradený novým konceptom. Ten je založený na opačnom prístupe - priečny profil sa navrhuje od okraja ulice k jej stredu. V prvom kroku je teda vyhradený dostatočný priestor pre chodcov. Cyklistická a motorová doprava, parkovanie, zeleň a priestor pre zásobovanie sú si rovnocenné. Ak nie je dostatočný priestor pre separáciu jednotlivých druhov dopravy, navrhuje sa bezpečný typ zmiešaného užívania priestoru. Ak ulice neponúkajú dostatok priestoru, nemecké predpisy odporúčajú ako prvé eliminovať priestor pre parkovanie (t.j. platí priorita pohybujúcej sa dopravy pred statickou a navyše priorita bezpečnosti dopravy pred plynulosťou dopravy).
Trendom krajín Európskej únie je jednoznačne podporovať cyklistickú dopravu ako efektívnu, lacnú a do budúcna veľmi dôležitú dopravu. Jej dôležitosť potvrdzuje aj nedávne uznesenie Európskeho parlamentu, na základe ktorého, by sa súčasťou Celoeurópskej dopravnej siete TEN-T mal stať taktiež systém cyklistických trás EuroVelo. Doteraz sa TEN-T sieť týkala len významných koridorov cestnej, železničnej a vodnej dopravy a zahrnutie siete EuroVelo bude mať veľký význam hlavne pre zlepšenie podmienok na čerpanie financií (územím Slovenska prechádzajú, resp. sú plánované tri trasy EuroVelo, Eurovelo č. 6 - spájajúca Viedeň-Bratislavu-Budapešť s návrhom alternatívy po slovenskej strane Dunaja cez Komárno a Štúrovo; Eurovelo č.11 - spájajúca Tokaj-Košice-Krakow a Eurovelo č.13 - tzv. Cesta železnej opony prechádzajúca pozdĺž hranice s Rakúskom).
Viackrát na seminári zaznelo "spolupracovať-spolupracovať-spolupracovať" a potreba vzájomného sieťovania miest a výmena skúseností. V tomto môže byť Slovensku vzorom aj susedná Česká republika so svojou Uhersko-Hradišťskou chartou. Ide o dokument, ktorý podpísali české mestá so záujmom o aktívnu podporu cyklistickej dopravy. Základnou podmienkou na zaradenie sa do zoznamu podporovateľov charty je, aby dané mesto malo nominovaného cyklokoordinátora (t.j. osobu zodpovednú za koordináciu aktivít súvisiacich s rozvojom cyklistickej dopravy) a cyklopolitika, t.j. významnú vedúcu osobnosť z radov miestneho zastupiteľstva, ktorá podporuje a šíri myšlienky cyklistickej dopravy. "Pracujeme tu hlavne s ľudským potenciálom. Ukazuje sa, že silné osobnosti sú schopné presadiť nové myšlienky", zhrnul význam semináru český národný cyklokoordinátor a líder projektu Central MeetBike Jaroslav Martinek.
Projekt Central MeetBike - je realizovaný prostredníctvom programu Central Europe, ktorý je spolufinancovaný ERDF. Projekt je spoločným dielom česko-nemecko-polsko-slovensého partnerstva. Skúsenosti z nemeckých miest v oblasti integrovaného plánovania a propagácie cyklistickej dopravy majú byť aplikované v partnerských štátoch a ich vybraných pilotných mestách. Za Českú republiku, ktorá je lídrom, sa projektu zúčastňuje Centrum dopravného výskumu, v.v.i., a mestá Pardubice a Uherské Hradiště, za Slovensko Výskumný ústav dopravný, a.s., a mestá Žilina a Prešov, za Poľsko nezisková organizácia PSWE a mestá Gdaňsk a Tczew a za Nemecko Technická univerzita v Drážďanoch a mestá Lipsko a Drážďany.
Program Central Europe - ide o program Európskej únie, ktorý je zameraný na posilnenie spolupráce v krajinách Strednej Európy, za účelom podpory inovácií, zlepšenia dostupnosti, životného prostredia, zvýšenia konkurencieschopnosti a atraktivity stredoeurópskych miest a regiónov. Central Europe investuje 231 mil. EUR a zaisťuje tak financovanie projektov nadnárodnej spolupráce, ktorých sa zúčastňujú verejné aj súkromné organizácie z Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Talianska, Polska, Slovinska a Slovenska. Program je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a prebieha v rokoch 2007-2013. www.central2013.eu
(02.03.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)
Bratislava 2. marca (TASR) - Účastníci protestu Gorila sa dnes do bezprostrednej blízkosti Prezidentského paláca zrejme nedostanú. Polícia sídlo hlavy štátu po celom obvode obkľúčila kovovými zátarasami. Na pokojný priebeh mítingu na Hodžovom námestí navyše dohliadajú desiatky príslušníkov mestskej a štátnej polície.
Na úvod podujatia sa dnes v centre Bratislavy o 16.00 h zišlo zhruba 200 ľudí. Opakuje sa tak scenár spred týždňa, počet demonštrantov len nevýrazne prevyšuje počet policajtov. Na rozdiel od predchádzajúcich protestov medzi účastníkmi ubudol počet transparentov, naopak viac je píšťaliek a vuvuzel, ktorými demonštranti vyjadrujú nespokojnosť so súčasnou politickou situáciou.
Na zostrojenom pódiu doteraz vystupovala hlavne Ľubica Lehotská. Ďalších popredných organizátorov Petra Pčolinského a Luciu Gallovú zatiaľ medzi demonštrantmi nie je vidieť. Pri pódiu je niekoľko balení toaletného papiera, účastníci protestov na internete avizovali, že ním zahádžu sídlo prezidenta.
Krátko po úvode sa do davu organizovane zamiešala skupina asi 20 mladých ľudí, ktorí namietajú voči "ďalším gorilám v politike". Pri sebe majú profesionálne vyrobené transparenty, ktoré odsudzujú mimoparlamentné hnutie 99 percent, a farebné letáky s podobnými heslami.
(02.03.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 5/5; JANČUŠKOVÁ Elena)
Elena JANČUŠKOVÁ, redaktorka:
"V bratislavskej Bibiane je oddnes otvorená výstava, ktorá zrozumiteľnou formou objasňuje deťom pojem "krajinomaľba". Priamo na výstave môžu deti vchádzať do obrazov, vytvárať vlastné diela a porozumieť tomu, ako sa menil výtvarný prejav i čo znamená napríklad slovo "perspektíva". Jedným z príkladov, ktoré si vybrala autorka scenára Katarína KOSÁNOVÁ, je stromoradie."
K. KOSÁNOVÁ:
"Dieťa si uvedomí, že stromy, ktoré sú vzdialenejšie, sú menšie a sú prekryté, sú zakryté tými, ktoré sú v popredí."
E. JANČUŠKOVÁ:
"Výstava Maľovaná krajina je v bratislavskej Bibiane otvorená do 2. septembra."
STORIN
Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.