Monitoring elektronických médií a tlače o samospráve hlavného mesta SR Bratislava
Vydáva: Kancelária primátora, Oddelenie komunikácie a marketingu Kancelárie primátora hlavného mesta SR Bratislavy
Spracoval: STORIN, spol. s r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava
1. Mesto: Kasíno nie je v pláne [informácia]
(04.03.2010; Sme; s. 24; Kráková Dorota, Kadvanová Michaela)
2. Vavrínový venček (konečne) aj pre Slovensko [informácia]
(04.03.2010; Trend; č. 9, s. 57; shp)
3. Finanční zápasníci v neexistujúcej aréne [informácia]
(04.03.2010; Trend; č. 9, s. 64, 67; Beer Gabriel)
4. PO MESTSKEJ ČASTI JAROVCE ODMIETLA URBANISTICKÚ ŠTÚDIU MULTIFUNKČNÉHO CENTRA METROPOLIS AJ BRATISLAVA [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; GAPČOVÁ Martina)
5. Na Starom moste sa začalo s opravami [informácia]
(04.03.2010; Pravda; s. 40; sita)
6. Prvý je pilier číslo sedem [informácia]
(04.03.2010; Plus jeden deň; s. 5; sita)
7. Na Starom moste začali sanačné práce na pilieroch [informácia]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
8. BRATISLAVSKÍ POSLANCI NESCHVÁLILI NÁVRH OPATRENÍ NA ZLEPŠENIE ÚČASTI NA ROKOVANÍ ZASTUPITEĽSTVA [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
9. Na železničný tunel zatiaľ nie sú peniaze [informácia]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 10.00, s. -; rob)
10. V BRATISLAVE ZAZNAMENALI POKLES ZÁUJMU O POVOLENIE NA PREVÁDZKU HRACÍCH AUTOMATOV [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2,5 min.; KUKELKA Marián)
11. POŽIAR V LUXUSNEJ ŠTVRTI [informácia]
(03.03.2010; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; TOMAGA Braňo)
12. BRATISLAVA: Na Starom moste začali so sanačnými prácami na pilieroch [informácia]
(03.03.2010; www.aktuality.sk; Regióny, 16.28, s. -; SITA)
13. Projekty - Tatra [informácia]
(04.03.2010; Hospodárske noviny; príloha HN Reality, s. 6, 7; Laucká Barbora)
14. Nájomníci: Nejde nám o kupčenie s bytmi [informácia]
(04.03.2010; Sme; s. 24; Tkáčiková Lucia)
15. Za protihlukové steny majú v Lamači petíciu [informácia]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 09.35, s. -; rob)
16. Na Manderláku sú nepovolené reklamy [informácia]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 10.15, s. -; rob)
17. SAMOSPRÁVA PETRŽALKY ZRIADILA NA SVOJEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE NOVÚ SEKCIU OTÁZOK A SŤAŽNOSTÍ [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 11.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
18. RODIČIA V STAROM MESTE MÔŽU SVOJE DETI VO VEKU DO 3 DO 6 ROKOV ZAPÍSAŤ DO MATERSKEJ ŠKOLY [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 14.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
19. BRATISLAVSKÉ STARÉ MESTO JE PRIPRAVENÉ NA ADRENALÍNOVÉ SOBÁŠE [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 14.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
20. SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ SI SVOJE VOLEBNÉ PRÁVO MÔŽU UPLATNIŤ AJ PROSTREDNÍCTVOM POŠTY [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Popoludnie s Rádiom Regina; 14.00; 3 min.; GAPČOVÁ Martina)
21. Petržalka zmierni kritériá mladým rodinám [informácia]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)
22. NERIEŠENÝ PROBLÉM BÝVANIA V REŠTITUOVANÝCH BYTOCH [informácia]
(02.03.2010; Rozhlasová stanica Rádio_FM; Správy; 17.00; 1 min.; KANIAK Miloš)
23. Arizátori [informácia]
(04.03.2010; Plus 7 dní; č. 10, s. 36-38; Getting Peter)
24. Najhoršie sú Kramáre, zaparkujete tam za 26 minút! [informácia]
(04.03.2010; Nový Čas; s. 7; vv, kz, mkš, kap)
25. Vláda schválila stratégiu rozvoja dopravy [informácia]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
26. NA NIEKTORÝCH CESTÁCH POLICAJTI ZVÝŠILI POVOLENÚ RÝCHLOSŤ [informácia]
(03.03.2010; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; HALJAKOVÁ Mariana)
27. PPPrečo Rázsochy [informácia]
(04.03.2010; Trend; č. 9, s. 20, 21; Záborský Ján)
28. Študentom sa skráti vyučovanie [informácia]
(04.03.2010; Plus jeden deň; s. 3; mtk)
29. Vyrastie most [informácia]
(04.03.2010; Plus jeden deň; s. 7; tasr)
30. BSK chce spoluprácu s Rakúskom proti povodniam [informácia]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
31. AK VLASTENECKÝ ZÁKON PODPÍŠE PREZIDENT, MLÁDEŽ SI ZA SVOJ ŠTUDENTSKÝ ŽIVOT HYMNU VYPOČUJE VIAC NEŽ 600-KRÁT [informácia]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; DANILOV Sergej)
32. MESTÁ A OBCE S NIŽŠÍM ROZPOČTOM [informácia]
(03.03.2010; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; KVAČKAJOVÁ Martina)
33. POVODNE A PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA [informácia]
(02.03.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Štúdio Kontakt; 20.00; 60 min.; VASILOVÁ Eva)
34. PRI PRÍLEŽITOSTI 90. VÝROČIA PRIPRAVILO SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO SLÁVNOSTNÝ VEČER [informácia]
(03.03.2010; Televízna stanica STV 1; Ranný magazín; 05.55; 2 min.; GÁBOROVÁ Slávka)
35. Bratislava mojej mladosti bola zanedbaná a ošarpaná [informácia]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 09.50, s. -; Šebanová dáša)
36. Ropa nad vodu [informácia]
(03.03.2010; Slovo; č. 10, s. 8; Blažeková Eva)
(04.03.2010; Sme; s. 24; Kráková Dorota, Kadvanová Michaela)
Primátor Andrej Ďurkovský (KDH) vyhlásil, že projekt Metropolis je v rozpore s územným plánom. Jeho stranícka kolegyňa a poslankyňa Petržalky má informácie, že výstavba ohrozuje aj chránenú bažantnicu.
BRATISLAVA. Zámer TriGránitu postaviť v Jarovciach centrum Metropolis s najväčším európskym kasínom je v rozpore s územným plánom mesta. Vyhlásil to primátor Andrej Ďurkovský (KDH). Rozpor má byť funkčný, priestorový aj dopravný, primátor ho presne nešpecifikoval. Mesto neodporúča ďalej v zámere pokračovať.
Mestskí poslanci sa zatiaľ k štúdii nevyjadrili. Všeobecne však platí, že štúdia ako taká má slúžiť práve ako podklad na zmenu územného plánu.
Kto už povedal nie
Nie už zámeru za 1,5 miliardy eur povedali poslanci Jaroviec aj obyvatelia Petržalky, negatívne sa v minulosti vyjadrili aj mestskí poslanci - kasíno nechcú. V petícii, ktorá sa má podpisovať aj v kostoloch, sa proti malo vyjadriť 56-tisíc ľudí. Opatrne sa vyjadroval starosta Jaroviec Pavel Škodler (nezávislý), podľa neho bude zámer bokom a nebude prekážať. Ako zverejnil TriGránit, ročne by sem malo prísť päť miliónov návštevníkov.
Gábor Zászlós, predseda predstavenstva TriGránitu hovorí, že stanovisko mesta ich nezastaví. "Budeme pokračovať a držať sa zákona. Nenecháme sa vtiahnuť do žiadnych politických hier. Uvedomujeme si, že je pred voľbami," povedal.
Ako dodal, pred rokom sa to isté mesto vyjadrilo, že voči návrhu zadania urbanistickej štúdie v zásade nemá námietky. "Na základe tohto stanoviska sme štúdiu vypracovali," povedal Zászlós s tým, že už majú vyše desiatky súhlasných stanovísk od štátnej správy.
Bažanty a dropy
Chránené územie jarovskej bažantnice patrí podľa listu vlastníctva štátnym lesom. V tesnej blízkosti chráneného areálu je parcela, ktorú vlastní spoločnosť Hervex, predsedom predstavenstva je Zászlós. Podľa petržalského hovorcu Ľubomíra Andrassyho na žiadosť Štátnej ochrany prírody z októbra 2007 je tento pozemok chránený.
"Rešpektujeme právny status bažantnice a neprejavili sme o ňu záujem, nevlastníme ju," reagoval za TriGránit Zászlós. Do územia, kde je bažantnica, projekt megakasína zo stavebného hľadiska nezasahuje. Investor však plánuje blízky pozemok využiť ako oddychovú zónu.
Masívna zástavba v blízkosti bažantnice ju podľa petržalskej poslankyne Viery Kimerlingovej (KDH) zničí. "Návštevníci megakomplexu budú chodiť do bažantnice, toto územie stratí svoj charakter a kultivácia spôsobí, že už by tam nebolo čo chrániť," povedala Kimerlingová. Podľa nej bažantnicu ohrozuje diaľnica, s výstavbou pribudnú stavebné mechanizmy a tisíce áut.
V blízkosti bažantnice je chránené vtáčie územie Sysľovské polia, kde žijú vzácne druhy vyhlásené za chránené, napríklad drop fúzatý, sokol červenonohý, je aj zimoviskom husí. Masívna zástavba podľa Miroslava Demka, riaditeľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti chránené územie ovplyvní, potenciálne ohrozenie predstavujú najmä vysoké budovy a parkoviská.
Ešte sa nevyjadrili
Petržalka sa k urbanistickej štúdii ešte nevyjadrila, oficiálne stanovisko bude prijímať 9. marca. KDH ju odmietlo, nevyjadrili sa ešte SDKÚ ani OK. "Vyzvala som petržalských poslancov, aby jednoznačne povedali svoj postoj." Poslanecké kluby budú rokovať tento týždeň.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Trend; č. 9, s. 57; shp)
Vavrínovými vencami sa chvália iba víťazi. V tomto prípade sa nedá vravieť o výnimočnom víťazstve - sme totiž jedna z posledných krajín v stredoeurópskom priestore, kde doteraz chýbala 73-ročná hotelová značka s veľkým S, obkolesenom vavrínovým vencom. Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský (vpravo) bol o to radšej, že mohol päťhviezdičkový Sheraton pri novom Národnom divadle a dokončievanom nákupno-športovo-kancelárskom centre Eurovea Galleria konečne pokrstiť. "Želám mu aspoň 99-percentnú obsadenosť," potešil na slávnostnom otvorení najmä generálnu riaditeľku Floortje Jeukens (v strede) i Roelanda Vosa, prezidenta divízie pre Európu, Afriku a Stredný východ spoločnosti Starwood Hotels & Resorts. Zviditeľniť históriu Bratislavy pomôžu aj názvy gastroprevádzok hotela - bary Port Wilson (narážajúci na názov slobodného mesta Bratislava - Wilsonovo z roku 1918), Amber's (pripomínajúci križovatku Jantárovej cesty) a brasserie Anjou (hovoriacej o spojení francúzskej kráľovskej rodiny s našou krajinou).
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Trend; č. 9, s. 64, 67; Beer Gabriel)
Chystaná Danube Arena je plná personálnych a finančných prepletencov
Nielen bežní Slováci žijú teraz športom. Aj komunálni politici, hoci oni ho pravdepodobne vidia skôr cez zmluvy a peniaze. Bratislava zápasí s dostavbou Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Primátor Andrej Ďurkovský dosiaľ nevie, z čoho zaplatí celú akciu chystanú pre budúcoročné majstrovstvá sveta v hokeji. Problém nemá iba on. Zle môže spávať aj nový predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Od predchodcu zdedil rozpracovaný projekt multifunkčnej petržalskej haly nazvanej Danube Arena. No zatiaľ sa viac ako vízia zaplnených tribún črtajú možné súdne spory a stovky tisíc eur, o ktoré môže kraj v tomto prepletenci prísť.
Istota poradcu
Dnes celý projekt vyzerá ako lobistický zákusok. Rozhodujúcim subjektom v projekte sa stala rodinná poradenská spoločnosť Parnhams Limited. Tá nadobudla kontrolu nad spoločnosťou Danube Arena získaním akejsi zlatej akcie. Deň pred nástupom nového vedenia samosprávneho kraja vo firme zvýšili základné imanie o 2 500 eur a zmenili stanovy. Ku všetkým rozhodnutiam teraz treba sto percent hlasov akcionárov. A tak aj sedem a pol percenta poradcu. Bez neho sa nebude dať pohnúť pri žiadnom rozhodnutí.
Šéf spoločnosti Barrie Parnham deklaroval, že je ochotný akciu vrátiť. A dať tak firmu poverenú manažovaním stavby pod plnú kontrolu samosprávneho kraja. No má podmienky, ktoré oznámil na februárovej tlačovej besede. Napríklad že akcie vráti, ak Parnhams nezoženie finančné prostriedky. Alebo ak sa hala nebude stavať či ju dostavajú a Parnhams dostane dohodnuté peniaze.
Splnenie požiadaviek môže prísť kraj draho. V rukách má Parnhams zmluvu, podľa ktorej je mu kraj povinný platiť každomesačne dvadsaťtisíc eur a všetky náklady, na ktoré poradca donesie faktúry. Od taxíkov až po znalecké posudky. K tomu sa pridáva odmena za developerské služby aj päť percent za financie, o ktorých preukáže, že ich na projekt haly zaobstaral. Zmluva platí tri roky a je iba komplikovane vypovedateľná. A tak už môžu úradníci Bratislavského kraja rátať s tým, že Parnhams si nenechá ujsť možnosť vytiahnuť z kraja za tri roky len na dohodnutých odmenách minimálne 720-tisíc eur.
Predchádzajúci predseda samosprávneho kraja Vladimír Bajan si tohto poradcu vybral rokovacím konaním bez zverejnenia. Napriek tomu, že sa nevedel pochváliť vlastnou veľkou developerskou skúsenosťou.
Poradca si v zmluve s krajom vyhradil aj zvláštne práva. Napríklad s výberom dodávateľa stavby. Bez jeho súhlasu to sama investorská spoločnosť nebude môcť urobiť. A Parnhams neverí ani slovenskému právnemu poriadku. Všetky dôležité dokumenty sa v prípade sporov budú posudzovať podľa právneho poriadku Anglicka a Walesu. B. Parnham tvrdí, že to všetko robí preto, aby ochránil peniaze, ktoré sa zaviazal pre kraj a pre akciu Danube Areny zaobstarať.
Žiadosti TRENDU preštudovať si zmluvy medzi spoločnosťami Danube Arena a poradcom nevyhovela ani jedna strana. Vyšší územný celok to odmietol s odôvodnením, že partner mu to nedovolil a informácie sú dôverné. Dáša Matejčíková za spoločnosť Parnhams napísala, že firma nemá problém informácie zverejniť. No pohľad do klauzúl zviazala s podmienkou, že kraj vydá súhlas a rozhodne sa realizovať stavbu haly práve s firmou Parnhams.
Hľadaj Slováka
Za poradenskou spoločnosťou Parnhams Limited netreba hľadať iba britský manželský pár. S Angličanmi sa objavil vplyvný Slovák, ktorý sa dlhé roky aktívne hýbe v slovenských politicko-ekonomických lobististických zoskupeniach. Košičan Jaroslav Ninčák. Členom dozornej rady pražskej akciovej spoločnosti Parnhams sa stal už pred piatimi rokmi.
J. Ninčák si vplyv medzi slovenskými politikmi zachoval dosiaľ. Od začiatku roku 2007 zastupuje štát v dozornej rade SPP. Na otázku TRENDU, aký vplyv má J. Ninčák v spoločnosti Parnhams Limited, mediálna zástupkyňa spoločnosti D. Matejčíková odpovedala: "Meno v podobe Jaroslava Ninčáka v Parnhams Limited nefiguruje. Poradcom Parnhams je Jaroslav Ninchuck." Slovenský obchodný register pozná obe mená, J. Ninchucka s bytom v USA aj J. Ninčáka z Košíc. Ide pritom o toho istého človeka.
Slovenské kamarátske prepletence sú veľmi trvácne. J. Ninčák sa stretol v období, keď bol členom predstavenstva ešte štátnych Slovenských elektrární, so súčasným riaditeľom Danube Areny Jozefom Fedorkovičom, ktorý bol zasa členom dozornej rady štátnych elektrární. J. Ninčák, niekdajší ekonomický šéf elektrární, v nich pôsobil v období plnom politických zásahov do ich činnosti. A boli blízko cross defaultu. Štandardné banky boli k financovaniu jednej z najväčších slovenských firiem rezervované, a tak s financovaním pomáhali rôzne, často menej čitateľné spoločnosti. Medzi nimi i skupina AIC, ktorá má zaistiť štartovacie financovanie pre Danube Arenu.
V elektrárňach v tom období bojovali medzi sebou lobistické skupiny SDĽ a dnes už zaniknutej SOP. Vo firme neoficiálne kraľovala podnikateľská skupina nebohého Ľubomíra Blaška. J. Ninčáka z postu ekonomického námestníka uvoľnili po tom, čo ho kolegovia obvinili, že chystal pre elektrárne nevýhodné transakcie so zápočtami pohľadávok.
Zmenky vo vzduchu
Projekt sa ešte ani poriadne nerozbehol, no vo vzduchu sú už dve veľké zmenky. Spoločnosť Danube Arena sa v nich zaväzuje švajčiarskej firme AIC Leasing & Finanz zaplatiť po 5,267 milióna eur. Zmenky, na ktorých 21. decembra minulého roka pribudli podpisy poslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej a riaditeľa spoločnosti J. Fedorkoviča, zaväzujú firmu vyplatiť ich o rok. Zmenky sú už mimo Slovenska.
"Tieto zmenky sú iba štandardný finančný nástroj na zabezpečenie úveru, ktorý má do firmy dôjsť," povedal minulý týždeň TRENDU J. Fedorkovič. Za zmenky Danube Areny ručí jej materská spoločnosť 1. župná. A za tú, samozrejme, Bratislavský samosprávny kraj, ktorý je jej majiteľom. Firma AIC, ktorá sa v memorande podpísanom bývalým županom zaviazala na projekt získať 90 miliónov eur, zatiaľ uzavrela s krajom dve úverové zmluvy. Každú po päť miliónov eur plus úroky za 267-tisíc eur. Práve na tieto zmluvy sa viažu podpísané zmenky. Splatné sú v januári, respektíve februári 2011. Podľa súm na nich je úver úročený 5,34 percenta. K tomu treba pripočítať poplatky pre AIC za zaranžovanie úveru a jeho administrovanie.
Krajská 1. župná oficiálne vlastní iba pozemky, na ktorých by sa hala mala stavať. Garancia 1. župnej bola pre Švajčiarov pravdepodobne málo, a tak vtedajší predseda samosprávneho kraja V. Bajan podpísal v októbri spolu s úverovými zmluvami pre spoločnosť AIC list s uznaním záväzku. Okrem iného sa v ňom zaväzuje, že v spoločnosti 1. župná si kraj vždy udrží aspoň 51 percent akcií. Pridal vetu, že garancia kraja, ktorú v liste vyjadril, sa bude posudzovať podľa švajčiarskych zákonov.
V januári potom prišiel ďalší zvrat. Firma AIC informovala Danube Arenu, že všetky pohľadávky vyplývajúce z poskytnutia prvého 5-miliónového úveru (plus úroky) na projekt previedla na nemeckú forfaitingovú spoločnosť DF Deutsche Forfaiting.
Hovorca kraja Radovan Choleva potvrdil, že minulý týždeň sa predstavitelia kraja stretli so zástupcom spoločnosti AIC. O detailoch hovoriť nechcel: "Kým sa rozhodneme o ďalších krokoch, musíme preštudovať detaily chystaných transakcií." Kraj by mal potom materiály, pri ktorých im to zákon umožňuje, zverejniť. Podľa informácií TRENDU už AIC hovorí o odškodnom, ak by ich z hry o halu chceli vynechať.
Podľa tvrdenia J. Fedorkoviča má už AIC nachystaných 10 miliónov eur. No ich vyplatenie je viazané na povolenie predsedu samosprávneho kraja P. Freša. Ten je zatiaľ opatrný. Nie sú podpísané žiadne dohody, že firma AEG, prevádzkovateľ viacerých podobných hál vo svete, skutočne preberie záruky naplniť desaťtisícovú halu za očakávaných 90 miliónov eur divákmi aspoň stokrát do roka. Navyše kraj stále nemá plnú kontrolu nad tým, čo sa v jej vnučkinej firme bude diať. Jediné, čo sa podarilo novému vedeniu dosiahnuť, je, že pozemok, ktorý vlastnila dcéra kraja, 1. župná a bol prenajatý na 99 rokov pre firmu Danube Arena, sa vrátil späť pod krajskú kontrolu.
Bizniskamaráti v aréne
Zatiaľ najväčší biznis okolo haly bol predaj petržalských pozemkov za 9,5 milióna eur pre samosprávny kraj. Ľudia, ktorí ich predávali, mali možnosť stretnúť sa v minulých i súčasných biznisoch s manažérmi, ktorí v súčasnosti organizujú transakcie v spoločnosti Danube Arena. Napríklad človek s rovnakým menom a adresou ako spoločník Petržalka Investu Ivan Feješ podniká spolu s dnešným riaditeľom Danube Areny J. Fedorkovičom vo firme Land Group. Petržalka Invest predala župe pozemky pod chystanou Danube Arenou (TREND 45/2009). Ďalší kolega z Land Group, ktorý z firmy odišiel na jeseň minulého roka, Ján Vajda zasa podnikal spolu s príbuznou Jaroslava Ninčáka Leilou Ninchuckovou v spoločnosti Nuclear Group Slovakia. Na adrese, kde dnes v Bratislave sídli Parnhams Limited.
Celý projekt mal byť podľa prísľubu minulého bratislavského gubernátora V. Bajana postavený bez toho, aby z kraja prišli nejaké dodatočné financie. Jediné peniaze, ktoré mal kraj posunúť do projektu, mal byť práve nákup pozemkov. A príspevok na vybudovanie časti inžinierskych sietí.
No agilný poradca zatiaľ nepredstavil žiadne jasné prepočty, koľko bude hala stáť a ako sa dokáže zaplatiť. Ukázal síce spoločnosť AEG, ktorá by mala halu plniť, hoci s ňou má podpísanú iba "platonickú" dohodu o budúcej dohode. Tá pôvodná už exspirovala, no J. Fedorkovič tvrdí, že ju predĺžili do konca apríla. Britský poradca aj šéf arény zatiaľ stále hovoria, že štartujú projektový model financovania. Za prvých desať miliónov eur by mali nachystať stavbu tak, aby presvedčili niektorú z finančných inštitúcií, že sa jej oplatí dať do projektu ďalšie desiatky miliónov eur. Ako garancia pre banky by mala slúžiť postavená hala. Ak sa investorovi nebude dariť platiť za halu, tá by mala, spolu s pozemkom, prejsť do majetku financujúcej spoločnosti.
AIC môže v každom prípade zostať pokojná. Zmenky a záruky kraja jej zaručia návratnosť. Jediný, kto môže utrpieť, bude kraj. P. Frešo má nárok na ťažké noci.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Rozhlasový denník; 12.00; 3 min.; GAPČOVÁ Martina)
Rastislav ILIEV, moderátor:
"Projekt plánovaného multifunkčného centra Metropolis, ktorého súčasťou má byť aj megakasíno, nechce ani Bratislava. Po mestskej časti Jarovce odmietlo urbanistickú štúdiu aj hlavné mesto. Investor však bude pokračovať v projekte. Počká si na stanoviská všetkých zainteresovaných strán a podporí ich podrobnej analýze. Viac povie Martina GAPČOVÁ."
Martina GAPČOVÁ, redaktorka:
"Megakasíno v plánovanom komplexe Metropolis za 1,5 miliardy eur by mal vyrásť na 30-hektárovom pozemku medzi mestskými časťami Petržalka a Jarovce. S urbanistickou štúdiou nesúhlasili už jarovskí poslanci, teraz ju stoplo aj hlavné mesto. Podľa neho je štúdia z hľadiska funkčného, priestorového a dopravného spracovaná v rozpore s platným územným plánom hlavného mesta. Hovorkyňa primátora Beatrice SZABÓOVÁ."
Beatrice SZABÓOVÁ:
"Hlavné mesto preto nesúhlasí s predloženou koncepciou a navrhovaným finančným využitím územia, a to v zmysle predloženej urbanistickej štúdie. Mesto zároveň neodporúča ďalej pokračovať v rozpracovávaní riešenia predloženej urbanistickej koncepcie."
M. GAPČOVÁ:
"Toto stanovisko je však v rozpore s tým, ktoré vydal magistrát v marci minulého roka, skonštatoval Gábor ZÁSZLÓS zo spoločnosti TriGranit.
Gábor ZÁSZLÓS:
"Je to jedno zo stanovísk, a za TriGranit môžem povedať, že bude postupovať výlučne v súlade so zákonom. Neopúšťame tento projekt, máme niekoľko kladných stanovísk z dotknutých orgánov štátnej správy, my počkáme teraz na všetky stanoviská, sa budú analyzovať. Pokiaľ tam budú veci, ktoré sa dajú zapracovať do ďalšej fázy projektu tak sa zapracujú, zohľadnia sa a tie, ktoré budú rozporné, tak vyvoláme rokovania a budeme sa snažiť tie rozpory odstrániť a pokračovať v súlade so zákonom s ďalším spracovaním projektu."
M. GAPČOVÁ:
"Stanovisko bratislavského primátora Andreja ĎURKOVSKÉHO privítali členovia petičného výboru proti výstavbe megakasína. Eleonóra MACKOVÁ."
Eleonóra MACKOVÁ:
"Veríme, že toto odmietnutie potvrdia svojim hlasovaním aj mestskí poslanci a poslanci Petržalky v najbližších dňoch pri prerokovávaní materiálov týkajúcich sa projektu Metropolis a megakasína v ňom."
M. GAPČOVÁ:
"Okrem kasína obsahuje projekt Metropolis aj nákupné centrum, aquapark a rekreačné centrum so zábavným parkom, hotely, konferenčné zariadenia, či športoviská. Počíta sa aj s bytmi a podzemnými garážami. "
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Pravda; s. 40; sita)
Pod cestnou časťou bratislavského Starého mosta sa po niekoľkých odkladoch pre sneh a nepriaznivé počasie začali sanačné práce na pilieroch. Práce sú súčasťou rekonštrukcie mosta a budovania trate pre električku, spájajúcu Šafárikovo námestie s Petržalkou. Ako prvý prišiel na rad predposledný pilier mosta na petržalskej strane, teda druhý od Mýtneho domčeka.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Plus jeden deň; s. 5; sita)
BRATISLAVA - Pod cestnou časťou bratislavského Starého mosta sa po niekoľkých odkladoch pre sneh a nepriaznivé počasie začali sanačné práce na pilieroch. Tie sú súčasťou rekonštrukcie mosta a budovania trate pre električku spájajúcu Šafárikovo námestie s Petržalkou. Tá je prvou etapou nosného dopravného systému v Bratislave. Ako prvý prišiel na rad pilier číslo 7, čo je predposledný pilier mosta na petržalskej strane, teda druhý od Mýtneho domčeka.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
Začiatok prác sa niekoľkokrát odsunul pre sneh a nepriaznivé počasie. Práce sú súčasťou rekonštrukcie mosta a budovania trate pre električku, spájajúcu Šafárikovo námestie s Petržalkou. Tá je prvou etapou nosného dopravného systému.
BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) - Pod cestnou časťou bratislavského Starého mosta sa po niekoľkých odkladoch pre sneh a nepriaznivé počasie začali sanačné práce na pilieroch. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa spoločnosti Metro Bratislava, a.s. Jana Murínová. Práce sú súčasťou rekonštrukcie mosta a budovania trate pre električku, spájajúcu Šafárikovo námestie s Petržalkou. Tá je prvou etapou nosného dopravného systému v Bratislave. Ako prvý prišiel na rad pilier číslo 7, čo je predposledný pilier mosta na petržalskej strane, teda druhý od Mýtneho domčeka. "Prieskumné vrty sa začali v jazdnom pruhu do Petržalky, postupne takto navŕtajú všetky piliere smerom k Starému Mestu. Následne bude sanácia pilierov pod jazdným pruhom do Starého Mesta," povedala Murínová.
Sanácia pilierov je nevyhnutná pre ich spevnenie a vystuženie. Práce spojené aj s prieskumom by podľa predbežných odhadov mali trvať približne tri mesiace. Práce by výrazne mestskú hromadnú dopravu ovplyvniť nemali, premávka je riadená semaformi. Sanácia pilierov mosta pod jeho železničnou časťou sa vykonala v roku 2009. Každý pilier zvnútra vyplnili 1 500 až 2 000 litrami cementovej malty a vystužili oceľovými prútmi.
V súvislosti s rekonštrukciou Starého mosta sa pripravuje medzinárodný tender na dodávateľa prác. Dodávateľ by mal byť známy v októbri tohto roka, samotné práce by mali trvať 15 až 18 mesiacov. Električka by mohla po niekoľkých zmenách termínov začať premávať koncom roka 2011, prípadne na prelome rokov 2011 a 2012. Jazdiť bude len po Bosákovu ulicu v Petržalke, kde bude vybudované jej dočasné obratisko. Náklady zatiaľ známe nie sú. V ďalšej etape prác sa plánuje potiahnuť trať až do Janíkovho dvora.
Starý most by mal po rekonštrukcii slúžiť električke, vybudujú sa lávky pre peších a cyklistov. S návratom automobilovej dopravy sa zatiaľ nepočíta, hoci pri jej vylúčení z mosta koncom roka 2008 sa s tým počítalo. Otázna je aj budúcnosť autobusových liniek, ktoré v súčasnosti premávajú po Starom moste.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 10.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
Ondrej HOLIČ, hlásateľ:
"Bratislavskí mestskí poslanci už po druhý raz neschválili návrh opatrení na zlepšenie účasti na rokovaní zastupiteľstva. Ten obsahuje presné stanovenie času, počas ktorého by sa poslanci mali nachádzať na rokovaní. Ak svoju neprítomnosť neospravedlnia, znížia sa im odmeny. Jedným zo sankčných postihov je napríklad to, že pri vyše 20-minútovom meškaní poslanca na zastupiteľstvo príde o 20 percent odmien. Ďalšie postihy približuje tvorca materiálu poslanec Vladimír MRÁZ."
Vladimír MRÁZ:
"Druhý návrh bol taký, ktorý sledujeme sem-tam sa stáva v tom zastupiteľstve, že počas rokovania zastupiteľstva sa poslanec svojvoľne, teda bez ospravedlnenia vzdiali, nikto o tom nevie. Chýba nám teda nejaký ten hlas k tomu hlasovaniu, aby sme vedeli niečo schváliť a chýba viacej ako 30 minút, takže tam bol návrh, aby sa mu tuto v tomto prípade krátila odmena o 50 percent."
O. HOLIČ:
"Proti návrhu vzniesli poslanci množstvo pripomienok. Podľa poslanca Pavla BAXU je nejasný a nekompletný."
Pavol BAXA:
"Ak sa poslanec ospravedlní, tak jednoducho všetko je v poriadku, ak sa neospravedlní, bude sankcionovaný, čiže poslanec sa zdvihne, ospravedlní primátorovi, odíde a môže spôsobiť neuznášaniaschopnosť zastupiteľstva a toto ten materiál nerieši."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 10.00, s. -; rob)
Výstavba tunela pod Dunajom sa neodsúva - tvrdí to Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v reakcii na informáciu, že tunel do Petržalky sa v rámci projektu prepojenia železničných koridorov TEN-T 17 bude stavať až v roku 2025.
Ministerstvo dopravy pre Bratislavské noviny uviedlo, že do roku 2015 sa má postaviť úsek železničnej trate Predmestie - Filiálka. Na výstavbu ďalšieho úseku z Filiálky do Petržalky, ktorý má viesť pod zemou a popod Dunaj, zatiaľ nie sú peniaze, štát má však záujem po roku 2015 začať s výstavbou železničného tunela popod mesto.
Výstavba úseku Predmestie - Filiálka má byť financovaná z Kohézneho fondu EÚ v rámci Operačného programu doprava. Konečným príjemcom pomoci sú Železnice SR. Pomoc z fondu je podmienená ukončením prác do roku 2015. Začiatok výstavby sa podľa ministerstva zrejme omešká, pretože proti všetkým územným rozhodnutiam boli podané námietky, čím sa ich právoplatnosť oddialila. "Podľa plánu bude prvá ucelená stavebná časť od železničnej stanice Predmestie po novovybudovanú stanicu Filiálka dokončená do roku 2015 afinančne je pokrytá zaradením do zásobníka projektov Operačného programu doprava na roky 2007 až 2013," uvádza ministerstvo.
Súčasťou projektu prepojenia železničných koridorov je aj výstavba trate Bosákova - Janíkov dvor, ktorá je súčasne druhou etapou výstavby nosného systému MHD v Bratislave. Výstavba tejto trate je pokračovaním prvej etapy - rekonštrukcie Starého mosta. Ide o združenú investíciu Železníc SR a mesta Bratislava, pričom v zásobníku projektov Operačného programu doprava na roky 2007-2013 je na tento účel vyčlenených vyše 41 miliónov eur.
Trať v Petržalke sa má stavať ako železničná. Dočasne ju však budú využívať električky MHD a po dokončení tunela pod mestom a napojením na trať bude upravený rozchod koľajníc na 1435 mm, čím sa trať spojí s elektrickou sieťou železníc.
Minulý týždeň bratislavské mestské zastupiteľstvo schválilo návrh Spoločného stanoviska k výsledkom technicko-ekonomickej štúdie koľajovej trate v Petržalke. Po podpise tohto Spoločného stanoviska všetkými tromi zainteresovanými stranami - mestom, Železnicami SR a ministerstvom, bude vyhlásená verejná súťaž na vypracovanie projektovej dokumentácie trate Bosákova - Janíkov dvor.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál; 17.00; 2,5 min.; KUKELKA Marián)
Rastislav ILIEV, moderátor:
"Magistrát hlavného mesta zaznamenal klesajúci trend žiadostí o umiestnenie hracích automatov v baroch a reštauráciách. Rovnako sa aj menej Bratislavčanov lieči od závislosti na hraní hazardných hier. Podľa odborníkov to ale neznamená, že by menej ľudí podliehalo tomuto neduhu. Pokračuje Marián KUKELKA."
Marián KUKELKA, redaktor:
"V súvislosti s možnou výstavbou nového kultúrno-spoločenského centra v Bratislave, ktorého súčasťou má byť aj kasíno, sa v spoločnosti rozprúdila debata o rizikách hazardných hier. Mesto, ktoré dáva povolenie na prevádzku automatov v baroch a reštauráciách, hlási ich pokles. Hovorkyňa magistrátu Eva CHUDINOVÁ."
Eva CHUDINOVÁ:
"V roku 2007 bolo v Bratislave 1686 takýchto výherných hracích prístrojov a v roku 2010 ich je 1531. Tak z toho vyplýva, že tá tendencia je skôr klesajúca."
M. KUKELKA:
"Závislosť od hry, čiže takzvaný gambling je pritom rovnako nebezpečný ako napríklad závislosť od (...) alebo alkoholu. Hroznata ŽIVNÝ z Centra pre liečbu drogových závislostí, kde liečia aj takéto druhy ochorenia."
Hroznata ŽIVNÝ:
"V roku 2008 ich bolo 64, v roku 2009 58. Sú to neprimerane malé čísla pravdepodobne k tomu počtu ľudí, ktorí majú problémy s hazardnými hrami."
M. KUKELKA:
"Podľa Hroznatu ŽIVNÉHO sa vášnivé hráčstvo lieči rovnako ako každá iná závislosť. Čiže terapiou a pravidelným navštevovaním odborníka. Problémom ale podľa neho je fakt, že málo ľudí je ochotných pripustiť, že nadmerné hranie na automatoch je už nežiaduce."
H. ŽIVNÝ:
"Tieto problémy sú chápané ako nejaký zlozvyk, nejaké nie vhodné správanie a ešte stále možno neexistuje taký ten všeobecný spoločenský postoj, že ide o chorobu a že je potrebné aj liečiť túto chorobu."
M. KUKELKA:
"Bratislavčanov sme sa spýtali, či závislosť od hrania hazardných hier považujú za rovnako nebezpečnú, ako napríklad tú od drog alebo alkoholu."
Anketa:
"Áno, myslím si, že áno. No preto, že tak isto ho to môže strhnúť do víru tej hry, že príde v podstate o všetko a je to v podstate taká istá závislosť ako všetko ostatné."
"To je choroba tak isto. Je to závislosť, takže poznám také prípady, keď sa už liečili aj na to."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; 2 min.; TOMAGA Braňo)
Moderátorka:
"V bratislavskej Dúbravke si niekto zrejme vybavoval účty. V luxusnej štvrti podpálili chatu mužovi, ktorého meno figuruje v takzvaných mafiánskych zoznamoch. Jeho majetok sa nepodarilo zachrániť ani desiatkam hasičov."
B. TOMAGA, redaktor:
"Hasičské sirény a obrovské plamene zobudili krátko po polnoci obyvateľov Dúbravky. Hasiči bojovali s ohňom hodiny. Chata, ktorá podľa našich informácií patrí bratislavskému podnikateľovi Liborovi JAKŠÍKOVI, zhorela do tla."
M. KRNÁČ, veliteľ zásahu HaZÚ Bratislava:
"Horelo celé podkrovie aj prízemie, tak ten požiar bol vo väčšom rozsahu."
B. TOMAGA:
"Oheň, ktorý podľa svedkov šľahal až do 15-metrovej výšky, sa podarilo dostať pod kontrolu až nadránom."
M. KRNÁČ:
"V celom priestore sa nikto nenachádzal, žiadne osoby."
B. TOMAGA:
"Meno majiteľa chaty figuruje na údajných mafiánskych zoznamoch. Spolu s bratom pôsobili v 90-tych rokoch v Policajnom zbore a potom začali podnikať. K horiacej chate prišlo okrem hasičov aj niekoľko policajných hliadok."
F. PECZÁR, hovorca KR PZ Bratislava:
"Podľa doterajších zistení požiar založil pravdepodobne úmyselne neznámy páchateľ."
B. TOMAGA:
"S Liborom JAKŠÍKOM sa nám dnes nepodarilo skontaktovať. Podľa našich informácií je momentálne mimo Slovenska. Rovnako sa nám nepodarilo dovolať ani do jeho firiem. Minulý rok sa pritom meno JAKŠÍK spájalo so sporom o známu minerálnu vodu. S čím však môže podpálenie podnikateľovej luxusnej chaty súvisieť, sa nám nepodarilo zistiť."
F. PECZÁR:
"Poverený príslušník Policajného zboru v tomto prípade začal trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci."
B. TOMAGA:
"Polícia zatiaľ škodu nevyčíslila. Podľa našich informácií tu už hasiči pred niekoľkými týždňami zasahovali. Vtedy sa im podarilo chatu zachrániť."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.aktuality.sk; Regióny, 16.28, s. -; SITA)
Pod cestnou časťou bratislavského Starého mosta sa po niekoľkých odkladoch pre sneh a nepriaznivé počasie začali sanačné práce na pilieroch. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa spoločnosti Metro Bratislava, a.s. Jana Murínová.
Práce sú súčasťou rekonštrukcie mosta a budovania trate pre električku, spájajúcu Šafárikovo námestie s Petržalkou. Tá je prvou etapou nosného dopravného systému v Bratislave. Ako prvý prišiel na rad pilier číslo 7, čo je predposledný pilier mosta na petržalskej strane, teda druhý od Mýtneho domčeka. "Prieskumné vrty sa začali v jazdnom pruhu do Petržalky, postupne takto navŕtajú všetky piliere smerom k Starému Mestu. Následne bude sanácia pilierov pod jazdným pruhom do Starého Mesta," povedala Murínová.
Sanácia pilierov je nevyhnutná pre ich spevnenie a vystuženie. Práce spojené aj s prieskumom by podľa predbežných odhadov mali trvať približne tri mesiace. Práce by výrazne mestskú hromadnú dopravu ovplyvniť nemali, premávka je riadená semaformi. Sanácia pilierov mosta pod jeho železničnou časťou sa vykonala v roku 2009. Každý pilier zvnútra vyplnili 1 500 až 2 000 litrami cementovej malty a vystužili oceľovými prútmi.
V súvislosti s rekonštrukciou Starého mosta sa pripravuje medzinárodný tender na dodávateľa prác. Dodávateľ by mal byť známy v októbri tohto roka, samotné práce by mali trvať 15 až 18 mesiacov. Električka by mohla po niekoľkých zmenách termínov začať premávať koncom roka 2011, prípadne na prelome rokov 2011 a 2012. Jazdiť bude len po Bosákovu ulicu v Petržalke, kde bude vybudované jej dočasné obratisko. Náklady zatiaľ známe nie sú. V ďalšej etape prác sa plánuje potiahnuť trať až do Janíkovho dvora.
Starý most by mal po rekonštrukcii slúžiť električke, vybudujú sa lávky pre peších a cyklistov. S návratom automobilovej dopravy sa zatiaľ nepočíta, hoci pri jej vylúčení z mosta koncom roka 2008 sa s tým počítalo. Otázna je aj budúcnosť autobusových liniek, ktoré v súčasnosti premávajú po Starom moste.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Hospodárske noviny; príloha HN Reality, s. 6, 7; Laucká Barbora)
Jeho nároky na bývanie absolútne spĺňa byt v centre Bratislavy. Kozia ulica je už notoricky známa tým, že v nej našli svoje domovy osobnosti ako politik Ivan Mikloš s rodinou, humorista Rasťo Piško či bývalý komunistický generál Alojz Lorenc. Riaditeľovi developerskej spoločnosti Tatra Residence Ing. Milošovi Sušarskému vyhovuje fenomén centra mesta, jeho génius loci, ktorý majú aj iné dobré adresy. Byty v projektoch, ktoré pripravuje práve firma, na ktorej čele stojí.
* Jedným z týchto projektov je Tatra Grand Residence na Dunajskej ulici v Bratislave, ktorú definujete ako jednu z najmodernejších budov vsadených do centra Starého Mesta. Čím je podľa vás tento projekt ešte interesantný? Je polyfunkčný a oslovuje viac cieľových skupín. Ponúka nadštandardné bývanie v centre mesta, aj administratívne priestory vhodné pre profesionálov, ktorí vo svojej práci niečo dokázali a dnes už chcú a môžu mať vlastné reprezentačné priestory na dobrej adrese. Ďalej ide aj o lukratívne, obchodné priestory na mimoriadne frekventovanom mieste, plus potrebný počet parkovacích miest, ktorých v centre nikdy nie je dosť.
* Tatra Grand Residence nie je prvým investičným projektom Tatra banky. Je to obvyklé, že banky majú takéto developerské aktivity?
Nie je to asi celkom obvyklé. Našou primárnou úlohou ani nie je podieľať sa na developerských projektoch, ide skôr o čo najlepšie využitie pozemkov a ďalších aktív, ktoré banka historicky vlastní. Spravujeme časť majetku banky a realizujeme predovšetkým také projekty, ktoré majú priamy dosah na základné aktivity banky.
* Ide aj o spôsob stimulácie pracovníkov banky alebo sa to nedá takto klasifikovať?
Projekt Tatra Grand Residence nie je primárne orientovaný na zamestnancov, svojím charakterom oslovuje skôr privátnych klientov banky. V našom petržalskom projekte Tatra city je to však inak. V čase krízy sme nútení pristupovať k odlišným spôsobom ponuky na predaj priestorov. Lebo byty sa ťažko predávajú. Nové predajné modely developeri doteraz nevyužívali. Vkladáme nádeje do synergického efektu. Tatra banka má zhruba 3 500 pracovníkov, ktorým sa usilujeme pomôcť s bývaním práve v projekte Tatra City. Zamestnanci si byty prenajímajú na skúšku a v prípade spokojnosti si ich môžu odkúpiť s tým, že nájomné, ktoré dovtedy zaplatili, sa im z ceny bytu odpočíta.
* Koľko sa môžu rozhodovať?
V podstate až do troch rokov. Naozaj sa spoliehame na to, že tento projekt je pekný, zapáči sa im tam a zostanú v ňom. Nie je to však z našej strany štandardný postup.
* Projektanta Tatra Grand Residence ste vyberali na základe súťaže.
Koľko záujemcov sa prihlásilo?
Architektov bolo sedem a dodávateľov sme vyberali v dvoch kolách z písomných ponúk ôsmich firiem, pričom v druhom kole to bola klasická elektronická aukcia.
* Čo vás ešte perspektívne čaká?
Projekty pripravujeme na základe mandátov od rakúskych vlastníkov. Ďalšie projekty, ktoré máme pred sebou, nebude vlastniť Tatra banka, ale subjekty v Rakúsku, ktoré patria do skupiny našej materskej banky Raiffeisen Bank a majú aktivity na Slovensku. Takýmto príkladom je polyfunkčný projekt Glavica v Devínskej Novej Vsi. Je pomenovaný podľa kopca v tejto lokalite. Na jeho prízemí by malo byť Tesco a 30 až 40 menších obchodných jednotiek. Trojpodlažné centrum by malo byť situované v lokalite bývalého logistického areálu, v blízkosti podjazdu popod železničnú trať Kúty - Bratislava na Eisnerovej ulici.
* Ste zrejme v blízkom kontakte s Rakúšanmi. Aký majú názor na našu architektúru?
Snažíme sa zameriavať iba na slovenských architektov, pretože na Slovensku je dosť kvalitných architektov, ktorí vedia robiť pekné a dobré veci. Napríklad, náš prvý projekt sme pripravovali s pánom Markom, potom sú tu ďalší renomovaní architekti pán Závodný aj pán Jančo, ktorí sú pre nás zárukou kvality.
* Spomínate architekta Závodného. On je autorom projektu Tatra centra na Hodžovom námestí, ktorý vyvolal búrlivú diskusiu a väčšina Bratislavčanov má proti nemu výhrady. Vám sa naozaj tento projekt stojaci vis-á-vis Prezidentskému palácu páči?
Mne áno. Nechcem sa vyjadrovať z pozície architekta, lebo ním nie som. Ako užívateľ budovy však môžem konštatovať, že z hľadiska pracovného a vnútorného usporiadania ide o jednoznačne vynikajúci priestor a dobre postavenú budovu. Jediný problém sú výjazdy z garáže, kvôli nedobrej dopravnej situácii v Bratislave. Riešenie kancelárskych priestorov nám, ktorí v tejto budove sedíme a pracujeme, vyhovuje.
Ing. Miloš Sušarský
Vyštudoval financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Graduate School of Community Banking na Oklahoma City University v USA, po ukončení bakalárskeho stupňa pokračuje v magisterskom štúdiu na Bratislavskej vysokej škole práva. Roky pôsobil vo Všeobecnej úverovej banke ako vrchný riaditeľ divízie. Zodpovedal za portfólio budov VÚB, do ktorej patrilo približne 260 budov po celom Slovensku. Časy po privatizácii VÚB považuje za hektické, ale aj poučné obdobie. Potom pracoval ako generálny riaditeľ súkromnej skupiny TATRA REAL.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Sme; s. 24; Tkáčiková Lucia)
Svoje tvrdenia poslankyňa zaprela. Obyvatelia odmietli predkupné právo.
NOVÉ MESTO. Nájomníci piatich bezbariérových bytov na Športovej ulici, ktorí si chcú byty odkúpiť, zvolali stretnutie s niektorými poslancami mestskej časti a novinármi. Dotkli sa ich obvinenia o tom, že chcú s bytmi, kde teraz žijú, kupčiť. Žiadali vysvetlenie.
Poslankyňa Gabriela Vojtechová (Smer), ktorá o možnom kupčení na poslednom zastupiteľstve hovorila, svoje vyjadrenia teraz popiera. Na stretnutí niekoľkokrát zdôraznila, že nič také nepovedala a média ľudí zavádzajú.
Agentúra SITA, ktorá vyjadrenie poslankyne po zastupiteľstve zverejnila, však má k dispozícii nahrávku, v ktorej Vojtechová o kupčení hovorí.
Spory o predaji
Predaj bytov ich terajším nájomníkom zákon umožňuje. Novomestskí poslanci odpredaj na poslednom zastupiteľstve schválili, no ich rozhodnutiu predchádzali dlhé spory a aj súd. Krajský súd rozhodol v prospech nájomníka Jána D. tak, že mestská časť je povinná uzavrieť s ním zmluvu o prevode bytu.
Na základe rozhodnutia Krajského súdu poslanci vo februári schválili odpredaj bytov. Prešiel však s podmienkou, že noví vlastníci nebudú môcť byty najbližších desať rokov predať a ak by k tomu prišlo, predkupné právo na byt má mestská časť.
Predkupné právo nechcú
Nájomníci s podmienkou predkupného práva nesúhlasia.
"V zákone je jasne napísané, že byt nemôžeme desať rokov predať," hovorí Ján D. Podmienka mestskej časti zasahuje podľa neho do ich vlastníckych práv. "Z úradu nás ešte neinformovali," dodal obyvateľ, ktorý súd vyhral. Tvrdí, že informácie získali obyvatelia len z médií.
S predkupným právom nesúhlasil ani Adrián Kucek (SNS). Bezbariérové byty mestskej časti síce ľuďom predávať nechcel, no určenie tejto podmienky pre obyvateľov neschvaľoval. Poslanec na zastupiteľstve navrhoval, aby sa mestská časť proti predaju bránila dovolaním sa na Najvyšší súd. Kucek tvrdí, že nechcel konať proti obyvateľom, chcel vraj poznať ďalší právny názor.
Okresný súd Bratislava III. totiž v spore s nájomníkom rozhodol v prospech mestskej časti, iný názor mal Krajský súd, ktorý dal za pravdu obyvateľom.
Hovorkyňa mestskej časti Alžbeta Klesnilová povedala, že najbližšie zasadnutie novomestské zastupiteľstva bude v apríli. Či sa tam budú poslanci opätovne venovať predaju bytov potvrdiť zatiaľ nevedela.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 09.35, s. -; rob)
Mestská časť Lamač organizuje petíciu občanov za výstavbu protihlukových stien na diaľnici D2 a na Lamačskej ceste. Reaguje tak na dlhodobé neriešenie tohto problému po výstavbe diaľnice a po plánovanej výstavbe ciest v okolí tejto mestskej časti.
Nespokojní občania Lamača sa v petícii vyjadrujú za okamžitú výstavbu protihlukových stien, či už dočasných, alebo definitívnych. Žiadajú napríklad, aby sa steny zaradili do plánu investičných akcií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) na rok 2010, respektíve na rok 2011.
Petičný výbor pripomína históriu prípravy stavania protihlukových stien, ktorá siaha do roku 2005 a ktorá sa doteraz neuskutočnila. Vtedy bola podľa petičného výboru spracovaná správa o meraní hluku z dopravy v Lamači.
Národná diaľničná spoločnosť sa nedávno vyjadrila, že pôvodné riešenie protihlukových stien z roku 2007 by muselo byť opätovne prebudované z dôvodu nových aktivít na tomto území. Tie sa týkajú projektov Bory, Baumax, Metro a podobne, čo by podľa diaľničnej spoločnosti viedlo k nehospodárnemu využitiu prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Mestská časť Lamač už oslovila aj regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý okrem iného konštatoval, že protihluková ochrana Lamača bude jednou z podstatných podmienok vydania súhlasného záväzného stanoviska k plánovanej rekonštrukcii diaľničného ťahu a vybudovaniu tretieho jazdného pruhu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 10.15, s. -; rob)
Niektoré fasády, najmä v historickej zóne centra mesta, prekrývajú reklamy a pútače. Niektoré z nich sú pritom nainštalované načierno, iné boli povolené len dočasne, veľa reklám navyše pôsobí neesteticky.
Prípad dočasných reklám sa týka aj kedysi najvyššej budovy v hlavnom meste - obchodného a obytného domu Manderla (Manderláka), ktorého budovu hyzdia reklamné pútače narúšajúce jeho osobitý charakter.
Podľa informácií staromestského úradu, spomínané reklamné pútače osadila v roku 2005 spoločnosť Ispa. Mala na to povolenie. "V súčasnosti je na stavebnom úrade žiadosť o predĺženie povolenia. Pri konaní však vyšlo najavo, že Ispa nesplnila podmienku Krajského pamiatkového úradu Bratislava z roku 2005. Staromestský stavebný úrad preto 1. februára 2010 na 30 dní prerušil konanie." Pokiaľ do stanoveného termínu Ispa nepredloží súhlasné stanovisko KPÚ, stavebný úrad začne konanie o odstránení pútačov z budovy.
Reklamu v spodnej časti budovy podľa úradu schválili pred rokmi. "Aj Akzent Media nedávno požiadala o predĺženie termínu. Stavebný úrad si od nej vyžiadal doplniť spis o súhlas Krajského pamiatkového úradu Bratislava, ale zatiaľ ho nemá. Ak v zákonnom termíne reklamná spoločnosť požadovaný dokument nedoručí, stavebný úrad začne konanie o odstránení stavby," uvádza staromestský úrad.
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave (KPÚ) Peter Jurkovič hovorí, že reklamy boli na Manderláku povolené ako dočasné zariadenia. "V konaní je reklamné zariadenie Akzent Media, vrátane posudzovania koncepčného umiestňovania reklamných zariadení v parteri a na chodníku," uviedol P. Jurkovič a dodal, že KPÚ sa v spolupráci s úradom miestnej časti Staré Mesto podarilo odstrániť viaceré nepovolené reklamné zariadenia a inštaláciám ďalších zabrániť.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 11.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
Ondrej HOLIČ, hlásateľ:
"Bratislavská mestská časť Petržalka zriadila tento mesiac na svojej internetovej stránke novú sekciu otázok a sťažností. Samospráva ju vytvorila na to, aby mali ľudia možnosť riešiť so starostom každodenné problémy. Stránku vynovili pred 11-timi mesiacmi a odvtedy ju navštívilo 500-tisíc záujemcov. Samospráva na nej zverejňuje každý predaj alebo obstarávanie. Hovorca Ľubomír ANDRASSY."
Ľubomír ANDRASSY:
"Majú k dispozícií zoznam uzatvorených zmlúv a faktúr, môžu sa dozvedieť všetky dôležité informácie o realizovaní, ale aj prebiehajúcich verejných obstarávaniach a taktiež bez akýchkoľvek problémov získajú údaje o tých fyzických aj právnických osobách, ktoré získali dotácie z petržalského verejného rozpočtu."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 14.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
Ondrej HOLIČ, hlásateľ:
"Deti z bratislavského Starého Mesta vo veku 3 až 6 rokov môžu rodičia tento mesiac zapísať do materskej školy. Prihlášku treba odovzdať riaditeľkám jednotlivých zariadení predškolskej výchovy. Hovorkyňa Starého mesta Alena KOPŘIVOVÁ."
Alena KOPŘIVOVÁ:
"Toto tlačivo môžu získať rodičia buď priamo v materskej škole, alebo na internetovej stránke mestskej časti Staré Mesto. Na internetovej stránke si môžu tiež pozrieť zameranie jednotlivých materských škôl, také typické pre všetky materské školy, keďže sa orientujú na vyučovanie angličtiny, potom majú krúžky s umeleckým zameraním, taktiež sa zameriavajú na športovanie, takmer všetky školy majú plavecký výcvik, lyžiarsky výcvik a kurz korčuľovania."
O. HOLIČ:
"Podľa hovorkyne je každoročne záujem o škôlky v Starom Meste mimoriadne vysoký. "
A. KOPŘIVOVÁ:
"V mestských školách máme dovedna umiestnených viac ako tisíc detí, z toho takmer 300 sú deti z iných mestských častí alebo dokonca aj mimobratislavské."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 14.00; 1 min.; HOLIČ Ondrej)
Ondrej HOLIČ, hlásateľ:
"Svadba v balóne, v parku alebo na ulici uprostred mesta, viaceré mestské časti v Bratislave sa čoraz častejšie stretávajú s požiadavkou o obrad na nie celkom tradičnom mieste. Staré Mesto je na adrenalínové sobáše pripravené. Miestny úrad uvažoval hlavne o svadbe v balóne alebo pod vodou."
Alena KOPŘIVOVÁ:
"Uvažovali sme o tejto možnosti, hoci sa na nás ešte nikto neobrátil. Pokiaľ by bola ochotná matrikárka a sobášiaci poslanec, je to možné, ale je tu jedna podmienka, balón by musel byť ukotvený, pretože ak by preletel do inej mestskej časti, sobáš by bol neplatný. Pokiaľ by sa chceli brať snúbenci v bazéne, tak asi by to bol trošku problém, by sme tam potom potrebovali nejakého tlmočníka, ktorý ovláda posunkovú reč a nevieme si dosť dobre ale predstaviť, ako by svojím podpisom potvrdili to, že chcú spolu ďalej žiť."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Regina; Popoludnie s Rádiom Regina; 14.00; 3 min.; GAPČOVÁ Martina)
Miroslav WURFL, moderátor:
"Máte niektorých členov z rodiny dlhodobo v zahraničí na štúdiách či pracovne? Pripomeňte im, že v tohtoročných júnových voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky môžu využiť svoje volebné právo a uplatniť si ho prostredníctvom pošty. Na takéto hlasovanie však musia požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov, potrebné tlačivá by sa už mali zasielať. Podrobnosti má Martina GAPČOVÁ."
Martina GAPČOVÁ, redaktorka:
"Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky má každý Slovák, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov. Voliť môže vo volebnom okrsku, kde je zapísaný v zozname alebo v ktorom kdekoľvek inom, kde si môže vyžiadať voličský preukaz. Svoje volebné právo si môžu v parlamentných ako jediných voľbách uplatniť aj zahraniční Slováci, ktorí majú trvalý pobyt v inej krajine, a to prostredníctvom pošty. Hovorca mestskej časti Bratislava-Petržalka Ľubomír ANDRASSY."
Ľubomír ANDRASSY:
"Aby mohli ľudia voliť zo zahraničia, musia sa prihlásiť na petržalskom miestnom úrade, musia požiadať o zápis do špeciálneho voličského zoznamu."
M. GAPČOVÁ:
"Bratislavská Petržalka vedie zo zákona takýto osobitný zoznam. Z ministerstva vnútra hovorí riaditeľka odboru volieb a referenda Lívia ŠKULTÉTYOVÁ."
Lívia ŠKULTÉTYOVÁ:
"Do tohto zoznamu sa zapisuje volič na základe písomnej žiadosti, ktorá musí byť doručená najneskôr 50 dní pred dňom volieb, to je do 23. apríla tohto roku."
M. GAPČOVÁ:
"Žiadosť musí obsahovať potrebné dokumenty, aby ju akceptovali."
L. ŠKULTÉTYOVÁ:
"Musí tam byť priložené čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a fotokópiu časti platného cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve. Toto sú náležitosti, ktoré sú potrebné priložiť k tej žiadosti a doručiť v spomenutej lehote na mestskú časť Bratislava-Petržalka."
M. GAPČOVÁ:
"Po zapísaní do zoznamu by mal petržalský úrad najneskôr do 8. mája zaslať žiadateľovi obálku, hlasovacie lístky, návratnú obálku, poučenie o spôsobe hlasovania. Opäť Ľubomír ANDRASSY."
Ľ. ANDRASSY:
"Volič zašle obratom späť svoju voľbu, do obálky umiestni svoj hlas, mestská časť zaeviduje takúto obálku, takýto hlasovací lístok do oficiálneho výsledku volieb."
M. GAPČOVÁ:
"Započítané však budú iba hlasy, ktoré prídu najneskôr v posledný pracovný deň pred 12. júnom, teda termínom konania volieb. V roku 2006 využilo túto možnosť 634 ľudí. Hlasovanie prostredníctvom pošty platí aj pre voličov s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorí v čase volieb budú v zahraničí."
L. ŠKULTÉTYOVÁ:
"Volič obráti sa so svojou žiadosťou na obecný úrad v mieste svojho trvalého pobytu a opätovne táto žiadosť musí byť doručená v tej istej lehote, teda tých najneskôr 50 dní, pre dňom volieb do toho 23. apríla tohto roku a táto obec potom zašle voličovi na tú adresu, ktorá bude v žiadosti uvedená opätovne. Obálku hlasovacie lístky, návratnú obálku a poučenie o spôsobe hlasovania."
M. GAPČOVÁ:
"Všetky informácie k voľbám do Národnej rady Slovenskej republiky aj s potrebnými tlačivami nájdu záujemcovia na stránke ministerstve vnútra."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; sita)
Výšku cieľovej sumy stavebného sporenia, ktoré musí mať založené mladá rodina uchádzajúca sa o takéto nájomné bývanie, mení mestská časť z 26 555 eur na 16 597 eur.
BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) - Bratislavská Petržalka zmierňuje jedno z kritérií pre poskytovanie nájomného bývania mladým rodinám. Výšku cieľovej sumy stavebného sporenia, ktoré musí mať založené mladá rodina uchádzajúca sa o takéto bývanie, mení z 26 555 eur na 16 597 eur. Dvojročné skúsenosti petržalskej samosprávy podľa hovorcu Ľubomíra Andrassyho ukázali, že táto podmienka je veľmi prísna a ťažko splniteľná. Zmenu prerokujú poslanci miestneho zastupiteľstva na zasadnutí 9. marca, berie do úvahy napríklad finančné možnosti slobodných, osamelých žien či neúplných rodín. Samospráva očakáva, že zmeny zvýšia záujem rodín o získanie obecného bytu a projekt Byt mladej rodiny bude využitý vo väčšej miere, pretože doposiaľ ho využila len jedna rodina.
Mladé rodiny, ktoré majú záujem získať bývanie v obecnom petržalskom byte, môžu využiť projekt Byt mladej rodiny. Projekt funguje druhý rok, jeho cieľom je pomôcť mladým rodinám s deťmi pri riešení bytovej otázky, umožniť im osamostatniť sa od rodičov, starých rodičov, získať "vlastnú" strechu nad hlavou. Samospráva uvoľnila pre projekt predovšetkým byty v bytovom dome na Medveďovej ulici. Žiadosť o získanie nájomného bytu môže podať úplná rodina alebo rodič, ktorý sa stará o dieťa. Medzi základné podmienky zaradenia do projektu patrí to, že aspoň jeden z manželov má trvalý pobyt v mestskej časti najmenej päť rokov, posudzované osoby nevlastnia iný byt či rodinný dom a žiadateľ má uzavretú zmluvu o stavebnom sporení.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.03.2010; Rozhlasová stanica Rádio_FM; Správy; 17.00; 1 min.; KANIAK Miloš)
Miloš KANIAK, moderátor:
"Nespokojnosť s dlhoročným neriešením problému bývania v reštituovaných a privatizovaných bytoch v slovenských mestách vyjadrujú členovia občianskeho združenia Právo na bývanie z bratislavského Starého Mesta. Predseda OZ Kristián STRAKA."
Kristián STRAKA:
"Je pred voľbami, tak rozhodli sme sa osloviť všetky politické strany, ktoré sú v parlamente, respektíve ktoré majú šance dostať sa do parlamentu, aby nám pomohli pri riešení problému všetkých tých nájomníkov, ktorí sa ocitli bývať v reštituovaných, prípadne privatizovaných bytoch. Je to celospoločenský problém."
Miloš KANIAK:
"Podľa neho by sa mali všetky strany bez rozdielu politického smerovania dohodnúť na prijatí zákonov podľa legislatívy revidovanej európskej sociálnej charty, ktorá obsahuje právo na bývanie."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Plus 7 dní; č. 10, s. 36-38; Getting Peter)
Tisova sestra sa s mužom v slovákštáte nabalili aj na arizácii židovského obchodu
Jozefíne Dobiášovej, rodenej Tisovej, sa v režime, ktorý riadil jej brat Jozef Tiso, nežilo zle. V minulom čísle sme informovali o výhodných kšeftoch, ku ktorým sa dostala, a ako sa nám medzičasom podarilo zistiť, rodina Dobiášovcov si neužívala len peniaze z majetkov v dedinke Tepličky pri Hlohovci, ktoré jej dohodili členovia Tisovej famílie vo významných funkciách v slovákštáte. Tisova sestra s mužom Alexandrom sa podľa vzoru nemeckých nacistov ako praví árijci ulakomili aj na židovský majetok a arizovali obchod v Bratislave.
Arizácia: Fakty o arizácii židovských podnikov na Slovensku pred časom zverejnil Ústav pamäti národa. Vo zverejnenom zozname sa skutočne nachádza meno manžela Tisovej sestry Alexandra Dobiáša. Pri arizácii, teda štátom riadenej krádeži židovského majetku, sa podľa týchto informácií stal obeťou Žid Alexander Reisz. Predmetom arizácie, ktorá do rúk Tisovej sestry Jozefíny a jej manžela priniesla cudzí majetok, bol Reiszov obchod na Dunajskej ulici v Bratislave.
Arizáciám židovských podnikov sa v Ústave pamäti národa venoval historik Ján Hlavinka, ktorý dnes pôsobí v Historickom ústave SAV. Hlavinka však podotýka, že informácie k arizácii niektorých podnikov sú zatiaľ skúpe. To sa týka aj arizácie Dobiášovcov. "Zverejnený zoznam vychádza z dobových evidencií arizovaných podnikov a sú v ňom teda len základné údaje o tých židovských podnikoch, v ktorých bol nariadený prevod vlastníctva na Nežida alebo nežidovské združenie, teda arizácia. Každá zverejnená položka bola potvrdená minimálne z dvoch zdrojov," hovorí Hlavinka. Na zozname arizovaných podnikov sa podieľal spolu s ďalším historikom Ľudovítom Hallonom a ide vlastne o prvú lastovičku, keďže doteraz sa spracovaniu arizácií odborná obec do podrobností nevenovala.
Arizáciu Dobiášovcami potvrdzujú aj dokumenty, ktoré sme našli v archíve Ústavu pamäti národa. Osobný zväzok Alexandra Dobiáša je skartovaný, spis Tisovej sestry Jozefíny sa však uchoval. V ňom doslova stojí povojnové konštatovanie o arizácii: "Jozefína Dobiášová, rodená Tisová, žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom. Za slovenského štátu arizoval veľkoobchod s koloniálnym tovarom na Dunajskej ulici, ktorého bol majiteľom Alexander Reisz." Kým manžel mal obchod napísaný na seba, jeho žena tam zrejme pracovala ako zamestnankyňa.
Koloniál: Reiszov podnik na Dunajskej ulici bol obchod so zmiešaným tovarom či, ako sa vtedy hovorilo, koloniál. Tovarom v obchode boli predovšetkým potraviny, zákazníci tu podľa dobových inzerátov mohli nakúpiť aj veci z "priameho dovozu koloniálneho tovaru a južného ovocia". Známy znalec bratislavských pomerov Štefan Holčík z Múzea mesta Bratislavy nám potvrdil, že podľa Adresára mesta Bratislavy z roku 1930 na tejto ulici rodina Reiszovcov bývala už pred vojnou. Svoj koloniál mala na rovnakej ulici, ale inde, v dome č. 23. Ten mal stáť oproti Liga pasáži. Dom však dnes už podľa všetkého nestojí. "V šesťdesiatych rokoch tu bola prestavba pre potreby Prioru a niektoré domy zbúrali, čo sa zrejme týka aj domu, v ktorom bol Reiszov obchod s koloniálnym tovarom," podotýka Holčík.
Počas vojny to však vyzeralo inak. Tisova sestra s manželom Alexandrom sa vedeli obracať, už pred vojnou mali viacero obchodov, ku ktorým si ako praví árijskí Slováci ukradli aj židovský koloniál. V Múzeu mesta Bratislavy disponujú aj Adresárom priemyslu, obchodu, remesiel na Slovensku z roku 1943, teda už po arizácii Reiszovho obchodu. Ten už uvádza inzerát na bývalý Reiszov koloniálny obchod s novým majiteľom Alexandrom Dobiášom. Nešlo zrejme o žiadnu "kuticu", v dobových materiáloch označujú koloniál ako veľkoobchod.
Rodinkárstvo: Na to, aby mohol záujemca arizovať, potreboval nielen správny árijský postoj a pečiatky od Hlinkovej strany a Hlinkovej gardy, ale aj konexie. "Súčasťou rozhodovania pri arizácii bolo aj skúmanie názorov jednotlivých zložiek režimu na uchádzača o arizáciu. Bol na to dokonca samostatný formulár, ktorý sa rozposielal na rôzne inštancie. V spisoch nájdete aj policajné hlásenia a dokonca anonymy súkromných osôb či sťažnosti a udania neúspešných uchádzačov. Známosti a korupcia taktiež zohrávali svoju úlohu. Niekedy boli dokonca najvýznamnejším faktorom. Sú zdokumentované aj intervencie vysokých predstaviteľov HSĽS, dokonca členov vlády v prospech jednotlivých uchádzačov o arizáciu," podotýka Hlavinka.
Konexie Dobiášovci mali. Veď Jozefína bola sestrou prezidenta, jej muž Alexander bol ľudák a v HSĽS ešte pred vojnou zastával podľa dokumentov funkciu pokladníka. A s peniazmi im to evidentne išlo. Dobiášovci sa nabalili aj v biznise pri veľkostatku v Tepličkách pri Hlohovci, kde kšeftovali s majetkom vďaka klientelizmu a rodinkárstvu. Veľkostatok, ktorý pred vojnou patril židovskému statkárovi Simonovi Schwitzerovi, sa ocitol v rukách ľudákov, ktorí ho prihrali Tisovej sestre cez inštitúcie, v ktorých sedeli ľudia z Tisovej famílie. Tisova sestra podľa archívneho spisu tento 120-hektárový majetok kúpila na spôsob dnešných mafiánov od Považského cukrovaru a opätovne mu ho prenajímala, samozrejme, už za slušné peniaze.
Podľa všetkého to bola praktická žena, v povojnových spisoch tvrdila, že politike nerozumela. Tieň vrhá len správa z roku 1940, ako bonzovala tajnej polícii a "urobila oznámenie proti neznámemu mužskému a neznámej žene", ktorí sa na ulici smiali a vyplazovali jazyk na výklad, v ktorom vedľa seba stáli obrazy prezidenta Tisa a Adolfa Hitlera. Orgánom fašistického režimu sa napriek opisu Jozefíny Dobiášovej nepodarilo vinníkov vypátrať, tí ušli, keď si všimli prezidentovu sestru. Je však možné, že žena z Bytče to nemusela urobiť z fanatizmu, skôr zo súrodeneckej lásky k bratovi, ktorý spojil svoj život s Hitlerom.
Pred koncom vojny rodina Dobiášovcov ušla spolu s ďalšími predstaviteľmi fašistického režimu do Rakúska, kde Američania zatkli jej brata prezidenta aj manžela a po kapitulácii ich previezli späť do Československa. Dobiáš sedel vo väzbe, ale napokon ho pustili. To sa netýkalo jej brata Jozefa Tisa, ktorého odsúdili za činnosť smerujúcu k odstráneniu demokracie, zavedenie fašistického režimu, spojenectvo s nacistami a zločiny proti ľudskosti na hrdelný trest. Vo väzení ho podľa dokumentov navštevovala práve Dobiášová, ktorá aj finančne prispela na bratovu obhajobu.
Archívne záznamy poodhaľujú, z akých peňazí pomáhala sestra súdenému bratovi. Na podporu Tisa sa skladali bývalí exponenti fašizmu, najviac však dala práve sestra Jozefína: "Obhajcom bolo mnou a sestrou Annou vyplatených 70 000 alebo 80 000 Kčs za obhajovanie brata Jozefa, ktorý bol súdený Národným súdom. Najväčšiu čiastku som dala, nakoľko som odpredala niečo z jeho vecí ako kalich, kabát, potom som dostala vyplatené staré nájomné, ktoré som dostala od Správy cukrovaru v Trenčianskej Teplej, ktoré boli uložené v Sedliackej banke." Je paradoxom, že na pomoc pre antisemitu, rasistu a prezidenta fašistického režimu Jozefa Tisa šli de facto peniaze z bývalého židovského majetku. Dnes podľa katastra nehnuteľností patria tieto majetky opäť potomkom Tisovej sestry.
Reiszovci: Kým o Tisovej sestre a jej mužovi toho vieme dosť, informácií o židovskom majiteľovi je podstatne menej. Ako sa nám podarilo zistiť, Alexander Reisz pochádzal z Udvardu, ako sa vtedy nazývala dedina Dvory nad Žitavou. V Židovskej náboženskej obci v Bratislave nám však nevedeli povedať, či má rodina dodnes žijúcich potomkov, identifikácia je o to ťažšia, že ide o veľmi bežné židovské priezvisko. Podľa publikácie Petry Lárišovej Židovská komunita v Bratislave, ktorá zachytáva Židov na základe sčítania ľudu z roku 1940, žil Alexander Reisz v Bratislave spolu s manželkou Vilmou a so synom Oskarom.
Reiszovcov síce Tisova sestra s manželom okradli o obchod, v štáte, ktorému šéfoval jej brat, im však hrozilo oveľa väčšie, smrteľné nebezpečenstvo. Treba si tiež uvedomiť, že Tisova sestra s manželom arizáciou vlastne obrali rodinu o možnosť príjmu. Do vagónov išli najmä okradnutí Židia so zlými sociálnymi pomermi, naši národní socialisti takto súčasne "riešili" sociálnu situáciu v režime, ktorú sami zavinili. Reiszovci však mali zrejme šťastie, lebo podľa záznamov Dokumentačného strediska holokaustu neboli deportovaní, čo sa pošťastilo len máloktorým. Po vojne mali dostať späť svoj arizovaný obchod. Neskôr po komunistickom prevrate sa však stopy po nich strácajú.
Zločin: "Režim jednoducho zainteresoval podstatnú časť populácie majority na zločine. Jednotlivec tým, že napísal žiadosť o arizovanie, prejavil slobodnú vôľu získať určitý majetok, respektíve zúčastniť sa na štátom garantovanom rozkradnutí židovského majetku. Tým sa ešte viac priblížil k režimu," uvádza o arizáciách v diele Holokaust na Slovensku historik Eduard Nižňanský. Podľa neho arizátor musel počítať s tým, že za obohatenie bude raz od neho režim vyžadovať podporu či aspoň mlčanie za spolupáchateľstvo: "Z politického hľadiska patrili arizátori k HSĽS a Hlinkovej garde a tiež dokážeme identifikovať ich príbuzenskú prepojenosť na vtedajšie politické elity." O tom, že na tomto zločine sa podieľali priamo Tisovi najbližší príbuzní, sa však doteraz nehovorilo.
Nižňanský pridáva zaujímavé dôsledky z arizácií: "Porušovanie základného práva na majetok, ktoré bolo masovo realizované na židovskej komunite, možno považovať za začiatok znárodňovania. Majorita si takto zvykla na možnosť zbaviť majetku určitú skupinu obyvateľstva, pričom počas vojnovej SR išlo o Židov, po roku 1948 o stredné vrstvy." Hnedá totalita a jej nenormálna politika tak vlastne vinou krádeží, násilia a ohlúpovania más pripravila pôdu pre ďalšiu zločinnú, červenú totalitu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Nový Čas; s. 7; vv, kz, mkš, kap)
Text Nového Času týkajúci sa parkovania pred nemocnicami
SLOVENSKO - Ak chcete stihnúť vyšetrenie či navštíviť lekára, pripravte si pevné nervy a časovú rezervu! Zo slovenských miest v teste Nového Času najhoršie dopadla bratislavská nemocnica na Kramároch. Nájsť voľné miesto na neplatenom parkovisku tam trvalo takmer pol hodiny! Najrýchlejšie zaparkovali redaktori Nového Času v Žiline, kde to trvalo len 3 minúty.
FN L. Pasteura a Detská fakultná nemocnica, Košice
Vo dvoch areáloch FN L. Pasteura a Detskej fakultnej nemocnice je k dispozícii asi 550 miest na parkovanie. V čase dopravnej špičky musia vodiči dlhšie krúžiť, aby zaparkovali. Redaktori Nového Času mali šťastie a zvládli to za 5 minút. Cena za parkovanie: do 20 minút zadarmo, za každú začatú polhodinu 30 centov.
Rooseveltova nemocnica, Banská Bystrica
Návštevníci tejto nemocnice môžu auto odstaviť na jednom z desiatok miest pri ceste alebo na parkovisku pri MHD. Parkovisko v areáli nemocnice jej vedenie minulý rok pre verejnosť uzavrelo. Zaparkovať auto v pracovný deň je takmer nemožné, všetky miesta sú obsadené. Redaktori Nového Času napokon odstavili auto na kopci, stovky metrov od vstupu do nemocnice.
Fakultná nemocnica s poliklinikou, Žilina
Autá pred nemocnicou v Žiline sú zaparkované skoro všade, kde nie je značka Zákaz státia. Areál nemá veľké centrálne parkovacie miesto, parkuje sa pred oddeleniami. Redaktorom Nového Času trvalo zaparkovanie auta 3 minúty.
Nemocnica - akad. L. Dérera, Bratislava - Kramáre
Najhoršia situácia je podľa prieskumu Nového Času pred nemocnicou na Kramároch. "Riešenie parkovania v dolnej časti pozemkov pod nemocnicou je pre pacientov veľmi vzdialené. Medzi odbočkami k CPO a vstupom do nemocnice je povolené šikmé státie vozidiel," povedala Rút Geržová, hovorkyňa FNsP. Parkovisko pre návštevníkov má 25 miest a cena za státie je 0,33 €/30 min.
Text k obr.: Redaktorke Nového Času sa podarilo zaparkovať až po 26 minútach.
Text k obr.: Všade samé autá, zaparkovať pred nemocnicou na bratislavských Kramároch je skutočným umením.
Text k obr.: Autá stoja skoro všade, kde nie je zákaz zastavenia.
Text k obr.: Pacienti Rooseveltovej nemocnice parkujú pri chodníkoch, v blízkosti zastávky MHD či na blízkom kopci.
Text k obr.: Redaktori Nového Času museli odstaviť auto na blízkom kopci.
Text k obr.: Redaktori Nového Času mali šťastie a voľné miesto pred Detskou fakultnou nemocnicou Košice našli za 5 minút.
Text k obr.: Redaktorke Nového Času sa podarilo zaparkovať za 3 minúty.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
Vláda schválila stratégiu rozvoja dopravy na Slovensku do roku 2020. V osobnej doprave bude dominovať individuálna preprava, v nákladnej dopravecestná doprava. Podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho cestná dopravná infraštruktúra musí byť dobudovaná a železničná infraštruktúra zmodernizovaná.
BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) - Dominantným druhom nákladnej dopravy zostane cestná a v osobnej doprave bude naďalej prevládať individuálna automobilová preprava. Počíta s tým stratégia rozvoja dopravy na Slovensku do roku 2020. Materiál schválila vláda na stredajšom zasadnutí na návrh ministra dopravy Ľubomíra Vážneho. "Víziou stratégie je do roku 2020 zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a integrovanú dopravnú infraštruktúru, konkurencieschopné dopravné služby, užívateľsky prijateľnú dopravu a ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu," predpokladá rezort dopravy.
Rozvoj dopravy závisí podľa ministra dopravy od možností štátneho rozpočtu. Cestná nadradená dopravná infraštruktúra nie je dobudovaná, preto musí byť dokončená. "Železničná infraštruktúra je dobudovaná, ale musíme ju modernizovať. Nikdy som nepovedal, že preferujeme cestnú pred železničnou dopravou, naopak, musíme budovať súbežne aj železničnú, aby sme odťažili cestnú, ktorá je preplnená," povedal Vážny po rokovaní vlády.
Podľa ministra dopravy je potrebné dostať čo najviac tovarov aj cestujúcich z cesty na železnicu. Jedným z nástrojov je elektronický výber mýta spoplatňujúci diaľnice a cesty. "Našou snahou je zmodernizovať železničnú infraštruktúru, aby bola výkonnejšia a takisto budeme zabezpečovať zmlysluplné a účelné financovanie železničnej infraštruktúry, aby bola konkurencieschopná aj v tom, že zníži cenu za železničnú dopravnú cestu," dodal Vážny.
Dopravná stratégia predpokladá dobudovanie a zmodernizovanie ucelenej siete nadradenej dopravnej infraštruktúry s prepojením na sieť TEN-T. Zabezpečený má byť rovnovážny rozvoj dopravných služieb. Práva a povinnosti užívateľov dopravy budú uplatňované podľa európskych pravidiel a vytvoria sa podmienky pre znižovanie vplyvu dopravy na životné
Množstvo prepraveného tovaru by malo do roku 2020 vzrásť o 42 % a celkové prepravné výkony o 50 % oproti roku 2008. Objem nákladnej dopravy by mal vzrásť z 250 mil. ton v roku 2005 na 350 mil. ton o desať rokov. Podiel cestnej nákladnej dopravy by mal narastať mierne vzhľadom na zavedenie elektronického výberu mýta. Zvýšiť sa má najmä na diaľniciach a rýchlostných cestách v regiónoch s vyšším hospodárskym potenciálom. "Jednotlivé regióny budú prepojené dopravnou infraštruktúrou tak, že 85 % územia Slovenska a 95 % obyvateľstva bude mať v roku 2020 prístup na diaľnicu alebo rýchlostnú cestu v čase kratšom ako 45 minút," tvrdí ministerstvo dopravy. Železničná nákladná doprava má vzrásť predovšetkým na hlavných koridoroch. Objem kombinovanej intermodálnej prepravy sa má zvýšiť zo súčasných 2,3 mil. ton ročne na vyše 8 mil. ton. Najväčší nárast zaznamená doprava medzi Európskou úniou a Áziou formou prepravných kontajnerov.
Individuálny motorizmus v SR si má v osobnej doprave zachovať viac ako 70-percentný podiel na počte prepravených cestujúcich. Podiel verejnej dopravy sa zníži na 26 %. Podľa prognózy v Európskej únii bude individuálna doprava dosahovať priemerne 77 %, železničná 5 %, autobusová 6 %, letecká 11 % a metro 1 %. Na Slovensku sa predpokladá mierny rast osobnej dopravy s posilňovaním individuálneho motorizmu. Po roku 2014 situácia v mestských aglomeráciách a väčších mestách bude výraznou prekážkou ďalšieho rozvoja osobnej dopravy. Vynúti si to vysoký stupeň regulácie, napríklad spoplatnením individuálneho motorizmu. Väčšie využívanie verejnej osobnej dopravy podporí zavádzanie integrovaných a inteligentných dopravných systémov.
"Po dokončení modernizácie železničných tratí a modernizácie mobilných prostriedkov prímestskej a regionálnej železničnej dopravy sa vytvoria podmienky na presun prímestskej a regionálnej dopravy na železničnú osobnú dopravu a mestskú hromadnú dopravu, ktorá dosiahne 16-percentný podiel na celkovom počte prepravených osôb," predpokladá rezort dopravy. Do roku 2020 sa očakáva opätovný výrazná nárast podielu leteckej dopravy.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; 2 min.; HALJAKOVÁ Mariana)
Aneta DOČEKALOVÁ PARIŠKOVÁ, moderátorka:
"Zdá sa, že vodiči môžu byť spokojní. Nielen na Dolnozemskej ceste v Bratislave, ale aj na ďalších vytipovaných úsekoch sa povolená rýchlosť zvýšila. Mariana HALJAKOVÁ dnes zisťovala, či zvýšenie rýchlosti malo pozitívny efekt alebo naopak, či policajti plánujú vodičov radšej opäť obmedziť."
Mariana HALJAKOVÁ, redaktorka:
"Zavedenie päťdesiatky znamenalo vo väčšine prípadov zrušenie nepopulárnych štyridsiatkových úsekov. Na ešte väčšiu radosť vodičov však policajti neskôr niektoré úseky v obciach prehodnotili a zvýšili na nich rýchlosť až na sedemdesiatku, či osemdesiatku."
Ján BAZOVSKÝ, dopravný analytik:
"Na úsekoch, kde bola zvýšená maximálne povolená rýchlosť, je tá doprava oveľa plynulejšia a podľa mojich informácií nie sú zaznamenané žiadne dopravné problémy."
M. HALJAKOVÁ:
"Tretina z úsekov, kde maximálnu rýchlosť zvýšili, je pritom v Bratislave. Dolnozemská, Einsteinova, časť Púchovskej, Rybničnej alebo Devínskej cesty. To sú len niektoré z úsekov, kde môžu vodiči pridať plyn."
František PECZÁR, hovorca KR PZ Bratislava:
"Bratislavská dopravná polícia nemá negatívne skúsenosti, čo sa týka nehodovosti na úsekoch, kde bola zvýšená rýchlosť."
M. HALJAKOVÁ:
"Ide zväčša o dlhé rovné úseky s minimálnym pohybom chodcov. Nútiť vodičov ísť napríklad cestu medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou päťdesiatkou, by bolo naozaj nezmyslom."
J. BAZOVSKÝ:
"Zbytočné obmedzenie plynulosti cestnej premávky má vplyv na chovanie vodičov, ktorí potom predchádzajú na miestach, kde je to nebezpečné."
M. HALJAKOVÁ:
"Podľa skúseností vodičov je ešte na Slovensku, ale aj v Bratislave zopár úsekov, kde by zvýšenie rýchlosti v obci nebolo na škodu."
F. PECZÁR:
"V súčasnosti čo sa týka zvyšovania alebo znižovania rýchlosti na ďalších úsekoch neuvažujeme."
M. HALJAKOVÁ:
"Zvyšovanie rýchlosti by sa malo dotknúť aj diaľnic, konkrétne troch vytipovaných úsekov, kde by sa rýchlosť mohla zdvihnúť až na 160-tku."
Stanislav JURIKOVIČ, hovorca MDPaT SR:
"Sa vypracováva bezpečnostný audit, ktorý bude smerodajný preto, aby sme mohli v týchto úsekoch zvýšiť rýchlosť na 160, bude to do konca mesiaca."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Trend; č. 9, s. 20, 21; Záborský Ján)
Stavenisku Rázsochy chýbajú ekonomické argumenty
Monument neskorého socializmu, nedokončená nemocnica Rázsochy na západnom okraji Bratislavy sa už mala zbúrať aj predať. Nakoniec sa má dostavať - podľa premiéra Roberta Fica ide o prioritu na ďalšie volebné obdobie. Prioritou je pritom od začiatku volebného obdobia, keď dostavbu začal presadzovať vtedajší minister Ivan Valentovič. O takmer štyri roky a jedného ministra neskôr sa s prioritnou nemocnicou nepohlo. Akurát plánované náklady na dokončenie sa stihli strojnásobiť.
Dokončenie má aktuálne stáť 480 miliónov eur - takmer tretinu tohtoročného rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Žiadneho zdôvodnenia prudkého nárastu plánovaných nákladov niet. Oproti pôvodnému plánu pritom len o niečo narástol počet lôžok.
Keďže takáto investícia je nad rámec možností štátu, má sa nemocnica postaviť ako PPP projekt, teda v spolupráci so súkromným partnerom, ktorému bude štát za dostavbu a prevádzku postupne platiť. Pritom len nedávno sa premiér tešil zo zmeny myslenia v zdravotníctve na ľavicové, teda nezamerané primárne na zisk...
Tajnostkári
Plán dokončiť nemocnicu vyšiel z vykonaných auditov, ktoré však rezort zdravotníctva nebol ochotný TRENDU poskytnúť. Dôvody nachádzal všakovaké. Raz sa odvolal na autorský zákon, druhý raz na to, že audity ešte neboli posvätené vládou. TREND sa postupne dopátral k malej štvorosobovej firme, ktorá audity písala. Po zistení, že volajú novinári, opačná strana zložila telefón a už ho znova nezdvihla.
Sú tak známe len kusé informácie: kapacita nemocnice oproti predošlým plánom má narásť zhruba o tretinu na 900 lôžok. To je takmer toľko, čo má najväčšia bratislavská nemocnica v Ružinove. V súčasnosti má hlavné mesto k dispozícii takmer tri tisícky lôžok. Podľa dva roky starej analýzy siete zdravotníckych zariadení by to mal byť akurátny počet - aj po zohľadnení vysokej imigrácie z ostatných častí krajiny chýba v Bratislavskom kraji do optima ani nie sto lôžok. Podľa plánov by sa síce mali do dostavaných Rázsoch presunúť úlohy špitálu na Mickiewiczovej ulici v centre mesta, no tá nedisponuje ani 400 lôžkami.
Nulovým variantom by bolo dobudovanie Rázsoch v prípade, že by nahradili i celú nemocnicu na Kramároch, s čím jeden z plánov tiež počíta. V opačnom prípade v Bratislave pribudnú stovky zbytočných postelí. Demografický a ekonomický vývoj síce tlačí počet potenciálnych pacientov nahor, lenže technologický vývoj a zdravotné poisťovne zas zvyšujú dôraz na lacnejšiu jednodňovú chirurgiu, v ktorej je Slovensko pozadu za okolitými krajinami. Aj ako lôžková rezerva do budúcnosti sa zdá nemocnica zbytočnou. Slovensko má v rámci EÚ vôbec najvyššie kapacity na počet obyvateľov. V "starej" Európe pripadajú na tisíc občanov štyri nemocničné postele, v nových členských štátoch priemerne 5,2. Každých tisíc Slovákov má k dispozícii 6,4 lôžka.
Má zmysel
Z hľadiska modernosti nie je dostavba nemocnice márny nápad. Keď si investori z finančnej skupiny Penta v čase transformácie zdravotníckych zariadení robili prehľad, do ktorej z nemocníc by sa dalo vstúpiť a súkromne ju prevádzkovať, záver znel: ani do jednej. Zastarané stavby nevyhovovali funkčne ani prevádzkovo. V rozhovore pre TREND sa jeden z partnerov vyjadril, že lacnejšie by hneď vedľa starej nemocnice bolo postaviť úplne novú a personál preplatiť. Cenu za stavbu špičkovej nemocnice vtedy odhadli na zhruba 130 miliónov eur, teda blízko nákladov, s ktorými pri Rázsochách rátal I. Valentovič i predchádzajúca vláda. Tretinu z toho, čo majú stáť podľa aktuálnych plánov.
Okrem špecializovaného Slovenského ústavu srdcovocievnych chorôb nemá Bratislava nemocnicu postavenú po roku 1989. Petržalská Nemocnica sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici bola síce dokončená v 90. rokoch, no podľa starších plánov. Technicky vlastne stále nie je dokončená, v pláne bolo pridať ešte jedno krídlo. Na porovnanie, súkromnú nemocnicu v Podlesí v českom Třinci stálo dobudovanie nového krídla pred niekoľkými rokmi tristo miliónov českých korún, teda zhruba 12 miliónov eur.
Papalášsky špitál
Pôvodný zámer socialistického aparátu bolo postaviť na Rázsochách nemocnicu pre politické špičky - preto tá poloha mimo centra v relatívnom pokoji pod Karpatmi. Medzičasom sa do tejto oblasti dotiahla Bratislava: diaľničný obchvat, cestný tunel Sitina, McDonald's, Tesco. V roku 1992 stavbu ako socialistický prežitok zakonzervovali, neskôr nápad dostavať ju s malým úspechom oživila vláda Vladimíra Mečiara. Než došlo k opätovnému uzavretiu v roku 2000, preinvestovalo sa na stavbe približne 35 miliónov eur. Keď sa bratislavská fakultná nemocnica ako majiteľ priestoru chcela objektu zbaviť, nik si ho za 50 miliónov eur nechcel kúpiť - napriek začínajúcemu realitnému boomu. V druhom kole sa mala požadovaná cena zredukovať zhruba na 30 miliónov, no proces sa zastavil.
Tému stavby opäť oživila súčasná vláda, no jediný reálny krok bolo napísanie utajených auditov. A predĺženie stavebného povolenia. V areáli sa aktuálne nachádza hrubá stavba s jedným dokončeným krídlom. Keďže medzičasom sa zmenili architektonické plány, budúci prevádzkovateľ bude musieť odstrániť stavbu, ktorá na mieste zvetráva prakticky počas celej doby trvania samostatného Slovenska. Dobudovať treba i prístupovú komunikáciu, kde treba doriešiť vlastnícke práva k pozemkom. Vláda si na to počas štyroch rokov - napriek deklarovanej prioritnosti Rázsoch - nenašla čas.
PPP
Základná otázka bude, kto sa stane vyvoleným investorom. Slovensko ani okolité krajiny nemajú s PPP projektmi nemocníc skúsenosti, navyše zákaz väčšiny poplatkov v zdravotníctve znamená, že jedinými príjmami pre investora budú platby štátu. Skúsenosti z Veľkej Británie, ktorá s PPP nemocnicami začala, hovoria, že takéto riešenie je výhodné len v prípade správneho nastavenia mechanizmu platieb. Kľúčové je rozdelenie rizika medzi štát a investora.
"Najčastejšia chyba je, keď štát nesie väčšinu rizika a súkromný prevádzkovateľ len zarába," vysvetľuje Stephen Harris, konzultant londýnskej International Finance Services, ktorá radí s PPP projektmi po celom svete. V prípade nemocníc je podstatné vhodné rozdelenie pevnej a pohyblivej zložky, ktorú privátny prevádzkovateľ inkasuje. Pohyblivá časť platby by mala byť nadviazaná nielen na objem výkonov, ale i na ich kvalitu. V Portugalsku sa napríklad znižujú platby v prípade pooperačných komplikácií či nedbanlivosti. Alternatívou sú platby podľa náročnosti starostlivosti, na to by však bol potrebný štandardizovaný katalóg výkonov.
Nová bratislavská nemocnica by mala slúžiť aspoň do roku 2050 - teda tak dlho, ako je vo výstavbe. Podľa predstáv ministra Richarda Rašiho by mohla slúžiť už o päť rokov, teda koncom ďalšieho funkčného obdobia. Ako upozorňuje S. Harris, príprava projektu a výber vhodného partnera sú kľúčové na to, aby sa PPP investícia vôbec vyplatila.
Časová náročnosť
Od otvorenia témy Rázsoch I. Valentovičom neprebehol žiaden plán na výber prevádzkovateľa nemocnice. Celý proces preto ešte len čaká. Na porovnanie časových možností sa treba pozrieť za hranice. V septembri 2008 uzavrela austrálska vláda výber PPP partnera pre nemocnicu, ktorá má obsluhovať severnú časť Sydney. V pláne má 626 lôžok a 28 operačných sál, Rázsochy počítajú s 900 lôžkami a 13 sálami. Výber uchádzača v Austrálii sa začal v októbri 2006, traja uchádzači dostali podrobné požiadavky, ako má projekt vyzerať. Spracovanie projektov trvalo zhruba rok, takmer rok zabral výber finálneho partnera. Finančne bola transakcia uzavretá dva roky po začiatku konania. Hlavná stavba má byť hotová v roku 2013, teda päť rokov po rozbehnutí výstavby.
Tento príklad ukazuje, že i za optimálnych podmienok sú časové odhady R. Rašiho optimistické. Súťaž sa už pred voľbami nerozbehne, ak bude štát postupovať štandardne a zodpovedne, mohla by nemocnica reálne stáť najskôr o sedem, nie o päť rokov. Počas týchto siedmich rokov bude musieť jej úlohy naďalej vypĺňať súčasná sieť nemocníc. Tá na Mickiewiczovej je pritom dlhodobo v nevyhovujúcom stave, podobne ako časti nemocnice na Kramároch. Do tej prvej sa dlhodobo neinvestuje práve v očakávaní dobudovania Rázsoch. Akékoľvek nevyhnutné investície do oboch nemocníc počas dostavby tak treba prirátať k nákladom na Rázsochy.
Súkromná nemocnica v košickej časti Šaca dlhodobo dokazuje, že na rozdiel od hlboko stratových štátnych nemocníc súkromný sektor dokáže nemocnice prevádzkovať veľmi efektívne. I keď "biznis so zdravím" nie je politicky v móde. Pri zlom naplánovaní - ako napríklad pri zatiaľ všetkých PPP projektoch súčasnej vlády - však hrozí opakovanie škótskeho hororu. Budovu tamojšieho parlamentu v Edinburghu prevádzkovateľ dostaval o tri roky neskôr, než bol plán - a desaťnásobne drahšie.
----
DEJINY RÁZSOCH
- 1970: Architektonickú súťaž na novú bratislavskú nemocnicu vyhráva mladý architekt Jindřich Martin.
- Júl 1995: Dostavanie Rázsoch vláda označila za prioritu.
- December 1997: Vláda sa rozhodla vziať na dostavbu prioritných zdravotníckych zariadení úver. Nakoniec k tomu nedošlo.
- Október 2000: Práca na dostavbe zdravotníckych zariadení sa pozastavila, výnimkou bol len Slovenský ústav srdcových chorôb na Kramároch.
- Máj 2003: Vláda rozhodla o zastavení výstavby Rázsoch a odpredaji inému investorovi. Výnos mal ísť na obnovu nevyhovujúcich nemocničných zariadení.
- September 2008: Vláda predĺžila stavebné povolenie pre Rázsochy, ktoré by inak koncom roka uplynulo.
- November 2008: Súhlas s rozhodnutím dostavať Rázsochy, náklady odhaduje vládny materiál na približne 170 miliónov eur.
- Január 2010: Odsúhlasenie návrhu dostavby cez PPP podľa nového architektonického riešenia v hodnote 480 miliónov eur.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Plus jeden deň; s. 3; mtk)
PRE nový vlastenecký zákon stratia študenti aj učitelia zo strednej odbornej školy záhradníckej v Malinové približne 20 minút z prvej vyučovacej hodiny v každom týždni. V škole nie je rozhlas a štátnu hymnu budú preto počúvať nastúpení v spoločenskej miestnosti z magnetofónu.
Rozhlas bol zo školy odstránený ešte koncom 80. rokov. Do nového sa z nedostatku financií neinvestovalo, a preto necelú dvojstovku študentov škola pri dôležitých oznamoch zhromažďuje v hale alebo jedálni.
Riaditeľka školy Alena Martináková už rozmýšľala, ako by to mohli zvládnuť. "Triedy si tam dovedú učitelia, ktorí budú vyučovať prvé hodiny. Štátnu hymnu bude púšťať pán školník buď cez magnetofón, alebo notebook."
Na úkor kvality
Púšťaním hymny však utrpí kvalita prvej vyučovacej hodiny. "Začíname o 7.30. Pokiaľ dáme všetkých žiakov nastúpiť, to bude päť minút, potom hymna, naspäť do tried, tak predpokladám, že to bude trvať približne 20 minút zo 45-minútovej hodiny. Tá hodina bude už narušená."
Škola nemá v rozpočte vyčlenené peniaze ani na montáž rozhlasu, ani na nákup štátnych zástav či znakov. O financie bude žiadať zriaďovateľa - Bratislavský samosprávny kraj.
Text k obr.:
RIADITEĽKA MARTINÁKOVÁ: Jej škola nemá rozhlas, hymnu preto budú púšťať z magnetofónu.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(04.03.2010; Plus jeden deň; s. 7; tasr)
BRATISLAVA -Na výstavbe cyklomosta Devínska Nová Ves - Schlosshof, ktorý spojí Bratislavský kraj s Rakúskom, sa včera dohodli predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo a predseda vlády Dolného Rakúska Erwin Pröll v rakúskom St. Poltene. Stavba mosta, ktorá sa odhaduje na jeden rok, sa má začať toto leto.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
Podľa Pavla Freša nebude problém systém spolupráce vybudovať, potrebná bude však komunikácia aj s ministerstvom životného prostredia.
BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) - V St. Pöltene v Dolnom Rakúsku dnes predseda vlády Dolného Rakúska Erwin Pröll a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo rokovali aj o spolupráci v protipovodňovej ochrane na rieke Morava. Podľa slov Prölla mali v roku 2006 na rieke Morava na Dolnorakúskej strane veľké povodne, spôsobené škody dosiahli 75 miliónov eur. "Medzičasom boli opravené poškodené územia na dolnorakúskej strane na rieke Morava. Plán priehrady medzi Dolným Rakúskom a Slovenskom na rieke Morava sa dostáva do finále. Do tejto plánovanej výstavby Dolné Rakúsko investuje približne 110 miliónov eur. Teraz ide o to, aby sme vyvinuli systém prognóz povodní medzi Slovenskom a Rakúskom. V roku 2013 má byť vytvorená zosúladená koncepcia pre tento projekt a tým by malo byť v budúcnosti možné, aby sme v extrémnych situáciách mohli postupovať spoločne, ako je to momentálne medzi Dolným Rakúskom a južnou Moravou," uviedol Pröll. Podľa Freša nebude problém takýto systém spolupráce vybudovať, aj keď na slovenskej strane bude potrebná komunikácia aj s inými zložkami, napríklad ministerstvom životného prostredia. "Sme v kontakte aj so samosprávami, tak veríme tomu, že to nebude problém," uviedol Frešo.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres plus, správy a komentáre; 12.00; 1,5 min.; DANILOV Sergej)
B. ZÁVODSKÝ, moderátor:
"Schválenie zákona o vlastenectve vyvoláva aj odpor. Na sociálnej sieti Facebook cez noc vzniklo viacero skupín, ktoré sú proti diktovaniu vlastenectva zákonom."
S. DANILOV, redaktor:
"Zákon z dielne SNS síce prešiel bez sľubu vernosti týkajúceho sa tínedžerov, no na školách budú deti počúvať každý pondelok hymnu. Zaslúžil sa o to najmä jeho predkladateľ Rafael RAFAJ s podporou koalície."
R. RAFAJ:
"Nielen z detí, ale aj z ľudí by mali byť väčší vlastenci, a štát by mal umožňovať, aby bol priestor vytvorený."
S. DANILOV:
"Portál Argument.sk vyrátal, že študent, ktorý absolvuje všetky stupne slovenského školstva si hymnu vypočuje viac než 600-krát. Na Facebooku vzniklo viacero skupín, ktoré vyjadrujú zákonu odpor. Na 1. apríla, kedy zákon začne platiť, je už naplánovaný študentský protest pred parlamentom. V každej triede bude povinná ústava, štátny znak, štátna zástava i text hymny. Školy tak zrejme budú musieť do týchto predmetov investovať, hoci často riešia opravy či učebnice. Jozef TURČÁNY zo ZMOS-u."
J. TURČÁNY:
"Zákon bude mať istý finančný dopad, ale dnes nevieme povedať aký, a sám o sebe bude diskutabilný."
S. DANILOV:
"Sľub vernosti budú sľubovať úradníci, ktorí nastúpia do štátnej služby. Hymna má znieť aj pred zasadnutím parlamentu, mestských zastupiteľstiev či podujatiach národných športových zväzov."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.30; 2 min.; KVAČKAJOVÁ Martina)
Ľubomír BAJANÍK, moderátor:
"Tma na uliciach, menej upratovania, zoškrtaná administratíva. Mestá a obce musia radikálne šetriť. Niektorým dokonca hrozí nútená správa. Túžobne preto čakajú na 40 miliónovú injekciu od štátu, ktorú by mali dostať v marci. Peniaze aspoň čiastočne nahradia výpadok z podielových daní."
Martina KVAČKAJOVÁ, redaktorka:
"Do vážnej situácie sa dostali obce s 500 a menej obyvateľmi. Status nútenej správy hrozí obci Buzitka v okrese Lučenec. Výpadok podielových daní zúžil rozpočet až o polovicu."
Stanislav JAČMENÍK, starosta obce Buzitka:
"Prostriedky nepostačujú na zabezpečenie základného chodu obce, teda zamestnancov, odvody, elektrina."
M. KVAČKAJOVÁ:
"Mesto Hriňová v okrese Detva so 7800 obyvateľmi chce výpadok podielových daní pokryť prenájmom nebytových priestorov a celkovým šetrením."
Stanislav HORNÍK, prednosta mesta Hriňová:
"Výpadok na podielových daniach predstavoval cirka 340-tisíc eur, tento rok prehĺbenie bude o ďalších 100-tisíc eur."
M. KVAČKAJOVÁ:
"Krajské mesto Banská Bystrica žiadne investície nezastaví. Šetriť bude najmä na chode úradu. Banskobystrický samosprávny kraj očakáva výpadok na podielových daniach milión 750-tisíc eur."
Iveta KUREKOVÁ, referát vzťahov s verejnosťou BBSK:
"Na aprílovom zastupiteľstve poslanci schvália záverečný účet kraja a následne bude vyvolaná rozpočtová zmena."
M. KVAČKAJOVÁ:
"Samosprávy dostali koncom minulého roka na vykrytie výpadku podielových daní dotáciu od vlády 100 miliónov eur. Dotácia na rok 2010 predstavuje necelú polovicu."
Peter KAŽIMÍR, štátny tajomník Ministerstva financií SR:
"Máme dohodnutú základnú nejakú kapitálovú injekciu z hľadiska formou transferu peňazí."
M. KVAČKAJOVÁ:
"Podľa Združenia miest a obcí Slovenska bude pre samosprávy najťažší práve tento mesiac."
Jozef TURČÁNY, výkonný podpredseda ZMOS
"Bude potrebné urobiť vyúčtovanie dane z príjmov vo vzťahu k občanom čiže sa výrazným spôsobom zníži výnos dane z príjmov."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(02.03.2010; Rozhlasová stanica Slovensko; Štúdio Kontakt; 20.00; 60 min.; VASILOVÁ Eva)
Povodne pravidelne zasahujú niektoré lokality Slovenska, aj v týchto dňoch boli na niektorých vodných tokoch kvôli vyššej hladine vyhlásené prvé stupne povodňovej pohotovosti. Vo viacerých lokalitách sa už v minulosti začali budovať protipovodňové ochranné stavby. O protipovodňovej ochrane, príčinách podvodní aj prevencii pred povodňami diskutovali v SRo D. LEŠKOVÁ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, M. BAČÍK z ministerstva životného prostredia, M. SÚPEK zo Slovenského vodohospodárskeho podniku a M. KOVÁČ zo Združenia miest a obcí Slovenska.
V súčasnosti sú povodne vyvolané topením sa snehu, čo v kombinácii so zrážkami zvyšuje hladiny riek. Takéto jarné povodne sú prakticky každý rok. Vodohospodári aj v tomto období sledujú vodné toky a vodné diela, monitorujú priesaky a vývery a sanujú ich. Zatiaľ však riziko povodní nie je zvlášť akútne a situácia na slovenských vodných tokoch je relatívne pokojná. Občania ani ich majetok nie sú povodňami ohrození.
Širšiu ochranu pred povodňami v rámci prevencie by mali priniesť tzv. povodňové mapy. Ich tvorba je však technicky veľmi náročná, pretože si to vyžaduje presné zmeranie terénu a tokov riek. Zmapované budú všetky územia a vodné toky a pre oblasti, kde bude vyhodnotené riziko vzniku podvodní, budú vypracované povodňové mapy. Tie budú obsahovať informácie o možnom rozsahu záplav v danom území a to od extrémnych - tzv. tisícročnej vody, cez storočnú vodu až po 5-ročnú vodu. Tieto mapy budú dostupné ako na internete, tak aj na obecných úradoch či u správcu vodných tokov. Občania do nich budú môcť nahliadnuť a mali by sa pri svojom rozhodovaní podľa nich aj riadiť. Pre obce budú zadefinované tzv. inundačné územia, ktoré budú tiež delené do kategórií podľa rizika povodní. Zákon potom stanoví kde sa čo môže nachádzať a stavať. Napr. bytová výstavba sa môže realizovať len na inundačnom území, ktoré môže byť zasiahnuté storočnou vodou, individuálna výstavba je povolená na inundačnom území pre 50-ročnú vodu a pod. V obecných plánoch pritom samospráva bude musieť inundačné územia rešpektovať. Ak v takejto oblasti už stoja stavby, bude úlohou obecného zastupiteľstva v spolupráci s majiteľom zrealizovať potrebné opatrenia na ich ochranu pred povodňami. Platí však, že náklady na tieto ochranné opatrenia musia byť úmerné cene majetku, ktorý majú chrániť. Takže niekedy sa môže stať, že bude lacnejšie presťahovať obyvateľov z domu, ktorý je na záplavovom území, ako budovať protipovodňové hrádze či iné opatrenia.
Pri predchádzaní povodniam treba tiež likvidovať riziká, ktoré existujú nielen na vodných tokoch, ale vysporiadať sa treba tiež s dažďovou vodou, čo si zatiaľ viaceré samosprávy neuvedomujú. V dobrom stave treba udržiavať nielen vodné toky, ale aj kanály a priekopy, pretože ak sú zahatané, nemôžu odviesť vodu a tá môže vytopiť aj celú dedinu. Pri povodňovej ochrane je veľmi dôležitá spolupráca všetkých zainteresovaných strán - správcu vodných tokov, majiteľov majetkov aj samospráv. Opatrenia by mali byť komplexné, pritom obce, ktoré sú pravidelne zasahované povodňami, sú ochotnejšie hľadať takéto komplexné opatrenia. Podľa M. KOVÁČA však majú obce problém, že na niektoré projekty protipovodňovej ochrany nemôžu čerpať zdroje z fondov Európskej únie. Na takýto projekt totiž potrebujú aj súhlas správcu vodného toku a ten nie vždy dostanú. Unikajú im tak prostriedky a strácajú aj možnosť vytvoriť v rámci verejnoprospešných prác pracovné miesta. M. SÚPEK potvrdil, že žiadať o zdroje z Európskej únie môže len správca vodného toku, vodohospodársky podnik však podľa jeho poznatkov nerobí obciam problémy a sú možnosti ako situáciu riešiť.
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Televízna stanica STV 1; Ranný magazín; 05.55; 2 min.; GÁBOROVÁ Slávka)
Slávka GÁBOROVÁ, redaktorka:
"Slovenské národné divadlo oslavuje. Naša prvá profesionálna scéna vstúpila do 90. sezóny. Jej história sa začala krátko po vzniku Československej republiky. V roku 1919 poverili družstvo Slovenského národného divadla založením profesionálneho slovenského divadla. Družstvo pozvalo do Bratislavy riaditeľa východočeskej spoločnosti Bedřicha JEŘÁBKA. Jeho operný a činoherný súbor začal v roku 1920 prevádzku Opery a Činohry a Baletu v budove bývalého Mestského divadla. Práve dnes pred 90-timi rokmi uviedli prvú inscenáciu Opery Slovenského národného divadla, bola to Hubička českého skladateľa Bedřicha SMETANU. O deň neskôr Činoherný súbor uviedol hru Aloisa a Viléma MRŠTÍKOVCOV Maryša. V máji v roku 1920 debutoval Balet Slovenského národného divadla inscenáciou baletu Coppélia. Pri príležitosti okrúhleho výročia pripravilo Slovenské národné divadlo slávnostný večer, na ktorom sa predstavili všetky súbory a tak si mohli diváci okrem iného vychutnať baletné kreácie zo slávneho Labutieho jazera, zaspomínať si na úspešnú inscenáciu Tančiareň, či precítiť hudbu a spev z opier Kováč Wieland a Krútňava. Slovenské národné divadlo je napriek či práve vďaka deväťdesiatke mladé, dynamické a úspešné divadlo. Želáme mu, aby také zostalo aj pre ďalšie generácie."
Martin NIKODÝM, moderátor:
"My si to samozrejme tiež všetci želáme a pripájame sa ku gratulácii všetkým členom Slovenského národného divadla."
STORIN
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; www.bratislavskenoviny.sk; 09.50, s. -; Šebanová dáša)
Herec, režisér, dramatik, scenárista, textár, humorista či moderátor - to všetko sú polohy, ktoré Milan LASICA vo svojej profesii zastáva. Rodák zo Zvolena prežil skoro celý svoj život v hlavnom meste Slovenska. V divadelnom prostredí Štúdia L+S, ktorého je riaditeľom, si pri príležitostí svojich 70. narodenín zaspomínal na mesto spred desiatok rokov.
Bratislava v časoch vašej mladosti bola asi celkom odlišná, ako ju vidíme dnes. Sú tieto rozdiely pozitívne?
- Bratislava mojej mladosti bolo zanedbané ošarpané mesto, chodili sme okolo budov, ktoré sme si vôbec nevšímali, lebo sme netušili, koľko krásy sa skrýva za tou padajúcou omietkou. To vidíme až dnes, keď sú budovy v Starom Meste opravené. O to viac mi je pri prechádzke dnešným mestom ľúto, že sme si svojho času nechali zbúrať asi polovicu, ak nie viac zo Starého Mesta, ktoré mohlo byť takisto pekné ako to, čo sa zachovalo.
Ktoré kaviarne ste obľubovali?
- Bol som vždy veľmi usilovný návštevník kaviarní, keď som bol mladý, najčastejšie sme chodievali do kaviarne Carlton, presnejšie Savoy v budove hotela Carlton, ďalej to bola Luxorka, menej sme chodili do kaviarne Grand v Manderláku, či do Štefánky. Radi sme chodievali aj do viechy.
Keby ste mali Bratislave priradiť ženský prívlastok, ako by ste ju označili?
- Zvyklo sa hovoriť Krásavica na Dunaji, ale to sa tvrdilo v čase, keď naše Mesto veľkou krásou neoplývalo. Staré mesto tak môžeme dnes označiť, ale celej Bratislave by som toto prirovnanie nepriradil. Je rôznorodá a rozmanitá, čo považujem za dobré, ale niekedy je aj dosť komplikovaná a nevydarená. Tým mám na mysli Petržalku, kde bola šanca vytvoriť rozsiahlu, modernú lokalitu, ale táto možnosť nebola využitá.
Čo by ste na hlavnom meste zmenili?
- Na Petržalke sa už zmeniť nič nedá, ale dajú sa zmeniť veci pre ľudí, ktorí tam žijú, spríjemniť im život. Na Bratislave sa dá všeličo zlepšiť, infraštruktúra, služby, predovšetkým doprava. Želal by som si, ale neviem, či to nie je utópia, keby na ešte stále prázdnych pozemkoch, ktoré sú aj v centre mesta, namiesto domov vyrástli aj parčíky.
Ste mestským typom človeka?
- Rozhodne som mestský a kaviarenský typ.
Okrem golfu holdujete aj inému športu, napríklad typicky mužským koníčkom - futbalu a hokeju?
- Nie. Venujem sa len golfu. Predtým som hrával tenis, ale odkedy som prišiel na chuť golfu, nenašiel som zaň žiadnu inú vhodnú náhradu a prestal som aj s tenisom.
Irónia a sarkazmus sú dve vlastnosti, ktoré vám prisudzuje okolie a sú vysoko oceňované aj vo vašej tvorbe. Sú vám tieto vo vašom prípade danosti vlastné , alebo ste ich získali životnými skúsenosťami? Aká je vaša životná filozofia?
- Je celkom iná, ako keď som mal dvadsať. Dívam sa na veci z väčšieho nadhľadu a myslím si, že som oveľa tolerantnejší ako v dvadsiatich rokoch, keď som mal revolučné nálady.
Pomáhajú vám vaše ľudské vlastnosti "prežiť" každodennosť a tok života?
- Prežiť je silné slovo, keď ho vyslovíme, predstavíme si, že ide o človeka, ktorý je v ťažkej, komplikovanej situácii a to ja, chvalabohu, nie som. Naopak, cítim sa dobre a žijem v príjemnej životnej atmosfére. V živote však vždy pomáha humor a nadhľad. To sú dve veci, ktoré vám aj vášmu okoliu život veľmi spríjemnia.
Je irónia aj hlavnou komunikačnou zložkou vašich vzťahov s priateľmi, používate sarkazmus v súkromných debatách?
- Neviem, ako ma vnímajú doma a pri debatách s priateľmi, to by ste sa museli opýtať ich. Nedokážem sa ohodnotiť, ale myslím si, že nie som nepríjemný, neznášanlivý typ človeka. Myslím, že som dosť tolerantný.
Na čo ste najväčšmi citlivý, čo nemáte rád?
- Mám jednu zvláštnu vlastnosť a tá sa volá dochvíľnosť. Zdá sa mi, že je to choroba. Moje okolie týmto postihnutím netrpí a dochvíľny človek sa vo vlastných očiach stáva akýmsi čudákom, pretože všade príde načas a možno ešte o čosi skôr. Nedochvíľnosť ma dosť irituje.
Glosátorstvo je ďalšou vašou schopnosťou, ktorou reflektujete na každodenný život. Glosujete aj všedné udalosti?
- Keď sa niečo okolo mňa deje, zvyknem to okomentovať. Glosátorské komentáre sú však obsiahnuté vo fejtónoch, ktoré píšem do týždenníka .týždeň.
Štúdio L+S je už dlhodobo súčasťou bratislavského kultúrneho koloritu. Čím by ste chceli pritiahnuť ľudí do hľadiska?
- Som rád, že Bratislavčania sú verní Štúdiu L+S a že k nám chodia. Verím, že to tak zostane. Máme bohatý repertoár, okrem našich divadelníkov pozývame hostí z Českej republiky. Diváci sú zvedaví na našich českých kolegov, a tak každý rok usporadúvame Festival českého divadla či prehliadku českého humoru. Prekvapení je vždy dosť a dúfam, že sa opäť budeme mať na čo tešiť.
.....
http://www.bratislavskenoviny.sk/kultura-skolstvo/bratislava-mojej-mla dosti-bola-zanedbana-a-osarpana.html?page_id=155207
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
(03.03.2010; Slovo; č. 10, s. 8; Blažeková Eva)
Environmentálne uvedomelí občania a vodohospodári sa usilujú zabrániť výstavbe ropovodu do Rakúska cez Žitný ostrov. V stavbe vidia hrozbu pre najväčší európsky prírodný rezervoár pitnej vody.
Ropovodné prepojenie Bratislava - Schwechat by sa malo začať budovať v roku 2012. Zo šesťdesiatich dvoch kilometrov potrubia plánujú územím Slovenska viesť zhruba dvanásť. Ročne by ním malo pretiecť dva a pol až päť miliónov ton čierneho zlata. Účel? Diverzifikácia zdrojov, energetická bezpečnosť. Rakúsku projekt zabezpečí prístup k ruskej rope, Slovensku zasa dodávky z Jadranu.
Tieto ciele znejú moderne a rozumne. Až na to, že ohrozujú príliš veľa. "Trasa plánovaného ropovodu vedie tesne nad najvýznamnejším vodným zdrojom Rusovce - Ostrovné lúčky. V prípade havárie sa tento vodný zdroj úplne znehodnotí," píše hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zenon Mikle v otvorenom liste.
Surovina 21. storočia
Pre tých, čo myslia na budúcnosť, ropa už nie je nadovšetko. Vyššou kartou sa stala pitná voda. Odhady ekológov o vyčerpaní nálezísk ropy sa rôznia, väčšinou sa pohybujú v rozpätí desiatok rokov. Pitná voda však vystupuje ako strategická surovina už dnes a jej dôležitosť bude rásť.
"Voda je surovinou dvadsiateho prvého storočia," hovorí aktivista Juraj Smatana z občianskeho združenia Strážov. "Zároveň je to jedna z mála surovín, ktorou je Slovensko obdarené v nadštandardnej miere. Bazén pitnej vody, ktorý sa nazýva aj suchozemská delta Dunaja, je prírodný zázrak a jeden zo slovenských pokladov."
Pitná voda pod Žitným ostrovom pritom nie je v úplnom bezpečí ani bez ropovodu. Trvalou hrozbou zostáva tamojšia rafinéria. "Už teraz sa okolo Slovnaftu rozkladá živá ropná škvrna, ktorá sa udržiava v určitých hraniciach len činnosťou čerpadiel," upozorňuje J. Smatana, ktorému sa spomienky z detstva u starých rodičov v Tomášove spájajú s chuťou vody zmiešanej s ropou. V sedemdesiatych rokoch došlo k havárii a jediná studňa v obci bola kontaminovaná. "Viem, čo to znamená, keď vodu priváža cisterna a nedá sa piť zo studne ani z vodovodu. Nech si hovoria, čo chcú - stopercentne bezpečná technológia neexistuje."
BVS zverejnila v denníku Die Presse otvorený list, v ktorom sa odvoláva na rakúsky zmysel pre ochranu životného prostredia.
Zasiahnu Rakúšania, alebo vláda?
Nie je určite na škodu pripomenúť Rakúšanom ich povestné environmentálne cítenie, pre ktoré metali hromy-blesky na Českú i Slovenskú republiku za stavbu jadrovej elektrárne - teraz však ich domáca firma OMV participuje na ohrození európskeho surovinového a prírodného bohatstva lokalizovaného len zopár kilometrov za hranicou susedného štátu.
Proti plánovanej trase ropovodu zároveň prebieha podpisová akcia občianskeho združenia Nie ropovodu, ktorá vyzýva na riešenie problému slovenskú vládu a poslancov. "Veríme, že vyhrá zdravý rozum a ochrana prírodného bohatstva nad krátkodobým finančným ziskom z tranzitu ropy," píše sa v petícii. Toto posolstvo odráža optimizmus, na ktorý, našťastie, ešte nie je neskoro.
Trasa ropovodu zatiaľ nie je pevne stanovená. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pripomína, že potrubie napokon cez Žitný ostrov viesť nemusí. Rezort životného prostredia bol pod vedením Dušana Čaploviča vyslovene proti takémuto riešeniu. Podľa J. Smatanu nechú ropovod ani miestni obyvatelia a samosprávy. Tlak zhora aj zdola poskytuje určitú nádej, že Transpetrol a OMV vezmú pri stanovovaní definitívnej tras do úvahy aj iné ako ekonomické argumenty.
Časy, keď Slovensko pohodlne profitovalo z tranzitu ropy a zemného plynu, spolu so svetovými zásobami ropy pomaly, ale isto odchádzajú do histórie. Možno však svitá na nové, v ktorých Slovensko už nebude periférnou tranzitnou krajinou, ale vlastníkom obrovských zásob najdôležitejšej strategickej suroviny v celej Európe.
[na začiatok informácie] [späť na obsah]
Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.
© 2007 Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, tel.: +421 2 5935 6111, webmaster@bratislava.sk