Bratislava

Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava

Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava

Obsah výberu

Primátor hl. mesta SR Bratislavy

1. Autá nájomníkov k štadiónu nepustia [informácia]
(15.02.2011; Sme; s. 6; Hudeková Kristína)

2. Bratislava sa má pripraviť na drahšiu MHD [informácia]
(15.02.2011; Sme; s. 6; Tkáčiková Lucia)

3. Staré električenky hackeri falšujú [informácia]
(15.02.2011; Sme; s. 6; lut)

4. Andrejovo perforované rebro [informácia]
(15.02.2011; Sme; s. 12; Beňová Jana)

5. Premiérka o menšinovej vláde mlčí [informácia]
(15.02.2011; Pravda; s. 2-3; Stupňan Igor)

6. Jedna sedačka vyšla na 8 600 €! [informácia]
(15.02.2011; Nový Čas; s. 8, 9; net)

7. Henbury: Zvažujeme žalobu na mesto [informácia]
(15.02.2011; Plus jeden deň; s. 8; ep)

8. V JEDNEJ Z LOKALÍT BRATISLAVSKEJ PETRŽALKY ROBIA PROBLÉMY BEZDOMOVCI A NARKOMANI [informácia]
(14.02.2011; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; por. 6/9; KOPANIČÁKOVÁ Eva)

9. PROJEKT BRATISLAVSKEJ INTEGROVANEJ DOPRAVY JE ČORAZ REÁLNEJŠÍ [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 7/13; GAZDÍKOVÁ Katarína)

10. MAGISTRÁT HĽADÁ NOVÉHO HLAVNÉHO ARCHITEKTA [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)

11. MIKLOŠ: KDE SÚ TIE PENIAZE? [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 14/25; IGAZ Rado)

12. HĽADÁ SA ARCHITEKT [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 21/25; ČIERNY Michal)

13. PROCHÁZKA: KDH má potenciál generovať témy [informácia]
(14.02.2011; www.webnoviny.sk; rozhovory, s. -; sita)

Magistrát hl. mesta SR

14. PRIPOMIENKY K MS V ĽADOVOM HOKEJI POSIELAJTE NA MAIL [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

15. Vynovená hala sa zapáčila hráčom aj funkcionárom [informácia]
(14.02.2011; www.aktualne.sk; Šport, 09:47, s. -; tasr)

Vybrané aktivity mestských častí

16. Byty budú prideľovať po novom [informácia]
(15.02.2011; Sme; s. 6; sita)

17. Retro svieti načierno [informácia]
(15.02.2011; Sme; s. 6; tasr)

18. V západnej Bratislave vyrastie druhý Avion [informácia]
(15.02.2011; Hospodárske noviny; s. 13; Vašuta Tomáš)

19. Starostka Starého Mesta si zníži plat o takmer 1200 eur [informácia]
(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 12:23, s. -; SITA)

Doprava

20. Zobrali úver [informácia]
(15.02.2011; Nový Čas; s. 8; r)

Bratislavský vyšší územný celok

21. Privilégium končí, nechalo obrovské dlhy [informácia]
(15.02.2011; Hospodárske noviny; s. 6; Hilbertová Martina)

22. Neplatíme, lebo nám neplatí kraj [informácia]
(15.02.2011; Hospodárske noviny; s. 6; him)

23. Čerpanie peňazí na projekt BID sa môže urýchliť [informácia]
(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 14:01, s. -; SITA)

24. BUDOVANIE INTEGROVANEJ DOPRAVY V BRATISLAVSKOM KRAJI [informácia]
(14.02.2011; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)

25. PROJEKT BRATISLAVSKEJ INTEGROVANEJ DOPRAVY CHCE ŽUPA URÝCHLIŤ [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; por. 1/9; DRAGOŠEKOVÁ Andrea)

26. DOPRAVA: Projekty by mali zlepšiť dopravnú situáciu v BSK i v hlavnom meste [informácia]
(14.02.2011; www.tasr.sk; Ekonomika, s. -; tasr)

Združenia miest a obcí

27. Viacerí primátori sa nechcú vzdať starých platov [informácia]
(15.02.2011; Pravda; s. 8; odu)

28. Peter Mináč bude opäť kandidovať na predsedu ZMOS [informácia]
(14.02.2011; www.echoviny.sk; s. -; Echoviny.sk)

29. PEZINOK UŽ NEBUDE ČLENOM ZDRUŽENIA MIEST A OBCÍ SLOVENSKA [informácia]
(14.02.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1 min.; TOMEŠ Rado)

30. Bývalé vedenie Trenčína minulo rezervný fond mesta [informácia]
(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 11:15, s. -; SITA)

31. Predseda SNS Ján Slota chce, aby teplárne dostali mestá [informácia]
(12.02.2011; www.24hod.sk; s. -; WEBNOVINY)

Iné informácie

32. Cena rekonštrukcie Reduty sa zvyšuje [informácia]
(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 10:33, s. -; SITA)

33. ZAJTRA BUDE V BRATISLAVE SUMMIT V4 [informácia]
(14.02.2011; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; por. 7/15; KONDRLÍK Radovan)

Texty

Primátor hl. mesta SR Bratislavy

1. Autá nájomníkov k štadiónu nepustia

(15.02.2011; Sme; s. 6; Hudeková Kristína)

Mestskí policajti budú prísnejší na vodičov, ktorí bývajú pri štadióne a nemajú tam trvalý pobyt.

BRATISLAVA. Bratislava rozdelila obyvateľov okolia zimného štadióna do dvoch kategórií. Tých, čo tam majú trvalý pobyt, pustia počas majstrovstiev sveta v hokeji do zóny obmedzenia aj s autom. Tí, ktorí tam trvalý pobyt nemajú a žijú tam napríklad v podnájme, svoje auto cez policajtov nedostanú.

Ulice budú pre bežnú dopravu uzavreté. Autá budú policajti púšťať len po ukázaní občianskeho preukazu s trvalým pobytom, alebo s listom vlastníctva k tamojšej firme či garáži.

Policajti nemajú ustúpiť

V piatok minulého týždňa mestskí policajti niekoľko hodín testovali dopravné obmedzenia. S autom púšťali aj nájomníkov bez trvalého pobytu. Stačila im nájomná zmluva. "Preč sme posielali iba takých, ktorí tadeto chceli prejsť na iné miesto," povedal v piatok pre SME jeden z hliadkujúcich policajtov.

"Mohol tam autom vojsť ten, kto preukázal vzťah k objektu," povedal hovorca mestskej polície Peter Pleva.

Hovorca mesta Ľubomír Andrassy však hovorí, že podnájomníkov do zóny púšťať nemali a počas majstrovstiev ani nebudú. "Tí ľudia, čo sú v podnájme, budú parkovať na parkovacích miestach, ktoré sú mimo zóny," tvrdí. Vjazd do zóny je podľa neho otázkou bezpečnosti.

Sťažovali sa starostovi

Ani v piatok sa však k domom nedostali všetci. Nájomníci z okolia štadióna sa sťažovali najmä cez infolinku starostu časti Nové Mesto Rudolfa Kusého (nezávislý). "Prijali sme viac ako sto telefonátov, prevažne od ľudí, ktorí majú v tejto lokalite prechodné bydlisko," tvrdí hovorkyňa mestskej časti Zuzana Štefková. Upozornia na to aj magistrát.

Ani ľudia s trvalým pobytom nebudú môcť počas majstrovstiev parkovať priamo pri svojich domoch. Jediné povolené parkovisko v zóne bude plocha bývalého cyklistického štadióna. Cesty budú pre zásobovanie a záchranky.

Zásobovanie bude mať do zóny povolený vjazd na základe výpisu z obchodného registra a potvrdenie konateľa, že vodič naozaj zásobuje firmu. Cez mestských policajtov sa ako zásobovanie snažili dostať napríklad aj taxikári.

Text k obr.: Pri zimnom štadióne budú mať prednosť fanúšikovia hokeja.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Bratislava sa má pripraviť na drahšiu MHD

(15.02.2011; Sme; s. 6; Tkáčiková Lucia)

Cestovné má ísť hore asi o dvadsať percent. Rozhodne primátor

Dopravný podnik žiada zvýšiť cenu lístkov, aj kvôli mestskej karte.

BRATISLAVA. O pätinu viac má možno už na jar stáť lístok na bratislavskú mestskú dopravu. Dopravný podnik navrhol dvadsaťpercentné zdražovanie, posledné slovo má primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru).

"Primátor nechce rozhodnúť sám, ale na základe odporúčania mestskej dopravnej komisie a po rokovaniach," povedal Ftáčnikov hovorca Ľubomír Andrassy. Komisia si má návrh vypočuť v stredu. Ftáčnik bude o rozhodnutí informovať mestské zastupiteľstvo. Až potom môžu lístky zdražieť.

Mestskí poslanci majú najbližšie zasadať 3. marca. Andrassy hovorí, že na zdražovanie by sa mali ľudia pripraviť ešte v prvom štvrťroku. Drahšie podľa návrhu dopravného podniku budú bežné lístky aj električenky.

Mesto chystá aj kompenzácie pre cestujúcich. Zrušiť majú napríklad tarifné pásma a príplatok v nočnej doprave.

Drahé noci sa skončia

Na cestu nočným spojom sú teraz potrebné dva 70-centové lístky. Jeden takýto lístok si musia kúpiť aj tí, čo majú nabitú električenku. Cenu nočného a denného lístka mesto zatiaľ nezverejnilo.

Električenka má byť navyše po zrušení tarifných pásiem celosieťová. Dnes je napríklad trojmesačná električenka platná v oboch pásmach drahšia asi o desať eur.

Predseda predstavenstva dopravného podniku Pavol Derkay vraví, že chcú ľudí motivovať na cestovanie na električenku. Radí ju kombinovať s mestskou kartou, ktorá ponúka desaťpercentnú zľavu. Pri kúpe celoročnej električenky po zdražení a v kombinácii s kartou totiž výsledná cena stúpne o osem percent a nie o dvadsať.

Mestskú kartu si môžu vybaviť iba ľudia s trvalým pobytom v Bratislave.

Kartu nekryli

Práve zľava cez mestskú kartu je dedičstvom po predchádzajúcom vedení mesta. Nie je vykrytá v rozpočte dopravného podniku a je jedným z dôvodov na zdražovanie lístkov.

Cestovné v MHD šlo plošne hore naposledy v roku 2004. Pri prechode na euro v roku 2009 sa menila dĺžka platnosti lístkov, niektoré cesty odvtedy tiež stoja viac.

***

Nové ceny

Čo navrhujú

* cestovné drahšie o 20 percent;

* zrušiť dve tarifné pásma, platiť by malo len jedno, električenka by tak mala byť vždy celosieťová;

* zrušiť aj príplatok za nočný spoj.

* teraz stojí bežný polhodinový lístok 50 centov, hodinový 70 centov;

* trojmesačná električenka na prvé pásmo stojí 52,45 eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Staré električenky hackeri falšujú

(15.02.2011; Sme; s. 6; lut)

Primátor aj expert na bezpečnosť tvrdia, že kredit je ľahké dobiť načierno. Dopravný podnik sa bráni, že to už je minulosť.

BRATISLAVA. Staré električenky bratislavského dopravného podniku, ktoré sú stále v obehu, nie je problém falšovať, hovorí bezpečnostný expert. A hoci dopravný podnik bezpečnostné problémy popiera, prezradil ho samotný bratislavský primátor Milan Ftáčnik. Až desať percent električeniek je falšovaných, tvrdil Ftáčnik minulý týždeň. Vychádzal vraj z podkladov k projektu Bratislavskej mestskej karty.

"Neevidujeme dnes žiadne falošné električenky," tvrdí hovorca dopravného podniku Tomáš Zajac. "Revízor takýto pokus môže odhaliť. Vtedy by sme podali podnet na trestné stíhanie."

Expert na počítačovú bezpečnosť Pavol Lupták hovorí, že problémové sú karty s technológiou Mifare Classic vydávané pred rokom 2009, ktoré sú stále v obehu. "Dajú sa ľahko zneužiť," hovorí Lupták. Hackeri môžu podľa neho časom zlomiť bezpečnosť aj na nových kartách.

Dopravný podnik priznáva, že informácie o slabej bezpečnosti kariet dostali v roku 2009. "Prijali sme nápravné riešenie," vraví Zajac. Dnes už vydávajú karty s modernejšou technológiou. Bezpečnosť podľa Zajaca zvýšili aj pri starších kartách. "Z jasných dôvodov to nemôžeme konkretizovať," vraví Zajac.

Text k obr.: Revízori chodia v trojici. Tretí esbéeskár sa tvári nenápadne, zasiahne až pri problémoch.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Andrejovo perforované rebro

(15.02.2011; Sme; s. 12; Beňová Jana)

Autorom článku o Andrejovi Ďurkovskom, ktorý vyšiel v Týždni sa na pár stranách podarilo pospájať všetko klišé, ktoré objímalo postavu primátora dve volebné obdobia. Ako kukla. A nakoniec im z toho aj vyletel - motýľ Ďurkovský, ktorého dnes vraj nik "nemá rád". I keď návšteva investigatívnych novinárov len potvrdila jeho "povesť človeka s nemeckou pedantskou povahou... introverta a pracovitého technokrata" a v závere prišlo opäť raz aj na "tichú pokoru".

"Neboli sme si istí, či nás prijme." Začína sa emocionálne ladená reportáž. Ale prijal a očaril. "Exprimátor je chladný typ človeka, no napriek ťažkým dňom pôsobí uvoľnene a párkrát sa zasmeje." Celkom ako vedúci podniku v socialistickom seriáli. Chladný, ale niekde v jadre, jadierku... nesmierne ľudský. A nasleduje konšpiratívna teória, ktorá sa vinie článkom ako dentálna niť. Za všetko môže Pavlovičová, bývalá riaditeľka magistrátu. To ona "doťahovala zmluvy", pre ktoré dnešný primátor dáva na bývalého trestné oznámenia. "Zasvätení ľudia tvrdia, že to bola práve Pavlovičová, ktorá poťahovala nitky na magistráte, jej vplyv čoraz viac rástol a vraj v závere jej už ani sám Ďurkovský veľmi nedôveroval."

A je jasné, že Ďurkovský doplatil na tých, s ktorými musel spolupracovať. Sťa Lenin na Stalina...

A pritom ako dobre začínal! Nadchol aj Martina Hubu, píše sa v článku. A čím nás tak očaril? Predsa tým, že zaňho OŽILO korzo. A pribudli postavičky - vtipné sochy, akoby vyliahnuté z jedného kindervajca. A turistickí sprievodcovia konečne majú cudzincom čo ukázať - a vodia ich v slučke Papparazzi - Čumil - Schöner Nazi. V tomto smere je socha Svätopluka na hrade len korunou toho všetkého "umenia v downtowne".

Keď sa povie Ďurkovský, ja si spomeniem na "perforované rebro". Už si nepamätáte? A to ste si ho sami vybrali, ako podobu mosta, ktorý mal stáť na - mieste Starého. To, čo podľa mňa Ďurkovského vystihuje, bolo faux-pas s návrhom nového Starého mosta. Tváril sa, že o tom, ako bude most vyzerať, rozhodnú občania. Dal im na internete na výber z troch variantov. Všetky z dielne jedinej spoločnosti. Podobu mosta navyše navrhli technici, nie architekti. Do hlasovania sa zapojilo 6,1 percenta Bratislavčanov, z toho 2,6 percenta hlasovalo za perforované rebro. K Adamovi to však Andrej nedotiahol.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. Premiérka o menšinovej vláde mlčí

(15.02.2011; Pravda; s. 2-3; Stupňan Igor)

Odchod troch poslancov Obyčajných ľudí z klubu SaS sa spečatí zajtra. V poslaneckých kluboch strán vládnej koalície zostane 74 poslancov a vláda už nebude mať väčšinu.

Iveta Radičová ešte vlani povedala, že nebude premiérkou menšinovej vlády. Teraz na otázku, či jej výrok stále platí, nereagovala.

Problém v oboch prípadoch spôsobili Obyčajní ľudia. V lete boli nespokojní, že koalícia nezahrnula ich požiadavky do vládneho programu, teraz je problém s vylúčením Igora Matoviča z poslaneckého klubu SaS a plánovaným odchodom ďalších troch Obyčajných ľudí.

Matovič tvrdí, že teraz je situácia iná. Rozdiel je podľa neho tom, že vlani ich premiérka nepoznala, ani históriu ich hlasovania v parlamente. "Vyžadovať od premiérky, aby si stála za tým, že nebude premiérkou menšinovej vlády, je somarina. Teraz nás pozná, vie, kto sme. Ja by som na jej mieste takéto vyjadrenie v súčasnosti nedával. Vie, že my sme tí poslední, ktorí by sme takúto koalíciu sklamali," povedal včera.

Opäť zopakoval, že všetci Obyčajní ľudia budú vládu podporovať. Nikto z nich sa nebude podľa neho správať neuvážene, ako to predviedli poslanci SaS, keď ho vylúčili z ich poslaneckého klubu. "Hlasovaním za programové vyhlásenie vlády sme totiž sľúbili, že stojíme na strane vlády Ivety Radičovej a budeme podporovať prijatie zákonov, ktoré budú v súlade s programovým vyhlásením vlády," povedal Matovič.

Zajtra sa zíde poslanecký klub SaS, kde sa bude o odchode poslancov Obyčajných ľudí Jozefa Viskupiča, Martina Fecka a Eriky Jurinovej hovoriť. Šéf klubu SaS Jozef Kollár povedal, že na prípadný odchod zareagujú "s kľudom Angličana". Kollár zdôraznil, že pôjde o ich slobodné rozhodnutie a klub to zoberie na vedomie. Odmietol, že by od nich žiadali, aby SaS vrátili poslanecké mandáty, keďže kandidovali na ich kandidátke. "Nevidím na to dôvod."

Podľa Kollára pôjde o podobnú situáciu, akú koalícia zažila aj s poslancom Andrejom Ďurkovským, ktorý vystúpil z KDH a deklaroval podporu koalícii aj naďalej. Predpokladá, že to bude v konečnom dôsledku dobré pre SaS i Obyčajných ľudí, lebo nech urobia čokoľvek, pôjde to už len na vrub Matovičovej skupiny. "Keď si založí stranu, bude mediálne hrať na to, aby bol stredobodom pozornosti. Raz preto, že je v šľapkách a bielych plážových nohaviciach v parlamente, inokedy povie, že homosexuáli sú pedofili, alebo, že Sulík sa klania Orbánovi. Takto už nebudú vznikať pnutia vnútri klubu SaS a budú si hrať reklamu za seba," dodal Kollár.

Politici vládnych strán majú obavy, ako sa bude vláde dariť presadzovať zákony v parlamente. "Z politologického hľadiska to bude menšinová vláda, ale v skutočnosti to bude vláda väčšiny. Samozrejme, lepšie a istejšie by som sa cítil, keby zostali členmi klubu SaS. Bude to zodpovednosť pána Matoviča. Neskrývam obavy, čo sa týka nevyspytateľnosti tohto politika," povedal poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý. Verí však, že vláda vydrží a bude mať k dispozícii stále 79 hlasov minimálne pri otázkach, ktoré sa týkajú vládneho programu.

Líder Mostu-Híd Béla Bugár by bol rád, keby Obyčajní ľudia klub SaS neopustili. Predpokladá, že vládnutie bude oveľa ťažšie. Aj keď poslanci okolo Matoviča hovoria, že budú podporovať program vlády, tak aj teraz pri zákone o občianstve sa podľa Bugára ukázalo, že to nebude jednoduché.

Spor o riešenie dvojakého občianstva vyústil minulý týždeň do rozhodnutia SaS o vylúčení Igora Matoviča z poslaneckého klubu za to, že hlasoval za novelu o občianstve z dielne Smeru. Malo ísť o poslednú kvapku, lebo SaS mala k Matovičovi viacero výhrad.

Medzi predsedom SaS Richardom Sulíkom a poslancom Matovičom teraz prebieha polemika, kto porušil dohodu o hlasovaní. Sulík na svojom blogu napísal, že Koaličná rada sa okrem iného dohodla, že Obyčajní ľudia nepodporia novelu Smeru. Navyše Matovič aj na brífingu médiám povedal, že taký návrh nepodporia.

Matovič na to zareagoval, že takto sa na brífingu vyjadril iba preto, lebo predtým v rozprave pred poslancami povedal, že ak neprejde koaličná novela s jeho pozmeňujúcim návrhom, podporí Ficov zákon. "Nepotrebujem ďalšíkrát niekomu niečo prízvukovať," podotkol Matovič. Podľa neho sa naplnila dohoda koalície, pretože zvyšní poslanci Obyčajných ľudí Ficov zákon o občianstve nepodporili a nebol tak posunutý do druhého čítania. "Chytá sa slamky, lebo vidí, že verejnosť voči nemu dramaticky otočila a odsudzuje ho za to, čo spravil," zhodnotil Matovič argumenty Sulíka.

***

Čo zablokovala nedohoda o občianstve

* platy starostov - parlament mal definitívne schváliť zásadnú zmenu odmeňovania starostov a primátorov, ktorí by dostávali pevnú sumu podľa veľkosti obce či mesta. Novela mala platiť od marca.

* platby externistov za vysokoškolské štúdium - parlament mal prerokovať novelu vysokoškolského zákona, ktorá reagovala na rozhodnutie Ústavného súdu. Všetci externisti budú za štúdium platiť, tí, čo začali bezplatné štúdium, ho však budú môcť za týchto podmienok aj dokončiť. Ústavný súd tiež zrušil určovanie limitov pre počet študentov prijímaných na externé štúdium. Ustanovenia prestali včera platiť, parlament by mal zladiť zákon s nálezom súdu aj formálne.

* obecná polícia - parlament mal rozhodnúť o zmene zákona o obecnej polícii, ktorá by pomohla malým obciam. Tie, ktoré nemajú obecnú políciu, by sa mohli dohodnúť s obcou, ktorá ju má, aby zasahovala aj u nich. Rozšírenie právomoci obecnej polície na územie inej samosprávy malo platiť od apríla.

* kontrola v teplárňach - parlament mal uznesením požiadať Najvyšší kontrolný úrad, aby preveril hospodárenie v Bratislavskej, Martinskej a Zvolenskej teplárenskej a zistil, prečo sú v strate, kým ostatné sú ziskové. Hospodárenie má skontrolovať aj v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a preveriť kontrakty bývalej ministerky práce Tomanovej s Centrom privátnych sociálnych služieb Privilégium, pre ktoré v minulosti pracovala. NKÚ má vyčísliť výšku dotácie, ktorú by mohlo ministerstvo žiadať späť.

* protest proti násiliu voči kresťanom - poslanci mali prijať Vyhlásenie k prenasledovaniu kresťanov vo svete, ktoré navrhlo KDH. Mal to byť apel na vládu, aby perzekúcie kresťanov a iných náboženských menšín vo viac ako 60 krajinách sveta zohľadnila aj v zahraničnej politike.

***

Čo čaká koalíciu

* voľba generálneho prokurátora - po neschopnosti zvoliť ho v tajnej voľbe sa v koalícii vytratila dôvera, preto potrebuje v parlamente presadiť zmenu zákonov, aby ho mohla voliť verejne. Na schôdzi, ktorá sa má začať 22. marca, by mali definitívne schváliť zmenu rokovacieho poriadku parlamentu s verejnou voľbou šéfa prokuratúry. Zmena zákona o prokuratúre a súvisiacich noriem má ísť do parlamentu do prvého čítania.

* dohoda na daňovej a odvodovej reforme - prvé rokovanie koaličných expertov s ministrom Mihálom a Miklošom malo byť minulý štvrtok v Národnej rade, pre krízu po hlasovaní o občianstve ho odložili. KDH považuje návrhy SaS za neprijateľné a predpovedá dlhé a ťažké rokovania.

Text k obr.: Iveta Radičová sa možno stane premiérkou menšinovej vlády.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. Jedna sedačka vyšla na 8 600 €!

(15.02.2011; Nový Čas; s. 8, 9; net)

Zrekonštruovaná hala v Bratislave na MS v hokeji 2011

BRATISLAVA - Kapacita 10 000 miest, celkové náklady na rekonštrukciu 95 miliónov €. Prepočítané na počet miest, jedna sedačka na vynovenom štadióne O. Nepelu v Bratislave vyšla na 8 600 €. To sú prepočty ministra financií Mikloša, podľa ktorého iné štáty dokázali postaviť úplne nové haly oveľa lacnejšie. Súčasné vedenie Bratislavy pripúšťa, že suma za zrekonštruovaný zimák O. Nepelu je vysoká, a aj to, že za exprimátora Ďurkovského sa opodstatnenosť niektorých nákladov nekontrolovala.

Minister financií Mikloš tvrdí, že 95 miliónov € je hrôzostrašná suma. "Aj keď odpočítame vynútené náklady, stále je to 86 mil. € za halu s kapacitou 10 000 sedadiel. Na jedno sedadlo kapacity v Bratislave je to 8 600 €. Pre porovnanie štadión Riga Aréna stála 28 mil. €, má kapacitu 10 300 miest a na jedno sedadlo je to 2 718 €," píše na svojom blogu Mikloš. Rekonštrukcia vrátane výstavby parkovísk a úpravy ciest mala stáť približne 62,8 mil. € (1,8 mld. Sk) bez DPH. Vláda na obnovu haly mala prispieť sumou 40,5 mil. € (1,22 mld. Sk). "Z tých peňazí sme 8 mil. € zaplatili štátu späť na DPH, reálne sme tak dostali len 32 miliónov €," povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Vedenie mesta pripúšťa, že cena za štadión sa oproti predpokladom zvýšila. Išlo aj o vynútené náklady na námestie pri štadióne či úpravu ciest. "Súčasný primátor ešte ako poslanec donútil bývalé vedenie magistrátu zriadiť komisiu, ktorá sa mala zaoberať opodstatnenosťou niektorých nákladov. Minimálne dodatky 4 a 5 už boli pod kontrolou komisie i poslancov. Chybou bolo, že to tak nebolo od začiatku. Verejnosť a ani poslanci mesta nemali šancu odkontrolovať, či niektoré náklady boli vynaložené účelovo a efektívne," dodal Andrassy. Podľa neho mesto sa snaží vyvíjať maximálne úsilie na to, aby na Slovensku zorganizovali úspešné majstrovstvá. "Šampionát si nevymysleli len Bratislava a Košice. Ide o podujatie, ktoré má reprezentovať celé Slovensko. Preto nemôže všetky náklady riešiť len samospráva, ale mala by prispieť aj vláda," zdôraznil hovorca primátora.

Minister financií Mikloš si myslí, že bývalá vláda a aj bývalé vedenie mesta sa správali nezodpovedne.

***

Riga Aréna

 Kapacita..............................10 300
 Celkové náklady....................28 mil. €
 Rok dokončenia..........................2008
 Cena na sedačku.......................2718 €

Aréna v Bratislave

 Kapacita..............................10 000
 Celkové náklady....................95 mil. €
 Rok dokončenia..........................2011
 Cena na sedačku.......................8600 €

Steel Aréna Košice

 Kapacita...............................8 437
 Celkové náklady..................22,2 mil. €
 Rok dokončenia..........................2006
 Cena na sedačku.......................2660 €

Siemens Aréna Vilnius

 Kapacita...............................8 750
 Celkové náklady....................28 mil. €
 Rok dokončenia..........................2008
 Cena na sedačku.......................3200 €

O2 Aréna Praha (bývalá Sazka Aréna)

 Kapacita..............................17 000
 Celkové náklady...................701 mil. €
 Rok dokončenia..........................2004
 Cena na sedačku.....................41 235 €

Rekordmanom čo sa týka ceny štadióna na hokejové majstrovstvá je Praha. Tam v roku 2002 začali stavať Sazka Arénu, ktorej náklady mali byť 2,5 mld. korún českých. Nakoniec sa pri dostavbe v roku 2004 vyšplhali na 17 mld. Kč, teda asi 701 mil. €. Pri kapacite 17 000 miest tak jedna sedačka vyšla na 41 235 €. Sazka Aréna sa v roku 2008 premenovala na 02 Arénu. Česká Sazka, ktorá do nej investovala 8 mld. Kč, tvrdí, že náklady najskôr splatí v roku 2021. Iné zdroje tvrdia, že investícia do Arény je nevratná.

Text k obr.:

Vynovený Zimný štadión Ondreja Nepelu už videli fanúšikovia Slovakia Cupu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. Henbury: Zvažujeme žalobu na mesto

(15.02.2011; Plus jeden deň; s. 8; ep)

Kauza PKO pôjde pravdepodobne pred súd

BRATISLAVA - Situáciu okolo vrátenia budov PKO naspäť hlavnému mestu pravdepodobne bude riešiť súd. O žalobách hovoria obe zúčastnené strany. Avizoval ju primátor Milan Ftáčnik a najnovšie už aj investor Henbury Development.

Ftáčnik poslal investorovi list, v ktorom ho žiada, aby vrátil budovy napäť mestu. Urobil tak na základe právnych analýz. Tie tvrdia, že vydanie budov investorovi bolo neplatné, pretože bývalý primátor Andrej Ďurkovský mal prekročiť svoje právomoci, keď rozhodol o búraní PKO bez vedomia mestských poslancov.

Budú žiadať odškodnenie?

Primátor Ftáčnik povedal, že mesto podá určovaciu žalobu na vyslovenie neplatnosti zmluvy o spolupráci pri búraní a požiada o predbežné opatrenie.

Ftáčnikovu žiadosť momentálne preverujú investorovi právnici. "Zvažujeme viac alternatív, čo budeme robiť. Medzi nimi je aj podanie žaloby na mesto," povedal nám konateľ investorskej spoločnosti Henbury Development Ján Krnáč. Investori už od začiatku kauzy spomínajú náhradu škody, pretože do projektu River Park, ktorý má stáť aj na pozemkoch PKO, už investovali nemalé sumy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. V JEDNEJ Z LOKALÍT BRATISLAVSKEJ PETRŽALKY ROBIA PROBLÉMY BEZDOMOVCI A NARKOMANI

(14.02.2011; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; por. 6/9; KOPANIČÁKOVÁ Eva)

Marta VÝBOŠTEKOVÁ, moderátorka:

"V jednej z lokalít bratislavskej Petržalky robia problémy bezdomovci a narkomani. Sídli tam Centrum voľného času, ako aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva. Hromadia sa tu odpadky a fekálie. Centrá prosia o pomoc mestskú časť, tá zase žiada o spoluprácu mesto. Viac už Eva KOPANIČÁKOVÁ."

Eva KOPANIČÁKOVÁ, redaktorka:

"Situácia na Hrobákovej ulici v Petržalke ťaží zamestnancov, klientov oboch zariadení a občanov bývajúcich v okolí. Zamestnanci Centra voľného času zakaždým volajú na políciu. Hliadky síce bezdomovcov vykážu z areálu, ale tí sa po odchode polície vracajú späť. Hovorí riaditeľ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva Ján MAREČEK."

Ján MAREČEK:

"My im nemôžeme nijako zabrániť, aby sem chodili, nakoniec, my sme tiež klientske pracovisko, kde musí byť otvorený prístup pre našich klientov. Naši klienti, to sú predovšetkým deti a mladí ľudia, tých môže stretnutie so skupinou takýchto bezdomovcov aj odradiť."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Bezdomovci sa tam schádzajú najmä večer a cez víkendy. V lokalite sa schádzajú aj drogovo závislí. Mestská časť tvrdí, že centrá sú v správe mesta. Hovorkyňa Mária GREBEŇOVÁ."

Mária GREBEŇOVÁ:

"Môže konať jedine v spolupráci s magistrátom, pretože mesto je vlastníkom objektu. Tejto spolupráci sa nebránime, naopak, radi prispejeme k zmene, aby tam bolo lepšie prostredie."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Mesto chce o probléme rokovať a intenzívnejšie zapojiť mestskú políciu. Hovorca primátora Ľubomír ANDRASSY."

Ľubomír ANDRASSY:

"Aby komunikovali aj s protidrogovou jednotkou a riešili poprípade aj tých, ktorí v tomto priestore môžu obchodovať s drogami."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Podľa riaditeľa centra Jána MAREČKA by sa však malo dbať aj o to, aby bezdomovci nemuseli tráviť život na ulici. Podľa Márie GREBEŇOVEJ z mestskej časti majú bezdomovci viacero možností kam ísť, je však otázne, či ich využijú."

M. GREBEŇOVÁ:

"Počas (...) prác oslovujeme bezdomovcov, aby nemuseli noc v zime tráviť pod terasami, v Petržalke na Rovniankovej 10 je zariadenie Betlehem misionárky Matky Terezy, kde ľudia môžu prísť bezplatne. Odmietajú bezdomovci tieto možnosti práve preto, že vo väčšine sa netoleruje alkohol."

E. KOPANIČÁKOVÁ:

"Mestská časť môže zriaďovať domovy pre ľudí bez strechy nad hlavou. Nie je to však jej povinnosť. A momentálne na to nemá vyčlenené žiadne peniaze."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. PROJEKT BRATISLAVSKEJ INTEGROVANEJ DOPRAVY JE ČORAZ REÁLNEJŠÍ

(14.02.2011; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 7/13; GAZDÍKOVÁ Katarína)

Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:

"Projekt bratislavskej integrovanej dopravy je čoraz reálnejší. Kým mesto do autobusov už nakúpilo nové označovače na cestovné lístky, kraj chce už čoskoro vyhlásiť súťaž na dispečerské strediská. Na lepšie časy svitá aj rozpočtu na tento projekt, ktorý sa zrejme zvýši o ďalšie peniaze z eurofondov."

Katarína GAZDÍKOVÁ, redaktorka:

"Železnice, mesto aj kraj spolu v týchto dňoch intenzívne rokujú. Dôvodom je práve úzke prepojenie vlakovej, prímestskej a mestskej dopravy. Čo prinesie pohodlnejšie a lacnejšie cestovanie. No a celé by to malo stáť 3 200 000 eur."

Pavol FREŠO, predseda BSK:

"Ide tam o tri prestupné terminály v tých najznámejších uzloch ako je Pezinok, Senec, Malacky."

Barbora LUKÁČOVÁ, riaditeľka riadenia BID:

"Predpokladám, že realizácia tých projektov sa môže pohybovať niekde ku koncu roku 2011."

K. GAZDÍKOVÁ:

"V praxi by to malo znamenať, že cestujúcemu bude stačiť jeden lístok na všetky druhy dopravy. Na rozdiel od železníc a kraja je mesto v jeho zavedení o krok vpred."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Mesto už urobilo prvý krok tým, že zakúpilo špeciálne označovacie prístroje do jednotlivých liniek MHD."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Obyvatelia Bratislavského kraja o jednotnom lístku počúvajú už dlhé roky, no bezvýsledne. V Brne pritom ten istý projekt úspešné funguje."

Anketa:

"Ide to pomaly."

"Myslím, že by to určite bola výhoda. Pre všetkých."

K. GAZDÍKOVÁ:

"S bratislavskou integrovanou dopravou mal súvisieť aj projekt ... 17, teda vytvorenie akýchsi mestských vlakov. Pre slabú pripravenosť však dostal červenú a tak je otázne, či Bratislava nebude musieť Bruselu vrátiť peniaze, ktoré naň dostala."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. MAGISTRÁT HĽADÁ NOVÉHO HLAVNÉHO ARCHITEKTA

(14.02.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)

Redaktor:

"Bratislava nemá hlavného architekta mesta. Odborník na výstavbu, ktorým bol doteraz Štefan ŠLACHTA v tejto funkcii končí. Magistrát mesta chce preto v najbližších dňoch vybrať nového hlavného architekta.

Bratislavský magistrát začne už tento týždeň vyberať nového hlavného architekta. Do konca tohto mesiaca plánuje zosumarizovať návrhy a začiatkom marca predstaviť verejnosti nového odborníka na výstavbu."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"Do výberového konania sa môže prihlásiť každý záujemca, ktorý splní podmienky definované v konaní. O mene konkrétneho architekta bude rozhodovať odborná komisia, v ktorej zasadne okrem iného aj súčasný hlavný architekt pán ŠLACHTA."

Redaktor:

"Štefan ŠLACHTA bol vo funkcii od apríla 2006. Povedal, že odchod zo stoličky hlavného architekta mesta plánoval už v januári, no vo funkcii počká, pokiaľ nenájdu jeho nástupcu. Hlavný architekt Bratislavy napríklad zabezpečuje vypracovanie záväzných stanovísk Bratislavy."

Ľ. ANDRASSY:

"Primátor Milan FTÁČNIK má záujem, aby hlavný architekt bol hlavným dopravným inžinierom, zohrával by veľmi dôležitú funkciu pri posudzovaní investičných zámerov, ktoré sa majú realizovať na území hlavného mesta a taktiež pri definovaní urbanistických a architektonických východísk ďalšieho rozvoja slovenskej metropoly. Dopravným inžinierom mesta sa minulý týždeň po výberovom konaní stal Tibor SCHLOSSER."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. MIKLOŠ: KDE SÚ TIE PENIAZE?

(14.02.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 14/25; IGAZ Rado)

Jaroslav ZÁPALA, moderátor:

"Rekonštrukcia bratislavského zimného štadióna vyšla 4-krát drahšie ako stavba úplne novej Steel Areny v Košiciach. Vyplýva to z analýzy, ktorú si dal urobiť minister financií. Podľa neho je 86-miliónov eur za rekonštrukciu štadióna plus ďalších 10 miliónov na tzv. vyvolané investície hrôzostrašná suma."

Rado IGAZ, redaktor:

"Ivan MIKLOŠ má podozrenie, že sa pri tejto stavbe spojenej s organizáciou majstrovstiev sveta nepostupovalo vo verejnom záujme. Zistil to potom , ako si vyžiadal podklady o nákladoch na stavby úplne nových hál s porovnateľnou kapacitou."

Ivan MIKLOŠ, minister financií:

"Už jednoduché porovnanie podobných hál. Haly v Rige, ktorá dokonca s väčšou kapacitou stále 30-miliónov eur a tejto haly, ktorá stála 86-miliónov eur hovorí za všetko. Máme tu porovnanie košickej haly, stála 22 a pol milióna eur. To sú neuveriteľné rozdiely."

R. IGAZ:

"Ešte výraznejšie vyznievajú rozdiely. Ak sa berie do úvahy kapacita štadiónov. V bratislavskej hale s kapacitou 10-tisíc divákov vyšlo jedno sedadlo na 8600 eur. V Rige na 2718, v košickej hale určenej pre 8437 divákov na 2660 eur."

I. MIKLOŠ:

"Keby sa postavil dvojštadión v Petržalke na zelenej lúke, keby sa samozrejme staval za čo najnižšiu cenu, aby sa na tom nenabaľoval niekto, tak sme dnes za tieto peniaze mohli mať krásny aj futbalový aj hokejový štadión."

R. IGAZ:

"Hovorkyňa spoločnosti Ingsteel, ktorá rekonštrukciu štadióna zabezpečuje, nám sľúbené vyjadrenie neposkytla. Neodpovedal ani bývalá primátor Bratislavy Andrej ĎURKOVSKÝ. Dnešná analýza ministra financií však nič dobré neveští ani pre súčasného primátora, ktorý dúfa, že štát ešte pomôže zadlženej Bratislave pri splácaní účtov za štadión."

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Ja som presvedčený o tom, že vláda nenechá mesto Bratislava topiť sa v tých záväzkoch, ktoré boli urobené v minulom volebnom období."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. HĽADÁ SA ARCHITEKT

(14.02.2011; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 21/25; ČIERNY Michal)

Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:

"Hľadá sa osoba, ktorá sa vyzná v architektúre, má jasnú predstavu o tom, ako má vyzerať hlavné mesto a najmä zabrániť tomu, aby v ňom vyrastali mrakodrapy všade tam, kde si to developer zaumieni. Aj tieto podmienky by mal spĺňať nový architekt Bratislavy, ktorého hľadá mesto. Doterajší Štefan ŠLACHTA v týchto dňoch na svojom mieste končí."

Michal ČIERNY, redaktor:

"Štefan ŠLACHTA mal námietky voči stavbe River parku na nábreží bratislavského Dunaja a bol aj proti tomu, aby vedľa Auparku vyrástla sklenená veža. No a nadšený nebol ani z budovy Retra v Ružinove. Stavieb, proti ktorým protestoval bolo mnoho a rovnako veľa bolo aj tých, ktoré počas jeho takmer 5-ročného pôsobenia zbúrali."

Štefan ŠLACHTA, hlavný architekt mesta Bratislavy:

"Zoberme si, ako sa chovajú šoféri na cestách alebo proste iné príklady, kde sa tie pravidlá nerešpektujú. Tak potom sa nerešpektujú ani v stavarine."

M. ČIERNY:

"Sám Štefan ŠLACHTA priznáva, že jeho kompetencie boli slabé. Preto mnohokrát prešli aj projekty, proti ktorým bol on aj verejnosť."

Elena PÄTOPRSTÁ, ochranárka a aktivistka:

"Jeho kompetencie boli len v tom, že bol nejakým odborným poradcom alebo v podstate len mediátorom alebo komentátorom, ale samotnú právomoc rozhodnúť, či ten objekt spĺňa požiadavky architektúry urbanizmu tu nemal."

M. ČIERNY:

"Teraz by sa to malo zmeniť. Mesto v týchto dňoch vyhlási verejnú súťaž na nového hlavného architekta. Ten by mal mať oveľa silnejšie kompetencie a jeho slovo bude rozhodujúce."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca mesta Bratislavy:

"A ak raz architekt povie, že s takýmto projektom nie je možné súhlasiť, tak sa s takouto pripomienkou budú musieť vysporiadať všetky odborné útvary magistrátu."

M. ČIERNY:

"A pomôcť by mu mal aj dopravný inžinier s rovnako silnou pozíciou. Bratislava bude mať nového hlavného architekta už v marci."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. PROCHÁZKA: KDH má potenciál generovať témy

(14.02.2011; www.webnoviny.sk; rozhovory, s. -; sita)

Radoslav Procházka (KDH) vstúpil do politiky minulý rok. Chcel presadiť hmotnú zodpovednosť politikov za spôsobenú škodu. Zákon už ministerstvo pripravuje. Nie vždy sa stotožňuje s návrhmi koalície.

Pán Procházka, vy ste v politike necelý rok. Neľutujete, že ste sa rozhodli ako renomovaný právnik vstúpiť do politických vôd?

Nie, zatiaľ nie. Nemyslím si, že človek by mal byť stotožnený so svojím rozhodnutím len vo chvíľach, kedy to rozhodnutie prináša sladké ovocie. Myslím si, a vyplýva to z povahy politiky, že musia byť aj náročné chvíle a chvíle pochybností. Ale v tom základnom rozhodnutí, to znamená zmeniť moje predchádzajúce expertné angažmá vo verejných veciach, na angažmá, ktoré má insiderskú podobu, že na veci vidím z vnútra a aj ich z vnútra ovplyvňujem, tak v tomto základnom som s tým mojím rozhodnutím stotožnený. Ťažké chvíle považujem za príležitosť rásť aj ako osoba aj ako politik.

Plnia sa zatiaľ vaše očakávania, čo ste od vstupu do politiky chceli?

Nie, neplnia sa moje očakávania, ale neznamená to, že by moje skúsenosti boli iba negatívne. Moje očakávania z pôsobenia v parlamente boli také, že to je podstatne príjemnejšie strávený čas a v skutočnosti je to veľmi náročné aj z hľadiska času aj z hľadiska energie, ktorú tomu človek musí venovať. Viesť ústavnoprávny výbor je veľmi náročné na čas aj na energiu. Súčasťou tej funkcie je taká nejaká stavovská povinnosť komunikovať s tábormi, alebo s ľuďmi, ktorí môžu zastávať a často zastávajú veľmi vyhranené pozície. Musím sa snažiť často o konvergenciu tých pozícií, obrusovanie hrán, čo je vyčerpávajúce aj z mentálneho hľadiska. Keď potrebujete stále balansovať nejaké pólové postoje, tak vás to vyčerpá. Čiže je to viac roboty. Tá robota je náročnejšia ako som čakal, ale na druhej strane je s tou robotou spojený aj reálny vplyv na niektoré veci. To znamená, že dokážem a už sa mi podarilo ovplyvniť niektoré rozhodnutia spôsobom, o ktorom si myslím, že je z dlhodobého hľadiska pozitívny a prinesie pozitívne výsledky.

Ale zas na druhej strane je aj určitá stranícka či koaličná disciplína a niekedy máte svoj názor a asi musíte aj ustúpiť.

Každý zodpovedný a svedomitý poslanec sa rozhoduje vždy podľa svojho svedomia a najlepšieho vedomia. V rovnici najlepšie svedomie a vedomie je aj to, že niekedy je ochotný ustúpiť zo svojho názoru preto, že to nie je tak dôležitá otázka ako je pokračovanie politickej reprezentácie, ktorej je súčasťou. Potom sú veci samozrejme, kde sa mu ani tá koaličná jednota nezdá tak dôležitá ako tá vec, v ktorej má iný názor. Ja napríklad som v týchto dňoch konfrontovaný s tým, že si myslím o jednej otázke niečo iné ako väčšina koalície a je to pre mňa tak dôležitá vec, že tú koaličnú väčšinu nepodporujem.

To je občianstvo? Áno. Nehlasoval som za návrh novely zákona o štátnom občianstve z dielne mojich koaličných kolegov. Toto je ten príklad. Pokiaľ ide o niektoré otázky, na ktoré som mal iný názor. Napríklad nevidel som dôvod sa až tak veľmi ponáhľať so zlučovaním rozhlasu a televízie a ani som za to v prvom kole nehlasoval. Keď to prezident vrátil a videl som, že je to pre celú koalíciu veľmi dôležitá vec, tak som nakoniec dospel k záveru, že je pre občanov Slovenska, ktorých zastupujem lepšie, keď tú koalíciu a to rozhodnutie koaličnej väčšiny podporím, ale pri tomto štátnom občianstve som ja v sebe tú rovnicu vyhodnotil s opačným výsledkom.

Čo vám na to hovorí predseda klubu Pavol Hrušovský?

Musím zaklopať, že mám veľmi dobrý aj pracovný aj osobný vzťah a kontakt s predsedom klubu a myslím si, že tieto moje dôvody rešpektuje, lebo vidí, že vždy a zásadne mi ide jednak o vec samu a ten môj názor je vecný. Nie je za ním nejaký iný motív a myslím si, že na mne vidí, že mám úprimnú starosť a záujem o to, aby sa KDH darilo čo najlepšie.

Prečo ste nechceli podporiť koaličný návrh zákona?

Ja si o tom návrhu koaličných poslancov myslím, že potenciálne viac problémov spôsobí, ako vyrieši. Jeho vecná podstata a to čo vlastne spôsobí je to, že sa vrátime pred Ficovu novelu zákona o štátnom občianstve, čo je situácia, kedy vlastne SR na Orbánov zákon o dvojakom občianstve nijako nereaguje. To je pre mňa neprijateľné. Ja si myslím, že aj zo symbolického a psychologického hľadiska je dôležité, aby zákonodarný zbor SR nejakým spôsobom na to reagoval. Kvalita verejného života na Slovensku priamo závisí aj od toho, ako dobre a ako doma sa tu slovenskí Maďari cítia. To je prvá poznámka. Druhá je tá, že hranie maďarskou kartou považujem za jednu z najohavnejších techník politického boja a myslím si, že hranie maďarskou kartou v dlhodobom pohľade Slovensku skôr ubližuje ako pomáha, ale za hranie maďarskou kartou považujem situácie, kedy sa vytvára falošný obraz nejakej hrozby. Ja viaceré vektory Orbánovho politického úsilia považujem za reálnu, nie falošnú hrozbu.

KDH vždy tvrdilo, že je národné, alebo že má národný pilier, ale tento váš hlas je osamotený. Myslím si, že viacerí členovia klubu si uvedomujú, že to riešenie možno nie je ideálne. Ale možno majú viac politických skúseností ako ja a jednoducho si tú rovnicu sami vo svojom svedomí vyskladali tak, že v tejto chvíli je dôležitejšie podržať koalíciu ako jej pomáhať v už bez tak dosť bezútešnom stave.

Koalícia sa v tejto otázke lámala aj na vás.

Ja to nerobím z plezíru. Mne by bolo jednoduchšie a pohodlnejšie mať od takejto veci pokoj, ale ja som vnútorne presvedčený, že Slovenskej republike prijatie takejto novely nemá ako pomôcť, skôr jej môže ublížiť, pretože vyvolá problémy v rôznych dnes nepredpokladaných právnych vzťahoch a v právnych situáciách a mám s tým problém aj z hľadiska nejakej základnej politickej poctivosti. Prišlo by mi politicky poctivejšie, keby sa jednoducho povedalo, že tak zrušíme Ficovu reakciu a hotovo, ale oni vlastne tú Ficovu reakciu de facto rušia, ale vytvárajú zdanie nejakého riešenia a to riešenie, opakujem, je možným zdrojom veľkých aplikačných problémov.

KDH do predvolebného boja išlo s takou veľkou témou - očista verejného života, ale po voľbách KDH dostáva údery jeden za druhým a aj vlastnou vinou, ktoré nesvedčia o očiste verejného života. Kauzy Andreja Ďurkovského, či dokázané či nedokázané, ale minimálne medializované a množstvo akýchsi prešľapov predsedu strany Jána Figeľa. Ako to vnímate?

Reakcie KDH preukazujú úplný opak. Preukazujú, že tie slová o čistote verejného života myslí vážnejšie, ako ostatné politické strany a súdim tak najmä podľa reakcií, ktoré KDH prijalo v odpovedi na to, že sa tieto veci objavili. Ak si zoberiete postoj KDH k Andrejovi Ďurkovskému, ktorý zatiaľ nebol ani len obvinený, ale u ktorého sú podozrenia a mnohé z tých podozrení vyzerajú vážne, že nepostupoval úplne v súlade s tými hodnotami, o ktorých KDH hovorilo, tak dnes, Andrej Ďurkovský už nie je členom KDH. Predseda poslaneckého klubu sa vyjadril, že on považuje príbeh Andreja Ďurkovského ako člena KDH za uzavretý. Boli výzvy, aby sa vzdal mandátu, ale takéto rozhodnutie predsedníctva by nebolo vykonateľné. Čiže táto reakcia KDH je bezprecedentná v slovenskej politike. Keď sa pozriete na ľudí, ktorí sú nositeľmi ešte vážnejších podozrení, z ešte podstatne horších vecí, tak dnes úplne pohodlne si hovejú v parlamente s plnou podporou svojich politických strán. KDH svojho človeka, ktorý spoluzakladal hnutie, v zásade vyhodilo na mráz práve preto, že berie vážne ten svoj slogan.

A kauzy predsedu?

Aj tu KDH preukázalo vnútornú silu. Čo ma trošku mrzí je, že nedokáže tú vnútornú silu komunikovať presvedčivejšie a dôveryhodnejšie verejnosti. Pokiaľ ide o predsedov byt, tak síce to chvíľu trvalo, ale viem, že je pripravené veľmi uspokojivé riešenie zo strany pána predsedu, ktorý ako jediný z tých ľudí, ktorí takto dostali byt, sa rozhodol ho vrátiť. Neviem o nikom inom, kto dostal byt za rovnakých podmienok ako on, kto by ho vracal. Samozrejme, hnutiu nepomáha, že to trvá tak dlho, ale nemyslím si, že to akýmkoľvek spôsobom spochybňuje vážnosť reakcie hnutia, lebo tá vec je naozaj vo veľmi pokročilej fáze prípravy.

Zdĺhavé riešenie káuz však prehlbuje jazvy, ktoré na KDH zostávajú. O Andrejovi Ďurkovskom sa hovorilo už pred parlamentnými voľbami, už predtým ako bol nominovaný pred dvoma rokmi ako člen predsedníctva strany. Napriek tomu KDH aj s novým predsedom ho do pozícii aj v parlamente a v čele strany dostalo. To isté je aj s bytom. Rozumiem tej výhrade, ale treba možno niekedy poznať detaily, lebo v nich sa často skrýva diabol.

Čo sa týka predsedu, tam ma zaráža jedna vec, že nikto nevystupuje z KDH na jeho obranu. Naopak, posledné vyhlásenia Pavla Hrušovského skôr hovoria o tom, že v strane nie je akási jednota, akási istota, že predseda koná dobre a čisto.

Je to vec nedostatočnej vzájomnej komunikácie. Ľudia vo vedení hnutia a vedenie hnutia s poslancami musia lepšie komunikovať, ale aj s regionálnymi lídrami treba hovoriť oveľa častejšie, oveľa intenzívnejšie a možno aj oveľa otvorenejšie. Ja sám sa priznám, že nie som príliš aktívny vo vnútrostraníckych diskusiách, nie som členom predsedníctva. Som členom poslaneckého klubu. Ale myslím si, že to mrzí aj predsedu hnutia a že sa podarí to zmierniť, ale len za predpokladu, že tá komunikácia bude intenzívnejšia a otvorenejšia.

Čiže viazne vo vnútri strany komunikácia?

Jedným z prínosov pre očistu verejného života mal byť aj váš návrh, ktorí ste predstavili, keď ste boli ešte mimo parlamentu. Navrhli ste, aby politici boli zodpovední za spôsobenú škodu. Dnes to však nie je poslanecká iniciatíva, ale takýto návrh pripravuje rezort spravodlivosti.

Rezort spravodlivosti pripravuje úpravu môjho návrhu zákona. Neviem ako rozsiahla tá úprava bude, ale čo som mal možnosť hovoriť medzi šiestimi očami s premiérkou a ministerkou spravodlivosti, tak myslím si, že ťažiskom toho vládneho návrhu zákona bude môj návrh.

Mám také signály, že rastie dopyt po intenzívnejšej a otvorenejšej komunikácii medzi všetkými zložkami, ktoré sa podieľajú na tvorbe politiky KDH, ale aj tvorbe jeho mediálneho obrazu. Radoslav Procházka

Nezdá sa vám, že vám chce akosi SDKÚ vyfúknuť tému?

Nemyslím si, že by toto bola ich primárna motivácia. Myslím si, že premiérka prejavila taký intenzívny záujem o túto moju iniciatívu a tento môj návrh práve preto, že je vo svojom každodennom fungovaní konfrontovaná s potrebou takej úpravy. Sama na vlastne koži zistila, že bez takejto hrozby sa mnohí politici spoliehajú, že sa nikdy nič nestane. Mňa teší, že sa premiérka tejto témy chopila spolu so mnou, pretože pre mňa je prvoradé prijatie toho návrhu zákona v podobe, v akej má šancu byť naozaj efektívny a účelný. Samozrejme, jedna možnosť by bola rozbehnúť sa s tým na barikády a nehľadieť na výsledok. Jednoducho sa s tým zviditeľniť a snažiť sa na tom uhrať nejaké politické body, ale mne v politike zatiaľ ide najmä o výsledok, aby na konci toho môjho úsilia bol nejaký reálny efekt. Zdá sa mi, že keď spojím sily s niekým ako je predsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, aj keď možno nebudem tak viditeľný v iniciatíve, tak mám väčšiu šancu na úspech. Keď ten vládny návrh zákona bude pripravený, tak podľa našej predchádzajúcej dohody by sme ho mali verejnosti komunikovať spolu s premiérkou a ministerkou.

Fungujú také zákony aj niekde inde vo svete?

Nie, teda neviem, nie so si vedomý žiadnej inej jurisdikcie, kde by práve v takejto podobe ten zákon fungoval. Jeden z komentátorov ho nazval sociálnym experimentom, ale s pozitívnym nábojom, s pozitívnym vektorom a je to skúška, kde nevieme ešte ako dokonale bude fungovať. Ale myslím si, že naozaj sme v situácii, kedy potrebujeme vyskúšať aj tento nástroj. Tento zákon podporuje jednu z kľúčových náležitostí právneho štátu a teda prvého článku našej ústavy a to je rovnosť pred zákonom, lebo ako keby práve politici boli vyňatí spod jedného typu zodpovednosti za svoje konanie.

Retroaktivita pri tomto zákone nehrozí? Bude sa vzťahovať len na škody spôsobené od účinnosti tohto zákona, alebo by ste ho chceli posunúť aj dozadu?

Budem sa snažiť, ak by boli nápady posunúť to aj dozadu, ľudí od toho odhovoriť z toho dôvodu, aby sme tento návrh zákona nepokazili prílišnou snahou, ktorá môže nakoniec frustrovať celé to úsilie. Samozrejme, že sa to dá vymedziť tak, aby sa to vzťahovalo len na škody spôsobené po účinnosti toho zákona, ale je otázka ako definujeme okamih spôsobenia škody, či je to ten úkon, ktorý k nej v konečnom dôsledku viedol, alebo či je to až konštatovanie vzniku tej škody kompetentným orgánom. To všetko sú otvorené otázky, ktoré môžu mať z právneho hľadiska dosť zásadný dopad.

Za akú škodu by mal byť zodpovedný politik, akú musí spôsobiť škodu, aká je minimálna, maximálna?

Akúkoľvek. Akúkoľvek, ktorú spôsobí, pokiaľ tá škoda vznikne v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinnosti na jeho strane. Tam budeme musieť hľadať nejaké praktické a zrozumiteľné riešenie. Mne sa páči koncepcia starostlivosti riadneho hospodára, ktorú ale bude potrebné naplniť nejakým obsahom, aby to nebolo príliš vágne. Samozrejme, že tie kritériá bude v konečnom dôsledku dotvárať aplikačná prax, ale nesmie to byť príliš vágne, musia tam byť vymedzené parametre toho, čo znamená zanedbanie povinnosti na strane verejného funkcionára.

Viete povedať aké povinnosti?

Základná povinnosť je nakladať s verejnými zdrojmi so starostlivosťou riadneho hospodára. Skúsim to čo najpraktickejšie. Ak by ste vy mali k dispozícii nejaký statok, napríklad emisné kvóty, ktoré vaši susedia predávajú po 10 eur a vy by ste ich nejakému kupcovi ponúkali za 5 eur. Asi by ste vlastnému rodinnému rozpočtu ublížili v miere, ktorá zjavne nebola nevyhnutná. Mne sa zdá napríklad ten emisný tender dobrým príkladom toho, kedy neboli dodržané povinnosti riadneho hospodára. Alebo si zoberte, že v nástenkovom tendri obstaráte reklamu v médiách, ktorá je drahšia ako normálne, pričom pri tých množstevných objemoch by mala byť lacnejšia. Myslím si, že naozaj sa v týchto prípadoch ukázalo, že z cudzieho krv netečie a práve preto, že politici a verejní funkcionári nie sú zodpovední hmotne za tie zverené statky, tak sa k nim správajú ako k cudzím. Keby sa k nim správali ako k vlastným, tak sa k nim správajú inak a preto treba zmeniť a neutralizovať to, že z cudzieho krv netečie, že im pripíšeme zodpovednosť za tie statky. Keď na tých statkoch dôjde k strate, za ktorú budú zodpovední, tak je to strata, na ktorej by sa mali podieľať.

Aké by tam boli sankcie?

Primárna hrozba, ktorá podľa môjho názoru by mala pôsobiť predovšetkým odstrašujúco, je hrozba, že sa to dotkne ich vlastných peňaženiek. Keď pripravím daňovníkov v tomto štáte o 10 mil. eur, tak z toho nevyviaznem s novým autom, ale pocítim to na vlastnej životnej úrovni a na vlastnej peňaženke.

No ale naši politici deklarujú, že nič nemajú a užívajú len požičané statky, čiže tu by asi bol zákon na nich krátky.

Áno, no ale viete, to sa týka aj mnohých iných dlžníkov, ktorí spôsobili nejakú škodu a musia ju v splátkach splácať zo svojej mzdy a s tým, že exekúciou nie je postihnuteľný len majetok, ktorý zodpovedá životnému minimu. No tak keď politik chce napríklad robiť poslanca alebo ministra, tak sa mu to bude zrážať zo mzdy a namiesto 3 000 eur mesačne dostane na účet 300. Tých 2 700 bude vracať. To je jedna vec. Druhá, preto, aby to nebolo úplne bezzubé, tak uvažujeme aj o inštitúte poistenia, kde zamestnanci napríklad, ktorí pracujú s verejnými statkami, zamestnanci rôznych inštitúcií, napríklad v Sociálnej poisťovni, tak sa poisťujú, lebo keď spôsobia škodu, tak ju musia nahradiť. Síce oni len do nejakého násobku svojho platu, ale môže sa ich to dotknúť. Takže aj toto je inštitút, ktorý chceme využiť. V takom prípade sa vlastne preventívne podieľajú na odstraňovaní tej škody tým, že platia poistné a poisťovňa potom to za nich uhradí.

A čo odňatie slobody?

To je trestnoprávna rovina, kde sa ukázalo, že táto trestnoprávna rovina na Slovensku jednoducho zatiaľ príliš funkčná nie je. Dnes som sedel na obede s jedným anglickým kolegom a tam ľudia, ktorí pred pár rokmi sa dopustili šafárenia s úhradou výdavkov, že si ako poslanecké výdavky uvádzali súkromné veci a podvádzali. Niektorí z tých ľudí sedia vo väzení. U nás je to úplne v rozpore s doterajšou kultúrou výkonu represívnych kompetencií voči verejným funkcionárom a myslím si, že tá hrozba väzenia je pre mnohých jednak veľmi vzdialená a jednak sa v tej trestnoprávnej rovine sa ťažko preukazuje subjektívna stránka trestného činu, ktorou je úmysel.

Pri tejto pripravovanej norme sa úmysel preukazovať nebude musieť?

Civilné nástroje sú často efektívnejšie, lebo nie sú viazané na tak striktné podmienky, ako je uplatnenie trestnoprávnych inštitútov. Tu ten úmysel sa môže zračiť z okolností samotných. Zoberme s i opäť tie emisie. Pokiaľ všetci susedia na vašej ulici predávajú za 10 eur a vy predávate za 5 a navyše ešte ani celú cenu nedostanete naspäť, ani to málo, za čo ste to predali celé nedostanete a predáte to garážovej firme, tak tam sa nedá trvať na preukazovaní nejakého úmyslu, lebo tam ten nedostatok starostlivosti o verejné zdroje ako zdroje vlastné, je úplne zjavný.

Dobre, nevychádza nám potrestať odňatím slobody politikov, pri ktorých vznikli podozrenia z nekalých praktík, aj keď v práve máme dostatočné inštitúty, aby sme mohli trestať, ale akosi vykonateľnosť práva pokrivkáva. Bude tento návrh riešením tohto stavu?

Vždy samozrejme môžete mať dokonalú právnu úpravu a pokiaľ orgány, ktoré sú poverené jej uplatňovaním nebudú ochotné ju uplatňovať, tak sa nikam nedostanete. Nemyslím si, že sa dá pri normotvorbe vychádzať apriori z predpokladu, že aj keď to prijmete, tak to nebudú uplatňovať, lebo to by ste nikdy neprijali nič a o nič by ste sa nepokúsili. Treba sa o to pokúsiť. Vôbec by som v tejto chvíli nehádzal flintu do žita. Ten návrh zákona odpovedá práve na to, že tu sa vždy pri kauzách hovorí buď o politickej alebo trestnoprávnej zodpovednosti. Trestnoprávna zodpovednosť končí tým, že sa podajú nejaké trestné oznámenia a tie sa buď premlčia, alebo sa konštatuje, že sa skutok nestal, alebo sa konštatuje, že skutok nebol trestným činom, atď. Jednoducho, rezultát žiadny. Pokiaľ ide o politickú zodpovednosť, tak tá ma často takú podobu, že objednáte za 4 miliardy upratovanie na ministerstve a za trest idete do Bruselu ako vysoký predstaviteľ štátu, alebo sa vrátite do parlamentu ako poslanec. Čiže tieto nástroje, ktoré sa tu doteraz takto uplatňovali, sa neukázali ako efektívne. Podľa mňa najefektívnejšia je tá hrozba, že sa to človeka dotkne na jeho vlastných peniazoch aj z toho preventívneho hľadiska.

Ešte jedna vec ma zaujíma v tomto rozhovore. Nezdá sa vám, že za tých osem mesiacov od volieb chýbali KDH témy? Toto je jedna z mála tém, s ktorou prichádzajú kresťanskí demokrati. Ako keby KDH mlčalo a neprinášalo témy a skôr si ľudia mohli KDH spájať s témami ako: zastavíme výstavbu diaľnic pri Ružomberku, lebo nie sú peniaze. Zastavíme diaľnicu na Kysuce, lebo nie sú peniaze. Prepustíme zo železníc 2,5-tisíc ľudí, lebo nie sú peniaze...

Súhlasím s tým, že starosť o náš mediálny obraz nebola úplne dokonalá na začiatku tohto volebného obdobia, ale bolo to do istej miery spôsobené aj tým, že sme sa rozhodli na začiatku dodržiavať dohody, na ktorých sa koalícia dohodla. Tá dohoda bola, že poslanci sa zdržia uplatnenia svojej poslaneckej iniciatívy a budú sa návrhy dávať cez príslušných rezortných ministrov. KDH bolo posledné, ktoré od tejto dohody ustúpilo. Doteraz sme sa snažili tú dohodu dodržiavať, ale videli sme, že sme jediní. Nik iný si s tým nerobil starosti. Čiže zo strany poslancov témy neprichádzali kvôli tomuto. To je jedna poznámka. Po druhé, mnohé témy sme nedokomunikovali dostatočne zreteľne a pritom sú dôležité. Napríklad zaviedol sa strop na lieky pre príjmovo zraniteľné skupiny, čo je veľmi dôležité opatrenie s potenciálne mimoriadnym sociálnym dopadom. Zrušili sa výmenné lístky. To je vec, ktorá sa v rezorte zdravotníctva podarila a podľa mňa veľmi významná. Jediné čo jej chýbalo, je prieraznejšia komunikácia vo vzťahu k verejnosti, čiže samozrejme, že toto je vec, o ktorú sa budeme musieť starať usilovnejšie. Myslím si, že KDH má potenciál generovať témy, ktoré ľudí zaujímajú a keby som tú tému mal veľmi zjednodušiť a dať ju do veľmi všeobecnej abstraktnej roviny, tak si myslím, že najdôležitejšie pre najbližšie obdobie bude robiť všetko pre udržanie sociálneho zmieru. To znamená, že ľuďom životná úroveň neporastie pomalšie, než je nevyhnutné a že vláda aj parlament budú mať pri svojom rozhodovaní vždy na zreteli to, že nerozhodujú sami o sebe, ale o ľuďoch, ktorých existenčný kontext a existenčné starosti môžu byť úplne odlišné od ich. Preto je dôležité chodiť medzi tých ľudí, počúvať ich a ono chvíľku trvá, kým sa vám tá spätná väzba pretaví do nejakých návrhov. Ja si nemyslím, že návrhy zákonov sú jediný spôsob ako riešiť problémy na Slovensku, lebo to je taký ten legislatívny optimizmus, ktorý v konečnom dôsledku často problémy skôr spôsobí ako vyrieši. Sociálna oblasť a solidarita je to, v čom KDH má skúsenosť a malo by realizovať svoj potenciál.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Magistrát hl. mesta SR

14. PRIPOMIENKY K MS V ĽADOVOM HOKEJI POSIELAJTE NA MAIL

(14.02.2011; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktor:

"Bratislavská samospráva zriadila špeciálnu mailovú adresu, ktorú môžu aktívne využívať obyvatelia slovenskej metropoly, ale aj fanúšikovia ľadového hokeja pre získanie podrobnejších informácií o organizácií tohtoročného svetového šampionátu. Občania môžu svoje podnety a konkrétne pripomienky na organizáciu dopravy, bezpečnosť, či dodržiavanie verejného poriadku posielať na e-mailovú adresu ms2011@bratislava.sk . Mesto okrem toho pripravuje zriadenie mimoriadnej nonstop telefónnej linky, ktorá bude počas konania hokejového šampionátu poskytovať dôležité informácie nielen domácim fanúšikom, ale aj zahraničným návštevníkom v anglickom, nemeckom a ruskom jazyku."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. Vynovená hala sa zapáčila hráčom aj funkcionárom

(14.02.2011; www.aktualne.sk; Šport, 09:47, s. -; tasr)

Bratislava - Radosť z víťazstva slovenského tímu, spokojnosť fanúšikov a žiadne sťažnosti zo strany funkcionárov Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).

Všetky tieto skutočnosti referoval generálny riaditeľ organizačného výboru MS 2011 Igor Nemeček po skončení turnaja Slovakia Cup.

Slovenská reprezentácia pokrstila zrekonštruovaný zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave triumfom nad Nemeckom a Švajčiarskom, vďaka čomu si vybojovala prvenstvo na domácom podujatí.

Hoci sa zápasy odohrali z dôvodu prebiehajúcich stavebných prác pred značne redukovanou diváckou kulisou, podľa Nemečka turnaj splnil to, čo si od neho organizátori sľubovali.

"Som rád, že turnaj sa skončil víťazstvom nášho tímu a že sa nám po dlhých rokoch podarilo vyhrať nejaké podujatie. Je to o to cennejšie, že sa tak stalo v novej hale a proti ťažkému súperovi. Som rád, že sa turnaj odohral v Bratislave a že sme umlčali aj tých neprajníkov, ktorí tvrdili, že ešte treba počkať a zápasy hrať až v apríli. Mám z toho veľmi dobrý pocit, vyskúšali sme si veci, ktoré sme potrebovali. Ukázalo nám to veľa pozitív, ale aj skutočností, ktoré ešte treba v budúcich dňoch doladiť tak, aby sme mohli pred MS prevziať halu v zodpovedajúcom stave," uviedol Nemeček.

Technika uspela

Turnaj sa odohral pod drobnohľadom funkcionárov IIHF, ktorých viac ako samotný hokej zaujímali technické aspekty štadióna, kabíny či skladové priestory.

Podľa Nemečka sa do Bratislavy pred začiatkom samotného šampionátu vrátia ešte minimálne trikrát.

"Ľudia z IIHF sa tentoraz zamerali predovšetkým na techniku. Skúšala sa štatistika a rôzne systémy, vrátane videosystému. S technikou vyjadrili maximálnu spokojnosť a označili ju za najlepšiu, aká je v súčasnosti k dispozícii."

Zo zistených negatív Nemeček spomenul mäkší ľad, čo vysvetlil tým, že plocha bola v prevádzke necelý týždeň a počas finále to už bolo podľa jeho slov omnoho lepšie.

Diváci sa musia naučiť prísť skôr

Druhým negatívnym javom bol neskorý príchod niektorých divákov do haly. "Pre fanúšikov je samozrejme štadión niečím novým, nie všetci prišli na svoje miesta včas. Musíme im vysvetliť, aby na štadión prichádzali skôr, pretože tak ako na Slovakia Cup-e, aj počas MS budú bezpečnostné prehliadky."

Prezradil aj výsledky komunikácie s divákmi v hale. "Čo som sa mal možnosť rozprávať sa s ľuďmi, každý vyzdvihoval skutočnosť, že štadión nie je žiadny kolos, no zároveň nič malé, také akurát. Ľudia mali možnosť na vlastné oči sa presvedčiť, že je to naozaj pekný kultúrno-športový stánok, kde v budúcnosti budú môcť byť ďalšie športové a kultúrne akcie a že v Bratislave bude konečne dôstojná aréna."

Šatne na úrovni. Špeciálna pre domácich

Ako jednu z najsilnejších stránok štadióna Nemeček označil nadštandardnú vybavenosť hráčskych kabín. Zo strany zúčastnených tímov dostal pozitívnu spätnú väzbu s pochvalnými hlasmi, že sú na vysokej úrovni.

"Všetky štyri tímy si šatne pochvaľovali, hoci musím povedať, že Slovensko bude mať ešte lepšiu. Tá ešte nie je hotová, bude to kabína Slovana Bratislava, ktorá bude k dispozícii v apríli," vysvetlil Nemeček.

Play-off dobrým testom pre halu

Dlhoročný funkcionár zároveň vyjadril želanie, že Slovan odohrá play-off už na novom štadióne. "Slovan môže hrať vyraďovaciu časť už tu, to však záleží na rozhodnutí vedenia Slovana a pochopiteľne na vývoji play-off. Pre nás by to bolo fajn, vytvoril by sa tak ďalší priestor na testovanie haly."

Štadión až do štartu MS čakajú dokončovacie práce, či už v hlavnej, alebo vedľajšej hale. Dôležité podľa Nemečka bude to, aby boli obe haly koncom februára pripravené na kolaudáciu a potom ešte bude čas na odstraňovanie prípadných nedostatkov, ktoré sa objavia.

"V apríli (13. a 15.) ešte odohráme v Bratislave dva prípravné zápasy so Švédskom. Počas nich chceme, aby už bolo všetko hotové a aby zápasy boli skutočne generálkou pred MS."

Text k obr.:

Rekonštrukčné práce nie sú ešte úplne dokončené.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Vybrané aktivity mestských častí

16. Byty budú prideľovať po novom

(15.02.2011; Sme; s. 6; sita)

Staré Mesto mení po škandáloch pravidlá nájomných bytov.

STARÉ MESTO. Staromestskí poslanci budú dnes rozhodovať aj o nových pravidlách nájmu bytov. Mestská časť ich už pridelí len na dobu určitú, a to maximálne na tri roky.

Škandál s prideľovaním bytov prepukol vlani práve v Starom Meste, na pridelenie bytu stačilo iba rozhodnutie starostu. Byty dostali viacerí súčasní a bývalí politici. Lacno si nájomný byt kúpil napríklad aj minister dopravy Ján Figeľ(KDH).

O pridelení bytu bude rozhodovať komisia zložená z troch staromestských poslancov, troch pracovníkov miestneho úradu a jedného člena občianskeho združenia Právo na bývanie. Každá žiadosť bude na oficiálnej webovej stránke mestskej časti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. Retro svieti načierno

(15.02.2011; Sme; s. 6; tasr)

RUŽINOV. Veľké reklamné nápisy na budove Retro svietia bez povolenia. Mestská časť už vyzvala investora na ich odpojenie, hrozí mu sankcia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. V západnej Bratislave vyrastie druhý Avion

(15.02.2011; Hospodárske noviny; s. 13; Vašuta Tomáš)

Už o rok otvorí svoje brány zóna v Záhorskej Bystrici.

Bratislava - Do hlavného mesta mieri ďalšia nákupná zóna. Už o rok chce v Záhorskej Bystrici otvoriť svoje obchodné centrum spoločnosť Property Investment. "V nadväznosti na projekt Penty by mohlo na západe Bratislavy vzniknúť obchodné centrum významovo podobné Avionu," prezradil HN Andrej Slezko, obchodný riaditeľ skupiny BZ Group, pod ktorú projekt spadá.

Otvorené už o rok

Kým vo východnej časti Bratislavy kraľuje nákupom už takmer desať rokov Avion, západná časť na podobnú zónu stále čaká. O dva roky však môže byť všetko inak. K už avizovanému projektu Bory od finančníkov z Penty totiž na developerských mapách pribudol ďalší projekt s pracovným názvom Obchodné centrum - Hodonínska ulica. "Pôjde o klasické obchodné centrum, ktoré je situované na periférii mesta," predstavuje Slezko a dodáva, že centrum chce využiť hlavne svoju polohu pri výpadovke z mesta.

Podľa zámeru, ktorý investor predložil na posúdenie vplyvu na životné prostredie, by sa mali stavebné práce začať už v júni tohto roka. Slezko hovorí, že tento termín bude závislý od všetkých stavebných povolení. "Ak pôjde všetko podľa plánov, centrum by sme mali postaviť do roka," predpovedá riaditeľ. Projekt s rozpočtom 25 miliónov eur by mal dať prácu 180 ľuďom.

V regióne sme prví

Chystaný komplex rozšíri nákupné plochy v Bratislave o ďalších takmer 30-tisíc štvorcových metrov, čím si naša metropola len upevní vedúcu pozíciu v regióne. "Vo Varšave a v Prahe pripadá na tisíc obyvateľov asi 800 štvorcových metrov maloobchodných plôch, v Bratislave táto rozloha prekonáva hranicu tisíc metrov štvorcových," porovnáva miestne trhy Alexander Rafajlovič, šéf výskumu Cushman & Wakefield Podľa jeho slov úlohu zohráva aj to, že v našom hlavnom meste je maloobchod v centre pomerne málo zastúpený. Komplexy na perifériách tak môžu viac rásť. Ďalšie megaprojekty typu Avion však v najbližšom čase v Bratislave nevzniknú.

Prenájom sa skrátil

Napriek pretlaku nákupných plôch sa predajcovia nesťažujú. "Dlhodobo platí, že máme stopercentnú obsadenosť. Pokiaľ sa nejaký priestor uvoľní, nezostáva dlho prázdny, máme tzv. waiting list potenciálnych nájomcov," hovorí Mária Juritková, hovorkyňa Auparku. Len o jednej voľnej prevádzke hovoria aj v konkurenčnom Avione.

Podľa Svetozára Rohoňa zo spoločnosti King Sturge, ktorá prevádzkuje bratislavský OC Hron, cítiť na trhu mierne zlepšenie, aj keď situáciu poznačila kríza. "V súčasnosti sú zo strany nájomcov preferované skôr krátkodobejšie nájomné lehoty. Štandardom sa stávajú päťročné oproti desaťročným, ktoré boli preferované v minulosti," konštatuje Rohoň.

----

25 miliónov eur je rozpočet pripravovaného centra.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. Starostka Starého Mesta si zníži plat o takmer 1200 eur

(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 12:23, s. -; SITA)

Plat starostky bratislavského Starého Mesta by sa po utorkovom miestnom zastupiteľstve mal znížiť o približne 1200 eur.

BRATISLAVA 14. februára (WEBNOVINY) - Starostka bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Táňa Rosová si na utorkovom rokovaní miestneho zastupiteľstva zníži pohyblivú zložku svojho platu o 50 percent. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Starého Mesta Tomáš Halán s tým, že plat starostky by sa tak mal znížiť o približne 1200 eur. Podľa neho sa tak starostka rozhodla najmä po tom, čo sa oboznámila s finančnou situáciou na úrade, ktorá je podstatne horšia, ako deklarovalo bývalé vedenie úradu pred svojím odchodom. Podľa Halána bola doteraz maximálna výška pohyblivej zložky platu staromestských starostov 2390 eur, po novom by to malo byť 1195 eur. O jej výške rozhodujú poslanci miestneho zastupiteľstva. Celkový plat starostky sa tak zníži o 1195 eur, po znížení bude predstavovať sumu 3585 eur.

"Zistili sme, že musíme šetriť vo všetkých položkách rozpočtu, pretože nám hrozí vysoký deficit. A šetriť by mal začať každý v prvom rade od seba," povedala starostka mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová. O znížení platov a odmien primátorov a starostov momentálne rokujú aj poslanci Národnej rady SR. Poslanci strany Most-Híd však parlament zablokovali, a preto sa tento bod presunul na marcovú schôdzu. "Chcem predísť špekuláciám a bez ohľadu na výsledok z parlamentu si znížim plat už na zajtrajšom zastupiteľstve," dodala Rosová.

Staromestskí poslanci rozhodnú aj o prideľovaní bytov

Poslanci bratislavskej mestskej časti Staré Mesto budú na utorkovom zasadnutí miestneho zastupiteľstva rokovať aj o nových pravidlách nájmu bytov. Podľa nového všeobecne záväzného nariadenia, o ktorom budú rozhodovať miestni poslanci, by sa mali byty prideľovať už len na dobu určitú, a to maximálne na tri roky. O pridelení bytu bude rozhodovať sedemčlenná komisia - traja staromestskí poslanci, traja pracovníci miestneho úradu a jeden člen občianskeho združenia Právo na bývanie. Každá žiadosť bude zverejnená na oficiálnej internetovej stránke mestskej časti aj s hlasovaním komisie.

Poslanci budú okrem toho rokovať aj o nových pravidlách času predaja v obchodoch a prevádzkach služieb v Starom Meste, či postoji mestskej časti Bratislava-Staré Mesto v kauze PKO. Zároveň si chce starostka Táňa Rosová na utorkovom rokovaní miestneho zastupiteľstva znížiť pohyblivú zložku svojho platu o 50 percent. Celkový plat starostky sa tak zníži o 1 195 eur, po znížení bude predstavovať sumu 3 585 eur.

Zasadnutie poslancov miestneho úradu sa začne v utorok 15. januára o 9:00 v budove miestneho úradu v Staromestskej sieni na Vajanského nábreží.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Doprava

20. Zobrali úver

(15.02.2011; Nový Čas; s. 8; r)

BRATISLAVA - Spoločnosť Metro Bratislava si musela zobrať úver 1,5 milióna eur. Mestskí poslanci totiž znížili spoločnosti rozpočet na prípravu nosného systému mestskej hromadnej dopravy. Metro za úver ručí svojimi pozemkami.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Bratislavský vyšší územný celok

21. Privilégium končí, nechalo obrovské dlhy

(15.02.2011; Hospodárske noviny; s. 6; Hilbertová Martina)

Neziskovka dlhuje na sociálnych odvodoch vyše 800-tisíc eur. Jej "nástupníkov" postihol podobný osud.

Bratislava - Po neziskovke Privilégium, pre ktorú chcela opozícia v minulom volebnom období odvolať ministerku práce Vieru Tomanovú (Smer-SD), ostali obrovské dlhy. Len Sociálnej poisťovni ku koncu minulého roka dlhovali vyše 800-tisíc eur. Neziskovka je dnes v likvidácii.

Bývalá šéfka Privilégia Št+epánka Mádlová tvrdí: na vine sú samosprávne kraje, ktoré nám zadržiavajú peniaze. Ich postup preto napadli na prokuratúre. Mádlová dnes čelí súdu za to, že pri žiadosti o dotáciu od Tomanovej rezortu zatajila, že Privilégium má voči štátu dlhy.

Dlhy narastajú

"Dlžoby boli spôsobené tým, že sme nedostali prostriedky od samosprávnych krajov," tvrdí pre HN Mádlová. Privilégiu, ktoré v minulosti prevádzkovalo viaceré penzióny pre starých a nevládnych ľudí, Bratislavský samosprávny kraj v rokoch 2005 až 2008 udelil dotáciu 10,8 milióna eur - podľa Mádlovej mu však dlhuje ešte 1,7 milióna eur. Privilégium koncom minulého roka vstúpilo do likvidácie, jeho penzióny už v roku 2009 prebrali Mádlovej dcéry. Postihol ich však rovnaký osud. V prípade neziskovky Clementia, kde Mádlová v súčasnosti pracuje, Sociálna poisťovňa eviduje nedoplatok vyše dvestotisíc eur. Kraj jej na úvod dal dotáciu vyše tristotisíc eur - potom však vyplácanie peňazí pozastavil práve pre to, že organizácia neplatila odvody za zamestnancov.

Mádlová na súde

Bývalú členku Smeru-SD Mádlovú v súčasnosti súdia za subvenčný podvod. Podľa prokuratúry v roku 2006 protizákonne získala dotáciu dva milióny korún (66 388 eur) na nákup 44 polohovateľných postelí od ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré viedla jej bývalá zamestnankyňa Tomanová. Tá neskôr za to čelila pokusu o odvolanie. Pri podaní žiadosti totiž Mádlová podľa prokuratúry zatajila dlhy na daniach vyše tridsaťtisíc eur. Mádlová, ktorá tiež vtedy Sociálnej poisťovni dlhovala vyše pol milióna eur, však tvrdila, že dane zaplatila a išlo o chybu v evidencii. Okresný súd najprv jej tvrdenia uznal, koncom januára ju však po tom, čo mu prípad vrátil krajský súd, potrestal dvojročným podmienečným väzením. Mádlová sa však odvolala.

Trestným činom je aj neodvádzanie daní a poistného. "Sociálna poisťovňa v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu podáva na dlžníkov trestné oznámenia," uviedla hovorkyňa poisťovne Jana Ďuriačová. Či ho podali aj v prípade Mádlovej, však povedať nechcela. Pri Privilégiu a Clementii by trest podľa výšky dlhu mohol byť od sedem do dvanásť rokov, v prípade ďalšej neziskovky Vitálny život od štyroch do desať rokov. Mádlová sa však stíhania nebojí, tvrdí, že nedoplatky nevznikajú jej vinou.

Dôchodky vraj nestačia

Peniaze od klientov, ktorí za opateru platia svojimi dôchodkami, podľa nej nestačia na prevádzku i splácanie dlhov. Fakt, že súkromné domovy dôchodcov sú podfinancované, potvrdzuje aj Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb. "Ak sú náklady na jedného klienta tisíc eur a v našom zariadení sme dostávali 300 eur na jedného klienta, tak dnes v podstate chýba na príjmoch jedna tretina," povedala Dobrotková. Jediným riešením podľa nej je zvýšiť ceny, to si však všetky penzióny nemôžu dovoliť.

----

Dotácie Privilégiu*

 Rok             Suma
 2005         328 620 eur
 2006         290 779 eur
 2007         290 779 eur
 2008         173 646 eur

*od Bratislavského samosprávneho kraja

----

Dlhy neziskoviek

Sociálnej poisťovni (k 31.12.2010):

Privilégium: 810 224 eur

Clementia: 226 991 eur

Vitálny život: 92 988 eur

Daňovému riaditeľstvu (k 31.12. 2009):

Privilégium:

192 562,45 eura

----

Text k obr.: Štěpánka Mádlová tvrdí, že nedoplatky na daniach a odvodoch neziskoviek nevznikajú jej vinou.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Neplatíme, lebo nám neplatí kraj

(15.02.2011; Hospodárske noviny; s. 6; him)

Rozhovor. Bývalá šéfka Privilégia Štěpánka Mádlová pre Hospodárske noviny:

Ďalšieho trestného stíhania sa nebojí. Tvrdí, že by hrozilo len v prípade, ak by dostali príspevok na zdravotne postihnutých od župy, a aj tak by neplatili odvody.

Vaše organizácie neplatia odvody Sociálnej poisťovni. Bratislavský kraj im zase podľa vás neposiela dotácie. Je to teda začarovaný kruh?

Bratislavský kraj vyrobil všeobecno-záväzné nariadenie, kde uložil neverejným poskytovateľom, že musia preukazovať, že majú vyplatené všetky odvody a tieto poplatky. Teraz sme sa pokúšali cez komoru poskytovateľov napadnúť tie všeobecno-záväzné nariadenia, pretože je to začarovaný kruh, ako hovoríte. Oni nemajú právo, aby požadovali kadejaké potvrdenia, pretože nie sú kontrolný orgán na odvody. Dúfam, že to nariadenie bude prokuratúrou zrušené.

Platby klientov vám nestačia na starostlivosť o nich aj na platenie odvodov do Sociálnej poisťovni za zamestnancov?

Ich platby sú ich dôchodky. A náklady sa pohybujú okolo tisíc až tisíc dvesto eur, záleží podľa nákladov na to zariadenie. Všade sú iné ceny za plyn, energie, kúrenie, nájomné. Ťažko niečo môžeme zaplatiť, keď ten príspevok neprišiel. My máme v účtovníctve jasne povedané, čo sa platí z príspevkov kraja. Ale keď vám za rok 2010 neprišiel ani jeden cent... Teraz v decembri poslali časť tej dlžoby, ale to nestačí, aby sa urobili tie odvody.

Sociálna poisťovňa môže dlžobu od vás vymáhať exekúciou...

To nie je možné, pretože my sme si nespôsobili tú insolventnosť. Keby sme poskytovali zlé služby, tak by nás už dávno vymazali z registra.

Nebojíte sa začatia nového trestného stíhania pre neplatenie odvodov?

To ja sa vôbec nebojím. Iné by bolo, keby nám ten príspevok dali, a my sme nezaplatili... Ten finančný príspevok je potrebný, bez toho sa nedá existovať. Ten príspevok nie je pre mňa, to je pre klientov, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí. Do posledného miesta máme obsadené.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Čerpanie peňazí na projekt BID sa môže urýchliť

(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 14:01, s. -; SITA)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dnes vyhlásilo dve výzvy pre mestskú hromadnú dopravu a na informatizáciu spoločnosti.

BRATISLAVA 14. februára (WEBNOVINY) - Bratislavský župan Pavol Frešo sa dnes s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsoltom Simonom dohodol na možnom urýchlení čerpania peňazí na projekt Bratislavskej integrovanej dopravy (BID). "Oznámili sme ďalšie výzvy, ktoré výrazným spôsobom pomôžu v doprave v rámci Bratislavskej župy, ale aj v rámci mesta ako takého," uviedol Frešo. Ministerstvo dnes vyhlasuje otvorenú výzvu pre mestskú hromadnú dopravu, ktorá bude otvorená do konca mája s celkovou alokovanou sumou 3,2 milióna eur. Zároveň od dnešného dňa do konca júna vyhlasuje výzvu na informatizáciu spoločnosti s celkovou alokovanou sumou 10,5 milióna eur. "Moja návšteva dnes na župe mala cieľ, aby sme si prebrali a dohodli sa, ako možno urýchliť čerpanie tých peňazí a tých projektov, ktoré sú rozbehnuté," uviedol minister Simon.

Úmyslom kraja je využiť možnosť čerpať finančné prostriedky na dopravu tak, aby sa nezdržiaval byrokratickými prekážkami. V rámci budúcej integrovanej dopravy kraj počíta s tromi prestupnými terminálmi v Pezinku, Senci a v Malackách. Župa má už jednu súťaž v rámci prímestskej dopravy schválenú Úradom pre verejné obstarávanie a v týchto dňoch by sa mala podpísať zmluva. Takú istú súťaž musí podľa Freša urobiť mesto i Železnice SR. V priebehu niekoľkých týždňov sa chce župa prihlásiť s ďalším projektom, ktorý súvisí s dispečerským centrom. Otázkou ďalších mesiacov sú podľa Freša rokovania o troch prestupných termináloch, ale aj rokovania s mestom o račianskej a vajnorskej radiále. Podľa Freša to síce nepatrí do integrovanej dopravy, ale župa podporuje, aby električka išla ďaleko rýchlejšie. Podľa Simona je však dôležité, aby sa aj hlavné mesto a ostatné mestá zapojili do tohto procesu.

Návrh nového systému Bratislavskej integrovanej dopravy už v minulom roku schválilo krajské zastupiteľstvo. Frešo v cenách predplatných časových lístkov nepredpokladá vážne korekcie, skôr zľavy. Doprava musí byť podľa neho zatraktívnená aj cenovo. "Je úplne zrejmé, že keď si nemusíte platiť dve veci naraz, dva rozdielne systémy, tak to vychádza ako zľava," uviedol Frešo. Primárnym cieľom kraja v novom systéme Bratislavskej integrovanej dopravy je dosiahnuť taký stav, aby súbežne nepremávali vlaky a autobusy. Podľa Freša je aj veľa mimomestských autobusov, ktoré chodia po meste prázdne a mohli by naberať ľudí na zastávkach. "Taká jednoduchá úvaha je, že spojíme všetky tie dopravné prostriedky do jedného. Máme tu aj pomerne hustú železničnú sieť, umožňujme ľuďom, aby to používali," uviedol Frešo.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. BUDOVANIE INTEGROVANEJ DOPRAVY V BRATISLAVSKOM KRAJI

(14.02.2011; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17.30; 1,6 min.; R)

K. HATAROVÁ, moderátorka:

"Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol FREŠO sa dnes stretol s ministrom pôdohospodárstva, zaoberali sa možnosťami urýchlenia čerpania peňazí na dopravné projekty v Bratislavskom samosprávnom kraji. Pokračuje minister Zsolt SIMON."

Zs. SIMON:

"Ministerstvo dnes vyhlasuje otvorenú výzvu pre mestskú hromadnú dopravu, tá bude otvorená do konca mája s celkovou alokovanou sumou 3,2 milióny euro. A na informatizáciu spoločnosti, kde tiež je výzva otvorená od dnešného dňa do konca júna s celkovou alokovanou sumou 10,5 milióna euro."

K. HATAROVÁ:

"Predseda Bratislavského kraja Pavol FREŠO ocenil výzvy, ktoré výrazným spôsobom pomôžu doprave na území samosprávneho kraja."

P. FREŠO:

"Jedná sa tam o tri prestupné terminály v tých najznámejších uzloch ako je Pezinok, Senec, Malacky. V rámci mesta sme ešte prejednávali aj v rámci župy to, čo beží, čo vlastne budeme realizovať tieto mesiace, ako urýchliť čerpanie europrojektov. Tam súvisí to s integrovanou dopravou, to znamená bude tam dispečerské stredisko, musia tam byť nejaké označovače ešte, ktoré možno mesto musí obstarať, ale ten náš zámysel je, aby keď len cent je možné čerpať na dopravu, tak aby sme ho určite vyčerpali, aby sme sa nenechali zdržovať žiadnymi byrokratickými prekážkami."

K. HATAROVÁ:

"Zmena oproti doteraz prezentovanému zavedeniu integrovaného systému je v tom, že systém nebude zavedený celoplošne v jednom čase, ale na etapy. To znamená, že územie, ktoré nebude súčasťou integrovaného systému, sa v cenách v prímestskej doprave bude riadiť samostatným cenovým výmerom s cieľom znížiť výšku straty z prímestskej dopravy hradenej krajom."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. PROJEKT BRATISLAVSKEJ INTEGROVANEJ DOPRAVY CHCE ŽUPA URÝCHLIŤ

(14.02.2011; Televízna stanica STV 1; Slovensko Dnes; 19.15; por. 1/9; DRAGOŠEKOVÁ Andrea)

Jana MAJESKÁ, moderátorka:

"Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy chce župa urýchliť. Na stretnutí o tom dnes diskutoval krajský šéf s ministrom pôdohospodárstva. Prepojenie dopravy má pre ľudí dochádzajúcich do hlavného mesta priniesť rýchlejšiu, ale aj lacnejšiu cestu."

Andrea DRAGOŠEKOVÁ, redaktorka:

"Pomôcť urýchliť tento projekt by mali nové výzvy, vďaka ktorým sem natečú európske peniaze. Časť financií pomôže mestskej hromadnej doprave."

Zsolt SIMON, minister pôdohospodárstva:

"S celkovou alokovanou sumou 3,2 milióna eur."

A. DRAGOŠEKOVÁ:

"Ďalší balík pôjde na informatizáciu spoločnosti."

Zs. SIMON:

"S celkovou alokovanou sumou 10 a pol milióna eur."

Pavol FREŠO, predseda BSK:

"Ten náš zámysel je, aby keď len cent je možné čerpať na dopravu, tak aby sme ho určite vyčerpali."

A. DRAGOŠEKOVÁ:

"Už čoskoro vzniknú tri prestupné terminály. Miesta, kde sa budú stretávať minimálne dva druhy hromadnej dopravy. Vyrásť by mali v Malackách, Senci a Pezinku. Mestá teraz nesmú zaháľať."

Barbora LUKÁČOVÁ, riaditeľka odb. stratégie a riadenia projektov BSK:

"Idú vypracovávať predprojektovú časť."

A. DRAGOŠEKOVÁ:

"Podľa šéfa rezortu je na jednotlivých samosprávach, aby svoju prácu urobili poctivo a čím skôr. Župa vraj zatiaľ ide podľa plánov."

P. FREŠO:

"My dnes máme jednu súťaž, označovače v rámci prímestskej dopravy autobusovej už schválenej Úradom pre verejné obstarávanie."

A. DRAGOŠEKOVÁ:

"Krajská samospráva sa momentálne chystá na ďalší krok. Vybudovanie dispečerského centra, odkiaľ sa to celé bude riadiť."

P. FREŠO:

"A bude vypísaná súťaž."

Obyvatelia Bratislavy:

"Pre tých ľudí, čo sú v okolí Bratislavy, tak podľa mňa by to bolo pre nich výhodné."

"Majú menej stresu a viac ušetreného času."

A. DRAGOŠEKOVÁ:

"Systém Bratislavskej integrovanej dopravy by mal byť skúšobne spustený ešte koncom tohto roka."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. DOPRAVA: Projekty by mali zlepšiť dopravnú situáciu v BSK i v hlavnom meste

(14.02.2011; www.tasr.sk; Ekonomika, s. -; tasr)

Bratislava 14. februára (TASR) - Možnosťami urýchlenia čerpania peňazí na dopravné projekty v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) sa dnes zaoberali na pracovnom stretnutí minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon a predseda BSK Pavol Frešo.

Podľa Simona rezort dnes vyhlasuje otvorenú výzvu pre mestskú hromadnú dopravu s termínom do konca mája s celkovou alokáciou 3,2 milióna eur a výzvu na informatizáciu spoločnosti do konca júna so zabezpečením 10,5 milióna eura. "Ide o projekty v gescii vyššieho územného celku, týkajúcich sa miest na území BSK, ako aj hlavného mesta Bratislavy," uviedol Simon. Frešo ocenil výzvy, ktoré výrazným spôsobom pomôžu doprave na území samosprávneho kraja. "Prostriedky sa týkajú troch prestupných terminálov a dopravných uzlov v okresných mestách Malacky, Pezinok a Senec. Máme záujem o urýchlenie čerpania peňazí na europrojekty, ktoré súvisia s bratislavskou integrovanou dopravou (BID), najmä čo sa týka bežiaceho projektu dispečerského strediska a ďalších troch projektov, ktoré skvalitnia dopravu na území hlavného mesta," povedal Frešo.

BSK má záujem, aby sa po dlhých rokoch zreálnila vízia integrovanej dopravy v kraji. V novembri novozvolení krajskí poslanci schválili komplexný materiál o BID. Ide konkrétne o ceny cestovných lístkov BID, návrh zastávok a železničných staníc do tarifných zón BID a zmeny v označovaní vlakových liniek. "Jednoducho povedané ide o to, aby sa človek vedel dostať napríklad zo Senca do Petržalky plynule a na jeden cestovný lístok, ktorý bude lacnejší, ako je dnes kombinácia lístkov. Keď bude tento systém fungovať, odľahčí to aj nápor na celkovú dopravnú situáciu a zlepší sa aj životné prostredie, najmä v meste. Celý systém by sme chceli stihnúť do konca roku 2013," uviedol Frešo.

Zmena oproti doteraz prezentovanému zavedeniu integrovaného systému je v tom, že systém nebude zavedený celoplošne v jednom čase, ale etapovite. To znamená, že územie, ktoré nebude súčasťou integrovaného systému, sa v cenách v prímestskej doprave bude riadiť samostatným cenovým výmerom, s cieľom znížiť výšku straty z prímestskej dopravy hradenej krajom.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Združenia miest a obcí

27. Viacerí primátori sa nechcú vzdať starých platov

(15.02.2011; Pravda; s. 8; odu)

Viacerí starostovia a primátori, ktorí v komunálnych voľbách obhájili svoje pozície, dodnes pracujú za starý plat, aký poberali v minulom volebnom období. Nové zastupiteľstvo o odmene zatiaľ ešte nerokovalo a nie je ani jasné, či vôbec bude. Zákon totiž nehovorí jasne, dokedy a či vôbec majú zastupiteľstvá rozhodovať o výške platu staronového primátora. Viacerí tak môžu v úrade pôsobiť za vyššie platy, ktoré im miestni poslanci odsúhlasili v čase, keď samosprávy neboli v takých vážnych finančných problémoch ako dnes.

Právnik Tomáš Kamenec hovorí, že zákon nie je v tomto smere jednoznačný. "Podľa môjho názoru nie je možné aplikovať uznesenie predchádzajúceho zastupiteľstva o percentuálnom navýšení platu na nové funkčné obdobie. Keďže sa hovorí o navýšení platu, pre každé funkčné obdobie by malo byť stanovované osobitne a po každých voľbách by mali poslanci rozhodnúť, či mu plat zvýšia, alebo nie," myslí si.

Aj podľa politológa Juraja Marušiaka ide o právny problém, keďže zákon takúto situáciu nerieši. Poukazuje však na etickú stránku. "Ak sa chcú primátori a starostovia takýmto spôsobom vyhnúť nutnému šetreniu, tak je to zvláštne. Zvolený funkcionár zodpovedá za hospodárenie mesta alebo obce. Otázka znie, či by sa v závislosti od rozpočtových možností nemala odvíjať aj zmena a či by platy nemali byť riešené každý rok," uviedol.

Združenie miest a obcí Slovenska reaguje vyhýbavo. "Zákon o platových pomeroch starostov a primátorov v dnešnej podobe umožňuje poslancom rozhodnúť o navýšení platu o sto percent. Základný plat je stanovený zákonom. Návrh na úpravu platu predkladá spravidla prednosta úradu, prípadne poslanec. Napokon, poslanci majú právo iniciatívy, čo znamená, že môžu navrhovať zaradenie rôznych bodov na rokovanie zastupiteľstva," uviedol hovorca Michal Kaliňák s tým, že je to vecou finančných možností samospráv a vyjadrením politickej vôle zastupiteľstva. "Považujeme to tiež za vec obecnej suverenity a nevidíme dôvod, aby sa zákonom stanovoval termín schvaľovania platových pomerov," uviedol.

S platmi zatiaľ nehýbali

Plat primátora Brezna Jaroslava Demiana nové zastupiteľstvo neschvaľovalo a nie je ani známy termín, kedy by sa malo touto otázkou zaoberať. Prvé pracovné rokovanie budú mať v polovici februára. "V prípade, že sa poslanci budú chcieť touto otázkou zaoberať, bude program na základe ich žiadosti doplnený," uviedol. Dodal, že v súčasnosti je v platnosti uznesenie zastupiteľstva o plate primátora spred štyroch rokov, a nie je viazané na konkrétne volebné obdobie a konkrétnu osobu. Ďalej teda pracuje za pôvodný plat 3 107 eur. Platom staronového primátora Jána Šufliarskeho, ktorý zarába 2 720 eur, sa zatiaľ nezaoberali ani v Detve.

O primátorovom plate doteraz nerozhodovali ani v Žiari nad Hronom. Podľa hovorcu mesta Martina Baláža by mal byť riešený na zastupiteľstve v druhej polovici februára. Na otázku, prečo to nebolo skôr, iba uviedol, že primátor sa nemenil a zo zákona takáto povinnosť nevyplýva. Ivan Černaj má aktuálny plat 3 900 eur.

Možnosť poslaneckého návrhu využila časť poslancov v Krupine, ktorí tento bod navrhli do programu. Rokovanie o novom plate primátora Radoslava Vazana, ktorý navrhovali znížiť, sa skončilo v patovej situácii, pretože nezískal potrebnú podporu, rovnako ako protinávrh o jeho ponechaní v pôvodnej výške. Podľa dostupných informácií mu nateraz má zostávať pôvodný plat 2 903 eur.

Na výške platu staronového primátora Pavla Hagyariho sa v januári nedohodli ani v Prešove. Ani jeden z návrhov od 3 902 eur až po zákonné minimum 2 636 eur neprešiel, čo si viacerí vysvetlili po svojom.

Podľa niektorých poslancov má primátorovi v tejto situácii zostať pôvodný plat 2 808 eur, právnici tvrdia, že mu automaticky prináleží zákonné minimum a Hagyari si myslí, že nemá dostať nijaký plat, lebo mu ho neschválili.

Poslanci zvyšovali aj znižovali

V Žarnovici plat staronového primátora Kamila Danka mali v oficiálnom programe rokovania už začiatkom decembra na ustanovujúcom zasadaní. Nové zastupiteľstvo sa rozhodlo, že mu ponechá plat v doterajšej výške 3 204 eur.

Na prvých rokovaniach v decembri schvaľovali poslanci platy primátorov aj v Martine a v Námestove. Martinský primátor Andrej Hrnčiar si zníženie platu o 267 eur navrhol sám, po novom zarobí 3 690 eur. Naopak, v Námestove primátorovi Jánovi Kaderovi znížili plat noví poslanci. Jeho mesačná mzda by podľa prepočtov Pravdy mala byť 2 516 eur.

Za nový plat pracuje aj pokračujúci primátor Tisovca Peter Mináč. Nové zastupiteľstvo rozhodlo, že v rámci šetrenia bude zarábať 2 094 eur, čo je o 300 eur menej ako predtým.

Ešte v decembri poslanci schválili plat nezmenenému primátorovi Skalice Stanislavovi Chovancovi. Zvýšili mu ho o približne 300 eur, po novom tak dostáva 4 185 eur. Primátor je na svoj plat hrdý. "Prečo by som sa mal zaň hanbiť? Je to výsledok mojej roboty a jej ocenenie," povedal, pričom argumentoval dobrým hospodárením mesta.

Platom svojej staronovej starostky Marty Stubendekovej sa zaoberali aj poslanci v dvojtisícovej Rimavskej Seči, ktorej schválili 2 900 eur. Na tom, že má plat vyšší ako primátor Banskej Bystrice, nevidí nič zlé. "Je to odrazom toho, že v našej obci je starostovanie veľmi náročné. Je tu veľa nezamestnaných a sociálne odkázaných občanov a ja často okrem bežných starostovských vecí musím riešiť aj ich osobné záležitosti a spory," uviedla.

Text k obr.: Tatiana Rosová, starostka bratislavského Starého Mesta, ktorej poslanci schválili najvyšší možný plat, si zníži jeho pohyblivú zložku o 50 percent, jej príjem tak bude 3 585 eur. Na snímke je aj jej zástupca Ján Krta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Peter Mináč bude opäť kandidovať na predsedu ZMOS

(14.02.2011; www.echoviny.sk; s. -; Echoviny.sk)

Primátor Tisovca Peter Mináč bude po štyroch rokoch opäť kandidovať na predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Echoviny.sk o tom informoval Michal Bagačka, staronoví predseda Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu (ZMOGaM). Podľa jeho slov, na podpore Petra Mináča vo voľbách na predsedu ZMOS sa dohodli aj starostovia, ktorí sú členmi združenia ZMOGaM.

"Práve v tomto období je potrebné udržať a posilniť doterajšiu jednotu slovenských miest a obcí, zlepšiť komunikáciu a dôslednejšie plniť úlohu obhajcu ich práv, silného partnera pri komunikácii s výkonnou a zákonodarnou mocou Slovenskej republiky. Rovnako ako vytvárať nárazovú bariéru proti všetkým negatívam, ktorým samosprávy čelia" vyjadril sa ku kandidatúre Peter Mináč.

Ako ďalej uviedol, v prípade jeho zvolenia má cieľ zvýšiť kredit, silu a postavenie územných samospráv, udržať nevyhnutnú jednotu, zachovať spoluprácu s dlhoročnými predstaviteľmi samospráv, rovnako ako podať pomocnú ruku tým novozvoleným.

"Je viac vecí, ktoré hovoria pre túto podporu. V prvom rade je to dlhoročná práca Petra Mináča v samospráve, je najdlhšie slúžiacim primátorom na Slovensku. Za všetko hovoria jeho aktivity v ZMOSe v predchádzajúcom období, alebo aktivity ako poslanca BBSK. V súčasnosti ZMOS potrebuje stabilitu, stmeľujúci prvok a myslím si, že Mináč je prvkom, ktorý by dokázal riadiť združenie a posunúť ho opäť ďalej dopredu" vyjadril sa ku kandidatúre Mináča Michal Bagačka.

Peter Mináč kandidoval na funkciu predsedu ZMOS v roku 2007 a získal takmer 30 percent hlasov. Porazil ho terajší predseda ZMOS Michal Sýkora.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. PEZINOK UŽ NEBUDE ČLENOM ZDRUŽENIA MIEST A OBCÍ SLOVENSKA

(14.02.2011; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 11.00; 1 min.; TOMEŠ Rado)

Rado TOMEŠ:

"Pezinok už nebude členom Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa primátora Olivera SOLGU to pre mesto nebude mať žiadne následky. Práve naopak, ušetrí to mestský rozpočet. Pezinok je momentálne aj členom Únie miest Slovenska. Primátor Pezinka Oliver SOLGA."

O. SOLGA:

"Tá Únia miest má predsa len trošku iné postavenie a poplatok je 2300 eur, v prípade práve ZMOS-u je to vyše 3000 eur. V ZMOS-e sme mali to postavenie menšie aj tým, že vlastne ja som nebol ako primátor okresného mesta ani pozývaný napríklad na snemy. Ďaleko väčšia spolupráca pri všetkej úcte k ZMOS-u, naozaj, pre mesto bola práve s Úniou miest."

R. TOMEŠ:

"Dôvodom je teda to, že kým Združenie miest a obcí Slovenska rieši aj problémy obcí, Únia miest Slovenska rieši problematiku len miest."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. Bývalé vedenie Trenčína minulo rezervný fond mesta

(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 11:15, s. -; SITA)

Poslanci o minutí peňazí z rezervného fondu mesta nevedeli, bývalí primátor Trenčína Branislav Celler za tým vidí ich nezáujem o verejné veci.

TRENČÍN 10. februára (WEBNOVINY) - Bývalé vedenie Trenčína takmer úplne vyčerpalo rezervný fond mesta bez vedomia poslancov. Podľa hlavnej kontrolórky Libuše Zigovej bolo k 1. januáru minulého roka na účte 531 798,74 eura, na konci roka 2010 to bolo už len 133,66 eura. Podľa Zigovej fond však využíval bývalý primátor legálne. Zákon mu dovoľoval narábať s rezervou bez toho, aby potreboval súhlas poslancov a bol v súlade s novelou zákona, ktorá dovolila obciam a mestám používať peniaze z rezervného fondu bez obmedzení. Dodala však, že táto novela nebola upravená a schválená vo všeobecne záväznom nariadení mesta, ktoré rieši použitie rezervného fondu.

Poslanci Trenčína boli takýmto konaním starého vedenia zaskočení a tvrdia, že o skutočnom stave rezervného fondu i celej hospodárskej situácií mesta sa dozvedeli až na minulotýždňovom zastupiteľstve. "Až po zmene primátora sme zostali zhrození, v akej ekonomickej situácií Trenčín je," uviedol poslanec Ján Kanaba. O narábaní s rezervným fondom nevedel ani vtedajší viceprimátor mesta Tomáš Vaňo. Rovnako bol na tom aj poslanec Róbert Lifka "Nevedel som, že sa zmenil zákon. Normálne by som čakal, že je to trestné. Človek ak si šetrí nejaké peniaze, tak ich nemôže takto rozflákať, ako to urobil predchádzajúci primátor," povedal.

Bývalý primátor Trenčína Branislav Celler tvrdí, že konal v súlade so zákonom. Investície, na ktoré išli peniaze z rezervného fondu, boli schválené na mestskom zastupiteľstve, a teda boli podľa neho nevyhnutné. Chybu vidí v nezáujme poslancov. "Poslanec má vedieť, že sa zmení zákon," uviedol pre agentúru SITA. Vedenie mesta Trenčín môže podľa neho jednorázovo obnoviť rezervný fond, keď mu prídu peniaze od vedenia železníc či z iných investičných akcií.

Najväčšia suma, a to 530 000, odišla z fondu 13. januára 2010. Naposledy sa z neho čerpalo 700 eur v posledný deň roku 2010. Primátor mesta Richard Rybníček podľa svojich slov o situácií s takmer vyčerpaným rezervným fondov vedel už pri nástupe do funkcie. "Problém bol len ten, že sa z rezervného fondu poplatili záväzky, ktoré sa možno platiť nemali," uviedol. Peniaze išli na rekonštrukciu ulíc, úpravu komunikácií a križovatiek, chodníkov a podchodov či na juhovýchodný obchvat.

Útvar hlavnej kontrolórky našiel niekoľko chýb pri manipulácií s rezervným fondom. Zigová tvrdí, že v tomto prípade nebolo všetko transparentné. Primátor Trenčína už začal voči zodpovedným zamestnancom vyvodzovať zodpovednosť za ich predošlé konanie aj formou prepúšťania.

Tvorbu a použitie rezervného fondu upravuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V roku 2009 vstúpila do platnosti pre územnú samosprávu novela zákona č. 54/2009 Z. z., ktorou boli upravené ustanovenia o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Táto novela vznikla po dohode Združenia miest a obcí Slovenska s vládou Slovenskej republiky, pre výpadok podielových daní v územnej samospráve len pre rozpočtový rok 2009 a 2010. Zákon umožnil použitie prostriedkov rezervného fondu v roku 2010 bez obmedzenia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. Predseda SNS Ján Slota chce, aby teplárne dostali mestá

(12.02.2011; www.24hod.sk; s. -; WEBNOVINY)

BRATISLAVA 12. februára (WEBNOVINY) - Predseda SNS Ján Slota sa obracia k predstaviteľom tých miest, kde súčasná vláda chystá privatizáciu doteraz štátnych teplární, aby sa zasadili o prevod teplární do mestských rúk. "Ako bývalý dlhoročný primátor Žiliny som vládu v minulosti niekoľkokrát žiadal, aby Žilinská teplárenská prešla do majetku a správy mesta, veď nešlo o žiadnu pre štát strategickú fabriku, ale o záujem občanov: zásobuje teplom obyvateľstvo i priemyselné podniky v Žiline. Takýto model by bol vhodný a logický aj pre občanov ďalších miest," uviedol Slota pre agentúru SITA.

Samosprávy by podľa Slotu mali vyvinúť snahu, ktorá prinesie prevod teplární na mesto. Mali by svoju činnosť koordinovať tak, aby aj cez ZMOS vytvorili tlak na vládu a jednotlivých poslancov v NR SR, ktorí túto privatizáciu podporujú, a majetok teplární bol prevedený bezodplatným spôsobom na mestá. Zdôraznil, že dôvodom privatizácie je len vládny biznis. "Som presvedčený, že sa vopred vie, kto bude budúcim majiteľom jednotlivých teplární, hoci vláda stále hovorí o výberových konaniach, ale to je pri tejto garnitúre naozaj len divadlo pre naivných ľudí. V prípade, že teplárne prejdú do súkromných rúk, je isté, že ceny tepla radikálne stúpnu," dodal.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Iné informácie

32. Cena rekonštrukcie Reduty sa zvyšuje

(14.02.2011; www.webnoviny.sk; 10:33, s. -; SITA)

Rekonštrukčné a reštaurátorské práce bratislavského sídla Slovenskej filharmónie budú stáť o 5 308 164 eur bez DPH viac. Dôvodom sú stavebné práce, s ktorými sa pôvodne nepočítalo.

BRATISLAVA 14. februára (WEBNOVINY) - Rekonštrukčné a reštaurátorské práce bratislavského sídla Slovenskej filharmónie budú stáť o 5 308 164 eur bez DPH viac. Rozhodlo o tom vlani v decembri Ministerstvo kultúry (MK) SR na základe verejného obstarávania bez výzvy na súťaž. Ponuku ako jediní doručili súčasní stavebníci rekonštrukcie Reduty - spoločnosti ViOn, a.s. Zlaté Moravce (líder skupiny dodávateľov) a Villard - združenie pre reštaurovanie a obnovu pamiatok, v.o.s. Bratislava.

Zákazka zahŕňa stavebné práce, ktoré neboli v pôvodnom pláne a ich potreba vznikla po začatí stavby na základe nepredvídateľných okolností. Podľa informácií zverejnených Úradom pre verejné obstarávanie ide najmä o: zmeny súvisiace so stavebno-technickým riešením budovy, zmeny súvisiace so statikou budovy, so spôsobom odstránenia zemnej vlhkosti, so spôsobom a rozsahom reštaurátorských prác v interiéroch a exteriéroch Reduty a o zmeny noriem, predpisov a technológií. Ako agentúru SITA informovalo ministerstvo kultúry, po zvýšení by tak cena rekonštrukčných, stavebných a reštaurátorských prác v Redute mala dosiahnuť 23 432 043,32 € bez DPH (27 884 131,56 eur s DPH).

Rekonštrukcia Reduty sa má ukončiť do konca tohto roka. Slovenská filharmónia koncom januára 2010 informovala, že rekonštrukčné práce v Redute, ktoré sa začali 1. decembra 2009, idú podľa plánu a bez prekvapení. Výraznú časť sumy určenej na reštaurátorské práce - 2,24 mil. € tvorí grant z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR. Z nórskych grantov ide 85 percent a zvyšok zo štátneho rozpočtu. Reštaurátorské práce, ktoré zahŕňajú napríklad opravy okien a repliku historického výťahu, majú byť skončené do konca apríla 2011. Podľa filharmónie výška nákladov vyplýva z toho, že ide o veľkú a náročnú stavbu na objekte, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Objem budovy je približne 75-tisíc metrov kubických, čo je približne 357 priemerných bytov v Petržalke alebo 125 rodinných domov.

Projekt rieši komplexnú modernizáciu a výmenu infraštruktúry. Súčasťou rekonštrukcie sú opravy stavebných porúch objektu, úpravy priestorov do pôvodného stavu, výmena a doplnenie častí stavby, ktoré sú už po životnosti ako izolácie proti zemnej vlhkosti či rozvody. Zrekonštruuje sa plyn, kúrenie, vzduchotechnika, elektrické rozvody, vodovodná a kanalizačná prípojka. Filharmónia dostane novú javiskovú a svetelnú techniku, videotechniku a audiotechniku. V interiéroch i exteriéroch zrekonštruujú všetky pamiatkové prvky - štukatúru , drevené a kovové výrobky. Vybudujú osobno-nákladný výťah, ktorý spojí všetky podlažia budovy, aj bočný bezbariérový vstup pre telesne postihnutých. Na prepravu imobilných osôb v budove bude slúžiť výťah. Odkryjú sa zasypané suterény a vyhĺbi sa priestor pod nádvorím, kde majú vzniknúť technické, skladové priestory a skúšobná sála orchestra. Priestor nad nádvorím sa má presklením zastrešiť, čím vznikne letná scéna. V parteri krídla z Palackého ulice by malo byť informačné centrum Slovenskej filharmónie s predajom vstupeniek a libressom. Využijú sa priestory podkrovia, kde pribudnú dve podlažia určené pre administratívu. Nad organom sa vybuduje priestor pre nahrávacie štúdio a nad Malou sálou skúšobňa pre menšie komorné telesá. Pribudne aj nová réžia s najmodernejšou nahrávacou technikou, šatne a otvoria sa aj pôvodné palácové priestory, čo dovolí usporadúvanie rôznych spoločenských akcií. Budova dostane aj nový organ za 1,4 milióna eur.

Od septembra 2009 sa Slovenská filharmónia presťahovala do náhradných priestorov. Publiku prináša koncerty v Historickej budove SND, v Koncertnej sieni Dvorana Vysokej školy múzických umení, vo Vodných kasárňach Slovenskej národnej galérie a v ďalších priestoroch.

Budova Reduty je kultúrnou pamiatkou a verejnosti slúžila od roku 1919 bez zásadnej rekonštrukcie. Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo v novembri 2008 súťaž na jej rekonštrukciu. Išlo v poradí o štvrtú súťaž na obnovu sídla filharmónie. O rekonštrukcii Reduty uvažoval rezort kultúry od roku 1996. Prvé práce sa v Redute urobili v roku 2003.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. ZAJTRA BUDE V BRATISLAVE SUMMIT V4

(14.02.2011; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; por. 7/15; KONDRLÍK Radovan)

Vlado VONDRÁK, moderátor:

"Slovensko sa zajtra stane politickým centrom strednej Európy. Do Bratislavy pricestujú viacerí štátnici na summit Vyšegrádskej štvorky. V4 oslavuje 20. výročie založenia, na ktoré k nám zavíta aj nemecká kancelárka Angela MERKELOVÁ."

Radovan KONDRLÍK, redaktor:

"Šéfovia vlád Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska otvoria zajtra v Bratislave prvú časť rozhovorov. Hovoriť sa bude aj o ročnom programe V4 pod naším vedením. Slovensko totiž predsedá zoskupeniu od júla minulého roka a v pozícii predsedníckej krajiny bude ešte necelý polrok. V druhom bloku sa k spomínaným štátnikom okrem nemeckej kancelárky pripojí rakúsky kancelár Werner FAYMANN a ukrajinský premiér Nikola AZAROV. Kľúčovými témami budú predovšetkým energetická politika, európska susedská politika či regionálna spolupráca v oblasti krízového manažmentu."

Peter MARČAN, Inštitút pre energetickú bezpečnosť:

"Pravdepodobne podobne ako pri nedávnom stretnutí ministrov hospodárstva Vyšegrádskej štvorky bude témou rozhovorov severojužný plynovod, ktorý zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu medzi krajinami v regióne."

Radoslav BAŤO, hovorca predsedníčky vlády SR:

"Určite bude diskusia jednak o tom, akým spôsobom všetky tie zámery eurozóny respektíve Európskej únie na sprísnenie rozpočtových pravidiel na hľadanie riešenia ako sa dostať von z dlhovej krízy, ako ich pretaviť do praxe čím skôr."

R. KONDRLÍK:

"Úrady uisťujú, že ak by počas zajtrajšieho summitu V4 prišlo k uzávierke Župného námestia, kde budú politici rokovať, nebude to na úkor obyvateľov Bratislavy."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]