Bratislava

Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava
Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava

Obsah výberu

Primátor hl. mesta SR Bratislavy

1. MHD na hokej doplatí [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 1; Tkáčiková Lucia)

2. V PKO prasklo potrubie [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 2; lut)

3. Zvieratá pochovávajú načierno [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 3; dra)

4. O miesto zabojuje aj Petrek [informácia]
(18.03.2011; Plus jeden deň; s. 7; Pristašová Eva)

5. TRAM-TRAIN V BRATISLAVE - Z PETRŽALKY AŽ NA HLAVNÚ STANICU [informácia]
(17.03.2011; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 12.00; por. 7/9; KATUŠKA Michal)

6. TEN-T 17 VERZUS DVOJKOĽAJKA DO PETRŽALKY [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 2 min.; R)

7. PRIMÁTOR ODPOVEDÁ [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 14 min.; VAŽANOVÁ Alexandra)

8. Milan Ftáčnik: Bratislava fungovala ako štát v štáte [informácia]
(15.03.2011; Slovenské národné noviny; č. 10, s. 6 - 7; Zelenayová Eva)

Magistrát hl. mesta SR

9. Bratislava spúšťa jarné upratovanie [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 1; vju)

10. Mestské časti po zime upratujú [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 6; JUHÁSZOVÁ Viera)

11. Polícia odpočúvala politikov [informácia]
(18.03.2011; Pravda; s. 1-2; su, vv, luk)

12. Z hokeja máme nočné mory [informácia]
(18.03.2011; Plus jeden deň; s. 10; ep)

13. Chystajú oficiálnu polmaratónsku trať [informácia]
(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; Lattacher Robert)

14. Magistrát tvrdí, že poškodenú dlažbu dá opraviť [informácia]
(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; rob)

15. MAGISTRÁT A ORGANIZÁTORI HOKEJOVÉHO ŠAMPIONÁTU SA NEVEDIA DOHODNÚŤ NA IDENTIFIKÁCII PRE REGULOVANÚ ZÓNU [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 12/14; IGAZ Rado)

16. POČAS MAJSTROVSTIEV BUDÚ FANÚŠIKOM K DISPOZÍCIÍ ŠTYRI ZÁCHYTNÉ PARKOVISKÁ [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; por. 6/9; KARDOŠOVÁ Monika)

17. ŠKÔLKÁRI V CENTRE BRATISLAVY ZAŽILI ŠOK [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; por. 7/9; BUKOVSKÝ Tomáš)

18. V aréne zariaďujú kabíny [informácia]
(17.03.2011; Sme; s. 28; KOTRIS Jozef)

19. Z.PAULINIOVÁ: PKO je jedinečné aj z architektonického hľadiska [informácia]
(17.03.2011; www.tasr.sk; Slovensko, s. -; Tasr)

Vybrané aktivity mestských častí

20. Hygienici: Šírenie infekcie Petržalke nehrozí [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 3; TKÁČIKOVÁ Lucia)

21. A bude svadba! [informácia]
(18.03.2011; Plus jeden deň; s. 9; TASR)

22. Novomestskí poslanci aj o návrhu rozpočtu [informácia]
(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; SITA)

23. Chcú informovať Ružinovčanov o šampionáte [informácia]
(16.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; SITA)

Mestské podniky a organizácie

24. Doprave škodí aj mestská karta [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 2; TKÁČIKOVÁ Lucia)

25. Alternatíva: rušenie obedov a minibusov [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 2; lut)

26. Po večerných zápasoch majú fanúšikov zvážať [informácia]
(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; rob)

27. PREDAJ AKCIÍ BVS MESTU SKALICA PREVERUJE PROKURATÚRA [informácia]
(17.03.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 11/12; CIGÁNKOVÁ Vlasta)

28. ÚRADY ŠETRIA PO SVOJOM [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; por. 9/14; KIRINOVIČ Pavol)

29. MLADÁ ŽENA SA VRHLA POD ELEKTRIČKU [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica JOJ; Krimi Noviny; 19.00; por. 2/20; HULÍKOVÁ Veronika)

Doprava

30. Bicykle spoja filmy a šport [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 5; HUDEKOVÁ Kristína)

31. Ak sa zastaví projekt TEN-T, Slovensko by mohlo prísť až o 450 miliónov eur [informácia]
(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn, rob)

Bratislavský vyšší územný celok

32. Osemročné gymnáziá dostali voľnú ruku [informácia]
(18.03.2011; Hospodárske noviny; s. 6; Nejedlý Tomáš)

33. Bratislavský kraj opravil v zime 2104 metrov štvorcových výtlkov [informácia]
(17.03.2011; www.aktualne.sk; Ekonomika, 14:34, s. -; tasr)

34. Na zimnú údržbu Bratislavský kraj zatiaľ minul 1 311 266 eur [informácia]
(17.03.2011; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; Sita)

Združenia miest a obcí

35. ZMOS: Obce dostanú na sčítanie ľudí viac ako 5,6 milióna eur [informácia]
(17.03.2011; www.tasr.sk; Slovensko, s. -; Tasr)

Iné informácie

36. Kultové sú ufo či bazén bez vody [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 1, 2; Tkáčiková Lucia)

37. Čím kratšia trať, tým viac žien beží [informácia]
(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 8; ŠIMO Marián)

38. BRATISLAVSKÉ LETISKO PÔJDE DO 30-ROČNÉHO PRENÁJMU [informácia]
(17.03.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 6/12; BARBORÁK Jaroslav)

39. BRATISLAVSKÉ LETISKO PRENAJMÚ NA TRIDSAŤ ROKOV [informácia]
(17.03.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

40. Bratislavské letiště do pronájmu [informácia]
(17.03.2011; Lidové noviny; s. 15; ČTK)

41. PKO je jedinečný, podľa odborníkov by sa mal zachovať [informácia]
(17.03.2011; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; Sita)

Texty

Primátor hl. mesta SR Bratislavy

1. MHD na hokej doplatí

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 1; Tkáčiková Lucia)

Do sporu o zdražovanie mestskej dopravy zatiahli aj majstrovstvá sveta v hokeji

Z cestovného počas šampionátu dopravný podnik nedostane nič. Pre chýbajúce peniaze trvá na zdražení cestovného.

BRATISLAVA. Vedenie mesta a dopravný podnik vyostrujú pozičný boj o zdražovanie MHD. Kým primátor a dopravná komisia mesta tvrdia, že stále je kde ušetriť, dopravca vypočítava, kde všade ho mesto pripravilo o peniaze. Stráca na mestskej karte, a najnovšie vraj aj na hokejových majstrovstvách.

"Výnos z cestovného počas majstrovstiev mať nebudeme," hovorí Pavel Derkay, predseda predstavenstva dopravného podniku.

Celý deň zadarmo

Dôvodom je aj to, že fanúšikovia so vstupenkou môžu cestovať v deň zápasu s bratislavskou MHD zadarmo. Dopravný podnik chce navyše krotiť revízorov, namiesto rozdávania pokút majú cudzincom predávať lístky. Náklady navyše znamenajú aj posilnené spoje na štadión.

Napriek tomutu výpočtu nevedel Derkay povedať, o koľko peňazí počas majstrovstiev prídu. Závisí to vraj od počtu fanúšikov, ktorí budú jazdiť zadarmo. Vyčíslil len, že za dva týždne šampionátu najazdia o 50-tisíc kilometrov viac ako zvyčajne.

Aj pre tieto výpadky a napríklad pre drahšiu naftu a vyššiu DPH žiada dopravný podnik drahšie cestovné o dvadsať percent. Získať tak chce 7 až 8,5 milióna eur.

Odpor z magistrátu

S drahším cestovným nesúhlasí mestská dopravná komisia ani primátor Milan Fáčnik (nezávislý s podporou Smeru). Podnik má podľa nich radšej šetriť.

"Tvrdenie vedenia dopravného podniku, že interné rezervy v podniku nepokryjú rozdiel v miliónoch eur, považujem za zavádzajúce," povedal Jozef Uhler (SDKÚ), predseda dopravnej komisie. Dopravný podnik by podľa neho úsporným plánom a rušením nevýhodných spojov dokázal ušetriť až deväť miliónov eur.

Uhler pohrozil, že možnosť šetriť by mohla preveriť aj dozorná rada, ktorú zatiaľ ešte pre spory pravicových poslancov s primátorom dopravný podnik nemá.

O zdražovaní MHD má rozhodnúť primátor Ftáčnik, sľúbil riadiť sa odporúčaním dopravnej komisie.

***

Výnos z cestovného počas majstrovstiev mať nebudeme.

Pavel Derkay, predseda predstavenstva DPB

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. V PKO prasklo potrubie

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 2; lut)

Na podmienkach vrátenia PKO sa mesto a investor nedohodli.

BRATISLAVA. Mesto stále nemá budovu PKO späť vo svojej správe. Dôvodom je podľa Ľubomíra Andrassyho, hovorcu primátora, chýbajúca dohoda medzi mestom a firmou Henbury, ktorá vlastní pozemky pod Parkom kultúry a oddychu a chce na nábreží stavať. PKO chcelo pritom mesto späť už k 1. marcu.

Medzitým v budove podľa Andrassyho prasklo potrubie.

Hovorca vraví, že sa s developerom nevedia dohodnúť na peniazoch. Henbury chcelo za pozemky, kde stojí PKO, nájomné, 4 eurá za štvorcový meter mesačne, čo primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) vyčíslil na 25-tisíc eur mesačne. Andrassy upozornil, že úvermi zaťažené mesto stále nemá rozpočet.

Mária Bujňáková, hovorkyňa developera, potvrdila, že na podmienkach vrátenia PKO sa ešte nedohodli. "Stále je to otvorené." Tak reagovala Bujňáková na otázku, či požiadavka investora 4 eurá za štvorcový meter stále platí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Zvieratá pochovávajú načierno

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 3; dra)

Bratislava nemá povolený cintorín pre domácich miláčikov, v Petržalke sú čierne hroby

Zvieracie cintoríny nemajú pravidlá. Mestá ich zriaďovať nemusia.

BRATISLAVA. V mestskom lesíku nad zoologickou záhradou by mohol vzniknúť zvierací cintorín. Psy, mačky a iné domáce zvieratá by tak mali svoje pomníky, pri ktorých by na nich mohli spomínať ich majitelia.

O zvieracom cintoríne hovorí Vladimír Kutka, riaditeľ Mestských lesov. Do úvahy prichádzajú aj iné miesta, napríklad Dúbravka či oblasť nad Partizánskou lúkou.

"S oddelením územného plánovania magistrátu sme vytypovali aj ďalšie lokality," hovorí Kutka. Po rokovaniach na magistráte ich predložia primátorovi Milanovi Ftáčnikovi (nezávislý s podporou Smeru).

Dnes len nelegálne

V hlavnom meste nie je žiadne miesto, kde by bolo povolené pochovať domáce zviera. Existuje len neoficiálne zvieracie pohrebisko v Petržalke medzi Malým a Veľkým Draždiakom, no je nelegálne a vedenie najväčšej mestskej časti hovorí o možnom hygienickom riziku.

Ľudia tam začali zvieratá pochovávať asi pred piatimi rokmi.

Mesto tvrdí, že zámer cintorína pre zvieratá schvaľuje, no upozorňuje, že u nás nie sú ani zákony, podľa ktorých by sa riadili. "Pri vytváraní týchto zariadení nebolo možné pokročiť, v legislatíve chýbajú jasne definované technické a hygienické podmienky," hovorí Daniela Rodinová z magistrátu. "Legislatíva o cintorínoch pozná len pojem ľudských ostatkov."

Cintoríny zvierat nie sú povinné

Rodinová dodala, že zo zákona zvieracie cintoríny obce zriaďovať nemusia. "Táto povinnosť sa týka len cintorínov pre ľudí. Zvieratá musia byť zneškodnené podľa zákona len v kafilérii." Kutka vraví, že ľuďom v Bratislave možnosť pochovávania zvierat chýba. Domácich miláčikov teraz môžu odprevadiť len do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu na Botanickej ulici. Za kafilérnu službu vyberá ústav podľa hmotnosti zvieraťa tri až 36 eur.

Odvoz mŕtvych zvierat do ústavu na Botanickú riešia aj niektorí veterinári, vtedy treba väčšinou platiť aj za dopravu a kuriéra.

Hrozba pri Draždiaku

Medzi Malým a Velkým Draždiakom vo veľkej väčšine pochovávajú psy. Petržalské vedenie čiernymi psími pohrebmi nadšené nie je. Zlegalizovanie pohrebov v tejto lokalite hovorkyňa mestskej časti Mária Grebeňová-Laczová vylučuje. "Hrozila by kontaminácia spodných vôd, ktorých hladina je na tomto mieste vysoká."

Hovorkyňa tvrdí, že samospráva tieto psie pohreby doteraz ticho tolerovala, no situácia sa podľa Laczovej dostáva do neúnosného stavu. "Hrozia vážne hygienické a epidemiologické riziká."

Bajan: Vyčistenie je drahé

Pozemok, na ktorom sa rozmohli ilegálne pohreby, je mestský, Petržalka sa oň iba stará. Starosta Petržalky Vladimír Bajan (nezávislý) chce o "hrozbe medzi Draždiakmi" rokovať s Ftáčnikom. Vyčistenie lokality od mŕtvych zvieracích tiel by vraj bolo drahé.

Bajan bude s Ftáčnikom hovoriť aj o zriadení zvieracieho cintorína, Petržalku však z možných lokalít pre vysokú spodnú vodu vylúčil. "V zahraničí je veľa príkladov, kde sú podobné cintoríny výnosnou komerčnou podnikateľskou činnosťou. Aj toto by mohla byť cesta, ako túto situáciu riešiť," vraví.

Hygienici hovoria, že v súvislosti s pochovávaním zvierat nie je dôvod na paniku. O zvieratá, ktoré ľudia pochovávajú, sa predtým starali a bývali očkované.

Text k obr.:

"Hrozia vážne hygienické a epidemiologické riziká."

Mária Grebeňová-Laczová, hovorkyňa Petržalky

Na nelegálny cintorín zvierat v lesíku pri Draždiaku vodia ľudia na prechádzku aj svoje psy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. O miesto zabojuje aj Petrek

(18.03.2011; Plus jeden deň; s. 7; Pristašová Eva)

EXSTAROSTA STARÉHO MESTA

Poznáme mená kandidátov na post hlavného architekta Bratislavy

BRATISLAVA - Bitka o post hlavného architekta sa začala. Poznáme mená tých, ktorí sa o teplučké miestočko popasujú. Medzi uchádzačmi je i bývalý starosta Starého Mesta Andrej Petrek, za ktorého vypukol škandál s prideľovaním bytov.

Človek na to, aby sa mohol stať hlavným architektom Bratislavy, potrebuje minimálne vysokú školu so zameraním na urbanizmus, architektúru či stavebníctvo. 7-ročnú prax v odbore a skúsenosti v riadení ľudí.

Tieto podmienky splnilo 26 kandidátov, z ktorých komisia vyberie víťaza. Na tento post si trúfa aj Andrej Petrek, ktorý sa na Slovensku preslávil najmä v súvislosti s bytovou kauzou.

"Som vyštudovaný architekt, celý život som to robil a rozumiem tomu," tvrdí Petrek. Zámery má najmä so zmenou územného plánu hlavného mesta. "Bratislava potrebuje jasnú a podrobnú reguláciu pre jednotlivé parcely. povedal Petrek. Svoju pozornosť chce však sústrediť aj na ochranu pamiatok. Tvrdí tiež, že si posvieti na rozmiestňovanie reklamy, ktoré chce zahrnúť do plánovacej dokumentácie.

Ako vidí svoje šance na úspech, nevedel zhodnotiť. "Nepoznám mená ďalších uchádzačov. Ku komisii som išiel ako prvý, na chodbe som stretol len troch," povedal nám.

Petrek predtým, ako zasadol na starostovskú stoličku, pôsobil ako šéf Pamiatkového ústavu či ako hlavný architekt Starého Mesta.

Rozhodnú v apríli

Ďalšie kolo výberu hlavného architekta bude 5. apríla, z neho vzíde víťaz. No definitívne toto meno musia na návrh primátora Milana Ftáčnika odklepnúť poslanci.

Že ide o skutočne lukratívne miesto svedči aj to, že odchádzajúci architekt Štefan Šlachta bral za polovičný úväzok 2 362 eur. Na plate nového sa bude magistrát dohodovať.

-----

Ďalší uchádzači

Ivan Podoba

Roman Talaš

Lucia Švecová

Gabriel Čech

Alexander Hollý

Vojtech Zelina

Vladimír Hrdý

Martin Pavelek

Kamil Paštéka

Branislav Tarnóci

Peter Majchrák

Eva Balašová

Daniel Klein

Jozef Švolík

Juraj Herman

Martin Gajdoš

Oto Novitzký

Juraj Mojžiš

Karol Hoffman

Ľubomír Mlynarčík

Peter Žalman

Štefan Hric

Ingríd Konrad

Ivan Riečny

Emil Makara

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. TRAM-TRAIN V BRATISLAVE - Z PETRŽALKY AŽ NA HLAVNÚ STANICU

(17.03.2011; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 12.00; por. 7/9; KATUŠKA Michal)

Jana ZVALOVÁ, moderátorka:

"Dopravu z bratislavskej Petržalky by mala uľahčiť špeciálna električka. Výhody nosného dopravného systému druhýkrát vysvetľoval občanom bratislavský primátor Milan FTÁČNIK. Projekt v hodnote 250 miliónov eur sa má financovať z európskych fondov. Téme sa venuje Michal KATUŠKA."

Michal KATUŠKA, redaktor:

"Primátor Bratislavy Milan FTÁČNIK sa opäť stretol s občanmi Petržalky. Približne 150-tim Petržalčanom vysvetľoval výhody nosného dopravného systému v podobe takzvaného tram-trainu, teda kombinovanej električky, ktorá je schopná fungovať aj na železničných tratiach. Projekt v hodnote 250 miliónov eur bude financovaný z európskych fondov a v jeho prvej fáze sa počíta aj s rekonštrukciou Starého mostu. O projekte hovorí primátor Bratislavy Milan FTÁČNIK."

Milan FTÁČNIK:

"My, ako mesto, musíme povedať, že chceme tým projektom pokračovať, chceme tú trať budovať a sme schopní ju budovať v čase, ktorý máme k dispozícii, to je 2011 až 2015, pretože vtedy sa končí možnosť čerpať peniaze z programovacieho obdobia 2007-2013."

M. KATUŠKA:

"Vedenie Bratislavy reagovalo na reakcie ľudí, ktorí sa na webovej stránke mesta mohli k projektu vyjadriť. Jeden z názorov tlmočí Tibor SCHLOSSER, hlavný dopravný inžinier."

Tibor SCHLOSSER:

"Je veľmi dôležité, aby sme riešili električku v Petržalke. A to je zaujímavosť, na (...), ale aj kombinovane. Ja sa vlastne dostanem z Petržalky oveľa (...) a komfortnejšie von, ľudia zvonku sa veľmi rýchlo dostanú do Petržalky. Čiže zatiaľ sa vníma Petržalka aj (...) ako samostatné mesto (nekvalitná nahrávka)."

M. KATUŠKA:

"Projekt nosného dopravného systému v podobe tram-trainu má byť v prvej fáze dokončený do roku 2015. Má viesť z Janíkovho Dvora, čo je lokalita na juhu Petržalky, až na hlavnú stanicu. Tram-train má byť schopný sa s regionálnych električkových tratí dostať na železničnú sieť a slúžiť v rámci integrovanej dopravy v širšom bratislavskom regióne."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. TEN-T 17 VERZUS DVOJKOĽAJKA DO PETRŽALKY

(17.03.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 2 min.; R)

Redaktor:

"Bratislavské mestské zastupiteľstvo do 31. marca rozhodne, či sa mesto bude uchádzať v tomto programovacom období o etapu európskeho projektu TEN-T 17, ktorá súvisí s vybudovaním koľajovej trate v mestskej časti Petržalka z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie. Materiálom sa bude v pondelok 21. marca zaoberať aj mestská dopravná komisia.

Rozhodnutie mestských poslancov o využití prostriedkov by malo padnúť do konca marca preto, aby sa stihli čerpať financie ešte v tomto programovacom období."

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Niektorí sa na to dívajú tak, že my touto požiadavkou chceme zastaviť projekt TEN-T, to znamená prepojenie Bratislavy s Viedňou a s Parížom a riešenie integrovanej dopravy v Bratislave, ktorú tento projekt prináša. V žiadnom prípade to tak nie je . Včera sme mali okrem verejného stretnutia aj odborné stretnutie práve so zástupcami projektu TEN-T a vysvetľovali sme si, že toto od začiatku bola súčasť tohto projektu, pretože ak sa raz postaví tunel popod Dunaj a raz za dve hodiny cez neho prejde vlak z Paríža, tak asi by ten tunel nebol efektívny a ekonomicky využitý a potrebujeme doňho zaústiť aj mestskú alebo regionálnu dopravu, čo práve robí koľajová trať cez Petržalku."

Redaktor:

"Pretože sa niektoré časti projektu TEN-T oneskorili, mesto ponúka vlastný projekt, ktorý magistrát je schopný zrealizovať v tomto programovacom období."

M. FTÁČNIK:

"My budeme musieť preukázať pre Európsku komisiu projektovú pripravenosť, časový harmonogram a našu schopnosť vyčerpať tie peniaze v stanovenom čase. To je rozhodujúce pre to posúdenie na úrovni Bruselu, že áno, dáme vám tie peniaze, čerpajte, lebo sme si istí, že do konca programovacieho obdobia podľa stanovených pravidiel Európskej únie tie peniaze naozaj vyčerpáte. Inak tie peniaze skončia na iných prioritách, možno na diaľniciach alebo v iných operačných programoch."

Redaktor:

"Žiadosť musí byť podaná prostredníctvom schváleného uznesenia mestského zastupiteľstva do konca marca. Následne bude mať mesto Ďalšie tri mesiace, aby pripravilo časový harmonogram a stav projektovej dokumentácie. Definitívne by sa teda o projekte malo rozhodnúť v júli."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. PRIMÁTOR ODPOVEDÁ

(17.03.2011; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 14 min.; VAŽANOVÁ Alexandra)

Alexandra VAŽANOVÁ, redaktorka:

"Pán primátor, čo je na tom pravdy, že už v roku 1998 ste dostali ponuku stať sa primátorom hlavného mesta, alebo bojovať o tento post, ale odmietli ste to s vysvetlením, že ste sa nepripravovali dlhé roky vo veľkej politike na to, aby ste skončili v komunále. Platí tento výrok?"

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Možno si pamätáte na rok ´98, to bol čas, kedy ja som vlastne bol už ôsmym rokom poslancom Národnej rady, osem rokov som pracoval vo výbore pre školstvo, vzdelanie a šport a naozaj som mal pocit, že som pripravený na to, aby som sa uchádzal o najvyšší post aj v oblasti školstva, pretože som v tejto oblasti pracoval. Ja nie som človek, ktorému povedia - chceš funkciu? A ja poviem - chcem! A rýchlo sa tam rozbehnem. Ja keď som sa uchádzal teraz o post primátora hlavného mesta Slovenskej republiky, tak som sa na to pripravoval minimálne rok a pol. Zodpovedne pripravený, obsahovo, vecne. A vtedy som mal pocit, že to prišlo tak narýchlo - že: Si populárny, nechceš kandidovať? Tak som povedal: Nie, nechcem kandidovať, pretože sa cítim pripravený na iné veci. Nakoniec sa to presadilo, v roku ´98 som bol nominovaný za ministra školstva a myslím, že som do toho postu vstupoval skutočne pripravený, práve po tej opozičnej práci v Národnej rade. Čiže to nebola vtedy dehonestácia komunálnej politiky, ten môj výrok, ako by sa to niekomu mohlo zdať, ale skôr otázka toho, že naozaj to beriem zodpovedne. Ak sa o niečo uchádzam, chcem mať pocit, že na tú funkciu, na ktorú sa... o ktorú sa uchádzam, som naozaj pripravený."

A. VAŽANOVÁ:

"Ste pripravený na post primátora, najmä teda v súvislosti s tým, čo sa v ostatnom čase deje, naozaj, už ataky na vašu osobu sú veľmi silné. Neľutujete, alebo nebol moment, za tých pár mesiacov na poste primátora, kedy ste oľutovali, že naozaj, toto nie je cesta?"

M. FTÁČNIK:

"Nie. Určite nie. Ja som bol hlboko presvedčený, že mesto potrebuje zmenu. Chcem byť nositeľom tej zmeny. Ja chápem, že sa to všetkým nepáči, mnohí sú zvyknutí na poriadky, ktoré v meste fungovali dvadsať rokov, a ja hovorím, že to tak už nemôže fungovať. Že to mesto sa musí zmeniť, že sa musí zmeniť k lepšiemu, musí sa zmeniť vo vzťahu k občanom. A sú ľudia, ktorým to prekáža. Tí sa snažia na mňa útočiť a snažia sa hľadať rôzne mocenské pozície, ktoré by mi sťažili túto predstavu. Ale ja to beriem s nadhľadom. Ako, to je do času. To sa skôr či neskôr ukáže, kde je pravda, čiže neľutujem."

A. VAŽANOVÁ:

"Meníte Bratislavu, chcete aj prostredníctvom ľudí, ktorým ste dali svoju dôveru. Medzi nich patrí aj Viktor STROMČEK. O ňom sa už písalo, že aj pán predseda Národnej rady má s ním problém, dokonca sa hovorilo, že vás upozorňoval na to, aby ste na post šéfa magistrátu nevymenovali takéhoto človeka. Vy ste tak urobili. Médiami prebehla informácia, že pán STROMČEK sa nemieni vzdať poslaneckého mandátu, a že teda by chcel zostať aj poslancom Národnej rady, aj šéfom magistrátu. Ako vnímate tento fakt?"

M. FTÁČNIK:

"Ja som takú informáciu ešte od pána STROMČEKA nedostal, ale vnímam to tak, že on sa musí rozhodnúť, či stíha to, čo vlastne si zobral na svoje plecia. Ja som mu povedal, že žiadam od neho stopercentný výkon na magistráte a tento výkon mi poskytuje. Vidím, že ten magistrát sa rozbieha, že sa aj v ňom pripravujú zmeny, ktoré sú potrebné, čiže vnímam to takýmto spôsobom a pozerám sa aj na ostatných predstaviteľov veľkej politiky, ktorí pôsobia v komunálnej politike. Či je to pani starostka ROSOVÁ, ktorej sa nikto na toto nepýta, alebo pán poslanec OSUSKÝ, ktorý je mestským poslancom, prorektorom Univerzity Komenského, poslancom Národnej rady. A nikto mu nekladie otázku, ako to všetko stíha. Pre mňa je dôležité, aby pán STROMČEK zabezpečoval úlohy, ktoré sú naňho kladené, a vidím, že tu večer o desiatej ešte svieti, takže robí tú funkciu naozaj zodpovedne."

A. VAŽANOVÁ:

"Keď už ste to načali, aký je váš názor na to, keď politik vykonáva viacero funkcií?"

M. FTÁČNIK:

"Ja si myslím, že by sme mali dospieť k tomu, že by sme povedali, ktoré funkcie sú zlučiteľné, ktoré nie. Tá diskusia o tom, či komunálna politika je zlučiteľná s veľkou politikou je podľa mňa diskusia, ktorá by sa mala raz uzavrieť a povedať - áno, je, alebo nie, nie je. Mne to skôr vychádza, že nie, nie je. Že by sme mali robiť stopercentne to, na čo sme boli zvolení a nekombinovať to s inými funkciami a tváriť sa, že veď ja to stíham, veď to sa nejako dá a využijem to, čo viem aj v tej veľkej politike. Tak keď sa chceš venovať veľkej politike, tak sa tomu venuj na sto percent, lebo to od teba voliči očakávajú."

A. VAŽANOVÁ:

"Poďme k osobe pána GEMERANA, nedávno vystúpil pred poslancami a obhajoval vlastne svoju osobu. To však nie je otázka, ktorú sa chcem pýtať. Skôr sa chcem pýtať, čo hovoríte na to, že podal návrh na ochranu osobnosti, to znamená, že komunikácia medzi vami dvomi bude mať asi dohru na občianskom súde."

M. FTÁČNIK:

"On to interpretoval tak, že ja som vyjadreniami na tlačovej konferencii, keď som pomenoval veľmi presne situáciu v BVS, ohrozil alebo poškodil dobré meno Bratislavskej vodárenskej spoločnosti."

A. VAŽANOVÁ:

"Máte ten pocit, že ste tak urobili?"

M. FTÁČNIK:

"Ja si myslím, že to nie je pravda. Ja som použil všetky tie fakty, ktoré som získal od zamestnancov spoločnosti, ktorí pôsobia vonku. Je možné, že som sa v niektorej veci pomýlil, ale to nebola snaha poškodiť dobré meno spoločnosti a myslím si, že môžem ďalej zotrvať na tom, že situácia v spoločnosti BVS je vážna a vyžaduje si riešenie. U mňa v prvom rade to riešenie, aby sa zmenilo vedenie spoločnosti, to znamená, aby sa vymenil generálny riaditeľ, vymenili sa orgány spoločnosti, takto to naďalej vnímam a som pripravený vysvetliť veci pred súdom, aby bolo jasné, že som nemal úmysel poškodiť dobré meno spoločnosti, ale poukázať práve na problematické hospodárenie, ktoré spoločnosť má."

A. VAŽANOVÁ:

"Hovoríme o hospodárení, nielen problematické hospodárenie BVS-ky, ale aj mesto má problémy s financiami. Poslanci vás nejakým spôsobom zaviazali, že práve do dnešného dňa im máte poskytnúť všetky relevantné informácie o finančnej kondícii mesta. Stalo sa tak?"

M. FTÁČNIK:

"Stalo sa tak jednoznačne, my sme o tom informovali už v utorok na finančnej komisii, dnes ten materiál predložíme poslancom písomne. Je to ešte horšie, ako sme čakali. Keď sme si to tak zosumarizovali a napočítali tie jednotlivé položky, tak minulé vedenie nechalo do tohto volebného obdobia záväzky a nezaplatené faktúry za 95 miliónov euro."

A. VAŽANOVÁ:

"Hovorilo sa o tridsiatich miliónoch..."

M. FTÁČNIK:

Hovorilo sa o tridsiatich miliónoch, ktoré boli viazané najmä na otázku zimného štadióna a na Starú radnicu, ale k tomu si pripočítajte 56 miliónov, ktoré sú problematické a ktoré treba zaplatiť za Dopravný podnik, z toho 49 miliónov je úver, ktorý si Dopravný podnik zobral na nákup autobusov. Nepochybne ich bolo treba, a tam tá doba splatnosti je osem rokov. Čiže nie je to záväzok, ktorý treba splatiť zajtra. Na zimnom štadióne by sme, obrazne, mali zaplatiť veci už zajtra, pretože sme si výkony objednali a neplatíme. Čiže musíme ich takzvane reštrukturalizovať, teda rozložiť ich v čase prostredníctvom bankového partnera, ktorý zaplatí to, čo my schopní zaplatiť nie sme, a my mu to budeme splácať, povedzme, tri alebo štyri roky."

A. VAŽANOVÁ:

"S úrokmi..."

M. FTÁČNIK:

"S úrokmi, samozrejme, ale to je vlastne to, čo nám nechalo to minulé vedenie. Jednoducho správali sa nezodpovedne, objednali si výkony, na ktoré nemali peniaze a tie výkony my teraz budeme splácať. Čiže poslancom sme dnes informáciu predložili a z tej informácie vyplýva, že situácia v meste je naozaj vážna v tom, že nás každoročne budú zaťažovať tieto splátky. A keď pozriete na návrh rozpočtu na rok 2011, tak v kapitálovom rozpočte máme prakticky takmer všetko veci, ktorými platíme staré veci, a nová vec je, povedzme, len jedna, kde z Fondu rozvoja bývania sa snažíme dokončiť prístavbu petržalského domova seniorov, pretože ten projekt je pripravený, má vybraného zhotoviteľa a kvôli nedostatku peňazí v minulom roku bol pozastavený."

A. VAŽANOVÁ:

"Čiže jediná investičná aktivita."

M. FTÁČNIK:

"Čiže jedna nová investičná aktivita a ďalších 20 miliónov euro budeme venovať na to, aby sme splatili staré veci a to sme sa z toho záväzku dostali ešte len kdesi na jednu štvrtinu, alebo možno ešte menej."

A. VAŽANOVÁ:

"Pán primátor, skloňuje sa aj pojem nútená správa. Hrozí toto Bratislave? Skončí tak ako Devín? Napokon mesto pomáhalo práve..."

M. FTÁČNIK:

"V žiadnom prípade. V žiadnom prípade.

A. VAŽANOVÁ:

"...Devínu."

M. FTÁČNIK:

"Nie, v žiadnom prípade. Toto bola panická správa a ja sa čudujem tomu, že ju šírili, práve predseda..."

A. VAŽANOVÁ:

"A viete, odkiaľ išla?"

M. FTÁČNIK:

"Predseda finančnej komisie. Veď je to smiešne! Človek, ktorý má k dispozícii celý úradnícky aparát na finančnej komisii v oblasti financií, ktorý má na každej komisii riaditeľa magistrátu a nie je schopný opýtať sa na situáciu v meste a snaží sa to robiť prostredníctvom tlačových konferencií. To dehonestuje výkon funkcie..."

A. VAŽANOVÁ:

"Čiže nebola to korektná informácia."

M. FTÁČNIK:

"... predsedu finančnej komisie. Nebola to vôbec korektná informácia, pretože sme poslancov informovali, že faktúry po lehote splatnosti, na tie sa viaže tá otázka nútenej správy, sú vlastne len vo výške asi jeden a pol percenta. Zákon predpokladá, že ak nie ste schopní platiť až do výšky pätnásť percent, vtedy nastupuje nútená správa, vtedy začínajú problémy, teda takzvaný ozdravný režim."

A. VAŽANOVÁ:

"...ozdravný režim."

M. FTÁČNIK:

"Potom ide nútená správa a ten ozdravný režim sa mesta netýka, pretože my sme všetky tie pohľadávky predĺžili z hľadiska lehoty splatnosti. My nehovoríme, že ich nemáme. Tých 95 miliónov, to sú tie pohľadávky, ale my sme ich..."

A. VAŽANOVÁ:

"Čiže nehrozí..."

M. FTÁČNIK:

"...rozložili."

A. VAŽANOVÁ:

"...ani ozdravný režim, ani nútená správa."

M. FTÁČNIK:

"Ani ozdravný režim, žiadny panický režim nám nehrozí. My sa snažíme to mesto konsolidovať, predložili sme ozdravný, konsolidačný rozpočet, a pevne verím, že poslanci ho podporia.

A. VAŽANOVÁ:

"Pán primátor..."

M. FTÁČNIK:

"Lebo v tom rozpočte nie je veľký manévrovací priestor a ide presne tým smerom, čo poslanci požadujú: Dajte do poriadku financie mesta. Presne to robíme."

A. VAŽANOVÁ:

"Vy potrebujete mať, samozrejme, k výkonu svojej funkcie aj námestníkov. Jediná otázka, pretože sme sa už viackrát o tom rozprávali. Poslanci vás zaviazali, že do 31. marca má dôjsť k dohode. Môže vás niekto uznesením k tomu zaviazať?"

M. FTÁČNIK:

"Ja som sa vyjadril verejne, že dohoda sa nedá vynútiť uznesením. To je taká naivná predstava a pre mňa tak trošku úsmevná. Ale beriem to tak, že poslanci signalizujú, že tá téma námestníkov je pre nich vážna. Ja som teda zvolal politické rokovanie, ktoré sme mali v pondelok, kde som oznámil takpovediac ústretový krok. Povedal som ,že nebudem predpisovať, z ktorej strany majú byť námestníci, ale že som pripravený navrhnúť kohokoľvek, koho nominuje koalícia, okrem jedného mena, s ktorým mám problémy."

A. VAŽANOVÁ:

"A to?

M. FTÁČNIK:

"A že teda môžu nominovať dvoch svojich nominantov a jeden nominant by mal pochádzať z nekoalície, to znamená bol by zástupcom tých ostatných pätnástich poslancov, ktorí boli zvolení za Smer, za Stranu zelených, alebo nezávislý poslanci."

A. VAŽANOVÁ:

"Prezradí to meno, s ktorým máte problém?"

M. FTÁČNIK:

"Padol návrh na pána poslanca LENČA, ja som povedal, že pána poslanca LENČA nenavrhnem. Považujem to za legitímne právo primátora, pretože bez môjho návrhu nemôže vzniknúť námestník. Ale aby som ukázal dobrú vôľu, povedal som to, čo som povedal, a súčasne som ale vyhlásil, a to chcem povedať aj vám, že vnímam, že tá téma námestníkov sa spája s otázkou priorít Bratislavy. Ž pre mňa úplne najdôležitejšie je to, aby sme sa dohodli na tom, čo budeme robiť v týchto štyroch rokoch. Myslím si, že nie sme od seba ďaleko, keď si pozriete volebné programy koalície a volebný program primátora, nájdete tam množstvo zhôd..."

A. VAŽANOVÁ:

"Čiže na prioritách sa dá dohodnúť..."

M. FTÁČNIK:

"...a prienikov."

A. VAŽANOVÁ:

"...a na námestníkoch zatiaľ nie."

M. FTÁČNIK:

"Ja verím, že sa na prioritách dá dohodnúť. Od poslancov počúvam: Ale, veď to uvidíme, a tvária sa tak neurčito, ale pre mňa je to základná platforma, aby sme obyvateľom Bratislavy povedali, napriek tomu, že sme rozdielni, povedzme zastupujeme rozdielne politické strany, alebo rozdielne politické pohľady, pretože ja žiadnu politickú stranu nezastupujem, ale sme schopní sa dohodnúť na tom, čo pre vás urobíme. Máme tuná plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja..."

A. VAŽANOVÁ:

"To je dobrá správa, prepáčte..."

M. FTÁČNIK:

"A ja na tie priority nadviažem námestníkov. Aby ste túto väzbu chápali, že to je vec, ktorá sa dá urobiť naraz. Dohodnime sa na prioritách, v tom momente som pripravený navrhnúť námestníkov."

A. VAŽANOVÁ:

"Poďme rýchlo k diváckej otázke. Môže zastavením TEN-T Slovensko prísť o 450 miliónov eur? Je to otázka, ktorá je skôr, že Bratislava nejakým spôsobom zamedzila možnosti, aby Slovensko získalo tieto peniaze."

M. FTÁČNIK:

"Ja by som rád vysvetlil túto súvislosť, lebo zaznela aj na verejnej diskusii, ktorú sme mali v Petržalke. V žiadnom prípade to tak nestojí. To, že sa Bratislava uchádza o získanie finančných prostriedkov znamená len to, že sa uchádza o skoršiu realizáciu jednej časti projektu TEN-T. Električka v Petržalke, alebo koľajová doprava v Petržalke, aby som to takto lepšie povedal, je súčasťou projektu TEN-T. My podporujeme to, aby sa ďalšie časti toho projektu zrealizovali, mali sme veľké stretnutie s odborníkmi, ktorí aj zastupovali projekt TEN-T a ktorí povedali, že povedzme projekt Filiálka predmestie je pripravený a že by riešil mnohé problémy práve integrovanej dopravy. Teda dopravy tých, ktorí prichádzajú do Bratislavy pracovať. Čiže v žiadnom prípade to nejde proti sebe. Takto sa to ľahko vníma."

A. VAŽANOVÁ:

"Boli také obavy aj včera, vyjadrili ľudia takéto obavy? Nie je to len divácka otázka?"

M. FTÁČNIK:

"Vyjadrili také obavy, nie je to len divácka otázka. Vyjadrili také obavy a my sme vysvetlili, a máme to naozaj potvrdené, aj to tam povedal zástupca Dopravoprojektu, ktorý nám cez médiá odkazuje, že my sa snažíme brzdiť projekt TEN-T. Včera povedal, že koľajová doprava v Petržalke, tá trať, ktorú chceme vybudovať, je súčasťou projektu TEN-T. Tak to zaznelo aj z druhej strany, je to to isté, čo hovoríme my. My nechceme ísť proti projektu TEN-T, my to vnímame len tak, že tu znie otázka pre vládu a pre Brusel, čo sme schopní vo zvyšku programovacieho obdobia, od roku 2011 do konca roku 2015, kedy je posledný dátum, kedy môžete čerpať peniaze, čo sme schopní reálne urobiť."

A. VAŽANOVÁ:

"A tá električka je reálna?"

M. FTÁČNIK:

"A tá električka je reálna, spolu s projektom Filiálka. Ak by sa tieto dve časti podarilo zrealizovať, máme šancu, že v ďalšom programovacom období sa potom tie trate prepoja, prostredníctvom tunela alebo iným spôsobom, tak aby celý ten projekt TEN-T dostal zmysel."

A. VAŽANOVÁ:

"Pán primátor, ďakujem za vaše odpovede a za váš čas."

M. FTÁČNIK:

"Ďakujem aj ja, dovidenia."

A. VAŽANOVÁ:

"Dovidenia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. Milan Ftáčnik: Bratislava fungovala ako štát v štáte

(15.03.2011; Slovenské národné noviny; č. 10, s. 6 - 7; Zelenayová Eva)

V čase, keď v prvých hodinách V zrodu novodobej slovenskej štátnosti Milan Ftáčnik, Jozef Prokeš, Vladimír Bajan a Marián Andel prinášali ústavu, štátny znak, pečať a vlajku SR do Rytierskej siene Bratislavského hradu, nemal súčasný primátor hlavného mesta Slovenskej republiky ani 36 rokov. O mnoho rokov neskôr dobyl baštu pravicových mestských vlád - Bratislavu.

Ako sa cítite vo funkcii primátora Bratislavy?

Je to pocit veľkej zodpovednosti, pretože mesto je jeden veľký organizmus pozostávajúci zo 17 mestských častí, s množstvom problémov, ktoré treba riešiť. Vnímal som ich ako poslanec mestského zastupiteľstva, pretože 8 rokov som pôsobil v tejto funkcii a snažil som sa na ne upozorňovať. Uvedomujem si, že naozaj treba mnohé veci zmeniť. Funkcia primátora vytvára veľkú príležitosť tieto zmeny urobiť a problémy riešiť tak, aby ľudia boli spokojní a cítili, že sa mesto vyvíja dobrým smerom.

Očakávali ste, že po primátorovi Kresťanskodemokratického hnutia nájdete toľko káuz, koľko sa ich prevalilo na verejnosť?

Myslím si, že sa to dalo očakávať, veď v meste dvadsať rokov vládli tie isté pravicové politické zoskupenia, ktoré si vytvorili mechanizmy na fungovanie Bratislavy ako štátu v štáte. Väčšina v zastupiteľstve im dávala pocit, že si môžu robiť, čo chcú, veď Bratislavčania ich vždy zvolia. Odrazu prišiel niekto, kto sňal pokrievku a ukázalo sa, že z toho kotla vyskakujú veci, ktoré sa možno nikdy nemali dostať na verejnosť.

Napríklad?

Bývalý primátor Ďurkovský odmietal zverejniť rozhodnutia o prideľovaní bytov na úrovni mesta, ja som vo volebnej kampani sľúbil, že to urobím, a aj som to urobil. Usilujem sa presadzovať myšlienku otvorenej samosprávy a zverejňovať informácie aj nad rámec zákona. Mám však aj ambíciu pokúsiť sa vtiahnuť obyvateľov do spolurozhodovania mesta. O to sa nikto nikdy nezaujímal. Dvadsať rokov sa funkcionári mesta správali tak, že zvolili ste nás a dajte nám štyri roky pokoj. Veď my najlepšie vieme, čo treba robiť. Myslím si, že potenciál mesta sa skrýva práve v jeho obyvateľoch, v aktívnych Bratislavčanoch, ktorí chcú, aby to mesto fungovalo inak. O nich sa chcem oprieť vo svojej činnosti.

Už ste začali uskutočňovať niektoré zo svojich predsavzatí?

Začal som s tými, ktoré sa dajú urobiť relatívne rýchlo a bez veľkých finančných prostriedkov. Zverejňujeme zmluvy a faktúry, takisto pridelené byty, o ktorých budeme naďalej každý štvrťrok informovať poslancov a tým aj verejnosť. Rozhodol som o tom, že budeme zverejňovať aj záväzné stanoviská k investičnej činnosti, čo je vážna vec v súvislosti s rozvojom mesta. Aby obyvatelia mesta vedeli, s akou stavebnou činnosťou magistrát súhlasí či nesúhlasí. Všetko som sa rozhodol dávať na internet. Uskutočnil som deň otvorených dverí a týmto spôsobom sa chcem každý mesiac stretávať s ľuďmi.

Azda najväčšiu pozornosť médií, ale aj aktivistov, pútal Park kultúry a oddychu (PKO). Čo sa dosiaľ podarilo objasniť?

Aby sme objasnili, čo sa v minulosti stalo, vytiahli sme na povrch všetky dokumenty, ktoré sa týkali PKO. Už na ustanovujúce zastupiteľstvo som predložil prvú informáciu a v januári dostali poslanci ďalšiu objemnú zložku. Vyplýva z nej, že bývalý primátor Ďurkovský uzatváral bez vedomia zastupiteľstva zmluvy, ktoré sa týkali vážnych rozhodnutí o PKO. A fakticky pripravil celú situáciu tak, že PKO mal byť vyprázdnený a odovzdaný investorovi na búranie v medziobdobí medzi voľbami a nástupom nového primátora. My sme vo volebných programoch hovorili, že sa pokúsime z PKO zachrániť to, čo sa bude dať.

Pozemky pod PKO boli síce predané, ale stavba patrila mestu. Ako mohol investor siahnuť na budovu PKO?

Budova aj naďalej patrí mestu. Len bola vydaná takpovediac proti vôli novozvolených predstaviteľov mesta.

Ako je to možné?

Lebo si primátor trúfol na viac, ako mu umožňuje zákon, a urobil kroky, ktoré dnes právnici hodnotia ako kroky nad rámec jeho právomoci.

Ale z budovy už boli odstránené vitráže i mnohé umelecké diela!

To všetko sa stalo na základe zmlúv, ktoré uzatvoril bývalý primátor a investor na základe toho urobil kroky, ktoré našťastie sú vratné. Nevratné by boli, keby PKO zbúrali. Investora limituje čas vyplývajúci z bankových úverov a mesto považuje za potrebné prerokovať tieto veci s obyvateľmi Bratislavy a potom rozhodnúť v mestskom zastupiteľstve. Nechceme to robiť za zatvorenými dverami, ako to robilo bývalé vedenie, PKO chceme riešiť po verejnej diskusii. Meritum diskusie o PKO by malo byť v tom, čo vlastne chceme na nábreží mať. Schválený a platný územný plán umožňuje, aby tam vyrástli polyfunkčné budovy.

Aj s tými škatuľami v podhradí? Áno, toto všetko je možné. A dá sa to ešte prehodnotiť?

Obávam sa, že sú veci, ktoré sa nedajú celkom vrátiť späť. Mesto pred piatimi-šiestimi rokmi predalo pozemky na nábreží, čím dobrovoľne vyslovilo súhlas s tým, že tam bude postavené niečo iné, než je tam teraz.

Ale mesto môže mať nároky voči investorom a nemusí súhlasiť so všetkým, čo im vyhovuje.

Presne tak, a preto chcem iniciovať diskusiu o tom, akú tvár má mať nábrežie, akú tvár majú mať nové budovy, ktoré tam vyrastú, a čo sa dá zachovať z PKO. Ide o cenný bratislavský priestor, v ktorom by sme chceli aj v budúcnosti udržať kultúru mestského a nadmestského významu tak, ako to umožňuje a predpokladá územný plán.

S investorom ste sa dohodli?

S investorom sme sa dohodli, že pôjdeme do verejnej diskusie. Je dôležité, ako sa vyjadrí bratislavská verejnosť, lebo chápem aktivistov, ktorí sú aktívnymi občanmi v prvej línii, ale počúvam aj iné názory. Mladí ľudia napríklad hovoria, že ten priestor im už nehovorí to, čo nám, ktorí sme tam chodievali na stužkové a na tanečné zábavy, že oni ten priestor vnímajú inak. Čiže názory môžu byť v širšom bratislavskom kontexte iné. A po verejnej diskusii bude rozhodnutie na poslancoch mestského zastupiteľstva.

Zo zverejnených zoznamov obyvateľov mesta, ktorým boli pridelené byty, je zrejmé, že si KDH kupovalo priazeň vplyvných, mienkotvorných ľudí a zároveň bratislavských voličov. Či už ide o Milana Lasicu, Juraja Kukuru a ďalších. Čo si o tom myslíte?

Ja som priateľom otvorenosti a transparentnosti. To je zmena, ktorú chcem priniesť mestu. Aj v oblasti prideľovania bytov, kde prijmeme jasné pravidlá, komu je možné prideliť byt, a raz štvrťročne budeme zverejňovať, kto byt dostal a prečo. Kontrast bude zreteľný každému Bratislavčanovi.

Takže Bratislava má šancu vymaniť sa zo straníckeho geta?

Ako to myslíte?

KDH si tu predsa vytvorilo svoje geto.

Tak to je pravda, ale skôr by som to nazval lénom pre politickú stranu. Tak sa to určite skončí. Nechcem byť nositeľom žiadneho takého konceptu, práve naopak. Snažím sa, aby Bratislava bola mestom pre všetkých. To znamená, bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany pochádzajú alebo ktorú politickú stranu volia, mali by sa tu obyvatelia mesta cítiť doma a systém fungovania by mal byť natoľko transparentný, otvorený, aby ľudia sami mohli skontrolovať, či samospráva, ktorú si zvolili, pracuje v ich prospech alebo v prospech niekoho iného. Ja ale nehovorím o potláčaní strán. Len nechcem pripustiť, aby si napr. strany mechanicky podelili mestské podniky a urobili si z nich dojné kravičky, pretože aj to, zdá sa, bolo v minulosti praxou.

Exprimátor Ďurkovský tvrdí, že k privatizácii Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) nedošlo. Vy hovoríte, že vodárne boli pravdepodobne tunelované. Z čoho vychádzate?

Samotná materská spoločnosť BVS sprivatizovaná nebola, ale sprivatizovaná bola čiastočne jej dcéra, ktorú si BVS vytvorila na to, aby jej poskytovala servisné služby. Vytvorila ju vyčlenením vlastnej divízie a urobila z nej dcérsku spoločnosť. Vzťahy nastavila tak, že nemáme pocit, že sú nastavené ekonomicky efektívne. To, čo sa v rámci materskej spoločnosti riešilo za pár eur, teraz si spoločnosť objednáva u svojej dcéry drahšie. Tak by to fungovať nemalo. Čo sa týka môjho vyjadrenia o pravdepodobnom tunelovaní BVS, vyplýva z podnetov, ktoré som dostal najmä od zamestnancov. Zamestnanci sa už v minulom volebnom období obracali na poslancov. Vtedy išlo o anonymné podnety, báli sa toho, že sa dostanú do zložitej situácie, pretože keď upozornili na problémy, generálny riaditeľ to riešil tak, že prepúšťal ľudí, ktorí mali iný názor. Jednoducho ich vypudil zo spoločnosti a ponechal len poslušných. Dostal som teda podnety, ktoré svedčia o nehospodárnom riadení spoločnosti. A toto som povedal nahlas ako argument, prečo si myslím, že treba zmeniť vedenie BVS a postaviť na jej čelo manažérov, ktorí budú mať hlavnú úlohu zabezpečiť prosperitu spoločnosti.

Má mesto na to dosah?

Jednoznačne, pretože je väčšinovým akcionárom. Prostredníctvom valného zhromaždenia dokážeme vymeniť obsadenie orgánov, hoci určitý čas to potrvá. Najskôr to musia schváliť mestskí poslanci v súlade so zákonom o Bratislave.

A máte na takúto zmenu podporu v zastupiteľstve?

Hľadám ju a pevne verím, že sa dohodneme, lebo všetci si uvedomujú, že musíme urobiť zmeny.

Predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že predseda KDH musel vedieť, čo sa deje vo vodárňach, lebo šéfa dozornej rady BVS Karola Koladu vymenoval tiež za šéfa dozornej rady Národnej diaľničnej spoločnosti. Je možné, aby jeden človek šéfoval dozorným radám dvoch významných spoločností? Ešte stále je v týchto funkciách?

Pokiaľ viem, tak je. A určite je predsedom dozornej rady BVS. V predošlom volebnom období 2002 - 2006 vykonával funkciu námestníka primátora pre dopravu. Nominovalo ho KDH, takže ide o funkcionára, ktorý pôsobí v mene KDH. Takto sa dostal aj do dozornej rady BVS a mám znovu návrh, aby pokračoval vo funkcii člena dozornej rady. Návrh predložilo KDH. Či ho poslanci schvália, uvidíme.

Čo z vašich predsavzatí ste už splnili?

Okrem otvorenej samosprávy, ktorú som už začal realizovať, riešil som veci týkajúce sa PKO, problémy s vodárňami a s ďalšími podnikmi mesta, lebo to sú záležitosti, ktorým sa treba venovať hneď na začiatku. Ale pracujeme aj na materiáli, ktorý sa týka druhej časti môjho volebného programu nazvaného doprava. Ten hovorí o reálnej výstavbe nosného dopravného systému, o čom sa v Bratislave roky diskutuje, ale nekoná. Konkrétne ide o koľajovú trať do Petržalky. Filozofia môjho dopravného systému je postavená na posilnení verejnej dopravy. Materiál ráta so zlepšením mestskej hromadnej dopravy za peniaze z európskych fondov.

Pred voľbami ste hovorili o dlhu mesta vo výške 35 miliónov eur. Nedávno však zastupiteľstvo odhlasovalo ďalšie peniaze na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Ako budete riešiť zadlžovanie mesta?

Toto je najvážnejšia otázka, pretože všetky dobré zámery sú limitované tým, koľko na ne máme finančných prostriedkov. Minulé vedenie sa nesprávalo zodpovedne a zanechalo nám nezaplatené faktúry a dlhy vo výške okolo 35 až 40 miliónov eur. Čiže situácia je ťažká, musíme konsolidovať rozpočet a začať šetriť. Mesto musí začať so znižovaním výdavkov a zvyšovaním príjmov. Nemáme inú cestu. Znižovanie výdavkov sa začína na magistráte, chceme znižovať prostriedky určené na mzdy, ale budeme aj prepúšťať. Začali sme znížením platov vedúcich zamestnancov - primátora, riaditeľa magistrátu, riaditeľa kancelárie, takže šetrenie sa netýka len radových úradníkov. Šetrenie je však len prvý krok, druhým bude zvyšovanie príjmov mesta, napr. cez zvýšenie cestovného v mestskej hromadnej doprave, ktoré dostal na stôl už bývalý primátor, a tak akosi alibisticky ho posunul na ďalšie volebné obdobie. Nevyhneme sa zrejme ani zvýšeniu daní z nehnuteľností.

Takže siahnete do vreciek Bratislavčanov?

Áno, ale to je výsledok politiky predošlého vedenia.

S akým rozpočtom Bratislava hospodári?

Okolo 280 miliónov eur, čo nie sú malé peniaze, ale keď to porovnáme s Prahou alebo s Viedňou, tak vychádzame skôr ako chudobní príbuzní. Rozhodne rozpočet nestačí na naše zámery. Najmä na veľké projekty týkajúce sa dopravy, rozvoja električkových tratí a podobne. Čiže hľadáme prostriedky z európskych fondov a z rozličných ďalších zdrojov z Bruselu, aby sme si pomohli tam, kde nám vlastné zdroje nestačia. Mojou dlhodobejšou ambíciou je nastaviť mestské financie do zdravej, udržateľnej polohy, aby mesto nebolo odkázané len na predaj majetku. Na krytie Ďurkovského dlhov však budeme musieť predávať majetok mesta.

Vašou prioritou bola výstavba športovísk. Najmä prepojenie existujúcich cyklotrás, výstavba mestskej športovej haly na loptové hry, výstavba krytej mestskej plavárne. Budú sa dať zrealizovať tieto zámery počas vášho štvorročného funkčného obdobia?

Určite áno. Aj keď je mesto v zložitej finančnej situácii, na tie projekty, ktoré ste spomínali a ktoré mám vo volebnom programe, si mesto musí nájsť zdroje. O niektorých projektoch sa dá uvažovať v spojení s mestskými časťami alebo s konkrétnou mestskou časťou.

Bratislava sa dosiaľ rozvíjala skôr cestou developerov, vy ste povedali, že budete presadzovať verejný záujem, nie ustupovať developerom. Je to reálne?

To je opäť jeden z mojich cieľov na toto volebné obdobie. Chcem nájsť nového hlavného architekta, ktorý by si túto ambíciu zobral za svoju a bol odborným hlasom Bratislavy. Pre posudzovanie veľkých projektov chcem vytvoriť medzinárodnú komisiu architektov, ktorá bude posudzovať veľké developerské projekty. Chcem osobne garantovať túto oblasť, lebo v minulosti bola v portfóliu jedného z námestníkov, ktorý postupoval často podľa vlastného uváženia. Všetky rozhodnutia v súvislosti s investičnou výstavbou budú verejne dostupné. Bratislavčania nesmú mať pocit, že investor vyťažil svoj pozemok na maximum a obyvateľom mesta tam nenechal žiadny priestor. To patrí minulosti, keď sa rôznym spôsobom ohýbali pravidlá a vychádzalo sa v ústrety rozličným záujmom.

Máte nejakú predstavu, čo so Starým mostom?

Určite áno, plánujeme jeho rekonštrukciu s tým, že by po ňom mala prechádzať električka aj mestská hromadná doprava. Závisí to od toho, či s týmto projektom uspejeme v zastupiteľstve, vo vláde a v Bruseli.

Bude Bratislava čistejšie mesto?

Budem sa o to usilovať. Bývalý primátor na záver svojho volebného obdobia vypísal tender a zveril čistotu mesta na osem rokov do rúk súkromných spoločností, ktoré si vymodeloval podľa svojho gusta. Ako poslanec som bol proti tomu, ale sú veci, ktoré sa nedajú prelomiť, pretože sú podložené zmluvami a výpovede by stáli príliš veľa. Zatiaľ nemám túto oblasť dostatočne zmapovanú, aby som sa dokázal jednoznačne vyjadriť, ale čistote mesta sa chcem venovať, lebo aj to je jedna z našich vizitiek.

Vaším zámerom bolo vytvoriť na námestí Slobody akýsi panteón významných osobností Slovenska. Môže sa niečo také v Bratislave realizovať aj vzhľadom na doterajšie postoje poslancov mesta?

Začali sme v tomto smere diskusiu, pretože ten priestor je na to vhodný a mal by byť venovaný nielen dejateľom Slovenska, ale mal by sa stať pamätníkom našej histórie. Svetlejšej a možno i menej svetlej. Som pripravený na diskusiu, tých návrhov, nápadov dostávam viac a budem sa snažiť pozvať do diskusie každého, komu záleží na tom, aby sme sa aj s týmito otázkami dokázali vyrovnať a nejakým spôsobom splatili dlh najmä voči budúcim generáciám. Je to úloha hlavného mesta.

***

Milan Ftáčnik

Po skončení matematicko-fyzikálnej fakulty čakala Milana Ftáčnika kariéra vysokoškolského učiteľa, no uprednostnil politiku. V roku 1991 sa stal členom SDĽ, v roku 2000 jej podpredsedom, ale po rozporoch vo vedení odišiel zo strany a v roku 2002 spolu s Petrom Weissom a Brigitou Schmögnerovou založil Sociálnodemokratickú alternatívu a stal sa jej predsedom. Tá sa neskôr zlúčila so stranou Smer. Šesť rokov bol poslancom NR SR, od roku 1998 do roku 2002 ministrom školstva. V minulom volebnom období šéfoval bratislavskej Petržalke.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Magistrát hl. mesta SR

9. Bratislava spúšťa jarné upratovanie

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 1; vju)

Mestom budú kolovať veľké kontajnery, odovzdať bude možné aj nebezpečný odpad.

BRATISLAVA. Mestské časti začnú v najbližších týždňoch zbierať veľké odpady. Po meste rozmiestnia kontajnery určené najmä na odpad zo spoločných priestorov domov a z ich okolia.

Menší odpad môžu Bratislavčania už teraz nosiť do dvoch zberných dvorov OLO v Ružinove, Petržalčania aj do dvora na Čapajevovej ulici.

Už o dva týždne spustí magistrát mobilný zber nebezpečného odpadu, odovzdať

bude možné chemikálie, vybité batérie či farby.

Ružinov navyše spustil aj zber elektroodpadu. Staré chladničky a iné spotrebiče stačí vyložiť do vchodu bytovky, vyzbierajú ich túto a budúcu sobotu.

***

109 000

ton zmiešaného odpadu priviezli minulý rok do bratislavskej spaľovne vo Vlčom hrdle.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. Mestské časti po zime upratujú

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 6; JUHÁSZOVÁ Viera)

Veľkokapacitné kontajnery sú na väčší odpad. Menší z domácností patrí do zberných dvorov

BRATISLAVA. V marci a apríli samosprávy mestských častí organizujú pre svojich obyvateľov jarné upratovanie. Veľkokapacitné kontajnery na objemný odpad zo spoločných priestorov, pivníc či okolia domu, ale aj domácností cirkulujú niekoľko dní až týždňov po jednotlivých lokalitách.

V rámci jarného upratovania možno odovzdať aj nebezpečný odpad. Zber chemikálií, vybitých batérií, farieb a ďalších komodít organizuje mesto v spolupráci so špecializovanými firmami. Začne sa 2. apríla.

Odpad z domácností

Nábytok či drobný stavebný odpad po úpravách v bytoch možno zadarmo odovzdať v zberných dvoroch. Dva zberné dvory má OLO, Petržalka má vlastný na Čapajevovej ulici. Otvorený je šesť dní v týždni okrem nedele od 8.00 do 18.00.

Bezplatne doň možno uložiť neobmedzené množstvo kovového odpadu, elektrospotrebičov a skla. Objem drobného stavebného odpadu či rozobratého nábytku už obmedzený je - jednorazovo možno doviezť len toľko, čo sa vojde na prívesný vozík. Na drobný stavebný odpad a na nábytok sú aj ročné limity.

Novinkou je, že zberný dvor odoberá aj tabuľové sklo. Nie však to, v ktorom je drôt. Zberný dvor je určený len pre Petržalčanov, treba si preto zobrať so sebou občiansky preukaz. Podlá hovorkyne mestskej časti Márie Grebeňovej-Laczovej však môže v zbernom dvore zložiť odpad aj osoba s prechodným pobytom v Petržalke, musí ho však preukázať.

Staré Mesto zberný dvor nemá. "Obyvatelia môžu využívať zberné dvory spoločnosti OLO," informoval hovorca mestskej časti Tomáš Hlán. Tie sú v Ružinove na Ivanskej ceste a na Bazovej a otvorené sú denne aj v nedeľu.

"Do zberných dvorov možno doviezť čalúnený a drevený nábytok, kov, plasty, sklo, odpad ktorý je zaradený do kategórie nebezpečných odpadov a drobný stavebný odpad," informoval riaditeľ spoločnosti OLO Valentín Mikuš.

Riaditeľ upozornil, že zberné dvory neodoberajú farby a riedidlá.

"Nebezpečný odpad možno odovzdať v rámci mobilného zberu. Najbližší bude v apríli," informoval Tomáš Halán, hovorca Starého Mesta.

Jarný zber nebezpečného odpadu organizuje magistrát.

jarné upratovanie

Obdobie po zime využívajú mestské časti na upratovanie. Dúbravka odštartuje 13. apríla, k dispozícii bude mať 17 kontajnerov. Petržalka už upratuje. "Kontajnery budú pristavované vždy v pondelok a stredu a po troch dňoch ich odvezú na ďalšie miesto," informovala Grebeňová-Laczová.

Staré Mesto začne s jarným upratovaním 22. marca na Lazaretskej, Langsfeldovej a Michalskej.

Harmonogram rozmiestnenia veľkokapacitných kontajnerov majú mestské časti na svojich internetových stránkach. Ružinov v týchto dňoch spolu s Envidomom organizuje zber starých spotrebičov z domácností. V sobotu 19. 3. zo starého Ružinova, Nív, Ružovej doliny, Štrkovca a z Trávnikov. Z ostatných lokalít 26.marca.

Elektroodpad treba ráno v deň zberu vyložiť do vchodu bytového domu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. Polícia odpočúvala politikov

(18.03.2011; Pravda; s. 1-2; su, vv, luk)

Bezpečnostné zložky štátu čelia podozreniu, že zneužívajú odpočúvanie v politickom zápase.

Odpočúvaných má byť vyše 150 vplyvných ľudí, okrem poslancov aj podnikatelia a vysokopostavení štátni funkcionári. Ministerstvo vnútra hovorí o hrách, odpočúvanie však nepoprelo. Rezort odmietol, že by sa udiali akékoľvek nelegálne odpočúvania. Tajná služba na otázku o odpočúvaní nereagovala.

Podľa zistení Pravdy majú byť medzi odpočúvanými poslanci parlamentu Milan Hort a Stanislav Janiš z SDKÚ, László Solymos, Elemér Jakab z Mostu-Híd, dokonca aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a Dobroslav Trnka, bývalý generálny prokurátor. Odpočúvanie by mohlo súvisieť aj s kauzou tajnej voľby generálneho prokurátora.

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) tvrdí, že nevie a ani nechce vedieť, kto je odpočúvaný. Podstatné podľa neho je, že všetky odpočúvania sú legálne a so súhlasom sudcu.

O podozrení z odpočúvania sa medzi politikmi hovorilo koncom minulého roku. Poslanec SNS a bývalý minister výstavby Igor Štefanov včera kauzu odpočúvania verejne odštartoval ako prvý. Vyhlásil, že z dobre informovaného zdroja vie, že je s vedomím ministra vnútra Daniela Lipšica odpočúvaných 40 poslancov parlamentu z koalície i opozície a aj niektorí novinári. Odmietol však povedať akékoľvek meno odpočúvaného.

Neprezradil ani pôvod svojich informácií. "Sú to dobre informované zdroje, na to vezmite jed. Pán minister Lipšic sa snaží sústrediť výkonnú moc do jedných rúk. Bez škrupulí odpočúva, zbiera informácie o svojich politických protivníkoch aj o svojich koaličných partneroch a vytvára nátlak na každého, kto s ním nesúhlasí."

Podľa Štefanova sa treba zamyslieť nad dvakrát zmanipulovanou voľbou generálneho prokurátora. Domnieva sa, že odpočúvanie má súvis "s ovládnutím mocenských štruktúr".

Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) odporučil pravdu hľadať cez Krajský súd v Nitre a médiá sa majú pýtať napríklad podpredsedu parlamentu Milana Horta.

Líder Smeru Robert Fico doplnil, že ak by mali k dispozícii konkrétne dôkazy, tak by ich zverejnili.

Minister Lipšic na adresu Štefanova povedal, že polícia pôjde aj po ľuďoch, ktorí si mysleli, že stoja nad zákonom. Štefanov bude totiž čeliť žiadosti o zbavenie imunity pre kauzu nástenkového tendra.

Lipšicovi včera telefonoval aj poslanec Hort a pýtal sa, či je odpočúvaný. "Ja neviem a ani nechcem vedieť, kto odpočúvaný je, a pevne verím, že to nechce vedieť a ani nevie ani pán poslanec Kaliňák a jemu podobní," povedal Lipšic. Na otázku, ako je možné, že Kaliňák má informácie o možnom odpočúvaní Horta, Lipšic uviedol, že ak má Kaliňák nejaké úniky z krajského súdu, je to otázka na justíciu.

Podľa informácií Pravdy z policajného prostredia Úrad boja proti organizovanej kriminalite žiadal o súhlas o odpočúvanie neštandardne veľkého počtu nestotožnených telefónnych čísiel. To znamená čísiel bez mena. Medzi nimi mali byť aj služobné čísla podpredsedu parlamentu Horta či šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Ten pre Pravdu potvrdil, že má informácie o odpočúvaní svojho telefónu. "Takéto informácie sa ku mne doniesli," reagoval Kováčik.

Súhlas na odpočúvanie v súvislosti s operačnými informáciami o trestnom čine proti bezpečnosti republiky mal dať sudca z Krajského súdu v Nitre, na ktorý sa polícia obrátila a ktorý mal v ten deň službu. Hovorca krajského súdu sa odmietol k celej veci vyjadriť s tým, že ide o utajovanú skutočnosť. "Rozhodovanie o súhlase sudcu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP podlieha utajeniu. Preto v danej veci nemožno poskytnúť žiadanú - ani kladnú a ani zápornú - informáciu," reagoval hovorca súdu Oliver Kolenčík.

Aj polícia odmietla informovať, či požiadala v predprípravnom konaní o súhlas na odpočúvanie viacerých telefónov. "Podľa zákona vykonáva odpočúvanie Policajný zbor a SIS. Príkaz na vytvorenie zvukového záznamu vydáva súd na základe návrhu prokurátora. K osobám sa zo zákona vyjadrovať nemôžeme," reagovala policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová.

Podľa sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu musí byť príkaz na odpočúvanie odôvodnený osobitne pre každú účastnícku stanicu. "Ak je v príkaze uvedených viacero účastníckych staníc bez toho, že by bolo odôvodnené ku každej z nich zvlášť, prečo sa žiada odpočúvanie, tak tento príkaz nie je dostatočne odôvodnený a mal by byť v zásade odmietnutý," vysvetlil sudca.

Odôvodnenie má podľa Paludu vyzerať tak, že k účastníckej stanici má byť uvedená osoba, ktorej sa odpočúvanie týka, ak je známa a doba, počas ktorej sa má odpočúvanie uskutočniť.

Poslanci, ktorí mali byť odpočúvaní, sa vyjadrujú zdržanlivo. Milan Hort nemá žiadne informácie o odpočúvaní ani o povolení akéhokoľvek súdu. Podľa Horta sa treba spýtať Kaliňáka, keď takéto informácie púšťa, odkiaľ ich má a aká je ich relevancia. "Ak je to konšpiračná hra zo strany Smeru, bolo by dobré, keby vysvetlil, kde a na akom stole ich našiel." Hort tvrdí, že za komunizmu žil s vedomím, že je odpočúvaný, keď sa snažil poslať petíciu do Hlasu Ameriky a do Slobodnej Európy, ktorou zachraňovali Ivana Polanského, "ale to, že by sa to malo diať dnes, je pre mňa novinka".

Šéf klubu Mostu-Híd László Solymos nevie, či ho odpočúvali. "Keby som bol, tak by som to vnímal ako veľký problém," poznamenal. Poslanec Mostu Elemér Jakab si myslí, že ide o "pletky" a treba sa pýtať kompetentných. "Ani neviem, kto to organizuje," podotkol. Nie je si vedomý dôvodu, pre ktorý by ho mali odpočúvať.

Predseda parlamentu Richard Sulík nič nezapočul o odpočúvaní poslancov. Spýta sa na to ministra vnútra.

-----

Odpočúvanie na Slovensku

Prípady odpočúvania politikov

* rozhovor ministra vnútra Ladislava Hudeka s riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom o výmene vyšetrovateľa únosu prezidentovho syna

* rozhovor predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s podnikateľom Vladimírom Miškovským o kšeftoch na bratislavskom magistráte v roku 1999

* odpočúvanie rozhovoru predsedu ANO Pavla Ruska s novinárom v roku 2002. V koalícii vypukol spor, či odpočúvala tajná služba alebo polícia, napokon došlo k výmene Vladimíra Mitra na čele SIS

* rozhovor podnikateľa Jána Badžgoňa s bývalým pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom v roku 2003 o účtoch vo švajčiarskej banke UBS a prevodoch na nich

* v roku 2004 sa stratili nahrávky v korupčnej kauze Pavla Bielika z KDH. K strate malo prísť v archivačnom systéme rezortu vnútra, tomu vtedy šéfoval Bielikov stranícky kolega Vladimír Palko

* v roku 2006 mali byť odpočúvané politické strany. O prešetrenie požiadal Generálnu prokuratúru predseda HZDS Vladimír Mečiar

* na Slovensku za nelegálne odpočúvanie nebol potrestaný nikto

-----

Ako sa odpočúva dnes a chystané zmeny

> dnes celý systém odpočúvania funguje spoločne pre všetky spravodajské služby a políciu

> kontrolovať ho môže len SIS

> od leta by mala mať polícia samostatný systém, bez toho. aby ju kontrolovala SIS

-----

Kto môže odpočúvať legálne

* SIS, polícia, vojenské spravodajstvo, colníci, väzenská a justičná stráž

* denne sa legálne odpočúvajú stovky telefónov, ročne je to okolo 5-tisíc

* o odpočúvanie môže požiadať vyšetrovateľ prokurátora, ten požiada sudcu

* na odpočúvanie je potrebný súhlas sudcu

* v predprípravnom konaní polícia môže žiadať sudcu o povolenie na odpočúvanie priamo, nepotrebuje prokurátora

* sudca vydáva súhlas, ale len na nevyhnutný čas

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Z hokeja máme nočné mory

(18.03.2011; Plus jeden deň; s. 10; ep)

Obyvatelia bratislavského Nového Mesta sa obávajú chaosu počas majstrovstiev

BRATISLAVA - Hokejový šampionát sa blíži a v ľuďoch, ktorí bývajú v okolí štadióna Ondreja Nepelu, sa hromadí strach. Bratislavský magistrát tvrdí, že robí, čo môže, aby mali počas šampionátu čo najväčší komfort.

"Obávam sa toho, aký chaos tu vznikne, keď sa hokej začne. Už teraz máme problémy s parkovaním, čo bude potom?" posťažoval sa nám Augustín (52), ktorý býva na Jégeho ulici.

Magistrát však tvrdí, že má dopravu počas šampionátu pod palcom. Vznikne tu ochranná zóna. Tá bude ohraničená ulicami Bajkalská - Vajnorská - Trnavské mýto - Miletičova a Záhradnícka.

"Do vyhradenej zóny budú mať povolený vjazd len vozidlá, ktorých majitelia sú prihlásení na trvalý pobyt v dotknutých lokalitách, majitelia garáží či prevádzkovatelia zariadení, majitelia firiem, držitelia ZŤP preukazu," tvrdí hovorca bratislavského magistrátu Michal Stuška.

Kto teda bude chcieť vojsť, bude sa musieť preukázať platným občianskym preukazom, listom vlastníctva alebo výpisom z Obchodného registra.

Podnájomníci majú smolu

"Neviem, kde budeme parkovať my," sťažuje sa Katarína (25) z Dolného Kubína, ktorá býva v podnájme v širšom okolí zimáku. "Zóna má 560 parkovacích miest a nachádza sa tu 3 100 domácností, nemáme kapacity, aby sme sem s autami pustili ľudí z rôznych kútov Slovenska," tvrdí Stuška. Magistrát však hľadá spôsob, aby tu parkovať mohli aj Bratislavčania, ktorí nemajú trvalý pobyt nahlásený v tejto zóne.

"Kontaktovalo nás asi 30 záujemcov, ktorých v najbližších dňoch vyrozumieme, ako si tu vstup vybavia," dodal Stuška.

Text k obr.:

Dušan (21): Parkovať tu síce bude môcť, ale chýbajú mu informácie, na ktorých miestach

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. Chystajú oficiálnu polmaratónsku trať

(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; Lattacher Robert)

O aktivitách a novinkách v Bratislavskom lesoparku v súvislosti s prichádzajúcou jarnou sezónou sme sa pozhovárali s riaditeľom mestskej príspevkovej organizácie Mestské lesy Vladimírom KUTKOM.

- Vzhľadom na zvyšujúci sa pohyb turistov v lesoparku sme sa v uplynulých dňoch venovali najmä prečisťovaniu a sprístupňovaniu vyznačených turistických trás.

Aké novinky čakajú návštevníkov v Lesoparku?

- V priebehu mája či júna chceme na Železnej studienke dobudovať trasu polmaratónu a postupne ju oficiálne sprístupniť. Ide o trať, na ktorej sa už v minulosti súťažne behalo. Zmena spočíva v tom, že z nej urobíme oficiálnu certifikovanú označenú trať. Štart bude buď z Partizánskej lúky, alebo vyššie, za parkoviskom. Na september pripravujeme spustenie tzv. fitnes dráhy na Kolibe s rôznymi zaujímavými prekážkami.

Čo je s projektom rekonštrukcie rekreačného areálu Železnej studienky?

- Nové vedenie mesta musí k plánom na tomto mieste zaujať stanovisko, či bude v nich pokračovať a či podporí revitalizáciu. Viem, že pán architekt Oto Nowitzky, ktorý je aj novomestským poslancom, má záujem aby sa toto miesto zmenilo. V tejto súvislosti budeme mať s vedením mesta v najbližších dňoch rokovania. Magistrát by mohlo poskytnúť pozemok a investor by tam vybudoval reštauráciu. V predchádzajúcom volebnom období sa projekt rekonštrukcie bufetov na tomto mieste nedotiahol do konca .

Prostredie nad Klepáčom stále hyzdí skelet bývalej rybárskej reštaurácie, čo sa s ním plánuje?

- Budova, respektíve jej torzo, patrí súkromnej spoločnosti a pozemky mestu. Spoločnosť nemá stavebné povolenie, respektíve má, ale ešte z roku 1978. Investor by tam chcel niečo postaviť, no nikto nevie, ako sa to skončí. Momentálne sa na dome, ktorý tam zostal, robia drobné konzervačné práce.

Bude aj v tejto sezóne premávať na Kačín autobus ?

- Dopravný podnik vraj znovu plánuje jeho prevádzku až k novému rekreačnému areálu na Kačín, a to od 15. apríla. Pôjde zase o linky s ekologickým pohonom, čiže také, ktoré šetria životné prostredie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. Magistrát tvrdí, že poškodenú dlažbu dá opraviť

(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; rob)

Poškodenú dlažbu v historickom centre mesta Bratislavy chce dať magistrát do poriadku. Väčšie opravy dlažby však pre nedostatok financií neplánuje.

Bratislavské noviny už dávnejšie upozornili na poškodenú dlažbu na Radničnej ulici, na ktorú sa v minulosti pri generálnej oprave dlažby v pešej zóne, zabudlo. Najnovšie sme upozornili na zničenú dlažbu na Námestí E. Suchoňa a Námestí Ľ. Štúra.

Magistrát odpovedal, že hlavné mesto eviduje vypadnutú a poškodenú dlažbu na spomenutých uliciach, ale aj na Mostovej ulici. "Bývalé vedenie mesta sa rozhodlo , že v centre mesta sa v rámci rekonštrukcie komunikácií použijú malé dlažobné kocky. Správca komunikácií však s tým na základe skúseností nesúhlasí," uviedol hovorca mesta Michal Stuška.

Problémom je nedodržiavanie zákazu vjazdu áut s hmotnosťou nad 3,5 ton. "Tým, že vozidlá sú mnohokrát ťažšie, sa negatívne vplýva na stabilitu dlažobných kociek, ktoré sa uvoľňujú," informoval M. Stuška. V minulosti mesto dávalo opravovať dlažbu v rámci záručnej lehoty, tá sa však skončila.

Vzhľadom na finančnú situáciu mesta sa s rozsiahlejšími opravami neuvažuje. Správca komunikácie zabezpečí len lokálne opravy poškodenej dlažby "a to počas vhodnejších klimatických podmienok ," dodal M. Stuška.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. MAGISTRÁT A ORGANIZÁTORI HOKEJOVÉHO ŠAMPIONÁTU SA NEVEDIA DOHODNÚŤ NA IDENTIFIKÁCII PRE REGULOVANÚ ZÓNU

(17.03.2011; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 12/14; IGAZ Rado)

Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:

"Ľudia, ktorí žijú v okolí bratislavského zimného štadióna, stále nevedia, kto z nich sa počas šampionátu dostane domov svojimi autami. Na vjazd do takzvanej regulovanej zóny majú totiž miestni úradníci a organizátori stále rozdielne pohľady. A to do začiatku majstrovstiev zostáva už iba 42 dní."

Rado IGAZ, redaktor:

"Takto bude vyzerať regulovaná zóna v okolí bratislavského zimného štadióna počas majstrovstiev sveta. Policajti budú kontrolovať vjazd do zóny 24 hodín denne a až na malé výnimky vpustia len autá obyvateľov s trvalým pobytom v zóne. Problém je v tom, ako týchto ľudí identifikovať. Starosta miestnej časti navrhuje, aby to bolo na základe špeciálne vydaných parkovacích kariet. Organizátori a magistrát zase chcú, aby stačil občiansky preukaz."

Rudolf KUSÝ, starosta MČ Bratislava II:

"Otázka kariet vyšla ako naša iniciatíva uľahčiť celú tú situáciu, nakoľko v rámci Slovakia Cupu tam boli úplne zbytočné zdržiavania tým, že ľudia ukazovali občianske preukazy."

Michaela GRENDELOVÁ, hovorkyňa Organizačného výboru MS 2011:

"Ľudia sa na základe svojho občianskeho preukazu s trvalým pobytom dostanú do tejto zóny so svojím motorovým vozidlom."

R. IGAZ:

"Ľudia, ktorí v regulovanej zóne bývajú, už začínajú byť nervózni. Napríklad Ľubo ŠEVČÍK. Tak ako desiatky iných sa bol osobne informovať na miestnom úrade. Tam však stále čakajú, ako rozhodne magistrát a organizátori."

Ľuboš ŠEVČÍK, obyvateľ regulovanej zóny:

"Máme 6 týždňov do začiatku šampionátu a zatiaľ ešte nikto nerozhodol alebo nestanovil konečnú verziu."

R. KUSÝ:

"Dohoda s magistrátom o tejto veci má byť finalizovaná v piatok tento týždeň."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca bratislavského primátora:

"Každý, kto má akúkoľvek otázku, aj v súvislosti s vjazdom do regulovanej zóny, sa môže obrátiť priamo na magistrát prostredníctvom emailovej adresy, ktorú sme za týmto účelom zriadili."

R. IGAZ:

"Rado IGAZ, Televízia Markíza."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. POČAS MAJSTROVSTIEV BUDÚ FANÚŠIKOM K DISPOZÍCIÍ ŠTYRI ZÁCHYTNÉ PARKOVISKÁ

(17.03.2011; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; por. 6/9; KARDOŠOVÁ Monika)

Jana MAJESKÁ, moderátorka:

"Počas majstrovstiev budú fanúšikom k dispozícií štyri záchytné parkoviská. Takáto veľká akcia je doslova lákadlom pre zlodejov a vykrádačov áut. Zisťovali sme, či budú mať svojich tátošov v bezpečí."

Monika KARDOŠOVÁ, redaktorka:

"Záchytné parkoviská budú na Trnávke, v oblasti Žabí majer, na Hraničnej ulici a na Tyršovom nábreží. Magistrát nám dnes potvrdil, že všetky štyri budú monitorované 24 hodín denne."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Sa o poriadok na parkovisku bude starať súkromná bezpečnostná služba a bude koordinovať prácu s mestskou políciou."

Peter PLEVA, hovorca Mestskej polície v Bratislave:

"Máme vyčlenených 60 mestských policajtov. Pokiaľ by ale došlo k narušeniu verejného poriadku, dokážeme stiahnuť do tejto časti aj policajtov z ostatných mestských častí."

M. KARDOŠOVÁ:

"Na niektorých parkoviskách budú k dispozícii aj toalety, sprchy, ba dokonca aj stravovacie jednotky."

Ľ. ANDRASSY:

"Záchytné parkoviská môžu využívať vodiči každý deň 24 hodín. Na celý deň je šesť eur a na 12 hodín sú štyri eurá."

P. PLEVA:

"Niektoré miesta sú pod zábermi kamier mestskej polície."

M. KARDOŠOVÁ:

"Napriek tomu, že parkoviská budú počas majstrovstiev strážené, polícia vyzýva ľudí k zvýšenej opatrnosti."

P. PLEVA:

"Chceli by sme upozorniť motorizovaných návštevníkov, aby teda skutočne v týchto vozidlách si nenechávali cenné predmety."

M. KARDOŠOVÁ:

"Transport z parkovísk do centra mesta bude zabezpečovať dopravný podnik a to kyvadlovou dopravou. Na záchytných parkoviskách bude môcť počas majstrovstiev sveta parkovať až 12-tisíc motorových vozidiel."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. ŠKÔLKÁRI V CENTRE BRATISLAVY ZAŽILI ŠOK

(17.03.2011; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; por. 7/9; BUKOVSKÝ Tomáš)

Jana MAJESKÁ, moderátorka:

"Škôlkári v centre Bratislavy zažili šok. Pri poobedňajšom odpočinku na nich zo stropu padla omietka. Mestská časť Staré Mesto chce po tomto prípade preveriť stav všetkých zariadení."

Tomáš BUKOVSKÝ, redaktor:

"Padajúca omietka v tejto budove šokovala oddychujúce deti. Dve z nich aj zranila. Dievčatko malo poškrabané líce a chlapček nohu. V miestnosti, kde sa začal sypať strop, bola aj malá Lori."

Lori, škôlkárka:

"Ja som spala, a potom ma to prebudilo."

T. BUKOVSKÝ:

"K prípadu sa nám v materskej škole odmietli vyjadriť. Škôlka je umiestnená v prenajatých priestoroch. O stave budovy, ktorú údajne rekonštruovali len pred tromi rokmi, sme sa dnes presvedčili na vlastnej koži. Omietka na vonkajšom chodníku hovorí jasnou rečou."

Zuzana, mamička:

"Tak ešte ja som sem chodila do škôlky a je to stará budova."

T. BUKOVSKÝ:

"Po nehode chce hlavné mesto pristúpiť ku kontrole všetkých školských budov."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Aby mestské časti ako zriaďovatelia materských škôl oveľa viac dohliadali na bezpečnosť detí."

Tomáš HALÁN, hovorca MČ BA - Staré Mesto:

"A Staré Mesto preventívne skontroluje všetky budovy, ktoré sa nachádzajú, či už materské školy alebo iné centrá, ktoré pod ňu spadajú."

T. BUKOVSKÝ:

"Samospráva Starého Mesta škôlku skontrolovala a nenašla ďalšie náznaky poškodenia. No majú podozrenie, že za incidentom môže byť aj rekonštrukcia bytu na poschodí. Na neznámeho páchateľa podali trestné oznámenie."

T. HALÁN:

"Rekonštruovaný byt však nie je nad miestnosťou, kde deti spali. Momentálne je táto miestnosť zneprístupnená."

T. BUKOVSKÝ:

"V súčasnosti je prípad v rukách polície a štátneho stavebného úradu. Výsledky vyšetrovania majú byť známe o mesiac."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. V aréne zariaďujú kabíny

(17.03.2011; Sme; s. 28; KOTRIS Jozef)

Slovenská reprezentácia bude využívať na prestavanom zimáku šatne Slovana

Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave stále čaká na kolaudáciu, napriek tomu už priestory zariaďujú budúci nájomcovia.

BRATISLAVA. Hokejový Slovan už zariaďuje šatňu pre slovenských hokejistov na majstrovstvá sveta. Tí budú v Bratislave využívať nielen priestory, ale aj základné vybavenie slovanistickej kabíny na prestavanom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.

Vynovená aréna je už prakticky hotová, hrubá stavba je v poriadku. V týchto dňoch dokončujú interiér, toalety, šatne, Sky boxy či Sky Lounge

V apríli Štadión ukážu

"Od začiatku marca sme si ako investor s budúcim správcom mestského štadióna preberali kompletne objekt. V stredu sa začalo kolaudačné konanie, stavebný úrad a inšpektorát práce prechádzajú miestnosť za miestnosťou a zisťujú, či treba niečo opraviť, dorobiť, prípadne vysvetliť. Zisťujú, či sú zábradlia tak, ako majú byť, či sú schodiská správne označené," priblížila riaditeľka Generálneho investora Bratislavy Dana Zálešáková.

Ak bude treba niečo dorobiť, robotníci dostanú na to týždeň, možno viac. "Potom bude vydané kolaudačné rozhodnutie." Zatiaľ sa objavili len drobné výhrady.

Štadión by mal byť hotový začiatkom apríla, keď ho mesto predstaví verejnosti. Dovtedy tam má každý prísny zákaz vstupu, nepustia tam ani médiá.

Riaditeľ Správy telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Jozef Chynoranský povedal, že kolaudačné rozhodnutie by mali dostať 31. marca.

Prašnosti sa nezbavili

"Začiatkom apríla bude hotový na deväťdesiat percent. Ten zvyšok si musí zabezpečiť pre majstrovstvá sveta Medzinárodná hokejová federácia IIHF. Prípadne nejaké výzdoby," priblížil hovorca bratislavského primátora Ľubomír Andrassy.

V hale je stále vysoká prašnosť, podobne ako počas februárového turnaja Slovakia Cup, keď bol štadión v dočasnom užívaní. "V dôsledku toho, že celé štvrté podlažie sú nájomné priestory a tie sa dokončujú, prašnosti nevieme zabrániť," vysvetlila Zálešáková.

Koncom marca budú musieť všetko opäť niekoľkokrát umyť a vyvetrať, až potom nebude cítiť množstvo prachu vo vzduchu. Keďže Slovan vypadol v play off extraligy už vo štvrťfinále, hotovú arénu otestujú po prvý raz až reprezentanti 21. apríla. Zverenci Glena Hanlona si vtedy zahrajú s Rakúskom. Šampionát sa začína 29. apríla. Mikloš pošle kontrolu Hala mala pôvodne stáť 74 miliónov eur, predražila sa o 12 miliónov. Po zarátaní vyvolaných investícií na búranie cyklistického štadióna a opravu ciest bude stáť približne 96 miliónov eur. Štát zaplatil 40 miliónov. Minister financií Ivan Mikloš upozornil, že existujú haly s podobnou kapacitou, ktoré vyšli oveľa lacnejšie - napríklad aréna v Rige stála 28 miliónov eur. "Existujú pochybnosti o vynaložení zdrojov. Po ukončení majstrovstiev sa uskutoční hĺbková kontrola," sľúbil.

Interiér hlavnej haly má však vysoký štandard, hala by nemala mať ani problémy s akustikou. Tie mala po otvorení napríklad aj košická Steel aréna.

Text k obr.:

Bratislavský zimák, na ktorom sa budú hrať zápasy majstrovstiev sveta, stále čaká na kolaudáciu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. Z.PAULINIOVÁ: PKO je jedinečné aj z architektonického hľadiska

(17.03.2011; www.tasr.sk; Slovensko, s. -; Tasr)

Bratislava 17. marca (TASR) - Bratislavský Park kultúry a oddychu (PKO) na dunajskom nábreží je jedinečný architektonickým riešením, z umelecko-historického hľadiska či z pohľadu ako verejný priestor. Pre médiá to povedala dnes na tlačovej besede za skupinu odborníkov a aktivistov architektka Zora Pauliniová. Táto skupina je proti zbúraniu PKO a zapojí sa do verejnej diskusie, ktorú pripravuje bratislavský magistrát na polovicu marca.

Podľa nich sa majú Bratislavčana s odborníkmi dohodnúť, čo chcú mať v tomto priestore. "Definujme, čo by sme nemali prekročiť, čo premietnuť do územného plánu zóny. Poďme spolu s developérom, bez potreby zbúrať PKO, hovoriť, ako chceme tento priestor využiť," vysvetlila. Zdôraznila, že má ísť o priestor otvorený verejnosti, pričom význam PKO nie je mysliteľný bez posudzovania v kontexte nábrežia. Paulinová konštatovala, že pripravujú vlastné riešenia.

Do skupiny patria Jana Gregorová a Magdaléna Kvasnicová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU), Henrieta Moravčíková z STU a Ústavu architektúry SAV, konzultantka verejných priestorov Zora Pauliniová, ochranárka Katarína Šimončičová, Ľubica Trubíniová z iniciatívy Bratislava otvorene a architekt Vladimír Husák.

Pozemky pod PKO vlastní súkromný investor Henbury Development, ktorý plánuje postaviť projekt Nové PKO. V susedstve PKO stojí moderný komplex River Park. PKO nie je v ochrannom pásme Pamiatkovej zóny Centrálnej mestskej oblasti Bratislava. Gregorová z STU navrhuje ustanoviť a upraviť ochranné pásmo, ktoré by zahŕňalo staromestské nábrežie s PKO. "River Park, keby som mala povedať, ako by malo byť chápané ochranné pásmo, tak porušuje všetky princípy výstavby v rámci nevyčleneného ochranného pásma. Ak by sa tak ako River Park stavali ostatné objekty, nemá zmysel vytyčovať takéto pásmo na nábreží," priblížila Gregorová.

Podľa Husáka je PKO kultúrnym fenoménom a ojedinelým príkladom najúspešnejšej premeny industriálneho súboru v SR na kultúrno-spoločenské, osvetové, športové či vedecké účely. V tejto súvislosti spomenul aj organizovanie Dunajských veľtrhov v tomto priestore a dodal, že PKO je priamy pokračovateľ bratislavskej mestskej Reduty.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Vybrané aktivity mestských častí

20. Hygienici: Šírenie infekcie Petržalke nehrozí

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 3; TKÁČIKOVÁ Lucia)

Pri pohreboch zvierat majú hygienici aj mestská časť obavy len o možné znečistenie pitnej vody.

BRATISLAVA. Ak by mesto zriadilo zvierací cintorín, potrebovalo by povolenie hygienikov. Dodržiavať sa musí aj územný plán.

Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vraví, že hygienici doteraz takúto žiadosť nedostali.

Podobne ako vedenie Petržalky vraví o probléme so spodnou vodou. "Pri umiestňovaní cintorína je najdôležitejšie vylúčiť možnosť kontaminácie podzemnej vody látkami rozkladu živočíšneho tela."

Infekciu z pochovaných psích tiel však Holíková vylučuje. "Problematiku šírenia infekčných ochorení nepovažujeme za pravdepodobnú, lebo pochovanie zvieraťa svedčí o dobrom vzťahu človeka k nemu. Takéto zviera je spravidla očkované a veterinárne kontrolované." Holíková upozorňuje, že okolo ľudských cintorínov síce býva ochranné pásmo, no podľa nej iba z etických dôvodov. "Ide o to, aby prevádzka cintorína nebola rušená," vraví. "V prípade zvieracích cintorínov netreba určovať ochranné pásmo."

Text k obr.:

Majitelia si uctili aj Dustyho. Bez povolenia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. A bude svadba!

(18.03.2011; Plus jeden deň; s. 9; TASR)

BRATISLAVA - Snúbenci, ktorí nemajú trvalý pobyt v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, budú za obrad v historickej budove Konskej železnice na Krížnej platiť 100 eur. Oficiálne tam začnú sobášiť od tejto soboty. Obrady sa budú konať najmenej dvakrát mesačne, v prípade záujmu aj častejšie. Mestská časť dá novomanželom i darček.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Novomestskí poslanci aj o návrhu rozpočtu

(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; SITA)

Poslanci miestneho zastupiteľstva bratislavskej mestskej časti Nové Mesto budú na štvrtkovom zastupiteľstve rokovať aj o návrhu rozpočtu na rok 2011 s výhľadom na ďalšie dva roky. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa mestskej časti Alžbeta Klesnilová.

V programe miestneho zastupiteľstva sú aj správy z kontrol vykonaných útvarom miestneho kontrolóra, návrh na určenie výšky príspevku snúbencov na úhradu nákladov spojených s poskytovanými službami a výkonom sobášneho obradu v historickej budove Prvej konskej železnice.

Poslanci budú diskutovať aj o návrhu na poverenie starostu mestskej časti rokovať o bezodplatnom prevode Polikliniky na Tehelnej ulici do majetku mestskej časti, návrhu na pristavovanie veľkoobjemových kontajnerov na odpad v roku 2011, návrhu gescií poslancov za jednotlivé volebné okrsky a niektorých ďalších bodoch.

Zasadnutie miestneho zastupiteľstva začne 17. marca 2011 o 14:00 v zasadacej miestnosti Miestneho úradu na Junáckej ulici.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Chcú informovať Ružinovčanov o šampionáte

(16.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; SITA)

Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Dušan Pekár chce zlepšiť informovanosť Ružinovčanov o organizácii dopravy počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Zvolal preto stretnutie na piatok 18. marca 2011 so zástupcami hlavného mesta.

Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová. Takéto stretnutia sa budú podľa nej konať pravidelne až do šampionátu s cieľom zabezpečiť obyvateľom čo najpresnejší prísun informácií .

Dušan Pekár ponúkol spoluprácu mestu a organizačnému výboru majstrovstiev sveta , aby sa Bratislava dobre prezentovala a aby komfort Ružinovčanov z blízkych lokalít bol čo najmenej dotknutý. "Obyvatelia potrebujú informácie o parkovaní, dochádzaní domov a do práce. My im tieto informácie chceme poskytnúť a preto musíme všetci spolupracovať," vyjadril sa starosta Dušan Pekár.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Mestské podniky a organizácie

24. Doprave škodí aj mestská karta

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 2; TKÁČIKOVÁ Lucia)

Bratislavčania dostali od Ďurkovského zľavu, ktorú nateraz nikto nekryje

S bratislavskou mestskou kartou je cestovanie lacnejšie. Zľavu mesto nekryje. BRATISLAVA. Okolo 700- až 750-tisíc eur. Na tolko vyčíslil dopravný podnik stratu, ktorú mu tento rok zapríčiní bratislavská mestská karta.

Predseda predstavenstva dopravného podniku Pavel Derkay hovorí, že tento výpadok z príjmov by im malo vykryť mesto. "Budeme to požadovať." Mestská karta totiž ponúka ľuďom s trvalým pobytom v Bratislave desaťpercentnú zľavu na električenku. Doteraz o ňu požiadalo vyše 13-tisíc obyvateľov. Električenku so zľavou si cez kartu podľa Ľubomíra Andrassyho, hovorcu primátora, zatiaľ aktivovalo 3132 obyvateľov.

Mesto: Vykryjeme to časom

Andrassy vraví, že výpadok z príjmov dopravného podniku nebude taký vysoký, ako tvrdí dopravný podnik. "Reálne čísla ešte nepoznáme," povedal. Ak bude mať mesto konkrétne výsledky, na konci roku vraj stratu z mestskej karty dopravnému podniku vyrovná.

Hovorca primátora dodal, že mestská karta môže, naopak, dopravnému podniku aj pomôcť, električenku so zľavou si môžu podľa neho aktivovať aj tí, ktorí doteraz jazdili na lístky. Cesta s lístkom pritom vyjde drahšie ako s električenkou. "Má aj pozitívny efekt pre mesto, môže motivovať k trvalému pobytu," tvrdí Andrassy.

Dar od Ďurkovského

O desaťpercentnej zľave v MHD pre držiteľov mestskej karty rozhodlo ešte bývalé zastupiteľstvo. Vtedajší primátor Andrej Ďurkovský stratu dopravného podniku neriešil, hoci bolo jasné, že bude mať výpadok.

Bratislava je dnes zadĺžená, minulé vedenie mesta si na konci volebného obdobia zobralo niekolko úverov, nemalo peniaze na zimný štadión, sanáciu Starého mosta či rekonštrukciu Starej radnice.

Výpadok z príjmov z mestskej karty je podľa vedenia dopravného podniku jedným z dôvodov, prečo musia zdražovať MHD

***

Majstrovstvá

Špeciálne linky

* Hl-zo Žabieho majera po Rožňavskej k štadiónu

* H2-z bývalej ČSAD na Hraničnej ulici cez Prievozskú a Rožňavskú k štadiónu

* H3-z petržalskej stanice na autobusovú stanicu, Trnavské mýto a zimný štadión

* H4-z Námestia Ľ. Štúra cez Špitálsku, Trnavské mýto až po žel. stanicu Nové Mesto.

Text k obr.:

Majstrovstvám robí reklamu aj doprava.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. Alternatíva: rušenie obedov a minibusov

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 2; lut)

BRATISLAVA. Dopravný podnik žiada do rozpočtu na tento rok od mesta 63 miliónov eur.

Stopercentne patrí mestu, ktoré je v rozpočtovom provizóriu. Predseda predstavenstva podniku Pavel Derkay vraví, že vedenie mesta im chce dať asi 51 miliónov eur.

Nižšiu sumu od mesta chce vykryť zdražovaním lístkov MHD. Argumentuje aj infláciou, zvýšenou DPH, drahšou naftou a plynom či cestnou daňou. Upozorňuje, že ak MHD nezdražie, budú musieť rušiť niektoré linky alebo výrazne meniť grafikony.

Mestská dopravná komisia zdražovanie cestovného stále odmieta. "Najbližšie bude komisia zasadať v pondelok, zvyšovanie tarify nie je na programe," povedal predseda komisie Jozef Uhler (SDKÚ). Navrhuje rušenie niektorých liniek či ich presuny v takzvanom sedle, čiže v obedných časoch. Rušiť nechcú využívané spoje, ktoré jazdia v špičke. Dopravná komisia uvažuje, že by skončili minibusové linky, ktoré sú využívané menej.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. Po večerných zápasoch majú fanúšikov zvážať

(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; rob)

(DNES, 08:33) Bratislavský mestský dopravca v súvislosti s nadchádzajúcimi hokejovými majstrovstvami sveta neráta s vyšším nasadzovaním prostriedkov MHD v okolí Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Územie je vraj obsluhované dostatočne.

odporučiť článok vytlačiť článok diskutovať o článku (0) upozorniť na chybu

Dopravný podnik tvrdí, že na zvýšenie obsluhy okolia štadióna nie je dôvod, pretože zápasy sa začínajú popoludní a v špičke. Po dueloch, ktoré sa skončia neskôr, ako idú posledné autobusy , dopravca ráta s nasadením kyvadlovej dopravy a zvážaním fanúšikov na záchytné parkoviská. Dopravca má na MS v rezerve pripravených približne dvadsať kĺbových vozidiel , ktoré môže v prípade potreby použiť nad bežne využívaný limit.

Dopravný podnik navyše podľa našich informácií zrejme nedostane kompenzáciu za vozenie fanúšikov vo svojich prostriedkoch. Tí budú mať totiž v deň majstrovského zápasu vďaka zakúpenej vstupenke cestu zadarmo . Zmluva, ktorú podpísal bývalý primátor mesta, s kompenzáciou pre dopravcu neráta, o čom sa vedenie DPB dozvedelo len nedávno. Spoločnosť pôvodne žiadala dve eurá za každého návštevníka zápasu, postačujúce by však údajne bolo aj 80 centov či jedno euro .

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. PREDAJ AKCIÍ BVS MESTU SKALICA PREVERUJE PROKURATÚRA

(17.03.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 11/12; CIGÁNKOVÁ Vlasta)

O. GÖRNER, moderátor:

"Predaj akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti mestu Skalica, ktorý schválili senickí poslanci, preveruje prokuratúra. Viacero Seničanov však kritizovalo príliš nízku cenu a netransparentnosť predaja. Primátor mesta obvinenia odmieta a za všetkým vidí politické ambície aktérov podania."

V. CIGÁNKOVÁ, redaktorka:

"Viac ako 200-tisíc akcií BVS, ktoré po 2 eurá za akciu predalo mesto Skalici, zdvihlo v Senici vlnu nespokojnosti. Občianski aktivisti vinia mesto z porušenia zákona o majetku obcí. Pavol KALMAN."

P. KALMAN:

"Po predaji akcií BVS sme podali podnet na Okresnú prokuratúru v Senici na preskúmanie zákonnosti postupu, ktorý zvolilo mesto Senica a poslanci odhlasovali."

V. CIGÁNKOVÁ:

"Podanie trestného oznámenia potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Trnave Marek MARCINKECH."

M. MARCINKECH:

"Okresnou prokuratúrou v Senici to bolo vyhodnotené tak v trestnoprávnej rovine, ako aj v civilnoprávnej rovine, kde sa na veci koná."

V. CIGÁNKOVÁ:

"Občianskym aktivistom sa nepozdáva ani predaj akcií ani cena, za akú ich získalo mesto Skalica. Danka BOBEKOVÁ."

Danka BOBEKOVÁ:

"Predaj akcií BVS je zlodejina, pretože akcie predať za 2 eurá to je niečo neskutočné, pokiaľ je ich nominálna hodnota niečo cez 33 euro a určite základné imanie ani žiadne ukazovatele v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti klesať nebudú. Toto bolo to najhoršie čo v poslednom čase mohlo mesto Senica urobiť."

V. CIGÁNKOVÁ:

"Primátor mesta Ľubomír PARÍZEK vidí v obvineniach politické dôvody."

Ľubomír PARÍZEK:

"Ja to vnímam ako určitý politický návod, politickej strany SaS v rámci celého Slovenska všade tam, kde boli neúspešní v tejto komunálnej politike, tak začali vlastne hľadať takéto kroky škandalizovania."

V. CIGÁNKOVÁ:

"Pavol KALMAN, ktorý v minuloročných komunálnych voľbách kandidoval na primátorský post za koaličné strany obhajuje občiansky postoj."

Pavol KALMAN:

"Samozrejme sme občianski aktivisti, žiadna strana, nič, to je dôležité."

V. CIGÁNKOVÁ:

"Ľubomír PARÍZEK všetky obvinenia odmieta. Podnety na trestné stíhanie vníma ako šikanovanie štátnej a verejnej správy."

Ľubomír PARÍZEK:

"Sú to hlúposti. Veď oni už dva roky ohľadom tohto stále nejaké veci prešetrujú, zisťujú, ak by niečo mali, tak dávno to vytiahli už počas volebnej kampane a z môjho pohľadu je to administratívne šikanovanie. Celý tento systém má jeden podtón zahltiť úrady takýmto škandalizovaním."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. ÚRADY ŠETRIA PO SVOJOM

(17.03.2011; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; por. 9/14; KIRINOVIČ Pavol)

Andrea ŠUVADOVÁ, moderátorka:

"Aj napriek tomu že sa ministerstvá a štátne inštitúcie v posledných mesiacoch búchajú do pŕs ako šetria, v konečnom dôsledku to ale podľa ľudí tak nevyzerá. Napríklad sociálna poisťovňa chce vo svojej centrále modernizovať kuchyňu za stovky tisíc eur. Pritom v rámci šetrenia príde o prácu približne 600 ľudí."

Pavol KIRINOVIČ, redaktor:

"Šetriace praktiky viacerých štátnych inštitúcií zrejme mnohým ľuďom naozaj nedajú správať. Najnovšie nás diváci upozornili, aby sme sa pozreli na ústredie Sociálnej poisťovne. Aj napriek tomu, že poisťovňa plánuje prepustiť 600 svojich zamestnancov a šetrí dokonca aj na kancelárskych potrebách, plánuje si vybudovať a zmodernizovať kuchyňu vo svojej centrále. Suma zverejnená v súťaži takmer 345-tisíc eur."

U diváckeho e-mailu:

"...je to dôkaz toho, ako chce Sociálna poisťovňa naozaj šetriť. Kuchyňa by podľa mňa ešte rok určite vydržala. Miesto toho by sa tieto peniaze mohli použiť niekde, kde ich naozaj treba."

P. KIRINOVIČ:

"Sociálna poisťovňa má ale na vec opačný názor. Podľa jej predstaviteľov je investícia nevyhnutná a práve naopak je to cesta, ako ušetriť kopu peňazí."

Jana ĎURIAČOVÁ, hovorkyňa Sociálnej poisťovne:

"Je to efektívna investícia. Usporíme ročne 280-tisíc eur na stravných lístkoch a táto investícia sa vráti do troch rokov."

P. KIRINOVIČ:

"Podľa odborníkov si väčšina štátnych inštitúcií šetrenie vysvetľuje po svojom. A príklad Sociálnej poisťovne zďaleka nie je jediný. V dobe, keď všetci šetria, kde sa dá, napríklad Akadémia ozbrojených síl chce skvalitniť svoju správu a riadenie a to všetko za 600-tisíc eur. Bratislavská vodárenská spoločnosť si zase ide opraviť svoju budovu za 8,5 milióna eur."

Jiří VLACH, TIS (preklad z češtiny):

"Mnoho z týchto vecí a robí zbytočne. Väčšina ľudí, ktorí to riadia, vedia, že to robia zbytočne v danej situácii a v osobnom živote by to nikdy neurobili."

P. KIRINOVIČ:

"Podľa odborníkov ale štátne inštitúcie nemajú dôvod výrazne šetriť. Ak by totiž neminuli všetky peniaze, na ďalší rok, kedy sa bude schvaľovať rozpočet, znovu s môže stať, že od ministerstva financií dostanú menej. Z čoho by asi predstavitelia štátnych úradov neboli nadšení."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. MLADÁ ŽENA SA VRHLA POD ELEKTRIČKU

(17.03.2011; Televízna stanica JOJ; Krimi Noviny; 19.00; por. 2/20; HULÍKOVÁ Veronika)

Moderátorka:

"Tragédia sa stala včera večer na Račianskej ulici v Bratislave. 24-ročná žena sa zrejme rozhodla ukončiť svoj život a vrhla sa pod električku."

V. HULÍKOVÁ, redaktorka:

"Podľa svedkov mladá žena prichádzajúcu električku videla, po náraze ostala pod vozňom zakliesnená. Mladá 24-ročná žena ešte pred svojim činom sedela údajne na obrubníku pri ceste. Najprv sa podľa svedkov snažila skočiť pod auto."

svedok:

"Kámoš ma vyhodil, hovorím mu, že dávaj pozor, lebo tam niekto sedí na obrubníku. A on vyštartoval vlastne a ona sa hneď postavila z obrubníku a išla pred jeho auto. Lenže on išiel úplne pomaličky."

V. HULÍKOVÁ:

"Vodič našťastie stihol zabrzdiť. Údajne potom zbadala prichádzajúcu električku, ktorá spomaľovala, pretože vchádzala do zastávky."

svedok:

"Najskôr sa rozbehla a pod električku skočila."

V. HULÍKOVÁ:

"Žena ostala uväznená pod vozňom, hasiči spolu s pracovníkmi Dopravného podniku museli električku nadvihnúť, aby mladú ženu spod nej vytiahli. Okamžite ju so záchranármi naložili do sanitky, kde ju stabilizovali."

svedok:

"Nebola zo začiatku nejako pri vedomí, ale potom bola, hýbala sa."

V. HULÍKOVÁ:

"Mladá žena utrpela ťažké zranenia a podľa našich informácií jej kolesá električky úplne amputovali nohu a zrážka jej spôsobila devastačné poranenia hlavy. Záchranári o jej život bojovali v sanitke vyše pol hodinu, ženu potom odviezli do nemocnice na Kramáre. Podľa našich informácií krátko po prevoze svojím zraneniam podľahla."

F. PECZÁR, hovorca KR PZ Bratislava:

"Vyšetrovateľ Policajného zboru začal v tomto prípade trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia."

V. HULÍKOVÁ:

"To, či sa mladá žena pokúsila takýmto spôsobom vziať si život, alebo išlo len o nešťastnú náhodu, vyšetrujú policajti."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Doprava

30. Bicykle spoja filmy a šport

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 5; HUDEKOVÁ Kristína)

Bratislavské dni mestskej cyklistiky ponúknu prednášky, filmy aj cyklojazdu

Do nedele potrvá podujatie pre cyklistov z Bratislavy v Inchebe.

BRATISLAVA. Cyklošou v Inchebe nie je len bežná výstava. Ako súčasť sprievodného programu Bratislavských dní mestskej cyklistiky premietnu aj filmy, skúsení jazdci pomôžu návštevníkom v cykloporadni, prebehne cyklus prednášok o bicyklovaní v meste, a až do nedele bude možné vyskúšať si jazdu na cyklodráhe v Inchebe.

"Bude to vlastne prezentácia našich aktivít v rámci združenia Cyklokoalícia," povedal organizátor podujatia Ján Šifra.

Ako bicyklovať v meste

Organizátori priznávajú, že cieľom výstavy je aj snaha povzbudiť predaj bicyklov pred letom, ale aj predstaviť existujúce a nové cyklotrasy.

Na interaktívnej mape cyklotrasy opíše Jozef Schwarz z OZ BicyBa. "Na mape v počítači ukážem, kadiaľ vedú trasy, kadiaľ by viesť mohli a akým spôsobom niektoré miesta na bicykli obísť," hovorí Schwarz, ktorý jazdí na bicykli každý deň, aj do práce.

Program

O tom, ako jazdiť na bicykli v obleku, alebo ako si upraviť bicykel na jazdu po meste, budú na ďalšej prednáške hovoriť Ján Šifra a Peter Roszár.

Cyklokuriéri Berco Balog a Tomáš Peciar opíšu stav bratislavských ciest očami kuriéra, Zora Paulíniová zas vyvráti sedem cyklistických mýtov o Bratislave.

Prednášajúci porozprávajú aj o výsledkoch veľkého prieskumu o cyklistike v Bratislave, o tom, ako využívať existujúce mestské cesty pre jazdu na bicykli aj o tom, ako sa bicykluje inde vo svete.

Kodaň je mesto pre ľudí

Vo štvrtok podujatie otvorila prednáška dánskeho architekta Jana Gehla, ktorý predstavoval svoj koncept mesta pre ľudí. Mesto Kodaň zmenil na mesto pre chodcov a cyklistov. Dnes v Kodani jedna tretina obyvateľov do práce jazdí na bicykli a druhá tretina mestskou hromadnou dopravou.

***

Bratislavské dni mestskej cyklistiky

Piatok 17. marca

Incheba

* celý deň premietanie filmov: Auto*Mat, B.I.K.E., Z Tokia do Osaky

Sobota 18. marca

Incheba

* 09.00-13.00 a 17.00-19.00 premietanie filmov

* 10.00-13.00 cykloporadňa

* 13.00-17.00 prednášky skúsených cyklistov o bicyklovaní v meste

Nedeľa 19. marca

Incheba Hala Al

* 10.00 -13.00 cykloporadňa

* celý deň filmy

Piatok až nedeľa

Incheba Hala Al

* jazda na cyklodráhe

Piatok 25. marca

Námestie SNP

* cyklojazda Critical Mass

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. Ak sa zastaví projekt TEN-T, Slovensko by mohlo prísť až o 450 miliónov eur

(17.03.2011; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn, rob)

Slovensko môže prísť o viac ako 450 mil. eur, ak zastaví projekt TEN-T. Suma už bola Európskou komisiou schválená a pridelená Slovensku na realizáciu projektu, ktorý je jednou z priorít Európskej únie.

Projektant výstavby prepojenia železničných koridorov v Bratislave Dopravoprojekt upozorňuje, že len projekt TEN-T, ako jediný na území hlavného mesta má reálne predpoklady vyčerpať plánované finančné prostriedky schválené Európskou komisiou. Spoločnosť zároveň garantuje, že TEN-T je projekčne pripravený. Prvá etapa sa môže podľa nej začať začiatkom budúceho roku.

"Príprava projektu TEN-T trvala štyri roky. Preto je malá pravdepodobnosť, aby obdobná stavba na území Bratislavy, ktorá musí prejsť porovnateľným vývojom prípravy, mohla by byť pripravená rýchlejšie," tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Gabriel Koczkáš. Je vraj preto nepravdepodobné, že iné projekty na vyriešenie mestskej hromadnej dopravy v Bratislave dokážu v stanovenom termíne vyčerpať prostriedky z EÚ rezervované na vybudovanie TEN-T.

Spoločnosť ďalej uviedla, že náklady spojené s prípravu TEN-T už dosiahli 19,6 milióna eur . V prípade projektu TEN-T č. 17, prepojenie železničných koridorov na území Bratislavy, ide podľa Dopravoprojektu o jediné dlhodobé riešenie regionálnej i mestskej hromadnej dopravy. Za posledné štyri roky bola vyhotovená kompletná projektová príprava, počas roka 2010 ukončili dokumentácie na získanie stavebných povolení na celý projekt. Zároveň v tom istom období boli na 1. časovú etapu výstavby projektu TEN-T vypracované dokumentácie. V procese prípravy projektov sa konal aj povoľovací proces, čiže vydanie príslušných územných rozhodnutí . Aktuálne sa pokračuje v získavaní stavebných povolení.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Bratislavský vyšší územný celok

32. Osemročné gymnáziá dostali voľnú ruku

(18.03.2011; Hospodárske noviny; s. 6; Nejedlý Tomáš)

HN prinášajú prehľad voľných miest na elitných gymnáziách v dvoch najväčších slovenských mestách.

Bratislava - Mnohí rodičia si vydýchnu. Deti môžu prihlásiť na osemročné gymnázium bez obavy zo supertvrdých prijímačiek. Úrady schvaľujú bratislavským školám toľko miest pre nových primánov, koľko si vypýtali. "O polovici škôl sme už rozhodli, rozhodnutia práve odišli na samosprávny kraj," hovorí Rudolf Novák z bratislavského krajského školského úradu.

Súkromné aj cirkevné gymnáziá by mali dostať pozitívnu odpoveď v najbližších dňoch. Kvótu na primánov zaviedol exminister školstva Ján Mikolaj (SNS), napríklad žiadna . škola v hlavnom meste nemohla prijať viac ako 9 detí. Dôvodil zhoršovaním situácie na základných školách, ktorým gymnáziá brali najlepších žiakov. Nový minister Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) kvótu odložil na rok 2014. V Bratislave sa tým počet miest zo dňa na deň viac ako strojnásobil.

Pretlak v metropole

Rodičia v posledných týždňoch bombardovali gymnáziá otázkami, kedy a koľko miest otvoria. Záujem o osemročné gymnáziá v hlavnom meste je totiž enormný. "Hlási sa k nám každoročne troj- až päťnásobne viac uchádzačov, ako môžeme prijať," hovorí sestra Kristína, zástupkyňa riaditeľky bratislavského Gymnázia Matky Alexie. "Veľmi to poteší všetkých rodičov, ktorí sa u nás pýtali na voľné miesta," dodáva aj riaditeľka Evanjelického lýcea v Bratislave Edita Prostredníková.

Triedu s ôsmimi deťmi by finančne neutiahla, teraz môže rodičom pokojne odovzdať prihlášku. Na Súkromnom slovanskom gymnáziu stratili s úradníkmi trpezlivosť a prijímať začali aj bez oficiálneho povolenia. "Berieme všetkých, s rodičmi 10 žiakov už máme podpísané zmluvy," tvrdí riaditeľ Pavel Spišiak. Dnes je jasné, že väčšina škôl otvorí aspoň jednu triedu do 30 žiakov. V iných krajských mestách tento problém nemajú, o osemročné gymnáziá nie je taký záujem. Košické gymnáziá hlásia záujem na hranici 6-7 percent z populačného ročníka, školské úrady v Nitre či Prešove evidujú po jednej žiadosti o zvýšenie počtu miest pre primánov.

Testovanie piatakov

Ministerstvo napriek uvoľneniu miest rodičov upozorňuje, že štúdium na osemročných gymnáziách nie je pre všetkých. "Hlásiť by sa tam mali žiaci so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí majú o štúdium či už cudzích jazykov, ale aj ďalších spoločenskovedných a prírodovedných oblastí, skutočný záujem," uvádza sa v stanovisku rezortu.

Dvojročný odklad kvóty plánuje minister Jurzyca využiť na zavedenie systému, ktorý by na osemročné gymnáziá dostal len tých najlepších žiakov. Uvažuje sa najmä o prijímaní podľa výsledkov celonárodného testovania piatakov, ktoré chce rezort zaviesť na základné školy už budúci rok.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. Bratislavský kraj opravil v zime 2104 metrov štvorcových výtlkov

(17.03.2011; www.aktualne.sk; Ekonomika, 14:34, s. -; tasr)

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) opravil počas tejto zimy 2104 štvorcových metrov (m2) výtlkov na cestách II. a III. triedy. Prioritou pri ich opravách boli hlavné ťahy. Najviac výtlkov opravil kraj v Malackom okrese, až 825 m2, v Pezinskom to bolo 722 m2 a v Seneckom 557 m2.

Náklady na zimnú údržbu do konca februára predstavujú 1,3 milióna eur bez DPH. Fakturácia za marec ešte nie je uzavretá. V sume sú okrem opráv povrchov komunikácií zahrnuté aj čistenie vozovky, stružky pre odtok dažďovej vody, zber nečistôt z komunikácií, čistenie krajnice, priekopy, šachty a hornej stavby mosta, likvidácia krýh či oprava dopravného značenia.

"Výtlky a výmrazky opravuje kraj priebežne počas celého roka, teda tam, kde je to nevyhnutné a zároveň možné aj v zime," uviedol dnes predseda BSK Pavol Frešo. Mechanizmy zimnej údržby absolvovali v rámci regiónu počas zimnej sezóny 519 zásahov.

Najviac, 205 zásahov vykonali v Pezinskom okrese, kde boli najproblematickejšími úsekmi Pezinská Baba a oblasť Harmónie. V Malackom okrese zasahovali mechanizmy 150-krát, v Seneckom okrese 73-krát a v okolí hlavného mesta 91-krát. BSK minul celkovo 10.711 ton posypového materiálu, z toho 8162 ton soli a 2549 ton inertných zmesí.

K dispozícii bolo 31 pracovníkov, 18 sypačov, z toho 11 sypačov bolo v pohotovosti aj s radlicami. Mechanizmy prejazdili celkovo 44.477 litrov nafty. Kraj má v správe 178,94 km ciest II. triedy, 332,74 km ciest III. triedy a 130 mostov. Ich údržbu zabezpečuje správcovská spoločnosť Regionálne cesty Bratislava.

Zimná údržba sa vykonáva spravidla od 15. novembra do 15. marca a jej začiatok a koniec oficiálne vyhlasuje Slovenská správa ciest (SSC) v rámci nepretržitej dispečersko-spravodajskej služby v zimnom období.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. Na zimnú údržbu Bratislavský kraj zatiaľ minul 1 311 266 eur

(17.03.2011; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; Sita)

Bratislavský samosprávny kraj počas zimy opravil 2 104 metrov štvorcových výtlkov na cestách II. a III. triedy. Prioritou pri opravách boli cesty II. triedy, najmä hlavné ťahy.

BRATISLAVA 17. marca (WEBNOVINY) - Bratislavský samosprávny kraj minul na zimnú údržbu do konca februára 1 311 266 eur bez DPH. Vlani predstavovali náklady na zimnú údržbu za rovnaké obdobie 1 596 468 eur bez DPH. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Kraj počas zimy opravil 2 104 metrov štvorcových výtlkov na cestách II. a III. triedy. Prioritou boli cesty II. triedy, v prvom rade hlavné ťahy a potom ostatné cesty vo vlastníctve župy. Najviac výtlkov opravili v Malackom okrese, a to 825 metrov štvorcových, pričom v Pezinskom okrese to bolo 722 a v Seneckom 557 metrov štvorcových. V sume za zimnú údržbu je okrem opravy povrchov komunikácií zahrnuté aj čistenie vozovky, stružky pre odtok dažďovej vody, zber nečistôt z komunikácii, čistenie krajnice, priekopy, šachty, čistenie hornej stavby mosta, likvidácia krýh či oprava dopravného značenia.

Ako uviedla Tyšlerová, mechanizmy zimnej údržby v rámci regiónu počas zimnej sezóny zasahovali 519-krát. Najviac, 205 zásahov vykonali v Pezinskom okrese, kde boli najproblematickejšími úsekmi horský priechod Pezinská baba a oblasť Modry Harmónie. V Malackom okrese zasahovali mechanizmy 150-krát, v Seneckom okrese 73-krát a v okolí hlavného mesta 91-krát. Župa minula celkovo 10 711 ton posypového materiálu, z toho 8 162 ton soli a 2 549 ton drviny. K dispozícii bolo 31 pracovníkov a 18 sypačov, z toho 11 sypačov bolo v pohotovosti aj s radlicami. Mechanizmy prejazdili celkovo 44 477 litrov nafty.

"Výtlky a výmrazky opravuje kraj priebežne počas celého roka tam, kde je to nevyhnutné a zároveň možné aj v zime," uviedol župan Pavol Frešo cez svoju hovorkyňu. Podľa neho sa vtedy používa obaľovaná zmes za studena, čo je finančne veľmi náročné. Pre výrobu a pokládku obaľovacej zmesi za tepla, ktorá je účinnejšia, je potrebná denná teplota nad 10 stupňov Celzia a hlavne suché počasie. Výrobne teplých obaľovacích zmesí začínajú svoju prevádzku spravidla od marca.

Kraj má vo vlastníctve 178,94 kilometrov ciest II. triedy, 332,74 kilometrov ciest III. triedy a 130 mostov. Ich údržbu zabezpečuje správcovská spoločnosť Regionálne cesty Bratislava, a.s. Zimná údržba sa vykonáva spravidla od 15. novembra do 15. marca, jej začiatok a koniec vyhlasuje oficiálne Slovenská správa ciest v rámci nepretržitej dispečersko-spravodajskej služby v zimnom období.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Združenia miest a obcí

35. ZMOS: Obce dostanú na sčítanie ľudí viac ako 5,6 milióna eur

(17.03.2011; www.tasr.sk; Slovensko, s. -; Tasr)

Bratislava 17. marca (TASR) - Obce dostanú na májové sčítanie obyvateľstva na základe výnosu Štatistického úradu SR dotácie v celkovej výške 5.642.966 eur. Informoval o tom dnes hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák s tým, že 90 percent z týchto prostriedkov bude na základe dohodnutých kritérií zálohovo vyplatené mestám a obciam do 31. marca.

Dodal, že kritériá prerozdeľovania vychádzajú z počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce a z počtov domov a bytov. "Tieto dotácie tvoria finančné prostriedky určené nielen na odmeny sčítacích komisárov, ale aj na bežné výdavky súvisiace so zabezpečením sčítania. Okrem toho časť finančných prostriedkov na školenia a cestovné pre sčítacích komisárov bude vyplácaná priamo z kapitoly ŠÚ SR," spresnil.

ZMOS a ŠÚ SR sa dohodli na vytvorení mechanizmu na refundáciu výdavkov súvisiacich so sčítaním počas rokovaní z uplynulých dní. "V dnešnej dobe poznáme balík financií, ktorý patrí samosprávam na zabezpečenie projektu desaťročia. Vďaka našim posledným rokovaniam sme mohli mestám a obciam poskytnúť upravené metodické usmernenie k rozpisu dotácií pre zabezpečenie sčítania obyvateľov, domov a bytov," povedal výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.

Podľa neho bol zároveň vytvorený spôsob "dohodovacieho konania", ktorý by mal samosprávam zabezpečiť vyššiu garanciu pri nárokovaní oprávnených finančných nákladov spojených s prípravou, priebehom a vykonávaním sčítania od 1. januára tohto roka".

ZMOS podľa Kaliňáka očakáva, že samosprávy v priebehu týchto dní dôkladne vyčíslia svoje oprávnené výdavky. Prípadné rozdiely budú tlmočiť cez zástupcov svojich regionálnych združení na rokovaní Rady ZMOS, ktoré sa uskutoční v dňoch 29. a 30. marca.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Iné informácie

36. Kultové sú ufo či bazén bez vody

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 1, 2; Tkáčiková Lucia)

Netradiční sprievodcovia nasmerujú na skanzeny komunizmu aj netradičné miesta.

BRATISLAVA. Aké miesta si z dnešnej Bratislavy zapamätáme ako kultové alebo podľa akých sprievodcov sa môžu riadiť návštevníci mesta? Napríklad aj podľa interaktívnej mapy dizajnérky Pavlíny Morháčovej na mpba.sk či netradičného sprievodcu Bratislavou BA! - od ufa k ufu.

Oba projekty neukazujú známe pamiatky, ale komíny, industriálne miesta, mosty, tunel, no a, samozrejme, ufo - v Podunajských Biskupiciach či pri Dunaji.

Kultovými miestami viedli počas jedného z diskusných večerov v Artfore autorka interaktívnej mapy aj zostavovateľka sprievodcu.

Na knihe pracovalo asi 40 autorov. Grafik Braňo Matis hovorí, že aj preto je názor na kultové miesta veľmi subjektívny.

Navyše, odkedy vyšiel v roku 2007 netradičný pohľad na mesto prvýkrát knižne, veľa sa toho podľa Matisa zmenilo, niektoré miesta z mapy už zmizli. Zaspomínal napríklad na Stoku a zónu Pribinova, kde je dnes nákupné centrum. "Premýšľam, že sprievodcu aktualizujeme," dodal Matis.

Skanzen i plechový strom

Morháčovej projekt interaktívnej mapy sa dá meniť priebežne. "Napríklad v Ivanke už nemajú dobré lángoše, alebo blšák na Kopčianskej zrušili," povedala Morháčová. Mapou chcela dizajnérka, ako vraví, spojiť "vychytávky" v meste. Bola jej diplomovou prácou.

"Chcela som urobiť niečo, v čom môžem pokračovať a niečo, čo bude dobré." Na webe mpba.sk zoznam pravidelne aktualizuje.

Vraví, že počas prípravy diplomovky zistila, že týchto výnimočných miest je toľko, že ich musela rozdeliť do jednotlivých kategórií. Na svojej mape preto ukazuje - kam ísť na kávu, kam na pivo, na jedlo, kde sú fajn služby, no aj skanzeny socialistického dedičstva a iné zaujímavé veci ako Gottwaldova päsť, Bratislavský poludník či plechový strom.

"Zistila som nakoniec, že v Bratislave sa dá toho toľko vidieť a robiť, že to nie je také bezútešné."

Špina v Bratislave

Upratovanie pred hokejovými majstrovstvami autorom netypických sprievodcov neprekáža. "Keď umyjú okná na stanici a dajú tam muškáty, je to fajn," vraví Morháčová. "Je to lepšie, ako keby vôbec neupratali." Špina je podľa nej pre Bratislavu typická.

Matis vraví, že Bratislave chýba aj v tomto akási plynulosť. Kontinuita mestu vraj chýba aj v urbanizme pri rýchlo sa meniacom prostredí.

***

Bratislava

Kultové miesta

* Nedostavaný bazén nad River Parkom

* Ufo pri Pentagóne

* Gottwaldova päsť za VŠVU

* Areál Istrochemu

* Fontána pre Zuzanu vo dvore pri Miletičke

* Vojenský cintorín v Petržalke

(Zdroj: mpba.sk)

Texty k obr.:

Nedostavaný bazén nad River Parkom je dnes zarastený. Na jeho dne nájdete fľaše od alkoholu, prázdne spreje či sviečky, jedno z netradičných miest, ktorým sprevádza netradičný sprievodca.

Gottwaldova päsť za VŠVU (vľavo) a uf o zo sídliska z Podunajských Biskupíc (vpravo).

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. Čím kratšia trať, tým viac žien beží

(18.03.2011; Sme; príloha Bratislava, č. 11, s. 8; ŠIMO Marián)

Budúci týždeň sa šiesty raz pobeží bratislavský mestský maratón.

BRATISLAVA. Najbližší víkend sa zima aj meteorologický preklenie do jari a hneď ten ďalší ju bežci privítajú čoraz populárnejším bratislavským mestským maratónom.

Celkový počet mien v štartových listinách šiesteho ročníka ČSOB Marathonu Bratislava v utorok večer prekročil hranicu 5300. Registráciu na štafetový polmaratónsky beh (4 x 5,27 km) organizátori dokonca museli zastaviť, lebo sa naplnil limit 300.

Každá štvorica, či mužská, ženská alebo miešaná pobeží so štartovým číslom s uvedením svojho názvu. Podaktoré vyjadrujú len príslušnosť k firme, z ktorej zamestnancov sa skladajú, iné potvrdzujú zmysel jej členov pre humor: Bežiaci anjeli, Buldogs, Čierne kobry, 4 zbesilé, Dračice, Flákači, Frišké nôžky, Pivári, Pobehaj i, Slivkoví kompóti, Šeherezády a Onur, Žúr Team, ale aj ???? či :-)...

V rekordnom účastníckom

poli budú mať prevahu rekreační bežci a bežkyne. "Pomer domácich štartujúcich k zahraničným sa oproti vlaňajšku nezmenil, je približne 70:30, čo potvrdzuje rast záujmu Slovákov o behanie aj stále nevyčerpaný potenciál," teší sa riaditeľ podujatia Jozef Pukalovič. "Tým, že už tohto roku atakujeme účastnícku hranicu 6000, sme úprimne prekvapení." Najviac prihlásených je na polmaratón: okolo 1800. Na celý maratón (42195 m) si trúfa ani nie polovica (800).

Čím kratšia trať, tým viac žien. V štartovej listine 5-kilometrového hobby-behu, ktorý bude v sobotu 26. marca na okruhu vedúcom centrom mesta a Sadom Janka Kráľa, majú zatiaľ ženy dokonca prevahu. V maratónskom poli budú tvoriť približne desatinu, v polmaratóne pätinu.

Online registráciu uzatvoria v utorok 22. marca o 20.00 h. Potom sa bude dať prihlásiť len osobne: 25. marca od 11. do 19. h a 26. marca od 9. do 19. h v priestoroch Eurovey.

Pred ňou bude v nedeľu 27. marca dopoludnia prvý raz štart aj cieľ najmasovejšieho bratislavského behu. Víťazi hlavných kategórií sa premiérovo vyfotografujú s novým veľkým putovným pohárom, na ktorom budú vyryté mená všetkých doterajších víťazov.

***

Fakty

Maratón 2011

V bratislavskej štartovnej listine figurujú aj obaja slovenskí rekordéri v počte odbehnutých maratónov (42195 m):

* Alexander Simon, 64-ročný inžinier železničnej dopravy, v Žiline žijúci rodák z Dunajskej Stredy, prezident spoločnosti SZM (Slovenskí zberatelia maratónov), ich od roku 1982 absolvoval už 609.

* Eva Seidlová, 62-ročná bežkyňa z Tlmáč, má podľa evidencie SZM na konte zatiaľ 199 maratónov, takže jubilejný dvojstý pobeží zrejme práve v Bratislave

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. BRATISLAVSKÉ LETISKO PÔJDE DO 30-ROČNÉHO PRENÁJMU

(17.03.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 6/12; BARBORÁK Jaroslav)

Oto GÖRNER, moderátor:

"Bratislavské letisko pôjde do 30-ročného prenájmu. Rozhodla o tom vláda. Strategický partner sa má nájsť do polovice budúceho roka. Štát ho bude hľadať formou medzinárodnej súťaže. Podrobnejšie Jaroslav BARBORÁK."

Jaroslav BARBORÁK:

"Najvýhodnejší sa ukazuje prenájom. Tak hodnotí pozíciu vlády minister dopravy. Možnosti boli tri. Okrem prenájmu sa kabinet rozhodoval medzi predajom alebo strategickým partnerstvom s letiskom vo Viedni. Ján FIGEĽ."

Ján FIGEĽ:

"V Európe je 404 letísk, z nich je v intervale 20 až 50 rokov prenajatých 41."

Jaroslav BARBORÁK:

"Z prenájmom bratislavského sa počíta na 30 rokov. Podmienky a postup pri výbere uchádzača má ministerstvo pripraviť do konca apríla, aby mohla v máji vláda rozhodnúť o samotnej súťaži. Opozícia už dlhšie kritizuje, že vláda sa štátneho letiska aj prenájmom prakticky vzdá. Robert FICO."

Robert FICO:

"To je dlhodobá privatizácia, môžu to nazvať akokoľvek, fakt je ten, že Slovenská republika stratí kontrolu nad slovenským letiskom."

Jaroslav BARBORÁK:

"Prenájmom štát o letisko neprichádza, oponuje minister FIGEĽ. Koncesia len prenáša riziká podnikania a investícií na investora. Vláde zostáva vplyv a pravidelný príjem z prenájmu."

Ján FIGEĽ:

"Koncesia, ak je dobre definovaná prináša výhody obidvom stranám a samozrejme mala by znamenať aj rozvoj."

Jaroslav BARBORÁK:

"Analytici však vidia lepšiu budúcnosť bratislavského letiska v iných formách správy. Akademik Pavol KÁRÁSZ preferuje strategické partnerstvo."

Pavol KÁRÁSZ:

"By bolo omnoho výhodnejšie nejaké rozumné strategické partnerstvo s výhľadom podstatne kratšieho obdobia. V takomto prípade lepšie zváži aj riziká ale aj benefity. Maximálne na 15 rokov."

Jaroslav BARBORÁK:

"Radovan ĎURANA zas predaj."

Radovan ĎURANA:

"Z privatizácie by mal prospech najmä občan. Privatizačný výnos by pokryl časť verejných výdavkov a mohol by byť z neho sanovaný napríklad deficitný prvý dôchodkový pilier alebo by sa mohli znížiť dane alebo odvody."

Jaroslav BARBORÁK:

"Minister FIGEĽ tvrdí, že už teraz je o prenájom letiska záujem. A aj napriek potrebným investíciám. Len na najbližších desať rokov majú predstavovať 350 miliónov eur. Súťaž na výber koncesionára by mala byť ukončená do júna budúceho roka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. BRATISLAVSKÉ LETISKO PRENAJMÚ NA TRIDSAŤ ROKOV

(17.03.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktor:

"Bratislavské Letisko Milana Rastislava Štefánika sa má dlhodobo prenajať na obdobie 30 rokov. Strategický partner by sa mal pre letisko nájsť do júna budúceho roka. Vyplýva to z návrhu zámerov rozvoja letiska v Bratislave, ktorý schválila vláda.

Z porovnania troch možností ďalšieho rozvoja najväčšieho slovenského letiska je podľa rezortu dopravy najvýhodnejšie práve udelenie koncesie na obdobie 30 rokov. Ministerstvo zvažovalo aj možnosti priameho predaja letiska a uzatvorenia partnerstva s viedenským. Vedenie letiska rozhodnutie vlády plne rešpektuje. Udelenie koncesie alebo prenájmu práv k činnosti na letisku na stanovenú dobu prenáša na investora všetky riziká podnikania a budúcich investícií. Podľa ministerstva dopravy majú o partnerstvo s bratislavským letiskom záujem spoločnosti nielen z Európy, ale aj iných regiónov. Na jeho rozvoj však v najbližších desiatich rokoch treba minimálne 350 miliónov eur, najmä na kompletnú rekonštrukciu a predĺženie hlavnej vzletovej a pristávacej dráhy, dobudovanie a skvalitnenie rolovacích dráh, či rozšírenie počtu parkovacích stojísk lietadiel pred terminálom."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. Bratislavské letiště do pronájmu

(17.03.2011; Lidové noviny; s. 15; ČTK)

BRATISLAVA Největší slovenské letiště v Bratislavě by měl v budoucnu spravovat soukromý investor. Vláda premiérky Ivety Radičové souhlasila s jeho pronájmem na 30 let, v současnosti letiště M. R. Štefánika řídí zástupci státu. Investora kabinet vybere v mezinárodním tendru, transakce by mohla být uzavřena v polovině příštího roku.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. PKO je jedinečný, podľa odborníkov by sa mal zachovať

(17.03.2011; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; Sita)

Podľa odborníkov a aktivistov zúčastnených na dnešnej tlačovej besede je Park kultúry a oddychu jedinečný z architektonického, umeleckého aj historického hľadiska.

BRATISLAVA 17. marec (WEBNOVINY) - Bratislavský Park kultúry a oddychu (PKO) je jedinečný z architektonického, umeleckého aj historického hľadiska. Preto by sa nemal zbúrať. Za skupinu odborníkov aktivistov, ktorí sa zúčastnili na dnešnej tlačovej besede to uviedla Zora Pauliniová, architekta a konzultantka pre verejné priestory "Máloktorý Bratislavčan, ktorý tu žil, neuvedie PKO ako miesto, ktoré sa spája s jeho pamäťou, s tým, čo zažil, čo sa naučil, čo si vyskúšal, "povedala Puliniová. Komlex je podľa nej dôležitý aj z hľadiska verejného priestoru a je nemysliteľný bez posudzovania celého nábrežia.

Podľa Jany Gregorovej z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity PKO nie je v ochrannom pásme Pamiatkovej zóny centrálnej mestskej oblasti Bratislava. Navrhuje preto ustanoviť ochranné pásmo, ktoré by do seba zahŕňalo staromestské nábrežie Dunaja s PKO. "Riverpark svojou výškou a veľkosťou, ako je postavený, porušuje všetky princípy výstavby v rámci nevyčleneného ochranného pásma." Tým podľa nej kazí výhľad na hlavné sídelné dominanty mesta, teda výhľad na Bratislavský hrad a Dóm svätého Martina.

Vladimír Husák zo Slovenskej akadémie vied považuje PKO za kultúrny fenomén, ktorý vychádza z industriálneho dedičstva. Je podľa neho ojedinelým príkladom najvýznamnejšej a najúspešnejšej premeny industriálneho súboru na Slovensku na kultúrno-spoločenské, osvetové, kongresové, športové a vedecké účely aj záujmovú a vedeckú činnosť. PKO je tak podľa neho dôstojným pokračovateľom bývalej mestskej Reduty. Hodnoty spojené s PKO nie je podľa Husáka možné a prijateľné vymeniť za luxusné hromadné bývanie s kanceláriami.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]