Oficiálne stránky Hlavného mesta SR Bratislavy      

Publicita o samospráve hlavného mesta SR Bratislava

Monitoring elektronických médií a tlače
Vydáva: Kancelária primátora, Referát komunikácie a marketingu
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
Dňa: 22. 7. 2010

OBSAH

1. Novú trať robia bez peňazí

(22.07.2010; Sme; s. 21; Tkáčiková Lucia)

2. Politológ: SDKÚ nahráva Ftáčnikovi

(22.07.2010; Sme; s. 21; dot)

3. Strany si nepripravujú komunálnych politikov

(22.07.2010; Pravda; s. 4; Pacherová Soňa)

4. Bratislavský brownfield: z oblakov späť na zem

(22.07.2010; Trend; č. 29, s. 44, 45; Mistrík Ľuboš)

5. NEPEKNÝ OSOBNÝ LODNÝ PRÍSTAV BRATISLAVSKÝ

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; KUKELKA Marián)

6. V MESTE SA UŽ POSTREKOVAŤ NEBUDE

(21.07.2010; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

7. POTVRDENIE REZORTU

(21.07.2010; Televízna stanica STV 1; Správy a komentáre; 21.50; 8 min.; BUBLA Peter)

8. Vášáryová chce být primátorkou Bratislavy

(21.07.2010; Právo; s. 9; ivi)

9. V Ružinove plánujú lacnejšie byty

(22.07.2010; Hospodárske noviny; s. 16; Hargaš Miroslav)

10. Bratislavu propagujú len v prístave

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 8, 9; Michalko Rasťo)

11. PKO nemá byť národnou kultúrnou pamiatkou

(21.07.2010; www.webnoviny.sk; s. ‑; SITA)

12. ZÁKON O MAJETKU ANI INÝ PRÁVNY PREDPIS NEŠPECIFIKUJE ČO JE TO PRÍPAD OSOBITNÉHO ZRETEĽA

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Regina; Magazín Rádia Regina; 10.00; 4 min.; GREGUŠOVÁ Slávka)

13. V Bratislave chcú postaviť ďalší veľkoobchod Metro

(22.07.2010; Hospodárske noviny; s. 13; tasr)

14. Finišujú s opravami

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 6; sita)

15. Petržalský bunker vystavuje vojenskú muníciu

(21.07.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 07.47, s. ‑; SITA)

16. Staré Mesto odstráni vraky na podnet občanov

(21.07.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 07.57, s. ‑; SITA)

17. VRAKY Z PARKOVÍSK ZMIZLI

(21.07.2010; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; GUZOVÁ Klaudia)

18. ZO STARÉHO MESTA ZMIZLI VRAKY ÁUT

(21.07.2010; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)

19. ELEKTRICKÉ VEDENIE Z DRAŽDIAKA PRELOŽIA UŽ V BUDÚCOM ROKU

(21.07.2010; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

20. Viva Musica! Festival prinesie nového Pavarottiho aj Chodúra

(22.07.2010; Pravda; s. 37; Kizáková Zuzana)

21. Kúpaliská lákajú

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 6; sita)

22. ZAUJÍMAVÉ PROJEKTY ZOO

(20.07.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Nočná pyramída; 22.30; 80 min.; JANČIGOVÁ Ľudmila)

23. ZDRUŽENIE DOLNORAKÚSKYCH OBCÍ PRI RIEKE MORAVA BUDE SPOLUPRACOVAŤ S BRATISLAVSKÝM SAMOSPRÁVNYM KRAJOM PRI NIČENÍ KOMÁROV, AVŠAK AŽ V BUDÚCEJ SEZÓNE

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; ŠRÁMEK Pavol)

24. RÁSZOCHY DOSTAVAJÚ

(21.07.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 0,5 min.; R)

25. V MALACKÁCH UZAVRELI MOST

(21.07.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GAZDÍKOVÁ Katarína)

26. Ako neprejesť sedem miliárd

(22.07.2010; Trend; č. 29, s. 10, 11; Sibyla Pavel)

27. Kramáre predali svoj heliport

(22.07.2010; Sme; s. 2; Kováčová Martina)

28. Výtvarníci chcú, aby Sulík odstránil sochu

(22.07.2010; Sme; s. 18; ba)

29. Má najviac sôch

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 7; Bieliková Juliána)

30. Za hudbou a literatúrou do Univerzitnej knižnice

(21.07.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 07.45, s. ‑; SITA)

31. NA BRATISLAVSKOM HRADE SA ZAČÍNA LETO HERECKÝCH OSOBNOSTÍ

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 3 min.; OTTOVÁ Katarína)

32. SKÚTRISTI V NIEKTORÝCH LOKALITÁCH DUNAJA PORUŠUJÚ PREDPISY A OHROZUJÚ CHRÁNENÉ VTÁCTVO AJ ŽIVOČÍCHOV

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; SABOVÁ Denisa)

33. HLAVNÁ STANICA ODPUDZUJE

(21.07.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GAZDÍKOVÁ Katarína)

34. Oko za oko ‑ komédia, ktorá zabolí

(21.07.2010; Slovenka; č. 29, s. 62; Turan Andrijan)

TEXTY

1. Novú trať robia bez peňazí

(22.07.2010; Sme; s. 21; Tkáčiková Lucia)

Peniaze na električkové trate majú poslanci schvaľovať až po ich oprave

Električky nejazdia, uzavretý je tunel aj trať do Ružinova či na Zlaté piesky.

BRATISLAVA. Veľká rekonštrukcia električkovej trate v centre, ktorá nečakane prekvapila cestujúcich pred dvoma týždňami, sa robí na risk. Povedal to prvý námestník primátora Milan Cílek (Občiansky klub) v súvislosti s tým, že dopravný podnik na opravu ešte nemá schválené financovanie.

Odchádzajúci Zahradník v rozhovore pre SME povedal, že v rozpočte na opravu neboli vyčlenené peniaze. "Budeme o tom rokovať s mestom, aby sa zmenila štruktúra kapitálových výdavkov, ktoré schválilo mesto pre dopravný podnik," povedal.

Poslanci zasadnú až po lete

Informácie o tom, že na rekonštrukciu dopravný podnik nemá peniaze, Pavol Derkay, po

Branislavovi Zahradníkovi nastupujúci predseda predstavenstva dopravného podniku, odmieta. Tvrdí, že pôjde o bežnú zmenu v kapitálových výdavkoch rozpočtu mesta.

Cílek však hovorí, že zmenu v kapitálových výdavkoch podniku musia schváliť mestskí poslanci. Tí budú zasadať až v polovici septembra, teda v čase, keď má byť oprava tratí už dokončená. Dopravný podnik tak robí miliónovú opravu bez toho, aby o nej rozhodlo zastupiteľstvo. "Robí sa to na risk, keby to poslanci neschválili," vraví Cílek. Dodal, že bezpečnosť ľudí je prvoradá a opravu podporuje.

Náklady na rekonštrukciu by sa mali podľa Derkaya pohybovať okolo 3 ‑ 3,5 milióna eur.

Odstávku neplánovali

Rozsiahla výluka, ktorá obnovu trate sprevádza, Bratislavčanov zaskočila v sobotu 10. júla. Podľa dopravného podniku sa skončí vraj do konca leta. "Musí sa skončiť," vraví Derkay. "Dovtedy máme povolenie na práce od dispečingu."

Odstavenie električiek z Vazovovej do Ružinova a smerom na železničnú stanicu Nové Mesto vysvetľuje dopravca havarijným stavom trate.

Výluku však napriek stavu trate nateraz neplánovali. Súčasne je totiž okrem nefunkčných tratí uzavretý aj električkový tunel pod Hradom. Derkay aj Zahradník tvrdia, že nemohli konať inak, trať bola ťažko jazditeľná a rýchlosť museli znížiť na päť kilometrov za hodinu.

Informácie deň pred

Cestujúci neboli na významnú zmenu v doprave pripravení. Dopravný podnik cez svojho hovorcu Petra Kaveckého o výluke informoval až v piatok poobede, pritom električky prestali jazdiť už od soboty.

Chaos na zrušených zastávkach panoval aj v pondelok. Zmena v MHD sa totiž dotkla aj iných mestských častí. Dúbravke a Karlovej Vsi zrušili dve električky. Derkay vraví, že skôr informovať nemohli, o havarijnom stave síce vedeli od utorka, no do piatka zvažovali iné možnosti riešenia.

‑‑‑‑

Čo nefunguje

* Električkové spojenie medzi Hlavnou stanicou a železničnou stanicou Nové Mesto.

* Obmedzený je prístup k nemocnici Ružinov ‑ odstavená je celá trať od Vazovovej.

* Električkový tunel ‑ uzavretý od mája minulého roku.

* Krížna ulica bez elekt. dopravy.

‑‑‑‑

Text k obr.: Dopravný uzol Trnavské mýto je rozkopaný. Nové trate majú dokončiť do septembra.

2. Politológ: SDKÚ nahráva Ftáčnikovi

(22.07.2010; Sme; s. 21; dot)

Vášáryovej voľba sa nepáči ani KDH, ani niektorým pravicovým voličom. Politológ hovorí, že nezhoda pravice môže nahrať protikandidátovi.

BRATISLAVA. Kandidátka SDKÚ na primátora Bratislavy je známa ešte iba dva dni a už jej voľba vzbudzuje mnohé diskusie.

Magdu Vášáryovú si SDKÚ vybrala tento týždeň v primárkach, zvíťazila nad Ivanom Štefancom. Voľba vzbudila mnohé diskusie nielen na internetových fórach a sociálnych sieťach, ale aj medzi stranami. Na

Vášáryovej sa totiž zatiaľ nezhodla pravica, či teda bude spoločnou kandidátkou, nie je isté.

KDH postup SDKÚ kritizuje. Podľa Dušana Pekára, krajského šéfa KDH, sa mali najskôr dohodnúť a nie zverejniť meno a potom rokovať, či bude Vášáryová spoločný kandidát. KDH vraj malo s SDKÚ v minulosti džentlmenskú dohodu, že jedna strana nominuje kandidáta na primátora a druhá na župana. Podľa SDKÚ to ale bola zmluva a bola jednorazová, takže rokovania o spoločných kandidátoch neobišli. Napríklad pri prezidentských voľbách SDKÚ sama nominovala Ivetu Radičovú.

Okrem Vášáryovej je jediným známym menom do komunálnych volieb starosta Petržalky Milan Ftáčnik (s podporou Smeru), ktorý je podľa politológa Miroslava Kusého silná konkurencia. "Vášáryová nie je najšťastnejšia voľba, nemá bratislavské korene a v komunále toho zatiaľ veľa nerobila. Ftáčnik má reputáciu, je známy a v Petržalke niečo dokázal. Napriek tomu, že je ľavicový, zhodujú sa na ňom aj pravicoví voliči. Je to konsenzuálny politik," povedal. Situácia, keď sa pravica nezhoduje, podľa neho Ftáčnikovi nahráva. Špekuluje sa ešte o súčasnom primátorovi Andrejovi Ďurkovskom (KDH), ktorý sa stal poslancom parlamentu, dodnes sa ale jasne nevyjadril, či si vyberie komunál, alebo ostane v parlamente.

3. Strany si nepripravujú komunálnych politikov

(22.07.2010; Pravda; s. 4; Pacherová Soňa)

Novozvolení poslanci Národnej rady sa nemienia vzdať svojich postov v samospráve. Do novembrových komunálnych volieb opäť pôjdu obhajovať funkcie primátorov, starostov či miestnych zastupiteľov. Alebo sa o ne popasujú po prvý raz. Napriek niekoľkým pokusom o zmenu im totiž zákon na viacerých stoličkách sedieť nezakazuje.

Podľa odborníkov parlamentní poslanci dobre chápu, prečo sú samosprávne kreslá zaujímavé. "Znamenajú priamy kontakt z voličmi a, žiaľ, aj priamu korupciu," mieni politológ Miroslav Kusý. "Rovnako ako sa dnes politické strany absolútne nevenujú výchove následníkov svojich lídrov, nestarajú sa ani o prípravu osobností vhodných pre komunálnu sféru." Preto sa v nej podľa Kusého tak často ocitajú stranícki nominanti síce verejne známi, ale bez praktických znalostí miestnej problematiky, len poslušne hlasujúci v politickom tričku o niečom, čomu vôbec nerozumejú.

Z primárok SDKÚ tak vzišla poslanecká nominantka na funkciu primátorky Bratislavy Magda Vášáryová, ktorá sa problematike hlavného mesta nikdy nevenovala. Strana ju uprednostnila pred iným poslancom Ivanom Štefancom, takisto bez komunálnych skúseností.

Zberatelia funkcií

Dvojnásobný primátor metropoly Andrej Ďurkovský (KDH) má nateraz skôr opačnú povinnosť podučiť sa práci vo "veľkom" parlamente, kde je nováčik. "O kandidatúre za primátora momentálne neuvažujem," nevyjadril sa však ani včera jasne, či do komunálok pôjde, alebo nie.

Post primátora Komárna sa opätovne vynasnaží získať poslanec Mostu ‑ Híd Tibor Bastrnák. Z SDKÚ má okrem Vášáryovej zálusk na vysokú komunálnu pozíciu v Bratislave poslankyňa Tatiana Rosová, ktorá chce byť starostkou Starého Mesta. Starostom Hurbanovej Vsi je už piate volebné obdobie poslanec Smeru Ľubomír Petrák. Jeho stranícky kolega Ján Podmanický je starosta Starej Bystrice aj poslanec žilinského VÚC. Malá kysucká obec vďaka jeho kontaktom "hore" priam rozkvitá. "Neviem, či pôjdem znovu kandidovať za starostu. Rozhodnem sa v septembri," nebol včera ochotný prezradiť viac.

Na bratislavskom Vodnom vrchu sedí množstvo ďalších poslancov mestských, miestnych, obecných a župných zastupiteľstiev. Pavol Goga zo Smeru je poslancom Topoľčian aj nitrianskej župy. Jeho spolustraníčka Jana Valová poslancuje v meste Humenné aj v Prešovskom kraji. Poslanci SDKÚ Jozef Mikuš a Viliam Novotný sú župnými Banskobystrického a Košického kraja. Ďalšia "modrá" poslankyňa Katarína Cibulková, inak aj zastupiteľka trnavskej župy, sa zrejme opätovne pokúsi zaujať miesto v mestskom parlamente Piešťan.

Priam zberateľom politických funkcií sa stal poslanec klubu Most ‑ Híd Ondrej Dostál, ktorý hlasuje aj v bratislavskej župe a Starom Meste. Gábor Gál z tej istej strany okrem parlamentu zahrieva poslaneckú lavicu trnavskej župy. Dvojči trojjediní sú viacerí poslanci SNS, napríklad poslankyňa Čadce a žilinskej župy Anna Belousovová, vicestarosta bratislavskej Rače Rafael Rafaj a iní. Zatiaľ iba poslanec SDKÚ Martin Pado pripustil, že venovať sa popri práci zákonodarcu aj úlohám župného Košického kraja a mestského poslanca Michaloviec je pre neho "priveľa". Komunálky chce tentoraz vynechať.

Zastúpenie v komunálnych a regionálnych štruktúrach zatiaľ nemá akurát mladá parlamentná SaS, za ktorú v župných voľbách do VÚC Bratislavy neúspešne kandidoval napríklad minister práce Jozef Mihál.

Lobujú a zarábajú

Primátori, starostovia aj župani pracujú na plný úväzok, čo v súbehu s významnou poslaneckou funkciou nejde dokopy. Výhodou "dvojakosti" je však možnosť lobovať na úkor iných na najvyšších miestach za svoje mestá, dediny a regióny. Hoci mestskí, miestni, obecní a župní poslanci si svoj mandát uplatňujú iba popri kmeňovom zamestnaní, ani oni pri hlasovaniach neváhajú uprednostniť politické hľadisko pred racionálnym. "Politika postavená na známostiach, koncentrácii moci a poslaneckých živnostiach Slovensko ochudobňuje," vyhodnotil pred časom výsledok líder kresťanských demokratov Ján Figeľ.

Zbierka postov navyše okrem väčšieho politického vplyvu prináša aj šancu riadne sa finančne zazobať. Len základný príjem Ďurkovského z oboch funkcií predstavuje vyše 8‑tisíc eur mesačne. V bývalom parlamente poberal poslanec Tibor Mikuš okrem poslaneckého platu vyše 3 300 eur aj takmer trojtisícový plat trnavského župana. Vynechanie štvrtiny z asi štyritisíc hlasovaní ospravedlňoval župnými záležitosťami. V novom parlamente má Mikuš následníka, poslanca Smeru a predsedu žilinského VÚC Juraja Blanára. Najnižší plat starostu je okolo tisíc eur a zvyšuje sa podľa počtu obyvateľov. V meste s 10‑ až 20‑tisíc obyvateľmi berie primátor zhruba 1 659 eur. Všetci majú zároveň nárok na pravidelné percentuálne odmeny, niekedy až do výšky platov.

Superposlanci však hromadenie funkcií neváhajú zdôvodňovať výhradne ušľachtilými pohnútkami. Napríklad poslanec starosta Petrák hovorí o "parlamentnom zúročení skúseností, ktoré nazbieral v regióne". Poslanec starosta Podmanický sa zaštiťuje "službou ľuďom", ktorí sú jeho "cieľovou skupinou" na všetkých pozíciách.

‑‑‑‑‑

Text k obr.

Zberateľom politických funkcií je aj poslanec klubu Most ‑ Híd Ondrej Dostál, ktorý okrem parlamentu hlasuje aj v bratislavskej župe a Starom Meste.

‑‑‑‑‑

Medzitext

Ján Figel, predseda KDH: "Politika postavená na známostiach, koncentrácii moci a poslaneckých živnostiach Slovensko ochudobňuje."

4. Bratislavský brownfield: z oblakov späť na zem

(22.07.2010; Trend; č. 29, s. 44, 45; Mistrík Ľuboš)

Rozvoj okolia biznis centier na Mlynských nivách zlyháva na neochote a schvaľovaniach

Hladní slovenskí žraloci, zahraničný kapitál, skúsení územní plánovači a jedno z najbohatších miest vo východnej časti Európskej únie. Ani zdanlivo prvotriedne vstupy v prípade novej výstavby v bratislavskom Ružinove nedokázali rozhýbať zbrzdené schvaľovania a vzájomné kamarátstva.

Domáci investori našli so zahraničnými spoločnú reč, keď pripravili a zaplatili urbanistickú štúdiu celého územia s rozlohou niekoľkých hektárov. Lokalita dostatočne vzdialená od obytných domov má ešte potenciálne výhodu minimálneho odporu miestnych voči výstavbe. Všetky pozemky sú dokonca majetkovo doriešené.

Ide o brownfield, "hnedú" priemyselnú zónu na rozhraní ulíc Mlynské nivy, Bajkalská, Prievozská a Plynárenská pod názvom Mlynské nivy ‑ Západ. V lukratívnej zóne sa presklené kancelárske budovy striedajú so starými nevyužívanými fabrikami a skladmi. Zamestnanci veľkých firiem tu roky parkujú v blate, pretože ďalší rozvoj lokality stále stojí. Napriek všetkým spomenutým plusom investori nenachádzajú spoločnú reč so samosprávou. Opadlo aj ich nadšenie, keďže najväčší apetít trhu po nových bytoch, obchodoch a kanceláriách zmeškali. Súdržnosť tak môže o niekoľko rokov vyzerať úplne inak a z pozlátených ambícií ostanú len úlomky.

K oblakom

"Takéto územie nemôže ostať brownfield," súhlasí s investormi Andrej Papp z ružinovského stavebného úradu. S návrhom rozsiahlej zmeny prišla v roku 2007 rakúska developerská spoločnosť Europolis, toho času dcéra Volksbank. Po získaní pozemkov a spolupracovníka v podobe slávneho britského architektonického ateliéru Foster & Partners sa hodlala čo najrýchlejšie pustiť do výstavby. Jej projekt pomenovaný Harbour City mal vo vežiakoch limitovaných len náletovým kužeľom letiska priniesť ďalšie kancelárske priestory, po ktorých bol v tom čase v Bratislave obrovský dopyt.

Zástupca firmy sa preto obrátil na susedov v zóne a územných plánovačov s otázkou, ako zo starých fabrík a skladov urobiť novú pýchu metropoly. A hoci výškové budovy v Bratislave sú dlhoročná téma, tu je potenciál na umiestnenie ďalších.

Na popud investorov tak začala spoločnosť Aurex v spolupráci s architektonickou kanceláriou Siebert Talaš pracovať na urbanistickej štúdii celej zóny. "Kým neprišiel Europolis, jednotliví investori si vypracúvali vlastné štúdie sami," spomína konateľ Aurexu Ľubomír Klaučo.

Z dobrého štartu...

Dnes vďaka verejnému schvaľovaniu vplyvov výstavby na životné prostredie vidno konkrétne predstavy investorov. Izraelčania plánujú stavať tri vyše stometrové obytné veže, spomínané Harbour City od Rakúšanov má pri podobnej výške priniesť kancelárie, britský Dorchester chce byty, podnikateľská skupina Rehákovcov obchody a domáca spoločnosť HB Reavis kancelársky dvojvežiak. Dokopy ide o stámilióny eur.

Prvé žeriavy do lokality prišli už dávnejšie, po dokončení najväčších administratívnych centier zavítali v rámci obytného súboru Jarabiny i 3nity izraelskej spoločnosti. Výstavba druhého menovaného ďalej beží, no stovky bytov uprostred biznis zóny vyvolávajú zatiaľ skôr otázniky. Projekt izraelskej Vara Group ostane nadlho jediným bytovým.

Urbanistická štúdia v budúcnosti nepočíta len s administratívou, kreslí byty, obchody i škôlky. Územie majú od Prístavnej ulice smerom na sever uvádzať vežiaky na Cypre registrovanej spoločnosti Kalos, za ktorou je podľa informácií TRENDU developerská J&T Real Estate, nasledované parkom na mieste terajších garáží a za nimi trojicou megaprojektov. V ďalšom rade nasledujú existujúce biznis centrá, pozastavený projekt Jarabiny, centrála Strabagu a plánované obchodné plochy. Plány na výstavbu sú aj severnejšie, až po úroveň Prievozskej ulice. Štúdia prináša konkrétny pohľad na rozmiestnenie, funkcie i dopravnú dostupnosť celého územia.

... späť na zem

No po veľkých plánoch okrem krízy do zóny zavítala aj podtatranská realita a veľké zdržania v príprave. Počas boomu investorov zbrzdil nový územný plán Bratislavy, ktorý územie nevyužívaných hál definoval ako stabilizované, maximálne tak umožňujúc prístavbu k existujúcej fabrike. Aj preto začali spracúvať štúdiu s ambíciou zmeniť územie na rozvojové a bližšie určiť využitie.

Územný plán je relatívne pružný, preto Ľ. Klaučo hovorí o potrebe dotiahnuť prácu až po úroveň územného plánu zóny. "Ten konkrétne špecifikuje, čo v lokalite môže stáť a čo už nie," hovorí. Vtedy investor nepotrebuje ani územné rozhodnutie a môže žiadať priamo o stavebné povolenie.

Mali sme s tým málo starostí, všetko riešili investori, pochvaľuje si A. Papp za ružinovský stavebný úrad. Kladný postoj k zapracovaniu urbanistickej štúdie má podľa hovorcu aj starosta Slavomír Drozd.

No schvaľovanie a rokovanie o štúdii napriek ich pozitívnemu názoru, sile investorov i skúsenostiam zúčastnených architektov stojí. A už sa ani niet kam ponáhľať, trpko konštatuje jeden z hráčov v zóne.

Čriepky

O dôvodoch meškania a naťahovania pri schvaľovaní hovoria zainteresovaní v zóne len pri vypnutých mikrofónoch. Spomínajú obchodovanie so zmenami a doplnkami územného plánu, pričom konkrétnejší byť nechcú. Problémom sú aj niektoré, pre investorov nepochopiteľné, pripomienky hlavného mesta i neustály odklad predloženia štúdie na mestské zastupiteľstvo v Ružinove. Hlavné mesto tvrdí, že čaká na zapracovanie pripomienok. "Máme záujem o rozvoj tejto lokality, v minulosti sme už pripomienky poslali," presviedča námestník bratislavského primátora Tomáš Korček. Podľa neho hlavné mesto čaká aj na postoj ružinovských poslancov k štúdii.

Pre zaseknutie hotovej a pripravenej štúdie niekde uprostred schvaľovania sa v lokalite v horizonte najbližších rokov zrejme stavať nebude. Aj v prípade okamžitého schválenia štúdie ju totiž ešte treba dostať do preberaných zmien a doplnkov územného plánu na magistráte. Až po ich odsúhlasení sa zapracúvajú do územného plánu a až následne možno hovoriť o územnom pláne zóny. Navyše, primátor Andrej Ďurkovský len nedávno tesne pred rokovaním o aktuálnej sérii zmien a doplnkov tieto z rokovania mestských poslancov stiahol.

A až po ich schválení sú na rade ďalšie. Zóna Mlynské nivy ‑ Západ je teda zatiaľ v nedohľadne. Zaujímavosťou je, že v aktuálne pripravovaných zmenách a doplnkoch už sú zahrnuté dve malé časti celej zóny, ktoré tak môžu ostatných predbehnúť o celé roky. Je to tá vo vlastníctve na Cypre registrovanej spoločnosti a jedna patriaca Slovak Telekomu.

Žiadosti o stavebné povolenia ostatných investorov sa k slovu dostanú najskôr o dva roky, počíta Ľ. Klaučo, a to ešte hovorí o optimistickom variante. Následné vybavovanie zaberie ďalších niekoľko mesiacov. Vzhľadom na blížiace sa komunálne voľby sa termíny pravdepodobne ešte oddialia. Dovtedy aj pre zhoršenie nálady na trhoch a prvé správy o zmenách v materských spoločnostiach vlastniacich pozemky v lokalite či hľadaní záujemcov o kúpu parciel môže z ucelenej zóny ostať len torzo. Od iniciatívy spracovať štúdiu sa na trhu i v samotnej lokalite zmenilo mnohé. Rovnako sa vyvíja aj vzťah investorov so samosprávou.

Pritom na rozvoj zóny Mlynské nivy ‑ Západ mysleli už socialistickí plánovači, a to keď rušnú Bajkalskú vybudovali rovno na mostných pilieroch v mieste, kde sa má potenciálne križovať s ulicou Mlynské nivy. Z pohľadu dopravnej dostupnosti tak rušnú štvorprúdovku stačí len podkopať a život príde aj na druhú stranu Bajkalskej. Po dvadsiatich rokoch od revolúcie však treba najprv doriešiť zónu Západ.

‑‑‑‑

OHLÁSENÉ PROJEKTY

* Tri veže. Plánovaný komplex na rozhraní Bajkalskej a nájazdu na Prístavný most má v troch 32‑podlažných vežiach priniesť celkovo 600 bytov najmä menších výmer. Za projektom je spoločnosť Benuga Slovakia, v ktorej pozadí sa skrýva izraelský kapitál.

* Harbour City. Iniciátor zmien a najvýraznejší projekt v zóne, hneď vedľa troch izraelských vežiakov. Dva dominantné vežiaky, 37‑ a 31‑podlažný, výškou atakujúce hranicu mrakodrap, majú okrem kancelárií ponúknuť aj hotel a obchody. Ani veľké architektonické meno (Foster) a silný rakúsky investor (Europolis) nestačia na ťahanice na bratislavských úradoch.

* Forum Business Center. Administratívna dvojveža na rohu Prievozskej a Bajkalskej pod etablovanou slovenskou značkou HB Reavis Group. Dlho pripravovaná prešla niekoľkými zmenami, dnes sa počíta s výstavbou prvej, polovičnej etapy s 18‑tisíc štvorcovými metrami kancelárií.

* 3nity. Trojica obytných vežiakov s polyfunkčnou podnožou od izraelskej Vara Group je prvou rezidenčnou lastovičkou. Má priniesť 411 bytov, v súčasnosti sa už stavia.

* Jarabiny. Zmena majiteľov a napokon ani rozostavanie prvých podlaží nezabezpečili úspech projektu z dielne spoločnosti Atlas Real. Viac než 300 bytov sa zaseklo na dopyte a financiách, pokračovanie je v nedohľadne.

5. NEPEKNÝ OSOBNÝ LODNÝ PRÍSTAV BRATISLAVSKÝ

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 2,5 min.; KUKELKA Marián)

Jana OBRANCOVÁ, moderátorka:

"Jednou zo vstupných brán do Bratislavy je okrem letiska, autobusovej a hlavnej železničnej stanice aj osobný lodný prístav. Ročne sa do hlavného mesta loďou dopraví viac ako 300‑tisíc návštevníkov. Zatiaľ čo susedná Viedeň má nový prístavný terminál za viac ako šesť miliónov (...), v Bratislave turistov privíta priestor, ktorý už zďaleka nespĺňa požiadavky moderného prístavu ako ho poznáme zo zahraničia. Či sa to v dohľadnej dobe zmení, zisťoval Marián KUKELKA."

Marián KUKELKA, redaktor:

"Viedenský magistrát pred pár dňami otvoril nový lodný terminál. Staval sa dva roky a návštevníkom ponúkne služby reštaurácie, kaviarne a baru. Podľa primátora Viedne Michaela HÄUPLA tak ešte viac zatraktívni lodné spojenie medzi Bratislavou a Viedňou."

Michael HÄUPL (preklad z nemčiny):

"Otvorenie tohto lodného terminálu v srdci Viedne pokladám za výbornú vec. Táto brána do Bratislavy je niečo výnimočné. Sme tak konfrontovaní s kultúrou našich susedov, našich priateľov a to má niečo do seba. Všetkých Viedenčanov týmto pozývam navštíviť Bratislavu."

M. KUKELKA:

"Zatiaľ, čo vo Viedni čaká návštevníkov nový osobný prístav, ten v Bratislave zatiaľ na výraznú investíciu čaká. Turisti, ktorí prichádzajú do hlavného mesta loďou, majú na túto vstupnú bránu rôzne názory."

Anketa:

"Myslím, že na naše pomery toto je celkove veľmi slušné."

"Krásne nábrežie, je tu príjemne chladno (preklad z češtiny)."

"Nie je to pekné. Myslím si, že už ani ten vstup od lode tiež asi nebude práve najkrajší. To schodište tiež nie je, celkový ten priestor tu, nepáči sa mi (preklad z češtiny)."

M. KUKELKA:

"Stav prístavu sa nepáči ani vedeniu mesta. Primátor Bratislavy Andrej ĎURKOVSKÝ."

Andrej ĎURKOVSKÝ:

"Celý prístav, celé prístavisko je v súkromných rukách a mesto nemá absolútne žiadnu ingerenciu do toho aby sme vstúpili a mohli ovplyvňovať, čo sa v tom prístavisku deje."

M. KUKELKA:

"Podľa riaditeľa spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, lodná osobná doprava Mareka POVAŽANA prešiel osobný prístav viacerými zmenami."

Marek POVAŽAN:

"Sme vytvorili informačný systém pre lepšiu orientáciu cestujúcich v osobnom prístave a zrenovovali sme pristávacie zariadenia, ktoré sú v prístave."

M. KUKELKA:

"Súkromná spoločnosť plánuje v najbližších mesiacoch vypísať architektonickú súťaž na rekonštrukciu budovy osobného prístavu."

M. POVAŽAN:

"Mala by tu vzniknúť zaujímavá moderná budova, ktorá bude mať ďaleko lepšie riešené dispozičné priestory či už pre cestujúcich alebo potom pre obchody alebo kancelárie s tým, že sa chceme orientovať aj trošku na šetrenie energií, čiže využiť alternatívne zdroje energií."

M. KUKELKA:

"Investovať do lodnej turistiky chce podľa primátora Andreja ĎURKOVSKÉHO aj mesto. Nie však priamo do prístavu, ale do nábrežia."

A. ĎURKOVSKÝ:

"Kde by plávajúce pontóny, ale na úplne inom štýle ako sú v súčasnosti, vytvorili práve aj takéto prostredie trebárs recipročne pre Viedeň zase v Bratislave."

M. KUKELKA:

"Kedy by tento projekt mohol byť zrealizovaný je však zatiaľ neznáme."

STORIN

6. V MESTE SA UŽ POSTREKOVAŤ NEBUDE

(21.07.2010; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktor:

"Počas júna zabezpečil magistrát postreky podľa požiadaviek v desiatich mestských častiach. Ďalšiu vlnu postrekov koordinovali pracovníci mestskej samosprávy v najrizikovejších častiach uplynulý týždeň. Tentokrát išlo o kombináciu pozemných a leteckých postrekov. Lokality, v ktorých boli aplikované postreky vyberal magistrát v spolupráci s mestskými časťami."

Beatrice SABÓOVÁ, hovorkyňa primátora Bratislavy:

"My sme ich vyberali zásadne a striktne na základe odporúčania danej mestskej časti, alebo skôr žiadosti danej mestskej časti. Znamená to toľko, že mestská časť bola práve tá, ktorá zhodnotila..., ktorá pozná svoje územie a zhodnotila, kde je treba postrekovať a kde nie. Samozrejme, vychádzalo sa aj z toho, či tam nejde o chránenú oblasť a podobne."

Redaktor:

"Ďalšie postreky mestská samospráva zatiaľ neplánuje."

Beatrice SZABÓOVÁ, hovorkyňa primátora Bratislavy:

"Je potrebné aj odborné zhodnotenie celej situácie, ale pocitovo môžeme skonštatovať, že zatiaľ sú ľudia spokojní a že ten počet komárov naozaj výrazne ubudol."

Redaktor:

"Rizikové oblasti boli postriekané certifikovanou látkou Kontakt, ktorá je pre človeka neškodná. Počas júna vynaložila mestská samospráva na postreky proti komárom 116 000 eur. Náklady na druhú vlnu postrekov zatiaľ vyčíslené neboli."

STORIN

7. POTVRDENIE REZORTU

(21.07.2010; Televízna stanica STV 1; Správy a komentáre; 21.50; 8 min.; BUBLA Peter)

Marta JANČKÁROVÁ, moderátorka:

"Vláda pokračuje v delení moci. Odobrila meno nového šéfa spravodajskej služby, ktorého si vybrala SDKÚ‑DS. V hre zostávajú ďalšie kreslá. V niektorých prípadoch má však vláda problém, ako sa zbaviť starého vedenia."

‑ ‑ ‑ ‑ ‑

Príspevok

Peter BUBLA, redaktor:

"Koalícia sa dohodla, že riaditeľov podnikov, v ktorých ma rozhodujúce slovo štát, si vyberú príslušní ministri. Šéf rezortu práce Jozef MIHÁL by rád vymenil vedenie Sociálnej poisťovne. Zatiaľ sa mu nedarí. Nominant Smeru Vladimír MUŇKO zostáva aj naďalej v riaditeľskom kresle. Nepomohlo ani dohováranie premiérky Ivety RADIČOVEJ.

Iveta RADIČOVÁ (SDKÚ‑DS), predsedníčka vlády SR:

"Je trošku zarážajúce, ak politickí nominanti v týchto funkciách, ktorí navyše sú zvolení za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, nemajú takú elementárnu slušnosť, aby navrhli zloženie svojich funkcií."

P. BUBLA:

"Vladimír MUŇKO sa po rokovaní vlády vyhol novinárom. Jeho hovorca nám nezdvíhal telefón. Popoludní si šéfa poisťovne pozval minister práce a opäť mu navrhol, aby zložil svoju funkciu."

Jozef MIHÁL (SaS), minister práce, soc. vecí a rodiny SR:

"Nedostal som žiadnu priamu odpoveď. Dostal som odpoveď v tom zmysle, že bude túto situáciu konzultovať s predsedom politickej strany Smer."

Silvia GLENDOVÁ, hovorkyňa strany Smer‑SD:

"O osude riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodne vedenie strany v najbližších dňoch."

P. BUBLA:

"Minister práce sa nespolieha len na verdikt Smeru. Tvrdí, že na stole má už viac než dosť dôkazov o pochybeniach šéfa poisťovne a na základe nich by ho mohol odvolať. Vyberá si už aj jeho nástupcu, ktorý bude mať pod palcom miliónový rozpočet na dôchodky a sociálne dávky."

J. MIHÁL:

"Nepoviem vám v žiadnom prípade dnes konkrétne meno, tých kandidátov je viac."

P. BUBLA:

"Konkrétne meno odobrila vláda v prípade informačnej služby. Šéfovať jej bude nominant SDKÚ‑DS Karol MITRÍK. Rozdeliť treba ešte kreslá jeho námestníkov, ktorí by ho mali kontrolovať. Kto a koľko ich bude, nie je jasné, aj keď niečo už prezradil podpredseda SaS."

Juraj MIŠKOV (SaS), minister hospodárstva SR:

"Sme sa dohodli, že v podstate každá z koaličných strán nominuje svojho nominanta na námestníka."

Daniel LIPŠIC (KDH), minister vnútra SR:

"Fajn. Však keď jedna strana má pocit, že treba čím viacej hovoriť ešte predtým, než je dohoda uzatvorená, tak beriem na vedomie. Ale podľa mňa je lepšie sa najskôr dohodnúť."

P. BUBLA:

"Rozdeľovanie kresiel teda ešte nie je ani zďaleka ukončené. Možno preto predpokladať, že nadchádzajúce dni budú pribúdať ďalšie mená."

‑ ‑ ‑ ‑ ‑

M. JANČKÁROVÁ:

"Vládny kabinet sa dnes dohodol na opätovnom sfunkčnení ministerstva životného prostredia a to presne tri týždne po jeho zániku. Jedným z dôvodov sú aj nedávne povodne. Kabinet si totiž myslím, že sa o jej následky postará najlepšie práve zelený rezort. Opozičný Smer s týmto krokom nesúhlasí."

‑ ‑ ‑ ‑ ‑

Príspevok

Peter BUBLA, redaktor:

"O zániku ministerstva životného prostredia rozhodla ešte bývalá vláda Roberta FICA. Chcela ušetriť štátne peniaze. Jeho právomoci od prvého júla prevzalo ministerstvo pôdohospodárstva. Stav spred troch týždňov sa má však opäť obnoviť aj pre nedávne povodne."

Iveta RADIČOVÁ, predsedníčka vlády SR:

"Aby nevznikali ešte väčšie škody na majetkoch, aby nevznikali ešte väčšie škody občanom tejto krajiny, rozhodli sme sa urýchlene sfunkčniť toto ministerstvo."

P. BUBLA:

"Súčasný šéf pôdohospodárstva a zároveň životného prostredia zatiaľ nevedel povedať koľko zánikom ministerstva štát ušetril. Opätovný vznik envirorezortu však víta."

Zsolt SIMON, minister pôdohospodárstva, živ. prostredia a reg. rozvoja SR:

"Ja to finančne vyčísliť neviem, ale že to by nebol rozumný krok, to môžem povedať. Ja osobne si myslím, že ministerstvo životného prostredia je veľmi opodstatnené v tejto spoločnosti."

P. BUBLA:

"Opačný názor má však bývalá vláda, ktorá zrušila nie len rezort životného prostredia, ale aj výstavby a regionálneho rozvoja."

Silvia GLENDOVÁ, hovorkyňa strany Smer‑SD:

"Bývalá vláda sa zlúčením ministerstiev snažila o zoštíhlenie štátneho aparátu a šetrenie peňazí daňových poplatníkov. Z tohto dôvodu považujeme dnešné rozhodnutie znovu obnovenia ministerstva životného prostredia za nesprávny krok."

P. BUBLA:

"Strana Most‑Híd, ktorej ministerstvo životného prostredia patrí, zatiaľ nechcela povedať, kto ho bude viesť."

Z. SIMON:

"Táto otázka je miestna, ale bude reálne ju sa dať odpovedať až vtedy, keď o tom rozhodnú orgány strany."

P. BUBLA:

"O novele zákona o vzniku ministerstva by mali poslanci rokovať v auguste. Ak prezident novelu podpíše, nové ministerstvo by malo fungovať od 1. septembra. Ak nie, poslanci sa o jeho vznik chcú opäť pokúsiť na septembrovej schôdzi parlamentu."

‑ ‑ ‑ ‑ ‑

M. JANČKÁROVÁ:

"No a aktuálnu situáciu na domácej scéne v kocke, zhodnotíme s politológom Martinom KLUSOM, dobrý večer."

Martin KLUS:

"Príjemný dobrý večer prajem."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán KLUS na úvod taká otázka, je obnovenie pôvodne zrušeného ministerstva životného prostredia racionálnym krokom alebo išlo podľa vás pri obnovení postu viac o dodržanie určitých dohôd o pomeroch v novej koalícií?"

M. KLUS:

"Ja osobne si myslím, že oboje. Treba si uvedomiť, že sa jedná o isté zadosťučinenie koaličnej zmluve, nakoľko strana Most‑Híd v prípade neobnovenia ministerstva životného prostredia neobdržala toľko postov, ako bolo v koaličnej zmluve dohodnuté. Na druhej strane je fakt a to si treba uvedomiť, že ministerstvo životného prostredia mimo ministerstva pôdohospodárstva môže byť naozaj veľmi efektívne, nakoľko rieši celkom rozdielnu agendu, ako sa ukazuje aj v súvislosti s povodňami, prípadne s našim vzťahom k Európskej únii."

M. JANČKÁROVÁ:

"Vláda dnes zrušila tri splnomocnenecké miesta. Na iných sa zmenilo obsadenie. Napríklad novým splnomocnencom pre rómske komunity sa stal Neróm Miroslav POLÁK, no a z rómskej komunity už aj prichádzajú prvé nesúhlasné reakcie. Má šancu pohnúť sa táto problematika dopredu alebo tu vidíte určitý zádrhel?"

M. KLUS:

"Na jednej strane sa môže naozaj jednať o princíp o nás bez nás. Tak to niektorí Rómovia vysvetľujú. Ja osobne si však myslím, že za pánom POLÁKOM je naozaj odbornosť a skúsenosť s danou problematikou. Koncepcia, ktorú pokiaľ viem má pripravenú, je jedna z najlepšie pripravených za posledné roky v tejto oblasti. Takže ja budem novému splnomocnencovi držať palce. Ja predpokladám, že v tomto úrade nesklame."

M. JANČKÁROVÁ:

"Prejdime opäť k ďalšej téme. K prípadu Dušana MUŇKA, ktorý je súčasne šéfom Sociálnej poisťovne, aj poslancom. Podľa ministra práce Jozefa MIHÁLA to nie je v poriadku, ak zostáva súčasne na oboch funkciách. Dušan MUŇKO však odmieta odstúpiť ako vieme. Ako tento problém vnímate v širšej súvislostiach?"

M. KLUS:

"Pán MUŇKO nie je jediný. Z ďaleko to nie je ani tak v opozícii, ako v koalícii, ktorý sedí zároveň na dvoch stoličkách. Toto by si mali uvedomiť aj tí, ktorí to kritizujú. Mne osobne sa veľmi páči mandát, teda jeden človek, jeden mandát. To je princíp, ktorý presadzuje aj KDH, ktorý je síce dočasne pozastavený v súvislosti napríklad s primátorom Bratislavy ĎURKOVSKÝM. Ale do budúcnosti by bolo dobré, keby sa tento princíp naozaj reálne začal v politickom systéme Slovenskej republiky uplatňovať. Aby osoby, ktoré sú vo verejnej funkcii túto dokázali naozaj vykonávať plnohodnotne, čo ja osobne si myslím, že na dvoch stoličkách možné nie je."

M. JANČKÁROVÁ:

"Keďže máme teraz takú rôznu mozaiku politických skutočností, ktoré komentujete, tak je tu ďalšia. Ako hodnotíte zatiaľ prvé kroky premiérky Ivety RADIČOVEJ. Z toho čo bolo prezentované navonok, do akej miery usudzujete, že sa jej darí presadzovať svoje rozhodnutia?"

M. KLUS:

"Pani premiérka Iveta RADIČOVÁ sa momentálne orientuje v úrade, čo je prirodzené vzhľadom na to, že je to pre ňu nová skúsenosť. Vytvára si svoj priestor, hľadá si spolupracovníkov. Vzhľadom na tú situáciu, ktorá momentálne v SDKÚ‑DS je a samozrejme vzhľadom na situáciu, v akej koalícii vládne, mám pocit, že bude musieť byť premiérkou dialógu a konsenzu. Zatiaľ mám pocit, že sa jej to celkom darí."

M. JANČKÁROVÁ:

"Často diskutovanou otázkou je ale pozícia Ivety RADIČOVEJ v SDKÚ‑DS. Ako je známe, rozhodla sa nekandidovať na predsednícky post strane, o ktorom sa bude rozhodovať na jesennom kongrese. Keďže je však zároveň premiérkou, aký signál tým môže byť vyslaný?"

M. KLUS:

"Osobne si myslím, že je to signál o tom, že jej pozícia v SDKÚ‑DS možno nie je taká silná a stabilná, ako na poste premiérky Slovenskej republiky. Je pravdou aj to, že pokiaľ sa rozhodla nekandidovať, otvára sa tam pomerne veľký priestor pre súčasného predsedu a pokiaľ nekandiduje ani podpredseda Ivan MIKLOŠ, tak naozaj tu nevidím veľký priestor na to, aby sa tie pomery v SDKÚ‑DS zmenili."

M. JANČKÁROVÁ:

"No a zhodnoťme ešte krátko pozíciu budúceho šéfa SIS. Stane sa nim Karol MITRÍK, bývalý poslanec a bývalý primátor Spišskej novej Vsi. Kedysi síce ako vieme bol členom osobitného kontrolného parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS a výboru na kontrolu použitia informačno‑technických prostriedkov. Nejde však o príliš známu osobu. Aj niektorí politici sa dokonca vyjadrili, že ho nepoznajú. Vo všeobecnosti na základe akých kritérií by malo byť vybrané obsadenie takéhoto postu podľa vás?"

M. KLUS:

"V masmédiách sa vždy veľa diskutuje, keď sa navrhuje meno nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Vzhľadom na to, že sa jedná o tajnú službu, je potom prirodzené, že už sa o jeho práci veľa nehovorí a veľmi málokedy sa táto práca aj hodnotí, čo je koniec koncov aj situácia v súčasnosti po odchádzajúcom riaditeľovi. V našich geografických končinách platí princíp, že riaditeľa informačných služieb menuje priamo premiér alebo teda je to človek od premiéra, v našom prípade premiérky. Čiže je prirodzené, že premiérka Iveta RADIČOVÁ mala v tomto smere konečné slovo, hoci ja mám pocit, že táto nominácia bola istým spôsobom konsenzom aj v rámci SDKÚ‑DS. Následne toto vyvoláva možno istú kritiku zo strany opozície najmú v tom duchu, aby pozícia riaditeľa SIS nebola zneužívaná na politické ciele. Aj preto by možno bolo do budúcnosti dobré zvážiť, či túto funkciu neodpolitizovať. Tzn. že či by sa riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemal radšej vyberať na princípe odbornosti, na princípe konsenzu medzi opozíciou a koalíciou. Ja by som takéto niečo, aj v rámci budovania novej politickej kultúry na Slovensku, celkom určite privítal."

M. JANČKÁROVÁ:

"Tak možno zaznel zaujímavý podnet z vašej strany. Pán KLUS, v každom prípade ďakujem veľmi pekne za vašu analýzu. Pekný večer do Banskej Bystrice, dovidenia."

M. KLUS:

"Ďakujem, pekný večer."

STORIN

8. Vášáryová chce být primátorkou Bratislavy

(21.07.2010; Právo; s. 9; ivi)

BRATISLAVA (ivi) ‑ Bývalá herečka a diplomatka Magda Vášáryová bude kandidovat na post primátorky Bratislavy. Navrhlo ji předsednictvo vládní Slovenské demokratické a křesťanské unie (SDKU). Komunální volby se v SR uskuteční na podzim. Současný primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský se stal v letošních volbách poslancem parlamentu za Křesťanskodemokratické hnutí (KDH) a na primátora už kandidovat nebude.

Vášáryová je poslankyní parlamentu za SDKU a poslankyní Bratislavského samosprávního kraje. Narodila se 26. srpna 1948 v Banské Štiavnici. Vystudovala sociologii, působila v bratislavském Divadle na Korze, v

Nové scéně a ve Slovenském národním divadle. Natočila řadu významných filmů. Po roce 1989 úspěšně působila v diplomacii. Byla poslední čs. velvyslankyní v Rakousku a velvyslankyní SR v Polsku. V roce 1999 kandidovala na prezidentku SR. Jejím manželem je Milan Lasica, s nímž má dvě dcery.

9. V Ružinove plánujú lacnejšie byty

(22.07.2010; Hospodárske noviny; s. 16; Hargaš Miroslav)

Projekt za 15 miliónov eur môže zhatiť magistrát.

Bratislava ‑ V bratislavskej mestskej časti Ružinov sa opäť plánuje zahusťovaníe zástavby. Tentoraz sa do hľadáčika investora dostalo sídlisko Ostredky, konkrétne rozsiahle parkovisko a pás zelene, ktorý sa tiahne pozdĺž Trnavskej cesty od ulice Maximiliána Hella. Spoločnosť Riston tu podľa žiadosti o posúdenie vplyvu na životné prostredie plánuje za 15 miliónov eur postaviť polyfunkčný komplex s prevažne obytnou funkciou.

Podľa veľkosti priestorov určených na bývanie by mohol projekt ponúknuť viac ako 200 bytových jednotiek. Investor nám však údaje, ktoré poskytol mestu a štátnym orgánom na posúdenie, odmietol spresniť. "Iné informácie nechceme v súčasnosti zverejňovať," odpovedal Jozef Kováč, konateľ spoločnosti Riston, ktorá už má pozemky potrebné pre projekt vo svojom vlastníctve.

Byty pre menej majetných

Z hľadiska štandardu bývania chce developerská a zároveň investorská spoločnosť Riston postaviť byty strednej a nižšej úrovne, ktoré sú práve teraz najžiadanejšie na trhu. "Cieľom je výstavba malometrážnych jedno‑, dvoj‑ a trojizbových bytov pre kategórie občanov s nízkym a stredným príjmom," uvádza firma v zámere. Momentálne sa v hlavnom meste novostavby tohto segmentu nachádzajú v spodnej časti cenového rebríčka. "Cenová úroveň sa v závislosti od lokality pohybuje od necelých 1 500 eur do 1 700 eur. Ak považujeme za novostavby aj zrekonštruované nehnuteľnosti, môže byť táto cena, samozrejme, nižšia," tvrdí Boris Škoda, partner Galérie Novostavieb.

Zmenia územný plán

Či už bude v dvoch budovách s plánovanou výškou dve až deväť podlaží bytov viac alebo menej, rozhodujúce slovo dostane magistrát mesta Bratislava.

Ten bude mať v septembri na stole doplnky k miestnemu územnému plánu, ktoré by mohli výstavbu plánovanú na koniec budúceho roka zastaviť.

"So súčasným územným plánom je projekt zhruba v súlade, pretože pozemok je definovaný ako rozvojové územie, takže sa tu môže stavať. Lenže magistrát dal návrh na zmeny a doplnky, ktoré menia pozemky z rozvojového územia na stabilizované," hovorí Andrej Papp, vedúci referátu územného a regionálneho rozvoja v Ružinove. V prípade, že by zástupcovia mesta zmenili dotknuté pozemky na stabilizované územie, nebude tu žiadna veľká výstavba možná.

Nesúhlasia s výrubom

Problém s projektom v súčasnej podobe má však aj ružinovský útvar životného prostredia. Nepáči sa mu plánovaný výrub 55 stromov, ktoré majú ustúpiť vonkajšiemu parkovisku. "Útvar životného prostredia to mal v rukách a povedal, že v žiadnom prípade nesúhlasí so záberom trávnatých plôch a výrubom stromov," informoval Papp.

Rozmernosť plánovanej výstavby by si takisto vyžiadala zásah do priľahlých komunikácií Trnavská cesta a Ulica Maximiliána Hella, ktoré by v súčasnej podobe zvýšené dopravné zaťaženie nezvládli.

Naopak, veľkoryso riešený sa javí priestor na parkovanie, ktorý počíta s takmer štyrmi stovkami parkovacích stojísk. Problémom však podľa Pappa je nadmerný počet výjazdových a vjazdových rámp do budov, ktoré naplánoval investor.

‑‑‑‑

Projekt v číslach

Obchodné priestory 2 865,95 m2

Parkovanie v garážach 297 miest

Parkovanie na teréne 89 miest

Zdroj: Riston, enviroportal

10. Bratislavu propagujú len v prístave

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 8, 9; Michalko Rasťo)

Turista má pri vstupných bránach do hlavného mesta zmiešané pocity

BRATISLAVA ‑ Bratislavské letisko otvorilo novú odletovú halu a dostalo sa tým na európsku úroveň. Hlavné mesto má okrem tejto vstupnej turistickej brány ešte tri ‑ osobný prístav, železničnú i autobusovú stanicu. Vybrali sme sa do nich zistiť, ako propagujú metropolu Slovenska, na aké ceny a služby tam narazíme.

Na parkovisku bratislavského letiska sme našli dosť voľných miest, ale všetky platené. Zarazila nás suma 73 eur na jeden týždeň státia. Keď sme si chceli kúpiť mapu s najväčšími pamiatkami a atrakciami v meste, v stánkoch nám ponúkli len klasickú mapu Bratislavy.

V novom termináli za detekčnou kontrolou nájdete obchod dutý free. Nájdete tam slovenské vína, čokolády aj tričká s nápisom I love Slovakia.

Informuje v úschovni batožín

Pri vstupe do tmavej autobusovej stanice sme okrem predajných pultov na cestovné lístky a informácií o odchodoch liniek našli niekoľko stánkov s novinami a rýchlym občerstvením. Stánok s informáciami sme však hľadali dlho.

Našli sme informačný pult, na ktorom boli navolené iba internetové stránky hlavného mesta. Po chvíľke tápania sme predsa len našli dobrého informátora. V úschovni batožín sa nás ujal Gabriel Kozák (53). "Nie som za to platený, ale dorozumiem sa s cudzincami a rád pomôžem a poradím," povedal.

Turisti odtiaľ utekajú

Dorazili sme na Hlavnú železničnú stanicu. Budova si už dlho pýta renováciu, tak zvonka, ako aj zvnútra. "V Bratislave sme boli päť dní. Rozhodne sme sa nenudili, ale čo nás nemilo prekvapilo, bola budova hlavnej stanice. Už aby sme boli vo vlaku," uškrnul sa Talian Antomo (27). Zamotali sme sa medzi turistov a hľadali sme informácie.

"Informačné centrum nenájdete, zrušili ho už pred pár rokmi," povedala žena v stánku so suvenírmi. Sama nám podala tiež iba mapu Bratislavy.

Prístav nás prekvapil

Naše putovanie po turistických vstupných bránach Bratislavy sme zakončili v osobnom prístave. Pri vchode do budovy bol stánok so suvenírmi, druhý s časopismi a kaviareň. Turisti si kľučku podávali na informáciách, kde im pracovník odpovedal v nemčine, angličtine i maďarčine.

"Najviac sem chodia Nemci," dozvedeli sme sa od Zoltána (23), ktorý nám vedel zodpovedať na všetky turistické otázky a ako jediný mal na predaj mapky s informáciami o miestnych pamiatkach.

‑‑‑‑‑

Text k obr.

INFORMAČNÝ PULT: Aspoň niečo!

LETISKO ‑ Stánok: Nachádzal sa už v zatvorenom starom termináli a zíval prázdnotou.

ŽELEZNIČNÁ STANICA ‑ Turisti z Talianska: Stánok s informáciami nenašli, tak zmätene posedávali na schodoch.

PRÍSTAV ‑ INFORMUJÚ: Každého, kto má záujem.

‑‑‑‑‑

Letisko

cola 0,5 l ‑ 1,99 eura

espresso ‑ 1,49 eura

minerálka 0,3 l ‑ 1,50 eura

bageta ‑ 1,99 eura

wi‑fi ‑ zadarmo

*****

Autobusová stanica

cola 0,5 l ‑ 1,50 eura

espresso ‑ 1,40 eura

minerálka 0,33 l ‑ 1,10 eura

bageta ‑ od 1 eura

wi‑fi ‑ v kaviarni a v internetovej kaviarni

*****

Železničná stanica

cola 0,3 l ‑ 1,30 eura

espresso ‑ 1,2 5 eura

minerálka 0,33 l ‑ 1 euro

bageta ‑ 1,49 až 1,66 eura

wi‑fi ‑ len v kaviarni 15 minút za 50 centov

*****

Osobný prístav

cola 0,33 l ‑ 1,50 eura

espresso ‑ 1,10 eura

minerálka 0,33 l ‑ 1,50 eura

bageta ‑ nemali

wi‑fi ‑ zadarmo

11. PKO nemá byť národnou kultúrnou pamiatkou

(21.07.2010; www.webnoviny.sk; s. ‑; SITA)

Pamiatkový úrad (PÚ) SR údajne nevyhlási Park kultúry a oddychu (PKO) za národnú kultúrnu pamiatku. Tvrdí to občianske združenie Bratislava otvorene (BAO), podľa ktorého vydal úrad vyjadrenie, že nezačne správne konanie vo veci vyhlásenia PKO za národnú kultúrnu pamiatku. Toto rozhodnutie je podľa aktivistov oficiálnou reakciou na ich opakovaný podnet zo začiatku tohto roka.

BRATISLAVA 21. júla (WEBNOVINY) ‑ Pamiatkový úrad (PÚ) SR údajne nevyhlási Park kultúry a oddychu (PKO) za národnú kultúrnu pamiatku. Tvrdí to občianske združenie Bratislava otvorene (BAO), podľa ktorého vydal úrad vyjadrenie, že nezačne správne konanie vo veci vyhlásenia PKO za národnú kultúrnu pamiatku. Toto rozhodnutie je podľa aktivistov oficiálnou reakciou na ich opakovaný podnet zo začiatku tohto roka. Agentúre SITA sa tieto informácie zatiaľ nepodarilo overiť, keďže na pamiatkovom úrade je už po pracovnej dobe a nikto nedvíha telefón. Aktivisti sú však presvedčení, že proces posudzovania podnetu aj prístup úradu k celej veci je podozrivý, netransparentný a pripomína praktiky minulého režimu. "Prekvapilo nás, že pamiatkový úrad neplánuje začať správne konanie napriek silnej vôli širokej verejnosti zachovať PKO i vopred avizovaným ponukám spolupráce," uvádza sa v stanovisku občianskych aktivistov, ktoré má agentúra SITA k dispozícii.

Pamiatkový úrad podľa aktivistov argumentuje tým, že "necitlivé" rekonštrukcie postupne degradovali objekt už len na "torzo torza", čím sa stratili pamiatkové hodnoty hodné ochrany. Takéto konštatovanie občianske združenie považuje za "nepochopiteľné až zarážajúce". Podľa neho je súčasťou obnovy pamiatok aj hľadanie stratených súčastí a reštaurovanie či rekonštrukcia pôvodných objektov. "S takýmto zvláštnym prístupom by napríklad z ruiny Bratislavského hradu dnes bola len hŕba skál," tvrdia aktivisti. Zároveň zdôrazňujú, že budova "neodôvodnene" určená na zbúranie, sa dá zachrániť jej vyhlásením za pamiatku. "Vydanie búracieho povolenia ešte neznamená, že profesionálny pamiatkar by mal rezignovať na pamiatkové hodnoty PKO," uvádza sa ďalej v stanovisku aktivistov. Apelujú pritom na fakt, že zachovanie PKO žiadajú tisíce občanov vrátane významných osobností. Za zachovanie PKO vznikla petícia, ktorú údajne podpísalo vyše 7‑tisíc občanov, sympatizantov má PKO aj na sociálnej sieti Facebook. Okrem toho sa viac ako 300 osobností podľa aktivistov podpísalo aj na výzvu za zachovanie PKO.

Mesto ešte v lete 2005 predalo pozemky pod PKO za 9,33 mil. eura. Peniaze plánovalo použiť na revitalizáciu zónu okolo PKO a počítalo s tým, že PKO sa zbúra. Súčasťou bolo aj vybudovanie promenády. Na nátlak verejnosti a po rokovaniach s občianskymi aktivistami primátor v marci 2009 vyhlásil, že mesto má záujem o spätnú kúpu pozemkov. Spoločnosť Henbury Development, s.r.o., však za ne požadovala 24,7 mil. eura, čo sa mestu zdalo neprimerané. Nasledovali výzvy na rokovania, ktoré sa však pre rozhodnutie začať búrať PKO v apríli minulého roka neuskutočnili. Kauza PKO rezonovala na mestskom zastupiteľstve od konca minulého apríla. Definitívnu bodku za ňou dali poslanci v decembri 2009, keď schválili prenájom spomínanej sály v budúcom komplexe na mieste súčasného PKO. Zmluvu o budúcej nájomnej zmluve podpísali obe strany, teda hlavné mesto aj investor.

12. ZÁKON O MAJETKU ANI INÝ PRÁVNY PREDPIS NEŠPECIFIKUJE ČO JE TO PRÍPAD OSOBITNÉHO ZRETEĽA

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Regina; Magazín Rádia Regina; 10.00; 4 min.; GREGUŠOVÁ Slávka)

Beáta REPÍKOVÁ, moderátorka:

"Tak napríklad aj to mnohých, že podnikateľ bez súťaže dostane novú nájomnú zmluvu. Zabezpečiť rovnosť šancí pre všetkých, ešte vždy nie je na Slovensku samozrejmosť. Samostatnú kapitolu pri tom tvoria predaje či prenájmy obecných majetkov. Verejná súťaž, respektíve dražba v zmysle zákona o majetku obcí má zabezpečiť transparentný predaj a tiež prenájom obecného majetku. Ak však poslanci odsúhlasia trojpätinovou väčšinou takzvaný prípad hodný osobitného zreteľa, táto povinnosť zaniká. Viac povie Slávka GREGUŠOVÁ."

Slávka GREGUŠOVÁ, redaktorka:

"Tak to bolo aj na júlovom zasadnutí zastupiteľstva hlavného mesta v prípade prenájmu vodnej plochy a pozemku v areáli zdravia Zlaté piesky pre spoločnosť Káble s.r.o. Nájomca sa nebude hľadať v súťaži. Riaditeľka magistrátu Anna PAVLOVIČOVÁ."

Anna PAVLOVIČOVÁ:

"V prípade, že by automaticky doba nájmu skončila a hlavné mesto dá do súťaže tieto priestory tak, že zanikne podnikateľská činnosť, ľudia prídu o prácu, pretože strácajú priestory, pretože nikto nevie kto vysúťaží tie priestory. Naši poslanci prebrali na seba zodpovednosť a prenajímajú naďalej tie priestory s tým, že to schvaľujú s trojpätinovou väčšinou ako prípad hodný osobitného zreteľa."

S. GREGUŠOVÁ:

"Je pochopiteľné, že podnikateľ chcel dosiahnuť, aby mohol aj po vypršaní už jestvujúcej nájomnej zmluvy zabezpečiť na ďalšie roky svoje aktivity. Prevádzku vodno‑lyžiarskeho vleku či služby rýchleho občerstvenia. V dôvodovej správe uznesenia, ktoré poslanci schválili, sa súhlas obhajuje vzhľadom na to, že to všetko vybudoval na vlastné náklady. Nuž ale veď je to jeho biznis, z ktorého očakáva zisk. Obstojí však argument, že súťaž o nového nájomcu, do ktorej sa, samozrejme, mohol hlásiť by ohrozila prácu ľudí, ktorí sú tam už zamestnaní? Právnička z Centra práva pre občana Via Iuris Zuzana ČAPUTOVÁ s takým zdôvodnením nesúhlasí."

Zuzana ČAPUTOVÁ:

"Pretože ľudom prácu môže poskytnúť aj iný podnikateľský subjekt a čo sa týka výberu nového nájomcu potencionálneho, tento výber uskutočňuje mesto samotné, hlavne na základe kritérií, ktoré si samo určí v súťažných podmienkach, takže mestu nehrozí situácia, že bude vybraný nájomca, ktorého mesto nechcelo."

S. GREGUŠOVÁ:

"Súhlas právničky potvrdzuje aj politológ Ivan RONČÁK z Transparency International."

Ivan RONČÁK:

"Keď má obec nejaký majetok, ktorý vlastne spravuje, tak zmyslom vlastnenia tohto majetku je zvýšenie poskytnutia nejakej služby pre občanov a nemalo by byť dôležité, kto túto službu pre občanov poskytuje, dôležité je, aby bola táto suma pre občanov poskytnutá čo v najlepšej kvalite a za čo najnižšiu cenu."

S. GREGUŠOVÁ:

"Práve verejná súťaž má zabezpečiť, že z konkurencie vzíde ten, kto ponúkne najkvalitnejšie a cenovo najprijateľnejšie podmienky pre obec. Nie vždy sa tak deje. Tak napríklad predaj kaviarne Štefánka v centre bratislavského Starého Mesta spred dvoch rokov. Tamojšie zastupiteľstvo ju odkleplo za necelých 400‑tisíc eur vtedajšiemu nájomcovi, firme, v ktorej istý čas pôsobila aj staromestská poslankyňa. Pripomeňme si slová poslanca Mareka ČAMBALA, ktorý bol proti predaju."

Mareka ČAMBALA:

"Vy predávate nehnuteľnosť, ktorá je v centre Bratislavy za cenu 30‑tisíc korún meter štvorcový, za túto cenu si v Bratislave nekúpite ani byt, nie ešte luxusný obchodný priestor."

S. GREGUŠOVÁ:

"Teraz keď obecné kasy zívajú pre krízu prázdnotou, riešenie vidia obce aj v prenájme či odpredaji svojho majetku. Politológ Ivan RONČÁK preto pripomína, aká má byť transparentná verejná súťaž."

Ivan RONČÁK:

"By mala mať presné zadefinované kritériá a medzi tie kritériá patrí, samozrejme, aj možný účel využitia. Všetky ostatné kritériá, okrem ceny, by mali byť vopred známe všetkým účastníkom verejnej súťaže, ktorí sa o danú nehnuteľnosť uchádzajú."

S. GREGUŠOVÁ:

"Ako už však zaznelo, povinnosť vyhlásiť súťaž na prenájom či predaj obecného majetku ruší rozhodnutie zastupiteľstva, ktoré trojpätinovou väčšinou schváli takzvaný prípad osobitného zreteľa. To by mali byť pritom výnimočné situácie, kedy by súťaž mohla ohroziť záujmy obce. Problémom však podľa právnika Vladimíra PIROŠÍKA je fakt, že v zákone nie sú nijako definované."

Vladimír PIROŠÍK:

"Zákon o majetku ani iný právny predpis nešpecifikuje čo je to prípad osobitného zreteľa, to znamená, že prípadov hodným osobitného zreteľa je v zásade čokoľvek na čom sa uznesie trojpätinová väčšina poslancov, tento fakt považujem za veľkú dieru v platnom zákone."

STORIN

13. V Bratislave chcú postaviť ďalší veľkoobchod Metro

(22.07.2010; Hospodárske noviny; s. 13; tasr)

Bratislava ‑ V komerčnej zóne Bory v Bratislave postaví svoj veľkoobchod spoločnosť Metro Cash & Carry. Zóna a budúce obchodno‑zábavné centrum Bory Mail sú súčasťou projektu Bory, v minulosti známeho ako Lamačská brána. "Projekt je v súčasnosti v prvej fáze, kedy sa začala výstavba infraštruktúry. Ako prvá bude zrealizovaná výstavba veľkoobchodu Metro Cash & Carry," informovala Lea Krčmáriková z Penta Investments Limited, ktorá projekt pripravuje. Bory v katastri mestských častí Lamač a Devínska Nová Ves majú ambíciu byť novou mestskou štvrťou. Otvorenie veľkoobchodu je plánované na október tohto roka. Súčasťou prvej fázy je výstavba ďalších predajní a postavenie obchodno‑zábavného centra Bory Mail.

V druhej fáze je naplánovaná výstavba obytnej zóny. Výstavba obchodno‑zábavného centra Bory Mail si vyžiada 200 miliónov eur. "Naša spoločnosť je majiteľom pozemkov a investorovi, ktorý by chcel postaviť v Boroch akvapark, sa nebráni. V súčasnosti však neevidujeme záujem o výstavbu projektu tohto charakteru," tvrdí Krčmáriková.

14. Finišujú s opravami

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 6; sita)

BRATISLAVA ‑ Rekonštrukcia Nemeckého kultúrneho domu v bratislavskej Rači sa blíži ku koncu, brány otvorí Račanom 11. septembra.

15. Petržalský bunker vystavuje vojenskú muníciu

(21.07.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 07.47, s. ‑; SITA)

Bezpečne sa dotýkať delaborovaných, teda zneškodnených ruských či nemeckých granátov, bômb, mín či ďalších zbraní budú môcť návštevníci výstavy Nebezpečné hračky v zrekonštruovanom bunkri BS 8 Hřbitov z druhej svetovej vojny v bratislavskej Petržalke.

Cieľom výstavy je však upozorniť na to, aké nebezpečné je dotýkať sa vojenskej munície, ktorá sa stále nachádza v lesoch, na poliach, v riekach či jazerách po celom Slovensku. "Je to jediná výstava svojho druhu v Európe," povedal pre agentúru SITA Miroslav Košírer, ktorý vedie občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre.

Výstavou chcú informovať verejnosť o tom, aby sa neznámych predmetov nájdených voľne v prírode nedotýkali. Podľa Košírera totiž človek nikdy nevie, či je to len obyčajná tyč alebo nebezpečná vojenská munícia. Zámerom je teda naučiť verejnosť rozpoznávať starú nebezpečnú vojenskú muníciu a ako správne reagovať, keď ju niekto nájde. Najlepšie človek podľa organizátorov výstavy urobí, keď miesto nálezu nenápadne označí, aby ho nikto iný nenašiel a nemohol sa pri manipulácii s neznámym predmetom zraniť. Následne by mal nálezca zavolať políciu. Veď aj vstup do vojenského objektu na Kopčianskej ulici bude aj vo štvrtok od 14:00 počas otvorenia výstavy prístupný podľa Košírera len tým osobám, ktoré budú poznať heslo ‑ Volajte políciu 158. Vstup do pohraničného písma budú zasa kontrolovať vojaci, chýbať nebudú ani služobné psy. Výstavu organizuje združenie spolu s Vojenským opravárenským podnikom Nováky, a.s., a Slovenskou plavbou a prístavmi, a.s., Bratislava.

Bunker sa nachádza pri zrekonštruovanom vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny a je jedným z 15 bunkrov, ktoré tvoria tzv. malú maginotovu líniu. Bola to obranná línia ešte pred vstupom do Bratislavy, nikdy sa tu však nebojovalo, keďže Petržalka pripadla vtedajšiemu Nemecku.

16. Staré Mesto odstráni vraky na podnet občanov

(21.07.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 07.57, s. ‑; SITA)

Bratislavské Staré Mesto zabezpečí na podnet občanov v stredu 21. júla a štvrtok 22. júla 2010 odtiahnutie vozidiel bez evidenčných čísel na Šulekovej, Poľnej a Krížnej ulici. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto Alena Kopřivová.

Odtiahnutie zabezpečí zmluvná spoločnosť mestskej časti Auto AZ. Autá budú odtiahnuté na parkovisko do Zohora. Za vrak možno považovať iba také vozidlo, na ktorom nie je ani jedno evidenčné číslo. Autá, ktoré majú evidenčné číslo vnútri za sklom, nemožno považovať za vrak, preto ho mestská časť nemôže nechať odtiahnuť. Ak však auto evidenčné číslo nemá, mestská časť postupuje podľa zákona o odpadoch.

"Prostredníctvom verejnej tabule umiestnenej na Medenej ulici a tiež na internetovej stránke www.staremesto.sk a oznamu priamo na vozidle vyzve majiteľa vozidla, aby s ním do 30 dní urobil poriadok," uviedla Kopřivová. Majiteľ môže sám osloviť spoločnosť Auto AZ a odviezť jej svoje auto. V takom prípade od nej dostane 33,19 eura. Ak tak neurobí do stanovenej lehoty, mestská časť vyzve spoločnosť Auto AZ sama.

Vrak skončí v Zohore, kde sa cez číslo motora alebo karosérie snažia zistiť jeho vlastníka a skontaktovať sa s ním. Ak sa to nepodarí, po roku by mal Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave vydať rozhodnutie o jeho zošrotovaní. Ak sa v priebehu roka majiteľ ohlási s tým, že chce auto späť, musí uhradiť náklady za odtiahnutie a za parkovanie v Auto AZ.

Ročne dá staromestská samospráva do Zohora odtiahnuť z ulíc Starého Mesta 20 až 25 vrakov.

17. VRAKY Z PARKOVÍSK ZMIZLI

(21.07.2010; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; GUZOVÁ Klaudia)

Hana GALLOVÁ, moderátorka:

"Konečne je viac parkovacích miest. Staré vraky, ktoré doteraz dlhodobo zaberali parkoviská, skončili tam, kde patria ‑ na vrakovisku. Hlavné mesto tak zareagovalo na pribúdajúce sťažností nespokojných majiteľov pojazdných áut."

Klaudia GUZOVÁ, redaktorka:

"V meste sa dnes vo veľkom upratovalo. Z ulíc mizli staré vraky áut. Za vraky sa považujú autá, ktoré nemajú ani jednu evidenčnú značku. Mesto s nimi zachádza podľa zákona o odpadoch."

Juliana HUBAČKOVÁ, referentka verejného poriadku:

"Keď sa ich viacej nazbiera, tak sa určí deň a potom sa odvezú naraz."

K. GUZOVÁ:

"Opustené autá, ku ktorým sa nehlási žiadny majiteľ, končia na vrakovisku. Mesto však ešte predtým vyzve vlastníka, aby vrak odpratal. Ak to neurobí, po tridsiatich dňoch auto odvezú."

J. HUBAČKOVÁ:

"Výzva sa vylepuje priamo na auto, na ten vrak sa vylepí a sa vylepí po tridsiatich dňoch ako tam auto stojí a tá výzva je tam ešte 30 dní."

K. GUZOVÁ:

"Vo väčšine prípadov sa ani po vylepení výzvy majiteľ neprihlási a tak, ako v prípade tejto Felície, je auto odtiahnuté."

Pracovník odťahovej služby:

"Vyzveme majiteľa, aby si to vozidlo išiel prevziať."

K. GUZOVÁ:

"Na vrakovisku cez číslo motora alebo karosérie ďalej pátrajú po vlastníkovi a snažia sa ho kontaktovať. Ak sa majitelia do jedného roka neprihlásia, vraky sú zošrotované. V autami preplnenom meste je teraz o jedno parkovacie miesto viac."

STORIN

18. ZO STARÉHO MESTA ZMIZLI VRAKY ÁUT

(21.07.2010; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1,5 min.; R)

Redaktorka:

"Staré Mesto na podnet občanov zabezpečilo odtiahnutie vozidiel bez evidenčných čísel zo Šulekovej, Poľnej a Krížnej ulice. Odtiahnutie realizovala zmluvná spoločnosť mestskej časti a autá boli presunuté na parkovisko do Zohora. Za vrak možno považovať iba vozidlo, na ktorom nie je ani jedno evidenčné číslo. Autá, ktoré majú evidenčné číslo za sklom nie sú vrakom, a preto ich mestská časť nemôže nechať odtiahnuť. Ak však auto evidenčné číslo nemá, staromestská samospráva postupuje podľa zákona o odpadoch."

Alena KOPŘIVOVÁ, hovorkyňa Starého Mesta:

"Skôr, než požiadame o odtiahnutie vozidla, upozorníme na túto skutočnosť vlastníka tohto auta. My nevieme, o koho ide, pretože na aute chýbajú ešpézetky, respektíve evidenčné čísla. Preto na sklo auta zvyčajne nalepíme také oznámenie, toto oznámenie zverejníme aj na úradnej tabuli na Medenej ulici číslo 2, a tak isto toto oznámenie máme na našej internetovej stránke. Požiadame vlastníka auta, aby do tridsiatich dní urobil so svojím majetkom poriadok. Pokiaľ to tak neurobí, podnikneme kroky my, obrátime sa na našu zmluvnú spoločnosť, a tá potom odtiahne toto vozidlo ‑ vrak ‑ do Zohora na svoje parkovisko."

Redaktorka:

"Majiteľ môže súkromnú odťahovú spoločnosť osloviť aj sám a auto jej odviezť. V tom prípade dostane 33 eur. Ak to však neurobí do stanovenej lehoty, mestská časť vyzve odťahovú službu sama. Ročne na dá staromestská samospráva do Zohora odtiahnuť 20 až 25 vrakov."

STORIN

19. ELEKTRICKÉ VEDENIE Z DRAŽDIAKA PRELOŽIA UŽ V BUDÚCOM ROKU

(21.07.2010; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktorka:

"Oficiálne petržalské kúpalisko ešte stále neotvorili a tak obyvatelia mestskej časti využívajú na letné osvieženie najmä Draždiak. Na to, aby sa však Veľký Draždiak stal oficiálnym kúpaliskom, je nevyhnutné preložiť elektrické vedenie, ktoré sa tiahne ponad jazero. To by sa mohlo udiať už v budúcom roku. Jedinou podmienkou sú financie.

Elektrické vedenie, ktoré je pre Draždiak problémom už viac ako dvadsať rokov, by mohli preložiť do nového koridoru už na budúci rok. Nevyhnutnou podmienkou však je, aby Západoslovenská energetika vyčlenila financie na prekládku vo svojom rozpočte. Bez prekládky totiž nie je možné, aby sa Veľký Draždiak stal oficiálnym petržalským kúpaliskom. Investor, ktorým je Energetická spoločnosť v súčasnosti pripravuje projektovú dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca Petržalky:

"Petržalská samospráva urobila všetko pre to, aby pomohla energetikom pri tom, aby vedeli premiestniť vysoké vedenie, ktoré ide ponad Veľký Draždiak. Je pripravené všetko z hľadiska pozemkového vysporiadania, je nakreslená trasa nového vedenia v územnom pláne hlavného mesta, a už bude závisieť len na energetikoch, ako dokážu nájsť finančné prostriedky v budúcom roku na to, aby túto investíciu zrealizovali."

Redaktorka:

"Nová trasa elektrického vedenia by mala viesť poza čističku odpadových vôd na konci Petržalky. Samospráva však v tejto súvislosti musela rokovať aj s majiteľmi pozemkov, cez ktoré by nové vedenie malo prechádzať. Vedeniu miestneho úradu sa podarilo dohodnúť s väčšími vlastníkmi, ako aj majiteľmi drobných pozemkov. Samospráva plánuje z lokality Veľkého Draždiaka vytvoriť rekreačný priestor na oddych."

STORIN

20. Viva Musica! Festival prinesie nového Pavarottiho aj Chodúra

(22.07.2010; Pravda; s. 37; Kizáková Zuzana)

Nový Luciano Pavarotti, najslávnejší cigánsky husľový mág aj víťaz Česko Slovenskej SuperStar budú hviezdami festivalu Viva Musica. Najväčšej prehliadky vážnej hudby pod holým nebom, ktorá sa začne v piatok a prinesie osem večerov hudby, ktoré dokážu, že klasická muzika nie je nudná ani elitárska a nemusí byť zavretá do majestátnych koncertných sál.

Festivalový týždeň v piatok na bratislavskom Hlavnom námestí otvorí slávny džezový trubkár James Morrison. Austrálsky muzikant naservíruje svoje vlastné skladby, ale núdza nebude ani o známe džezové štandardy. A organizátori sľubujú šťavnatý koncert, na ktorom vraj Morrison siahne takmer po všetkom, do čoho sa dá fúkať a vyčaruje tak aj netradičné džezové melódie.

V pondelok rozohreje najslávnejší cigánsky huslista súčasnosti Roby Lakatos z Maďarska. Muzikant, ktorého prezývajú aj Diablov ndlikant, je potomok kráľa cigánskych huslistov. A spája dva rôzne svety. Svet vážnej hudby a svet rómskej muziky. Očaruje aj na prestížnych festivaloch v Európe či Amerike. Lakatosova kapela na rezkom koncerte zahrá aj notoricky známy Montiho čardáš vo svojskom predvedení, chýbať nebudú ani folklórne piesne či skladby džezových autorov.

Obľúbeným podujatím na Vive Musice sa stal koncert, ktorý spája interpreta populárnej hudby s orchestrom. Po minuloročnom vystúpení Jany Kirschnerovej sa tentoraz pred veľký symfonický orchester postaví vo štvrtok na Hlavnom námestí Martin Chodúr. A do tónov zlínskych filharmonikov zaspieva vlastné skladby z debutového albumu Let's Celebrate aj slávne šlágre ako My way od Franka Sinatru či Hallelujah od Leonarda Cohena. A z jeho repertoáru zaznie aj hit Lady Gaga Paparazzi, s ktorým zaujal v Česko Slovenskej SuperStar.

Nezabudnuteľné filmové hity v štýle hollywoodskej šou potešia návštevníkov festivalu v piatok. Centrom Bratislavy sa budú niesť melódie Obchodu na korze, Majora Zemana, Ružového pantera, Fantomasa či Siedmich statočných. Silu filmovej hudby umocnia na plátne aj zábery zo snímok, ušité špeciálne pre koncert. Skladby bude spievať muzikálová a seriálová herečka Mirka Partlová.

Šiesty ročník festivalu Viva Musica vyvrcholí v posledný júlový deň tradičným operným gala. Slovenské publikum si po prvý raz vypočuje majstrovské umenie mexického tenoristu Ramóna Vargasa, ktorý patrí medzi špičku súčasných operných spevákov. Dokonca ho označujú za nového Pavarottiho ‑ pre podobnosť hlasu i pre výzor. Organizátori tvrdia, že celosvetovo známy tenorista priláka na festival aj zahraničných návštevníkov. Lístky na koncert sú ešte stále v predaji. A tým, čo si ich zakúpia, ulahodí Vargas aj najkrajšími áriami z opier Giacoma Pucciniho Bohéma či Tosca. Hostiť bude mladú sopranistku Joannu Paris, s ktorou uvedie aj duet z opery Nápoj lásky Gaetana Donizettiho.

‑‑‑‑‑

Ďalšie koncerty Viva Musica

* 24. júla uvedie Český národný symfonický orchester diela Bedřicha Smetanu aj Antonína Dvořáka na Hlavnom námestí.

* 25. júla sa predstaví a capella súbor 4TET na čele s hercom Jiřím Kornom V Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava zaspievajú aj hit Michaela Jacksona či skupiny Queen.

* 28. júla si hudobník Oskar Rózsa uctí svojho priateľa skladateľa, klaviristu a jeden z najväčších talentov slovenskej hudby Marka Brezovského, ktorý sa v mladosti predávkoval heroínom. V divadle uvedie jeho album Hrana.

* Koncerty na Hlavnom námestí sú zdarma, na tie v divadle si treba zakúpiť vstupenky.

‑‑‑‑‑

Text k obr.

Roby Lakatos je najslávnejší cigánsky huslista.

21. Kúpaliská lákajú

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 6; sita)

BRATISLAVA ‑ Extrémne teploty prilákali na kúpaliská a vodné plochy v hlavnom meste viac návštevníkov, počas celej sezóny roku 2009 prišlo 217 232 ľudí, v tomto roku je to k 19. júlu približne 150‑tisíc a najnavštevovanejšie sú Zlaté piesky.

22. ZAUJÍMAVÉ PROJEKTY ZOO

(20.07.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Nočná pyramída; 22.30; 80 min.; JANČIGOVÁ Ľudmila)

Hostkou relácie bola Miloslava ŠAVELOVÁ, riaditeľka bratislavskej Zoologickej záhrady. V roku 1991, po skončení vysokej školy ekonomickej využila možnosť zúčastniť sa v bratislavskej zoologickej záhrade na konkurze na námestníka riaditeľa, ktorý vyhrala. V deň, keď sa neskôr stala riaditeľkou ZOO, v noci utiekol tiger. Vtedy bola jedinou riaditeľkou zoo, všade inde boli muži. Začala prvá ako riaditeľ ‑ manažér a nie odborník zoológ alebo zverolekár. Všetci, ktorí s ňou v ZOO začínali, sa museli doškoľovať vo vedomostiach o zvieratách, vrátane nej. Do školy chovu exotických zvierat chodili pätnásti každú sobotu. Navštívila veľa zoologických záhrad, napr. v Holandsku, Škandinávii, na severe Afriky, ale najväčšia, ktorú videla, je u nás, v Košiciach, na 300 hektároch.

ŠAVELOVÁ hovorila o problémoch pri spracovávaní koncepcie rozvoja ZOO, ale stálym problémom boli aj sú financie. Najdôležitejšie je, že sa podarilo vôbec ZOO zachrániť, hrozilo jej zrušenie, lebo s územím, na ktorom sa nachádza, boli iné plány. Poslucháči sa dozvedeli aj o jej cestách za zvieratami, do voľnej, aj exotickej prírody.

Náklady na ZOO sú o tretinu vyššie ako je príspevok, na chýbajúci zvyšok si musí ZOO zarobiť. Plány ZOO sú rozsiahle. Medzi projektmi je aj taký, ktorý by vyriešil problém s túlavými či odhodenými mačkami a psami, ale zatiaľ sa nedarí začať ho realizovať.

STORIN

23. ZDRUŽENIE DOLNORAKÚSKYCH OBCÍ PRI RIEKE MORAVA BUDE SPOLUPRACOVAŤ S BRATISLAVSKÝM SAMOSPRÁVNYM KRAJOM PRI NIČENÍ KOMÁROV, AVŠAK AŽ V BUDÚCEJ SEZÓNE

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; ŠRÁMEK Pavol)

Pavol ŠRÁMEK, hlásateľ:

"Združenie dolnorakúskych obcí pri rieke Morava bude spolupracovať s Bratislavským samosprávnym krajom pri ničení komárov. Na vzájomnú spoluprácu už niekoľkokrát apelovali aj starostovia obcí na Záhorí. Častým problémom je totiž fakt, že kým na Slovensku komáre vyhubia, v Rakúsku ich pre prísne bezpečnostné opatrenia likvidovať nemôžu a komáre odtiaľ priletia späť na Slovensko. Hovorí starosta Vysokej pri Morave Dušan DVORAN."

Dušan DVORAN:

"Boli časy, keď komáre likvidovala len rakúska strana, naša strana nikdy na to nemala peniaze. Teraz prišiel opačný efekt, komáre my striekame, likvidujeme my zo slovenskej strany a nerobí to rakúska strana."

P. ŠRÁMEK:

"Predseda kraja Pavol FREŠO sa so zástupcom Združenia dolnorakúskych obcí dohodol na zapojení sa do projektu, ktorý Rakúšania rozbiehajú. Dostali totiž povolenie na postreky biologickou látkou z vrtuľníkov. Financovať ich chcú aj z eurofondov. Pavol FREŠO tvrdí, že slovenské obce na Záhorí sa do projektu pravdepodobne bez problémov zapoja."

Pavol FREŠO:

"Ja nemám nejakú obavu o to, že by sa do tejto spolupráce bol akýkoľvek problém tie obce pritiahnuť, spoliehame na to, že tí ľudia, ktorí spravujú tú územie samotné, najlepšie vedia, kde sú najväčšie problémy a samozrejme, že to z toho tie obce nevynechá. Ak sa dajú čerpať eurofondy, je to ďaleko výhodnejšie, ako keď chodíme a prosíme vládu o príspevok."

P. ŠRÁMEK:

"S realizáciou spoločných postrekov sa však ráta až na budúcu sezónu."

STORIN

24. RÁSZOCHY DOSTAVAJÚ

(21.07.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 0,5 min.; R)

Redaktor:

"Minister zdravotníctva Ivan UHLIARIK chce, aby sa rozostavaná nemocnica na bratislavských Rázsochách dostavala. Súčasťou najväčšej nemocnice na Slovensku má byť lekárska a farmaceutická fakulta a Slovenská zdravotnícka univerzita. Štátny rozpočet na budúci rok by podľa ministra mal počítať aj s peniazmi na jej výstavbu. Koľko presne to bude, ukáže analýza."

STORIN

25. V MALACKÁCH UZAVRELI MOST

(21.07.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GAZDÍKOVÁ Katarína)

Martin STRIŽINEC, moderátor:

"Doprava v Malackách je od dnešného dňa hore nohami. O siedmej hodine tu uzatvorili most, ktorý spája diaľnicu s centrom mesta a je dôležitým dopravným ťahom. S opravou muselo mesto začať pre jeho zlý technický stav. Od rána sa v celom meste premávka výrazne komplikovala."

Katarína GAZDÍKOVÁ, redaktorka:

"Zmätok, rozsiahle kolóny a nervózni vodiči. Aj takto to vyzeralo po uzatvorení mosta na jednej z obchádzkových trás."

Obyvatelia Malaciek:

"Ja som to iba dnes počula v rádiu prvýkrát. Takže teraz som sem iba prišla a vidím, ako je tu veľa áut."

"Každý má vodičák, tak to sa nedá už."

"Ja si myslí, že to bude bývať každý deň."

"Vidíte, koľko je tu áut, nedá sa ani prejsť."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Dopravné značenie v meste sa výrazne zmenilo. Domáci si život bez mosta vedia len ťažko predstaviť. Jeho opravu však väčšina z nich víta."

Obyvateľ Malaciek:

"Je to fajn, že sa to dá do poriadku, lebo to bolo dlhší čas rozbité. A zápchy? Bez toho sa to asi nedá."

Jozef ONDREJKA, primátor Malaciek:

"Požiadavka mesta bola, aby sa otvorili aj úrovňové železničné priecestia. Tu nám železnice nevyšli v ústrety, čiže to je prvá komplikácia. A druhá, tak isto sme žiadali takzvanú cestu mládeže, čiže ďalší obchvat."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Obchádzkových trás je niekoľko. Dve ale vedú cez železničné priecestie. Preto ak môžete, rozhodne sa im vyhnite."

J. ONDREJKA:

"Tu odporúčam, aby odbočili z diaľnice na križovatke Lozorno a išli po štátnej ceste 1/2."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Kompletná oprava si vyžiada aj nemalé finančné prostriedky z krajskej pokladnice."

Iveta TYŠLEROVÁ, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja:

"Na opravu havárie železničného nadjazdu v Malackách, ktorý je v správe Bratislavského samosprávneho kraja bolo tohto roku rozpočtovaných 600‑tisíc eur."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Orientácia v Malackách bude teda pre vodičov najbližšie tri mesiace poriadnou skúškou trpezlivosti. Denne totiž po nadjazde v centre mesta prešlo okolo 13‑tisíc áut."

STORIN

26. Ako neprejesť sedem miliárd

(22.07.2010; Trend; č. 29, s. 10, 11; Sibyla Pavel)

Čerpanie peňazí z fondov EÚ bude koordinovať KDH. Zmeny zatiaľ nie sú známe

Súčasná vládna koalícia ešte formálne neexistovala, keď Iveta Radičová (SDKÚ‑DS) musela riešiť prvý konflikt. Ten sa týkal eurofondov. Dve programovo najbližšie strany si vymieňali odkazy cez médiá a rezolútne vyhlásenia o tom, ktorá z nich bude riadiť balík so siedmimi miliardami eur.

Času i peňazí pomenej

Koordinovať čerpanie eurofondov budú nakoniec kresťanskí demokrati vedení Jánom Figeľom, ktorý sa stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií. SDKÚ‑DS sa uspokojila s kontrolnými právomocami prislúchajúcimi Úradu vlády.

Doprava bola alternatívou k rezortu hospodárstva, na ktorý si hnutie robilo pôvodne nárok. Tlak členskej základne KDH na obsadenie ministerstva, z ktorého strana môže mať aj nejaký osoh, nielen starosti (vnútro, zdravotníctvo), vyústil do požiadavky riadiť eurofondy z ministerstva dopravy.

Z programových téz, na ktorých sa nová vláda dohodla ešte pred podpisom koaličnej zmluvy, sa zdá, že hlavnou motiváciou nebola snaha pohnúť s pomalým a neefektívnym čerpaním. Eurofondy sa v nich totiž spomínajú len v troch z takmer troch stoviek návrhov. Peniaze z Bruselu chce štvorkoalícia využívať pri stavbe obydlí v rómskych osadách a prístup k nim má byť transparentnejší a jednoduchší. Na zváženie sa predkladá možnosť presunu rozhodovania o projektoch Regionálneho operačného programu (ROP) a Programu rozvoja vidieka z ministerstiev na vyššie územné celky.

Slovensko má v druhom programovacom období (2007 ‑ 2013) možnosť získať z fondov EÚ 13,3 miliardy eur (vrátane prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo), čo pri rozpočítaní na sedem rokov predstavuje približne tri percentá ročného HDP Slovenska. Aký reálny dosah na slovenské hospodárstvo znamenali dva roky čerpania v druhom programovacom období, však minulá vláda nesledovala.

Ak nová vláda takúto ambíciu má, nezostáva jej veľa času a ani prostriedkov. Údaje o čerpaní a kontrahovaní v jedenástich operačných programoch (OP) od decembra 2009 do júna tohto roku naznačujú, že bývalá vláda sa nespoliehala na víťazstvo vo voľbách a výrazne zvýšila rýchlosť podpisovania zmlúv na europrojekty. Pokým čerpanie za uvedených sedem mesiacov stúplo o necelé štyri percentné body, kontrahovanie vyletelo o viac ako 16 percentných bodov. Z celkovej alokácie pre jedenásť operačných programov (11,36 miliardy eur) bolo ku koncu júna zmluvne prerozdelených 40,85 percenta. Kabinetu I. Radičovej ostáva k dispozícii 6,72 miliardy eur.

Presúvať a zjednodušiť

V niektorých OP je už zazmluvnená viac ako polovica z rozpočtu (Technická pomoc, Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Zdravotníctvo), nemálo peňazí už pozná svojho adresáta aj v programoch s prorastovým ekonomickým potenciálom (Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 49 percent, Doprava 31,1). No podobných príkladov, akým je trebišovský priemyselný park za 5,3 milióna eur, v ktorom kontrola z ministerstva hospodárstva zistila neefektívne použitie dotácie (TREND 28/2010), by sa po celom Slovensku našlo viacero. Otázka znie, ako použiť zvyšné peniaze, aby sa efekt prejavil na ekonomike krajiny aj niekoľko rokov po konci programovacieho obdobia. Inak povedané, ako milióny eur neprejesť, ale investovať ich tak, že prínos z nich budú mať aj ľudia, ktorí nečerpali ani cent.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v pripravovanej analýze podnikateľského prostredia novej vláde odporúča presunúť peniaze z programov, v ktorých sa dosiaľ využívali neúčelne, do budovania chýbajúcej infraštruktúry. Realokáciu peňazí medzi operačnými programami by musela schváliť Európska komisia, ktorá v týchto prípadoch požaduje dôveryhodné zdôvodnenie zmeny pôvodného plánu čerpania.

Od pravicovej vlády PAS tiež očakáva, že zníži byrokraciu spojenú s predkladaním žiadostí o dotáciu a posilní verejnú kontrolu celého systému.

S opatreniami, ako zjednodušiť, a tým aj zrýchliť čerpanie eurofondov, prišlo už pred pol druha rokom aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Okrem iného navrhovalo zautomatizovanie procesu pri niektorých typoch projektov formou paušálnych príspevkov. Tie by sa obciam pri splnení stanovených podmienok vyplácali na štvorcový meter opraveného chodníka či zateplenej budovy.

Diskriminačné póly

ZMOS‑u sa nepáčilo ani rozdelenie obcí do pólov rastu. "Znevýhodnenie obcí mimo pólov rastu a s počtom obyvateľov menším ako dvetisíc je značné ‑ plošne sa týka 60 až 80 percent obcí Slovenska a zároveň rovnakej plošnej výmery Slovenska," píše sa v materiáli združenia samospráv. Znevýhodnenie spočíva v skutočnosti, že obce mimo pólov rastu nemôžu žiadať o dotáciu z jedenásťmiliardového balíka štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, ale len z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, v ktorom je podstatne menej prostriedkov (1,97 miliardy eur). "Regionálne rozdiely sa aj vďaka tomu ďalej prehlbujú," hovorí riaditeľ sekcie miestneho rozvoja ZMOS Martin Kováč. Riešením by podľa združenia bola podpora predkladania združených projektov miest a obcí či zarátavanie obyvateľov v spádovej oblasti do počtu obyvateľov obce žiadajúcej o dotáciu.

Proti rozdeleniu obcí do pólov rastu sa v opozičných časoch ostro vyjadrovalo aj KDH. Podľa M. Kováča zrušiť kritérium rozdelenia dnes už pravdepodobne nie je možné, pretože je hlboko zakomponované do operačných programov. "Budeme sa tým zaoberať," odpísal TRENDU hovorca rezortu dopravy Martin Krajčovič na otázku, ako sa k diskriminačnému kritériu postaví minister J. Figeľ.

Provízie, fluktuácia, nedôvera

ZMOS tiež hovorí, že by bolo namieste prehodnotiť priority a nastavenie výziev. "Ekonomické kritériá sa často neberú do úvahy," hovorí M. Kováč. Ako príklad uvádza projekty na budovanie kanalizácie. Podľa medzinárodných porovnaní by na vybudovanie verejnej kanalizácie mala postačovať suma začínajúca sa pri 650 eurách na jedného obyvateľa. "Naše projekty sú však často príliš centralizované, a tým aj predražené. Cena mnohokrát rastie na dve‑ až tritisíc eur na obyvateľa," tvrdí zástupca ZMOS‑u. Štátna správa podľa neho presadzuje veľké čističky odpadových vôd bez toho, aby sa táto možnosť porovnala s decentralizovanými riešeniami čistenia vody priamo pri zdroji znečistenia.

KDH, ktorého predseda bude mať v rezorte aj Centrálny koordinačný orgán, pred zmenou kompetenčného zákona (riadenie eurofondov dnes prislúcha Úradu vlády) o konkrétnych zmenách v systéme nechce hovoriť. "Najprv sa musíme oboznámiť s touto agendou, najmä prezrieť zazmluvnené programy a výzvy," hovorí M. Krajčovič.

Nielen starostovia a primátori očakávajú, ako si vláda poradí so sprostredkovateľmi napojenými predovšetkým na Slovenskú národnú stranu. Respektíve či ich nahradí vlastnými ľuďmi a jediný rozdiel bude vo výške provízie za schválený projekt. Priemerných desať percent z dotácie, ktoré sa platili v čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu, sa v časoch koalície Smer‑SD, SNS, ĽS‑HZDS zvýšilo na dvadsať i viac percent. Regionálny operačný program (ROP), jeden z hlavných zdrojov dotácií pre samosprávy, bude mať pod palcom po prechode kompetencií zo zaniknutého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na Ministerstvo pôdohospodárstva SR strana Most‑Híd a jej minister Zsolt Simon. Výzvy na predkladanie žiadostí v ROP boli pozastavené do konca tohto roka.

Noví ministri si tiež budú musieť poradiť s vysokou fluktuáciou zamestnancov v agentúrach pre štrukturálne fondy. Dôvodom je množstvo práce za odmenu, ktorú dokážu súkromné firmy pripravujúce projekty hravo prebiť. Vláda tiež musí rátať s nedôverou Bruselu, ktorý podľa informácií TRENDU po nástenkovom tendri pristupuje ku kontrolám čerpania podstatne prísnejšie ako v minulosti. V prostredí ľudí, ktorí sa zaoberajú problematikou eurofondov, panuje názor, že v tejto oblasti medzi druhou vládou M. Dzurindu a vládou R. Fica žiaden zásadný rozdiel nebol. Odpoveď na otázku, či bude aj kabinet I. Radičovej pokračovať vo vychodených šľapajach, výrazne zaváži pri hodnotení jej vlády o štyri roky.

27. Kramáre predali svoj heliport

(22.07.2010; Sme; s. 2; Kováčová Martina)

Krátko pred voľbami a za nevýhodnú cenu predávala svoje pozemky bratislavská nemocnica

Zmluva na predaj pozemkov na Kramároch podľa nemocnice stále neplatí. Kupec vraj na nich nemôže stavať, pozemky ťaží aj súdny spor.

BRATISLAVA. Univerzitná nemocnica v Bratislave predáva údajne prebytočný majetok ‑pristávaciu plochu pre vrtuľníky, parkovisko a nemocničný park na Kramároch ‑ nevýhodne jedinému záujemcovi, ktorý sa prihlásil do výberového konania. Napísal to týždenník Plus 7 dní. Spoločnosť Pozemky Kramáre, ktorá vznikla začiatkom októbra 2009, krátko predtým, ako nemocnica pod vedením riaditeľa Miroslava Vaďuru rozhodla o predaji, ponúkla za pozemky podľa týždenníka o tisíc eur vyššiu sumu ako nemocnici vypočítala v znaleckom posudku poradenská kancelária z Banskej Bystrice. Miroslava Vaďuru pritom do funkcie nominoval bývalý minister zdravotníctva za stranu Smer Richard Raši, ktorý šéfoval nemocnici pred Vaďurom. Predaj pozemkov schválilo už po voľbách 21. júna ministerstvo financií pod vedením Rašiho straníckeho kolegu Jána Počiatka.

Zvláštny znalecký posudok

Nemocnica chcela najprv pozemky zahrnujúce odstavné plochy, cesty, priestor na pristávanie a trávnaté plochy previesť na iné štátne organizácie, no tie o ne podľa hovorkyne nemocnice Rút Geržovej neprejavili záujem. Univerzitná nemocnica teda parcely ponúkla cez osobitné ponukové konanie, o ktorom informovala cez inzerát v celoslovenských novinách i na internete. Zvíťazila vraj najlepšia ponuka, zmluva bola podpísaná v apríli, no zatiaľ nenadobudla platnosť.

Takmer za sedem hektárov plôch má nemocnica dostať okolo 5,72 milióna eur, teda za štvorcový meter zaplatí spoločnosť asi 84 eur. Podľa týždenníka pozemky v lokalite Kramárov stoja od 470 eur na štvorcový meter. "Tá suma sa mi zdá príliš vysoká, ale je jasné, že cena za štvorcový meter mala byť minimálne o polovicu vyššia," hovorí Daniela Danihel Rážová z Bond Reality. Dodáva, že možnosti výstavby na predaných pozemkoch nepozná.

Štát tak mohol prísť minimálne takmer o šesť miliónov eur, podľa týždenníka až o 30 miliónov eur. Podľa Geržovej predávané pozemky nie sú podľa územného plánu stavebné, a preto je ich trhová cena nižšia. Týždenník však píše, že v dodatku, ktorý nemocnica s kupcom podpísala len deň pred parlamentnými voľbami, sa už hovorí o výstavbe budovy.

"Na zachovanie prevádzky uzavrela nemocnica zmluvu o budúcej zmluve na zriadenie vecného bremena, okrem iného na prístupovú cestu a plochu, na ktorej sa v prípade ohrozenia života pilot môže rozhodnúť pristáť, ako aj prístupové cesty k ďalším prevádzkovým budovám," povedala hovorkyňa nemocnice.

Okrem toho kupujúci musí na seba vziať aj ťarchu súdneho sporu, ktorý s nemocnicou vedú dediči predchádzajúceho majiteľa pozemkov. Podľa hovorkyne hrozí, že úspešný uchádzač zo spomínaných dôvodov od zmluvy odstúpi.

Počiatek: Nič neviem

Bývalé vedenie rezortov financií i zdravotníctva dáva od nevýhodného predaja pozemkov na Kramároch ruky preč. Ján Počiatek tvrdí, že o predaji nič nevie. "Na ministerstve financií je oddelenie, ktoré sa zaoberá správou majetku štátu, a to vždy postupuje štandardným spôsobom. Je to skôr otázka na nich, ako konkrétne tento proces vyhodnotili. Ja som o tom nevedel," povedal. Svojich bývalých ministrov obhajuje aj Smer. Nový minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) si chce podľa hovorkyne Zuzany Čižmárikovej na prípad osobne posvietiť.

‑‑‑‑‑

Text k obr.

Heliport nemocnica predala.

‑‑‑‑‑

Text k obr.

Daniela Danihel Rážová, Bond Reality: "Je jasné, že cena za štvorcový meter mala byť minimálne o polovicu vyššia."

28. Výtvarníci chcú, aby Sulík odstránil sochu

(22.07.2010; Sme; s. 18; ba)

Otvorený list, poslaný ešte pred odhalením sochy Svätopluka Gašparovičovi, Paškovi a Ficovi, má na stole aj nový predseda Národnej rady SR.

BRATISLAVA. Michal Moravčík a Jana Kapelová, predstavitelia iniciatívy výtvarnej a umenovednej obce, ktorá kriticky reagovala na umiestnenie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade ešte pred jej odhalením, vyzvali nového predsedu parlamentu Richarda Sulíka na odstránenie tejto sochy z hradného areálu.

Zaslali mu aj otvorený list, adresovaný vtedy Ivanovi Gašparovičovi, Pavlovi Paškovi a Robertovi Ficovi, v ktorom uvádzali dôvody, prečo nemôžu v našom verejnom priestore akceptovať toto "dielo". "Inštalovaním sochy od najväčšieho normalizátora potvrdzujete, že dvadsaťročný vývin v našej spoločnosti po roku 1989 nesmeroval k sebareflexii, ale k opätovným deformáciám a tichému návratu starých kádrov," uvádzalo sa okrem iného v liste, podpísanom viac než stovkou osobností umeleckého života.

"Dúfame, že pri Vašom rozhodovaní vezmete do úvahy aj názor odbornej verejnosti, ktorá vo veľkej miere odsúdila toto politické gesto predchádzajúcej vlády," napísali iniciátori výzvy Richardovi Sulíkovi.

29. Má najviac sôch

(22.07.2010; Plus jeden deň; s. 7; Bieliková Juliána)

Pamätník Milana Rastislava Štefánika môžete nájsť takmer v každom väčšom meste.

BRATISLAVA ‑ Megasocha na bratislavskom nábreží, mohyla na Bradle, pamiatka na letisku v Ivanke pri Dunaji, busta na Slovenskej akadémii vied. To je len zopár zo stovák pamätníkov jedného z najznámejších Slovákov, generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý mal včera 21. júla 130. výročie narodenia.

"Počet Štefánikových pamätníkov sa na Slovensku pohybuje v stovkách," vraví Alena Petráková, riaditeľka múzea v Košariskách, kde sa Štefánik narodil.

Najmä v poslednom čase začali jeho sochy rýchlo pribúdať. Najnovšia zdobí nové námestie pred Národným divadlom v Bratislave. O tej najstaršej sa, naopak, vedú polemiky. Podľa niektorých je to socha v Brezne, iní však tvrdia, že najstaršia je v Trnave, ďalší, že v Predmieri.

Isté však je, že minimálne pamätnú tabuľu či ulicu pomenovanú po Štefánikovi nájdeme takmer v každom väčšom meste. "Určite je to historická postava s najväčším počtom pamätníkov," potvrdil nám aj Fedor Mikulčík, ktorý o Štefánikových sochách pripravuje knihu.

30. Za hudbou a literatúrou do Univerzitnej knižnice

(21.07.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 07.45, s. ‑; SITA)

Multifunkčné kultúrne centrum Univerzitnej knižnice v Bratislave pripravilo pre návštevníkov deväť pozoruhodných večerov. Na nádvorí Klarisiek na Klariskej ulici 5 ponúkne už počas tohto víkendu prvý z troch hudobných večerov.

V rámci premiérového ročníka projektu Gregorian Meditations ho prinesie koncert ženského vokálneho súboru Tiburtina Ensemble z Prahy. Následne v sobotu vystúpi miešaný zbor Gregoriana z Dómu sv. Alžbety v Košiciach a v nedeľu Svatomichalská Gregoriánska Schola ‑ zbor mužov z Katedrály sv. Petra a Pavla v Brne. Začiatky koncertov sú vždy o 20:30 a v prípade nepriaznivého počasia sa uskutočnia na zastrešenom Barokovom nádvorí knižnice, do ktorého je vstup z Ventúrskej ulice. Agentúru SITA o tom informoval Marcel Šustek z Univerzitnej knižnice v Bratislave.

O týždeň neskôr, od piatka 30. júla do nedele 1. augusta, sa nádvorie Klarisiek stane svedkom Letného literárneho láskania. V poradí 2. ročník projektu nadviaže na úspešný vlaňajší program. Tento rok v ňom svojich obľúbených autorov predstavia dvaja režiséri a jedna režisérka mladšej strednej generácie. V piatkovom programe sa najprv očami Slávky Daubnerovej pozrieme na jeden z najvýraznejších multitalentov 20. storočia, Jeana Cocteaua. V programe o predstaviteľovi surrealizmu a kubizmu, o básnikovi, výtvarníkovi, divadelníkovi, filmárovi a hercovi vystúpia Guillaumarc Froidevaux, Zuzana Kakalíková, Emil Píš a Vj gnd.

Miloš Lauko predstaví v sobotu večer 31. júla Paríž, Parížanov a prekliatych básnikov. Pridajú sa k nemu účinkujúci Richard Stanke, Jana Hubinská, Sára Hubinska a Pavol Kvassay. Záverečný, nedeľný večer Letného literárneho láskania bude patriť mladej čínskej poetke Xiaolu Guo a jej Vreckovému slovníku pre zaľúbených. Priblíži ho režisér Peter Gábor v svojej interpretácii, ale aj v podaní Heleny Krajčiovej a Kristíny Tóthovej. Začiatky literárnych večerov sú o 20:30, ak si to vyžiada zlé počasie, presunú sa na Barokové nádvorie knižnice.

Príjemnú letnú kultúrnu ponuku Univerzitnej knižnice zavŕši od 6. do 8. augusta 4. ročník medzinárodného hudobného projektu Šanson.cz ‑ Chanson.pl ‑ Šansón.sk. V romantickom prostredí Lisztovej záhrady, do ktorej je vchod z Klariskej ulice 1, sa od piatka do nedele vždy od 20:00 rozozvučia šansóny. Prvý augustový piatok vystúpi ikona poľského muzikálu a hereckej piesne Maria Meyer. O deň neskôr bude spievať obrazy a maľovať piesne spisovateľ, hudobník, výtvarník a kabaretiér Daniel Hevier. Program v nedeľu 8. augusta program uzatvorí francúzsko‑česká herečka a speváčka Chantal Poullain s orchestrom Divadla šansonů. Aj tieto koncerty sa v prípade nepriaznivého počasia uskutočnia v priestore zastrešeného Barokového nádvoria.

31. NA BRATISLAVSKOM HRADE SA ZAČÍNA LETO HERECKÝCH OSOBNOSTÍ

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; 3 min.; OTTOVÁ Katarína)

Jana POSPÍŠILOVÁ, moderátorka:

"Na Bratislavský hrad prichádza toto leto ďalší festival. Shakespearovské slávnosti tak na tomto mieste vystrieda tretí ročník Leta hereckých osobností. Projekt bude trvať až do 13. septembra a je mladším bratom pražského festivalu. Pokračuje Katarína OTTOVÁ."

Katarína OTTOVÁ:

"Na Slovensku má tento vskutku profesionálne robený letný divadelný festival o štyri roky kratšiu tradíciu, aj počet predstavení je oproti pražskej deväťdesiatke menší. Producent Michal HRUBÝ priváža tento raz 22 predstavení s dvomi premiérovými titulmi."

Michal HRUBÝ: (preklad z češtiny)

"Hru francúzskeho autora Philippa CLAUDELA ‑ O láske. Je to výborná klasická konverzačná komédia, v ktorej sa predstaví Karel RODEN a Jana KRAUSOVÁ v réžii Adama KRAUSA. Vlastne Karel RODEN sa vracia do Bratislavy už po niekoľkýkrát. On tu vlastne zahajoval tie prvé roky. A tá druhá inscenácia je komédia Petra ZELENKU ‑ Herci. Hrajú v tom Zuzana BYDŽOVSKÁ a Bohumil KLEPL. Je to pohľad do zákulisia."

Katarína OTTOVÁ:

"Medzi osmičkou titulov je aj Klára a Bára. Hra o priateľstve, láske, nevere, o tom ako ju riešiť. Hra, ktorú napísal Patrik HARTL pre Ivanu CHÝLKOVÚ a Evu HOLUBOVÚ. Ivana CHÝLKOVÁ si zahrá neuznanú opernú speváčku, ktorá sa živí prácou pokladničky v hypermarkete. Eva HOLUBOVÁ sa zas ocitne v koži učiteľky češtiny a obe prežívajú, no povedzme, krízu stredného veku. A čo Eva HOLUBOVÁ, mimoriadne na Patrikovi HARTLOVI a hre oceňuje?"

Eva HOLUBOVÁ: (preklad z češtiny)

"To čo je jemu smiešne, tomu sa nikto nesmeje, to si ani ľudia nevšimnú, že tam ten vtip bol. A to, čo on myslí vážne, tak to sa môžu ľudia úplne potrhať. Ale to sú také tie situácie, akoby woodyallenovské, keď sa niekto dostane do takejto prekérnej situácie, zúfalej. Príde nám to vždy smiešne, keď sa to stane niekomu druhému. A keď sa to stane nám, tak často nevieme, čo s tým."

Katarína OTTOVÁ:

"Klasikou Leta hereckých osobností je aj Všetko o ženách a dvojička Všetko o mužoch. Ťažko povedať či GAVRANOVA tragikomédia Všetko o mužoch viac baví hercov alebo divákov. Maroš KRAMÁR si ju ale vždy poriadne vychutnáva."

Maroš KRAMÁR:

"My tam hráme traja ‑ Filip BLAŽEK, Michal SLANÝ a ja. Každý hráme štyri postavy, to znamená, že počas toho predstavenia sa zoznámite s dvanástimi mužmi. Na premiére trvalo to predstavenie hodinu dvadsať, dneska trvá dve dvadsať."

Katarína OTTOVÁ:

"Prečo? Lebo divákov stále ešte neomrzeli naše improvizácie, tvrdí Maroš KRAMÁR o hre, ktorá dnes večer otvorí festival Leto hereckých osobností."

STORIN

32. SKÚTRISTI V NIEKTORÝCH LOKALITÁCH DUNAJA PORUŠUJÚ PREDPISY A OHROZUJÚ CHRÁNENÉ VTÁCTVO AJ ŽIVOČÍCHOV

(21.07.2010; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; SABOVÁ Denisa)

Branislav HELDES, moderátor:

"V niektorých lokalitách na Dunaji majú problém so skútristami. Porušujú predpisy a jazdou po hladine ohrozujú chránené vtáctvo a s nimi aj živočíchov. Pokračuje Denisa SABOVÁ."

Denisa SABOVÁ, redaktorka:

"Jedným z miest, kde jazda na skútri zakázaná je Jarovecké rameno. Stanislav KANKA zo Štátnej plavebnej správy."

Stanislav KANKA:

"V poslednom období sa čoraz častejšie stretávame s podnetmi od ľudí vlastne nepovolené skútrovanie na vodnej ceste Dunaj."

D. SABOVÁ:

"V Chránenom vtáčom území Dunajské luhy má nepovolená jazda a s ňou súvisiaci hluk vplyv na vtáky najmä v období ich hniezdenia. Hovorí Andrej KOVARÍK, hovorca Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia."

Andrej KOVARÍK:

"Oni môžu zanechať tú svoju znášku, prípadne môžu fyzicky usmrtiť nejaké mláďatá."

D. SABOVÁ:

"Plavební inšpektori Štátnej plavebnej správy môžu skútristom udeliť pokutu na mieste do výšky 165 eur. Stanislav KANKA zo Štátnej plavebnej správy dodáva."

S. KANKA:

"Môžeme ich postúpiť na správne konanie a tam je pokuta od 330 eur do 6635 eur."

D. SABOVÁ:

"Poškodiť chránené rastliny a vyplašiť zvieratá môžu v chránenom území aj autá. Hovorí Dagmar HUDECOVÁ z Odboru ochrany prírody a krajiny v Bratislave."

Dagmar HUDECOVÁ:

"Doteraz evidujeme 27 priestupkov, v podstate bolo to na základe vykonanej kontroly Štátnej ochrany prírody a stráže prírody, ktorá zistila tieto nepovolené vjazdy a státie motorových vozidiel."

D. SABOVÁ:

"Výška pokuty sa v takomto prípade môže vyšplhať na viac ako 3300 eur."

STORIN

33. HLAVNÁ STANICA ODPUDZUJE

(21.07.2010; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; GAZDÍKOVÁ Katarína)

Martin STRIŽINEC, moderátor:

"Hanba Bratislavy, šok pre turistov či útočisko bezdomovcov. Aj tak sa mnohí ľudia vyjadrujú na adresu bratislavskej hlavnej stanice. O jej prestavbe sa pritom hovorí už viac ako desať rokov, no zámer je zatiaľ iba na papieri. Investor tvrdí, že na vine sú úrady."

Katarína GAZDÍKOVÁ, redaktorka:

"Bezdomovci na lavičkách, fetujúci narkomani či dotieraví priekupníci. Obraz o hlavnej stanici v metropole Slovenska je žiaľ aj taký. Návštevníci sú zhrození, Bratislavčania sa zase za takúto nálepku hanbia."

Cestujúci:

"Je to biedne."

"Keď žijeme tu v hlavnom meste, tak nech vyzerá lepšie, nech sa reprezentujeme dobre."

"Špinavá, mrzká."

Igor BALLO, investor:

"Desať rokov čakám na to, ako sa mi ľudia vyjadria. Máme veľa susedov, všetci sa tvária, že sa im to nepáči, respektíve, že sa im páči tá stanica, ako dnes existuje."

K. GAZDÍKOVÁ:

"S rekonštrukciou stanice sa malo začať už dávno. Investor tvrdí, že ju brzdia už len úrady. Momentálne čaká na právoplatné územné rozhodnutie."

I. BALLO:

"Stanica je pripravená na štart do posledného detailu. Jediné, čo nám dnes momentálne bráni vo vývoji je to, že nemáme právoplatnosť."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Na poriadok v okolí stanice každý deň dozerá železničná polícia. Ale tá proti tunajším asociálom nemôže vždy zasiahnuť."

Ľubica ZOŇOVÁ, hovorkyňa Železničnej polície:

"Pokiaľ sa nedopúšťajú nejakého protiprávneho konania alebo nevzbudzujú pohoršenie k cestujúcej verejnosti, nemôžu takýchto ľudí vykázať zo stanice, ale ich upozorní."

K. GAZDÍKOVÁ:

"Prestavbu spomalili aj miestni obyvatelia, ktorým sa odvážny projekt spočiatku veľmi nepozdával. Investor už do svojho zámeru prestavať hlavnú stanicu investoval 15 miliónov eur, a to sa s jej realizáciou ešte stále nezačalo. V budúcnosti by tu však mal stáť hotel, nová staničná hala a veľa ďalších stavieb."

STORIN

34. Oko za oko ‑ komédia, ktorá zabolí

(21.07.2010; Slovenka; č. 29, s. 62; Turan Andrijan)

Letné slávnosti divadla sa začali v Bratislave modernou úpravou Shakespearovej moralitky

Ak sa neobmedzená moc dostane do rúk nesprávneho človeka, môže spôsobiť katastrofu bez ohľadu na to, či sú zákony prísne, alebo voľnejšie. Stvorí kruté klamstvá, vypustí stavidlá špinavých podvodov, odhalí dobre skryté vášne, obnaží nenávistnú podstatu človeka, ktorý sa hrá na vzor všetkých cností.

Hra Williama Shakespeara Oko za oko uvedená premiérovo na desiatom, jubilejnom festivale divadla Letné shakespearovské slávnosti na Bratislavskom hrade nastoľuje problém dvojtvárnosti a pokrytectva medzi mocnými. Je to smutná komédia o tom, čo je človek ochotný obetovať za svoje zlyhanie. Čo sa prihodí, ak sa roztopašnosť a pochabé potešenie dostane na vrchol hodnotového rebríčka? A platí aj dnes starozákonné pravidlo oko za oko ‑ zub za zub? Alebo sme ochotní donekonečna odpúšťať, lebo nikto vlastne nie je bez viny? Oko za oko prináša aj dnes aktuálne témy, hoci od napísania hry v roku 1604 uplynulo niekoľko storočí. Vojvoda Vincentio odovzdá moc nad zhýralým mestom regentovi Angelovi. Ten môže sprísniť, ale aj zmierniť zákony, aby v meste zavládol počestný poriadok. Tragická komédia sa začína vo chvíli, keď sa chorobne extrémistický Angelo s chuťou ujme vlády a ako exemplárny príklad na potrestanie si vyberá Claudia, ktorého potrestá za cudzoložstvo smrťou. Zachrániť odsúdeného však prichádza jeho sestra. A v preoblečení sa vracia aj sám vojvoda... To odštartuje celú sériu absurdných situácií a dáva možnosť mnohým hercom vyniknúť aj v epizódnejších postavách, pretože sila veľkého dramatika je najmä v texte. Režisér Michal Vajdička zveril úlohu Angela Richardovi Stankemu, ktorého herectvo dozrieva ako dobré víno. Vincentio Martina Trnavského bol rovnako presvedčivý, a najmä druhá z úloh tohto herca, kňaz hovoriaci zlou poľštinou, pôsobila na publikum veľmi osviežujúco. Žiaľ, jedným dychom treba dodať, že okrem Stankeho ostatní slovenskí herci nijako zvlášť nezaujali a spievané čísla predstavenia na výbornú hudbu Mariána Čekovského boli občas doslova amatérskym karaoke. Scéna Pavla Andraška, ale aj kostýmy Jany Hurtigovej však pôsobili veľmi prirodzene, moderne, tak ako napokon celé vyznenie predstavenia, ktoré sa posúvalo v čase a stávalo sa tak ešte omnoho aktuálnejším. Napokon, Shakespeare je pre tvorcu inscenácie vždy obrovská výzva, a táto hra sa odohráva dokonca v blízkej Viedni. Sila Shakespearovho textu spočíva tak ako vždy vo vybrúsených emóciách, výborne typovo načrtnutých postavách, v jasnom morálnom posolstve a tentoraz aj vo výraznej grotesknosti textu, ktorý sa komolí a občas až prvoplánovo zosmiešňuje. Postavy sa postupne premieňajú na smiešne, poľutovaniahodné postavičky, ktoré nám pripomínajú možno aj karikatúry niekoho, koho sme poznali. A tak sa smejeme, na iných i na sebe, hoci by to mohol byť aj smutný smiech cez slzy poznania. Smiech zo sveta, ktorý sa rokmi príliš nemení, ale pretrváva, len medzi modernejšími kusmi kulís.